V Národnom kalendári na rok 2024 novinárka Anna Dudášová si zalistovala v starých kalendároch a urobila výňatky z petrovskej časti Kroniky našich osád. Podľa jej písania najprajnejším obdobím pre rast a rozvoj Petrovca bolo rozhranie päťdesiatych až sedemdesiatych rokov, keď sa dedina zmenila na nepoznanie, keď sa "civilizovala". Keď jej pribudli chodníky, vodovod, asfaltové cesty, viaceré hospodársko-priemyselné objekty, keď kone a koče vystriedali traktory a vlečky, mláťačky vystriedali kombajny, keď Petrovcu pribudli moderne vybavené nové rodinné domy... Pred polstoročím, v Národnom kalendári z roku 1974 v Kronike našich osád bolo zaznačené:
Obytná budova na rohu ulíc Chmeľovej a XIV. VÚSB stavaná bola v rokoch 1956 – 1959
Petrovec má vyše 400 traktorov, 30 kombajnov a veľké množstvo iných poľnohospodárskych strojov. Osobných áut je vyše 500, každá domácnosť je elektrifikovaná, občania a podniky vlastnia vyše 1000 televízorov a po vybudovanom vodovodnom potrubí v dĺžke 32 kilometrov do domov si vodu odvádza 1800 domácností. Aj súkromná bytová výstavba zaznamenala veľký rozmach — doteraz bolo vybudovaných vyše 700 rodinných domov, vyše 1000 generálne adaptovaných a takto mohli vzniknúť aj dve nové obytné štvrte s vodovodom a prúdom - Detva a Kidričovo.
kp
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)