Klub Kulpínčanov

Klub Kulpínčanov

 Erb
 
ROK 2011- Štvorročná zhrnutá činnosť Klubu Kulpínčanov
 
Dve busty: Janka Kráľa a generála Đorđa Stratimirovića a brožúrka Významní Slováci v dejinách Kulpína - je to hmatateľné, čo vzniklo za prvých 4 rokov činnosti Klubu Kulpínčanov. Toto mimovládne neziskové združenie Kulpínčanov a otvorené pre všetkých čo majú blízko k tejto osade, organizovalo aj humanitné akcie, literárne večierky a slávnostné akadémie. Tretiu bustu: Milana Hodžu, o krátky čas plánujú pripojiť k predošlým dvom. Kniha Významní Srbi v dejinách Kulpína je tiež zaplánovaná.
 
foto
 
Sú to zhrnuté štvorročné výsledky a plány do budúcna, tohto pomerne mladého združenia, ktoré na dnešnom valnom zhromaždení prítomným predostrel doterajší predseda Pavel Zima. V pokračovaní bola schválená aj finančná správa a zvolená staronová Správna a Dozorná rada a tajomník.
 
foto
 
Klub Kulpínčanov bol založený v roku 2006. Idea o založení organizácie, ktorá sa bude zasadzovať za prosperitu tejto osady s bohatými dejinami, sa zrodila u profesora dejín Todora Radanova. Okrem neho v Správnej rade aj v nasledujúcom mandátnom období budú: Pavel Zima, Miloš Vlaov, Miroslava Govorčinová, Evica Marinkovićová, Ján Kišgeci a Pavel Gaža.  
 
 
KLUB KULPINČANA

„Dan Kulpina“ 10. jula
 
Klub Kulpinčana je osnovan na inicijativu Todora Radanova, profesora istorije, dana 11. marta 2006. godine. Njegova namera je bila da u rad kluba uključi sve Kulpinčane i one koji su poreklom Kulpinčani ili prijatelji Kulpina a sve sa ciljem da svi, zajednički rade za dobrobit Kulpina i na sačuvanju osećanja i značaja lokalne pripadnosti. Otvorenog je tipa, vanpartijska i neprofitabilna organizacija. Upravni odbor se sastaje svakog prvog četvrtka u mesecu a godišnje skupštine su na „Dan Kulpina ( kada je sadašnji Kulpin osnovan 10. jula 1745 godine ) 10. jula.
Do sada je u organizaciji Kluba Kulpinčana održano više kulturnih manifestacija i preduzeto nekoliko akcija značajnih za Kulpin.
Klub ima svoj grb (GRB KULPINA). Članovima se izdaju članske karte a članarina je 300 dinara godišnje. Do sada je učlanjeno oko 100 članova a više stotina njih je izrazilo želju da to postanu.
Adresa: „Klub Kulpinčana“
Trg Oslobodjenja 7
21472 Kulpin
KLUB KULPÍNČANOV
Činnosť sekcií a Deň Kulpína
Mimovládna neprofitová organizácia zoskupujúca Kulpínčanov žijúcich tak doma, ako i v zahraničí, pomenovaná Klub Kulpínčanov, bola založená v roku 2006. Iniciátorom a nositeľom idey o zakladaní takého združenia občanov bol Kulpínčan, profesor dejín Todor Radanov. Na zakladajúcom zhromaždení zvolili sedemčlennú správnu radu, ktorá za predsedu Klubu Kulpínčanov zvolila Dipl. Ing. Pavla Zimu. Toto teleso sa stretáva pravidelne každý prvý štvrtok v mesiaci.
Ide o samostatnú organizáciu, ktorá sa zasadzuje o prosperitu Kulpína, o afirmovanie osady a snaží sa vplývať na jeho celkový rozvoj, ako i na rozvoj organizácií, ktoré v tomto prostredí pôsobia. Ciele Klubu Kulpínčanov sú definované v štatúte, a vybavené sú i zakladateľské akty. Klub je otvoreného typu, nie je elitná organizácia, a práca v ňom je organizovaná po sekciách. Predseda P. Zima je predsedom komisie pre popularizáciu klubu. V príprave je webová stránka, na ktorej bude prezentácia Kulpína a jeho potenciálov, aktuálnych udalostí na rôznych poliach života a práce. Financovanie združenia je nateraz iba z členského a, pravdaže, pomôže i Miestne spoločenstvo Kulpín, pričom klub vyhľadáva aj ďalšie finančné pramene. Vypracované sú i členské lístky, a ročné predplatné je 300 din. Keďže klub nemá svoje miestnosti, členovia správnej rady sa stretávajú v priestoroch Miestneho spoločenstva. Kultúrnu sekciu klubu majú na starosti prof. Todor Radanov a Pavel Gaža. Keďže Kulpín bol založený 10. júla 1745, Klub Kulpínčanov plánuje od tohto roku oslavovať tento deň ako Deň Kulpína. Príležitostne ho zaznamenajú v nedeľu 8. júla výročným zhromaždením a priliehavým programom venovaným dejinám Kulpína. Emblém klubu je vlastne niekdajší najstarší odznak rodiny Stratimirovićovej. V klube sa zasadzujú za to, aby busty Stratimirovića a Milana Hodžu mali svoje čestné miesto v osade. Dr. Miroslava Govorčinová, vedúca sekcie pre ochranu životného prostredia, nastoľuje otázku jarkov a modernej depónie, ozeleňovania a vysádzania verejných plôch, úpravu pravoslávneho a katolíckeho cintorína. Apeluje na vymiestnenie benzínovej pumpy zo stredu osady na perifériu, ako i podnikov, ktoré znečisťujú životné prostredie. Nemenej dôležité je i ničenie nebezpečnej buriny, ambrózie. Vedúcou hospodárskej sekcie je Evica Marinkovićová a komunálnej Miloš Vlaov. Ich priorita je v hospodárskej infraštruktúre osady a doriešení komunálnych záležitostí. Členom správnej rady je i Dr. Ján Kišgeci v mene Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne. Každá zo sekcií má vypracovaný svoj plán a program práce a všetci členovia podporujú prácu klubu svojím entuziazmom.
K. Gažová
Prevzaté z Hlsu ľudu
 
V nedeľu 9. marca 2008 v Poľnohospodárskom múzeu
 
VEČIEROK V POĽNOHOSPODÁRSKOM MÚZEU
 
Na počesť dvoch dejateľov pôvodom z Kulpína
 
Podujatie venované 250. výročiu narodenia metropolitu Stevana Stratimirovića a 100. výročiu ukončenia životnej púti patriarchu Georgija Brankovića usporiadali v nedeľu 9. marca 2008 v Poľnohospodárskom múzeu, pracovníci ktorého spolu s Klubom Kulpínčanov mali na starosti i organizáciu večierka.
V úvodnej časti privítali všetkých prítomných, menovite vzácnych hostí. V mene Klubu Kulpínčanov hovoril predseda Pavel Zima a prihovoril sa i riaditeľ Múzea mesta Nový Sad Milan Paroški. O osobnosti a diele patriarchu Srbskej pravoslávnej cirkvi Georgija Brankovića sa zmienili teológ Đorđe Janjić a Dr. Vojislav Nedeljković. Pri tejto príležitosti predstavili aj knihu autora Đorđa Magaraševića venovanú tejto významnej osobnosti srbského cirkevného a kultúrneho života. Georgije Branković sa narodil roku 1830 v Kulpíne. Za patriarchu Srbskej pravoslávnej cirkvi ho zvolili v roku 1890. Nenahraditeľné sú jeho zásluhy vo výstavbe veľkolepých objektov cirkevného a kultúrneho rázu v Sriemskych Karlovciach, v Kulpíne v roku 1899 vybudoval Ženskú školu s ubytovňou pre učiteľov. Druhá časť podujatia bola venovaná pamiatke 250 rokov od narodenia metropolitu Stevana Stratimirovića. O jeho osobnosti a skutkoch hovoril akademik prof. Dr. Slavko Gavrilović. Stevan Stratimirović sa narodil 1757 v Kulpíne. Za metropolitu bol zvolený roku 1790 a čelným človekom Srbskej pravoslávnej cirkvi zostal do smrti. Okrem iného založil Cirkevnú školu v Karlovciach a Srbské gymnázium v Novom Sade. Pričinil sa pri zakladaní Srbskej učiteľskej školy v Sombore a Matice srbskej. Záverom večierka prítomných oslovil riaditeľ múzea v Kulpíne Dr. Ján Kišgeci a krátko sa prihovoril i potomok rodiny Dunđerskovcov Nikola Tanurdžić. Program podujatia moderovala Tatjana Mitićová. V priestore múzea usporiadali výstavu venovanú životu a dielu patriarchu Georgija Brankovića, ktorú pripravila kustódka Múzea v Sriemskych Karlovciach Gordana Petkovićová a otvoril ju Dr. Slavko Gavrilović. K dispozícii návštevníkom bude do 24. marca 2008.

K. Gažová

urad

Letmo

Michal Babinka (1927 – 1974)

Priestor

...Toto je poradím nenaznačený svetadiel
zemegule leta:
tá vzletná letmosť perleťová
výkričník číchsi enigiem a sena
tá radosť rozhrabaná v znení
niečieho srdca
a rúk

To je už iba sen
a raz aj tuhé
zomieranie

 

Posledné články