Dejiny školy

Rozosmiata tvár a oči plné ohňa Sveta Hurbana

Prvý školený herec vojvodinských Slovákov Svetozár Hurban sa narodil pred 115 rokmi 8. marca 1909. Bol najmladším vnukom Dr. Jozefa Miloslava Hurbana. Meno dostal po krstnom otcovi a strýkovi Svetozárovi Hurbanovi Vajanskom. Detstvo strávil pri babičke, známej herečke Anne Jurkovičovej Hurbanovej, ktorá mu vštepila lásku k divadlu. Na divadelnú cestu sa aj on vybral, avšak neužil si veľa z divadelných radostí. Sľubne rozbiehajúcu sa hereckú kariéru Sveta Hurbana zastavila tragická náhoda. Z dovolenky u rodičov v Srbsku sa už do Bratislavy nevrátil. Rozosmiata tvár a oči plné ohňa už na javisku nehriali. Tragicky zahynul dňa 30. júla 1933 pri kúpaní v Dunaji pri Zemune. „Podľa výpovede svedkov, v chladnej vode chytily ho kŕče alebo ranila mrtvica, lebo podávanú ruku vlastnej sestry sám pustil a zmizol vo vlnách Dunaja," uvádza Národná jednota s dátumom 5. august 1933. Jeho telo bolo nájdené po niekoľkých dňoch a prenesené do Starej Pazovy. Pochovaný bol na pazovskom cintoríne za veľkej účasti rodiny, priateľov a známych nielen z Pazovy, ale aj z ostatných slovenských obcí.

 

Foto zo štúdie Andreja Maťašíka, Ústav divadelnej a filmovej vedy Slovenskej akadémie vied, Bratislava

 

Foto zo štúdie Andreja Maťašíka, Ústav divadelnej a filmovej vedy Slovenskej akadémie vied, Bratislava

 

Foto zo štúdie Herec Sveto Hurban Andreja Maťašíka

 

Foto zo štúdie Herec Sveto Hurban Andreja Maťašíka

 

Rozosmiata tvár a oči plné ohňa Sveta Hurbana

 

V nekrológu v Národnej jednote 5. august 1933 uviedli:
„Svetozár Hurban narodil sa 8. marca 1909. roku v Tur. sv. Martine. Bol synom neb. Konstantina Hurbana, správcu továrne na náradie v Martine a pozdejšie správcu Staropazovskej banky. Sveto vychodil nižšie triedy gymnázia v Zemune a v Petrovci bol žiakom V. triedy Slov. reál. gymnázia. Vypísal sa v novembri 1925 a šiel na dramatickú školu do Belehradu. Po skončení tejto stal sa členom novosadského srbského divadla. Tu účinkoval len krátko, ale i tak sa stal známym a jeho herecké nadanie ho predestinovalo, aby hľadal ďalšie uplatnenie. Dostal sa tak na Slovenské národné divadlo v Bratislave, kde sa znamenite uplatnil a svojimi hereckými výkonmi sa zaradil medzi najlepších slovenských hercov. Nám zostane dlho v pamäti a milej rozpomienke jeho herecký výkon v „Jožkovi Púčikovi a jeho kariere"" (v r. 1931 na Slov. národných slávnostiach v Petrovci). V Bratislave si získal sympatie celého slovenského obecenstva a stal sa jeho miláčkom. Tu sa aj oženil pred rokom s mladou slovenskou herečkou Ruženou Porubskou. V nebohom, sotva 24 ročnom Sv. Hurbanovi neoplakávame len nadaného slovenského herca, ale i nášho dobrého priateľa a známeho. Boh poteš zarmútených príbuzných a Svetovi nech je večná pamiatka medzi nami!"

V ďalšej novinovej správa píšu o pohrebe, ktorý bol v Starej Pazove 3. augusta:

„Pohreb nebohého Svetozára Hurbana, člena slovenskej činohry Slovenského národného divadla v Bratislave, ktorý zahynul nešťastnou náhodou pri kúpaní v Dunaji pri Zemune v nedeľu 30. júla, konal sa dnes v St. Pazove za prítomnosti početného miestneho obecenstva, zvlášte inteligencie, a to ako slovenskej, tak aj srbskej. Pohrebné počestnosti odbavil mladý ilocký farár p. Ivan Vereš, veľmi dojemnou kázňou, ktorá na prítomných urobila tak hlboký dojem, že nezostalo temer oka, ktoré by nebolo zaslzilo nad nešťastným osudom nebohého Sveta. Cestou na hrobitov spieval srbské nábožné piesne srbský miestny spevokol Gusle a na hrobitove sa od nebohého odobral ešte učiteľ p. Ferdo Klátik.

Okrem matky, vdovy Ruženy Hurbanovej (rod. Šimkovej), ktorá od jeho tragickej smrti leží v novosadskom sanatoriu a ktorá sa nemohla ani na pohrebe zúčastniť a ženy, ktorá k vôli liečeniu zraku trávila svoju dovolenú v Tatrách a do Pazovy prišla len na zprávu o smrti svojho muža, nebohý zanechal brata Konstantína a sestry Hanu a Vieru. Okrem týchto na pohrebe sa zúčastnili rodina Greisingerová z Hložian, švagrovia Karol Porubský, Teodor Bálent a Boris Bálent zo Slovenska a pazovská rodina Hurbanovská.

Ďalej sa zúčastnili na pohrebe okrem Pazovanov p. dr. Cyril Abaffy s paňou zo Zemuna, v. Vojta Režný, tajomník Čslov. sväzu z Belebradu a p. Andrej Vrbacký, novinár, ako zpravodajca Nár. Jednoty.

Na hrob nebohého bolo uložené okrem kvieťa aj niekoľko veľkých vencov so stuhami od matky, sestier a brata, od ženy Ruženy, od rodiny Porubskovej, Greisingerovej a Bálentovej, od krstnej matky, od Slovenského národného divadla a od slovenskej činohry SND."

O jeho všetkých úlohách v Slovenskom národnom divadle v Bratislave sa možno dozvedieť na stránke Divadelného ústavu https://etheatre.sk, kde sú zverejnené i niektoré fotografie, na ktorých je spolu s manželkou Ruženou Porubskou Hurbanovou.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články