Archív
Filter
  • Deň Hložian

    Oslavy Dňa Hložian stanovené na prvý májový víkend, sa v tomto roku kvôli trojdňovému smútku určeného na dni 5. –7. mája, posunuli na druhý májový víkend. Začali sa v piatok 12. mája v podvečerných hodinách otvorením troch výstav v priestoroch hložianského Domu kultúry. O výstave Spolku žien Slovenka z Hložian pod názvom Jedna všedná sobota z minulých čias hovorila predsedníčka spolku Viera Miškovicová. Jubileum 110 rokov prvého divadelného predstavenia v Hložanoch si pripomenuli výstavou fotografií a pri tejto príležitosti sa prihovoril Juraj Bartoš. Hložianska paleta, čiže výstava hložianskych výtvarných amatérov predstavila najnovšiu tvorbu hložianskych umelcov. Ňou zaznamenali 30 rokov organizovanej výtvarnej činnosti hložianskych výtvarníkov. O výstave sa zmienil výtvarný kritik Vladimír Valentík. Piatkový program pokračoval vo veľkej sieni Domu kultúry, kde na úvod usporiadali slávnostné zasadnutie Rady miestneho spoločenstva. Začalo sa piesňou Hložany, dedinka malá a výročnú správu aktivít podal predseda Rady miestneho spoločenstva Stanislav Srnka. V pokračovaní odznel kultúrno-umelecký program Vitajte v tvorivých a srdečných Hložanoch.

  • Gréci v Bulkesi

    Po druhej svetovej vojne boli Nemci z Bulkesu, dnešného Maglića, dobrovoľne alebo násilne vysťahovaní. Pustú dedinu dostali na použitie grécki emigranti armády odporu ELAS tj. Gréckej národno - oslobodzovacej armády pod vedením gréckych komunistov. Jedna časť príslušníkov tejto armády sa totiž nemohla zmieriť s dohodou medzi komunistami a pravičiarskymi stranami v Grécku o odzbrojení, čiže zložení zbraní ELAS-u, čo vskutku znamenalo kapituláciu a preto opustili Grécko. Jedna skupina tých emigrantov našla útočisko v Bulkesi, dedinke susediacej s Petrovcom, ktorú vtedajšie juhoslovanské vedenie v máji 1945 pozmenilo v grécky utečenecký tábor. Takých táborov bolo v Juhoslávii niekoľko. Juhoslávia týmto činom, na žiadosť Komunistickej strany Grécka (KSG), dovolila utvorenie exteritorálnej gréckej obce v Bulkesi. Grécka republika bol vskutku štát v štáte – dedina mala autonómiu: vlastnú správu, vlastné penaize, vlastné zákony... V piatok 12. mája 2023 bola vo Archíve Vojvodiny otvorená výstava "Útočisko" na rovine. Gréci vo Vojvodine 1945–1949, prostredníctvom archívneho materiálu.

  • Ocenená práca Ľuboslava Majeru

    Náš známy režisér Ľuboslav Majera z Báčskeho Petrovca prednedávnom získal tzv. „nacionalnu penziju", čiže penziu, ktorú Srbsko udeľuje iba výnimočne zaslúžilým občanom. Tým činom štát vzdáva vďaku osobnostiam, ktoré sa mimoriadne angažovali na rozvoji kultúry a športu. V týchto dňoch Ľuboslav Majer získal aj na Slovensku významné ocenenie. Banskobystrický samosprávny kraj mu udelil cenu za prínos v oblasti umenia a záujmovej umeleckej činnosti. "Kvet bieleho šafranu si prevzal režisér Ľuboslav Majera, ktorý zrežíroval niekoľko inscenácií v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene. Toto divadlo sa jemu a jeho rodine na isté obdobie stalo aj útočiskom pred vojnou v bývalej Juhoslávii. Dlhodobo spolupracoval s ochotníckym súborom v Brezne. Ako hosťujúci režisér pracoval v rozhlase v Belehrade, Sarajeve, Bratislave, Berlíne. Paralelne režíroval divadelné predstavenie doma a na Slovensku v profesionálnych aj ochotníckych divadlách (viac ako 160 réžií) a 18 rokov prednášal na Akadémii umení v Banskej Bystrici," uvádza sa v zdôvodnení ocenenia.

  • V rytme piesne „Slovenska"

    Đorđe Balašević (11. máj 1953 – 19. február 2021)
    Dnes by sa dožil 70. narodenín. Ako čo mnohé udalosti dopredu tušil a na ne upozorňoval: "Samo rata da ne bude", akoby vizionársky predvídal aj svoju predčasnú smrť. „Ak umriem mladý, zasaď na môj hrob iba rozmarín." Spieval Đorđe Balašević v známej piesni „Slovenska", ktorú nahral roku 1985. Zomrel mladý, predčasne, od neho sme očakávali ešte veľa piesní a z nich veľa posilnení v ťažkých chvíľach a veľa radosti pri šťastných udalostiach. No, od 19. februára 2021 už nie je medzi nami, no potešovať nás môže, lebo žije vo svojich piesňach. Aj Slováci v Srbsku si uctievajú pamiatku na tohto nášho a svetového „panónskeho námorníka". Maestro na harmonike Ondrej Maglovský z Kulpína roky hrával v Đoleho orchestri a o ňom mal vždy iba slová chvály. Boli ako jedna veľká rodina. Členov svojho orchestra spolu s ich manželkami Đole pozýval na ich rodinné hostiny, napríklad na oslavu krštenia svojich vnúčat. Známy kovačický insitný maliar Ján Glózik si spomienku na Đoleho natrvalo zachováva obrazom "Panónsky námorník". Obraz vznikol po premiére filmu "Kao rani mraz" Đorđeho Balaševića v Kovačici v roku 2011.

  • Dom z hliny

    Technikou nabíjanej hliny sa v minulosti stavali mnohé domy a v súčasnosti sa k nej vracajú predovšetkým etnologicky a ekologicky zameraní ľudia. Volia si po tisícročia odskúšané stavebné materiály, ktoré nám príroda sama poskytuje. Patria k nim najmä drevo, hlina, slama, rákosie či kameň. K týmto osvedčeným prírodným materiálom sa vracajú aj preto, že s narastajúcim množstvom alergií a astmatických ochorení hľadajú zdravšie bývanie, a so vzrastajúcou zodpovednosťou, si stále viac uvedomujú negatívny dosah moderného stavebníctva na prírodu. „Jedna dánska spoločnosť, ktorá skúma životné prostredie pre UNICEF, robila výskum na prvok radón a ostatné plyny, ktoré škodlivo vplývajú na životné prostredia. Filip Forkapić z kulpínskeho múzea mi ponúkol, či by som podporil projekt a ich výskumnú sondu umiestnil do svojho domu a držal ju na jednom mieste 6 mesiacov. Pristal som a postavil ju do obývačky. Keď som po polroku sondu vrátil Filipovi, o dva mesiace som dostal písomnú odpoveď so sprievodným listom našej štátnej komisie pre ionizujúce materiály. V liste ma oboznamujú, že je v mojom dome štyrikrát nižšia koncentrácia radónu a ďalších škodlivých matérií od dovolenej hranice. Dom mám nabíjaný z hliny a steny sú hrúbky 57cm. Verte mi, je to jedno veľmi zdravé prostredie," hovorí Miloš Vlaov z Kulpína.

  • Búrka na obzore

    Nemecko podpísalo bezpodmienečnú kapituláciu krátko pred polnocou 8. mája 1945 o 23:01 stredoeurópskeho času. V Moskve vtedy už bolo po polnoci a preto sa Deň víťazstva nad fašizmom v niektorých krajinách oslavuje 9. mája. Slávime teda víťazstvo nad zlom. Druhá svetová vojna bola najkrvavejší a najbrutálnejší konflikt v novodobých ľudských dejinách. Nacionalizmus, ideológia jednostranne zdôrazňujúca význam jedného národa a politika založená na takejto ideológii, zavinili v II. svetovej vojne smrť 50 až 80 miliónov ľudí. Náladu a udalosti pred začiatkom vojny opísal vo svojich ručne písaných zápiskoch Kulpínčan Vladislav Harminc, narodený 31. 07. 1910 v Kulpíne, v známej staviteľskej rodine Harmincovcov. S menšími zásahmi uvádzame úryvok z tohto Harmincovho textu:

  • Boľavé rozlúčky

    Dnes 8. mája 2023 vo veku 65 rokov zomrela Katarína Berediová zo Selenče. Narodila sa 30. januára 1958. Základnú školu zakončila v rodisku a na Gymnáziu Jána Kollára maturovala v školskom roku 1976/77. Vyštudovala medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a pracovala ako lekárka v Selenči a Báči, kde si získala náklonnosť mnohých pacientov. Pred dvomi rokmi odišla do dôchodku. Tvrdo bojovala s rakovinou, no dnes ten boj stratila. Milovala nadovšetko svoju prácu, rodinu, manžela a jediného syna. Pohreb Kataríny Berediovej bude zajtra 9. mája o 17:00 v Boďanoch.

  • Rozlúčka s Mirkom Šoucom

    V sobotu 22. apríla 2023 zomrel v Belehrade Mirko Šouc. Vunderkind s vrodeným absolútnym sluchom, ktorý sa narodil 29. júna 1933 v Zemune, v slovenskej rodine uznávaného zemunského krajčíra Viktora Šouca. Už ako 6-ročný hrával na harmonike v kráľovskom paláci. Kráľ si ho posadil na koleno a vždy si žiadal, aby mu malý Mirko zahral najprv pieseň "Kad sam sinoć pošla iz dućana" a potom aj ďalšie ľudové piesne. Už v mladom veku sa stal slávnym, mal svoj orchester a postupne sa stal aj skladateľom, upravovateľom a dirigentom. Veľkú časť svojej kreativity venoval detskej hudbe a jeho pieseň „Zakleo se bumbar" patrí v tomto regióne k najobľúbenejším a najhranejším detským piesňam. Je autorom vyše dvesto titulov piesní rôznych žánrov (džezové, detské, zábavné a hudobné v duchu staromestských piesní). Za svoju tvorivú činnosť bol ocenený mnohými najprestížnejšími oceneniami, medzi ktorými je aj Cena za celoživotné dielo Medzinárodného jazzového festivalu NISHVILLE, Rád práce so zlatým vencom, Cena Asociácie skladateľ za celoživotné dielo, Zlatý kľúč ... Patril medzi prvých laureátov národného dôchodku, ktorý sa udeľuje ako uznanie umelcom, ktorí svojou kreativitou mimoriadne prispeli k srbskej kultúre.

  • „Cirkulárneˮ propagovanie pseudoekológie

    Po nekonečne dlhom, šesťmesačnom „fejtóne" o obnoviteľných zdrojoch energie, uverejňovanom v slovenskom týždenníku Hlas ľudu, sa ambiciózna pani Lidija Zelić Carević chopila príležitosti vykladať na stránkach tohto týždenníka o ďalšej „ekologickej" téme – rozvoji obehového hospodárstva. Kladiem otázku: Prečo redaktorka slovenského týždenníka angažuje neodbornú autorku, ktorej texty dokonca treba aj prekladať do slovenského jazyka? Či v slovenskej komunite v Srbsku niet nikoho, kto by sa viac vyznal v ochrane životného prostredia, zmene globálnej klímy a cirkulárnom hospodárstve? Pisateľ týchto riadkov sa týmto kritickým pohľadom každopádne neodporúča týždenníku Hlas ľudu, pretože nie je v stave písať zaujímavo viac mesiacov o jednom ekologickom probléme, nech je už akokoľvek zložitý.

    Ak riaditeľka/majiteľka súkromného podniku z Belehradu Lidija Zelić Carević zaplatila za priestor v týždenníku Hlas ľudu s cieľom uverejňovania textov, alebo ak tak urobilo združenie Biogas Srbija, bolo treba niečo také aj uviesť v novinách. Ak však séria článkov vzišla z konkurzu, ktorý vypísala nejaká lokálna samospráva alebo krajský sekretariát s cieľom popularizácie ochrany životného prostredia a pozdvihnutia ekologického vedomia, aj to mala redaktorka Hlasu ľudu poznamenať. Alebo boli autorka a texty proste vnútené týždenníku zo strany formálnych a neformálnych centier moci?

  • 3. a 4. máj

    "Obrátim vám sviatky na smútok a všetky vaše piesne na žalospevy..." (Amos 8.10)
    Žiaľ, práve tak sa udialo 3. mája t.r. v elitnej škole v centre Belehradu, po majálesových hodoch, keďže sa oslavoval 1.a 2. máj ako štátny sviatok a prázdniny. Po príliš chladnom apríli tento sviatok vylákal mnohých do prírody na "uranak", ako sa to robilo za socializmu...

  • Rozlúčka s Milou Bosićovou

    Včera, 3. mája 2023 bola pochovaná etnologička Dr. Mila Bosićová (1930-2023). Celý pracovný život Mila Bosić strávila v Múzeu Vojvodiny a v roku 1994 odišla do dôchodku. Venovala sa skúmaniu srbských ľudových zvykov a tradičnej kultúry Slovákov v Srbsku. V roku 1980 v Múzeu vojvodinských Slovákov bola otvorená stála expozícia múzea, dovtedy najreprezentatívnejšia národopisná expozícia v tomto múzeu – Hmotná kultúra Slovákov vo Vojvodine, ktorá prezentovala kultúru a spôsob života vojvodinských Slovákov. Autorkou spomínanej výstavy bola doktorka Mila Bosićová. Jej prínos pre štúdium slovenskej kultúry je nezmerateľný. Napísala jedinú odbornú monografiu o ľudovom odeve vojvodinských Slovákov, ktorá je dodnes cennou literatúrou pre odbornú i laickú verejnosť. Túto smutnú správu zverejnili na stránke Múzeu vojvodinských Slovákov.

  • Masakra

    Keď desaťročia sejete zlo, len zlo sa tam môže rodiť... Duševné znečistenie, ktorého sme svedkami každý deň v televízii, na internete a všade v našom prostredí, je rovnako deštruktívne ako znečistenie životného prostredia. Vlastne príčina je u oboch rovnaká – odcudzenie od prírody a spoločnosti, od ľudí. Stratili sme cit pre druhých, milosrdenstvo, ľudskosť, empatiu. Výmenou za naše duše dostali sme materiálne hodnoty! „Školstvo už roky šetrí na kvalite: mnohé školy fungujú bez psychológov, pedagógov a iných odborných zamestnancov, riaditelia sú menovaní na základe politickej príslušnosti a nie kvality, učiteľom zväzujú ruky predpisy, nízke príjmy potláčajú ich motiváciu k pedagogickej práci s deťmi. Následky sú katastrofálne a dnes sa stali očitými pre najširšiu verejnosť," píše Nezávislý syndikát osvetových pracovníkov Srbska, ktorý žiada okamžité prepustenie ministra školstva Branka Ružića, vzhľadom na jeho zodpovednosť za dnešnú tragédiu na Základnej škole Vladislava Ribnikara v Belehrade, v ktorej bolo zastrelených osem detí a vrátnik.

  • Súpis obyvateľstva

    Podľa vlaňajších výsledkov sčítania ľudu Srbsko má 6.647.003 obyvateľov z čoho je 41.730 Slovákov. Percentuálne nás je iba 0,63%, kým v roku 1948 nás bolo 1,12%. Teda ubúdame, no v posledných rokoch sa náš počet rapídne znižuje, každý rok nás je menej o asi tisíc. Ak sa takýto trend nezastaví, o 40 rokov v Srbsku bude žiť hŕstka Slovákov. V roku 1948 nás bolo 73.140 a od roku 1991 začína tendencia poklesu, ktorá posledne naberá na tempe. Podľa sčítania z roku 2022 najviac Slovákov žije v Obci Kovačica, avšak percentuálne najviac Slovákov je v Báčskopetrovskej obci – 60,5% (v Obci Kovačica je 40,9%). O niekedy slovenskej osade Bajša sa už takto môže hovoriť iba v minulom čase, keďže v celej Obci Báčska Topola žije iba 79 Slovákov.

  • kulpin.net – 15 rokov s Vami

    Portál www.kulpin.net vznikol 1. mája 2008. Len tak, akoby z hry. Spustil ho 16 ročný chlapec. Z chlapca dávno vyrástol muž a jeho mama – novinárka je už dôchodkyňa. Roky ubehli a za nami je teraz už 15 rokov úderníckej práce. Úderník? Čo je to za slovko? Aký archaizmus? Mladšej generácii asi neznáme a iste nie ani veľmi blízke. Slovník uvádza, že je to termín používaný za socializmu a znamená robotník podávajúci mimoriadny pracovný výkon. Možno by niekto o takej robote povedal: brutálne ťažká. Nemilosrdná. Lebo sa robilo každý deň, 7 dní v týždni, bez nároku na finančnú úhradu a bez nároku na dovolenku. No, my sme to stále robili zanietene. Vrátim sa ale, ešte trochu k slovku "údernícky". Za socializmu existovali aj mládežnícke údernícke akcie, na ktoré mladí ľudia odchádzali dobrovoľne pracovať – budovať svoju krajinu. No, počas jedného mesiaca, koľko pobudli v pracovných táboroch, nielenže budovali krajinu, ale budovali aj seba a svoju osobnosť. Učili sa tvrdo pracovať, vydržať, zvykali si na disciplínu, naučili sa vážiť si robotu, svoju a cudziu...O tom bola aj naša údernícka práca. Veľa sme dali, ale veľa sme sa aj naučili. „Bez práce, nieto koláče." Nech žije 1. máj a práci zdar!

  • Či kádre riešia všetko?

    (Úvaha o našom zanikaní)

    Slováci vo Vojvodine, v dnešnom Srbsku, žijú od 18. storočia a dodnes si zachovali svoju kultúru a jazyk. V priebehu druhej dekády 21. storočia sa predsa začínajú tendencie nášho úpadku s perspektívou zániku. Mnohé sú dôvody prečo je to tak, no predsa dominujú ekonomicko-hospodárske a spoločensko-politické. Ale, povedal by kriticky naladený čitateľ, podobné aj horšie problémy boli aj v minulosti, a Slováci, Maďari, Rumuni, ... predsa tuná zotrvali! Áno, ale svet je dnes dynamickejší ako v minulosti, preto je ľudom (aj celým rodinám) teraz už omnoho ľahšie odsťahovať sa a zamestnávať sa ďaleko od rodiska. Svet je dnes aj omnoho menší, čiže vzájomne prepojený, rýchlejšie a bezpečnejšie sa človek dostane na druhý koniec kontinentu alebo planéty ... A aj ľudia sú dnes inakší, vzdelanejší, poznajú cudzie jazyky, zapojení sú na internet, komunikujú s celým svetom, ...Okrem toho, len malý počet ľudí je dnes viazaný k zemi, pozemku, pôde. Poľnohospodárstvo sa veľmi zmenilo, len menší počet domácností sa dnes zaoberá farmárstvom. Väčšina ľudí viac nemá takú pevnú väzbu so svojím dedičstvom, majetkom, pôdou, domom, všetko sa dnes môže ľahko predať. Skratka, každý – a najmä niekto mladý - dnes môže pomerne ľahko "zdvihnúť kotvu", odísť a začať nový život niekde inde ...

  • Hadia palma

    Ako je to, keď sa kvet chce kamuflovať a tváriť sa že je mäso, ale také trochu staršie, ktoré už páchne po zdochline? Majstrom v tom kvetinovom maskovaní je exotická páchnuca kráska hadia palma, ktorá aj farbou aj vôňou chce presvedčiť hmyz, že je ona mäso v štádiu rozkladu. Aby len sadli na ňu a pomohli jej v opelení. Ale, ako môže rastlina vedieť akej farbe je mäso a ako ono páchne? Je to iba jedna z nespočetného množstva záhad Veľkej Prírody. Zmijovec, diablov jazyk, voodoo ľalia, leopardia palma, hadia palma...– niekoľko týchto rastlín vlastní aj Dušan Plachtinský z Kulpína, ktorý sa s veľkou láskou stará nielen o tieto exotické rastliny, ale aj o množstvo ďalších a osobitne aj o stromy. Dnes je Deň stromov. Stromy sú ďalším veľkým zázrakom prírody – sú jej a našimi pľúcami. Rastliny pre nás vyrábajú kyslík. Preto je aj heslom tohto dňa: Zasaď strom. Lebo, čas strávený v blízkosti stromov zlepšuje fyzické a duševné zdravie tým, že zvyšuje energetickú úroveň a rýchlosť obnovy organizmu, pričom znižuje krvný tlak a stres. Vysádzanie stromov, kríkov a rastlín je preto nevyhnutné tak pre duševnú rovnováhu súčasného človeka, ale aj pre budúce generácie.

  • Čudesný svet Dunđerských

    Na gymnáziu v Báčskom Petrovci včera prebiehala prezentácia knihy Zorana Subotičkého "Čudesni svet Dunđerskih" (Čudesný svet Dunđerských). Okrem autora knihy špeciálnym hosťom bol aj Ervin Hadžimurtezić, ktorý excelentne zahral úryvok z hry „Od raja do beznjenice" – jednej zo štyroch hier z prezentovanej knihy. Obecenstvo tak malo možnosť vžiť sa do pozície básnika Lazu Kostića a prežívať jeho beznádejnú lásku k mladučkej Lenke Dunđerskej. Zoran Subotički v prvej časti predstavil svoju knihu a ozrejmil state rozčlenené do niekoľkých celkov. V prvej stati pod názvom Bol Shakespeare v Taliansku alebo: prečo hra „Od raja do beznjenice"? urobil paralelu medzi tragickou láskou Romea a Julie a Lazu a Lenky. V ďalších častiach opisuje čudesný, či nádherný svet Dunđerských, ich príchod z Hercegoviny do Vojvodiny, „zeme zasľúbenej", ich rozmach a krach – po I. sv. vojne agrárnou reformou im začali odoberať z pôdy a po II. sv. vojne im všetko zobrali. Osobitná časť v knihe je venovaná Lazovi Kostićovi – v súhvezdí Dunđerských. Autor do knihy zaradil aj štyri svoje drámy: Od raja do beznjenice, Lazar veľký, Dunđerský, Mara, Bogdanova a Môj pohľad do budúcnosti alebo testament Bogdana Dundjerského...Subotički sa zmienil aj o monodráme Lazar veľký, Dunđerský, v ktorej Lazara majstrovsky hrá Miodrag Petrović a ktorú režíroval Ľuboslav Majera.

  • Projektová výuka

    Na kulpínskej základnej škole prebieha veľká ekologická akcia triedenia a zberu 6 druhov odpadov: elektronického, bateriek, plechoviek, papieru, pvc fliaš a plastových vrchnáčikov. Týmto projektom pod názvom Planéte pomáhaj recykláciou, deti sa učia o tom, že odpad môže byť poklad, teda surovina pre odpadové hospodárstvo. Aby sa však odpad mohol použiť na ďalšie využitie, treba ho triediť, separovať. Aj o tom je uvedená akcia, ktorú koordinuje Dušan Petráš a ktorá má súťažný charakter: triedy s najviac zozbieraného odpadu získajú odmeny. Je to jeden zo spôsobov súčasného vzdelávania a prípravy detí pre budúcnosť, ktorá sa vlastne už aj začala. Predmet „projektová výuka" je tiež moderný spôsob výučby, ktorý žiaka motivuje a aktivizuje. V rámci tohto predmetu sa učitelia štvrtého ročníka ZŠ Jána Amosa Komenského z Kulpína Sabína Báďonská a Radoslav Kolarski rozhodli v apríli a máji so svojimi žiakmi realizovať projekt Robíme časopis. Na pomoc si pozvali novinárku Katarínu Pucovskú, ktorá im priblížila túto profesiu a s aktívnou účasťou žiakov robila interview a fotografovanie.

  • Keď Petrovec horel...

    Stalo sa to pred 195 rokmi 29. apríla 1828 a opísané je v Ročenke z roku 1969. Udalosť túto zaznačil vo svojej latinsky písanej kronike »Dejiny obce Petrovec« vtedajší zborový farár Ján Stehlo. Podávame ju v preklade: »Deň 29. apríla bol Petrovčanom najnešťastnejším. Toho dňa okolo 4. hodiny poobede vznikol strašný oheň, pri ktorom za jednu hodinu zhorelo 33 domov občanov a v popol sa premenilo. Oheň vypukol v dome vdovy po Andrejovi Rumanovi, kde asi varili mydlo. Komín bol zle blatom vymazaný a preto chytili sa drevené trámy a od nich strecha. V tom momente vietor preniesol oheň aj na susedovu strechu a na nešťastie dul vietor severný, ktorý zaniesol plameň na druhý, tretí a štvrtý dom a v krátkom čase narobil nesmiernu škodu, lebo sa rozšíril. Suchota bola v tom čase veľká a tesnosť dvorov, v ktorých boli vedľa seba postavené domy nechránilo, ba naopak napomohlo rozšírenie nebezpečného ohňa...

  • Derby je naše: zlato, aj pozlátka!

    Na štadióne Partizánu v Belehrade zajtra 26. apríla o 18:30 sa zohrá majstrovské futbalové derby Partizán – Červená hviezda, žiaľ, bez divákov a fanúšikov. Voľakedy sa na tento duel chodilo, okrem iného, aj pozerať sa na kľučky a prihrávky majstrov najznámejšieho športu, bez ohľadu na to, komu sa fandilo. Rivalita dvoch belehradských klubov bola známa na široko-ďaleko a na zápas do Belehradu sa húfne odchádzalo zo všetkých častí krajiny. Nezriedkavo aj milovníci futbalu zo zahraničia prichádzali na "večné derby" vychutnať si krásnu hru a nadchýnať sa pekným futbalom. V posledných rokoch sa však všetko pozerá cez prizmu záujmov a peňazí a na štadióny sa čoraz masovejšie dostávajú skupiny buričov žiadostivých konfliktov. Športový novinár Ján Špringeľ z Kovačice si zaspomínal na derby spred piatich rokov a v ústrety zajtrajšiemu zápasu nám poslal svoju fotoreportáž z aprílového derby z roku 2018 zverejnenú v týždenníku Hlas ľudu.

  • Slávnosť konfirmácie

    V poveľkonočnom období vo väčšine našich cirkevných zborov prebieha slávnosť konfirmácie. Avšak, nie vždy, nie všade a nie každoročne. V niektorých prostrediach, pre malý počet konfirmandov, sa táto slávnosť organizuje iba každý druhý-tretí rok, alebo iba príležitostne. V tomto roku v 1. nedeľu po Veľkej noci konfirmácia prebiehala okrem iného aj v cirkevných zboroch v Báčskom Petrovci, Kysáči, Padine, Selenči a Báčskej Palanke a v 2. nedeľu po Veľkej noci v Kulpíne, Novom Sade, Silbaši a Starej Pazove. V troch prostrediach konfirmandi nosili príležitostné konfirmačné rúcha a v Báčskej Palanke jedna konfirmandka bola v kroji. Ďalšou zvláštnosťou bola konfirmácia v Novom Sade, kde boli konfirmované trojčatá a v kulpínskom zbore sa víno pri večeri Pánovej konfirmandom nepodávalo z jedného spoločného kalicha, ale z osobitných pohárikov.

  • Udržať nažive

    Naša spisovateľka Viera Benková ( 23. 04. 1939) dnes oslavuje 84. narodeniny, je to požehnaný vek, ktorý je dopriaty iba menšiemu počtu ľudí. Nech jej osud aj ďalej štedro žičí. Samuelovi Boldockému (25. 04. 1943 – 25. 04. 2015) bolo vymerané – v tejto časnosti –omnoho menej. Zomrel v deň svojich 72. narodenín a o dva dni si pripomenieme jeho nedožitú osemdesiatku. Pri príležitosti nedožitých osemdesiatin profesora a literárneho kritika Samuela Boldockého spisovateľka Viera Benková mu venovala spomienku zverejnenú v Národnom kalendári 2023 pod titulkom Udržať nažive spomienky. Text Viery Benkovej uvádzame v úplnom znení:

  • Petrovčania vysúkali rukávy

    Deň Zeme si Petrovčania pripomenuli akciou "Vysúkaj rukávy". „Zavrni rukave" je národná upratovacia kampaň v Srbsku, ktorú organizuje združenie Eko Stráž a koná sa niekoľkokrát počas roka. Cieľom je v jeden deň zhromaždiť čo najviac organizácií, skupín občanov a jednotlivcov na upratovanie naraz, a to na viacerých miestach po celom Srbsku. Takéto akcie, okrem čistenia a odvozu odpadu, majú edukačný a motivačný charakter. Nimi sa chce upriamiť pozornosť na niečo, čo Srbsku chýba: zmysel pre kolektívnu prácu a kritická masa, ktorá odmieta žiť na odpadovej skládke vlastného štátu. Poukazuje sa tiež na pripravenosť vyjsť zo svojej komfortnej zóny pre niečo vyššie: bojovať za kolektívne dobro ako jedinú vec, ktorá nás zachraňuje pred šialenstvom, v ktorom žijeme. Viaceré združenia z Báčskeho Petrovca sa dnes zúčastnili v upratovaní svojho prostredia, či už v rámci kampane „Vysúkaj rukávy", alebo samostatne, no všetci potvrdili svoju ekologickú uvedomelosť.

  • Sadnúť si pod gonk

    Gonk, gonak, gánok, gȍnak, konk, gong, gang, forauz, felešov, podstrecha... takto, a ešte ktovie ako, v minulosti pomenúvali otvorenú chodbu pozdĺž celého domu, vydláždenú tehlami alebo kachličkami. Z nej sa išlo do všetkých ostatných miestností domu. Pri tých najstarších domoch táto chodba bývala úplne otvorená a iba neskôr sa čiastočne obmurovala a potom aj úplne zatvorila sklenenými oknami. Avšak, najkrajší bývala tá otvorená, alebo čiastočne obmurovaná podstrecha. Okolo nej sa zvykol posadiť vinič, ktorý v lete zabezpečoval príjemný chládok. Podstrechou býval stôl a stoličky, tam sa jedávalo a sedávalo so susedmi, upíjala sa pálenka vychladená v hlbokej vahadlovej studni. Tam sa aj spávalo, najčastejšie na slame. Keď už noci začali bývať chladnejšie, podstrecha sa zastrela poňvou, veľkou plachtou zošitou z domáceho hrubého plátna, a spalo sa tak až kým nezačal sneh zaletovať poza poňvu.

  • Významné jubileá slovakistiky v Srbsku

    Veľvyslanec Slovenskej republiky J.E. Fedor Rosocha včera v Belehrade otvoril trojdňovú medzinárodnú vedeckú konferenciu „Slovakistika v súvislostiach: tradícia a perspektívy". Konferenciou si Lektorát slovenského jazyka, literatúry a kultúru Katedry slavistiky Filologickej fakulty Belehradskej univerzity pripomína dve významné jubileá - 70 rokov vysokoškolskej slovakistiky v Srbsku a 25 rokov Lektorátu pre slovenský jazyk a kultúru na Univerzite v Belehrade. V mene oddelenia slovenského jazyka účastníkov pozdravila prof. Dr. Zuzana Čížiková. Pri tej príležitosti prof. Dr. Iva Draškić Vićanović, dekanka Filologickej fakulty, odovzdala ďakovné listy za dlhoročnú úspešnú spoluprácu Veľvyslanectvu SR v Srbskej republike, Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Studia Academy Slovaca - centru pre slovenčinu ako cudzí jazyk Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

  • Jozef Podhradský - 200. výročie narodenia

    Jozef Podhradský, bezpochyby zaujímavá postava úsvitu československých novodobých dejín, a rovnako tak významná osobnosť dejín Srbska a dolnozemských Slovákov, sa narodil 19. apríla 1823 v Skalici, starobylom mestečku moravsko-slovenského pomedzia a zomrel 13. novembra 1915 v Svetozareve, dnešná Jagodina v Srbsku. Tento vysoko vzdelaný muž, básnik, pedagóg, kazateľ, žurnalista a politik zložil v roku 1848 na peštianskej univerzite profesorskú skúšku, po čom ho Ján Kollár, ideológ všeslovanskej vzájomnosti a farár slovenskej evanjelickej cirkvi v Pešti, pozval za pomocného farára a učiteľa. Z politických dôvodov prešiel v roku 1863 do Nového Sadu učiť na srbskom gymnáziu, neskôr ho preložili na novozaložené maďarsko-srbské gymnázium do Somboru, potom kratšie pôsobil v Petrohrade (Zreňanin), tiež v Leskovci a nakoniec aj na gymnáziu v Belehrade, kde spolupracoval s Čechmi a Slovákmi. Počas pôsobenia v Novom Sade vydával slovenské časopisy pre deti a mládež Slávik a Zornička a vďaka nemu sa môžeme pýšiť s bezmála 160-ročnou tradíciou našich prvých časopisov.

  • K Svetovému dňu kultúrneho dedičstva

    Uznanie insitnému umeniu Slovákov v Srbsku

    18. apríl - Svetový deň kultúrneho dedičstva je symbolom bohatstva ľudstva. Dedičstvo je nesmiernym bohatstvom a vyžaduje si ochranu, zveľaďovanie a koordinované kolektívne úsilie celého medzinárodného spoločenstva. Tento deň je aj príležitosťou na zvyšovanie všeobecného povedomia o rôznorodosti kultúrneho dedičstva, prispieva k snahám o jeho ochranu a zachovanie a upozorňuje na jeho zraniteľnosť. Pri príležitosti dnešného dňa Ján Špringeľ z Kovačice nám zaslal svoj príspevok z Národného kalendára 2013, v ktorom píše o kovačickej insite a návrhu zapísať ju na Reprezentačnú listinu dedičstva UNESCO. Po desaťročí sa napokon tento návrh dostáva k cieľu. V pokračovaní uvádzame príspevok Jána Špringeľa, v ktorom zhrnul aktivity na poli insity v roku 2012.

  • Pani učiteľke Vadnalovej

    Človek vraj žije dovtedy, kým si ho iní pamätajú. A keď sa naňho zabudne, zomrie druhý raz. Mária Vadnalová je teda stále medzi nami, aj keď pozemskú púť dokonala pred tromi desaťročiami. Slovami básnika Paľa S. Bohuša neumrela, lebo živí ju v srdciach ponesú. V srdciach ju ešte mnohí nesieme, zaslúžila si to svojim príkladným, pokorným a obetavým životom. Pochádzala so známej petrovskej Boldockovej rodiny. Otec Slovák, matka Nemka. Po otcovi zdedila príslovečnú slovenskú usilovnosť a pokoru a po matke disciplínu a strohosť. Tak aj pôsobila, akoby odmerane a chladno, a to snáď aj preto, lebo jej život veľa dal, ale aj veľa vzal. To čo jej predsa nedal – schopnosť mať vlastné deti, sčasti kompenzovala prácou s deťmi, ktorým sa venovala nielen povinne v škole, ale aj po hodinách, na rôznych mimoškolských aktivitách. Na poli vzdelávania a kultúry obetavo pracovala celú pracovnú dobu. Pani učiteľka Mária Vadnalová rod. Boldocká, (1905-1993) pôsobila v Kulpíne od 07. 11. 1947 do 31. 08. 1963, keď odišla do výslužby. Počas pôsobenia v kulpínskej základnej škole nacvičovala programy, divadielka, chodievala s deťmi na výlety... V tom čase to nebolo ani trochu ľahké, cestovalo sa pomaly, vlakom a vozmi s konským záprahom. Raz po úpeku, iný raz po daždi či snehu.

  • K nedožitým sedemdesiatinám Jána Melicha

    Ján Melich sa narodil 19. apríla 1953 v Báčskom Petrovci z rodičov Pavla Melicha a Kataríny rodenej Kováč – Vargovej. Zomrel 13. júla 2022 a pochovaný je na petrovskom cintoríne. Jána Melicha, Jančiho sme poznali mnohí. Bol spoločenský, zapájal sa do dobrovoľníckych akcií a ochotný bol prispieť všade, kde bolo treba. Na neho si spomínajú generácie futbalistov petrovskej Mladosti. Z tréningu neraz priamo pokračoval do kultúrno-umeleckého spolku, kde sa zapájal do folklórnej sekcie. Pomáhal aj v dobrovoľnom hasičskom spolku. Angažoval sa tiež v matičnej činnosti a bol aj jedným z podpisovateľov obnovenia Matice slovenskej. Láska k pôde a zvieratám ho odviedla aj do Klubu poľnohospodárov, kde bol tajomníkom v období rokov 2015 –2019. S pribúdaním rokov stále viac ho lákalo aj spoločenstvo veriacich a tak sa aktívne zapojil a angažoval v cirkevnom zbore evanjelickej a.v. cirkvi v Báčskom Petrovci, kde bol poddozorcom.

  • Kovačické insitné maliarstvo a UNESCO

    Už len jeden krok delí Kovačické insitné maliarstvo od jeho zápisu na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Z Paríža totiž potvrdili, že nominačný spis bol srbskou stranou oficiálne odovzdaný 30. maca 2023. Teraz už len zostáva čakať na zhodnotenie komisie UNESCO, ktorá všetok materiál dôkladne preanalyzuje a vynesie konečné rozhodnutie o tom, či ide iba o umenie, alebo je to súčasť nehmotného kultúrneho dedičstva vojvodinských Slovákov. Už teraz možno povedať že, to čo sa zdalo byť takmer nemožné, predsa sa udialo. Srbsko podporilo kandidatúru slovenskej dolnozemskej insity a komisii UNESCO doručilo objemnú dokumentáciu o tomto našom kumšte. Malá hŕstka Slovákov a ich insita má teraz už veľkú šancu dostať sa medzi to najvzácnejšie svetové. Najväčšia zásluha za tento významný počin iste patrí Galérii Babka a Pavlovi Babkovi, ktorý vyše 30 rokov s veľkým zápalom propagoval našu insitu po celom svete a najviac sa aj angažoval v podávaní kandidatúry

  • Zákaz používania mobilov v škole

    Základná škola „Bratov Novákovcov" zo Silbaša začala od začiatku apríla realizovať rozhodnutie o zákaze používania mobilných telefónov a iných prostriedkov elektronickej komunikácie počas pobytu žiakov v škole – informujú novosadské noviny Dnevnik. Zatiaľ sa nevyskytli žiadne problémy, ani porušenia zákazu, potvrdzujú z tejto školy. Ako povedala riaditeľka školy Katica Gajićová, samotná myšlienka prišla od rodičov a konečné rozhodnutie prijala Rada rodičov, Učiteľská rada a Školský výbor. Zdôrazňuje, že rozhodnutie sa nevzťahuje na zákaz nosiť telefón, keďže ide o súkromný majetok, ale na zákaz používania uvedených zariadení od príchodu do školy až do jej opustenia.

  • Morálny víťaz Vladimír Krnáč

    V kvíze „Najslabija karika" belehradskej televízie prva.rs včera exceloval Petrovčan Vladimír Krnáč, no napriek všetkým správnym odpovediam bol vyhlásený za najslabší článok (najslabiju kariku)! Moderátor kvízu Nikola Kojo jasne ukázal svoju pobúrenosť a postavil sa na stranu Vladimíra Krnáča, ktorého súperi vyhlásením za najslabší článok eliminovali z ďalšej hry. Vladimír prijal takéto rozhodnutie pokojne, zatiaľ čo moderátor kvízu neskrýval šok a zmätok. "S 22 správnymi odpoveďami a žiadnou nesprávnou ste morálnym víťazom a príkladom pre mladých ľudí, ako pracovať a učiť sa, čo znamená základné vzdelanie a čo znamená formálne vzdelanie. Žiaľ, vaši kolegovia povedali, že ste najslabším článkom. Hanbím sa, že vám to musím povedať," povedal Kojo.

  • Cupkanie na mieste

    Pred desaťročím 12. apríla 2013 v Novom Sade, pred budovou pokrajinskej vlády, strany pri moci vedené Srbskou pokrokovou stranou a Socialistickou stranou Srbska (SNS, SPS), ale aj DSS, SPO, PUPS, JS, SDPS, NS, "Dveri", Zväz báčskych Bunjevcov a „Slováci a spolužitie" zorganizovali protestné zhromaždenie so sloganom "Vojvodina Srbsko", čiže chcelo sa ním prekaziť hroziacim snahám osamostatnenia Vojvodiny, keďže vo Vojvodine po voľbách zostala demokratická vláda. Aj keď bola ohlásená účasť na zhromaždení zo 20.000 osôb, pred Banovinou sa zhromaždilo sotva asi 5.000, s tým, že väčšina bola autobusmi prepravená z vnútrozemia. Na protestnom mítingu sa žiadalo stiahnutie Deklarácie o ochrane ústavných a zákonných práv Vojvodiny a demisia predsedu pokrajinskej vlády Bojana Pajtića, ktorý navrhol schválenie tohto dokumentu. Deklarácia, aj keď „takmer o ničom", rozvlnila hladinu „panónskeho mora" a politické tenzie z Kosova znova presunula do Vojvodiny.

  • Veľká noc v Kulpíne

    Predpoludňajšie slávnostné veľkonočné služby Božie v Kulpíne, na ktorých so slovom Božím poslúžil biskup SEAVC v Srbsku d.p. Jaroslav Javorník, farár kulpínsky a na ktorých vystúpili deti detskej besiedky a bratia Javorníkovci, boli slávnostným úvodom k oslave Veľkej noci a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Popoludnie už patrilo oslave života. Až 90 vzoriek vín a 71 vzoriek klobás bolo ponúknutých návštevníkom 15. podujatia Veľká noc v Kulpíne 2023, ktorého organizátorom je Spolok kulpínskych vinárov a vinohradníkov. Hostí v kulpínskom poľovníckom dome nechýbalo, prišli, zblízka i zďaleka, mnohí aj zo zahraničia. Počasie žičilo, víno chutilo, hudba veselo hrala a klobása hlad zahnala...Organizátori sú teda spokojní s priebehom podujatia, veď sa všetko ponúknuté predalo. Spolok kulpínskych vinárov a vinohradníkov si včera pripomenul aj dvadsaťročnicu pôsobenia. Na úvod programu sa prihovoril Michal Dovičin, zakladateľ a predseda Spolku kulpínskych vinárov a vinohradníkov a v kultúrno-umeleckom programe vystúpila novoutvorená dievčenská spevácka skupina KUS Zvolen a sólisti Andrea Šimová, Maja Levárská, Paulína Zimová a Pavel Poniger Forero za hudobného sprievodu a pod vedením Ondreja Maglovského. Na veselú náladu hralo trio Maglovský-Hemela-Galamboš.

  • „Pokoj vám"

    „Pokoj vám" (Jn 20, 19). Napriek tomu, že je tento pozdrav neformálny, vystihuje podstatu veľkonočného posolstva. Ježiš vo svojej reči pri poslednej večeri hovorí: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam" (Jn 14, 27). Želať a dopriať niekomu pokoj, želáme mu aj zdravie, aj šťastie, aj lásku, lebo iba duševne vyrovnaný človek, bez trápenia a starostí, môže byť spokojný, mať pokoj. Dar pokoja je teda veľmi vzácny dar. Slovko „pokoj" má podľa slovníka slovenského jazyka viac významov a okrem iného znamená odpočívanie, stav bez hluku, mier, súlad medzi ľuďmi, vnútornú vyrovnanosť a v náboženskej terminológii je to súhrn všetkých materiálnych a duchovných dobier. Pokoj nám pomáha zvládnuť ťažkosti bez toho, aby nás pohltili tiesne, hnev či strach. Pokoj prináša do nášho srdca istotu, ktorá nás bude viesť pri ťažkých rozhodnutiach. „Mnohí ľudia žijú skromne a pokojne. Netrápi ich to, že iní žijú omnoho lepšie. Mohli by aj oni žiť lepšie, ale to by im bolo na hanbu." (Duško Radović)

  • Koštovka vín a klobás v Kulpíne

    V poradí 15. podujatie Spolku kulpínskych vinárov a vinohradníkov Veľká noc v Kulpíne sa aj v tomto roku uskutoční v ustálenom termíne, teda vo Veľkonočnú nedeľu 9. apríla 2023. Výrobcovia vín a klobás pred týždňom, v Kvetnú nedeľu, odovzdávali svoje výrobky na oceňovanie a včera 6. apríla 2023 v Zelený štvrtok odborné komisie hodnotili kvalitu prijatých vzoriek. Aj tentoraz ich bolo dosť – hodnotili 90 vzoriek vín a 71 vzoriek klobás. V Poľovníckom dome v Kulpíne o dva dni, teda 9. apríla 2023 o 17.h bude slávnostné odovzdávanie ocenení, po čom bude nasledovať verejná koštovka oceňovaných vín a klobás. Spolok kulpínskych vinárov a vinohradníkov si zároveň pripomenie aj dvadsaťročnicu pôsobenia. Srdečne pozývajú spoločne s nimi osláviť sviatky jari a ich jubileá.

  • Ďalší úspech V.K. Kulpín

    V.K. Kulpín – V.K.Vojvodina II. 3:1 (21:25, 25:14, 25:18, 25:20)
    Volejbalisti V.K. Kulpín porazili v stredu 5. apríla vo svojej príjemne vyhriatej hale mužstvo V.K.Vojvodina II. Celok Vojvodiny tvoria mladí hráči z celého regiónu, všetko sú to vybraní vysokí mladíci, ktorí trénujú dvakrát denne a sú budúcnosťou srbského volejbalu. Jedným slovom dobrí, trénovaní volejbalisti. Avšak, aj Kulpínčania majú kvalitný a skúsený tím a zaslúžene zvíťazili. Diváci mali možnosť sledovať peknú hru s dinamickými akciami a veľkou obetavosťou oboch mužstiev.

  • K 30. ročníku Roviny

    Spod tlače práve vyšiel rodinný magazín Rovina, ktorého vydavateľom je Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. V imprese síce píše, že je Rovina mesačník, no už toto prvé číslo, ktoré vyšlo ako trojčíslo 1-3, naznačuje, že časopis pravdepodobne bude vychádzať kvartálne. Dôvodom toho je, čoby iné, nedostatok financií. Lepšie však aj tak, vydať aspoň tých niekoľko tohtoročných čísel, ako zdvihnúť od neho ruky a zamávať mu na rozlúčku. Zvlášť keď ide o jubilanta – v tomto roku časopis vstupuje do svojho tridsiateho ročníka. Nový šéfredaktor Roviny Vladimír Valentík v editoriáli píše: "Náš slovenský rodinný magazín Rovina vstupuje do 30. ročníka. Neuveriteľné... Neuveriteľné najmä pre nás, ktorí sme v lete roku 1994 stáli pri zrode Roviny. Na prízemí tlačiarne v Petrovci, ktoré vtedy patrilo nášmu vydavateľstvu Obzor-Tvorba, sedeli sme a pozerali sa na Michala Kiráľa, ktorý časopisu v počítači dával ten pôvodný, prvý vzhľad a na obálku umiestňoval ním nakreslenú hlavičku Rovina. Nálada bola dobrá a s prvým šéfredaktorom Michalom Ďugom sme vtipkovali a prognózovali, iba tak z brucha, ako dlho tento náš časopis prežije." A prežil dodnes, hádam aj vďaka ochotným autorom-dobrovoľníkom, vďaka čomu časopis sa môže predávať za iba 150 dinárov. Toto prvé tohtoročné trojčíslo je venované predovšetkým Veľkej noci. Čitateľ si v ňom môže nájsť zaujímavé čítanie o veľkonočných tradíciách, jedlách, krasliciach...ale aj všeličo iné.

  • Emil Heinlein

    V dnešný deň pred 80 rokmi zomrel Emil Heinlein, evanjelický farár v cirkevnom zbore v Laliti. Do Lalite prišiel roku 1899 a pôsobil tam celých štyridsať rokov Za jeho pôsobenia tento cirkevný zbor roku 1906 pokryl medeným plechom kostolnú vežu, roku 1924 si zaobstaral nový organ a 1927 tri nové zvony. Z jeho záznamov sa dozvedáme, že „rok 1876 priniesol opravdové požehnanie obci, lebo v tom roku bol chotár obce komasovaný. Každý gazda od tohoto času mohol s väčším zdarom a ziskom svoju zem obrábať, lebo teraz mal všetku svoju zem pospolu a tak získal na robotných silách, na čase a na peniazoch. Našli sa však i takí a to v dosť veľkom počte, ktorí reptali proti komasácii a to jednoducho preto, že to bolo niečo nového, potom pre tú príčinu, že pri komasácii v smysle platných zákonov bol utvorený takzvaný školský fond. Tento školský fond činí 15 malých jutár (asi 1200 kvadr. siah). Tento školský fond bol tak utvorený, že zo zeme každého gazdu vzalo sa niekoľko siah na tento fond. Tí, ktorí boli odporníci komasácie, časom nahliadli, že komasácia je pre hospodára opravdovým dobrodením a blahobyt jeho napomáha."

  • Dušanovi Turčanovi k osemdesiatinám

    Šľachtiteľ kráľovnej kvetín – Meno ruže
    Uprostred malej záhradky rodičovského domu v Selenči kvitla jedna ruža, polyantka krásnej červenej farby, ktorú jeho starý otec Štefan bešteluval zo škôlky a stará mať ju priam úzkostlivo opatrovala. Na vôňu tejto ruže si pamätá od svojich piatich rokov, jednej z dvoch, ktoré jedine zavonia. Bola bezmenná. Tam kdesi v spomienkach sa to všetko začalo: dnes je Hložančan Dušan Turčan, pestovateľ ruží rovno štyridsať rokov, taká sorta! A chce poznať každú osobne. Ako absolútny sluchista ich počuje, šľachtí, chce poznať, prihovoriť sa im...

  • Kvetná nedeľa

    Dnes je Kvetná nedeľa, v tento deň Ježiš Kristus vstupuje do Jeruzalema, kde ho davy vítajú palmovými konárikmi a zvolaním: Hosana! Nie všade však rastú palmy, preto na znak oslavy Ježiša najčastejšou náhradou bývajú vŕbové vetvy. Prečo vŕba? Pretože je to možno najodolnejší strom, ktorý v prírode existuje, ktorý otvára svoje púčiky skôr ako ostatné dreviny. Keď sa vŕbové prútie zapichne do zeme hoci aj „hore nohami", aj tak bude rásť. Verí sa, že pre takúto svoju vitalitu vŕba je schopná dať človeku silu a zdravie. Povery o nezvyčajných vlastnostiach vŕby, stromu veľmi odolného a silného, majú korene už v predkresťanských, pohanských časoch. Od dávnych čias sa používala v magických úkonoch. Vŕbové konáre posvätené na Kvetnú nedeľu majú údajne ešte väčšiu silu. Kvetnú nedeľu si zvolil aj Spolok žien Slovenka Hložany na vítanie sviatkov jari. V Kvetnú nedeľu už niekoľko rokov organizujú Výstavu veľkonočných a jarných aranžmánov, dekorácií, medovníkov a koláčov. Výstavu usporiadali aj dnes v Hasičskom spolku v Hložanoch.

  • Veľkonočná výstava omaľovaných vajíčok

    V piatok 31. marca 2023 v priestoroch Obecnej turistickej organizácie v Báčskom Petrovci otvorili v poradí druhú Veľkonočnú výstavu omaľovaných vajíčok – kraslíc. Združenie petrovských výtvarných umelcov (ZPVU) tak, okrem už tradičných výstav, akými sú Petrovské pohľady a Čaro štetca, rozbieha nové výstavné podujatie, ktoré plánujú pravidelne organizovať v ústrety Veľkej noci. Prítomných privítala Mária Struhárová, predsedníčka ZPVU a krásnym spevom sa predstavili petrovskí škôlkari. „Výstava pozostáva z dvoch celkov: toho primárneho — unikátne omaľovaných kraslíc v priestore a sekundárneho, ktorý tvoria maľby kvetín a kvetinových zátiší na privítanie jari a oslavu prebúdzania sa prírody. Stredobodom expozície sú však kraslice, omaľované v troch dimenziách. Najatraktívnejšie sú tie najväčšie, pri ktorých výtvarníci vynaložili maximálne tvorivé úsilie, ale jedinečnou krásou nás oslovujú aj tie najmenšie, veľkosti slepačieho vajca." Ozrejmil výtvarný kritik Vladimír Valentík. Prihovorila sa tiež Jasna Šprochová, predsedníčka Báčskopetrovskej obce a výstavu otvorila Dušanka Petráková, predsedníčka NRSNM.

  • Výstava a monografia Milana Súdiho

    V novom sídle Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktoré sa nachádza na ulici Arsu Teodorovića 11 v Novom Sade, včera prezentovali výtvarnú monografiu SÚDI – maliarska tvorba, ktorú výstižne doplnila malá retrospektívna výstava malieb Milana Súdiho. Prítomných privítal Vladimír Francisty, riaditeľ ústavu a o knihe hovorili Ladislav Čáni, redaktor vydania, Michal Madacký, autor fotografií a Vladimír Valentík, autor knihy a zároveň aj kurátor výstavy. Hrou na gitare večierok ozvláštnila Anna Havranová. Dominantným výrazovým prvkom maliarskej tvorby Milana Súdiho je predovšetkým farba. „Farba ako nositeľ emócií a nálad, ktoré obraz prináša, v takmer polstoročnej maliarskej tvorbe Milana Súdiho prešla dlhú a zložitú cestu – od jedinečných tmavých, pridusených, pochmúrnych tónov zemitej, až po kolorizmus plnej intenzity. Je to zaujímavý jav vyjasňovania maliarskej palety v priebehu niekoľkých desaťročí, od tmavej až po pestrú a plnú živých farieb, " uvádza v knihe autor Vladimír Valentík. Knihu vydal Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v roku 2022, k maliarovým osemdesiatinám.

  • Marcové vrtochy a pochabý apríl

    Pranostika hovorí: Panská láska, ženská chuť a marcové počasie nie sú stále. Marcové počasie bolo v tomto roku skutočne vrtošivé. V prvé marcové dni sme sa začali tešiť jari a skutočná, kalendárna jar nám priniesla teploty nad 20°C. Marcové slnko nás už bolo „zobudilo zo zimného spánku" a okrialo na duchu, no včerajší a predvčerajší deň nás vrátili do zimnej pochmúrnosti a ku teplej piecky. Predvčerom začal fúkať silný vietor, ktorý nám včera prifúkol aj marcový sneh. Marcový sneh žnie chlieb, – hovorí pranostika. Už dnes sa však ohrialo a do konca marca by malo byť polooblačno, ale príjemne teplo. Apríl zvykne byť „pochabý", jeden deň slnko, druhý deň dážď. Asi taký by mohol byť aj tohtoročný.

  • Felix Kutlík, 180 rokov od narodenia

    V dnešný deň pred 180 rokmi (28. marca 1843) sa v Torontalskom Sv. Mikuláši (Rumunsko, Sinnicolau Mare) narodil Felix Kutlík, prozaik, publicista a evanjelický farár. Študoval: v Sarvaši, Štiavnicl, vo Viedni a v Rostoku. Kaplánom bol vo Fazekas-Varšande a v Petrovci, odkiaľ prešiel za farára do Silbašu a potom do Kulpína. Zomrel 30. júna 1890 v Kulpíne a pochovaný je na kulpínskom cintoríne. Písal prózu s juhoslovanskou tematikou. Diela: Stratený syn – divadelná hra v troch dejstvách; Hajdúchova smrť – poviedka z bosniackého života pod Turkami; Lazar – povesť z hercegovského života; V Belehrade – besiedka o srbskej národnej slávnosti a poviedka Marko. Považujú ho za prvého prozaika z radu dolnozemských Slovákov. Vlastným nákladom vydal r. 1888 asi prvú slovenskú knihu na Dolnej zemi Báč-sriemski Slováci. Knižočku vytlačil Jozef Krištofek v Nemeckej Palánke (dnešná Báčska Palanka).

  • DIDA 2023

    28. festival Divadelné inscenácie dolnozemských autorov DIDA 2023 v Pivnici štartoval v piatok 24. marca a pokračoval v sobotu a nedeľu. Počas troch dní boli uvedené štyri predstavenia a tri výstavy. "Ak sa pozrieš len na jeden koniec, a na druhý nehľadíš, tvoj úsudok nie je správny. " Píše na tohtoročnom plagáte a tým sa aj naznačuje, že treba odsledovať aj druhý festivalový víkend, aby úsudok mohol byť ucelený. Nasledujúci víkend by mal byť ešte bohatší na predstavenia – malo by ich byť úhrne šesť a naplánované je aj literárne podujatie Vítanie jari s knihou.

  • Veľká noc v Kulpíne 2023

    V poradí 15. podujatie Spolku kulpínskych vinárov a vinohradníkov Veľká noc v Kulpíne 2023, sa v tomto roku uskutoční v ustálenom termíne, teda vo Veľkonočnú nedeľu. Predtým, v Kvetnú nedeľu 2. apríla v Loveckom dome v Kulpíne budú prijímať vzorky vín (4 х 0,7 l alebo 3 l ) a domáce klobásy (1 kus) na oceňovanie. Kotizácia je 600,00 dinárov za jednu vzorku vína a pre domácu klobásu sa kotizácia neplatí. V Zelený štvrtok odborné komisie budú hodnotiť kvalitu prijatých vzoriek a vo Veľkonočnú nedeľu 9. apríla 2023 v Loveckom dome v Kulpíne bude slávnostné odovzdávanie ocenení a verejná koštovka vín a klobás.

  • Hodžov novinový článok

    ZŠ s MŠ Milana Hodžu Škarniclova 1 v Bratislave v spolupráci s Ústavom politických vied SAV a s vydavateľstvom SAV VEDA v rámci Dní Milana Hodžu, nad ktorými od ich vzniku každoročne preberá záštitu úradujúci predseda vlády SR, vyhlasuje pre žiakov ZŠ a študentov stredných škôl vo veku 13–16 rokov v Slovenskej republike aj v zahraničí 16. ročník celoslovenskej súťaže Hodžov novinový článok 2023 na tému Ako môže človek nielen žiť, ale aj pomáhať žiť. Každoročne sa do súťaže prihlasujú žiaci zo Slovenska i krajanského zahraničia. Organizátori súťaže Hodžov novinový článok 2023 rátajú teda aj s krajanskou účasťou. Termín zaslania prác do 31.5. 2023.

  • Svetový deň vody

    Voda je jednou z najdôležitejších podmienok na prežitie, život na Zemi a zdravie človeka. Bez vody jednoducho neprežijeme. Voda nad zlato. V čase klimatickej zmeny sa voda stáva „ropou" 21. storočia. Musíme si uvedomiť, že je ona veľmi vzácna, že vodou máme šetriť, nepúšťať ju zbytočne, kým si umývame zuby a neplytvať pri umývaní riadu. Nesmeli by sme dopustiť, aby rôzne škodliviny a toxické odpady znečisťovali podzemné vody. Kvalitná pitná voda je to najcennejšie, čo máme. Voda je elementárna potreba...

  • Vyprevádzanie Zimy s knihou

    V Spolku petrovských žien v pondelok 20. marca prebiehala ďalšia akcia Slovenského vydavateľského centra (SVC) z Báčskeho Petrovca Zima s knihou a projektom Biblio. Prítomných privítala Katarína Rašetová, predsedníčka spolku a potom slovo odovzdala Vladimírovi Valentíkovi, riaditeľovi SVC. Podobne ako aj na doterajších zimných posedeniach dôraz bol kladený na vlaňajšiu knižnú produkciu tohto vydavateľstva a podobne ako aj na predchádzajúcich akciách Zimy s knihou, aj tentoraz sa širšie hovorilo o knihe Annamárie Boldockej Grbićovej O ľuďoch a iných vzácnostiach a tiež o knihe Kataríny Pucovskej KUS Zvolen, 50 rokov obnovenej činnosti, keďže sa autorky uvedených dvoch publikácií na večierku aj osobne zúčastnili. Tretia hostka, ktorú si Vladimír Valentík tentoraz pozval na večierok bola Zuzana Medveďová Koruniaková, aktívna členka Spolku petrovských žien, ktorá so SVC spolupracuje už 16 rokov a ako jazyková redaktorka sa podpisuje pod všetky jeho vydania. Riaditeľ SVC sa jej verejne poďakoval a aj takýmto spôsobom jej prejavil hlbokú úctu.

  • ÚSŽZ: Schválené a zamietnuté žiadosti o dotácie na rok 2023

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí oznamuje všetkým žiadateľom o dotácie na rok 2023 konečné výsledky – protokoly schválených a zamietnutých žiadostí o dotácie na rok 2023, ktoré boli schválené dňa 20.03.2023. Úrad v roku 2023 podporí na základe riadneho kola prijímania žiadostí o dotáciu celkovo 785 žiadostí v sume 2 181 660 eur, zamietnutých bolo 418 žiadostí o dotáciu.

  • Poľovnícky spolok Bažant z Kulpína 70-ročný

    Poľovnícky spolok Bažant/Fazan z Kulpína prednedávnom usporiadal svoje valné volebné zhromaždenie, na ktorom si piatykrát za sebou za predsedu zvolili Branislava Plachtinského. Keďže spolok v tomto roku jubiluje – oslavuje sedemdesiate narodeniny, včera sa kulpínski poľovníci a ich hostia stretli aj na slávnostnom zhromaždení. Na ňom predostreli správy o vlaňajšej činnosti a hospodárení a plány na tento rok, ktoré prečítali Vladimír Haška, Zdenko Maglovský a Andrej Širka. Tiež si zvolili členov správnej a dozornej rady spolku a obecnému loveckému združeniu postúpili návrh kandidatúry Zoroslava Brtku na predsedu obecného loveckého združenia. Druhá, slávnostná časť zhromaždenia bola venovaná dejinám spolku.

  • Cena Ondreja Štefanka a konferencia v Nadlaku

    Včera v Nadlaku udelili Cenu Ondreja Štefanka. Jej tohtoročnými laureátmi sa stali: Dr. Katarína Mária Orbánová z Rumunska, za príspevok k rozvoju, organizovaniu a diverzifikovaniu kultúrneho života a spolkovej činnosti v slovenskom zahraničnom svete a PhDr. Mojmír Benža, PHD. zo Slovenska za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúre tvorenej v slovenskom zahraničnom svete. Cena Ondreja Štefanka sa od roku 2009 udeľuje každoročne dvom žijúcim osobnostiam slovenského zahraničného sveta, respektíve občanom Slovenskej republiky, ktorí svojou činnosťou výrazne a dlhodobo prispeli k rozvoju slovenského zahraničného sveta. Cenu udeľuje Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí. Zároveň Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku a Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku usporiadali Medzinárodnú konferenciu, ktorej tohtoročná téma je: Združenia, spolky, organizácie a inštitúcie dolnozemských Slovákov. Na dvojdňovej konferencii, ktorá prebieha dnes a zajtra na centrálnom sídle DZSČR v rumunskom Nadlaku, sa zúčastňujú početní vedeckí pracovníci a kultúrni dejatelia zo slovenského zahraničia a zo Slovenska.

  • Mileva Marić Einstein

    V tomto roku si pripomíname 75 rokov od úmrtia Milevy Marićovej, ženy, ktorá keby bola mužom, pravdepodobne by získala najvyššie svetové uznania z fyziky a matematiky. Keďže však bola ženou, o nej sa píše prevažne iba ako o prvej manželke Alberta Einsteina. No, aj keď patriarchálne vychovaná, predsa dláždila cestu feministickému hnutiu. Vo veku 19 rokov odišla do Zürichu, jedného z mála európskych miest, kde koncom 19. storočia ženy mohli študovať. Iste musela byť neuveriteľne silná a úporná, keďže sa dostala na prestížnu školu, ktorú si zvolila. Ako piata žena v dejinách školy zapísala sa na Polytechniku v Zürichu, kde študovala ako jediná žena svojej generácie. Prešla však dlhú a tŕnistú cestu, kým sa jej podarilo zapísať štúdium fyziky, keďže sa ani tam na študentky nepozerali s priazňou. Táto škola za 40 rokov prijala na odbor fyzika a matematika len päť žien a žiadnej z nich sa nepodarilo ukončiť štúdium a získať diplom. Mileva Marić dvakrát neuspela na ústnej záverečnej skúške, hoci mala z testov veľmi dobré známky, dokonca o niečo lepšie ako Albert Einstein. V roku 2018 zaradil BBC World Service Milevu Marić medzi 100 žien na svete, ktoré si zaslúžili oveľa viac, než im to uznali ich manželia, otcovia alebo iní muži.

  • Ocenené Mária Andrášiková a Tatiana Naďová

    Tatiana Naďová z Pivnice a Mária Andrášiková z Báčskeho Petrovca si z rúk dočasne povereného ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Jána Horeckého 10. marca 2023 prevzali Ocenenie sv. Gorazda. Celoživotná trpezlivá práca, mimoriadny prínos pre školstvo a množstvo žiakov a študentov, ktorých pripravili na profesijný aj osobný život – aj takto by sa dali zhrnúť výsledky mnohých učiteľov, ktorí zasvätili svoj život svojmu povolaniu. Toto ocenenie pedagogickej práce nesúce meno svätého Gorazda je najvyšším prejavom uznania, aké môže pedagógom udeliť minister školstva a udeľuje sa od roku 1997. V tomto roku ho získalo 60 pedagógov. Tatiana Naďová a Mária Andrášiková získali Malú medailu sv. Gorazda a sú ocenené za dlhoročnú prácu v oblasti primárneho vzdelávania, v oblasti podpory vyučovania slovenského jazyka a vyučovania v slovenskom jazyku v Srbsku. Blahoželáme!

  • Zima s knihou v Kysáči

    V pondelok 13. marca v Dome dôchodcov v Kysáči prebiehala ďalšia akcia Slovenského vydavateľského centra (SVC) z Báčskeho Petrovca Zima s knihou a projektom Biblio. V spolupráci so SVC večierok usporiadal Spolok kysáčskych žien. Prítomných privítala Ľudmila Berediová Stupavská, predsedníčka spolku a následne slovo odovzdala Vladimírovi Valentíkovi, riaditeľovi SVC, ktorý predstavil vlaňajšiu knižnú produkciu tohto vydavateľstva. Tentoraz bol osobitný dôraz kladený na knihu kysáčskeho rodáka Daniela Pixiadesa Smery a pobrežia, knihu Annamárie Boldockej Grbićovej O ľuďoch a iných vzácnostiach a knihu Kataríny Pucovskej KUS Zvolen, 50 rokov obnovenej činnosti. Autorky uvedených dvoch kníh sa na večierku aj osobne zúčastnili. Kysáčske ženy aj tentoraz boli dobrými poslucháčkami ale aj výbornými hostiteľkami, takže večierok pri čaji, káve, pečive a chýrečných kysáčskych koláčikoch prebiehal v príjemnej nálade.

  • Výročie úmrtia grófa Andreja Hadíka

    Výročie úmrtia grófa Andreja Hadíka si v nedeľu 12. marca 2023 pripomenuli kladením vencov v katolíckom kostole vo Futogu a potom aj v Novom Sade historickými príspevkami a príležitostným programom, ktorý zorganizoval Maďarský kultúrno-umelecký spolok Tamaši Arona a Maďarská národnostná rada. Podujatie sa začalo v kostole Srdca Ježišovho vo Futogu, kde miestny páter Antun Kopilović a temerinský farár Tibor Szöllősi odslúžili omšu na počesť Andreja Hadíka. Maršal Andrej Hadík, pýcha habsburských husárov, bol dôverníkom Márie Terézie. V roku 1763 ho cisárovná povýšila do grófskeho stavu a v roku 1771 mu darovala rozsiahle panstvo Futak (Futog) so šiestimi osadami, ktoré k nemu patrili: Futog, Hložany, Petrovec, Kisáč, Rumenka a Begeč. Andrej Hadík zomrel 12. marca 1790. Jeho telo pochovali v krypte rímskokatolíckeho kostola Srdca Ježišovho vo Futogu. V rámci včerajšej omše boli položené vence k jeho hrobu vo futockom katolíckom kostole. István Pásztor položil veniec v mene Vojvodinského maďarského spolku a Zhromaždenia AP Vojvodiny a vence položili tiež predstavitelia Veľvyslanectva Maďarska z Belehradu a Generálneho konzulátu Maďarska v Subotici, potom i zástupcovia maďarskej národnostnej rady, Vojvodinského maďarského spolku, rakúskeho veľvyslanectva a členovia viacerých husárskych a rytierskych združení, plukov a rádov rytierov. Pamiatku úmrtia Andreja Hadíka si uctil aj prof.Dr. Ján Kišgeci, predseda Združenia pre muzeálne agrárne dedičstvo z Kulpína, ktorý sa roky venúva výskumu života a diela tohto maršala a grófa slovenského pôvodu.

  • Zmarená mladosť Daniela Širku

    Ruka, veľký pamätník pri Novej Gajdobre pocestnému rozpovie srdcervúci príbeh. Ruka, akoby vyčnievajúca z vody, ako posledná úpenlivá prosba zúfalého topiaceho sa človeka. Päť prstov, kŕčovito roztvorených, akoby niečo chceli uchopiť. Päť prstov a päť zversky zmarených mladých životov. Na tabuli pod prstami pamätníka nápis: "Boli aj také roky, keď tadiaľto, kadiaľ ty dnes svojou cestou kráčaš, sa odchádzalo do dejín!" Do dejín, tých smutných, vojnových, svedčiacich o zverstvách okupantov. Tým, ktorým je pamätník venovaný, iba chceli žiť. Boli na úteku z maďarského väzenia a dostali sa takmer na krok od vytúženej slobode. Pamätník sa nachádza ukrytý medzi vysokými stromami pri Novej Gajdobre, hneď vedľa cintorína. Postavený bol v roku 1975 a venovaný je piatim mladíkom, ktorých tam v roku 1944, pred koncom vojny, maďarskí okupanti lapili a hodili do vahadlovej studne. Najstarší z nich bol Kulpínčan Daniel Širka, ktorý mal iba 23 rokov a veľké životné plány.

  • IN MEMORIAM: Ondrej Koroš

    Odišiel z našich radov, stratil sa nám zo zorného uhla, ale nie z našich sŕdc a myšlienok. Ak je pravdou, že je človek živý, pokiaľ si na neho niekto spomína, Ondrej Koroš bude ešte dlho, dlho žiť...Podobné rozlúčkové slová zneli 26. 04. 2015 práve z kondolencie Ondreja Koroša, vtedajšieho správcu žiackeho domova v Báčskom Petrovci, pri rozlúčke s kolegom Samuelom Boldockým. Títo dvaja profesori na gymnáziu Jána Kollára si dobre rozumeli, obaja sa zapísali do dejín tejto našej významnej vzdelávacej inštitúcie zlatými písmenami, obaja mali zvláštny zmysel pre humor, obaja si vedeli získať rešpekt žiakov erudovanosťou, empatiou a ústretovosťou. Obaja v tomto roku jubilujú. Ondrej Koroš pred mesiacom oslávil sedemdesiatiny a o dobrý mesiac si pripomenieme nedožité osemdesiatiny Samuela Boldockého. Obaja na svojich pleciach dokázali uniesť iba sedemdesiat a trochu drobných krížikov a obaja si z dôchodku užili iba 6 -7 rokov. Profesora Koroša kolektív pracovníkov Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom vyprevadil do dôchodku na slávnostnej akadémii 7. 10. 2017, ktorou sa pripomínalo 98 rokov pôsobenia gymnázia a 20-ročnica žiackeho domova. O dva roky neskôr 9. decembra 2019 Ondrej Koroš sa musel rozlúčiť s manželkou, spec.med.psyh.Tatianou Korošovou, PhD., ktorej nedožité sedemdesiatiny si pripomenieme 9. septembra.

  • 200 rokov Slovákov v Jánošíku

    Slováci sa do Jánošíka, osady v juhovýchodnej časti Banátu v obci Alibunar, nasťahovali roku 1823 prevažne z Nitrianskej a Novohradskej župy. Vtedy sa osada menovala Schandorf, potom od roku 1895 – Sándorfalva, v roku 1910 ju premenovali v Uj-Sándorfalva a napokon roku 1922, keď už slovenské obyvateľstvo činilo väčšinu, dostala meno Slovenský Alexandrovac. Po II. svetovej vojne a so zánikom kráľovstva, meno srbského kráľa vystriedali menom slovenského zbojníka. Bolo to roku 1947 a odvtedy sa osada menuje Jánošík. Oslavy dvojstého výročia príchodu Slovákov do Jánošíka budú prebiehať počas celého roka a vyvrcholia 30. septembra a 1. októbra. „Program osláv sme koncipovali tak, že každé združenie/organizácia ktoré sú aktívne v Jánošíku pripravia svoju vlastnú aktivitu. Oslavy budú vrcholiť počas jánošickeho "kirvaja" kedy je naplánovaná slávnostná akadémia, celovečerný koncert, ale aj výstavy, zaujímavé gasto-kultúrne podujatie venované kukurici, či slávnostné služby Božie a odhalenie pamätnej tabule zaslúžilému evanjelickému farárovi Adolfovi Krnúchovi (1871 – 1903)," informuje Katarína Mosnáková Bagľašová, členka Oslavného výboru.

  • IN MEMORIAM: Ján Maglovský

    Dnes v Boľovciach zomrel kulpínsky rodák Ján Maglovský, umelec dreva: stolár, rezbár, modelár, stavbár. Podľahol sepse po útoku pouličných psov. Narodil sa na salaši neďaleko Kulpína 3. marca 1944. Remeslu sa vyučil v mladom veku, keď sa po ukončení základnej školy rozhodol pre stolárstvo. Ako učeň v petrovskom Stolárskom podniku Prvého mája obľúbil si prácu s drevom, ktorému potom zostal verný po celý život. Zručnosť Jána Maglovského sa plne prejavila na jeho druhom pracovisku v Stavbárskom kombináte Trudbenik v Belehrade. Tu robil drevárske modely pre objekty, ktoré tento podnik staval po celej Európe. Ako dobrého a usilovného majstra angažovali ho na veľkých a zložitých stavbách nielen v našej krajine, ale aj v zahraničí. Keď odišiel do dôchodku, dreva sa nevzdával. V Boľovciach, kde žil so svojou rodinou, pokračoval v modelárstve a často sa v tej umeleckej zanietenosti vracal do rodného Kulpína.

  • Zima s knihou v Kulpíne

    Marec sa spája nielen s príchodom jari ale i s čítaním knihy. Knihy sú bránou do sveta poznania, ktorú v nedeľu 5. marca pre milovníkov literatúry otvorili i v KUS Zvolen Kulpín. Miestny odbor Matice slovenskej v Kulpíne, kulpin.net, Spolok kulpínskych žien, KUS Zvolen a Slovenské vydavateľské centrum (SVC) usporiadali tam literárny večierok Zima s knihou. V mene organizátorov návštevníkov privítala Katarína Pucovská, zakladateľka portálu kulpin.net a Pavel Gaža, predseda MOMS Kulpín. O vlaňajších knižných tituloch hovoril Vladimír Valentík, riaditeľ SVC a Annamária Boldocká Grbićová priblížila svoj vzťah k literatúre a ľuďom a zmienila sa aj o svojej najnovšej knihe O ľuďoch a iných vzácnostiach. Katarína Pucovská, autorka a zostavovateľka knihy KUS Zvolen Kulpín – päťdesiat rokov obnovenej činnosti hovorila o tejto publikácii a tiež o knihe Smery a pobrežia venovanej Danielovi Pixiadesovi.

  • IN MEMORIAM: Ján Valo

    Ján Valo sa dnes vo veku nedožitých 59 rokov pobral cestou osudu do večnosti. Tvrdo bojoval, jeho životná dráha bola tŕnistá, no sila vôle veľká. Dokázal aj to, čo je nad ľudské schopnosti – prežil, aj keď mu telo bolestivo spaľovalo niekoľko desiatok tisíc voltov, prežil aj pád z elektrického vedenia. Prežil, a života krás, pokým vládal, sa nevzdával. Bez jednej ruky a s pozošívaným telom vzpriamene kráčal a učil sa novému životu. To, čo v ňom dovtedy iba tlelo a čo si obľúbil ešte v základnej škole, začalo sa pýtať von. Fotografia a fotografovanie sa stali jeho uzdravovateľmi. Našiel to učupené svetlo v sebe, ktoré mu pomohlo hľadať krásu. Svojimi svetlopismi prenášal uzdravujúce svetlo aj na pozorovateľa. Odmeny a ceny začali pribúdať. Prišli aj ponuky o usporiadaní prvej výstavy. Boli z Nového Sadu a Belehradu, no on sa chcel najprv predstaviť v rodnom Kysáči. Bolo to v roku 2018 a výstavu pomenoval Cestou osudu.

  • Zasadali kulpínski vinári

    V sobotu 4. marca v podvečerných hodinách kulpínski vinári a ich hostia sa stretli na rybárskej chate Združenia športových rybárov Smudj, kde usporiadali výročné zhromaždenie. Okrem schválenia správ o vlaňajšej činnosti a finančnom hospodárení, vytýčili si aj plány na tento rok, ktoré sú viac-menej bežné a dobre rozpracované už dve desaťročia. Úvodom sa prihovoril predseda Združenia vinohradníkov a vinárov z Kulpína Michal Dovičin, ktorý toto združenie založil v roku 2003 a dvadsať rokov ho aj veľmi úspešne vedie. Vyjadril potešenie, že sa do činnosti zapájajú aj mladí ľudia, ktorí chcú pracovať a vedia tiež vyrábať dobré vína. Správu o minuloročnej činnosti a plány na tento rok prečítal tajomník združenia Radoslav Kolarski a finančnú správu podal pokladník Miroslav Zima. Predseda Dozornej rady Gustav Petráš sa pochvalne zmienil o finančnom hospodárení a Branislav Plachtinský pochválil organizáciu nedávneho zájazdu kulpínskych vinohradníkov do Vranja, do Vinárstva Aleksić, kde sa 28 členná výprava z Kulpína 14. februára 2023 zúčastnila na oslave sv. Trifuna, patróna vinohradníkov.

  • Jubilanti SEAVC

    Desiati farári Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Juhoslávii / Srbsku v tomto roku majú úctyhodné životné jubileá, či nedožité okrúhliny. Zaujímavosťou je, že až štyria z nich sa narodili v roku 1953: Viera Báthoryová, Ján Cicka, Marta Dolinská a Martin Slamaj. Anna Velebírová sa narodila roku 1963 a Jaroslav Kopčok roku 1973. Keď ide o našich duchovných velikánov, ktorí sa dávnejšie zapísali do dejín, sú to Igor Branislav Štefánik – 150 rokov narodenia, Adam Vereš – 140 rokov narodenia, Pavel Čáni – 110 rokov narodenia a Andrej Beredi – 90 rokov narodenia.

  • NRSNM a MSS reagujú na výhražný grafit v Kysáči

    V prímestskej novosadskej osade Kysáč v minulej noci sa objavil grafit s výhražným obsahom na adresu väčšinového obyvateľstva tejto dediny, Slovákov, čo vyvolalo pobúrenie obyvateľov nielen Kysáča, ale aj širšej verejnosti. Na grafit v Kysáči promptne reagovali najvyšší predstavitelia Matice slovenskej v Srbsku a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny.

  • Kovačica v Archíve Vojvodiny

    V Archíve Vojvodiny v Novom Sade marec začali s pestrými farbami kovačickej insity. Dnes napoludnie v tejto pokrajinskej inštitúcii otvorili výstavu Kovačica autora Pavla Hajka, predstavili omaľované šamlíky Vieroslavy Svetlíkovej a tiež bookmark kalendár, čiže záložky do kníh s kalendárom a znázornenými obrazmi kovačických insitných maliarov, ktorý vydala Galéria Babka Kovačica. Prítomných privítal riaditeľ Archívu Vojvodiny Dr. Nebojša Kuzmanović, o výstave Pavla Hajka sa zmienil kurátor výstavy Pavel Babka a o omaľovaných šamlíkoch s podobizňami troch slovenských velikánov: Štúra, Štefánika a Dubčeka hovoril JUDr. Jozef Škultéty, prezident Spoločnosti slovenských velikánov. Výstavu otvorila predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Dušanka Petráková.

  • In memoriam: Vladimír Kardelis

    Do výtvarného neba sa vo veku nedožitých 79 rokov pobral slovenský ilustrátor a grafik Vladimír Kardelis narodený 13. augusta 1944 v Kysáči. Vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, odbor – grafika, knižná ilustrácia a po skončení štúdií zostal žiť v Bratislave. Potom už do Kysáča viac cestovali jeho obrazy a ilustrácie ako on sám. Tvoril veľa a času mal málo. Moderná a postmoderná doba si vyžadovala náročnejší prístup k práci, preto na sebazdokonaľovaní musel stále pracovať. Ale pôvodné poslanie ilustrácie – obohacovať text o nový rozmer, znásobiť čitateľský zážitok a poznanie sveta – je tou trvalou hodnotou, ktorú dobrý ilustrátor musí zvládnuť. Aby úspešne ilustroval knihu maliar ju musí prežiť. A Vladimír Kardelis prežil, zažil, alebo zakúsil množstvo dobrodružstiev, získal veľa nových poznatkov a do srdca si naukladal veľa pekných chvíľ prežitých s imaginárnymi priateľmi – hrdinami prevažne detských kníh.

  • Leopold Branislav Abaffy – 140. výročie úmrtia

    Leopold Branislav Abaffy – štúrovec, divadelník, revolucionár... sa narodil 18. februára 1827 a zomrel 27. februára 1883. Bol v poradí piatym farárom v Slovenskom Aradáči, kde do služby nastúpil po svojom otcovi a o ňom je zapísané, že bol hodným a slávnym dedičom všetkých duchovných darov svojho otca Daniela Abaffyho z oravskej vetvy šľachtického rodu Abaffy. Leopold sa narodil v Aradáči na evanjelickej fare rodičom Karolíne (rod. Rohony, farárskej dcére pôvodom z Hložian) a Danielovi Abaffymu, vtedajšiemu aradáčskemu kňazovi. Daniel Abaffy prišiel do Aradáča z Padiny 22. mája 1822 a pôsobil tam do svojej smrti 20. augusta 1855. Bol vysokovzdelaným mužom, už svojim zjavením získal si veľkú úctu cirkevníkov. Ako zeman a učenec mal veľký vplyv aj pri župe, aj pri vyšších úradoch. Jeho horlivosť, náboženská pastierska činnosť bola badateľná pri mnohých dielach. V takom duchu vychovával aj svojho syna Leopolda. O tom píše Jozef Janiš, ev. farár-senior v knihe Slovenská evanjelická kresťanská cirkev augšburského vyznania v Kráľovstve Juhoslovanskom v slove a v obrazoch zostavovateľa Adama Vereša, ev. biskupa, kde o Leopoldovi Abaffymu ďalej uvádza:

  • In memoriam: Ján Šaš

    Po dlhšej chorobe včera večer v Starej Pazove zomrel majster zvuku Ján Šaš. Narodil sa 6. októbra 1955 v Starej Pazove, kde ukončil základnú školu a potom Strednú elektrotechnickú školu Nikolu Teslu v Belehrade. Už ako žiak 5. ročníka na základnej škole hrdinu Janka Čmelíka nahral rozhlasovú drámu. Ako 19-ročný prišiel do Rádia Nový Sad, kde sa vďaka podpore veľkého znalca zvuku a kolegu Stevana Tibaia usmernil na hudbu. Venoval sa nahrávaniu hudby, hudobnému inžinierstvu, produkcii a zvukovému dizajnu. Uvádza RTV Stará Pazova.

  • Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko

    Do 28. februára 2023 možno zasielať práce na 31. ročník celoslovenskej žiackej literárnej súťaže s medzinárodnou účasťou Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko. Tento ročník sa nesie v znamení 30. výročia vzniku Slovenskej republiky, 180. výročia uzákonenia (kodifikácie) spisovnej slovenčiny Ľudovítom Štúrom, Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom, 175. výročia Reči Ľudovíta Štúra na Uhorskom sneme o jazykových právach Slovákov, 175. výročia prijatia Žiadostí slovenského národa v Liptovskom Mikuláši, 160. výročia založenia Matice slovenskej a 105. výročia podpísania Pittsburskej dohody. Z čias dávnej histórie si pripomíname tieto významné udalosti: 1400. rokov od vzniku Samovej ríše (v r. 623) a 1160. výročie príchodu Konštantína a Metoda na naše územie (v r. 863). Z významných zahraničných Slovákov dávame súťažiacim do pozornosti 160. výročie narodenia Jána Čajaka, redaktora, učiteľa a spisovateľa pôsobiaceho v Srbsku a Maďarsku, 100. výročie úmrtia Alberta Pavla Mamateja, politika a signatára Clevelandskej a Pittsburskej dohody a 90. výročie úmrtia Petra Víťazoslava Rovnianka, redaktora, krajanského činiteľa.

  • Biely týždeň, Bele poklade

    Veľká noc v tomto roku pripadá na 9. apríla a pravoslávny veriaci ju oslávia o týždeň neskôr, teda 16. apríla. Pôst, 40-dňová predveľkonočná doba ticha sa pre väčšinu kresťanov začala v minulú stredu (Popolec), avšak pravoslávni veriaci môžu ešte niekoľko dní pokračovať v zábavách. Tak sa v Novom Sade dnes usporiadala Maškaráda. Podľa juliánskeho kalendára, ktorým sa riadi Pravoslávna cirkev, tento týždeň je "siropusni", čiže biely, mliečny a on končí Bielymi fašiangami (Bele poklade) na nedeľu 26. februára. Potom sa aj pravoslávnym začne pôstna doba. Biely týždeň je vlastne spôsob prípravy na sedemtýždňové odriekanie sa všetkých potravín živočíšneho pôvodu. Biely týždeň, ktorý pravoslávni práve prežívajú, je známy aj ako týždeň odpustenia, alebo ako syrový týždeň. Tak sa menuje, keďže sa počas neho jedia iba mliečne výrobky a vajcia. Telo sa tak pomaly pripravuje na obdobie, v ktorom sa okrem rýb nebudú jesť žiadne živočíšne produkty.

  • Srbská Vojvodina

    Pred 175 rokmi sa v Rakúsko-Uhorskej monarchii v dňoch 13. až 15. mája 1848 konalo slávne Májové zhromaždenie. Na ňom predstavitelia Srbov z Maďarska poslali do Viedne žiadosť o srbskú autonómiu a rozhodli sa vyhlásiť autonómnu oblasť Srbskú Vojvodinu. Pre Vojvodinu to bola jedna z najdôležitejších udalostí v jej dejinách. Na májovom sneme v Sriemských Karlovciach bol prítomný veľký počet delegátov a významných osobností, keď sa rozhodlo, že generál rakúskej armády Đorđe Stratimirović (1822 - 1908), narodený v Kulpíne, bude zvolený na májovom sneme za predsedu srbského Hlavného výboru, čiže premiéra dočasnej vlády. Za srbského patriarchu bol vtedy zvolený Josif Rajačić (1785-1861), ktorý sa onedlho postavil na stranu Rakúska. Đorđe Stratimirović mienil, že on mal prevziať vedenie, a Rajačić kvôli konfliktu s Hlavným výborom a blízkosti frontu, sa presťahoval do Zemunu. Odtiaľ dával pokyny a príkazy, ktorými vykonával politický vplyv, čím nasmeroval srbské hnutie k spolupráci s Dvorom. Hlavný výbor pomaly strácal vplyv. Štatút podpísaný 4. marca 1849 stanovil, že Vojvodina sa pripojí k Chorvátsku, Uhorsku a Erdelju. Srbská Vojvodina formálne však existovala až do roku 1860, kedy bola pripojená k Uhorsku, aby bola nanovo definovaná a stala sa súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov roku 1918.

  • Éterické oleje

    Starí Egypťania, Číňania a Japonci používali aromatické látky v liečebných procedúrach a na harmonizáciu tela. Už vtedy bolo všeobecne známe, že používanie esenciálnych olejov zlepšuje fyzické, psychické a duševné zdravie. Aj dnes sú éterické oleje základnom každej dobrej aromaterapie. Môžu pomôcť k dosiahnutiu rovnováhy v náročnom období, zlepšiť spánok, liečiť pri chrípke a nachladnutí a dokonca ovplyvniť náladu. Zároveň podporujú imunitný systém a ozdravný procesu celého organizmu. O tom hovorili Ramona Gabok a Jasmina Kuštrová Zimová v pondelok 20. februára na prednáške v Spolku kulpínskych žien. Na úvod sa prihovorila novovymenovaná predsedníčka kulpínskych žien Nataša Zimanová.

  • Jozef Miloslav Hurban

    21. februára oslavujeme Medzinárodný deň materinského jazyka. Našou materčinou je slovenčina. A v dnešný deň pred 135 rokmi, 21. februára 1888 zomrel v Hlbokom evanjelický farár Jozef Miloslav Hurban, spolupracovník Ľudovíta Štúra a spoluzakladateľ spisovnej slovenčiny. Pamätná fara, v ktorej sa tvorila moderná slovenčina, sa začala stavať pred 190 rokmi, v roku 1833. Hurban sa do nej nasťahoval o desaťročie neskôr, roku 1843 už ako farár v Hlbokom. Fara, ako aj Evanjelický kostol v Hlbokom sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Tieto vzácne kultúrne pamiatky v súčasnosti „stráži" a chráni pre budúce pokolenia námestný farár Juraj Šefčík, selenčský rodák a niekdajší kulpínsky kňaz a v poradí druhý predseda obnovenej Matice slovenskej v Juhoslávii.

  • Objatie/Zagrljaj z Kulpína

    Združenie osôb s osobitnými potrebami Objatie/Zagrljaj z Kulpína dnes malo výročnú schôdzu. Správu o vlaňajšej práci, finančnú správu a plány na tento rok podala predsedníčka združenia Jarmila Zelenáková. Zdôraznila, že sa členovia združenia schádzajú podľa možnosti trikrát do týždňa v priestoroch Poľnohospodárskeho múzea, ktoré sú im poskytnuté bez úhrady. Členovia združenia sa na stretnutiach venujú rôznym tvorivým činnostiam, vyrábajú rôzne predmety, ktoré predávajú, ale aj darujú svojim sponzorom a darcom. V rámci workshopu mávajú tematické aktivity k sviatkom, ako je Veľká noc, 8. marec, Vianoce... Svoje výrobky prezentujú na rôznych podujatiach. Tak napríklad vlani sa zúčastnili Slovenskej výtvarnej kolónie v Kulpíne, akcie Svadba voľakedy a dnes, ale aj súťaže vo varení kotlíkového paprikáša Poľovníckeho spolku Bažant v Kulpíne, výtvarnej kolónie v Báčskom Petrovci, Vianočného bazáru v Petrovci a Kulpíne... V priebehu roka pre svojich členov zorganizovali aj dva výlety do Aquaparku Petrolend v Báčskom Petrovci. Keď ide o finančnú správu, z nej vyplýva, že činnosť združenia v minulom roku podporila Obec Báčsky Petrovec, Obecná organizácia Červeného kríža a Marian Triaška a získali aj prostriedky z humanitárneho koncertu Spolku juhobáčskych Chorvátov.

  • Zuzanka, Zuzka

    Podľa nášho dolnozemského, vojvodinského kalendára dnes meniny oslavujú Zuzany. Na Slovensku, ale napríklad aj u Slovákov v Maďarsku, sa toto meno v kalendári nachádza zapísané 11. augusta. Vojvodinskí Slováci si, zrejme, všetky tie často sa vyskytujúce mená zaradili do zimnej časti roka, keď mali času na ich oslavu. So zimou sa už pomaly lúčime a aj pôst sa blíži, treba sa teda ešte trochu zabaviť, osláviť, poriadnejšie sa najesť. Dôvod na to sú meniny a v minulosti Zuzanu mali takmer v každej tunajšej slovenskej rodine. Dievčatkám sa totiž takmer spravidla dávali mená: Anka, Marka, Katka, Zuzka a keď sa narodilo viac než štyri dievčeniec, tak tie už krstili Julka, Erka, Iľka, Betka... Zuzana bolo veľmi vzácne meno, keďže je v kalendári na sklonku fašiangového obdobia (19. február) a pred začiatkom pôstu. S cieľom „vyhodiť si z kopýtka" pred začiatkom pôstu, organizovali sa Zuzanské zábavy, alebo aspoň Zuzanské priadky. Krstné meno Zuzana je v súčasnosti u nás menej rozšírené, takmer ojedinelé, aj keď v minulosti bolo veľmi obľúbené.

  • Veľký báčsky kanál projektovali potomkovia Jána Štrbu

    Dôstojnícko-šľachtický rod Kiš je slovenského pôvodu z Novohradskej župy, evanjelického vierovyznania, ktorý sa časom pomaďarčil. Cisár Leopold I. udelil šľachtický titul kapitánovi pechoty Jánovi Štrbovi 30. decembra 1691. Jeho potomkovia ponesú priezvisko Kiš a jeho vnukovia Joseph (nar. 1748 v Budíne) a Gavrilo Kiš (nar. 1751 v Eperješi) navštevovali Vojenskú inžiniersku akadémiu vo Viedni. Starší Joseph Kiš sa stal v roku 1788 inžinierom báčskej Komorovej administrácie a so svojím bratom Gavrilom (Gaborom) v roku 1791 pre cisára Leopolda II. vypracovali podrobný návrh na vykopanie kanálu medzi Dunajom a Tisou v Báčke. Po tom, čo ich projekt akceptoval viedenský dvor a po založení akciovej Kanálovej spoločnosti boli bratia Kišovci vymenovaní za riaditeľov tohto najväčšieho stavebného projektu v tej dobe v Európe s jednou tretinou budúceho čistého zisku. Joseph Kiš ešte predtým, ako inžinier Kráľovskej komory, pracoval na regulácii Dunaja pri Požune (Bratislava) a Moháči, ako aj v komorskej štvrti Viedne. Koncom sedemdesiatych rokov 18. storočia ako kráľovský komorný inžinier, matematik a hydraulický inžinier prišiel do Báčky a usadil sa v Apatine. Píše o tom Milan Stepanović v knihe Plemićke porodice u Somboru do kraja XVIII veka (Šľachtické rodiny v Sombore do konca 18. storočia)

  • 250-ročný Kysáč

    Slováci do Kysáča prišli v roku 1773. Po prvýkrát sa meno Kysáča spomína však ešte v roku 1457 ako Kis – Acs. Kysáč vznikol na futockom panstve, ktoré bolo jedno z najväčších v južnej Báčke. Tvorili ho osady: Begeč, Kysáč, Hložany, Petrovec a Rumenka. Uvádza to Pavel Martinko v zborníku prác Kysáč 1773 – 2013 a ďalej uvádza:

  • Zakáľačky, zaklávačke, zabíjačke

    Fašiangy pomaly vrcholia. Fašiangové obdobie sa začalo sviatkom Troch kráľov a trvá do polnoci pred Popolcovou stredou. V tomto roku Popolec pripadá na stredu 22. februára. Potom už bude nasledovať 40 dňový pôst. Ešte teda iba týždeň a už bude po svadbách, karnevaloch, maškarných plesoch, zábavách. Fašiangy boli aj časom priadok a zakáľačiek, ktoré sprevádzali zábavy. Kedysi počas fašiangového obdobia domáce zabíjačky bývali takmer každodenné. Dnes už o nich ľudia väčšinou len spomínajú. V dobrom.

  • Kulpínski vinohradníci vo Vranji

    Sedieť nad zásobníkom, v ktorom sa nachádza milión litrov vína – je to zvláštny, jedinečný pocit. Sedieť v sále, pod ktorou sú dve podzemné poschodia a tam uložené veľké nádrže (kapacita jednej je 20.000 litrov) a početné drevené sudy, v ktorých zrie vínny mok – je to neopakovateľný zážitok. Sedieť za slávnostne prikrytým stolom, kde sa vedľa taniera nachádza 5 pohárov rôzneho druhu (jednotlivé vína majú špeciálne druhy pohárov, z ktorých sa majú piť), je to kultúra pitia a priam kráľovská pocta. Lebo, víno je nápoj bohov a piť sa má s božskou úctou. Všetky tie pocity a pocty zakúsila delegácia kulpínskych vinohradníkov a vinárov počas dvojdňovej návštevy Vinárstva Aleksić z Vranja. A odísť do prostredia, kde si všetci ľudia navzájom tykajú, všetci sú si vraj navzájom blízki (a tak chápu aj svojho hosťa) a prísť do vinárstva, v ktorom sa k vínu chovajú ako k božskému nápoju – je to zážitok na celý život. S takým zážitkom sa 27-členná delegácia dnes vrátila z trojdňovej návštevy Vranja. Zájazd organizoval Spolok vinohradníkov a vinárov a podnik DEM Kulpín.

  • IN MEMORIAM: Juliana Bovdišová

    Vo veku 61 rokov pozemskú púť ukončila Juliana Bovdišová (rod. Baďurová), redaktorka v redakcii slovenského televízneho programu RTV. Narodila sa 2. júna 1961 v Pivnici a v rodisku zakončila základnú školu. Stredoškolské vzdelanie získala na gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci, kde na kulturologickom odbore maturovala v školskom roku 1979/80. Vysokoškolské štúdium absolvovala na Fakultu politických vied v Belehrade. Po vstupe do manželstva sa presťahovala do Báčskeho Petrovca, odkiaľ celú pracovnú dobu cestovala na pracovisko do Nového Sadu. V roku 1985 sa zamestnala v Slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu, tam pôsobila 11 rokov. V roku 1996, v rámci ustanovizne prestúpila do slovenskej redakcie televízie Nový Sad, kde v pracovnom pomere zostala do posledného dňa.

  • Kniha a jubileá KUS Zvolen

    „Život Kulpínčanov na plodných poliach kultúry bol vždy bohatý, plný a krásny. Spolková činnosť rozprúdila krv mnohých mladých sŕdc, tiež aj sŕdc tých duchom mladých a nasmerovala tok ich života iným smerom. Päťdesiatročnica obnovenej činnosti spolku je príležitosťou na súvahu prejdenej cesty a zdokumentovanie polstoročného obdobia. Keďže však začiatky organizovanej spolkovej činnosti v Kulpíne siahajú po rok 1948, chceme vzdať poctu aj tým, ktorí sa zaslúžili o založenie spolku," napísané je v predslove knihy KUS Zvolen Kulpín – päťdesiat rokov obnovenej činnosti zostavovateľky Kataríny Pucovskej. Knihu, v ktorej je zdokumentované obdobie 1972 – 2022, predstavili na včerajšom večierku, na ktorom oslávili aj polstoročie obnovenej činnosti a zároveň načali ďalšie jubileum: 75 rokov KOS resp. KUS Zvolen . Vydavateľmi tejto vzácnej publikácie sú Miestny odbor Matice slovenskej v Kulpíne, portál kulpin.net a Slovenské vydavateľské centrum. Početných prítomných na včerajšej prezentácii privítal Pavel Gaža, predseda MOMS Kulpín. Duchovným pookriatím boli príhovory Michala Labáta, Jána Kopčoka, Michala Babiaka, Jána Chalupku a Michala Čiliaka. Večierok moderovala Viera Dorčová Babiaková.

  • Obraz Srbov v slovenskej literatúre

    V Matici srbskej v Novom Sade včera prezentovali knihu Zdenky Valentovej Belićovej Slika Srba u slovačkoj književnosti (Obraz Srbov v slovenskej literatúre), ktorú spoločne vydali Matica srbská z Nového Sadu a Archív Vojvodiny. Úvodom sa prihovoril Dragan Stanić, riaditeľ Matice srbskej, ktorý poznamenal, že si slovenská a srbská literatúra a kultúra dobre rozumejú. Slovo odovzdal doc. PhDr. Michalovi Babiakovi, ktorý bol autorkiným mentorom pri písaní doktorskej dizertačnej práca s pôvodným názvom Imagologické podnety pre súčasnú literárnu estetiku – Obraz Srbov v slovenskej literature, čím prispel k vzniku takejto serióznej štúdie. Prihovoril sa tiež Nebojša Kuzmanović, riaditeľ Archívu Vojvodiny, ktorý sa roky venúva srbsko-slovenským vzťahom. Na záver knihu a jej prípravu priblížila Zdenka Valentová Belićová, prekladateľka, esejistka, poetka, autorky pre deti a zodpovedná redaktorka nášho časopisu pre literatúru a kultúru Nový život.

  • Okrúhly stôl na Veľvyslanectve SR

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí dnes v Belehrade, na pôde Veľvyslanectva Slovenskej republiky, usporiadal okrúhly stôl s predstaviteľmi slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Otvoril ho slovenský veľvyslanec Fedor Rosocha, o čom informuje Veľvyslanectvo SR a ďalej uvádza, že predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Ján Pilip a poradkyňa predsedu vlády v oblasti politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí Iveta Galbavá diskutovali s predstaviteľmi krajanov o aktuálnej situácii v prostredí slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, ako aj o podpore konkrétnych infraštruktúrnych projektov. Z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s predsedom Milanom Jánom Pilipom do Srbska pricestovala aj Vladislava Jančošková, riaditeľka TEDO a Milina Sklabinská, niekdajšia riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorá v súčasnosti pracuje na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí, v odbore strategicko-politickom, kde má okrem iného na starosti témy z oblasti kultúry Slovákov v Srbsku.

  • Nový web Múzea vojvodinských Slovákov

    Múzeum vojvodinských Slovákov z Báčskeho Petrovca spustilo svoju novú webovú stránku. Peknú, priehľadnú a predovšetkým užitočnú. Všetci si tam môžu nájsť všeličo zaujímavého a nadchýnať sa nad krásou výstav. Nechýbajú ani virtuálne prehliadky. Vďaka nim si záujemcovia po celom svete môžu obzrieť najstarší dom v Petrovci a mniač, "zblízka" sa môžu podívať na obrazy a kresby Zuzky Medveďovej, prečítať si o doterajších výstavách obrazov zorganizovaných v Galérii Zuzky Medveďovej, pozrieť si staré dobové fotografie a tiež dokumentárne filmy o niektorých akademických maliarkach, zalistovať si v digitalizovaných knižných vydaniach Múzea vojvodinských Slovákov... Ide o tri publikácie, ale z rôznych oblastí, takže môžu byť zaujímavým čítaním výtvarníkom, historikom, etnológom, výšivkarom...V knihe Predok sú totiž vo vysokom rozlíšení zobrazené vzorky výšiviek mužských predkov na košeliach.

  • Zdigitalizované matriky Vojvodiny z 18. a 19. storočia

    Vojvodinskému archívu sa podarilo zdigitalizovať Zbierku matrík Vojvodiny z 18. a 19. storočia a umožniť tak využívanie týchto údajov v digitálnej podobe. Ide o matriky narodených, pokrstených, sobášov a úmrtí a to srbských pravoslávnych farností, rímskokatolíckych farských úradov, evanjelických farských úradov, reformovaných farských úradov a židovských rabinátov. Modernizáciou práce archívu súbežne s vývojom nových technológií sa umožňuje jednoduchší prístup k archívnym materiálom a zároveň sa predchádza ich poškodzovanie či zničenie. Matričné knihy v pôvodnej podobe sú uložené v depo archívu. Spustením tejto služby pri 92. výročí od svojho založenia sa Vojvodinský archív zaradil medzi málopočetné európske kultúrne inštitúcie, ktoré poskytujú online prístup k archívnym materiálom.

  • Samo Tomášik: Hej, Slovania

    Pieseň Hej, Slovania sa v SFRJ učili mnohé generácie a spievali ju žiaci v školách a veľké chóry na rôznych podujatiach. Na jej prvé tony všetci s veľkou úctou povstali. Hej, Slovania, hymna niekdajšej veľkej Juhoslávie (SFRJ), je všeslovanská vlastenecká pieseň, ktorá vznikla v roku 1834. Jej text napísal evanjelický kňaz, štúrovský básnik a historik Samuel Tomášik, ktorý sa narodil pred 210 rokmi 8. februára 1813. Pôvodný text básne Hej, Slováci Samo Tomášik napísal počas svojej návštevy Prahy v roku 1834, keď bol pobúrený faktom, že nemčinu je v uliciach mesta počuť viac ako češtinu. Pieseň sa neskôr v slovanských jazykoch stala obľúbenou pod názvom Hej, Slovania. Na Slovensku bola hymnou Slovenského štátu (1939 - 1945), hymnou bola aj v Juhoslávii, neskôr v Srbsku a v Čiernej Hore. V Juhoslávii sa z piesne spievali iba štyri strofy, vynechané boli dve, v ktorých sa spomína Boh, keďže v sekulárnom štáte a socialistickom štátnom zriadení náboženstvo a Boh patrili do kostola, pričom občanom bola zaručená sloboda vierovyznania.

  • Šachový turnaj Troch klubov

    V Kulpíne 4. februára štartoval a 5. februára pokračoval v poradí druhý Šachový turnaj Troch klubov: z Kulpína, Báču a Báčskej Palanky. V sobotu prebiehalo 1. kolo a v nedeľu sa uskutočnilo 2. a 3. kolo. Ďalšie dve kolá sa budú hrať 12. februára v Báči a záverečné 6. a 7. kolo sa zohrajú 19. februára v Báčskej Palanke v priestoroch Šachového klubu Gimnazijalac. Tohto roku sa na turnaji zúčastňuje 25 súťažiacich. Na záver turnaja budú udelené medaily a tri poháre: pre šampióna súťaže, mládežníckeho šampióna a juniorského šampióna Troch klubov 2023. Šachový klub Kulpín má na turnaji ôsmych účastníkov, z toho troch seniorov, troch mládežníkov a dvoch juniorov. Po prvých zohratých kolách všetci Kulpínčania sa umiestnili v hornej časti tabuľky.

  • Maľby Anny Nosálovej

    Samouká maliarka, Anna Nosálova (rod. Trusinová, 1962) zo Selenče patrí medzi výtvarných nadšencov, samoukov. Kresliť začala najprv ceruzkou roku 1979 a neskoršie talent prejavila pri ručných prácach a omaľovaní nábytku. Maliarstvu sa však skutočne začala venovať roku 2019 najprv akrylovými farbami a neskoršie aj olejovými. Rada zobrazuje kvety, venuje sa i krajinomaľbe, no najčastejšie maľuje podobizne, ľudské figúry a figurálne kompozície. Inšpirujú ju deti, predovšetkým jej vnúčatá, a mladí ľudia. Neraz ich zobrazuje v ľudovom kroji. Snaží sa čím presnejšie, teda reálne predstaviť znázornené témy. V poslednom období stvárňuje tiež náboženské motívy a biblické scény. Po samostatných výstavách v Selenči a Báči, aktuálne sa predstavuje v Petrovci v Združení výtvarných umelcov samostatne tretíkrát. Na kolektívnych výstavách účinkovala pravidelne v Selenči a v Petrovci, kde je členkou výtvarníckeho združenia. Uvádza výtvarný kritik Vladimír Valentík v afiši k výstave Anny Nosálovej.

  • Oslava a prezentácia knihy Spolku kulpínskych žien

    Spolok kulpínskych žien si dnes pripomenul jubileum 20 rokov pôsobenia a zároveň predstavil knihu Naše jubileá. Presne na dnešný deň si pred 20 rokmi v miestnostiach Základnej školy Jána Amosa Komenského kulpínske ženy založili svoj spolok. Písal sa 4. február 2003. Zo 30 žien si zvolilo vedenie. Predsedníčkou sa stala Katarína Zorňanová, podpredsedníčkou Vera Šimová, tajomníčkou Daniela Lačoková a pokladníčkou Milota Tótová, ktorú čoskoro vystriedala Jarmila Dorčová. Odvtedy ubehlo 20 rokov. A v čele Spolku kulpínskych žien celých 20 rokov stála Katarína Zorňanová. Na dnešnej oslave Katarína Zorňanová odovzdala zápisnice o dvadsaťročnici pôsobenia novej predsedníčke Spolku kulpínskych žien Nataši Zimanovej a tak sa oficiálne rozlúčila s vedením spolku, ktorý ona založila a doteraz úspešne viedla. Spolku k jubileu prišli zagratulovať: predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Dušanka Petráková, v mene predsedníčky Obce Báčsky Petrovec Andrea Trpinská a Daniela Chalupková, predseda Rady Miestneho spoločenstva Kulpín Miroslav Čeman, predsedníčka Asociácie spolku žien Viera Miškovicová a predstaviteľky ženských spolkov z Petrovca, Hložian, Maglića a Dobanoviec. O knihe Naše jubileá hovorila Katarína Pucovská. Program moderovala Viera Dorčová Babiaková.

  • Evanjelici zo Slovenska na Dolnej zemi

    Z Čabianskeho kalendára na rok 2023, ktorého vydanie je sprístupnené aj v elektronickej forme, vyberáme text RNDr. Olgy Fejdiovej, podpredsedníčky Spolku Slovákov z Juhoslávie v Slovenskej republike a Ing. Anny Binkovej z Liptovského Mikuláša. Píšu síce o dávnejšej návšteve na Dolnej zemi, ale hovoriť, či písať o pekných dojmoch nikdy nie je neskoro, tak si aj my dovolíme vybrať z textu niektoré časti. „Za neuveriteľných 6 dní sme prešli Dolnú zem, kde už vyše 300 rokov žijú Slováci. Množstvo nádherných zážitkov, nových priateľstiev, ale aj záväzok – rozprávať na Slovensku o tom, ako a čím žijú Slováci na Dolnej zemi, aké nesmierne úsilie vyvíjajú, aby si zachovali svoj materinský jazyk a slovenskú identitu. Máme na Slovensku voči nim veľký dlh. O tom, že máme Slovákov v zahraničí, sa vie veľmi málo. Akurát sa spomínajú Slováci v Amerike, sem-tam aj v iných európskych štátoch, ale o dolnozemskej slovenskej komunite, ktorá žije plnohodnotným slovenským životom (dôležité je slovenské školstvo!), sa prakticky nevie nič. A to je veľká škoda, táto naša menšina je skutočným obohatením Slovenskej republiky. Dolnozemský Slovák je špecifický fenomén a každý, kto pochádza z tejto komunity, má byť právom hrdý na svoj slovenský a dolnozemský pôvod."

  • Sárma podľa Pavla Chrťana

    V Národnom kalendári na rok 1998 nachádzame zaujímavý recept na prípravu svadobnej sármy. Recept poskytol 32-ročný Kysáčan Pavel Chrťan, ktorý bol vedúcim kuchyne v reštaurácii Novkabel-Strand v Novom Sade. Za sebou už vtedy mal aj trojročnú skúsenosť varievania na svadbách, rozlúčkových večierkoch, konfirmačných a iných rodinných slávnostiach v Kysáči. Svadobné hostiny, na ktorých varil, nemôže ani spočítať, bývali takmer každú sobotu. Teraz už má Pavel o 25 rokov bohatšiu skúsenosť v príprave jedál „od výmyslu sveta", keďže pracoval ako kuchár a šéfkuchár v mnohých známych reštauráciách, no sármu iste ešte stále rád chystá. Novinárke Hlas ľudu Elenke Šrankovej pred štvrťstoročím nadiktoval takýto recept na svadobnú kysáčsku sármu pre 100 osôb.

  • V Belehrade predstavená slovenská spisovateľka

    Husto snežilo a vločky, krehké krásky, poletovali sem a tam a každá akoby niesla na chrbátiku svoj vlastný zimný príbeh. Dva z nich som od vločiek zachytila a rozhodla sa ich zapísať. Ak by som tak neurobila, rozplynuli by sa ako sneh v teplej dlani a boli by z nich len neviditeľné kvapky vo vetre. Napísala v predslove knihy Dve vianočné tajomstvá autorka Zuzana Kubašáková z Banskej Bystrice a uviedla, že krásne obrázky v knižke namaľovala Vieroslava Svetlíková z Kovačice. Krst slovenského vydania knihy Dve vianočné tajomstvá prebiehal ešte vlani, začiatkom decembra v Banskej Bystrici a dnes napoludnie v Bibliotéke mesta Belehrad predstavili srbské vydanie tejto detskej, veršovanej knihy, ktorú do srbčiny preložil Pavel Matúch. Nadácia Babka Kovačica knihy v srbskom jazyku venuje školským knižniciam základných škôl na Kosove, prezradil Pavel Babka. Na prezentácii sa vyberanými slovami prihovorili i Monika Šuhajdová Podsklanová, zástupkyňa veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku, Alma Rizvanović, osobitná poradkyňa ministerky kultúry Srbska a riaditeľka Mestskej knižnice z Banskej Bystrice Iveta Babjaková. Autorka knihy prítomných pozdravila prostredníctvom video nahrávky. V mene Bibliotéky mesta Belehrad prítomných privítala Nataša Rill a prezentáciu autorsky viedla Katarína Pucovská.

  • Cena Ondreja Štefanka a medzinárodná vedecká konferencia v Nadlaku

    Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku (KVSIK) z Nadlaku vyzýva organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v SR, aby podľa priloženého Štatútu Ceny Ondreja Štefanka navrhli potenciálnych ocenených na rok 2023, a to najneskôr do 10. februára 2023 (mailom na: kvsivankrasko@gmail.com, hlasznik@gmail.com). Cena Ondreja Štefanka (na pamiatku literáta, spolkového činiteľa a výrazného lídra slovenskej Dolnej zeme) sa od roku 2009 udeľuje každoročne dvom žijúcim osobnostiam slovenského zahraničného sveta, respektíve občanom Slovenskej republiky, ktorí svojou činnosťou výrazne a dlhodobo prispeli k rozvoju slovenského zahraničného sveta. Cenu udeľuje Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí. Zároveň Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku a Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku pozývajú na Medzinárodnú konferenciu Združenia, spolky, organizácie a inštitúcie dolnozemských Slovákov, ktorá sa uskutoční 17. a 18. marca 2023 v Nadlaku – Rumunsko.

  • Srbsko starne

    Srbsko každý deň opúšťa okolo 140 osôb, ročne je to asi 50.000 a za desaťročie krajina ochudobnela o asi pol milióna predovšetkým mladých ľudí. Ak podobná tendencia bude pokračovať, postupne sa tu počet dôchodcov vyrovná s počtom pracujúcich. Podľa najnovších štatistických údajov pre jeden dôchodcovský šek pracuje 1,68 pracovníka. Optimálny pomer by mal byť jeden dôchodca na štyroch zamestnancov. Keď však traja zamestnanci musia okrem svojho platu zarábať aj pre dvoch dôchodcov, situácia je alarmujúca. V Srbsku už v tejto chvíli v 30 mestách máme viac dôchodcov ako ekonomicky aktívneho obyvateľstva. V takej situácii nemožno očakávať ani vysoké platy zamestnancov a ani slušné dôchodky penzistov.

  • Hrdo a s pýchou v slovenských krojoch

    „Kroje Slovákov v Juhoslávii sú prekrásne a ľud i inteligencia nosí ich hrdo a s pýchou," – napísal autor riadkov v obrázkovom, spoločenskom, kritickom týždenníku Nový svet z Bratislavy, v ročníku XIV, ktorý vyšiel s dátumom 9. septembra 1939. Bol to rok, keď sa už po Európe začali šíriť plamene druhej svetovej vojny, o čom napovedá aj titulná strana časopisu. Nad Juhosláviou sa hrozba vojny začala nebezpečne vznášať o poldruha roka neskôr, začiatkom jari 1941, takže sa ešte v roku 1939 Slovenské národné slávnosti konali v plnej ich veselosti. Veď, písali si už dvadsať rokov pretrvávania. Prvé národné slávnosti Slovákov vo Vojvodine sa uskutočnili 28. augusta roku 1919. V krátkom texte v týždenníku Nový svet sa tiež uvádza: "Ako každoročne, aj tohoto roku boly v Petrovci, centru to juhoslovanských Slovákov, národné slávnosti, na ktorých zrak milujúci krásu i fotografista mali hojnú žatvu." Text síce skúpy, ale fotografie povedali viac ako tisíc slov. Na celej strane sa zo siedmych fotografií usmievali švárne devy a deti v slovenských hrdých krojoch.

  • Sedliacka pec a pečenie v nej

    Pri sedliackej peci vyrastali generácie dolnozemských Slovákov. Dobre vykúrená sedliacka pec zohriala jednu alebo aj dve miestnosti. Pri peci sa spalo, ohrievalo, prihrievali sa na nej jedlá, sušilo sa ovocie, zelenina, dosúšal sa odev, obuv a, samozrejme, v nej sa pripravovali chutné jedlá: krumple na ťapši, sárma, rejteša, lepňa...piekli sa zemiaky s kožkou...Píše Viera Miškovicová, predsedníčka Spolku žien Slovenka z Hložian v predslove knihy Tradičné pečené a pražené jedlá a jedlá pripravované v sedliackej peci, ktorú hložiansky spolok žien vydal v roku 2015. Lepňa sa obyčajne pieklo keď aj chlieb, v dobre vykúrenej sedliackej peci. Do pece sa dávalo na drevenej lopate, z ktorej sa ľahlo zošuchlo k žeravej pahrebe. Z pece sa po upečení vytiahlo von a husacím krídlom, ktoré sa používalo ako zmeták pre lopárik, sa omietol popol zo spodku lepníkov. Lepňa z pece krásne rozvoňalo celú miestnosť, nebolo mastné a perfektne chutilo natreté cesnakom.

  • Svätý Sava

    Podľa pravoslávneho cirkevného kalendára dnes je Deň Svätého Savu a oslavuje sa ako školská slávnosť. Dnešný deň je zasvätený veľkej osobnosti srbských dejín Svätému Savovi, vlastným menom Rastkovi Nemanjićovi, ktorý bol významným organizátorom cirkevného a národno-kultúrneho života. Bol i vplyvným diplomatom a prvým srbským arcibiskupom, ktorý zostavil obsiahlu zbierku cirkevných zákonov a spolu s otcom Stefanom Nemanjom obnovil kláštor Hilandár. Všeobecne sa Svätý Sava považuje za zakladateľa srbskej cirkvi, vzdelania a kultúry. Bol vedúcou osobnosťou pri osamostatňovaní Srbskej pravoslávnej cirkvi a tiež aj významným osvietencom, ktorý kládol základy srbskému školstvu. V tento deň na všetkých školách v Srbsku výučba sa nekoná, organizujú sa iba rôzne programy, súťaže a zábavy. Žiakom sa tiež približuje význam Svätého Sávu v dejinách srbského školstva.

  • 27. január – Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu

    Holokaust, čiže hromadné vraždenie a rasovú perzekúciu neslýchaných rozmerov spáchal v II. svetovej vojne režim nacistického Nemecka a ich spojenci. Najviac obetí bolo v koncentračných táboroch v Poľsku: Osvienčim (Auschwitz), Treblinka a Belzec. V týchto a ďalších táboroch nacisti zavraždili, alebo iným spôsobom umučili, asi šesť miliónov ľudí. Na obete holokaustu svet každoročne upozorňuje 27. januára, v Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Dňa 27. januára 1945 bol jednotkami sovietskej armády oslobodený komplex koncentračného tábora Osvienčim a tento dátum Valné zhromaždenie OSN v roku 2005 určilo za Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. V uvedenom koncentračnom tábore život utratilo aj asi štvrť milióna detí. Prežilo len okolo 600. Medzi tými málopočetnými, ktoré sa z toho pekla na zemi dostali von, bola aj jedna Kulpínčanka, Boriška Valfish, neskôr Juríková. Keď sa v roku 1944 dostala do tej nacistickej "továrne smrti", nechápavo stála s rodičmi pred doktorom Mengelom. Bola iba 12-ročným vystrašeným dievčatkom. Starší väzni jej vtedy tam pošepkali, aby povedala, že má 15 rokov. Poslúchla. Opačne by zakončila v krematóriu, tam kde už nasledujúci deň zakončili svoju životnú púť jej rodičia, Izidor a Eva Valfish, rodená Kohn.

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články