Katarína a Juraj Hriešikovci si včera pripomínali Deň republiky, významný socialistický sviatok veľkej Juhoslávie, za ktorý ich viažu mnohé pekné spomienky a v mysli oslávili aj 74. narodeniny Rádia Nový Sad, kde strávili celú pracovnú dobu a kde sa veľkými písmenami zapísali do jeho dejín. Dnes pokračujú s oslavami, keďže na to majú tri krásne dôvody: Jurajovu osemdesiatku, Katkinu 75-tku a 55 rokov spoločného života. Obaja pochádzajú z Kovačice a do Nového Sadu prišli v roku 1968, kde Juraj začal pracovať ako novinár začiatočník a Katarína, vtedy Krasková (20. november 1948), začínala robiť najprv ako pisárka a po roku sa stala prvou tajomníčkou Slovenskej redakcie Rádia Nový Sad. Na tej pracovnej pozícii zotrvala 20 rokov a najdlhšie v dejinách redakcie bola skutočnou „redakčnou mamou". Posledných 17 rokov svojej pracovnej doby bola už novinárkou-redaktorkou so zameraním prevažne na spoločensko-politické témy. Juraj jej bol v dvoch mandátoch šéfom, rovnako ako aj autorke týchto riadkov.
55 rokov v manželstve Katarína a Juraj Hriešikovci
Katarína so svojou sestrou – dvojičkou Annou Struhárikovou
V Učiteľskej škole v Báčskom Petrovci Jurajovi bola triednou profesorkou Anna Benková
Novomanželia Hriešikovci
Pred nahrávaním Novoročného programu: Ľuboslav Majera, Mária Kunčáková, Ján Častven a Juraj Hriešik
Jarmila Cinkotská a Juraj Hriešik v spoločnosti skupiny vedúcich Rádia Nový Sad
Juraj Hriešik, Katarína Pucovská a Milan Súdi roku 2006
Katarína Hriešiková na návšteve redakcie roku 2012
29. november 2015
Juraj a Katarína Hriešikovci v roku 2016 na stretnutí bývalých a súčasných pracovníkov v Slovenskej redakcii RNS
Juraj Hriešik sa narodil v Kovačici 30. 11. 1943, kde zakončil základnú školu (1958) a potom Učiteľskú školu v Petrovci (1963). Študoval na Filozofickej fakulte v Novom Sade a Belehrade južnoslovanské jazyky. V rokoch 1965 až 1968 v rodisku pôsobil ako spoločensko-politický pracovník (predseda Obecného výboru mládeže, tajomník Obecnej konferencie Socialistického zväzu pracujúcich a ako predseda Klubu študujúcej mládeže Kovačice). Roku 1968 sa zamestnal v Rádio Novom Sade. V Slovenskej redakcii pracoval najprv ako novinár začiatočník a potom už postupoval: bol redaktorom, námestníkom šéfredaktora a pri konci pracovného veku, ktorý celý strávil v RNS, bol šéfredaktorom v dvoch mandátoch.
Ešte v rodisku bol aktívny na kultúrnom a ochotníckom poli. V základnej škole redigoval niekoľko čísel novín Naša škola, potom účinkoval v aktivitách Domu kultúry a miestnej rozhlasovej stanice, ako i v Klube študujúcej mládeže, režíroval a hral divadelné predstavenia, zábavné programy na javisku i v miestnom rozhlase po drôte. Na Učiteľskej škole v Petrovci, okrem iných aktivít zakladá foto-klub, ako aj zábavnú klubovňu pre žiakov s televíznym a rádio prijímačom, gramoplatňami, šachom..., kam prichádzali i žiaci i profesori.
Ako novinár tieto svoje skúsenosti v Rádiu Nový Sad hneď uplatnil, keď začal robiť výber hudby do niektorých vysielaní a založil mládežnícku reláciu Mikrofón mladých. Najviac však robil ako novinár na rannom spravodajstve (Zorničke), potom na Rozhlasových novinách, ktoré medzi prvými redigoval a viedol. Najviac programu pripravil ako reportér, keď zavítal do každej dediny, kde žili Slováci, ale aj do kútov celej bývalej vlasti, odkiaľ prinášal reportáže. Bol hlavným reportérom aj na priame prenosy početných podujati a manifestácií. Preložil a upravil niekoľko rozhlasových hier a účinkoval v príprave humoristických programov, najmä novoročných. V TV robil dokumentárne filmy, okrúhle stoly a reportáže. Za niektoré zo svojich prác získal novinárske a spoločenské ocenenia. Bol aj predsedom Zhromaždenia RTNS a delegátom v Zhromaždení JRT.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)