História Kulpína

História Kulpína

Erb Kulpina
 
História Kulpína
 
Kulpín patrí medzi najstaršie osídlenia v južnej Báčke. Podľa najstarších, avšak nepreverených údajov, osada s dnešným menom Kulpín pochádza zo začiatku 13. storočia z čias kráľa Belu. Najstaršie hodnoverné maďarské informácie svedčia, že sa Kulpín uvádzal pod menom Kurpee v písaných dokladoch s dátumom 28. februára 1345, keď darovacou listinou časť Kulpína bola venovaná Štefanovi Ujláckemu, šľachticovi a sudcovi z Iloka. Avšak tento Kulpín ešte nebol ani slovenský ani srbský, lebo ho obývali občania inej národnostnej príslušnosti. Údajmi a dokladami datujúcimi z roku 1442 sa Kulpín pomenúva Kwalpi. V období Tureckej nadvlády v 16. a 17. storočí Kulpín sa spomínal v tureckých dokumentoch a po oslobodení od Turkov a po Karloveckom mieri (1699) Kulpín sa v záznamoch uvádza ako pustatina. V roku 1722 sa prvýkrát píše o osídlencoch Srboch a podľa týchto údajov v Kulpíne v tom čase žilo 105 srbských rodín.
Po niekoľkých desaťročiach, presnejšie polovicou 18. storočia táto vtedy ešte neveľká osada začína svoj rozvoj. Najväčší prínos pri zakladaní a v rozvoji dnešného Kulpína mala známa srbská šľachtická rodina Stratimirovićovcov, ktorá Kulpín dostala od cisárovnej Márie Terézie roku 1745. Kaštieľ, ktorý ešte vždy zdobí stred osady, vystavala práve táto rodina. Okrem neho vybudovali aj ďalší menší kaštieľ a iné objekty. Významnú úlohu členovia tejto rodiny zohrali aj pri zakladaní a výstavbe pravoslávneho kulpínskeho kostola a pri zakladaní srbskej pravoslávnej školy (1754).
Aj prví slovenskí prisťahovalci do Kulpína prichádzajú za čias tejto rodiny, avšak neexistujú o tom presné záznamy. V jedom dokumente sa uvádza, že keď v roku 1745 štyria bratia Stratimirovićovci: Bogić, Ivan, Toma a Miloš založili v poradí šiesty Kulpín, tentokrát už na lokalite na ktorej sa on dnes nachádza, prichádzajú do tejto osady prví Slováci. So zemepánskou rodinou Stratimirovićovou Slováci uzavreli zmluvy, ktoré však neboli výhodné takže v novom prostredí život týchto slovenských rodín sa stal takmer neznesiteľný. Preto aj prisťahovalci Slováci hromadne odchádzali z Kulpína do iných osád, hlavne do Selenče. Menší počet slovenských rodín v Kulpíne predsa zostal a podľa niektorých zápisov v roku 1772 tu bolo sotva 30 slovenských rodín. O asi 10 rokov z Horniakov sem prichádza ďalšia väčšia skupina Slovákov, takže ich počet v tejto osade narastá. Keďže sa vtedy už cítila potreba duchovného zhromažďovania, roku 1783 kulpínski evanjelici sa formovali aj cirkevne. Roku 1879 si kulpínski Slováci tiež zriadili aj svoju prvú slovenskú školu.
Koncom 19. a začiatkom 20. storočia na život a rozvoj Kulpína veľkí vplyv mala ďalšia významná srbská rodina - Dunđerskovci. Počas ich života v Kulpíne, osada sa najviac rozvíjala a to nielen ekonomicky lež aj kultúrne. Kaštieľ, ktorý vystavali Stratimirovićovci, rodina Dunđersková upravila podľa vtedajšich architektonických trendov a začala uvádzať početné novinky v hospodárení, takže sa na rozsiahlych poľnohospodárskych majetkoch začína súčasnejšie obrábať pôda a uvádzajú sa početné novinky v spôsobe obrábania pôdy a tiež sa začína s pestovaním nových, netradičných kultúr. Taktiež sa začína rozvíjať aj priemyselná výroba a Đoka Dunđerski sa stáva tiež aj majiteľom niekoľkých tovární (v Kulpíne vystaval konopáreň a továreň na spracovanie paradajok). Aj spoločenský život v kaštieli bol veľmi čulý a v ňom sa schádzali významné osobnosti kultúrneho a spoločenského života. Tento rozkvet bol prerušený Druhou svetovou vojnou a po jej ukončení veľkostatkárskej rodine Dunđerskovej majetok bol odňatý, čo prakticky znamenalo aj úplný rozpad veľkého moderného poľnohospodárskeho gazdovstva a postupnú devastáciu objektov, ktorých vlastníkmi bola rodina Dunđerská. Vskutku toto všetko priamo vplývalo aj na úpadok celej osady.
Lokalita tejto osady je teda vzhľadom na cestnú sieť nevýhodná. Nie vždy však Kulpín bol umiestnený práve na tomto mieste. Táto osada vo svojich dejinách zmenila až štyri lokality a to raz bola na Viničkách, potom na Peskare, neskôr na Klise až nakoniec sa ustálila na terajšom mieste. Slováci sa nasťahovali už na túto poslednú lokalitu ktorá stojí južne od Malých rímskych šiancov a severne od Terezianskeho kanálu (dnes kanálu DTD).
Taktiež ani v pozdnejšom povojnovom období sa Kulpín nemohol pochváliť významnejšou prosperitou. V súčastnosti možno iba povedať, že je Kulpín osada, ktorá sa nachádza na asi 30km od Nového Sadu v obci Báčsky Petrovec. Keďže sa nenachádza ani na jednej hlavnej ceste, zostáva vždy nejako mimo záujmov širšej verejnosti. V tejto osade však je čo vidieť. Medzi najvýznamnejšie architektonické diela ešte stále sa zaraďuje 250 - ročný kaštieľ. V tomto najprv Stratimirovićovom a potom aj Dunđerskovom príbytku teraz sa nachádza Poľnohospodárske múzeum, ktoré je jedinečným múzeom tohto druhu v našej krajine. Zaberá centrálne miesto v strede osady avšak predsa nemôže vynikať v celej svojej kráse, keďže pred ním vybudovali benzínovú pumpu. Okrem poľnohospodárskeho múzea, Kulpín sa môže pochváliť i krásnym evanjelickym kostolom, ktorý bol posvätený roku 1877 a pravoslávnym kostolom z roku 1813. Z významnejšich objektov Kulpín sa môže popýšiť aj peknou novou školskou budovou vystavanou pred necelými 20. rokmi, ako aj úplne novou fyzkultúrnou sálou. Máme v osade aj Dom kultúry, v ktorom sa poriadajú kultúrno - umelecké programy a dom ktorý je vlastníctvom Kultúrno - umeleckého spolku Zvolen a v ktorom sa poriadajú zábavy, posedenia, čajanky, výročné schôdze rôznych spolkov a kde sa nacvičujú spevy, tance a divedelné predstavenia. Spevácka, folklórna a divadelnícka odbočka kulpínskeho kultúrno - umeleckého spolku sú totiž veľmi aktívne a pre svoju prácu dostávajú uznania nielen v našej osade ale aj širšie, ba aj v zahraničí.
Hospodárstvo sa v Kulpíne tiež rozvíja. Keďže je toto poľnohospodársky kraj, v osade máme niekoľko väčších súkromných priemyselných podnikov, ktoré sa zaoberajú prevažne spracovaním roľníckych, zeleninárskych a dobytkárskych výrobkov. V týchto podnikoch sa vyrábajú dobytčie krmivá, cirokové metly, mliečne výrobky, melie sa múka, v silách sa uskladňuje obilie... V týchto podnikoch sa zamestnáva určitý počet obyvateľov Kulpína, menší počet Kulpínčanov zamestnanie našlo v malých kulpínskych firmách, napríklad v pekárňach, farmách nosníc, v roľníckych družstvách, prevádzakch na výrobu polievkových závariek, v predajniach a iných. Prevažná časť obyvateľstva sú však poľnohospodári a značná časť Kulpínčanov si zamestnanie našlo mimo svojej osady, čiže vo väčších priemyselných strediskách.
V Kulpíne žijú Srbi aj Slováci, ktorí nažívajú v dobrých vzťahoch o čom svedčia aj početné zmiešané manželstvá. Slováci sú väčšinovým obyvateľstvom a je ich asi 80 percent, čiže podľa posledného sčítania obyvateľstva 2116, kým srbov je asi 20 percent. Takmer všetci obyvatelia ovládajú oba jazyky, takže sa vzájomná komunikácia koná v slovenčine ale aj v srbčine a na Základnej škole Jana Ámosa Komenského v Kulpíne sú oddelenia so slovenským a srbským vyučovacím jazykom.

urad

Letmo

Vladimír Labáth (1922 – 1997)

Život

Dym z cigarety.
Kytica nádejí.
Večný boj o svety.
Jeden strom v aleji.

Túha po niečom.
Zlato a mozole.
Radosť pod mečom.
Zločinci v kostole.

Žízeň po krvi.
Volanie prorokov.
Túha byť prvý.
Závody stá rokov. ...

 

Posledné komentáre

Posledné články