V Pálfyho paláci v Bratislave 6. novembra slávnostne otvoria výstavu obrazov kovačického insitného maliara Jána Glózika, ktorou si autor pripomenie 40 rokov umeleckej práce. Zajtra, 3. novembra nášho umelca najprv príjme podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák. Bude to nielen stretnutie maliara a ministra a stretnutie dávnejších známych, bude to omnoho viac. Bude to stretnutie maliara s časťou seba, so svojim dielom. Dielom, do ktorého štetcom vniesol vyše roka svojho života, ktorého každý odtieň, každá črta, každá línia hovoria o našich dejinách a veľkosti človeka a veľkosti maliara.
Ján Glózik a Miroslav Lajčák (Foto Ľudo Pomichal)
Glózik sa bratislavskému publiku v tomto roku už totiž predstavil. Na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky v marci slávnostne inštalovali a odhalili jeho obraz veľkolepých rozmerov 2,5 x 4,8 m pod názvom 1150 rokov od príchodu Cyrila a Metoda. Slávnostné odhalenie obrazu prebiehalo pod patronátom Miroslava Lajčáka a obraz odvtedy zdobí jednu miestnosť ministerstva.
1150 rokov popretkávaných bohatou symbolikou (Foto Ľudo Pomichal)
Minister Lajčák pri tej príležitosti Jánovi Glózikovi udelil Striebornú plaketu za šírenie dobrého mena Slovenska a za prezentáciu vysokej kvality slovenskej kultúry v zahraničí. O tom viac TU: http://www.uszz.sk/sk/miroslav-lajcak-ocenil-jana-glozika-majstra-kovacickej-insity-striebornou-plaketou-za-sirenie-dobreho-mena-slovenska-v-zahranici
Okrem uvedenej veľkoplošnej olejomaľby, na ministerstve zahraničia vtedy Glózika predstavili aj s viacero jeho menších obrazov. O tie obrazy a o tú výstavu prejavilo záujem niekoľko galérií a veľvyslanectiev, ale aj iné kultúrne ustanovizne na území Slovenskej a Českej republiky. Táto nasledujúca Glózikova výstava bude svojráznym pokračovaním uvedenej marcovej udalosti.
Foto Martin Pucovský
Tvorba Jána Glózika pokračuje v stopách kovačických velikánov insity a s jeho obrazmi sa už oboznámili takmer vo všetkých kútoch sveta. Uznania nevystali a medzi tie najnovšie patrí aj účasť na celosvetovej súťaži v ďalekom Taiwane. Vo výberovom konaní tejto súťaže sa podieľalo vyše 4000 umelcov z celého sveta - samoukov, akademikov, umelcov rôznych štýlov, techník a umeleckých smerov, z ktorých začiatkom roka vybrali šestnásť. Medzi nimi sa našla aj kovačická insita namaľovaná štetcom majstra Glózika a toto ocenenie mu otvára nové dvere, keďže sa jeho obrazy dostanú na ďalšie celosvetové maliarske festivaly a veľtrhy.
Ján Glózik (1957) začal maľovať v roku 1975. Prvú samostatnú výstavu mal vo svojej rodnej Kovačici v roku 1983 a prvú samostatnú zahraničnú v Bratislave (1992). Počas 40 rokov maliarskej tvorby si vytvoril vlastný jedinečný a rozpoznateľný štýl. Patrí medzi popredných insitných umelcov súčasnosti, má za sebou vyše štyridsaťsamostatných výstav a okrem bývalej Juhoslávie vystavoval na Slovensku, v Česku, Švajčiarsku, Holandsku, Maďarsku, Rumunsku, Portugalsku, Anglicku, Fínsku, USA, Číne, Japonsku a Taiwane.
Okrem olejomalieb bežných rozmerov tvorí aj veľkoplošné obrazy. Prvý taký namaľoval k 190. výročiu založenia Kovačice (1992), ďalšie monumentálne dielo je venované k jej dvestoročnici. Oba reprezentatívne obrazy k jubileu rodiska znázorňujú príchod Slovákov na Dolnú zem a osídľovanie Kovačice.
Medzi jeho najvýznamnejšie ocenenia patria: Prix Suisse et prix Europe de peinture primitive moderne, Švajčiarsko, 1995; II. Bienále insity Trenčín, Slovensko; Salonul international de arta naive Bucuresti, Rumunsko 1999 a Strieborná plaketa za šírenie dobrého mena Slovenska, 2015. Okrem týchto uznaní, v roku 2008 bol zvolený medzi dvesto poctených občanov Srbska a bol jedným z prvých, ktorým odovzdali nový srbský pas. Zaslúžil si ho za reprezentovanie našej krajiny vo svete. So svojimi obrazmi mnohokrát podporoval humanitárnu činnosť rôznych typov.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)