Archív
Filter
  • Čaroslov č. 15

    Ku koncoročným sviatkom a pred ukončením prvého polroka, čaroslováci spoločnými silami vydali 15. číslo internetového Čaroslovu https://caroslov.rs/caroslov-15/. Aj napriek odporúčaniam, aby sme sa nestretávali, naše stretnutia pokračujú. Mladí dolnozemci sú späť, znovu sa stretávajú... stali sa súčasťou internetového Čaroslovu. A tak v najnovšom čísle Čaroslovu môžete si prečítať o rôznych podujatiach z Dolnej zeme, zo škôl s vyučovacím jazykom slovenským v Maďarsku, Rumunsku a v Chorvátsku.

  • IN MEMORIAM – Ferenc Kovač

    Veľký skladateľ a dirigent Ferenc Kovač bol jedným z najvýznamnejších hudobných skladateľov, ktorí vyrástli z tejto našej vojvodinskej nížiny. Narodil sa 19. augusta 1948 v Debeljači, v Kovačickej obci. Odrastal teda v multikultúrnom prostredí, kde žije najviac Slovákov, ale aj asi štyri tisíc Maďarov, päť tisíc Srbov, tritisíc Rumunov... Po vyštudovaní na hudobnej fakulte v Belehrade svoju pracovnú kariéru začal v roku 1969 v Rádiu Nový Sad, kde mu tá kultúrna a jazyková rozmanitosť pomohla v úspešnej spolupráci so srbskou redakciou a tiež všetkými menšinovými redakciami pôsobiacimi v tomto verejnom servise. Často dirigoval pri mnohých slovenských hudobných podujatiach a festivaloch a podpísal sa aj pod mnohé úpravy slovenských skladieb. Získal množstvo ocenení a najvýznamnejšie z nich je UNICEFova Cena za mier, ktorú mu v roku 2006 odovzdali v rumunskom Onești za celkovú prácu v oblasti detskej hudby.

  • Extrakt Imricha Fuhla

    S udržiavaním si tej našej slovenskosti to vôbec nie je jednoduché a ľahké, našťastie, mnohí z nás predsa nenechajú úplne uniknúť slovenské slová, slová našich predkov, ktorí ako Slováci „tu žili" a „túžili" – tu, „kde tečú biele kamene a voda sa sype", kde nás láskajú bujné koruny a kde nám „Pilíš, les praveký, šepká do duší"... píše Imrich Fuhl v poznámke Ohrozená národnosť v slovensko-maďarskej elektronickej knižke Extrakt s výťažkami drobnej publicistiky s fotografiami autora. V inej svojej úvahe zas píše: „Nie sme šachové figúrky, ani bábiky-figuríny vo výkladnej skrini. Zrejme všetci Slováci v Maďarsku si uvedomujeme, i keď neraz ťažko znášame: zhoršovanie maďarsko-slovenských vzťahov má na nás vždy veľmi negatívny dopad, no a akosi nezastaviteľne sa prehlbujúca hospodárska kríza nám nežičí ani z národnostného hľadiska. Napriek tomu, že sme maximálne lojálnymi občanmi nášho spoločného štátu, krajiny, na dnešnom území ktorej žijeme a ktorú zveľaďujeme najmenej tri stáročia (pokojne však môžeme hovoriť skôr o celom tisícročí), v prípade hľadania vinníkov zo strany extrémistov sa skôr či neskôr, ale o to istejšie stávame terčom útokov. A to by sme sa podľa všetkého mali tešiť, že zatiaľ ide „iba" o verbálne, čiže slovné, ústne útoky."

  • Ján Smrek – Básnik a žena

    Roku 1913 zo sirotinca v Modre za učňa do Petrovca prišiel pätnásťročný Janko Čietek, známejší pod umeleckým pseudonymom Ján Smrek. Tento významný slovenský spisovateľ, odmenený najvyššími oceneniami a titulom národný umelec, začínal svoju spisovateľskú dráhu práve medzi dolnozemskými Slovákmi. Štyri roky mladosti strávil v známej rodine Godrovcov v Petrovci ako obchodnícky učeň. A prečo z Modry do Petrovca? Lebo to nebolo obyčajné chlapča, vedel to dobre evanjelický farár Samuel Zoch, správca sirotinca v Modre, ktorý predtým kratšie pôsobil v Novom Sade, kde bol kaplánom a administrátoroval aj Kysáč. Zoch trval na tom, aby všetky deti z jeho sirotinca chodili do školy a vzdelávali sa a Jankovi chcel dopriať ešte viac. Čoskoro aj Godrovci pochopili, že je ich učeň veľmi šikovný, bystrý a výnimočný. V Petrovci sa Jankov literárny talent začal výrazne prejavovať a roku 1916 uverejnil v Budapešti (v Slovenskom týždenníku) svoju prvú báseň. Postupne sa začali jeho prvotiny zjavovať i v iných periodikách (v Národných Novinách, v Živene). Básnická zbierka Básnik a žena vznikla v roku 1934 a už v roku 1935 sa dožila druhého vydania. To druhé vydanie som nedávno dostala s autorovým podpisom, zabalené v krásnej starodávnej čipkovanej širokej stuhe. Smrek tú knihu daroval v roku 1943 svojmu kamarátovi, petrovskému rodákovi, maturantovi prvej generácie petrovských maturantov, Jánovi Tordayovi.

  • Dr. Jozef Šuster

    V tomto roku si pripomíname 90. výročie od založenia našej matice. Matica slovenská v Juhoslávii bola založená roku 1932 a v to istom roku založili aj miestny matičný odbor MOMS Petrovec. Medzi ich zakladateľmi bol aj známy petrovský lekár Jozef Šuster, ktorý bol aj členom užšieho výboru prvej správy MSJ (Náš život I, č. 1.1933). Dr. Jozef Šuster, obecný lekár v Petrovci a zaslúžilý národný pracovník sa narodil 8. januára 1889 a v prvej polovici 20. storočia vo významnej miere poznačil nielen život Petrovca, ale aj dolnozemských Slovákov. Rad rokov bol hybnou silou Slovenských národných slávností a v roku 1920 bol aj jedným z iniciátorov založenia Sokolského spolku v Petrovci. Lebo... "prvou povinnosťou človeka je aby bol zdravý a silný, telesne i duševne..." napísali zakladatelia sokolov vo výzve, ktorou povolávali mladých ľudí pridať sa medzi cvičencov, lebo „každý sokol svaly z ocele, povahu a dušu slovanskú má" – uvádza Dr. Ján Babiak v knihe Keď vzlietol sokol petrovský. Na výzvu reagovali mnohí a Jozef Šuster bol čoskoro po výzve zvolený za starostu Sokolskej jednoty. Bol tiež aj jej štedrým podporovateľom a vymohol tiež, aby Sokolská jednota dostala Vrbaru od miestneho urbariálneho výboru „do árendy na večnosť".

  • Traja králi a Badnji dan

    Pravoslávne vianočné sviatky sa začínajú v rovnaký deň, keď sa podľa toho novšieho, nášho kalendára, svätí Sviatok Troch kráľov. Pre evanjelikov je dnešný deň, ktorý je pomenovaný aj Zjavenia Pána mudrcom, posledným dňom vianočného obdobia, v tento deň sa rozoberá vianočný stromček, kým u rímskokatolíkov sa vianočné obdobie končí prvou nedeľou po Troch kráľoch, keď sa slávi Krst Pána. V rovnaký deň keď sa teda u evanjelikov končí vianočné obdobie, u pravoslávnych veriacich sa ono začína a 6. január je pravoslávny Badnji dan čiže Štedrý deň. Po Štedrom dni, 7. januára nasleduje Roždestvo Hristovo – Božić, alebo Sviatok narodenia Ježiša Krista, teda Vianoce. Pravoslávnymi symbolmi Vianoc sú dub, ako posvätný strom, a oheň, ako symbol tepla, ktoré by malo hriať rodinu počas celého roka.

  • IN MEMORIAM – Rastislav Varga

    Včera predpoludním na cintoríne v Novom Sade do hrobky uložili urnu s popolom Rastislava Vargu, sólistu baletu Srbského národného divadla na dôchodku. Jeho dlhší boj so zákernou chorobou sa skončil 20. decembra 2021. Kolektív Srbského národného divadla z Nového Sadu komemoračnú schôdzu usporiadal 27. decembra a po spopolnení sa so zosnulým rozlúčila aj najbližšia rodina. Rastislav Varga sa narodil 29. septembra 1955 v Báčskom Petrovci v známej Vargovej rodine. Otec Pavel Varga, úspešný divadelník a novinár a matka Želmíra (rod. Pavlovová z Kysáča), hlásateľka a prekladateľka, naša najstaršia divadelná a filmová herečka, svojim trom deťom od narodenia vštepovali lásku k umeniu. Začiatkom šesťdesiatych rokov, keď sa päťčlenná rodina Vargová presťahovala do Nového Sadu, dvojičky Svetluša a Rastislav tam začínali chodiť do základnej školy a paralelne navštevovali aj hodiny baletu. Pre ich staršiu sestru Vlastu už bolo príliš neskoro začínať s baletom. Dvojičky si čoskoro balet obľúbili a Rastislav si ho zvolil aj za životné povolanie. Aby sa to mohlo stať, všetkému museli predchádzať náročné prípravy. Lebo, k takémuto povolaniu sa môže dopracovať veľmi ohraničený počet osôb a preto je selekcia veľmi ostrá.

  • Januárová masakra v južnej Báčke

    Odo dnes si začíname pripomínať 80 rokov zlovestnej razie v južnej Báčke, keď v dňoch 4. – 21. januára 1942 pri nájazde maďarských fašistov bolo zavraždených na tisíce nevinných civilistov. Vraždení bolo Srbi, Židia, Rómovia, ale aj Slováci a ďalší, a ich telá boli hádzané pod ľad Dunaja a Tisy. Zákon v tých dňoch utíchol, ľudia boli vraždení bez akéhokoľvek odsúdenia. Nie jeden, nie desiatka, ani stovka, ale na tisíce. To, čo sa udialo musíme stále opakovať, aby bolo varovaním pre celý svet. Mieni historik Petar Đurđev, riaditeľ Historického archívu mesta Nový Sad. Podľa jeho názoru toto brutálne vraždenie bolo neadekvátne pomenované ako "razia". Razia znamená iba "náhlu prehliadku miesta bezpečnostnými orgánmi" a v tomto prípade išlo o vedomú masakru, čiže hromadné zabíjanie, bezohľadné krviprelievanie bezbranného obyvateľstva. Táto masakra by mala byť veľkou výstrahou – čo sa môže stať, keď štát prestane rešpektovať svoje zákony a využije svoju právomoc na páchanie masových zločinov. Zdôraznil v dnešnom rannom programe RTV Petar Đurđev.

  • Aby dobrých ľudí bolo dosť

    Na začiatku roka si hádam všetci želáme krajší a lepší zajtrajšok. Nevieme, čo nás čaká, budúcnosť je vždy neistá. Zvlášť v dnešnom svete, ktorý je veľmi nestály a plný rozporov. V takej neistote si iste mnohí kladieme otázku, či sme ako ľudstvo nenarazili možno na nejaký limit, či sme sa nedostali na nejakú hranicu, vrchol, za ktorým už cesta vedie iba dolu svahom. Či nie je aj táto pandémia práve takým upozornením, že sme zašli príliš ďaleko. Že sme sa dostali k akémusi zábradliu, na ktorom je výstražný znak, že prekročenie vedie do priepasti. Napriek výstrahám v našom podvedomí, predsa, mnohí nedbáme a neraz prekračujeme tú hraničnú závoru. Potom sa zlo rozširuje medzi nami, naša kultúra je neslušne nekultúrna, morálne zásady sú dávno na dne, nesúlady sa akoby udomácnili medzi nami. Drzosti je preveľa a vďačnosti čoraz menej. Správy o obetiach a morálnych zvrhlostiach sa najviac čítajú, špina sa šíri ako mor a prijímame ju ako samozrejmosť. V pohľadoch ľudí sa stále viac iskrí hnev. Meňme takéto svoje správanie, neprekračujme poza závoru. Učme sa z minulosti a poučení tvorme našu budúcnosť.

  • Rok Kovačice a Janko Bulík

    Hneď v prvý deň nového roku MOMS Kovačica a Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka z Kovačice odštartovali Rok Kovačice. Spolu si pripomenuli 220. výročie založenia tejto svetoznámej osady insity a 125. výročie od narodenia a 80. výročie od úmrtia Dr. Janka Bulíka. Informuje na sociálnej sieti učiteľka slovenského jazyka Katarína Lenhartová Petríková. Kovačica bola Slovákmi osídlená v roku 1802 a stala sa centrom slovenského života v Banáte a Janko Bulík je jedným z jej najväčších synov a azda dodnes najvýznamnejším a najvšestranejším Kovačičanom, ktorý sa do dejín zapísal veľkými písmenami. V roku 1918 sa zúčastnil Veľkého národného zhromaždenia v Novom Sade, na ktorom sa rozhodlo o odtrhnutí Vojvodiny od Uhorska a bol zvolený aj za člena Veľkej národnej rady. V roku 1932 ako jeden z hlavných iniciátorov založenia Matice slovenskej v Juhoslávii, zvolený bol za jej prvého predsedu. A až štyri roky bol aj držiteľom juhoslovanského štátneho rekordu v skoku do diaľky. Zomrel ukrutným umučením 30. januára 1942 vo veku 45 rokov v koncentračnom tábore Mauthausen, kde ho po trojdňovom mučení dali predviesť pred zhromaždených väzňov a tu naňho pustili cvičených psov, ktorí ho dotrhali.

  • Juraj Šefčík a história z Hlbokého

    Evanjelická fara v Hlbokom je historickou pamiatkou a významná nielen pre evanjelikov, ale i pre celý náš slovenský národ. Veď tu 45 rokov (1843-1888) pôsobil farár, spisovateľ, vydavateľ, redaktor, organizátor slovenského národného hnutia Jozef Miloslav Hurban, ktorý bol autorom mnohých literárnych útvarov. Ako je všeobecne známe, práve v Hlbokom sa v roku 1843 uskutočnili porady so Štúrom a Hodžom o prijatí stredoslovenčiny ako základu spisovného jazyka. V súčasnosti, konkrétne od 1. augusta 2021, je tu námestným farárom Juraj Šefčík. Neprišiel do neznámeho prostredia, pretože posledných šesť rokov administroval tento cirkevný zbor zo susednej Senice. Už vtedy nachádzal na fare a v priľahlých priestoroch rôzne vzácne písomnosti. Počas rozsiahlej rekonštrukcie fary a kostola, ktorá bola vykonaná v posledných rokoch, boli objavené aj ďalšie písomnosti a artefakty. Aj to bolo inšpiráciou pre inštalovanie výstavky v priestoroch kostola.

  • Naše kalendáre 2022

    Národný kalendár ročník 101, Pazovský kalendár ročník 21, šiesty ročník Slovenského svetového kalendára a druhý ročník Kovačického kalendára nám prinášajú zaujímavé čítanie na celý rok. Všetky sú bohato ilustrované a všetky nám pripomínajú našu bohatú minulosť, pamätné udalosti a významné osobnosti. V každom z nich si čitateľ nájde niečo pre seba. Najstarší, Národný kalendár, aj v tomto roku dodržiava osvedčenú ideovú koncepciu, čiže zahŕňa všetky naše slovenské prostredia a ponúka pestrosť obsahov pre najširší kruh čitateľov. Najmladší, Kovačický kalendár, je najobsiahlejší, treba však zdôrazniť, že si Kovačica v roku 2022 bude pripomínať 220 rokov osídlenia Slovákmi a preto sú v kalendári aj niektoré obsiahlejšie články z dejín tejto našej banátskej osady. Jedine v Pazovskom kalendári si nájdete okrem evanjelického aj pravoslávny kalendár na rok 2022. Špecifikum Slovenského svetového kalendára je jeho elektronické vydanie sprístupnené každému záujemcovi v každom sveta kúte.

  • Ocenenie OBSE Vladimíre Dorčovej Valtnerovej

    Misia OBSE v Srbsku udelila jedno z ocenení Osobnosť roka za rok 2021 Vladimíre Dorčovej Valtnerovej, zakladateľke a šéfredaktorke portálu Storyteller.rs z Magliću. Ocenenie získala „za výnimočný úspech pri obhajobe etickej žurnalistiky a slobody prejavu, vrátane jazykov národnostných menšín", uvádza OBSE vo vyhlásení. V ďalšej časti zdôvodnenia píše, že Vladimíra Dorčová Valtnerová spolupracovala s misiou OBSE na otázkach súvisiacich so sociálno-ekonomickým postavením novinárov a mediálnych pracovníkov vo Vojvodine, výzvami mediálneho spravodajstva na lokálnej úrovni, využívaním sociálnych médií pri presadzovaní kybernetickej bezpečnosti a zvyšovania povedomia o dôležitosti informovania verejnosti v jazykoch národnostných menšín. Ocenenie jej odovzdali 17. decembra 2021 na slávnosti v Belehrade. Blahoželáme!

  • Tichý génius Pavel Jozef Šafárik

    Historický dokument približuje život a dielo Pavla Jozefa Šafárika najmä študentom. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Matica slovenská pripravili online vzdelávací historický dokument o Pavlovi Jozefovi Šafárikovi pre školy i záujemcov o národné dejiny. Dielo bude slúžiť aj ako reprezentačné video univerzity.

  • Štefanský program

    Vo všetkých našich chrámoch sme včera oslávili Druhú slávnosť vianočnú – Štefana mučeníka a v niektorých slovenských osadách usporiadali aj Štefanské koncerty. V evanjelických kostoloch v Kovačici a v Selenči sa v štefanský podvečer spievali duchovné piesne a v Kulpíne na Štefanskom programe sa tradične tancovalo, spievalo a veselilo. Sieň Domu kultúry v Kulpíne bola vyplnená do posledného miesta.

  • Zimné curriculum

    DrSc. Ján Babiak svojim vinšom nám približuje kalendár a zvykoslovie zimného obdobia a píše: „Keď príde zima a biely sneh padne na tieto kraje, je hriech nebeský rozdávať pekné priania iba na Vianoce a z príležitosti Nového roku. Treba to robiť ponad tri mesiace, keď nás objíma táto nevesta v bielom. Teda, všetko najlepšie cez celú zimu... Prežime ju potom zdarne, v oddychu a sviatku, veď nás na jar iné čaká, už od jej začiatku."

  • Pokoj, radosť, posilu...

    Na Vianoce, keď svet stíchne,
    nech Vám Božie dieťa vdýchne
    pokoj, radosť a posilu,
    nielen v túto svätú chvíľu,
    ale taktiež v Novom roku,
    nech Vás vedie
    v každom kroku.

  • Veľký skutok malých futbalistov

    FK Kulpín, ktorý od začiatku roka vedie Nenad Zamfirović, má až dva detské selekcie. V staršej skupine trénujú deti vo veku 9 až 11 rokov a táto selekcia súťaží v Báčskopalanskej lige, v konkurencii 10 klubov. Do skupiny mladších detí patria deti vo veku 6, 7 a 8 rokov. To čo je obdivuhodné: v malom Kulpíne toho času futbal trénuje 35 detí z čoho aj niekoľko dievčat. Všetky tieto deti vo štvrtok 23. decembra v školskej sále, kde cez zimu trénujú, dostali novoročné balíčky, po čom spolu s trénerom Momčilom Jovanovićom odniesli k stromčeku do centra osady sane, ktoré sami urobili za pomoci rodičov a ruky k dielu priložili aj sestry niektorých futbalistov. Tímová práca sa pestuje od malých nôh a to nielen vo futbale.

  • Bilancujeme rok s predsedom ÚSŽZ

    Na sklonku roka bilancujeme. S tým úmyslom sme oslovili predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milana Jána Pilipa. Nechceli sme veľmi rušiť túto predvianočnú tichú dobu, no keďže je u nás v Srbsku všetko už akosi relativizované: aj pokoj, tichá doba, duša, hodnota, aj láska... aj identita a všetko je už iba peniaz a politika, a k tomu pred nami je ešte aj „horúci" volebný rok, rozhodnutie predsa padlo. V interview sme sa zamerali predovšetkým na otázky v súvislosti s projektom Strediska Slovákov v Srbsku a Múzea vojvodinských Slovákov. Pán predseda ochotne odpovedal na položené otázky.

  • Ľudskosť, ľudia ľuďom

    Vianoce klopú. Lúčime sa aj so starým rokom. Chýba nám síce niekdajšia decembrová bieloba a vôňa ihličia, no blikot svetielok znova pripomína, že sú sviatky lásky a štedrosti predo dvermi. Do tohto obrázku, ktorý by mal byť predovšetkým idylický, sa nám predsa vtiera akási šedá farba, ktorú nám vyfarbuje neblahá realita a čoraz výraznejšia chudoba. A to nielen chudoba z nedostatku peňazí, ale aj chudoba ducha. Avšak, odrazu, tú sivosť do ružova prefarbuje nová snaha, ktorá je zároveň aj potvrdením toho, že sa ľudskosť z našej malej dediny nevykradla. Prebýva stále tu v Kulpíne, s nami, v nás. Svedčí o nej skupinka žien, ktoré sa samoorganizovali a za krátky čas napiekli koláče, pobalili ich a dnes aj jednu časť poroznášali tým, ktorým balíčky určili. Sú to všetci spoluobčania, ktorí majú ponad 75 rokov. Akciu aj tentoraz iniciovali Anna Horvátová a Nataša Zimanová.

  • 16. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku

    Múzeum vojvodinských Slovákov, Galéria Zuzky Medveďovej a Slovenský kultúrny klub v sobotu 19. decembra v priestoroch Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec usporiadali 12. výtvarnícke snemovanie, na ktorom účastníci analyzovali "Spôsoby prezentácie slovenského vojvodinského výtvarníctva". Následne v Galérii Zuzky Medveďovej otvorili výstavu 16. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku. Táto kolektívna výstava má za cieľ prezentovať aktuálnu tvorbu slovenských akademických umelcov z našich prostredí. Autor výstavy Vladimír Valentík zoskupil práce 25 výtvarníkov a dokázal vytvoriť jeden celok. Povedala na úvod Anna Séčová Pintírová, riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov a dodala, že na svojich podujatiach predstavujú aj talentované deti, ktoré vždy skrášlia vernisáž a vyzvala Laru Hricovú, žiačku hudobnej školy Josipa Slavenského, aby na úvod zahrala jednu skladbu.

  • Zlatý kľúč 1970 – 1998

    Festival slovenskej hudobnej tvorby Zlatý kľúč oslávil v roku 2020 polstoročie od svojho založenia. Vznikol roku 1970 v Selenči a jeho zakladateľom bol Kultúrno-osvetový spolok Jána Kollára a iniciátorom založenia Ján Nosál, známy hudobný dejateľ. Počas rokov 1970 – 1998, ktoré sú v knihe autora Ján Šimoniho spracované, na festivale odznelo 668 skladieb 95 autorov. Z toho bolo 185 lyrických, 210 detských, 223 tanečných, 40 angažovaných a 10 skladieb vážnej hudby. „V období, ktoré je v publikácii zachytené ma nesmierne zaujala informácia, ako roku 1974 (teda, v útlom veku festivalu) prišlo na súbeh 50 (!) skladieb - zrejme - päťdesiatich autorov, z ktorých výberová komisia vybrala tie, ktoré zodpovedali štýlovým a umeleckým parametrom. Už dlhý čas organizačný výbor aktuálneho festivalu Zlatý kľúč zaoberajúci sa povedzme populárnym hudobným žánrom má problémy získať aj tých minimálnych 12 skladieb..." uviedla jedna z recenzentiek knihy Slovenka Benková Martinková, ktorá na včerajšej prezentácii tento údaj s poľutovaním zdôrazňovala, s nemou otázkou: prečo upáda záujem skladateľov o festival Zlatý kľúč?

  • Výstava Martina Jonáša v Pančeve

    Vo štvrtok 16. decembra v Národnom múzeu v Pančeve otvorená bola samostatnú výstava obrazov velikána naivného umenia – Martina Jonáša. Reprezentatívnu výstavu tvorí 17 originálnych malieb vyrobených technikou olej na plátne, 8 grafík, maľované taniere, ktoré Jonáš počas života nazbieral, uznania a diplomy, ako aj osobné predmety majstra umelca. Publikum v Pančeve malo možnosť premiérovo vidieť obrazu „Kovačický proces" z roku 1957, ktorý v predchádzajúcich mesiacoch reštaurovala konzervátorka Národného múzea v Pančeve Gordana Đurađević Prvanov, ktorý v dôsledku poškodenia, dlho rokov nebo vystavený.

  • Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko

    Do uzávierky 30. ročníka súťaže ostáva iba necelý mesiac (15.1.2022). Tento jubilejný ročník súťaže bude v znamení 160. výročia vzniku prvého slovenského gymnázia v Revúcej a 220. výročia osídlenia Kovačice Slovákmi. V roku 2022 si pripomenieme aj 260. výročie narodenia Antona Bernoláka, 200. výročie narodenia Janka Kráľa, 150. výročie narodenia Ľudmily Podjavorinskej, 150. výročie úmrtia Andreja Sládkoviča, 120. výročie narodenia Ľudovíta Fullu, 100. výročie narodenia Kláry Jarunkovej a 80. výročie úmrtia Aurela Bohuslava Stodolu. Z významných zahraničných Slovákov dávame súťažiacim do pozornosti 120. výročie narodenia akademického maliara Kolomana Sokola, kľúčovej osobnosti slovenskej grafickej tvorby 20. storočia, pôsobiaceho v Kanade a Spojených štátoch amerických, 100. výročie narodenia Zlatka Klátika, autora literatúry pre deti a literárneho vedca zo Srbska, a 40. výročie úmrtia Jána Čajaka, redaktora, učiteľa a spisovateľa pôsobiaceho v Srbsku a Maďarsku, ktorý sa vo svojej tvorbe zameriaval na život Slovákov na Dolnej zemi.

  • Preto spievajme...

    "V tom Petrovci je pekná záhradka, po nej sa prechodia dievčatá, medzi nimi je Anička moja, do ktorej som sa zaľúbil ja... takto znejú prvé strofy krásnej slovenskej ľudovej piesne, ktorá mi utkvela v pamäti od môjho útleho veku. Často ju spieval môj otec, lebo to bola jeho druhá obľúbená slovenská ľudová pieseň. Prvou bola Od Petrovca do Hložian cesta vyrúbaná a to asi preto, lebo sa narodil v Hložanoch a svoju milú, budúcu manželku, mal v Petrovci, kam za ňou chodieval do ulice, ktorú Petrovčania ešte aj dnes volajú Pazucha, dnes ulica Kukučínova (údajne sa Pazucha volá preto lebo vyrástla ako pazucha z inej ulice), ktorú Petrovčania aj dnes volajú Republika (úradne dnes ulica Martina Hrubíka). " Takto začína svoj príspevok náš známy historik Samuel Jovankovič v referáte s titulkom V tom Petrovci je... (slovenské ľudové piesne o Petrovci), zverejnenom v zborníku prác Medzi ornamentom a umeleckým gestom. Zborník vydalo Vydavateľstvo Editura Ivan Krasko z Nadlaku a v ňom sú zhrnuté práce prijaté na rovnomennú medzinárodnú konferenciu v roku 2020 venovanú výtvarnému umeniu a hudbe dolnozemských Slovákov.

  • Koncert k nedožitým sedemdesiatinám Kvetoslavy Benkovej

    V organizácii novozaloženej Asociácie pre výskum kultúry Slovákov vo Vojvodine dnes 14. decembra v podvečerných hodinách v slávnostnej sieni gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci odznel vydarený a emóciami nabitý večierok venovaný našej poprednej hudobníčke Kvetoslave Benkovej. Prítomných privítala profesorka hudby Anna Medveďová a po jej úvodných slovách nasledoval multimediálny program, ktorého autorkou bola Annamária Boldocká Grbićová a v ktorom pospájala minulosť a súčasnosť a preklenula štátne hranice. Z archívu RTV boli použité nahrávky Kvetoslavy Benkovej a tiež jej kolegov-hudobníkov, ktorí sa vyberanými slovami zmienili o ich spolupráci a z ktorých už viacerí nie sú medzi nami. Hranice boli preklenuté skutočne virtuóznou hrou a spevom mladšej dcéry Kvetoslavy Benkovej Margaréty, ktorá roky žije v zahraničí a ktorá sa na večierku osobne nemohla zúčastniť. Staršia dcéra Slovenka a jej dve dcéry v programe vystúpili. Dojímavými spomienkami na spoluprácu a kamarátstvo s Kvetkou sa prihovorila Katarína Melegová Melichová. S interpretáciou skladieb K. Benkovej, ktoré na večierku odzneli, by iste bola prespokojná aj samotná autorka.

  • Od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc

    "Svätá Lucia ukazuje svoju moc, prináša najdlhšiu noc." Tento deň naši predkovia považovali za najväčší stridží deň. Preto sa v minulosti s týmto dňom vždy spájali všelijaké ochranné obyčaje a veštby. Najviac stríg a bosoriek sa potulovalo po dedinách práve v tento deň, verilo sa, že o polnoci mútia pod mostami mlieko... Tiež patrím k tým generáciám, ktorým sa od malých nôh vštepoval strach. Treba sa báť, treba byť bohabojný. Lebo, ak nebudeme dobrí, rozhneváme čertov, strigy, ježibaby, čarodejnice, zmokov, vodníkov, černokňažníkov... Spustia sa k nám trebárs komínom a potom beda nám. Lúciu, či Lucku sme sa tiež trochu báli, no nikdy mi nebolo celkom jasné, či ona bola dobrá a či zlá? Ak bola zlá, prečo niektorým deťom nosila balíčky? Síce mnohým priniesla iba cibuľu a prútik, no niektoré deti sa vedeli vychvaľovať, že im Lucka priniesla aj cukrík a jablko. Čo je to teda za záhadnú, celú bielu Lucku, ktorá vloží prútik do topánok zlých detí a niektoré predsa aj odmení?

  • Profesor Rakidžić a jeho študenti Škulec, Agarský a Ďurovka

    „Asi každý profesor na sklonku kariéry s radosťou a nostalgiou spomína na svoju prácu a prácu so študentmi. Potom ho teší skutočnosť, že medzičasom tí študenti, z ktorých vyrástli seriózni tvorcovia, pozývajú svojho profesora na spoločnú prezentáciu a ďalšiu spoluprácu. To som prijal s nesmiernou radosťou. O to viac ma zarmútila nemožnosť zúčastniť sa vernisáže," napísal profesor Jovan I. Rakidžić, ktorý sa na otvorení výstavy v Kysáči nemohol zúčastniť kvôli epidemiologickej situácii. Jeho pozdravný list prečítal Michal Ďurovka, jeden z troch študentov – Slovákov profesora Rakidžića a prihovorili sa aj ďalší dvaja akademickí maliari a profesori výtvarnej kultúry: Ján Agarský a Rastislav Škulec. Na vernisáži prítomných privítal vedúci Galérie SND Michal Madacký, ktorý vypracoval aj kvalitný katalóg k výstave.

  • Naša arzénová „pitná voda"

    O našej pitnej vode, ktorá nie je vhodná na pitie sme písali pred dvomi rokmi. Podnietil nás prípad zo susedného Ravneho Sela, kde Božidar Caričić odmietal platiť komunálnemu podniku za pitnú vodu. Uvedené bolo prirovnanie, že spoplatnenie takej vody je „akoby nacisti v koncentračnom tábore fakturovali účty za plyn pozostalým väzňom, ktorí prežili plynové komory", keďže voda obsahuje arzén. Táto téma sa znova aktualizovala a aj po dvoch rokoch má uvedený občan problém s komunálnym podnikom." To je zločin nad občanmi Vojvodiny, nikto nereaguje a malo sa na to reagovať už pred mnohými rokmi, veď kto by normálny varil z tej vody polievky a čaje pre svoje deti?", zdôrazňuje občan Ravneho Sela. A o tom zločine nad občanmi Vojvodiny pred niekoľkými dňami hovoril aj 18-ročný Nemanja Obradović z Temerína. Na záver zhromaždenia v Niši prekvapil premiérku Anu Brnabićovú s úprimnou spoveďou: „Srbsko veľmi milujem, ale myslím si, že sa dostávam do situácie, kedy možno budem musieť odísť, pretože v mojom meste už 18 rokov nemáme pitnú vodu. A to je veľký problém. Voda je elementárna potreba...," povedal a dodal, že za priamy TV prenos Premier ligy v lete Srbsko dalo 600 miliónov eur a uviedol odhad, že celá Vojvodina by mohla za 710 miliónov eur piť zdravú pitnú vodu.

  • Bohatý adventný víkend

    Pred nami sú ďalšie dni adventného ticha, ale zároveň aj unáhleného koncoročného dokončenia tohtoročných plánov. Tak sa už zajtra 11. decembra o 10:00 v Novom Sade v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov začne muzikologická konferencia, ktorá bude venovaná Kvetoslave Benkovej – pri príležitosti nedožitých 70. narodenín. V rovnakom čase v Dome MSS Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci sa začne zasadnutie Správnej rady MSS. Popoludní až tri podujatia avizujú z Kysáča: o 16:00 v Kultúrnom centre slávnostne otvoria 6. Festival slovenských ľudových krojov, ktorý v tomto roku pomenovali Slovenská duša, o 17:00 na rovnakom mieste sa začne predstavenie Mýtus o Velsovi a Morene a o 18:00 v Galérii SND slávnostne otvoria spoločnú výstavu Profesor a študenti. O 17:00 v miestnostiach Hurbanovskej fary v Starej Pazove usporiadajú premiéru Pazovského kalendára 2022, po ktorej bude nasledovať koštovka mladých vín Združenia pazovských vinohradníkov a vinárov.

  • Predsa koľaj

    Slovenské vydavateľské centrum (SVC) z Báčskeho Petrovca so začiatkom septembra a vykročením do svojho 15. ročníka pôsobenia, sa hneď na štarte rýchlym tempom rozbehlo so svojou novou edíciou Predsa koľaj. Edíciu pomenovali podľa básnickej zbierky Predsa koľaj Paľa Bohuša, ktorá vyšla pred päťdesiat rokmi (1971) a prvý zväzok v novej edícii SVC vydalo k storočnici narodenia barda našej poézie. Je to nateraz nepublikovaná zbierka básní Paľa Bohuša Na prahu. Ako druhý zväzok vyšla kniha veršov Kataríny Mosnákovej Bagľašovej Škvrny plus. Viťazoslavovi Hroncovi v novej edícii vyšli už dve publikácie – kniha Sonety a kniha filozoficko-literárnych esejí Nestvorený svet. Nasledoval titul Annamárie Boldockej Grbićovej Provinčný weltschmertz, autorkin debut prinášajúci jej odmeňované prózy a eseje. Šiestou publikáciou v novej edícii je kniha poviedok Ohmatávanie pulzu, ktorú zostavila Zdenka Valentová Belićová. V knihe je zhrnutých 24 poviedok našich autorov a podľa slov zostavovateľky nejde o antológiu lež o panorámu súčasnej slovenskej vojvodinskej prózy.

  • IN MEMORIAM: Michal Povolný

    Pred poldruha mesiacom oslávil 86. narodeniny. A pred šiestimi rokmi, roku 2015, keď na spoločnej výstave s Annou Kotvášovou oslavoval svoje osemdesiatiny, padinský insitný maliar Michal Povolný zároveň oslavoval aj 60 rokov svojej umeleckej tvorby. Tou výstavou si tiež Galéria insitného umenia v Kovačici pripomínala 60-ročnicu pôsobenia. Vtedy ešte vitálny osemdesiatnik sa na vernisáži ohliadol dozadu na svoju prejdenú životnú púť a zhodnotil, že on bol predovšetkým poľnohospodárstvom a maľoval keď mu to poľné práce dovolili, teda najviac v noci a v zime. Narodil sa 22. októbra roku 1935 v Padine. Skončil päť tried základnej školy, no už vtedy bol povšimnutý ako dobrý maliar. Maľovaním sa vážnejšie začal zaoberať v roku 1958 a vtedy bol aj jedným zo zakladateľov insitného maliarstva v Padine. Členom Galérie insitného umenia v Kovačici sa stal v roku 1971, odkedy aj vystavoval na Kovačickom októbri. "Vážení milovníci umenia, so zármutkom oznamujeme, že dnes, 8. decembra 2021, zomrel dlhoročný člen Galérie insitného umenia Michal Povolný, maliar, ktorý zanechal nezmazateľnú stopu v insitnom umení. Nech mu je večná sláva!" Zverejnili na facebookovej stránke Galérie insitného umenia.

  • 47. Rozhlasová súťaž mladých recitátorov

    Slovenská redakcia Rádia Nový Sad slávnostne uzavrela 47. Rozhlasovú súťaž mladých recitátorov. O tento titul sa tentoraz uchádzalo 58 detí: 37 recitátoriek a 21 recitátorov, čiže 44 žiakov základných škôl, ako aj 14 stredoškolákov či študentov – predstaviteľov 7 škôl, respektíve spolku, MOMSu a divadla. Podľa mienky odbornej poroty najúspešnejší v jednotlivých kategóriách boli títo recitátori: Daniela Filipovićová, Tatjana Filipovićová, Aleksandar Asodi, Anabela Myjavcová a Karolína Mijatovićová a najviac lajkov na Youtube (356) získal Kristijan Baďura.

  • Slovenské ľudové remeslá v Kysáči

    Dielne drotárstva, vyšívania a maľovania na skle, venované žiakom základných škôl z Kysáča a Báčskeho Petrovca, boli realizované v dňoch 3. až 5. decembra 2021 v Kysáči, v slávnostnej sieni reštaurácie Romansa. Reštaurácia sa nachádza v historickom, bývalom Ferkovom dome, ktorý je pod ochranou štátu, ako kultúrna pamätihodnosť. Frekventanti boli pätnásti žiaci šiesteho, siedmeho a ôsmeho ročníka kysáčskej a petrovskej základnej školy, pod dozorom profesorov výtvarnej kultúry Daniely Markovej a Michala Ďurovku. V nedeľu na záver podujatia bola pripravená výstava vzniknutých prác v troch dielňach. Vernisáže sa zúčastnili aj rodičia, starí rodičia a súrodenci žiakov, ktorí s veľkým pôžitkom vytvorili zaujímavé umelecké výtvory.

  • Barbara

    Dnes, 4. decembra, má meniny Barbara, Barbora. U nás je to pomerne zriedkavé ženské meno. No, často sa stretneme s „barborou", čiže basou, kontrabasom, najväčším sláčikovým hudobným nástrojom s hlbokým tónovým rozsahom. Barbora je hovorový, zastaralý význam pre kontrabas. S týmto výrazom sa stretneme napríklad v Kalinčiakovej Reštavrácii: „Vivat a vivat, kde budeme bývať? ozvalo sa z druhého boku záhrady. Cigán zašramotil na husliach, pritisol barboru, až zajačala, cimbal zarinčal a celé okolie sa ozývalo. Vtom zavolá ktosi z druhej strany: Vivat Peťko, vypil všetko!" Sú aj „barborky". Podľa starodávnych zvykov sa v dnešný deň, na Barboru, strihajú barborky – konáre z čerešní, višní, sliviek, zlatovky (zlatý dážď – forzítia), trnky či orgovánu, ktoré na Vianoce zakvitnú. Konáriky treba strihať šikmým rezom a vložiť do vázy s vodou, ktorú pravidelne vymieňame.

  • Cena Janka Hodoliča 2021

    Dnes predpoludním na Fakulte technických vied v Novom Sade prebiehala 13. Medzinárodná vedecká konferencia ETIKUM 2021, usporiadateľsky podpísaná Departmánom pre výrobné strojníctvo. V čase keď bola koncipovaná, v roku 2006, konferencia mala definovanú informačno-edukačnú a vedecko-odbornú dimenziu. Dnešná plenárna časť konferencie bola venovaná, okrem iného, aj spomienke na jej ideového tvorcu a zakladateľa Janka Hodoliča, vysokoškolského profesora a pedagóga, vedca a výskumníka, odborníka na celý rad oblastí strojníctva a environmentalistiky, autora vyše 450 vedeckých prác, početných učebníc a monografií, nositeľa vedeckej hodnosti doctor honoris causa Technickej univerzity v Košiciach. Rok po úmrtí prof.Dr Janka Hodoliča, v roku 2016, bola ustanovená cena pre najlepšiu prácu mladého výskumníka - Cena prof.Dr Janka Hodoliča. Odovzdáva sa v prvý deň konferencie a tohto roku ju udelili Zorane Lanc. Pri slávnostnom udeľovaní ceny aj v tomto roku bola prítomná rodina Janka Hodoliča: manželka Jarmila a syn Andrej s dcérou Lenkou.

  • EHO, ADRA, humanita a pomoc v núdzi

    V stredu 1. decembra bol podpísaný Protokol o spolupráci medzi Ekumenickou humanitárnou organizáciou (EHO) a „Európskym mládežníckym hlavným mestom Nový Sad – OPENS". Vlani na začiatku roka nová riaditeľka EHO Anna Brtková Valentová iniciovala spoluprácu s uvedeným mládežníckym združením s cieľom podporiť rozvoj lokálnej siete dobrovoľníkov v Novom Sade. EHO sa vtedy stalo súčasťou novosadskej dobrovoľníckej služby. Predmetom včera podpísaného protokolu je spolupráca a rozvoj dobrovoľníctva tak na lokálnej úrovni, ako aj výmena skúseností z práce so zahraničnými dobrovoľníkmi v rámci rôznych európskych programov. V roku 2020 získala EHO certifikát pre program prijímania a školenia dobrovoľníkov z krajín Európskej únie (EU Aid Volunteer Initiative). Projekt sa realizuje pod mentorstvom ADRA Slovensko, ktorá je jednou z vedúcich humanitárnych a rozvojových organizácií vo svete. Projektová manažérka v ADRA Slovensko Anna-Mária Benková, pôvodom z Hložian, hovorí, že v Srbsku pomáhajú ľuďom bez domova aj formou prístupu k hygienickým zariadeniam, zdravotnej starostlivosti a psychosociálnej podpore. Spolupracujú s miestnou ADRA Srbija za podpory USAID Serbia a SlovakAid.

  • In memoriam: Mária Lučetincová (9. 10. 1943 – 25. 11. 2021)

    Nedávno oslávila svoje 78. narodeniny. Pravdaže, s úsmevom, lebo vždy bola usmievavá. Aj vtedy, keď jej bolo ťažko a keď ju srdce už veľmi omínalo. Bolesť roky potláčala a ubolenú tvár skrývala za úsmevom. Nemocničnú liečbu však odmietala. Takú podlomenú, s kardiologickými vážnymi problémami, ktoré sa s koronavírusom ešte znásobili, ju choroba rýchlo zlomila. Srdce viac nevládalo. Nitka života sa pretrhla. Niekedy ľudia odchádzajú spomedzi nás náhle a bez rozlúčky a my si až potom uvedomujeme, čo všetko sme im nestihli povedať. Naše nevyslovené slová a jej tajomný úsmev sa predsa možno raz stretnú v tých neznámych sférach a všetko si dopovedia.

  • Bratstvo a jednota Olje Triaškovej Stefanovićovej

    Samostatná výstava Bratstvo a jednota Olje Triaškovej Stefanovićovej a autorkina účasť v programe najväčšieho fotografického festivalu v Izraeli „Photo is: real" v Tel Avive, je pokračovaním série samostatných výstav, ktorou sa propaguje projekt „Bratstvo a jednota" tejto bratislavskej umelkyne, narodenej v Novom Sade. Dnes sa Olja vrátila z Izraelu, kde mala prednášku v rámci programu „Umelci hovoria" v The Daniel Rowing Center v priestoroch, kde je nainštalovaná aj jej samostatná výstava. Prečo táto naša umelkyňa žijúca v zahraničí cíti potrebu hovoriť o Titovom období, v ktorom takmer nežila a o obetiach, na ktoré zabúdame? Okrem výstavy Olja Triašková Stefanovićová vydala aj svoju autorskú fotomonografiu s rovnakým názvom: Bratstvo a jednota. Táto jej knižka bola počas mesiaca fotografie v Bratislave zaradená medzi 100 najlepších kníh zo strednej a východnej Európy za posledných 20 rokov. Práve v dnešný deň a pri príležitosti 29. novembra, Dňa štátu, ktorého už nieto – o výstave fotografií a prezentácii knihy Olje Triaškovej Stefanovićovej píše Gordana Nonin v najnovšom čísle belehradského denníka Danas.

  • 55. Stretnutie v pivnickom poli

    Martina Agárska z Boľoviec, predvlaňajšia víťazka, obhájila titul aj na tohtoročnom Stretnutí v pivnickom poli. Na ňom vystúpilo 20 spevákov z 15 osád a odznelo 40 ľudových pesničiek. Pavel Tomáš st. v mene odbornej poroty stručne zhodnotil, že v tomto roku bol mimoriadne kvalitný orchestrálny sprievod, vystúpilo viac spevákov ako po minulé roky, bolo viac debutantov, spevácke výkony boli vyrovnané a kvalitné. Jedenásť členný ľudový orchester viedol Ondrej Maglovský. Organizačný výbor v čele s Miroslavom Jurajom Belom festival úspešne zorganizovali a pre všetky tri festivalové večeri zabezpečili priamy prenos na facebooku a kvalitné fotografie účinkujúcich. Na záver všetkým zablahoželala Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM. Stretnutie moderovala Anna Zorňanová Kulíková.

  • Náš kalendár na rok 2022

    Milí priatelia, priaznivci, rozširovatelia a čitatelia obľúbenej ročenky Slovákov v Maďarsku, koncom novembra vyšiel Náš kalendár na rok 2022. Obraciame sa na Vás s prosbou o pomoc, aby publikácia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, vydavateľom ktorej je Nezisková verejnoprospešná spoločnosť SlovakUm s. r. o., čo najrýchlejšie sa dostala do domácností našich Slovákov. Našim cieľom bolo, aby Náš kalendár na rok 2022 umožnil čitateľom nazrieť do rozmanitého života slovenskej národnosti v Maďarsku - prezentujúc tohtoročné udalosti zachytené objektívom fotoaparátu, sériu politicko-spoločenských a kultúrnych podujatí, ako aj činnosť našich školákov a mládeže, a to s netajenými ambíciami, aby nová ročenka bola niečím viac než „iba" kronikou našej Slovače. Snažili sme sa o to, aby Náš kalendár na rok 2022 bol obsahovo, tematicky a žánrovo pestrým, praktickým, zároveň hodnotným a podnetným čítaním.

  • 3 predstavenia na 3xĎ

    Po desiatich rokoch znova sme mali iba tri predstavenia na Prehliadke slovenskej detskej divadelnej tvorby 3xĎ. V roku 2011, keď prehliadka oslávila plnoletosť, na staropazovských divadelných doskách v súťažnej kategórii vystúpili iba 3 detské divadelné súbory: z Kysáča a Báčskej Palanky a jeden zahraničný z Iloku. Rok predtým súťažilo o jedno predstavenie viac. Keďže takáto tendencia hrozila, že dôjde k úpadku, či zániku detského divadelníctva, organizátor podujatia v spolupráci s NRSNM podnikol kroky na popularizovaní prehliadky a výsledok nevystal. Nasledovalo obdobie, keď súťažilo 10 – 15 detských súborov. V tomto roku koronavírus iste bol dôvodom, že sa detské divadelníctvo zanedbalo, no, zdá sa, že je stále menej divadelných nadšencov, ktorí sú ochotní pracovať s deťmi a, žiaľ, ubúda nám aj detského publika. Deti akoby strácali záujem o takéto formy kultúry a strácajú sa nám v akomsi virtuálnom svete. Preto treba klobúk sňať pred tými málopočetnými malými hercami a tými niekoľkými režisérmi, ktorí sa nevzdávajú, lebo vedia, že si malé prostredia hercov musia vychovávať od malých nôh.

  • Medaila kultúry Zdenke Valentovej Belić

    Včera zverejnili mená laureátov výročných cien Kultúrneho centra Vojvodiny Miloša Crnjanského za rok 2021 a jednou zo štyroch ocenených je aj Zdenka Valentová Belić. Ocenenia im odovzdajú v Slávnostnej sieni vlády AP Vojvodiny vo štvrtok 2. decembra o 18.00 hodine. Dr. Zdenka Valentová Belić, šéfredaktorka časopisu Nový život, spisovateľka, prekladateľka, profesorka slovenského jazyka a literatúry a knihovníčka získala Medailu kultúry za multikulturalitu a interkulturalitu. V zdôvodnení tohto vysokého ocenenia sa okrem iného uvádza, že Zdenka „už desaťročia vytrvalo pracuje na spájaní ľudí a kultúr, čo je základom ľudskej potreby kultúrneho a duchovného pozdvihnutia, jadrom interkulturalizmu a multikulturalizmu v Novom Sade, kde žije, Vojvodine a Srbsku, regióne a Európe." Blahoželáme!

  • Slovensko pomáha našej insite

    Trojčlenná delegácia vedená Mgr. Jurajom Hamarom, CSc. generálnym riaditeľom Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK), včera skončila návštevu Kovačice. S cieľom pomôcť nášmu insitnému umeniu pri podávaní kandidatúry na zápis do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO, predstavitelia Centra pre tradičnú ľudovú kultúru, ktoré je odborným pracoviskom SĽUK-u, začali pilotný projekt digitalizácie našej insity. Mišo Veselský, fotograf a kameraman a Maroš Červenák, asistent, odborne spracovali umeleckú tvorbu dvoch najstarších maliarov zapísaných v našom Národnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva: Jána Bačúra z Padiny a Evu Husárikovú z Kovačice. Filmovali ich, robili s nimi rozhovory, fotili obrazy, značili ich rozmery a zhromažďovali metadáta, ktoré využijú pri digitalizácii. V práci im pomáhali Pavel Babka, majiteľ Galérie Babka a Pavel Baláž, zakladateľ Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka. Včera, na záver návštevy, Pavel Babka so slovenskou delegáciou absolvovali rozhovory v Ministerstve kultúry Srbska o ďalších krokoch v podávaní kandidatúry.

  • Strmhlav

    Na príklade Kulpína zhodnoťme, či skutočne strmhlavo upadáme. Z perspektívneho turistického strediska sa totiž Kulpín za iba desaťročie stal zapadákovom, kam už turistické cesty nesmerujú. A pred desaťročím sem prichádzalo často niekoľko turistických autobusov denne, kým v súčasnosti sa k nám dostanú turisti snáď len ak zablúdia. Ak aj zablúdia, obanujú, lebo takmer nemajú čo vidieť. Kaštieľ, do ktorého koncom roka 2008 bolo investovaných prostriedkov z republikovej, obecnej a aj z miestnej pokladnice, v ktorom „pulzoval" život, akosi potichu sa dostal pod správu Múzea Vojvodiny z Nového Sadu a potom už v ňom aktivity postupne zamierali. Pred iba desaťročím tento objekt bol pýchou petrovskej obce, kam obecné vedenie privádzalo najvyššie návštevy. Veď, bolo sa s čím pochváliť. Rekonštruovaný objekt, v ňom Poľnohospodárske múzeum, jediné a jedinečné v celej krajine. V ňom sa návštevníci mohli veľa toho dozvedieť aj o tunajších Slovákoch, ktorí v pravom slova zmysle vyorávali mnohé brázdy na týchto spustošených končinách.

  • Zmeny v zákone o Slovákoch žijúcich v zahraničí

    Ako sa mení prístup Slovenskej republiky ku krajanom? Návrh novely zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí by mal byť pripravený do konca roka. Čo všetko sa zmení po zavedení nového zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí? Akú podporu môžu krajania očakávať od Slovenskej republiky? Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Ján Pilip vás pozýva na prvú z online diskusií s krajanmi o novej podobe zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o vašich predstavách, ako by mohlo byť Slovensko k zahraničným Slovákom bližšie.

  • Chlieb a soľ

    Peceň chleba je symbolom života, soľ symbolom zdravia. Vôňa chleba je pravôňou nášho tuzemského života, znakom harmónie, pokoja a domova. Ponúknuť vzácnu návštevu chlebom a soľou je pradávny slovanský zvyk z obdobia Veľkomoravskej ríše, ktorým si uctievame vzácnu návštevu. Tento rituál je dodnes zachovaný pri vítaní vzácnych hostí tak v Srbsku, ako aj na Slovensku, Česku, Rusku... Hosť si z ponúkaného chleba iba symbolicky odštipne a namočí ho do soli. Odmietnuť ponúknutý chlieb a soľ sa považuje za neslušné ba neprípustné a opačne, ak túto úctu prijímame, svedčíme tým o nadviazaní „spoločenstva" s hostiteľom. Posvätnosť chleba sa v srbskom jazyku presunula z bežnej sféry aj do jazykovej sféry, a tak aj dnes prísahu na pravdu povedaného neraz sprevádza výraz „Leba mi" a na Slovensku a v Česku sa dostala napríklad aj do literatúry. Slávna Babička Boženy Němcovej vravievala: „Kto u mňa neprijme chlieb a soľ, ten nie je hoden, aby som mu stoličku ponúkla". Kto chlieb a soľ ctí, ten neklame, – hovorí slovenské príslovie.

  • Žijeme v pohnutých časoch

    „Žijeme v pohnutých časoch" – písala o tom doktorka Mária Myjavcová ešte v roku 1996 v Ročenke Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v SR Juhoslávii. Odvtedy ubehlo dvadsaťpäť rokov a tie pohnuté časy stále trvajú. V turbulentných časoch žijeme teda najmenej štvrťstoročie, a je tomu iste aj viac, a je to tretina priemerného veku človeka. Pohnuté, nepokojné časy sa na týchto končinách akoby udomácnili. A ako žiť život pokojne, keď sú časy nepokojné? Nepokoj sa za tak dlhý čas až príliš hlboko zavŕtal aj do nás, do našich sŕdc, duší. Žijeme v pohnutých časoch, keď si každý človek, pobožný i nábožensky ľahostajný, uvedomuje, že život je plný trápenia, neistoty a sklamania. „S vierou sa človeku ľahšie žije." Písala Dr. Mária Myjavcová a vyrozprávala aj príbeh z detstva:

  • Koniec novembra v znamení kultúry

    Zajtra 20. novembra o 18. hodine v Novom Sade sa začne tradičný novembrový koncert SKC P.J. Šafárika a v rovnakom čase v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci slávnostne otvoria výstavu malieb, grafík a sôch akademickej maliarky a grafičky Emílie Valentíkovej Labát. Nasledujúci víkend bude ešte bohatší. Už v piatok 26. novembra 2021 v Pivnici štartuje trojdňový festival: 55. Stretnutie v pivnickom poli a v Starej Pazove 27. Prehliadka slovenskej detskej divadelnej tvorby 3XĎ. V sobotu 27. novembra v Kysáči sa začne 18. festival Zuzany Kardelisovej a v Starej Pazove sa ukončí 51. Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín. V nedeľu 28. novembra o 18. hodine sa v Pivnici začne tretí koncert Stretnutia v pivnickom poli s vyhlásením odmenených spevákov.

  • Bzdocha do domu – bude peňazí

    Desaťročie nám bzdochy strpčujú život. Predtým sme o tomto hmyze takmer nevedeli. Dnes ich už tu máme aj hnedých druhov, aj sivých, aj škvrnitých a je ich stále viac. V Národnom kalendári 2021 Ing. Ján Tancik, PhD. píše, že na Slovensku bol prvýkrát zaznamenaný výskyt bzdochy zeleninovej v roku 2014 a v Srbsku v roku 2011 v okolí Nového Sadu. Tento cicavý hmyz sa za desaťročie premnožil a na mnohých druhoch zeleniny a ovocia, tiež na poľnohospodárskych plodinách, zvlášť sóji, spôsobuje veľké škody. A nielenže je škodlivý, ale je aj nepríjemný. Cez škáry alebo aj so sušiacou sa bielizňou bzdocha sa ľahlo dostáva do našich príbytkov. Zabiť ju? Či vari radšej nie? Ak ju zmliaždime, jej nepríjemný pach nás dlho bude upomínať, že sme sa k nej správali surovo. Hlavybôľ neraz spôsobí aj vinohradníkom, ktorí v zúfalstve namáčajú hrozno do vody, aby bzdochy z neho vyplávali na povrch a potom ich zlejú. Veď, ako predať víno páchnuce po bzdoche? Už sám názov „bzdocha" napovedá, že tento malý sploštený tvor má niečo spoločné so smradom po zdochline.

  • Svedectvo srbsko-slovenského priateľstva

    Katedrála svätého Juraja v Novom Sade, (srb. Saborna crkva Sveti Đorđe) je hlavný a najvýznamnejší pravoslávny chrám vo Vojvodine. Je to sídlo Báčskeho eparchátu Srbskej pravoslávnej cirkvi (SPC). Dnes je podľa pravoslávneho kalendára „Đurđic" – sviatok zasvätený svätému Đorđemu a aj preto predpoludňajšiu liturgiu v Katedrále svätého Juraja v Novom Sade slúžil najvyšší pravoslávny hodnostár patriarcha SPC Porfirije. Čo je však zvláštnosťou tohto chrámu je záznam, že sa jeho rekonštrukcia konala v roku 1902 podľa projektu Michala Milana Harminca, Kulpínčana, Slováka, vtedy už známeho podnikateľa a architekta žijúceho v Budapešti. Táto impozantná pravoslávna svätyňa je teda aj svojráznym monumentom srbsko-slovenského priateľstva, ale aj dôkazom stáročných dobrých vzťahov kulpínskych Slovákov a Srbov. Iste totiž nemohla byť náhoda, že vtedajší patriarcha SPC Georgije Branković, ktorý sa narodil v Kulpíne, staviteľské práce zveril evanjelikovi z jeho rodného Kulpína Michalovi Milanovi Harmincovi..

  • V jubilejnom roku našej cirkvi

    V tomto roku si Slovenská evanjelická a.v. cirkev (SEAVC) v Srbsku pripomína storočnicu samostatnosti. Oslavy prebiehali v Starej Pazove, rovnako ako aj tie pred štvrťstoročím, keď si naša cirkev pripomínala 75. výročie jej osamostatnenia. V tom roku 1996 hlavou cirkvi bol biskup Andrej Beredi, ktorý v tom roku dokonal aj svoju pozemskú púť. Pri príležitosti významného jubilea sa prostredníctvom Pastierskeho listu prihovoril zborom a veriacim SEAVC v Juhoslávii, za základ ktorého si zvolil text z druhého Petrovho listu 2 Pt 1, 5-7: "...tak aj vy...vynaložte všetko úsilie a pridávajte ku viere cnosť, k cnosti známosť, k známosti zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti pobožnosť, k pobožnosti milovanie bratstva a k milovaniu bratstva lásku."

  • Početná kulpínska futbalová rodina

    Šport alebo telesné cvičenie je nevyhnutné, ak chceme viesť zdravý život a vyhnúť sa určitým zdravotným problémom. Je to kľúčové, pokiaľ ide o dosiahnutie rozvoja po fyzickej aj psychickej stránke. Preto je dôležité, aby rodičia vštepovali svojim deťom lásku k športu a fyzickému cvičeniu už od malička. Radia tak odborníci, ktorí v súčasnej dobe šport propagujú aj z dôvodov, lebo sa deti čoraz menej hýbu a čoraz viac času trávia pred počítačmi, čo môže negatívne ovplyvniť ich rozvoj. V kulpínskom futbalovom klube sa pochvalne zmieňujú o spolupráci s rodičmi, ich uvedomelosti a obetavosti usmerniť deti na zdravú športovú dráhu. Aj vďaka tomu v klube majú okolo 50 malých hráčov vo veku od 6 do 11 rokov a za posledné dva roky sa v práci s deťmi veľa dosiahlo. Týmto spôsobom si pomaly budujú aj pevný základ, ktorý je aj veľkou zárukou, že si v Kulpíne vychovajú budúcich dobrých futbalistov a nebudú musieť vyhľadávať hráčov za chotárom.

  • Sčítanie obyvateľov

    Sčítanie obyvateľov, domácností a bytov, ktoré sa v Srbsku malo uskutočniť v tomto roku, bolo odročené na október 2022. Vzhľadom na nepriaznivú a neistú epidemickú situáciu spôsobenú pandémiou COVID-19, ktorá by mohla výrazne ohroziť realizáciu sčítacích aktivít, najmä terénny zber dát, bolo sčítanie odložené na október 2022, uvádza Republikový štatistický ústav. V sčítaní sa obyvatelia vyjadrujú aj o svojej identite, čiže príslušnosti k národu, ktorý považujú za svoj. Na sčítaní v roku 2011 Slovákov vo Vojvodine bolo 50.321, čiže 2,60 % - píše na oficiálnej webovej stránke pokrajinských orgánov moci. Vojvodina „ako ucelený prírodno-historický celok" má určité špecifiká – pred storočím nepatrila Srbsku, ale inému štátu, v Juhoslávii mala preto autonómiu a to je aj argument, ktorým niektoré pokrajinské politické strany žiadajú, aby sa v sčítacích tlačivách uviedla aj príslušnosť „Vojvodinčan". Predstavitelia týchto strán sú názoru, že takéto právo treba ľuďom umožniť.

  • Pavel Cesnak (1906 – 1959)

    Pred 115 rokmi 10. novembra 1906 v Kulpíne sa narodil Pavel Cesnak. Tu zakončil aj základnú školu, potom študoval na gymnáziu v Petrovci, na ktorom maturoval s druhou generáciou maturantov v školskom roku 1927/28. V tom istom roku zložil aj rozdielne skúšky z pedagogických predmetov v Novom Sade a stal sa učiteľom na Základnej škole v Kulpíne. Žil a pôsobil v turbulentných vojnových, medzivojnových a povojnových rokoch, keď sa zodpovedalo a pykalo za každý myšlienkový odklon od politickej línie. Aj keď v medzivojnovom období začal vyučovať, najprv v Kulpíne a potom v Pivnici, počas druhej svetovej vojny ho okupačné vrchnosti neprevzali do služby pre jeho pokrokové zmýšľanie. Odišiel preto na Slovensko, kde bol úradníkom. Po oslobodení sa vrátil do Kulpína a v roku 1945 bol najprv učiteľom a už vo februári 1946 sa stal riaditeľom školy. Patril medzi veľmi činných aktivistov v spoločenskom a kultúrnom živote. Bol riaditeľom kulpínskej základnej školy a dva roky aj riaditeľom gymnázia v Petrovci. V kultúrnom živote slovenskej národnosti vo Vojvodine účinkoval v organizovaní divadelného ochotníctva.

  • Dokázali sme to – aj zlato zhrdzavelo!

    V nedeľu 24. októbra b. r. som napísala do nášho týždenníka Hlasu ľudu poznámku pod názvom Dokázali sme to – aj zlato zhrdzavelo! Doteraz mne z neznámych dôvodov ten text nebol v Hlase ľudu zverejnený, takže ho dávam na posúdenie verejnosti, ako aj skutočnosti, ktoré v ňom uvádzam. Po 40. edícii Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč (17. októbra 2021) sa mi tieto riadky nepíšu ľahko. Skôr s ľútosťou, že sme aj napriek veku, dokázali celkovú úroveň podujatia dostať do závozu. Že nám Zlatý kľúč zhrdzavel. Podarilo sa nám to! Na začiatku nám hneď priamy prenos a verím, že aj divákom v sieni, znepríjemnil „praskot" ozvučenia. A potom sa k tomu radili ďalšie prekvapenia.

  • Rýchlo mizneme a starneme

    Počas včerajšej návštevy Báčskopetrovskej obce štátna tajomníčka Ministerstva pre starostlivosť o rodinu a demografiu Milka Milovanović Minić uviedla, že Srbsko má v súčasnosti menej ako sedem miliónov obyvateľov, informovalo ministerstvo. V Srbsku sa od začiatku roka narodilo o 794 detí menej ako za prvých desať mesiacov roku 2020 a ak budú pokračovať súčasné demografické trendy, Srbsko bude mať do roku 2050 menej ako päť miliónov obyvateľov, upozornila štátna tajomníčka. Otázka demografie je preto celoštátnou témou číslo jeden. Viac TU: http://minbpd.gov.rs/set-pronatalitetnih-mera-zajednicki-zadatak-svih-institucija/. Zo všetkých našich 169 obcí pozitívny prirodzený prírastok majú len tri obce. Srbsko stále každoročne prichádza o približne 37-tisíc obyvateľov, čo je jeden z najväčších problémov mnohých miest. Milka Milovanović Minić počas návštev obcí v celej krajine poukazuje aj na to, že v Srbsku sa prvýkrát za rok narodilo menej ako 62 000 detí, každý piaty obyvateľ Srbska je starší ako 65 rokov a každý siedmy je mladší ako 14 rokov.

  • Spievajže si, spievaj

    V nedeľu 7. novembra 2021 v organizácii MOMS Petrovec v sieni Slovenského vojvodinského divadla v Petrovci odznel 29. Festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní Spievajže si, spievaj za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Obce Báčsky Petrovec. Na tohtoročnej edícii sa zúčastnilo v časti festivalu nazvanej Nádeje 26 účastníkov predškolského a školského veku a v súťažnej časti traja interpreti. V súťažnej časti tretiu cenu odbornej poroty získala Alexandra Muchová, druhú Miroslava Zelenáková a prvú Pavel Poniger Forero a právo zúčastniť sa na Stretnutí v pivnickom poli na budúci rok získali odmenení prvou a druhou cenou.

  • Ako na voľby do NRSNM?

    "Na budúci rok (2022) my, Slováci v Srbsku zvolíme si svojich predstaviteľov do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (ďalej: NRSNM), ktorá je zastupiteľským a najvyšším orgánom kultúrnej samosprávy našej menšiny. Toto samozrejme, prostredníctvom oprávnených navrhovateľov kandidátov t.j. predkladateľov kandidátnych listín do volebného procesu, ktorými môžu byť: 1) registrované slovenské politické strany, 2) združenia občanov zameraných na ochranu práv slovenskej menšiny a 3) skupiny voličov počítajúce aspoň 3 voličov zapísaných do osobitného zoznamu voličov slovenskej menšiny. Z tohto uhla osvetlíme postavenie Matice slovenskej v Srbsku (ďalej: MSS), ako najreprezentatívnejšej, najširšej občianskoprávnej spoločnosti priamo podchytávajúcej autentické záujmy, potreby našej menšiny - vo volebnom procese do NRSNM." Píše prof.Dr. Miroslav Vitéz

  • Slovenské závody v Sombore a Subotici

    Veľvyslanec Slovenskej republiky J.E. Fedor Rosocha a ministerka hospodárstva Srbska Andjelka Atanasković v piatok spoločne navštívili závody Blackhorse v Sombore a Tatravagonka Bratstvo v Subotici. Tieto spoločnosti v rukách slovenských majiteľov úspešne napredujú a predstavujú absolútnu špičku vo svojich odvetviach. Ministerka Atanasković sa tak pred zasadnutím Zmiešanej slovensko-srbskej komisie pre hospodársku spoluprácu v Bratislave oboznámila s plánmi spoločností do budúcnosti, ale aj s aktuálnymi výzvami, ktorým čelia. Informujú z veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade.

  • Z vrchov do nížin

    Priestory Thurzovho domu v Banskej Bystrici 4. novembra opäť ožili farbami. Insitné umenie sa po dvoch rokoch vrátilo do Stredoslovenského múzea. Návštevníci sa môžu tešiť na návrat umenia plného spontánnosti, bezprostrednosti a úprimnosti. Na predajnej výstave svoje diela prezentujú umelci z Kovačice a Padiny. Spoluorganizátorom predajnej výstavy je Banskobystrický samosprávny kraj, Pavel Babka, zakladateľ Galérie Babka a Pavel Baláž, zakladateľ Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka Kovačica, ktorý do Stredoslovenského múzea priniesol výstavu z dejín Kovačice. Externe na nej spolupracovala etnologička Zuzana Drugová, ktorá už 09.11.2021 o 16:00 hodine záujemcov prevedie po tejto výstave prostredníctvom komentovanej prehliadky.

  • Predčasná smrť Adama Vereša

    V dnešný deň pred deväťdesiat rokmi 5. novembra 1931 v Iloku bol pochovaný Adam Vereš, prvý biskup Slovenskej evanjelickej augsburského vyznania cirkvi v Juhoslávii. Narodil sa 15. novembra 1883 v Starej Pazove, vo vtedajšom Rakúsko–Uhorsku a zomrel 2. november 1931 v Novom Sade vo vtedajšom Juhoslovanskom kráľovstve. „Jeho predčasná smrť bola nesmiernou stratou pre SEAVC a slovenskú menšinu v Juhoslávii a najmä pre cirkevný zbor v Iloku. Jeho telesný život uhasila silná cukrovka a tuberkulóza 2. novembra 1931, v 48. roku života v Novom Sade. Pochovaný bol 5. novembra v Iloku." Uvádza sa to v knihe Farári Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Juhoslávii v rokoch 1921 – 1996.

  • Výzva: Letí pieseň, letí 2021

    Dom kultúry 3. októbra z Kovačice v spolupráci s ÚKVS vyzýva skladateľov, upravovateľov, textárov a interpretov, aby sa zúčastnili 23. festivalu populárnej hudby pre deti Letí pieseň letí 2021.

    Festival bude realizovaný v obmedzenom režime v zmysle opatrení krízového štábu a za sprísnených hygienických podmienok (povinné rúška, dezinfekcia priestoru, rúk). Autori skladieb sú povinní zaslať notový materiál s textom, prípadne audio nahrávku skladby do 15. novembra 2021.

  • Sedemdesiatka Ľuboslava Majeru

    V dnešný deň 3. novembra v roku 1951 v Báčskom Petrovci sa narodil náš známy režisér Ľuboslav Majera. V rodisku zakončil základnú školu a gymnázium a v roku 1975 na VŠMU v Bratislave úspešne ukončil vysokoškolské štúdium v odbore divadelná réžia. Prvých osem rokov profesionálnej práce pôsobil ako režisér v Televízii Nový Sad a ďalších jedenásť rokov v Novosadskom rozhlase v redakcii dramatických vysielaní. Režíroval desiatky dokumentárnych filmov, reportáží a fejtónov, viac ako 100 rozhlasových hier pre deti a dospelých, vyše 120 divadelných hier... za čo získal početné uznania. Okrem životnej sedemdesiatky oslavuje aj 45 ročnú divadelnú činnosť. Blahoželáme!

  • Navštívte Múzeum vojvodinských Slovákov

    Výstavu Predok- symbol etnickej identity vojvodinských Slovákov, ktorá bola otvorená začiatkom augusta v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci si možno pozrieť ešte niekoľko dní – do 8. novembra 2021. Okrem vyšívaných košieľ a obrazov, výstava obsahuje aj zaujímavé dobové fotografie svedčiace o „predku" na mužských košeliach. Z výstavy viac TU: http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/11337-predok-symbol-etnickej-identity-vojvodinskych-slovakov. Galéria Zuzky Medveďovej patrí pod správu Múzea vojvodinských Slovákov. Múzeum sa stará aj o Komplex ľudovej architektúry s najstarším domom. Dedinský dom, tzv. Najstarší dom v Petrovci z druhej polovice XVIII. storočia, na Ul. Branislava Mokića č. 7, predstavuje pamiatku mimoriadneho významu a je pod ochranou Pokrajinského ústavu pre ochranu pamiatok kultúry. Dom má vyše 200 rokov a vybudovaný bol keď sa ešte robili prevažne nabíjané domy z hliny, čiastočne vkopané do zeme a so strechou pokrytou trstinou. Do Komplexu ľudovej architektúry patrí aj sýpka na saniach na uskladnenie obylia a vlani do neho pribudol aj „mniač", ktorý je tiež pod ochranou Pokrajinského ústavu pre ochranu kultúrnych pamiatok.

  • IN MEMORIAM: Samo Kolár

    Samo Kolár sa narodil 6. októbra 1952 v Lugu a v tejto malebnej, odľahlej sriemskej dedinke strávil detstvo. „Ako malé decko som sa zošmykol a spadol pod sedliacky voz. Kolesá plného voza prešli cez moje nohy. Keďže v tom čase neexistovalo niečo také ako sanitka (sanitky boli, ale pre nás zostávali väčšiu časť roka nedostupné, museli sme si vyberať čas aj kedy ochorieme), tak ma tiež sedliackym vozom zaviezli aj k najbližšiemu lekárovi do Beočinu. Priam zázrakom som vyviazol so zdravou kožou, bez zlomeniny." V Lugu žil aj počas základného školenia. „Ja patrím do tej generácie detí z Lugu, ktoré každý deň pešo prešli 12-13 kilometrov, aby prišli do susedného Suseku do školy. Kým moji spolužiaci spali v teplých perinách, ja som sa brodil v snehu po pás. V daždi alebo letných horúčavách ale, až na jednu jedinú výnimku, sa nestalo, že som do školy neprišiel. Keď som sa stal žiakom generácie, teraz keď sa na to spätne pozriem, tak na tom má nemalé zásluhy aj môj Lug. Seba som vnímal aj ako jeho reprezentanta a nemohol som si dovoliť nereprezentovať ho dôstojne," uviedol Samo Kolár vo svojich spomienkach na rodisko.

  • Výhry v Kulpíne

    V sobotu 30. októbra 2021 dve výhry v Kulpíne! Veľkú radosť svojim fanúšikom urobili najprv volejbalistky a potom aj volejbalisti. Na domácom teréne prvé hrali dievčatá, ktoré súťažia v Druhej vojvodinskej lige. Kulpínčanky si hneď na začiatku uvedomili, že sú lepším a zohranejším tímom než ich hostky, no prvý set prehrali nepochopiteľnými chybami. Tréner Stanislav Zima ich však povzbudzoval a ďalšie tri sety presvedčivo vyhrali. V treťom sete prišlo k malému uvoľneniu, ale to neovplyvnilo výsledok. Novú sezónu teda odštartovali víťazne. ŽVK Kulpín – ŽVK Boom Volley Prigrevica 3:1 (24:26, 25:16, 30:28, 25:11). Pre Kulpín hrali: Simona Kreková, Maja Milenkovićová, Daniela Králiková, Nataša Dobrovoljski, Anna Chalupková, Nataša Chalupková, Daniela Chalupková, Daniela Šimová, Jovana Kolarská, Helena Babiaková, Dunja Ćirovićová.

  • Zmes slovenských ľudových piesní

    Usilovná a kreatívna viacmesačná práca ženskej speváckej skupiny a ľudového orchestra Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu korunovaná bola ďalším výsledkom. Po tom, ako na začiatku roka vzniklo ich nové CD Na dunajskom moste, speváčky a muzikanti tohto nášho 100-ročného spolku postupne nahrávajú aj videoklipy k tomuto CD. Včera premiérovo predstavili v poradí druhý videoklip. Skupina tentoraz zaspievala slovenské ľudové piesne z Pivnice.

  • SĽUK v Kovačici

    Slovenský ľudový umelecký kolektív očaril divákov v Kovačici. Profesionálne umelecké teleso na Slovensku v stredu 27. októbra potešilo početné publikum v Dome kultúry 3. októbra v Kovačici a zveličilo oslavy Kovačického októbra. SĽUK vystupoval v Kovačici na záver svojho turné v rámci ktorého vystúpil najprv v Békešskej Čabe v Maďarsku potom v Užiciach a Belehrade a nakoniec aj v Kovačici. O zájazde a dojmoch pre RTV OK hovorili doc. Mgr. Juraj Hamar CSc., generálny riaditeľ SĽUK-u a PhDr. Maroš Červenák, riaditeľ umeleckej prevádzky SĽUK-u. Príspevok urobil novinár RTV OK Kovačica Ján Špringeľ.

  • Výhražný list

    Slovenská evanjelická cirkev v Begeči dostala výhražný list, v ktorom Slováci z toho mesta majú dva alebo tri mesiace na presťahovanie sa do susedného mesta Hložany, ktoré sú s väčšinovým slovenským obyvateľstvom. Prípad sa stal pred týždňom, keď žena poverená upratovaním našla v kostolnej schránke štyri ručne písané strany s vyhrážkami Slovákom, no zistilo sa to až teraz, pretože cirkevná vrchnosť nechcela s tým vyjsť na verejnosť. Prípad rozbúril hladinu po to, ako na facebookovom profile Begečana Davida Francistiho, boli zverejnené fotografie listu, v ktorom je okrem iného napísané: "Ak máš rozum, odíď! Ak nie, čaká ťa peklo ako našich Srbov v Kosove!" Médiá hneď reagovali a potom sa samozrejme rozprúdila živá debata na sociálnych sieťach. V tomto čase, keď sa už začínajú predvolebné aktivity, „fabrikujú" sa aj mnohé aféry. Treba byť preto nanajvýš obozretný a nerozfukovať pahrebu tam kde oheň nie je žiaduci. Hneď reagoval aj Jaroslav Kopčok, senior báčsky a farár hložiansky a včera bol zverejný záber tlačovej konferencie našich najvyšších zastupiteľov, ktorí sa k listu vyjadrili.

  • Večná láska

    V dnešný deň 25. októbra 1941 Vojenský súd maďarského kráľovského vojska odsúdil organizátorov a účastníkov pálenia konôp v okolí Petrovca na smrť obesením. Jedným z odsúdených bol aj Branislav Mokić (1918 – 1941), syn srbského učiteľa v Silbaši a matky Eleny, dcéry evanjelického farára Viliama Seberíniho. Mal vtedy 23 rokov, chcel žiť v slobodnej krajine, dokončiť štúdium práva, zamestnať sa a požiadať o ruku Annu Benkovú. Ich láska sa zrodila v mrchavých časoch, keď sa nesmelo a ani nechcelo nahlas ani len zasmiať a niežeby nahlas lásku vyznávať. Nikdy jej to teda neprezradil, no zdôveril sa s tým svojej sestre a matke vo svojom poslednom liste. Písal, keď mu už šibenice viseli nad hlavou: "Drahá sestrička a mama, ja musím zomrieť ako hrdina v boji za spravodlivú vec socializmu. Moja obeť nie je zbytočná, určite príde to, čo musí prísť. V toto buď, moja sestra, presvedčená... Povedz Anne Benkovej, že som ju miloval, a vo svojej duši som si myslel, že ak sa budem ženiť, požiadam ju o to, pretože sme boli rovnako vzdelaní, rovnako chudobní, rovnakí proletári. Bola by to žena, ktorá by mi nedohovárala, čo robím pre ľud, a nikdy som jej to nespomenul..."

  • Slováci a jubileum gymnázia v Sriemskych Karlovciach

    V Sriemskych Karlovciach je od včera sprístupnená výstava o 230 rokoch karloveckého gymnázia, ktorá svedčí o význame tejto inštitúcie pri kladení základov srbskému školstvu, avšak poukazuje aj na význam Slovákov v jeho dejinách. Od svojho založenia až dodnes gymnázium v Sriemskych Karlovciach predstavuje významnú časť srbskej histórie a kultúry. Ono však svedčí aj o nemalom význame Slovákov na týchto končinách. Dokazujú to aj štyria prví riaditelia tohto nášho najstaršieho gymnázia, ktorí boli Slováci, rovnako ako aj jeho prví učitelia. Tí do školy prinášali aj prvé knihy a vďaka aj tomu škola má Pamätnú knižnicu, najstaršiu a najbohatšiu školskú knižnicu v Srbsku. Gymnázium disponuje aj cenným herbárom, ktorý vznikol koncom 18. a začiatkom 19. storočia a ktorého prvú časť urobil Andrej Volný, v poradí druhý riaditeľ tejto školy.

  • Obrázok z mladosti: Ján Chalupka

    Zožltnutý obrázok z mladosti a z druhej strany krátke venovanie bývalému spolužiakovi: „Priateľovi Jankovi T. (Torday) k rozpomienke venuje Ján Chalupka. Bratislava 28. II. 1929". Kamaráti zo školských lavíc sa dva roky po ukončení gymnázia v Petrovci stretli na Slovensku. Bol to spomienkový návrat k najkrajším rokom. Obaja boli maturantmi prvej generácie, ktorí sa po ukončení gymnázia v školskom roku 1926/1927 rozbehli do života. Ale aj do sveta. V tej prvej generácii na gymnáziu v Petrovci maturovalo 20 žiakov. Toľko ich je na tablo. Keď sa ale nazrie do Pamätnice – 50 rokov slovenského gymnázia v Petrovci, ktorá tlačou vyšla roku 1969 možno sa v nej dočítať pár viet o 19 žiakoch. O Jánovi Chalupkovi sa uvádza: „Narodený 19. októbra 1906 v Petrovci. Zakončil učiteľský kurz v Novom Sade. Žije v Piešťanoch ČSSR." Do Československa sa presťahovali až deviati z tej generácie, jeden odišiel do USA, jeden do Záhrebu, jeden do Daruváru, jedna do Rijeky, jeden do Aradáča, traja boli v roku vydania pamätnice už nebohí... Iba dvaja zostali v Petrovci.

  • Pred 80 rokmi v októbri

    Boli v najkrajších rokoch... Snili o krajšom, slobodnejšom a človeka dôstojnejšom živote. Najstarší z nich mal 28 rokov a najmladší sotva 17. Medzi nimi sa nachádzal študent filozofie a študent práva, ale i robotník, krajčír a kováč. V tú noc boli podelení do troch skupín. V jednej bol Pavel Ďuga, Ján Marčok a Ondrej Širka, v druhej Samuel Poniger a Martin Hrubík a v tretej Branislav Mokić a Ján Labáth. Sedem odvážnych mladíkov zažalo prvé plamene slobody. Horííííí! Horíííí! A obloha zrazu bola osvetlená z oboch strán Petrovca. Konope boli suché a plamene vysoké. Piati z týchto mladíkov, ktorí konope zapálili sa o necelé dva mesiace 28. októbra 1941 rozlúčili so životom na petrovských šibeniciach, jeden preháňaný a trýznený skonal kdesi v ďalekej ruskej zemi a len jeden z nich mal šťastie uvidieť svetlo slobody.

  • IN MEMORIAM – Mária Lakatošová Šagová

    V sobotu 16. októbra 2021 zomrela rozhlasová speváčka ľudových piesni Mária Lakatošová Šagová zo Starej Pazovy. Staropazovčania si patrične uctili túto svoju významnú spoluobčianku, jednu z najstarších rozhlasových speváčok, ktorá celý svoj život vystupovala na rôznych programoch a zachovávala slovenskú pieseň a staropazovský špecifický nápev od zabudnutia. Anna Simonovićová, staropazovská novinárka, sa v mene Staropazovčanov chcela rozlúčiť s touto významnou speváčkou aj v našom (!) týždenníku Hlas ľudu. Text poslala redakcii novín, no článok jej bol zamietnutý so zvôvodnením, že také príspevky viac v Hlase ľudu nebudú zverejňovať. Aby sa predsa vedelo a nezabudlo text Anny Simonovićovej zverejňujeme v úpnosti.

  • Z činnosti slovenského veľvyslanectva

    Včera veľvyslanec Slovenskej republiky Fedor Rosocha navštívil malú, ale jednu z najslovenskejších dedín, malebný Lug. V rámci návštevy si prezrel základnú školu, škôlku, evanjelický kostol a stretol sa aj s predstaviteľmi miestnych inštitúcií slovenskej národnostnej menšiny. Večer v krásnych priestoroch kultúrneho centra Svilara v Novom Sade otvoril výstavu Z dvoch uhlov, venovanú tvorbe dvoch zakladateľov insitného umenia Zuzany Chalupovej a Martina Jonáša. Informuje o tom Slovenské veľvyslanectvo v Srbsku na svojej facebookovej stránke.

  • Kuplet Spolku petrovských žien

    Spolok petrovských žien, ktorý si v tomto roku pripomína storočnicu organizovanej činnosti, pred niekoľkými dňami vyznamenali najvyšším obecným uznaním, Cenou Obce Báčsky Petrovec. Členky Spolku petrovských žien, ktorým sa dávnejšie pridalo aj niekoľko mužov, sa včera stretli aby oslávili obecné uznanie. K cene a tiež k jubileu, storočnici organizovanej činnosti, získali aj zvláštny darček – kuplet gratuláciu. Kuplet, pieseň jednoduchej formy a žartovného obsahu ešte pred niekoľkými rokmi naspievali Pavel Hansman, Tatiana Cerovská, Samuel Kováč a Ondrej Pavčok, teraz ho však doplnili novými údajmi a nahrali aj veselé video. K darčeku pridali aj ich zarámovanú fotografiu. V mene spolkárok sa poďakovala predsedníčka Mária Gašparovská a potom si už všetci prítomní so smiechom a pred večerou: sármou a šúšťovníkmi, premiérovo pozreli veselé video, ktoré ponúkame na záver článku

  • Prvoligový zápas V.K. Kulpína

    Volejbalisti V.K. Kulpína hrali v sobotu 16. októbra 2021 prvý zápas v prvej lige. Už na rozcvičke bolo vidieť, že mnohí hráči sú nervózni a napätí, čo je normálne, pretože hrali prvýkrát v prvej zväzovej lige. Súperom im bol skúsený prvoligový celok. liga V.K Železničar, po Červenej hviezde a Partizanovi najsilnejší belehradský volejbalový klub. Kulpínčania viedli v každom sete až do záverečnej časti setu a potom pod vplyvom psychického napätia začali robiť drobné chyby, ktoré skúsený súper využil. Treba povedať, že rozhodcovia z Valjeva a Šabcu, od začiatku otvorene si zastali na stranu Belehradčanov. Je však dôležité, že Kulpínčania potvrdili pripravenosť poradiť si so všetkými tímami, ibaže im chýbalo trochu viac šťastia, aby sa výsledok obrátil. Obecenstvo to pochopilo a odmenilo ich hru silným potleskom.

  • 40. Zlatý kľúč

    Festival populárnej hudby Zlatý kľúč prebiehal dnes večer v Selenči a na ňom odznelo 12 nových skladieb. Autormi piesní sú Juraj Súdi, Jaroslav Beredi, Mirko Ilić, Ján Dobrík , Dino Poliak, Michal Zorňan, Miroslav Zvara, Iveta Kováčová, Janko Hrubík, Samuel Kováč ml., Marína Kaňová a Juraj Súdi ml.Odborná porota pracovala v zložení Jovan Adamov, Vladimír Kováč a Pavel Tomáš. Texty hodnotila Zdenka Valentová Belićová. Festival otvorila predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová a moderátorkou bola Sabina Amidžićová. Obecenstvo tiež malo možnosť hlasovať a hlasovalo sa aj prostredníctvom SMS. Revuálna časť bola venovaná nedávno zosnulému Samuelovi Medveďovi a odzneli štyri jeho skladby v podaní Ladislava Kekeza. Program v priamom prenose prenášala RT Vojvodiny.

  • Odovzdané Ceny Obce Báčsky Petrovec

    Pri príležitosti 15. októbra, Dňa Obce Báčsky Petrovec, včera v sieni SVD usporiadali slávnostnú akadémiu na ktorej boli udelené najvyššie obecné ocenenia zaslúžilým jednotlivcom, spolkom a združeniam. Nositeľom tohtoročnej Ceny Obce Báčsky Petrovec je storočný Spolok petrovských žien a Osobitné uznania na rok 2021 získala hudobníčka Mariena Stankovićová Kriváková z Petrovca a Kulpínčan prof. Dr. Michal Babiak, kým Športové uznania udelili Jánovi Murtínovi z Hložian a Združeniu športových rybárov Ribolovac z Maglića. Blahoželáme!

  • Michal Šuľa beží ultramaratón

    Bežať 24 hodín málokto dokáže. Michal Šuľa je jedným z mála. Na tohtoročnom štátnom šampionáte Srbska v 24-hodinovom ultramaratóne, ktorý prebiehal v júny na Palići, Padinčan žijúci na Slovensku Michal Šuľa, dlhoročný úspešný kovačický športovec, člen srbskej reprezentácie, štvrtýkrát stál na najvyššom pódiu na majstrovstvách Srbska. Priam nadľudskými silami za 24 hodín prebehol 214 kilometrov a znova dokázal, že je najlepší v Srbsku. Po ukončení behu vyhlásil, že je hrdý a šťastný a s výsledkom spokojný, no keďže podmienky boli ťažké: vysoké denné teploty a nočné dažde, nevyužil naplno svoje súčasné potenciály. V sobotu 16. októbra 2021 na Festivale behu na Balatóne v Maďarsku sa pokúsi tento štátny rekord prekonať. Ultramaratón sa začína napoludnie a beží sa 24 hodín. Kruhy sú dĺžky 2348 metrov, takže plánuje vybehnúť najmenej 100 kruhov, no pokúsi sa zvládnuť ešte niekoľko kruhov navyše. Nech sa mu dobre beží a nech vydrží!

  • Ľudská zloba – II. svetová vojna

    Najväčší vojnový konflikt v histórii, II. svetová vojna, trvala šesť rokov a jeden deň. Začala sa 1. septembra 1939 a posledné boje sa skončili 2. septembra 1945. Vo Vojvodine táto hrôza trvala štyri roky: v období 1941 – 1944 a v októbri roku 1944 boli vyslobodené aj väčšina našich slovenských dedín: Kovačica 3. októbra roku 1944, Kysáč o desať dní neskôr 13. októbra, 14. októbra partizáni oslobodili Laliť, 15. októbra bol oslobodený Kulpín a Báčsky Petrovec, 17. októbra nasledovala Selenča, 23. októbra 1944 Nový Sad a Stará Pazova... Masaker ľudstva si vyžiadal vyše 50 miliónov obetí a ďalším miliónom budúcnosť bola zničená, život strpčený, rodiny ochudobnené, domy zbúrané... Veľký počet mladých životov kruto uhasol vo vojnovej víchrici. Niektorí mali iba šestnásť, sedemnásť, mnohí osemnásť, devätnásť, dvadsať rokov... V Báčskom Petrovci na tzv. Partizánskom cintoríne o hrôzach vojny svedčia početné náhrobné kamene.

  • Slovenská insita bližšie k UNESCO

    V sídle Európskej komisie v budove Berlaymont v Bruseli, včera večer bola otvorená výstava insitného umenia Slovákov zo Srbska. Výstavu usporiadala Galéria Babka Kovačica, ktorá ňou zaznamenáva 30-ročnicu svojho pôsobenia a otvorili ju Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad a Gordana Čomićová, srbská ministerka ľudských práv, práv menšín a sociálneho dialógu. Majiteľ Galérie Babka Pavel Babka sa na včerajšej slávnostnej udalosti osobne nemohol zúčastniť kvôli cestovným obmedzeniam spôsobeným koronavírusom a prihovoril sa iba prostredníctvom video správy. Avšak, priamo sa včera v Kovačici stretol s Miroslavom Jenčom, námestníkom generálneho tajomníka OSN v New Yorku, v súčasnosti najvyššie postaveným Slovákom pracujúcim pre OSN.

  • Tolerančný patent

    Pred 240 rokmi, 13. októbra 1781 vo Viedni bolo vydané jedno z najdôležitejších nariadení cisára Jozefa II., známe ako Tolerančný patent, ktorý síce neznamenal úplné zrovnoprávnenie katolíckeho a nekatolíckeho vierovyznania, ale výrazne prispel k zrovnoprávneniu obyvateľstva v Rakúsko-Uhorsku. Tolerančný patent zaručoval pre kresťanských nekatolíkov nerušený výkon ich bohoslužieb, výkon povolania bez obmedzenia, zriaďovanie cirkevných zborov či výstavbu kostolov. Pre Uhorsko začal platiť od 25.10.1781.

  • Predsedom MS zostáva Marián Gešper

    Predseda Matice slovenskej Marián Gešper obhájil post predsedu. Na Valnom zhromaždení MS v Liptovskom Mikuláši 9. októbra 2021 ho v demokratickej priamej a tajnej voľbe zvolili matiční delegáti z celého Slovenska.

  • Poďakovanie za úrody zeme

    „Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích. No dnešný svet sa riadi iným pravidlom: „Jedz, pi, veseľ sa". Myseľ sa namáha len kvôli zisku. Zisku za akúkoľvek cenu: podvod, útlak, obmedzovanie, klamstvo. Ešte, ešte a ešte! Málo, stále málo, sebe a len sebe, na ťažké dni... Rastie bohatstvo, rastú aj potreby. Srdce nie je otvorené pre milosrdenstvo, pre lásku, miesto v ňom je len pre obchodníkov a ziskuchtivé vzťahy. Ty mne, ja tebe. Zabúda sa však na hlavné. Zabúda sa na dušu, rajské to vtáča, ktoré žije v našom pominuteľnom tele..."– uvádza sa to na webovej stránke Ministerstva obrany Slovenskej republiky https://www.mosr.sk/podakovanie-za-urody-zeme/?pg=7. A mnohé naše kostolné oltáre v tieto októbrové dni sú vyzdobené s úrodami zeme.

  • Slovenský minister hospodárstva v Belehrade

    Podpredseda vlády a minister hospodárstva Slovenskej republiky Richard Sulík včera navštívil Belehrad, kde sa stretol s premiérkou Anou Brnabić, podpredsedníčkou vlády a ministerkou baníctva a energetiky Zoranou Mihajlović a štátnym tajomníkom ministerstva hospodárstva Draganom Stevanovićom. Hlavnou témou rozhovorov bola príprava 10. zasadnutia Zmiešanej komisie medzi Slovenskom a Srbskom pre hospodársku spoluprácu, ktorá bude výbornou príležitosťou pre prehĺbenie a posilnenie ekonomickej spolupráce. Minister vidí ďalšie možnosti rozvoja bilaterálnej spolupráce, najmä v oblasti investícií, vodíkových technológií a vedeckovýskumných projektov. Informujú z veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade.

  • Jarmile Jonášovej ocenenie k narodeninám

    Neľahké sú osudy prednášateľov matematiky na školách, keďže žiaci vo väčšine prípadov tento predmet ťažko chápu. Preto ani matematici nie sú veľmi obľúbení a ťažko si získavajú priazeň detí. Prednášateľka matematiky na gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici Jarmila Jonášová sa snáď preto žiakom snažila priblížiť aj v tých oblastiach, ktoré s matematikou nemajú takmer nič spoločné: v športe, kultúre, táborníctve... Možno práve takým prístupom dokázala zainteresovať žiakov aj za matematiku – až 16 jej žiakov účinkovalo na republikových a pokrajinských súťažiach z matematiky a najväčší úspech dosiahol Štefan Tomáš, ktorý obsadil druhé miesto na republikovej a tretie miesto na zväzovej súťaži. Profesorka Jonášová v týchto dňoch oslávila 65. narodeniny a niekoľko dní pred svojim životným jubileom jej udelili významné dolnozemské ocenenie: Pamätný list Samuela Tešedíka v roku 2021. Toto uznanie dostala za celoživotný prínos v oblasti výchovno-vzdelávacej práce s deťmi a mládežou v komunitách zahraničných Slovákov pri príležitosti životného jubilea.

  • Ak denne zomrie 50 ľudí

    „Situácia je ťažká, ak zomrie 50 ľudí každý deň, to je obrovské číslo, pre mňa ako lekára je to katastrofa. Ak vieme, že covid je choroba, ktorá má svoj priebeh a dá sa jej predísť, a nie je ani začiatok epidémie, keď sme nemali očkovaciu látku, keď sme nemali znalosti, ktoré dnes máme na prevenciu tejto choroby a záchranu tých ľudí, ktorí prichádzajú o život," povedal pre RTV Mladen Ivanuša, riaditeľ úradu WHO v Srbsku. A najnovšie štatistické údaje o víruse Covid-19 v Srbsku svedčia, že aj dnes následkom koronavírusu zomrelo 51 ľudí a že sme od začiatku pandémie stratili celé jedno mesto s 8.582 obyvateľmi. A najmenej ešte toľko občanov Srbska sa stalo „kolaterálnou škodou" pandémie, čiže životmi zaplatili nedostatok lekárov, ich únavu, zdĺhavé procedúry bežnej liečby a nevyhnutnej hospitalizácie, alebo sa jednoducho nemohli načas dostať k lekárovi, lebo si museli najprv ísť urobiť covid test...

  • Tá kulpínska vež

    Pred 50 rokmi, s príchodom jesene, sa v Kulpíne intenzívnejšie začala stretávať skupina prevažne mladých ľudí, ktorí podnikali kroky a priprávali pôdu na obnovenie činnosti Kultúrno-umeleckého spolku Zvolen. Spolok, ktorý sa menoval SKOS Zvolen bol síce v Kulpíne založený začiatok augusta roku 1948, no v tom prvom období pôsobil iba niekoľko rokov a v polovici päťdesiatych rokov všetky jeho aktivity utíchli. To však neznamená, že sa na kultúrnom poli nepracovalo – v 60-tych rokoch sa to konalo, ale pod rúškom mládežníckej organizácie, ktorá mala veľké finančné problémy a o vlastnom dome len snívala. Preto všetci mladí aktivisti verili, že sa reaktivizáciou spolku Zvolen tie nepriaznivé podmienky prekonajú, alebo sa aspoň zjemnia. S cieľom zhromaždiť prostriedky na začiatočnú činnosť budúceho spolku, dňa 26. decembra 1971, na Štefana, poriadal sa prvý celovečerný program spevov, tancov a divadelnej jednoaktovky pod názvom Tá kulpínska vež.

  • IN MEMORIAM – Martin Pap

    V rodinnom dome v Padine mal svoj vlastný kútik, ateliér, útočisko. Tam sme ho navštívili a tam nám prezradil, že sa v tej svojej izbietke cíti ako „vo svojej koži". Vždy mu tam hrala dobrá hudba, steny zdobili staré gramofónové platne, na poličkách boli krčahy, staré lampy, knihy, množstvo CD,...veľký poster Zorana Djindjića. Tam mu vraj nikdy nechýbala inšpirácia. Dávno bol pochopil, že je maliarstvo jeho osudom a jeho svetom a že dokáže štetcom prekresliť na plátno tie obrazy zo svojej hlavy. Jeho myseľ poletovala nad rodnou dedinou, raz zalietala do minulosti, inokedy do rodných polí, alebo aj medzi známe osobnosti. Možno zablúdila aj do budúcnosti a možno preto sa tak často na jeho obrazoch vyskytuje akýsi záhadný fantastický strom so suchými, bohato členitými konármi. Inšpirovala ho aj mytológia, aj kniha doktora Jozefa Holúbka Z temného kúta. Na to čo zobrazil sa možno dlho dívať, všímať si detaily a hľadať skryté odkazy. Aj v oblakoch a aj medzi hviezdami. Možno tam niekde objavíme aj jeho tvár.

  • IN MEMORIAM – Ján Kmeť (1951 – 2021)

    V jubilejnom roku, v ktorom oslavoval svoje sedemdesiatiny a po tom, ako vlani oslávil štyridsaťročnicu speváckej kariéry, náhle a nečakane pozemskú púť opustil rozhlasový sólový spevák Ján Kmeť z Báčskeho Petrovca.

  • Výzva na predkladanie žiadostí o dotáciu na rok 2022

    Vážení krajania, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ďalej len „úrad") v zmysle § 5 zákona č. 474/2005 o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov a platných vnútorných predpisov úradu č. 23/2021 z 30. septembra 2021 zverejňuje výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na rok 2022 na účely v zmysle uvedeného zákona pre oblasti: vzdelávanie, veda a výskum, kultúra, informácie, médiá. Hlavným cieľom poskytovania dotácií, ako súčasti štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, bude i naďalej podpora aktivít zameraných na oblasť posilňovania národného povedomia, kultúrnej a jazykovej identity Slovákov žijúcich v zahraničí, podpora ich inštitúcií zriadených na dosiahnutie tohto účelu a podpora vzťahov medzi Slovenskou republikou a Slovákmi žijúcimi v zahraničí.

  • Slúžky v kovačickom Dome kultúry

    V sobotu 25.9.2021. sme si v kovačickom Dome kultúry 3. októbra pozreli najnovšie divadelné predstavenie v produkcii KOKRAM-u. Po dvojročnej prestávke, mladí Kovačičania sa znovu dali dokopy a priniesli svojmu žiadostivému obecenstvu svoje vynikajúce nové predstavenie – Slúžky, známu drámu Jeana Geneta.

  • Slovenský týždeň v Srbsku

    Minister obrany Slovenskej republiky Jaroslav Naď pricestoval v utorok 28. septembra na návštevu Belehradu, kde predpoludním rokoval s rezortným kolegom Nebojšom Stefanovićom, s ktorým sa večer spoločne v Dome Vojska Srbska zúčastnil na koncerte Vojenskej hudby Ozbrojených síl Slovenskej republiky a Umeleckého telesa Ministerstva obrany Srbskej republiky Stanislav Binički pri príležitosti Dní slovenskej kultúry v Srbsku. Tam bola tiež nainštalovaná výstava venovaná významnému slovenskému politikovi, zástancovi ľudských práv a humanizmu – Alexandrovi Dubčekovi. Od pondelka dve výstavy zdobia aj priestory slovenského veľvyslanectva v Belehrade: diela slovenských insitných maliarov a umeleckého sklára Jána Zoričáka. Tie výstavy si slovenský minister obrany mal možnosť obzrieť v popoludňajších hodinách, keď na veľvyslanectve Slovenskej republiky odovzdal medailu ministra obrany tretieho stupňa za celoživotné úsilie Michalovi Spevákovi z Petrovca.

  • IN MEMORIAM: Alžbeta Čížíková

    Október klope na dvere a s ním aj Kovačický október. Po 55 rokoch sa toto významné kovačické podujatie prvýkrát bude diať bez účasti Alžbety Čížíkovej. „Keď maľujem, všetky moje trápenia zostávajú bokom a vtedy svoje pocity ukladám do obrazov," takto sa nám spovedala insitná maliarka Alžbeta Čížiková pri oslave jej osemdesiatin. Maľbami sa spovedala takmer 70 rokov. Alžbeta Čížiková sa narodila 7. apríla 1936 v Kovačici a patrí do prvej generácie insitných maliarov v Juhoslávii. Bola medzi zakladateľmi Galérie insitného umenia v Kovačici. Maľuje od roku 1954 a ako 18-ročná sa stala prvou maliarkou kovačickej insitnej školy. Okrem vysokej umeleckej hodnoty, jej maľby sú aj svedkami jednej doby a majú teda aj etnografický význam. Spomienky z detstva a dávnejšej minulosti zobrazila verne a najčastejšie do najdrobnejších detailov. Z jej obrazov a rurálnych motívov vanie idylický pokoj... Napísali sme to na tejto stránke pred niekoľkými mesiacmi k jej 85. narodeninám, kde sú zverejnené aj viaceré jej obrazy, čo si možno pozrieť TU: http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/11215-85-narodeniny-alzbety-cizikovej

  • O krok bližšie k zoznamu UNESCO

    Okrúhly stôl „Slovenské insitné umenie v Srbsku ako špecifický prvok nehmotného kultúrneho dedičstva. Ako ho chrániť a zosúladiť s programami UNESCO? Otázka pre vedcov a tvorcov kultúrnej politiky Srbska aj Slovenska ako prirodzene najviac zainteresovaných účastníkov" sa začal včera v Belehrade na veľvyslanectve Slovenskej republiky a pokračoval dnes v budove Obce Kovačica. Hlavným organizátorom Okrúhleho stola bola Galéria Babka Kovačica, ktorá sa prakticky už 30 rokov, koľko existuje, všemožne snaží, doma a vo svete, propagovať našu tunajšiu insitu. Míľové kroky boli urobené keď v roku 2012 Slovenské insitné maliarstvo v Srbsku zapísali na národnú listinu, teda na Zoznam prvkov nehmotného kultúrneho dedičstva Srbska. Je to jediný menšinový prvok na tomto zozname a jeho zapísanie na národnú listinu predstavovalo koniec jednej náročnej snahy a zároveň bolo začiatkom nového vytýčeného cieľa: dostať sa na listinu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Sme veľmi blízko cieľa a tento okrúhly stôl upevnil nádej a dodal nových síl vytrvať v zakreslenej ceste.

  • Návrat vožda Đorđeho Stratimirovića

    Dnes v Sriemských Karlovciach s najvyššími vojenskými poctami a za prítomnosti vysokých štátnych predstaviteľov a hodnostárov Srbskej pravoslávnej cirkvi, ako aj potomkov rodiny Stratimirovićovcov v porte pravoslávneho kláštora Vavedenje Presvete Bogorodice (Predstavenie Najsvätejšej Matky Božej), uložili telesné pozostatky generála Srbskej Vojvodiny Đorđeho Stratimirovića, ktoré boli koncom minulého mesiaca exhumované vo Viedni. Đorđe Stratimirović (1822 Nový Sad – 1908 Viedeň) pochádza zo zámožnej statkárskej rodiny Stratimirovićovcov z Kulpína. Odrastal so Slovákmi, prvými učiteľmi mu boli Juraj Rohoň a Michal Godra a aj Bratislavu často navštevoval, keďže bol dvakrát poslancom Uhorského parlamentu v Požune (srbské archaické pomenovanie pre Bratislavu). Aj keď sa ako mesto jeho narodenia uvádza Nový Sad, tam sa narodil len vplyvom neprajných okolností, keďže jeho tehotná matka, ktorá bola na návšteve v Novom Sade, sa pre vysoké snehové záveje nemohla načas vrátiť domov do Kulpína. Neprajné okolnosti boli príčinou aj jeho úmrtia v cudzine, keďže bol pod nie celkom jasnými okolnosťami vyhostený z krajiny. Návrat telesných pozostatkov do Srbska predstavuje teda aj jeho rehabilitáciu.

  • Slovenské insitné umenie v Srbsku

    Srbsko by malo v roku 2022 aj úradne navrhnúť „Slovenské insitné maliarstvo v Srbsku" na UNESCO-vu listinu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Taký prísľub bol daný zo strany najvyšších predstaviteľov Srbska, ktorí to potvrdili aj štátnym predstaviteľom Slovenskej republiky. Aby sa však kandidatúra mohla predložiť UNESCOvej komisii treba splniť ešte niektoré podmienky. V tom smere by sa zajtra mal urobiť ďalší krok. Na veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade bude prebiehať zajtra a potom ešte pozajtra v Kovačici Okrúhly stôl Slovenské insitné umenie v Srbsku ako špecifický prvok nehmotného kultúrneho dedičstva. Ako ho chrániť a zosúladiť s programami UNESCO? Otázka pre vedcov a tvorcov kultúrnej politiky Srbska aj Slovenska ako prirodzene najviac zainteresovaných účastníkov. Každý krok je teraz už veľmi dôležitý, rovnako ako aj podpora všetkých relevantných subjektov, ale aj každého jedného z nás, lebo sa na tento zoznam dostanú skutočne iba tí, čo dokážu, že sú jedineční vo svete. Slováci v Srbsku sú už veľmi blízko k tomu cieľu, ktorým by sme sa ako menšina zviditeľnili na celom svete. No nielen pre nás ako menšinu by to mohlo byť veľmi dôležité, ale aj pre Slovensko a zároveň aj pre Srbsko, keďže sa v názve tohto prvku nehmotného kultúrneho dedičstva uvádzajú Slováci a tiež aj Srbsko.

  • Inštalácia Martina Bajzu

    V piatok 24. septembra 2021 v kovačickom kostole prebiehala inštalácia Mgr. Martina Bajzu za zborového farára zjednoteného cirkevného zboru v Kovačici. K zjednoteniu dvoch kovačických cirkevných zborov do jedného došlo 16. 09. 2020 a bola to významná historická udalosť: dve presbyterstvá (Kovačica I a II) sa rozhodli zjednotiť pod duchovným vedením Martina Bajzu, ktorý bol od roku 2013 farárom v cirkevnom zbore Kovačica II. Od začiatku tohto roka 2021 administratívne v Kovačici už pôsobí iba jeden zbor a na včerajšej slávnosti za jeho farára inštalovali Mgr. Martina Bajzu. Slávnostný čin inštalácie vykonal d.p. Jaroslav Javorník, biskup SEAVC v Srbsku.

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články