Domovská

Veľkonočná nedeľa v Ašani

Osada Ašaňa patrí do obce Pećinci, ktorá sa nachádza v Srieme, v južnej časti Vojvodiny. Väčšinu jej obyvateľstva tvoria Srbi, pričom najpočetnejšie menšiny sú Rómovia a Slováci. Z 1253 obyvateľov je podľa údajov z roku 2022 43 slovenskej národnosti. Hovorí Anna Petrovićová, farárka boľovská a administrátorka v cirkevnom zbore Ašaňa a dodáva, že je Ašaňa fíliou cirkevného zboru Boľovce. Podľa jej slov Cirkevný zbor v Ašani bol založený v roku 1902 a v roku 1905 si kúpili dom, ktorý upravili na modlitebňu. V roku 1908 k modlitebni bola pristavaná drevená veža a umiestnené boli do nej 2 zvony. Tie boli počas 1. sv. vojny zrekvirované, takže si Ašančania po vojne zadovážili dva nové zvony. V roku 1984 sa pôvodná modlitebňa zrútila a v roku 1986 bola vystavaná nová. Na oslavu Vzkrieseného sa v nej 31. marec 2024 zhromaždil pozoruhodný počet veriacich a rozozvučali sa aj zvony.

 

Cirkevný zbor SEAVC v Srbsku Boľovce

 

Cirkevný zbor SEAVC v Srbsku Boľovce

 

Cirkevný zbor SEAVC v Srbsku Boľovce

 

Cirkevný zbor SEAVC v Srbsku Boľovce

 

20. 01.1934 Národná jednota

 

20. 01.1934 Národná jednota

 

Ašaňa je od roku 1756 trvalo obývaná. Cirkevné záznamy uvádzajú ako prvého Slováka v Ašani Pavla Podlavického, ktorý prišiel zo Starej Pazovy roku 1892. V tom istom roku sa v Ašani sobášili 21-ročný Ďuro Podlavický s 20-ročnou Alžbetou Maršalovou a narodilo sa aj prvé slovenské dieťa. Uvádza sa to v knihe Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Pred storočím v tejto sriemskej dedinke žilo asi 260 slovenských evanjelikov a ročne pribúdala desiatka detí slovenskej národnosti. V medzivojnovom období sa v ašanskej škole vyučovalo okrem srbčiny aj po slovensky a po nemecky. V Národnej jednote spred 90 rokov sa uvádza, že v Ašani v roku 1933 bolo narodených 12 detí, sobášené 2 páry, zomreli dvaja muži a dve ženy a konfirmovaných bolo 7 detí.

Od príchodu Slovákov do Ašane až do roku 1957 existoval aj osobitný cintorín, na ktorom pochovávali výlučne evanjelikov slovenskej a nemeckej národnosti.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus