Archív
Filter
  • Kolivo/Koljivo

    Pravoslávni veriaci dnes oslavujú tretiu slávnosť vianočnú, svätého Štefana, a v tento deň mnohé pravoslávne rodiny slávia takzvanú „slavu". Rodinná „krsna slava" sa nezaobíde bez výbornej špeciality „koljiva", čiže „žita". Starodávny pôvod koljiva siaha až do starovekého Grécka, keď sa ponúkalo počas festivalu zasväteného Dionýzovi. Jednoduchý starodávny recept z varených pšeničných zŕn a orechov bol časom obohatený o med, sezamové zrnká, hrozienka, klinčeky, aníz, škoricu... Tento dezert môže byť v skutočnosti jedlo, raňajky alebo večera. Zrno poskytuje značný pocit sýtosti. A nedá sa narýchlo zjesť, treba ho žuvať. Nie je to vôbec zlé pre dobré trávenie a pre nás, ktorí to so sladkosťami preháňame...

  • Varená maková kukurica

    Po Troch kráľoch nasledujú fašiangy – obdobie plesov, zábav, karnevalov, priadok... Varená maková kukurica poliata riedkym medom bola typickým jedlom niekdajších priadok. V minulosti sa totiž kukurica omnoho viac konzumovala a na priadky sa chystala aj preto, lebo sa jednoducho pripravovala a bolo to aj lacné jedlo. Varievala sa suchá vylúpaná kukurica, najčastejšie v sedliackych peciach, keďže var dlho trval. Mohla sa variť aj na piecke, či sporáku, ktorým sa zároveň vykurovala miestnosť. Za hrniec omrvenej kukurice sa zalial vodou a varil asi tri hodiny, až kým zrnká nezmäkli. Potom kukuricu treba iba scedziť a jedlo môže byť pripravené, keďže chutí aj bez osypania. No opravdivá lahôdka je varená kukurica posypaná mletým makom a cukrom. Namiesto cukru možno použiť aj med. Keďže dnes už málokto má času a trpezlivosť variť tak dlho, možno si jednoducho otvoriť konzervu sladkej kukurice a ňu nasypať mletý mak.

  • Novoročná rozprávka

    V Petrovci v období rokov 1920 – 1941 vychádzal slovenský spoločensko-politický týždenník Národná jednota. Prvým šéfredaktorom bol Ján Čajak st. (1863 – 1944). V poslednom čísle novín z roku 1927 nachádzame besednicu pod titulkom Novoročná rozprávka. Anonymná autorka rozpráva svoj sen. Sníva o udalostiach v roku 2000. Píše: "Z niekde nekonečna letím na nemožnom aeropláne do veľmesta, ktoré sa menuje Petrovec. Patrí do niekdajšej Juhoslávie, lebo dnes hranice štátu zmizli. Celý svet nažíva v láske a svornosti. I Číňan s Angličanom, i Maďar so Slovákom. Všetci... Meniace sa obrazy pripútajú moju pozornosť. Letíme ponad zahradené miesto, kde sú asi školy, múzea. Tam ďalej sú továrne, ktoré ženie nejaká neznáma mne sila, lebo komíny vôbec nemajú. Vznášame sa nad ohromnou, niekoľko poschodovou budovou, na ktorej sa skvie nadpis NÁRODNÁ JEDNOTA a na ktorej sa nachádza stanica pre aeroplány. Zastavíme. Zosadneme. Ideme dolu a obzeráme si zariadenie. Niekoľko najvyšších poschodí zaujímajú redaktorské byty. Dole nižšie, od stredu a dolu sú redakčné miestnosti. Pekné úhľadné. Pracuje sa v nich, ako vo včelíne, 437 ľudí chystá toho dňa štvrté vydanie 64 stranového čísla.

  • Božić a sviatok Troch kráľov

    My traja králi k vám ideme, šťastie zdravie vám nesieme... Zajtra je sviatok Zjavenia Krista Pána mudrcom, alebo sviatok Troch kráľov. Týmto sviatkom sa uzatvára vianočné obdobie, kedy skladáme vianočný stromček a otvárajú sa brány karnevalovej i plesovej sezóny. V dolnozemských kuchyniach sa často v ten deň varí fazuľa a vyprážajú sa pampúchy. Pranostika hovorí: Na Tri krále zima stále. Tohto roku to však nie je tak – počasie sa nám v posledných dňoch podobá jarnému a tak by malo byť aj zajtra. Ďalšia pranostika sa vzťahuje na dĺžku dňa: Na Tri krále o krok dále... a čo nevidieť zacitujeme aj pokračovanie tejto pranostiky: Na Hromnice – o hodinu více...Pravoslávni veriaci, riadiaci sa podľa juliánskeho kalendára, zasadnú zajtra k štedrovečernému stolu osláviť narodenie Isusa Christa.

  • 210 rokov Slovákov v Silbaši?

    Prvé publikované správy o silbašských Slovákoch máme od Felixa Kutlíka. V knihe Báč-Sriemski Slováci uvádza, že sa Slováci v Silbaši usadili v roku 1814. Tento údaj preberali všetci autori, ktorí neskôr písali o Silbaši. Štúdiom matrík v Pivnici sme však už skôr zistili, že prvý sobášený Slovák - Silbašan (Szilbasiensis coloni filius) bol Adam Adama Tušiak s Katarínou Kadličekovou z Pivnice 28. januára 1799. Ján Guba posunul dátum na rok 1798, keď v archíve objavil údaj, že sa Ondrejovi Korošovi z Petrovca a Márii Lomenovej zo Silbaša narodil syn Ladislav, no dokonca aj na rok 1792, keď zistil, že v tomto roku bol v Petrovci krst Márie Andrášikovej od otca Juraja ako obyvateľov Silbaša. Píše tak Ján Širka v knihe Silbaš, kultúrne tradície Slovákov v Báčke. Na portáli Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov sa uvádza, že "podľa záznamu v matrike prvý Slovák v Silbaši bol ešte pred rokom 1799, ale v organizovanejšej forme sa prvé skupiny trvalo usadzovali v rokoch 1814 až 1816."

  • Jubileá našich chrámov

    Pred 200 rokmi 27. mája 1824 v Pivnici bol položený základný kameň evanjelického chrámu Božieho a v tom istom roku, o päť mesiacov neskôr, 10. októbra 1824 bol položený základný kameň ev. chrámu v Kovačici. Pivnický kostol bol posvätený o dva roky neskôr, v roku 1826 a kovačický roku 1828. Evanjelický chrám v Novom Sade bol vybudovaný pred 170 rokmi (1854), v Bajši pred 160 rokmi (1864) a jánošícky pred 140 rokmi (1884). Vojlovická fara v tomto roku oslávi storočnicu.

  • 100 rokov od narodenia génia Martina Jonáša

    Obrazy majstra Jonáša, ako ho nazývajú Kovačičania, spoznáte podľa toho, že na nich väčšinou uvidíte pracovitých banátskych roľníkov s výrazne veľkými rukami a nohami a malými hlavami. Jonáš to vysvetlil tým, že pracovití ľudia, ktorí živia mestá, potrebujú na ťažkú prácu najviac ruky a nohy, no na druhej strane veľké hlavy im netreba, keďže sa ich, žiaľ, nikto nikdy nepýta na ich názor. Aj sám bol poľnohospodárom a skončil iba štyri ročníky základnej školy. Kto by si teda mohol pomyslieť, že sa stane laureátom početných vysokých medzinárodných umeleckých ocenení a že sa so Salvadorom Dalím roku 1978 podelí o zlatú medailu na Svetovom festivale malieb v Miláne. Pri príležitosti blížiaceho sa významného jubilea Martina Jonáša (Kovačica, 9. mája 1924 – Pančevo, 31. januára 1996) na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade v rámci decembrovej Krajanskej recepcie predstavili výstavu pod názvom 100 rokov od narodenia génia Martina Jonáša, ktorú Veľvyslanectvo realizovalo v spolupráci s Galériou Babka z Kovačice.

  • Zriedkavý príklad verného priateľstva

    S úderom polnoci sme sa rozlúčili s rokom odchádzajúcim. Bolo, ako bolo – a pomaličky už kráčame do tohto nového roku 2024. Bude, ako má byť – ale v ktorom chcime žiť svoje sny. Aj keď s otáznikom "aký len bude? " vykročili sme doň predsa s nádejou, že bude taký, aký si želáme. Nezabúdajme však na to, že rok môže byť aj taký, aký obsah mu dáme aj my sami. Rodinu a priateľov si vyvýšme na piedestál, lebo oni sú tým našim najvzácnejším pokladom. „Krásna je to rodinka, tá milá slovenská rodina Melichovská v Kulpíne v ktorej traja statní bratia nažívajú v úprimnej bratskej láske pod ochrannými peruťami osemdesiat ročnej matky-starenky," napísal pred storočím, v roku 1924, v novinách Národná jednota Jozef Maliak, historik a pedagóg. V článku o zriedkavom príklade verného priateľstva opisuje udalosť, ktorá sa udiala niekoľko rokov po 1. svetovej vojne, keď kamarát z vojny, profesor v Liberci, v Čechách, navštívil svojho priateľa v Kulpíne. Vo vojne a na fronte sa zrodilo priateľstvo medzi českým poručíkom Dr. L. Drůbekom a jeho sluhom, kulpínskym Slovákom. V pokračovaní uvádzame celý článok, ktorý sme prepísali do súčasnej jazykovej podoby.

  • Kovačický kalendár 2024

    Vo veľkej sieni kovačického Miestneho spoločenstva vo štvrtok 28. decembra 2023 usporiadali prezentáciu Kovačického kalendára 2024. Na úvod moderátorka a editorka kalendára Jarmila Paulíková privítala hostí a prítomných vyzvala uctiť si minútou ticha jedného z ideových tvorcov Kovačického kalendára Pavla Baláža, ktorý nás náhle a nečakane opustil pred tromi mesiacmi 27. septembra 2023. Prítomných pozdravil i predseda Rady Miestneho spoločenstva Kovačica Adam Jonáš, ktorý poznamenal, že si redakcia Kovačického kalendára na začiatku vysoko postavila latku, no darí sa im posúvať ju čoraz vyššie. Veľmi pochvalna sa zmienil aj o tomto štvrtom ročníku Kovačického kalendára, v ktorom sa osobitný hold vzdáva Martinovi Jonášovi (Kovačica, 1924 - 1996). Vydavateľom Kovačického kalendára je Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka.

  • Kultúrne dedičstvo – Tradičná slovenská izba

    Tento rok sa pomaly končí. Vo zvyku bolo – a určite ešte aj je – že sa pred sviatkami vždy upratuje, tiež sa takmer každý snaží dokončiť začaté. Aj Patrik Rago a ja, Ivica Grujić Litavský, sme sa rozhodli, že osviežime a upraceme Tradičnú slovenskú izbu v Národnom múzeu v Zreňanine, ktorá je súčasťou stálej expozície Etnologického oddelenia. Ona prezentuje život a kultúru Slovákov zo slovenskej dediny Aradáč. Nachádzajú sa tu predmety tradičnej kultúry – nábytok, náradie a tradičný odev uvedeného prostredia. Jedinečnosť tejto expozície spočíva v tom, že Národné múzeum Zreňanin je jediné múzeum v srbskom Banáte, kde sa záujemci môžu zoznámiť s tradičnou kultúrou Slovákov z tohto regiónu. Textilné a odevné exponáty v tejto zbierke si vyžadovali dôkladné obnovenie – vypranie, zaškrobenie, vyžehlenie, a následné správne ustrojenie figurín podľa lokálnych noriem v odievaní. Vďaka finančnej pomoci Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí z Bratislavy, taktiež Asociácii pre výskum kultúry Slovákov vo Vojvodine z Báčskeho Petrovca a jej predsedníčke – Anne Medveďovej st., prostredníctvom ktorej bol realizovaný tento projekt, od dnes si návštevníci zreňaninského múzea môžu obzrieť vynovenú stálu expozíciu slovenskej izby Etnologického oddelenia.

  • Štefanský koncoročný program KUS Zvolen

    "Milí Kulpínčania a Kulpínčanky, vážení priatelia, ctení hostia, hovorí sa, že je človek taký bohatý, koľko má priateľov. Povedala by som, že je Kultúrno - umelecké stredisko Zvolen v tejto chvíli najbohatšie. Nesmierne nás teší, že ste nás prišli podporiť v takomto hojnom počte. Ďakujeme, že ste tu s nami a pre nás, tak ako aj my pre vás. Dovoľte mi v mene nášho Zvolenu privítať Vás na tradičnom Štefanskom programe, v rámci ktorého si pripomenieme aj 75. výročie založenia tohto telesa," – týmito slovami sa v utorok 26. decembra v plnej sieni Domu kultúry publiku prihovorila moderátorka a zároveň dlhoročná "zvolenovka" Viera Dorčová Babiaková. Po privítaní vzácnych hostí avizovala náplň programu a na javisko pozvala najprv deti – najmladších členov KUS Zvolen. Po nich vystúpili speváci, divadelníci a tanečníci, a to mladšia, staršia a najstaršia skupina. Na tento svoj koncoročný program si KUS Zvolen tradične pozýva aj ochotníkov Kultúrno-umeleckého spolku metropolitu Stefana Stratimirovića z Kulpína, tentoraz ich prezentovala detská tanečná skupina. Keďže sa program niesol v znamení jubilea, dejinám spolku bola venovaná osobitná časť programu.

  • Veľký pán ušľachtilého starého razenia

    (Spomienka na Vladimíra Valenta)

    Ticho a takmer nebadane z našich životov, bohužiaľ, odišiel ďalší výnimočný človek, vážený člen slovenskej komunity, profesor Dr. Vladimír Valent. Nič nenasvedčovalo tomu, že nás opustí. Ešte pred niekoľkými dňami, podľa starého dobrého zvyku, preposlal prostredníctvom elektronickej komunikácie najnovšie vydanie časopisu Slovákov v diaspóre. Podobal sa na nejakého snaživého agentúrneho novinára, ktorý si rôznorodé informácie nenecháva pre seba, ale ich dennodenne preposiela najširšiemu kruhu známych. Týmto spôsobom som aj ja od profesora Valenta pravidelne prijímal oznámenia a pozvánky na dôležité kultúrne udalosti a odborné stretnutia, elektronické verzie časopisov, odborné a vedecké práce z oblasti technológie, ochrany životného prostredia, histórie a kultúry Slovákov, zaznamenané anekdoty a vtipy, zbierky špičkových fotografií prírody, významných kultúrno-historických pamiatok, vychýrených galérií a múzeí, exotických turistických destinácií, korešpondenciu a polemiky, ktoré viedol s dôležitými ľuďmi v krajine a v zahraničí atď. Vždy, keď som mu poslal svoje odborné práce, novinové články, text prejavu – polemiky alebo elektronickú verziu slovenskej prílohy v lokálnom týždenníku Pančevac, galantne poďakoval a záväzne poslal svoje dojmy, pripomienky a návrhy v podobe rozsiahlej analýzy. Bol naozaj vnímavý poslucháč a spolubesedník v dialógu.

  • Pastiersky list biskupa SEAVC v Srbsku

    To svetlo, Bože, čo svitlo v slávnej noci, nech zažiari nám z Tvojej moci!
    A v svetle tom nech deťmi vieme byť, pri jasliach stáť a Teba velebiť! Amen!
    (Martin Rázus)

  • Vianočné trhy v Kulpíne 2023

    Po päťročnej prestávke vlani v Kulpíne obnovili vianočné trhy, ktoré v tomto roku pokračovali v kontinuite. Predstavitelia Miestneho spoločenstva a dve hlavné organizátorky: Anna Horvátová a Nataša Zimanová sa dnes predpoludním, počas chystania javyska a stánkov, s obavami pozerali do oblačného neba. Keď však začali zdobiť novoročný stromček, slnko sa spoza oblakov zvedavo na ne podívalo. A potom už oka z nich nespúšťalo... V popoludňajších hodinách pekné slnečné počasie prilákalo pred kulpínsky kaštieľ na vianočné trhy početných návštevníkov. Koledy zneli a vianočný punč rozvoniaval. Predávali sa koláče, torty, vianočné ozdoby, víno...a zneli aj krásne vinše a detský spev.

  • Kríž pazovského kostola

    „Dnes 22. 12. 2023 roku Pána boli ukončené práce inštalovania krížov, pamätných rokov a iných ozdôb na najstaršom slovenskom evanjelickom kostole v SEAVC v Srbsku. V stredu 20. decembra sa konala posviacka týchto predmetov na slávu Božiu d. p. biskupom Mgr. Jaroslavom Javorníkom PhD. a 21. a 22. decembra za priaznivého počasia boli všetky postavené. Vymenené sú i hromozvody na veži, opravená horná krytina veže, ofarbené okná vo veži a pridaná časť odkvapových rúr, opravené a pridané osvetlenie v pórte kostola. Ďakujeme všetkým angažovaným, modlitebne i cez prácu, našej Obci Stará Pazova za finančnú podporu, vynikajúcim majstrom a nadovšetko Pánu Bohu! Nech kríž Kristov svedčí všetkým nám i budúcim pokoleniam o láske Božej a ceste do Nového zlatého nebeského Jeruzalema!" Napísal na facebooku Mgr. Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský.

  • Advent a Vianoce v Padine

    Advent – je to predvianočné obdobie tichosti a pokoja, ktoré naše srdcia napĺňa úprimnou láskou, nádejou a radosťou zo sviatku narodenia Krista Pána. Prvou adventnou nedeľou sa začína nový cirkevný rok, nový začiatok doby milosti. Ľudia akoby sa stávali štedrejšími a úprimnejšími. Žiadne zábavy a tance do Štefana v tomto čase nebývali, iba ak rodinné priadky, páračky, zaklávačky. Celá domácnosť sa dáva do poriadku. Ženy dôkladne upratovali obývacie miestnosti a muži dvor a hospodárske objekty. Ženy sa obliekali do smutných, tmavých šiat. Píše o tom prof. Zuzana Papová v knihe Padina 1806 – 2006, z ktorej vyberáme vianočné zvyky na Štedrý deň.

  • Ján Čajak st. sa narodil pred 160 rokmi

    Ján Čajak – spisovateľ a učiteľ, sa narodil 19. decembra 1863 na evanjelickej fare v Liptovsom Jáne. V decembri roku 1893 na pozvanie evanjelického farára Karola Medveckého, svojho ujca, prišiel z Liptova na Dolnú zem, najprv za učiteľa do Selenče. Po šiestich rokoch sa presťahoval do Petrovca. Tu sa stal jednou z ústredných osobností kultúrneho a osvetového života Báčskeho Petrovca a vojvodinských Slovákov v prvej polovici 20. storočia. Na začiatku I. svetovej vojny bol internovaný a väznený v Kamenici a Subotici. Účinkoval ako delegát vojvodinských Slovákov v práci Veľkej národnej skupštiny 25. 11. 1918, keď Vojvodina bola pripojená ku Kráľovstvu Srbov, Chorvátov a Slovincov. Bol pri zakladaní Slovenského gymnázia v Petrovci a spoluzakladateľom prvého vydavateľstva vojvodinských Slovákov Juhoslovenského nakladateľského spolku v Petrovci roku 1920. Vtedy sa stal aj zodpovedným redaktorom novín Národná jednota, ktoré práve vtedy začali vychádzať. Po založení Matice v Petrovci pôsobil ako predseda Literárneho a etnografického odboru Matice slovenskej v Juhoslávii. Ján Čajak našiel v Petrovci svoj trvalý nový domov. Pred 120 rokmi (1903) na výzvu Petrovského spevokolu napísal tu svoju prvú poviedku Predaj hory.

  • 25. festival Letí pieseň, letí

    Skladba Byť inou sa stala dvojnásobným víťazom festivalu Letí pieseň, letí 2023. Lea Jašová zo Starej Pazovy si vyspievala 1. cenu za jej prednes a autor tejto skladby Miroslav Zvara z Aradáča získal najvyššie ocenenie a sošku NRSNM ako skladateľ víťaznej pesničky Byť inou. Druhú cenu za skladbu odborná porota udelila Anite Hlavatej z Padiny za skladbu Číslice a tretiu Samuelovi Kováčovi z Báčskeho Petrovca za skladbu To nie je strach! Druhú cenu za prednes získala Padinčanka Laura Majdlenová a tretiu Kovačičanka Patrísia Sretenovićová. Jankovi Siromovi udelili cenu za text piesne Kovačica. Festival Letí pieseň, letí prebiehal v sobotu 16. decembra 2023 v Dome kultúry 3. októbra v Kovačici a na ňom odznelo 14 nových slovenských detských skladieb. Sólistov, ktorí súťažili sprevádzal orchester pod taktovkou Janka Petroviča a chór, ktorý nacvičil Pavel Tomáš st.

  • Budžák

    Čo robí Petrovec „veľkým"? Čo ho zaraďuje medzi najväčšie metropoly sveta? Veď konečne priamo v strede osady hrdo vyčnieva obelisk (pomník padlým). Podobne to má aj Vatikán, Washington, Paríž, Londýn, ba aj Buenos Aires atď. Kto chce byť veľkým, musí mať aj obelisk. A Petrovec má nielen obelisk – na dvore gymnázia je aj mini pyramída. Cestou kanála DTD a tých improvizovaných prístavov, spojený je s celým svetom. Vhoďte si čln do vody, povedzme na Sejkach, a doplavíte sa aj do Austrálie. Áno, aj to je možné, ba v tom nášho potenciálneho avanturistu ešte pred II.sv. vojnou predstihol jeden Nemec. Doma, ešte v Nemecku, do potoka zatiahol kajak a Dunajom, Čiernym morom, cez Suez, vedľa pobrežia Indie, Indonézie, Novej Guinei, Austrálie, doplával rovno do Sydney. Trvalo mu to niekoľko rokov, vojna v plnom prúde a on chudák o tom nemal skoro ani poňatia. Po pristátí v Sydney, tu aj „zakotvil", oženil sa, ba aj ani nie tak dávno, umrel. Petrovec má aj svoje „romantické" zákutia. Znečistený Begej, zruinovanú Vrbaru, pozmenený Lesík, zanedbané Troháky, ešte aj niekoľko „kutiek" a aj štvrť Pejtón. (V ang. Paytown znamená mesto vystavané z pôžičiek, zadĺžené.) Toto všetko je však na vedľajšej koľaji. Jeho „veľkosť" je v jeho dejinách.

  • Veľkí ľudia malého Kulpína

    Vo štvrtok 14. decembra v Základnej škole Jána Amosa Komenského v Kulpíne prebiehala prezentácia knihy Kataríny Pucovskej Veľkí ľudia malého Kulpína s podtitulom Osobnosti z minulosti a významní občania Kulpína. "Sme uprostred adventného obdobia. Doprajme si aj v tomto rýchlom tempe predvianočných dní malé zastavenie, aspoň na chvíľku si nechajme duše zohriať plameňom adventných sviec a spoločne pouvažujme: odkiaľ prichádzame a kam kráčame, akí sme boli, akí sme a akí chceme byť," uviedla moderátorka Viera Dorčová Babiaková a v pokračovaní, hovoriac o knihe, ozrejmila, že je v nej zhrnuté obdobie od založenia súčasného Kulpína, až po osobnosti narodené do roku 1930. Vydavateľmi knihy sú portál www.kulpin.net a Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca, v mene ktorého o autorke a jej tvorbe hovoril riaditeľ Vladimír Valentík. O významných kulpínskych osobnostiach sa zmienila Katarína Pucovská a v hudobných predeloch vystúpil nádejný kulpínsky gitarista, skladateľ a interpret Zoran Mitić.

  • IN MEMORIAM – prof. Dr. Vladimír Valent

    Znenazdajky sa z našich radov vytratil Vladimír Valent, univerzitný profesor a národný dejateľ narodený roku 1940 v Selenči, s bydliskom v Belehrade. Pracoval na Technologicko-metalurgickej fakulte v Belehrade a okrem vedeckej práci venoval sa aj práci na národnostnom poli. Roky bol vo vedení Matice slovenskej v Srbsku a tiež Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Aktívny bol aj v evanjelickom cirkevnom zbore v Zemune (Belehrad).Vždy veselý a chtivý, s ochotou sprostredkoval informácie týkajúce sa slovenskej národnostnej menšiny na adresy svojich známych. Bol veľmi spoločenský a chcel byť v kontakte s ľuďmi. Ešte nedávno mi napísal tieto riadky: S manželkou Nadeždou žijeme pokojne, dbáme o seba, rodinné záležitosti sú na prvom mieste, syn Braňo je v Belehrade a dcéra Ľudmila je už vyše štvrťstoročie v Taliansku. Vážime si slobodu i schopnosť konať dobro pre seba, rodinu a iných vôkol nás. Radosť máme aj z vnúčat Eleny a Marka Georgia. So Slovákmi sa rád stretával a takmer žiadna akcia v Belehrade, Zemune, alebo aj v Kovačici, sa neobišla bez prítomnosti pána profesora .

  • Anne Majerovej k 100. narodeninám

    "Naša stará mama patrí medzi ľudí, ktorí zostávajú medzi nami nielen v našich spomienkach a srdciach, ale žijú i v knihách, rozprávkach, veršoch básní a piesní. U mňa ako najstaršej z vnúčat zostala v pamäti ako osôbka, ktorá vybudovala vo mne svet plný fantázie a príjemných chvíľ, ktoré sa mi podarilo aspoň osem rokov s ňou naplno zažiť," napísala v doslove knihy Vodičkové zrkadlo stále s nami, zostavovateľka Dana Zimová. V knihe je zhrnutá časť tvorby našej poprednej detskej spisovateľky Anny Majerovej a publikácia vyšla pri príležitosti jej nedožitých stých narodenín. Na vydarenej prezentácii v stredu 13. decembra v klube VHV v Báčskom Petrovci Dana Zimová úvodom povedala, že ich stará mama naučila tešiť sa z maličkostí a pekných chvíľ a vyzvala prítomných spolu si zaspievať s deťmi Detskej speváckej skupiny Perličky pri YMCA v Petrovci. O knihe a tvorbe Anny Majerovej hovorili Vladimír Valentík a Annamária Boldocká Grbićová a z jej tvorby čítali pravnúčatá, tiež Ondrej Brna a Ján Častven. Na prezentácii, ktorá bola aj oslavou 100. narodenín, sa zúčastnila celá rodina: synovia s manželkami, vnúčatá a pravnúčatá. Moderovali, režírovali, prihovárali sa, recitovali, spievali..., či už na javisku, alebo z publika. A pozerali sa hore do nebeských výšin so slzou v oku.

  • Moderný hotel v Petrovci

    Po tieto dni sa v Petrovci usilovne pracuje na zozbieraní kapitálu na jeden moderný hotel, v ktorom by bola i veľká dvorana. Hotel potrebujeme hlavne preto, aby sme zabezpečili chmeľokupcom dobrý byt a stravu. Veľká dvorana (sála) slúžila by za divadlá, zábavy, prednášky, koncerty, zhromaždenia, všelijaké porady atď. Že je to prepotrebné, dnes už netreba dokazovať. V hoteli by bolo 20 – 25 izieb pre pasažerov a dvorana by bola asi pre 1000 osôb. Hotel bude na výhodnom mieste a podľa všetkých príznakov sa bude slušne vyplácať. Plánovalo sa to urobiť pred takmer storočím a o tom písala Národná jednota zo dňa 17.03. 1927.

  • Gróf Chotek a futocké panstvo

    Rodina Chotekovcov, pôvodom zo západného Česka, ktorá vlastnila veľké panstvo v Dolnej Krupej a zámok v Krompachoch na Slovensku, získala pred 170 rokmi i futocké panstvo vo Vojvodine, ku ktorému patril Futak (Futog), Starý Futak, Begeč, Hložany, Petrovec, Kysáč a Piroš (Rumenka). Osobitným panstvom, ktoré Chotekovci získali spolu s futockým majetkom, bol Čerević a k nemu patriaci Neštín a Bánoštor. Tieto majetky vlastnil najprv v období rokov 1769 – 1801 gróf Andrej Hadík z Dunajského Klátova a potom v období 1805 – 1852 Jozef Brunsvik z Dolnej Krupej. Do vlastníctva Rudolfa Choteka st. sa tieto dve panstvá dostali roku 1853. Aj keď gróf Chotek netrávil veľa času na týchto končinách, zomrel práve vo Futogu pred 120 rokmi 3. decembra 1903, počas návštevy svojho panstva. Rudolf Chotek st. sa narodil 12. februára 1822 v Miláne. Chotekovcov tu vo Vojvodine premenovali v Kotekovcov, alebo aj Čotekovcov.

  • 17. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku

    V sobotu 9. decembra 2023 v Báčskom Petrovci prebiehalo 13. výtvarnícke snemovanie po ktorom nasledovalo slávnostné otvorenie kolektívnej výstavy 27 autorov – 17. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku. Na vernisáži prítomných privítala Anna Séčová Pintírová, riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov a o výstave hovoril Vladimír Valentík, komisár 17. bienále. Slávnostné otvorenie výstavy hrou na flaute spestrila Lucia Beličková, žiačka 6. ročníka Základnej hudobnej školy Josipa Slavenského z Nového Sadu. V pokračovaní vernisáže V. Valentík zdôvodnil Cenu Karola Miloslava Lehotského za najlepšiu výstavu v priebehu dvoch rokov, ktorú udelili akademickej maliarke Márii Gaškovej z Kysáča. Jozef Klátik prečítal rozhodnutie o udelení Ceny Cyrila Kutlíka za celoživotný prínos v oblasti výtvarného umenia a kultúry vojvodinských Slovákov. Touto cenou tentoraz ocenili Savu Stepanova, výtvarného kritika, ktorý roky sleduje prácu slovenských výtvarníkov v Srbsku. Výkupnú cenu NRSNM odovzdali Jozefovi Klátikovi zo Starej Pazovy. Výstavu 17. bienále – najnovšiu tvorbu našich školených výtvarníkov, si návštevníci budú môcť obzrieť v Galérii Zuzky Medveďovej do konca februára 2024.

  • K otázke novelizácie stanov MSS

    Záverom z posledného zasadnutia Správnej rady Matice slovenskej v Srbsku (ďalej: MSS) t.r. začali sa prípravné legislatívne práce na novelizácii stanov MSS z roku 2018. Realizáciu tohto zámeru chceme podporiť aj týmto príspevkom prof.Dr. Miroslava Vitéza, expredsedu Legislatívnej komisie Matice slovenskej v Srbsku, ktorý v pokračovaní uvádzame v úplnom znení.

  • V Bratislave výstava Archívu Vojvodiny o utrpení Srbov a Slovákov

    Do 15. decembra 2023 v Univerzitnej knižnici v Bratislave, Michalská 1, si možno obzrieť výstavu Archívu Vojvodiny s názvom „Archívy objavené za hranicami Slovenska: Zločiny proti Srbom a Slovákom počas druhej svetovej vojny na území AP Vojvodiny". Vernisáž prebiehala 1. decembra a na nej sa okrem iných zúčastnili zástupcovia Veľvyslanectva Srbskej republiky v Bratislave, zástupcovia Ministerstva kultúry SR, ako aj riaditelia a pracovníci z partnerských vysokých škôl, vedeckých a kultúrnych inštitúcií a početné združenia občanov zo Slovenska, s ktorými Archív Vojvodiny nadviazal spoluprácu. Výstava usporiadaná v exkluzívnych výstavných priestoroch Univerzitnej knižnice SR na pešej zóne, teda v historickom jadre Bratislavy v bývalej honosnej budove Uhorského parlamentu, predstavila cennú archívnu dokumentáciu, ktorá svedčí o spoločnom utrpení a odboji Slovákov, Srbov a iných národov počas druhej svetovej vojny na území dnešného územia AP Vojvodiny.

  • Krajanská recepcia na slovenskej ambasáde

    Na veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade v stredu 6. decembra 2023 usporiadali mikulášsku krajanskú koncoročnú recepciu. Niesla sa v duchu predvianočného stretnutia s predstaviteľmi slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Slovenský veľvyslanec Fedor Rosocha s manželkou Janou zároveň využili príležitosť symbolicky sa rozlúčiť s krajanmi a zaspomínať si na uplynulé 4 roky. „Dnešná recepcia je trošku špecifická, trošku iná, lebo ju vnímam aj ako rozlúčku po mojom skoro štvorročnom pôsobení. Môj mandát sa končí začiatkom budúceho roku," povedal veľvyslanec Rosocha s poznámkou, že sa mu podarilo splniť viaceré svoje predsavzatia, ktoré si vytýčil na začiatku svojej misie v Srbsku. Jedným z jeho veľkých cieľov bolo zefektívnenie bilaterálnej spolupráce medzi Srbskom a Slovenskom čo sa týka obchodu, a čo sa mu vo významnej miere aj podarilo. Podarilo sa mu tiež pripraviť podmienky na vznik honorárneho konzulátu, ktorý by mal začať s prácou už začiatkom budúceho roku v Báčskom Petrovci. Veľké úsilie vynakladal i v procese zápisu kovačickej insity do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Zmienil sa i o potrebe pestovania súdržnosti v našej komunite.

  • Postila Pohľady k výšinám

    Včera na Biskupskom úrade SEAVC v Novom Sade prebiehala kňazská konferencia úvodom ktorej bola prezentovaná Postila Pohľady k výšinám, zbierka kázni duchovných SEAVC v Srbsku, odvysielaných cez rádio reláciu verejnoprávneho pokrajinského servisu RTV, Novosadského rozhlasu Pohľady k výšinám. O knihe hovorila redaktorka relácie a knihy Katarína Pucovská a hlavný a zodpovedný redaktor publikácie Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., biskup. Knihu vydal Biskupský úrad SEAVC v Srbsku pri príležitosti 30-ročnice rozhlasovej relácie Pohľady k výšinám. V úvodníku Mgr. Jaroslav Javorník, PhD napísal:

  • Náš ultramaratónec Michal Šuľa piaty na svete

    Geniálny športovec Michal Šuľa získal na Taiwane 1. decembra vynikajúce piate miesto na šampionáte sveta ultramaratóncov v pretekoch na 24 hodín. Srbský Zátopek zabehol za jeden deň 266 km a 452 m, k tomu sa stal vicešampiónom vo svojej vekovej kategórii. Banátsky Mihalić potvrdil, že je vo výbornej forme a vo vyhlásení pre autora tohto textu reprezentant Srbska povedal, že je s výsledkom aj s umiestnením veľmi spokojný. Vedel, že dosiahne rezultát zaručujúci pätnáste miesto na svete, no byť medzi piatimi najlepšími na svete je podľa jeho slov - veľmi dobrý pocit.

  • Spievajže si, spievaj 2023

    V organizácii MOMS Petrovec v nedeľu 3. decembra odznel 31. festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní Spievajže si, spievaj, ktorý roky úspešne afirmuje mladých spevákov slovenských ľudových piesní. Pozostáva z dvoch častí: nesúťažnej a súťažnej časti. Prvá časť pomenovaná Nádeje pripráva žiakov na verejné vystupovanie a v druhej, súťažnej časti, už afirmovaní speváci sa uchádzajú o účasť na Stretnutí v pivnickom poli. Petrovec tentoraz v Pivnici budú predstavovať Miroslava Marčoková a Pavel Pavlíni.

  • Tvorivý dvojhlas

    Sobota 2. decembra 2023 patrila dvom Petrovčankám, dvom hudobným pedagogičkám, dvom odborníčkam, ktoré viac ako štyri desaťročia vštepovali deťom a mládeži lásku k hudbe, učili ich spevu, zdokonaľovali ich talent, pripravovali hudobné podujatia a viedli zbory, ktoré nám spríjemnili mnohé chvíle a svojim prednesom ozvláštnili početné podujatia a večierky. Mariena Stankovićová Kriváková vlani oslávila 65 rokov života a Anna Medveďová si rovnaké jubileum pripomína v tomto roku. Práve túto peknú zhodu okolností využili organizátori Muzikologickej konferencie, ktorá počas včerajšieho dňa prebiehala v Novom Sade v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov a venovali ju týmto dvom našim významným osobnostiam. Hudobné „ďakujem" oslávenkýň nasledovalo večer v slávnostnej sieni petrovského gymnázia, kde Asociácia pre výskum kultúry Slovákov vo Vojvodine, v čele s Annou Medveďovou, usporiadala vydarený hudobný večierok. Nápomocnú ruku pri jeho realizácii podali nielen členovia zborov a vďační speváci a hudobníci, ale aj priatelia oslávenkýň a milovníci hudby. Výsledkom bol večierok plný krásnej hudby, nabitý pozitívnou energiou a emóciami. Aj tento koncert potvrdil, že hudba ľudí nielen spája, ale aj zošľachťuje.

  • Katechetický kurz Detskej misie v Kulpíne

    V kulpínskom cirkevnom zbore dnes prebiehalo celodenné stretnutie katechétok a katechétov Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi (SEAVC) v Srbsku. Vo väčšine našich cirkevných zborov práca s deťmi a mládežou, neraz i práca s konfirmantmi a pokonfirmačnou mládežou, je zverená učiteľom náboženstva – katechétom, ktorí sa na takýchto stretnutiach zdokonaľujú a oboznamujú s novými možnosťami a spôsobmi práce s deťmi. Vlani sa podobné stretnutie usporiadalo prvýkrát a tiež bolo v Kulpíne. Toto druhé stretnutie, ktoré už bolo masovejšie, potvrdilo potrebu učiteľov náboženstva stretať sa, učiť sa a vymieňať si skúsenosti. O pol desiatej, pred začiatkom seminára, rannú pobožnosť pre účastníkov seminára vykonal d.p. Jaroslav Javorník, biskup Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku a zároveň zborový farár v Kulpíne. V pokračovaní programu nasledovali prednášky, potom bola obedňajšia prestávka a v popoludňajších hodinách sa pokračovalo v práci.

  • Čajanka u Storytellera

    Storyteller, to je malá skupinka mladých dám, ktoré sa snažia poskytnúť občanom pravdivé, nezaujaté, včasné a úplné informácie, chcú teda rešpektovať novinársky kódex, ktorý to nakladá všetkým novinárom. Doba však takémuto Novinárstvu (s veľkým „N") nie veľmi žičí, ľahšie sa uplatnia „novinári", ktorí radšej interpretujú, než by mali skúmať, hľadať pravdu, myslieť svojou hlavou a robiť pre dobro celej spoločnosti. Skupina mladých dám v Storytelleri si zvolila práve tú ťažšiu cestu, to Novinárstvo, ktoré je aj investigatívne a ktoré poukazuje na nedopatrenia a tým pomáha naprávať chyby a kráčať vpred správnou cestou. Také Novinárstvo potrebuje každá spoločnosť, aby sa mocipáni neuspali a nestagnovali, ale aby celú spoločnosť viedli k rozvoju. Storyteller dámy na princípoch takého Novinárstva budujú svoju internetovú platformu, z ktorej sa rôznymi súčasnými formátmi prihovárajú svojim návštevníkom. Pred koncom roka sa chceli živým slovom prihovoriť aj svojim kolegom a tak ich v posledný novembrový deň pozvali na novinárske stretnutie – "Čajanku u Storytellera". Zároveň sa s kolegami chceli podeliť o radosť, že je Storyteller v oblasti informovania prítomný už 5 rokov.

  • Oslavy u Hriešikov

    Katarína a Juraj Hriešikovci si včera pripomínali Deň republiky, významný socialistický sviatok veľkej Juhoslávie, za ktorý ich viažu mnohé pekné spomienky a v mysli oslávili aj 74. narodeniny Rádia Nový Sad, kde strávili celú pracovnú dobu a kde sa veľkými písmenami zapísali do jeho dejín. Dnes pokračujú s oslavami, keďže na to majú tri krásne dôvody: Jurajovu osemdesiatku, Katkinu 75-tku a 55 rokov spoločného života. Obaja pochádzajú z Kovačice a do Nového Sadu prišli v roku 1968, kde Juraj začal pracovať ako novinár začiatočník a Katarína, vtedy Krasková (20. november 1948), začínala robiť najprv ako pisárka a po roku sa stala prvou tajomníčkou Slovenskej redakcie Rádia Nový Sad. Na tej pracovnej pozícii zotrvala 20 rokov a najdlhšie v dejinách redakcie bola skutočnou „redakčnou mamou". Posledných 17 rokov svojej pracovnej doby bola už novinárkou-redaktorkou so zameraním prevažne na spoločensko-politické témy. Juraj jej bol v dvoch mandátoch šéfom, rovnako ako aj autorke týchto riadkov.

  • Mohli sme mať Stredisko Slovákov...

    Slovenská tlačová agentúra TASR dnes zverejnila správu o rozhodnutí Vlády Slovenskej republiky spätého s finančnými prostriedkami pôvodne určenými na výstavbu Strediska Slovákov v Srbsku. V správe sa uvádza: „Finančné prostriedky v celkovej výške 1,015 milióna eur boli pôvodne v roku 2021 rozpočtované na výstavbu budovy Strediska Slovákov v srbskej Vojvodine. Dôvodom ich nevyčerpania boli najmä nevyriešené vzťahy v komunite Slovákov žijúcich vo Vojvodine, kde doteraz nebol nájdený konsenzus v otázke veľkosti, vybavenosti, lokality umiestnenia strediska či účasti jednotlivých krajanských organizácií na jeho obsadení a využívaní. Prostriedky sa využijú na obnovu veľvyslanectva v Londýne a časť sa presunie aj na úhradu výdavkov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ)."

  • Dolnozemská klobásiáda

    Po dvojročnej prestávke spolky dolnozemských Slovákov pozývajú na tradičnú Dolnozemskú klobásiádu, ktorá sa uskutoční už v túto sobotu 2.12.2023 v jedálni SlovGast (Slovnaft), Vlčie Hrdlo, Bratislava. Vo výrobe klobás budú súťažiť tímy dolnozemských Slovákov zo Srbska, Rumunska, Maďarska a Bulharska. Klobásky budú dostupné aj na ochutnávku, návštevníci si budú môcť zakúpiť pečenú klobásu a v predaji budú aj lístky do tomboly. Do tanca bude hrať dolnozemská kapela. Vstup na podujatie je voľný

  • Pred 100 rokmi posviacka v Kulpíne

    Spisovateľ Ján Čajak v Národnej Jednote s dátumom 22. 11. 1923 v článku s titulkom Posviacka v Kulpíne písal o slávnosti posviacky nových kulpínskych zvonov na evanjelickom kostole, ale aj o ich ceste do Kulpína. Dovoz zvonov dial sa veľmi slávnostne. Ich príchod oslavovali tak Slováci, ako aj Srbi a tiež Nemci. „Keď sprievod so zvonmi tiahol cez Novú Šovu, tak nemecké ev. a ref. cirkve, ako tiež aj srbská pravoslávna cirkev daly vyzváňať na svojich zvonoch a bratia Srbi pritom sypali, – dľa ich národného obyčaju, – žito i kvieťa na ne," zaznamenal Ján Čajak, ktorý v texte podčiarkoval bratské spolunažívanie Slovákov a Srbov. V pokračovaní uvádzame časť Čajakovho textu:

  • Pohľady k výšinám

    "Písal sa rok 1993, mnohí mladí muži, synovia, manželia i otcovia v tom čase mobilizovaní, bojovali na rôznych frontoch. Porekadlo síce hovorí, že ´keď hovoria zbrane, múzy mlčia´, ale cirkev nesmela a nechcela mlčať, musela prehovoriť do duše, či už ako napomenutie, možno výčitku, ale aj ako povzbudenie k schopnosti premôcť zneistenie a strach. Tak sme hľadali spôsob: Ako? Ako to bude najlepšie, akým spôsobom podoprieť nalomenú nádej tých zneistených? Bolo treba prehovoriť počuteľne...," napísal v doslove knihy Pohľady k výšinám Mgr. Juraj Šefčík, vtedajší farár evanjelického a. v. cirkevného zboru v Kulpíne, ktorý bol spolu s redaktorkou Rádia Nový Sad RTV Katarínou Pucovskou ideovým tvorcom duchovnej relácie Pohľady k výšinám. Relácia sa vysiela už 30 rokov na vlnách verejnoprávneho pokrajinského servisu RTV. Rovnomenná kniha, postila, obsahuje kázne duchovných SEAVC v Srbsku, odvysielané cez túto rádio reláciu. Knihu vydal Biskupský úrad SEAVC v Srbsku a hlavným a zodpovedným redaktorom je Jaroslav Javorník, biskup, ktorý v predslove napísal, že si knihou chcú pripomenúť 30. výročie pravidelného vysielania duchovnej relácie Pohľady k výšinám. Výkonnou redaktorkou knihy je Katarína Pucovská, ktorá bola od samotného začiatku až dodnes redaktorkou aj rozhlasovej relácie Pohľady k výšinám.

  • Tradície na Katarínu, Katarínska zábava

    V mnohých našich prostrediach, ako aj na Slovensku, nezabúdajú na tradičné slovenské zvyky. Na sviatok svätej Kataríny, ktorá má meniny 25. novembra, sa v minulosti organizovali tanečné zábavy a tento zvyk si dodnes zachovávajú. Na niektorých dedinách a v mestách na Slovensku každoročne organizujú Katarínske zábavy, na ktorých hrá ľudová hudba a podávajú sa starodávne jedlá. Nezriedkavo sa požaduje uctievanie tradíciu aj odevom (Dress code). V pozvánke, ktorú sme našli na internete uvádzajú, že je povinný minimálne jeden ľudový prvok a kroj je vítaný. Katarínske zvyky sa dodnes zachovali aj vo viacerých európskych krajinách ale aj v zámorí..

  • Handrovka, stroška, ronďoška

    Výraz handrovka mnohí nepoznajú a ani v slovenskom slovníku ho nenájdeme. No, je to asi najvhodnejší výraz pre koberček, či rohožku utkanú z handier. Srbi handrovku pomenúvajú podobne „krpara" - s vysvetlivkou, že ide o prestierku utkanú z handier (prostirka istkana od krpa). Na východnom Slovensku sa tomu hovorí pokrovec a aj ronďoška. Aj v Padine a Kovačici ju najčastejšie pomenúvajú pokrovec, v Aradáči stroška. V Starej Pazove a Boľovciach je handroška. V Laliti ronde a v Pivnici ronďoška, z maďarského - rongy, čiže handra (rongyoska). Naši starí vedeli reciklovať všetko, čo sa len dalo. Nič sa nevyhadzovalo. A tkali sa aj „kákovke", namiesto handier sa použila káka (káka =druh trstiny). Chudobnejší ľudia si nemohli dovoliť handrovky, ale iba kákovky. Handrovky sa tkali na krosnách a išlo vskutku o ekologické a ekonomické využívanie starého odevu, starých handier, recykláciu. V našich domácnostiach sa v zimných mesiacoch krosná bežne nachádzali v izbe, v ktorej sa kúrilo.

  • Osemdesiatka Zdenky Mitićovej

    Zdenka Mitićová, rod. Vidová, súdružka učiteľka a neskôr pani učiteľka – toto jej viac prináležalo – oslavuje svoje osemdesiatiny. Pred ôsmimi desaťročiami sa v jej knihe života začínal písať tento príbeh. Dňa 22. novembra 1943 v rodine Vidovej v Kulpíne sa narodilo dievčatko a pomenovali ju Zdenka. Ženské meno Zdenka má český pôvod a význam mena je "tu slávna". Rodné meno svedčilo o jej českých koreňoch. Starý otec bol totiž Nemec z Česka, Antal Vorlíček, a stará mama Amália rod. Pintér bola Maďarka. Zdenkina mama Mária Vorlíček (*07.11.1916 Segedín †14.07.1950 Kulpín) sa narodila v Segedíne, kde jej rodičia mali dom. Bola to zámožná rodina vlastniaca veľkú konopáreň v Stanišići pri Sombore. Antal Vorlíček o konopách veľa vedel a jeho bohaté skúsenosti so spracovaním konôp chcel využiť veľkostatkár Đoka Dunđerski, ktorý ho pozval do Kulpína spravovať jeho konopáreňou. Tak Antal prenechal konopáreň v Stanišići svojmu synovi a s manželkou a dcérou sa presťahoval do Kulpína. Tu sa už potom začína jeden nemecko-česko-maďarsko-slovensko-srbský príbeh Zdenky Mitićovej.

  • Anna Jašová, víťazka 57. Stretnutia v pivnickom poli

    Na 57. ročníku Stretnutia v pivnickom poli vystúpilo 29 spevákov a počas dvoch dní odznelo 58 ľudových pesničiek. Okrem spevákov z našej krajiny, na festivale sa zúčastnili aj interpreti zo zahraničia. Ilok mal jedného predstaviteľa a zo Spolku Slovákov z Bulharska so sídlom v Bratislave prišli dvaja speváci. Prvú cenu za prednes si vyspievala Anna Jašová, druhú Lyduška Kolárová a tretiu Veľko Vidić. Prednes spevákov aj tohto roku hodnotila odborná porota v zložení: Slovenka Benková, Jarmila Juricová Stupavská a Pavel Tomáš st. a 14-členný ľudový orchester aj tohto roku pracoval pod vedením Ondreja Maglovského. Ľudový odev hodnotil etnológ Patrik Rago. Moderátorkou bola Anna Zorňanová.

  • Matica slovenská a časopis Slovenské pohľady

    Matica slovenská oslavuje 160 rokov (založená bola roku 1863) a Slovenské pohľady sú ešte staršie a sú jedným z najstarších európskych kultúrnych periodík. Zakladal ich Jozef Miloslav Hurban a prvé číslo vyšlo v roku 1846 (Slovenskje pohladi na vedi, umeňja a literatúru). Dodnes sa snažia nadväzovať na tú štúrovskú víziu: vzdelávať slovenský národ a vzdelávať národy, aby boli humánnejšie, spravodlivejšie a zamýšľali sa aj nad historickou kontinuitou a svojou vlastnou budúcnosťou. Obzvlášť je to dôležité v dobe neoliberálnej globalizácie, ktorá „hltá" malé národy a ohrozuje existenciu ich autentických národných kultúr. Aj o tom hovorili predstavitelia Matice slovenskej (MS) z Martina a vedenie Slovenských pohľadov (vydáva ich MS a Neografia z Martina) s predstaviteľmi Matice srbskej v Novom Sade, tiež v Združení spisovateľov Srbska v Belehrade a v ústredí Matice slovenskej v Srbsku v Báčskom Petrovci. V delegácii, ktorú viedol predseda Matice slovenskej Dr. Marián Gešper bol i hlavný a zodpovedný redaktor časopisu Slovenské pohľady Dr. Radoslav Žgrada, jeho zástupca Dr. Lukáš Perný a matičný tajomník Mgr. Peter Švantner.

  • 3. ročník dielní: Slovenské ľudové remeslá

    Dielne čipkárstva – háčkovania, vyšívania a omaľovania vajíčok, venované žiakom základných škôl z Kysáča a Báčskeho Petrovca, boli realizované v dňoch 10. až 12. novembra 2023 v Kysáči. Prebiehali v slávnostnej sieni reštaurácie Romansa, ktorá sa nachádza v historickom, bývalom Ferkovom dome, ktorý je pod ochranou štátu ako kultúrna pamätihodnosť. Aj tohto roku cieľom dielní slovenských ľudových remesiel bolo získanie zručností, vedomostí, schopností a zoznámenie sa s umeleckými remeslami Slovákov na Slovensku a v Srbsku.

  • 140. výročie narodenia Adama Vereša

    Najvýraznejšou osobnosťou v dejinách Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v začiatkoch jej pôsobenia bol nesporne biskup Adam Vereš. Ešte počas spoločnej nemecko-slovenskej evanjelickej cirkvi bol uznávanou autoritou. Podstatne sa zaslúžil o osamostatnenie Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. v Juhoslávii, ktorú do značnej miery zriaďoval a potom od roku 1929 viedol ako najvyšší jej predstaviteľ – biskup. Adam Vereš, prvý biskup Slovenskej evanjelickej augsburského vyznania cirkvi v Juhoslávii sa narodil 15. novembra 1883 v Starej Pazove, vo vtedajšom Rakúsko–Uhorsku a zomrel 2. november 1931 v Novom Sade vo vtedajšom Juhoslovanskom kráľovstve. „Jeho predčasná smrť bola nesmiernou stratou pre SEAVC a slovenskú menšinu v Juhoslávii a najmä pre cirkevný zbor v Iloku. Jeho telesný život uhasila silná cukrovka a tuberkulóza 2. novembra 1931, v 48. roku života v Novom Sade. Pochovaný bol 5. novembra v Iloku." Uvádza sa to v knihe Farári Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Juhoslávii v rokoch 1921 – 1996.

  • Štvrťstoročie zborového spevu novosadských Slovákov

    Cez cirkevné dejiny bol spev na poprednom mieste v bohoslužobnom živote, rovnako aj v živote veriaceho ľudu. Spievanú reč melodickú si človek ľahšie zapamätá a ľahšie prenesie novému pokoleniu. Je preto samozrejmé, že cirkevné zbory Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi (SEAVC) v Srbsku majú svoju hudobnú minulosť, prítomnosť a veríme aj budúcnosť. Uvádza sa to v knihe, ktorú vydal novosadský cirkevný zbor SEAVC v Srbsku a ktorá je venovaná dvom speváckym zborom: 25-ročnému Cirkevnému speváckemu zboru Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku v Novom Sade a Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika, ako aj osemnásť ročnej činnosti Komorného zboru Agapé, ktorý tiež pôsobí pri CZ SEAVC v Novom Sade. V nedeľu 12. novembra 2023 pri príležitosti osláv usporiadali v chráme Božom koncert jubilujúcich zborov a prezentáciu tejto vzácnej publikácie. Na oslavu si pozvali i hostí: zbor Musica viva z Báčskeho Petrovca s jeho umeleckou vedúcou Marienou S. Krivákovou.

  • Vojvodinský umelecký kolektív Rovina

    Už naposledy – bol názov sobotňajšieho celovečerného koncertu v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci, ktorým sa končilo jedno obdobie a začínala sa nová kapitola. Koncert usporiadal Folklórny súbor Petrovčan pôsobiaci pri mládežníckom združení YMCA Srbsko, ktorý si koncertom pripomenul päť rokov pôsobenia a zároveň dal bodku za svojou činnosťou. Formálne zanikol, avšak z neho vznikol nový súbor – Vojvodinský umelecký kolektív Rovina, ktorý bude viesť doterajší umelecký vedúci Folklórneho súboru Petrovčan Pavel Pavlíni. Okrem súboru Petrovčan na koncerte vystúpili aj členovia Kultúrno – umeleckého spolku Mladosť z Lugu a sólisti Anna Zorňanová, Andrea Stanivuková a Pavel Pavlíni. Všetky tanečné a spevácke výstupy sprevádzal ľudový orchester pod taktovkou Tatiany Jaškovej. Margarite Benkovej, Alexandre Brtkovej a Filipovi Ďuríkovi pri tejto príležitosti udelili ďakovné diplomy. Koncert fotograficky zaznamenal Juraj Spevák.

  • Moskva - Petušky

    Divadlo VHV z Báčskeho Petrovca sa v piatok 10. novembra 2023 premiérovo predstavilo domácemu obecenstvu s predstavením Venedikta Jerofejeva Moskva – Petušky, v réžii Maríny Dýrovej. Toto predstavenie v minulý víkend excelovalo na 53. prehliadke Divadelný vavrín v Starej Pazove, kde okrem zlatej plakety získalo ešte 10 cien: za dramatizáciu, scénografiu, hudbu, dizajn svetla, osobitnú cenu za kolektívnu hru a vyše polovica hereckého kolektívu – piati herci získali ceny za herecký výkon. Treba však povedať, že si vskutku všetci herci zaslúžili ocenenie za herecký výkon, keďže sa predstavenie ovenčilo Osobitnou špeciálnou cenou za kolektívnu hru. Herecký kolektív aj včera zapôsobil ako dobre zohraný tím a každý herec vynikal na svoj spôsob. Predloha je spoveďou hlavného hrdinu, alkoholika Veničku, ktorý vnútornými monológmi bojuje sám so sebou a s delíriom. Ide o psychologickú drámu – vnútorný boj alkoholika, ktorý boj s alkoholom nakoniec smutne prehráva.

  • Igor Branislav Štefánik – 150 rokov od narodenia

    Igor Branislav Štefánik (1873 – 1940), evanjelický farár, publicista a poslanec, starší brat generála Milana Rastislava Štefánika, sa narodil pred 150 rokmi 11. novembra 1873 na Košariskách, v obci Nitrianskej Brezovej. Bol všestranný intelektuál, horlivý bojovník za práva Slovákov, ale aj za spolužitie a spoluprácu Srbov a Slovákov v novom štáte, ktorý vznikol po prvej svetovej vojne. Bol prvým poslancom, ktorý v parlamente Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov hovoril po slovensky. Štefánik bol kňazom v Petrovci, Novom Sade a Palanke, bol i politik, novinár a veľký milovník umenia, najmä divadla. Vypracoval projekt synodálneho zákona, ktorým hájil práva slovenských evanjelikov. V Novom Sade bol i katechétom na školách. Neskoršie bol vymenovaný za administrátora novosadskej cirkvi.

  • Nadchnutý archaickým

    Milovníci slovenskej ľudovej hudby a jej tradičných herných štýlov už tento piatok 10. novembra 2023 a v sobotu 11. novembra budú mať možnosť zažiť v Srbsku dva koncerty vynikajúceho primáša, huslistu, lektora, etnológa Michala Nogu a jeho skupiny Nogaband, ktorá sa zameriava na rekonštrukciu a oživovanie starých herných štýlov ľudovej hudby z obdobia minulého storočia. Prvý koncert sa uskutoční v piatok v podniku Beer Ground v Padine so začiatkom o 21:00 hod. Druhý koncert bude prebiehať v rámci festivalu Pocket Globe v SKNCS Fabrika v Novom Sade v sobotu 11. novembra (na Martina) o 20:00 hod, kde sa k Nogabandu pripojí aj harmonikár Miroslav Hadrík, pôvodom zo Starej Pazovy.

  • Divadelný vavrín 2023

    Prehliadka slovenských ochotníckych divadelných súborov v Srbsku, známejšia ako Divadelný vavrín, svoje brány v Starej Pazove uzavrela v sobotu, keď odborná porota tým najúspešnejším udelila ceny. Víťazmi 53. Divadelného varínu sa tak stali staropazovský a petrovský divadelný súbor. V rámci 53. Prehliadky Divadelný vavrín podľa mienky odbornej poroty excelovali dva divadelné súbory: staropazovský divadelný súbor s predlohou Kováči, autora Miloša Nikolića v réžii Alexandra Baka a Ochotnícke divadlo VHV z Báčskeho Petrovca s predlohou Moskva-Petušky autora Venedikta Jerofejeva a v réžii Maríny Dýrovej.

  • Trojhlas – Dolnozemská literárna túra

    Trojhlas – dolnozemská literárna túra, čiže posedenie s tromi básnikmi z troch krajín Dolnej zeme: zo Srbska, Maďarska a Rumunska, konečne odznelo aj v Srbsku. Stretnutie básnikov usporiadal Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v piatok 3. novembra v priestoroch KUS Vladimíra Mičátka v Kysáči, čiže v Slovenskom národnom dome. V mene hostiteľov prítomných pozdravil predseda tohto spolku Michal Francisty, a k pozdravom sa pripojila aj úradujúca riaditeľka ÚKVS Anna Speváková. Obaja prejavili potešenie z toho, že Ústav toto podujatie zorganizoval práve v jubilujúcom Kysáči, ktorý tohto roku oslavuje 250. výročie od príchodu Slovákov do dediny. Básnickú zbierku deviatich dolnozemských autorov Trojhlas – Dolnozemská literárna túra, ktorej vydavateľom je Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov symbolicky pokrstila a na cestu k čitateľom vyprevadila Anna Speváková.

  • Storočná budova petrovského gymnázia

    „Roku 1923 bola postavená gymnaziálna budova a onedlho aj telocvičná budova a boli vysadené povestné symbolické lipky, dnes už košaté lipy, ktoré krášlia gymnaziálne nádvorie." Píše o tom v Ročenke Spolku Slovákov z Juhoslávie číslo 7 (2023) PhDr. Samuel Jovankovič, ktorý je dlhoročným predsedom tohto spolku so sídlom v Bratislave. Na začiatku príspevku S. Jovankovič uvádza, že založenie tejto výchovno-vzdelávacej inštitúcie Slovákov v novoutvorenom štáte, ktorý dostal názov Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (Kráľovstvo SCHS) v roku 1919, teda pred viac ako sto rokmi, bol výnimočný, nesmierne dôležitý, priam heroický čin našich predkov. „Dnes je už všeobecne známe, že otcom myšlienky založiť slovenské gymnázium v Petrovci bol Ján Kollár."

  • Pýcha biedou dýcha

    Priadky – v minulosti to boli pravidelné stretnutia žien či dievčat určené na pradenie. Trvali od novembra do jari, obvykle po fašiangy. V období vianočných a novoročných sviatkov bývali prerušované a opätovne sa začínali vo sviatok Troch kráľov. Cirkev aj vrchnosť sa neraz pohoršovali nad správaním mládeže na priadkach a občas ich zakazovali ako nemravné. Druhý petrovský evanjelický farár a prvý kronikár Ján Stehlo v kronike písanej v rokoch 1818 až 1862, upozorňoval na „väčšie skazy mravov" mládeže, a na to, že „petrovská mládež obojeho pohlavia bola príliš oborená za zábavami pri hudbe a plesu v krčme po nedeliach a sviatkoch..." Na bujaré správanie mládeže na priadkach upozornil pred storočím aj istý Petrovčan v Národnej jednote z 13. novembra 1924. V článku pod titulkom Pýcha biedou dýcha napísal:

  • KOS Jednota z Hložian

    V piatok 3. novembra 2023 v Dome kultúry v Hložanoch bohatým celovečerným programom Kultúrno-osvetový spolok Jednota z Hložian oslávil 75. narodeniny. V programe sa predstavili všetky zložky spolku: herci, speváci a tanečníci. Hudobno-spevácku a tanečnú náplň programu pripravil choreograf Jaroslav Kriška a scenár a réžiu mal na starosti Michal Hataľa. Prihovoril sa predseda KOS Jednota z Hložian Ľuboslav Hataľa. Texty o 75-ročnej činnosti upravila a čítala Katarína Melegová Melichová a program moderovala Elena Vršková. Program fotograficky zaznamenal Juraj Spevák.

  • Dušičky

    Dušičky je spoločné ľudové pomenovanie Sviatku všetkých svätých (1. november) a Pamiatky zosnulých (2. november). Tieto prvé dva novembrové dni sú takmer na celom svete intenzívnymi spomienkami na našich blízkych zosnulých. Počas Dušičiek oslavujeme teda dva sviatky. V jeden spomíname na všetkých svätých a ten druhý venujeme všetkým zosnulým. Je to „Sviatok duší našich predkov". Duša je chápaná ako nehmotná podstata človeka. Kedysi si ju ľudia predstavovali ako biely obláčik či bielu holubicu, vtáčika, svetielko. „Duša vytŕha z pút hmoty svoje krídla." (Goethe)

  • Diania z tej krajšej stránky

    V pondelok 30. októbra 2023 usporiadané bolo prijatie účastníčky seriálu Kuchyňa môjho kraja, ďakujúc ktorému širšej verejnosti bolo predstavené kultúrno-historické a pamiatkové dedičstvo našej obce. Predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová spolu s riaditeľom Turistickej organizácie obce Nebojšom Marušićom uvítala Máriu Drieňovskú, ktorá sa zúčastnila uvedeného seriálu a s ktorou si pohovorili o jej účasti v natáčaní, o skúsenostiach, nových priateľstvách, dojmoch, ktoré si odniesla so sebou a poďakovali sa jej za pekné prezentovanie Báčskeho Petrovca.

  • Pamiatka reformácie a Lutherova ruža

    V roku 1517 v predvečer Sviatku všetkých svätých mladý profesor Martin Luther pribil po latinsky napísaných Deväťdesiatpäť téz proti odpustkom na dvere Wittenberského chrámu. Rýchlo ich preložili do nemčiny a zakrátko sa po celom Nemecku začala šíriť grafika znázorňujúca váhu spásy, kde Kristova láska prevažovala odpustky. Za symbolický začiatok luteránskej reformácie sa považuje práve pribitie tých 95 téz na dvere kostola dňa 31. októbra 1517. Luther vo svojich tézach nevystúpil však proti odpustkom ako takým, ale proti spôsobu ich predaja. Deväťdesiatpäť téz odráža teológiu, ktorú prednášal svojim študentom: „Každý úprimný kresťan, živý alebo mŕtvy, má podiel na dobrodeniach Krista a cirkvi. Dáva mu ho Boh, a nie odpustky." Nasledovatelia takéhoto učenia sú „luteráni", hnutie sa menuje „luteranizmus" a Lutherova ruža, známa aj ako Lutherova pečať, je najznámejším symbolom luteranizmu.

  • Nemecký Mládežnícky dychový orchester v Petrovci

    V nedeľu 29. októbra 2023 v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci obecenstvo malo nekaždodennú príležitosť zúčastniť sa na koncerte veľkého, vyše 50-členného orchestra z Nemecka. Tak početný a tak kvalitný orchester sotva niekedy hosťoval v Petrovci. Išlo o mládežnícky orchester z partnerského mesta Kirchheim unter Teck. Pred začiatkom koncertu moderátorka Anna Speváková ozrejmila, že 5. mája 2017 na slávnostnom zasadnutí v Báčskom Petrovci bola podpísaná zmluva o partnerskej spolupráci medzi Obcou Báčsky Petrovec a mestom Kirchheim unter Teck z nemeckej pokrajiny Baden- Württemberg. Hostí z Nemecka privítala predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová a po nej sa prihovorila Anke Konrad, nemecká veľvyslankyňa v Srbsku a tiež starosta mesta Kirchheim unter Teck Pascal Bader. Po vyše hodinovom koncerte hosťujúceho nemeckého orchestra, ktorý obecenstvo vyprevadilo bravúrnym potleskom, v druhej časti večierka vystúpili kultúrno-umelecké spolky z Báčskopetrovsej obce: KUS Zvolen z Kulpína, KOS Jednota z Hložian, KUS Ðuru Jakšića z Maglića a KUS Petrovská družina z Báčskeho Petrovca.

  • Vyšívanie krivou ihlou

    Združenie Zlaté remeslá z Báčskeho Petrovca zakladateľky Anny Opavskej a Občianske združenie Lučenica zo Slovenskej republiky, ktoré vedie Margaréta Hlbocká, usporiadali v sobotu 28. októbra 2023 v Turistickej organizácii Obce Báčsky Petrovec jednodňovú dielňu vyšívania krivou ihlou. Záujem o zaškolenie bol pozoruhodný. Kurz absolvovalo 25 účastníčok z piatich prostredí: Petrovca, Kulpína, Magliću, Báčskej Palanky a z Iloku z Chorvátska. Školiteľka bola spokojné s tým, ako ženy zvládli túto náročnú techniku vyšívania.

  • 13. koncert slovenských zborov z Vojvodiny a hostí

    V organizácii Komorného zboru Musica viva v piatok 27. októbra v slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Petrovci odznel 13. koncert slovenských zborov z Vojvodiny a hostí. Čo do počtu účastníkov koncert bol v porovnaní s minulými ročníkmi tentokrát trochu skromnejší, vystúpilo na ňom päť zborov, avšak možno práve takýto počet je ten optimálny – v optimálnom čase, za poldruha hodiny, sa účinkujúce zbory môžu predstaviť predvedením aspoň štyroch-piatich piesní. Okrem domáceho zboru Musica viva na tohtoročnom koncerte vystúpili: Komorný zbor Zvony zo Selenče, Miešaný zbor Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu, Komorný zbor Agapé z Nového Sadu a hosťujúci zbor zo Slovenskej republiky Laeto animo z Liptovského Mikuláša. Program moderovala Viera Dorčová Babiaková.

  • Veľkí ľudia malého Kulpína

    Veľkí ľudia malého Kulpína je názov knihy s podtitulom Osobnosti z minulosti a významní občania Kulpína, ktorá v týchto dňoch vychádza tlačou. V jej úvode píše: Kulpín je malá dedinka s bohatými dejinami, obývaná vzácnymi ľuďmi, ktorí trasovali jej rozvoj a zapísali sa do dejín. Niektorí sa v nej narodili, niektorí sa tu iba kratšie zastavili, avšak po sebe zanechali trvalú stopu. Kniha je hlboká poklona všetkým tým snaživcom, ktorí mali smelé sny a snažili sa ich realizovať. Zahľadení ďaleko do budúcnosti posúvali aj zraky iných dopredu, k pokroku. Neklesali ani v časoch krvavých, keď víchor vlasť pustošil.

  • Slovenčina v kontexte administratívno-právnej terminológie

    Tretí ročník workshopu sa bude primárne venovať administratívno-právnej terminológii, ktorá je súčasťou nielen publicistických textov, ale aj textov iných žánrov. Práve termíny z vytýčenej oblasti sú v našom vojvodinskom kontexte v diferenciačnom póle oproti slovenčine na Slovensku, keďže spoločensko-politické okolnosti často nútili našich používateľov jazyka, aby slovenské varianty prispôsobovali väčšinovému jazyku, čím vytvorili výrazy, ktoré slovenčina na Slovensku buď nepozná, prípadne nerozlišuje, alebo tu nadobúdajú inú sémantiku (rovnako niektoré výrazy skôr čerpáme z väčšinového jazyka). Workshop sa uskutoční v piatok 17. novembra 2023 v priestoroch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Počet miest na workshope/seminári je obmedzený. Za účasť na workshope sa neplatí žiaden poplatok. Cestovné náklady hradí ÚKVS. Účastníčkam/Účastníkom budú udelené aj certifikáty o absolvovaní workshopu/seminára. Prihlášku je potrebné zaslať elektronicky najneskôr do 13. novembra 2023 na e-mail: ustavprekulturu@gmail.com alebo saminokoruniak@gmail.com.

  • Zlatý kľúč Ivete Kováčovej

    V nedeľu 22. októbra 2023 v selenčskom Dome kultúry odznel 42. ročník Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč. Tohtoročný festival uviedol 15 nových skladieb v žánri populárnej hudby. Laureátkou festivalu stala sa skladba To nie je moje meno skladateľky a interpretky Ivety Kováčovej a textára a upravovateľa Samuela Kováča. Za skladbu Žijem druhú cenu získala skladateľka a textárka Slovenka Benková. Táto pieseň odznela v interpretácii Uny Amidžićovej a jej hudobnú produkciu podpisuje Rastislav Srnka. Skladba Najsilnejšia skladateľa a textára Vladimíra Marušića v produkcii skupiny Southlanders zakotvila na treťom mieste. Interpretovala ju Andrea Stanivuková. Za najlepšiu interpretáciu bola odmenená speváčka Renáta Rybárová. V jej prednese odznela pieseň Ľúbenie skladateľky Miliny Sklabinskej a textárky Ľudmily Kunikovej, v hudobnej produkcii Sinišu Blanušu a Petra Sabadoša.

  • XV. Zvolenský festival speváckych zborov

    V dňoch 20. – 21. októbra 2023 (piatok, sobota) Zvolenský spevácky zbor, Miestny odbor Matice slovenskej vo Zvolene a Hudobný odbor Matice slovenskej usporiadali XV. ročník Zvolenského festivalu speváckych zborov. Prebiehal pod záštitou primátora mesta Zvolen Vladimíra Maňku a na ňom vystúpili štyri spevácke zbory: Zvolenský spevácky zbor, Spevácky zbor mesta Brezna, Komorný zbor Musica viva, Báčsky Petrovec a Komorný zbor Zvony, Selenča. Dva naše zbory spoločne odcestovali do Zvolena a hneď po príchode v zasadačke MsÚ ich prijal primátor mesta. Mariena Stankovićová Kriváková, dirigentka zboru Musica viva a Juraj Súdi, umelecký vedúci selenčských Zvonov primátora stručne informovali o živote vojvodinských Slovákov a na záver spoločne zaspievali skladbu „Aká si mi krásna..."

  • 34. stretnutie Spolku Slovákov z Bulharska

    Dňa 15. 10. 2023 sa uskutočnilo 34. stretnutie krajanov, ktoré organizoval Spolok Slovákov z Bulharska, jeden z najaktívnejších krajanských Spolkov na Slovensku, o čom svedčí množstvo podujatí pre deti i dospelých, organizovaných Výborom Spolku. Slováci z Bulharska sa stretávajú už od roku 1989.

  • Pamätná tabuľa a park Juraja Rohoňa

    Pred 250 rokmi 15. augusta 1773 v Hornom Kalníku na Slovensku sa narodil Juraj Rohoň, básnik, učiteľ a organista v Kulpíne, súkromný vychovávateľ v Petrovci, evanjelický farár v Hložanoch, senior báčsko-sriemskeho seniorátu a starý otec evanjelického kňaza, publicistu, spisovateľa a kultúrneho dejateľa Leopolda Branislava Abafiho. Hložiansky cirkevný zbor vedený Jaroslavom Kopčokom, seniorom báčskym a farárom hložianskym, si uctí okrúhle jubileum a pri príležitosti 250. výročia narodenia druhého hložianskeho farára Juraja Rohoňa v nedeľu 22. októbra 2023 usporiadajú Slávnostné služby Božie. Po bohoslužbách pred chrámom odhalia pamätnú tabuľu a okolie kostola pomenujú ako park Juraja Rohoňa. Služby Božie sa začnú o 9:30 h.

  • Slovo z Britskej Kolumbie

    Slovo z Britskej Kolumbie je nezávislý časopis vychádzajúci vo Vancouveri v Britskej Kolumbii v Kanade a vydáva ho Jožo Starosta v úzkej spolupráci so skupinkou Slovákov žijúcich v okolí Vancouveru a na Slovensku. Časopis vychádza obyčajne 2-4 krát do roka. O slovenských začiatkoch v Britskej Kolumbii píše Mária Vrabčeková. V texte okrem iného uvádza, že sa najstaršia slovenská komunita usadila v baníckom mestečku Ladysmith na ostrove Vancouver v roku 1889. Z článku sa dozvieme aj toto:

  • Udelené Ceny Samuela Tešedíka

    V dňoch 14. a 15. októbra 2023 v Békešskej Čabe v Maďarsku sa uskutočnilo Stretnutia slovenských dolnozemských učiteľov v rámci ktorého udelili Cenu Samuela Tešedíka na rok 2023. Získali ju: Mária Kotvášová Jonášová zo Srbska, Miluška Anušiaková Majerová zo Srbska a Csilla Eperješiová Cséffaiová z Maďarska. Zriaďovateľmi tohto prestížneho ocenenia pre dolnozemských učiteľov sú: Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku, Asociácia slovenských pedagógov v Srbsku a Čabianska organizácia Slovákov v Maďarsku. Cenu udeľujú zriaďovatelia v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí.

  • 30 rokov Metodického centra pre Slovákov žijúcich v zahraničí Univerzity Mateja Bela

    Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici si dňa 17. 10. 2023 v aule Ekonomickej fakulty UMB v Banskej Bystrici pripomenula 30. výročie založenia svojho Metodického centra pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Slávnostné otvorenie medzinárodnej konferencie Dolnozemskí Slováci ako téma spoločenských vied na Slovensku sa konalo za prítomnosti rektora UMB v B. Bystrici doc. Vladimíra Hiadlovského, ďalších akademických funkcionárov univerzity, zástupcov spolupracujúcich organizácií a predstaviteľov krajanských organizácií. K prítomným sa prihovorila vedúca Metodického centra UMB pre Slovákov žijúcich v zahraničí Zuzana Drugová, ktorá vyzdvihla rôznorodosť vzdelávacích aktivít, ktoré Metodické centrum za 30 rokov svojej činnosti pre krajanov zorganizovalo. Na slávnostnom otvorení konferencie sa zúčastnil aj predseda ÚSŽZ Miloš Koterec.

  • Oslavy Obce Báčsky Petrovec

    V pondelok 16. októbra 2023 prebiehali oslavy Dňa Obce Báčsky Petrovec. Týmto dátumom zaznamenali predstavitelia obce aj 15. október, dátum, ktorý sa v Obci Báčsky Petrovec oslavuje ako Deň oslobodenia od okupantov v druhej svetovej vojne. Tohtoročná slávnosť sa začala kladením vencov k pamätníku v centre Báčskeho Petrovca, postavenom na počesť vojakov a vlastencov z tohto regiónu, ktorí zahynuli počas 2. svetovej vojny (1941-1945) pri obrane svojej vlasti a svojho ľudu. Po kladení vencov sa uskutočnilo slávnostné zasadnutie Obecného zhromaždenia, ktoré otvoril jeho predseda Ján Jovankovič. Predsedníčka obce Jasna Šprochová hovorila o realizovaných projektoch a o projektoch, ktoré sa plánujú. Nasledovalo slávnostné odovzdávanie cien Obce Báčsky Petrovec. Cenu Obce za rok 2023 získal Slovenský evanjelický a.v. cirkevný zbor z Báčskeho Petrovca , ktorý si v tomto roku pripomína 200. výročie postavenia kostola. Osobitné verejné uznanie udelili poľovníkovi Draganovi Božićovi z Maglića, jednému z organizátorov tradičného podujatia „Letné hry v Maglići" a tiež Matejovi Marčokovi z Báčskeho Petrovca, žiakovi prvého ročníka gymnázia v Báčskom Petrovci, držiteľovi 20 štátnych rekordov v riešení Rubikovej kocky.

  • Oslavy 250. výročia príchodu Slovákov do Kysáča

    Prvým slovenským osadníkom v Kysáči bol Michal Vardžík s rodinou, ktorí sa do Kysáča prisťahovali z Pilíša, z Peštianskej stolice roku 1773. Po príchode tejto rodiny sa vlastne začína postupné sťahovanie Slovákov do Kysáča. V tom istom roku sa na príkaz panstva z Futoku do Kysáča presťahovali ďalšie tri evanjelické rodiny, ktoré bol údajne priviedol gróf Andrej Hadík a ktoré najprv bývali v zemniciach pri futockom lese, kde strážili uskladnené panské tehly a škridlice z futockej tehelne. Takéto opatrenie panstva súčasne naznačovalo, že na opustené poddanské usadlosti plánujú v budúcnosti osadzovať ďalších poddaných evanjelického vierovyznania. Bolo to ináč celoštátnou dobovou praxou, aby sa osadníci rovnakého vierovyznania osadzovali v tej istej obci. Píše o tom prof. Dr. Samuel Čelovský v monografii Kysáč 1773 – 2013. V piatok 13. októbra 2023 odhalili drevené sochy prvých kysáčskych osadníkov, muža a ženy, ktoré vypracoval známy slovenský drevorezbár Martin Kalman, ktorý v roku 2016 vytvoril aj sochu z dreva slobodníka Mateja Čániho v Báčskom Petrovci.

  • 200 rokov petrovského kostola

    „Vo farskom dvore urobený bol veľký šiator a v ňom rozostavené stoly pre 140 osôb. Tu bola shromaždená elita všetkej okolnej i domácej inteligencie. V obecnom dome bola zase vystrojená hostina pre ostatný národ, ktorého počet sa udáva na 500 dúš a koľko bolo pohosteno v súkromných domoch, o tom zpráva mlčí. Hody končili sa plesom, ktorý trval do druhej hodiny po polnoci." Tak pred storočím opísal udalosť slávnostného posvätenia chrámu Božieho v Petrovci Jozef Maliak v knihe Dejiny stavby Petrovského chrámu, ktorú vydala Slovenská evanjelická a.v. cirkev Petrovská roku 1923, na storočnú pamiatku posvätenia tohto chrámu. Maliak ďalej uvádza: „Aby si dnešné pokolenie vedelo aspoň približne utvoriť pochop o tej nekonečne velikej radosti, ktorú pociťovali hodní predkovia petrovskí pri tejto veľkolepej slávnosti ako korune dovŕšeného veľkolepého diela sluší sa vyzdvihnúť neobyčajnú pohostinnosť, ktorou Petrovčania prijali svojich hostí k tejto zriedkavej slávnosti." Rovnako tak by sme mohli opísať aj oslavu 200-ročnice petrovského chrámu Božieho. Šiator aj tentoraz bol urobený, tri dni boli stoly rozostavené, na nich pohostenie bohaté a brány otvorené dokorán. Z plného chrámu mohutne znel spev. Petrovčania a ich hostia, vedení zborovým farárom Jánom Vidom, si trojdňovými oslavami s najväčšou úctou a velebou pripomenuli dielo budovania petrovského kostola, ktorý bol posvätený 13. októbra 1823.

  • Oslavy petrovského chrámu Božieho

    V dnešný deň pred 200 rokmi posvätený bol petrovský kostol. Bolo to v pondelok 13. októbra 1823 a týmto slávnostným činom stavba bola odovzdaná svojmu vznešenému účelu. Dnes, po dvoch storočiach, sa tento náš chrám skvie v plnej svojej kráse a dnešným dňom v ňom štartovali trojdňové oslavy významného jubilea. Na úvod osláv odznel organový koncert dvoch vynikajúcich organistov: Jána Hegeduša, koncertného organistu a pedagóga hry na organe a klavíri zo Slovenska a Kovačičana Janka Siromu, ktorý ukončil doktorandské štúdium na JAMU v Brne a pôsobí ako učiteľ organu na ZUŠ Františka Oswalda a štátnom Konzervatóriu v Bratislave. V úvodnom príhovore domáci kňaz predstavil hudobníkov a prečítal stať o petrovskom organe z odbornej práce Janka Siromu. Predtým však privítal všetkých prítomných a osobitne generálneho biskupa ECAV zo Slovenska Ivana Eľka a biskupku Wilmu Kucharek zo Slovenskej Synody Sion, Spojené štáty Americké.

  • Ubehlo 150 rokov od narodenia Đoku Dunđerského

    Đoka Dunđerski sa narodil pred 150 rokmi 13. októbra 1873 v Srbobrane ako prvé dieťa Lazara Dunđerského, najbohatšieho a najvplyvnejšieho Srba v Rakúsko-uhorskej monarchii. Školu navštevoval najskôr v Maďarsku – strednú školu v Tatavarosi, obchodnú školu v Budapešti, a potom študoval na Heidelbergu, kde vyštudoval Poľnohospodársku fakultu. Ešte počas jeho stredoškolských rokov otec ho nechal starať sa o majetky v Báči a Kulpíne. Odvtedy sa kone stali jeho veľkou vášňou. V mladosti zakladal žrebčínce chovných a dostihových koní, ktoré ho desiatky rokov reprezentovali a vyhrávali ceny na domácich a zahraničných pretekoch. Na Kulpínskej pustare dal vybudovať v tom čase jeden z najznámejších žrebčincov plnokrvníkov, amerických klusákov a anglických cválajúcich plemien.

  • Petrovská klobása

    Ododnes petrovská klobása má svoju knihu, ale aj svoju pieseň. Prezentácia knihy Petrovská klobása zostavovateľa Jaroslava Popovića prebiehala dnes v sieni Obce Báčsky Petrovec a na večierku prvýkrát verejne odznela aj pesnička Petrovská klobása – text Jaroslava Popovića zhudobnil Ondrej Maglovský. Okrem Jaroslava Popovića do knihy prispelo ešte 38 autorov: literátov, diplomatov, novinárov, výrobcov, vedeckých pracovníkov, odborníkov...Na úvod večierka báseň Petrovská klobása autora Jaroslava Popovića predniesol ochotnícky herec Ondrej Brna. O knihe sa zmienil jeden z autorov textu a zároveň vydavateľ Vladimír Valentík a tiež zostavovateľ Jaroslav Popović. Ivan Sabolčki predviedol vinš z divadelnej predlohy Zabíjačka naša! autora Jaroslava Popovića. Program moderovala Andrea Lačoková Stanivuková. Piesne Petrovská dedina a Petrovská klobása zaspievala Mužská spevácka skupina Petrovskej družiny pod vedením Ondreja Maglovského.

  • Rekonštrukcia kovačického kostola

    V roku 2028 kovačický cirkevný zbor bude jubilovať. K dvojstému výročiu od posvätenia chrámu sa domáci viery načas začali priprávať. Veľké oslavy by mali byť o necelých 5 rokov a do osláv Kovačičania chcú svoj chrám vynoviť. Rekonštrukcia chrámu bola nevyhnutná, keďže bol kostol naposledy renovovaný pred viac ako 20 rokmi. Pomoc nateraz získali z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Obce Kovačica, ministerstva a milodarov. V auguste sa teda pustili do práce, najprv majstri postavili lešenie vôkol chrámu a vo vnútri kostola. Koncom augusta 2023 začala sa prvá z piatich etáp – reštaurácia veľkého kríža na veži. Zároveň sa začali aj konzervátorsko-reštaurátorské práce na stenách interiéru chrámu Božieho a tiež aj vonkajšej omietky. Rekonštrukcia potrvá do roku 2028 dokedy sa má vykonať úplná obnova kostola. Práce paralelne prebiehajú aj na farskom úrade, kde sa upravuje byt pre zborového farára. Na tieto účely finančné prostriedky vyčlenili z vlastných zdrojov. Prvé práce sú už realizované. Včera vrátili na kostolnú vežu reštaurovaný kríž a guľu.

  • In memoriam – za Danielom Pucovským

    V sobotu 7. októbra 2023 vo veku 90 rokov zomrel Daniel Pucovský, Iločan, hrdý Slovák, ktorý sa svojimi aktivitami na kultúrno-umeleckom, národnom a cirkevnom poli činil až 75 rokov a zapisoval sa do dejín ilockých Slovákov. Lásku k slovenskej reči prejavoval skutkami a po celý život vyvíjal úsilie s cieľom posúvať dopredu slovenskú komunitu a zachovávať slovenskú identitu. Keďže bol roky aktívnym členom aj cirkevného zboru evanjelickej cirkvi v Iloku – bol pokladníkom, dozorcom a kantorom, a tieto úlohy si spĺňal takmer do posledného dňa svojho života, na večný odpočinok ho vyprevadili zo slovenského evanjelického chrámu v Iloku. Dojímavú pohrebnú počestnosť pripravili a vykonali Dušan Saják s manželkou Boženou, tiež evanjelickou farárkou. Zaspieval cirkevný spevokol a mládež.

  • K životnému a maliarskemu jubileu Daniela Kopčoka

    Daniel Kopčok z Báčskeho Petrovca prvou samostatnou výstavou oslavuje životné jubileum 75 rokov a tiež aj dvadsaťročnicu výtvarnej tvorby. „Niekedy nám životná púť nedovolí, aby sme prejavili svoje prirodzené vlohy v plnom znení zavčasu. Ak sa však niečo má prihodiť, tak sa aj prihodí. Daniel Kopčok dlho posúval a odkladal možnosť vyskúšať sa vážnejšie vo výtvarnom prejave, ktorý ho zaujal ešte v detstve. V roku 2003 to však prelomil," povedal Vladimír Valentík na nedeľňajšom slávnostnom otvorení výstavy olejomalieb Daniela Kopčoka. Výstavu pomenovanú Z Danielovej palety usporiadalo svojmu členovi Združenie petrovských výtvarných umelcov a nainštalovaná je v priestoroch Obecnej turistickej organizácie. Na úvod vernisáže prítomných privítala Mária Struhárová, predsedníčka petrovského združenia maliarov, dve slovenské pesničky zaspievala Nina Častvenová za sprievodu Ondreja Maglovského a výstavu otvoril maliarov syn Jaroslav Kopčok, senior báčsky a farár hložiansky. Autor Daniel Kopčok sa poďakoval všetkým tým, ktorí ho podporovali a podporujú na jeho umeleckej ceste.

  • Nový zvon

    "Hlas tohto zvona je ako hlas Boží, volajúci na bohoslužby. Za čias pôsobenia Miroslava Poničana, evanjelického farára. Zaobstarané z obety veriacich slovenského evanjelického a.v. cirkevného zboru v Selenči. A.D. 2023"- takýto text je napísaný na zvone, ktorý dnes slávnostne posvätili a zdvihli na kostolnú vežu evanjelického kostola v Selenči. "Chrám bez zvonov je ako človek bez duše. S Božou pomocou sme dnes zdvihli nový stredný zvon a tak na kostolnej veži slovenského evanjelického a.v. chrámu Božieho v Selenči budú zvoniť tri zvony tak ako pred rokom a pol, keď nám starý vyše 190 ročný stredný zvon praskol. Bohu vďaka!" Napísal Selenčan Patrik Rago.

  • Deti z Ymcárne

    Do nedele 8. októbra trvá Detský týždeň, najväčšia celoštátna manifestácia na ochranu a presadzovanie práv detí, ktorá sa tento rok nesie pod heslom „Veľké srdce detí Srbska". V tomto týždni sa deťom venúva zvýšená pozornosť. V mládežníckej organizácii YMCA v Báčskom Petrovci sa však deťom náležitá pozornosť venúva nielen v tomto týždni, ale počas celého roka. Pracuje sa veľmi seriózne s dôrazom na aktuálne výzvy a potreby a tiež na prácu počas školských prázdnin. Medzi tie najúspešnejšie ich akcie patria Letné detské tábory, ktoré sa organizujú už 14. rok. Tento rok mali rekordný počet záujemcov a až tri skupiny detí od 4. do 12. rokov. Deti prejavujú pozoruhodný záujem aj o rôzne počítačové kurzy. Dielňa pomenovaná Bezpečne na internete prebiehala v priestoroch Ymcárne vo Vrbare v Báčskom Petrovci najprv v polovici marca a ďalšiu usporiadali v júni. Žiaci po jej ukončení získali Google certifikáty. Najnovšie sa deti od 6 do 12 rokov učia kódovaniu formou hry. Ďalšie skupiny detí sa učia spievať, hrať na nástrojoch, alebo športujú. V Ymcárni sa môžu pobaviť aj mladé mamičky s ich malými deťmi, pre tie trochu strašie deti a ich rodičov boli organizované Lego dielne, budúcich prvákov priprávali na povinnú školskú dochádzku... Mnohé dielne bývajú bezplatné, keďže YMCA prostriedky zabezpečí prevažne zo zahraničných fondov.

  • Stehlova kronika – k 200-ročnici petrovského kostola

    Tuhá zima sa začala koncom decembra 1822 a v januári 1823 už bola taká silná, že ohrozovala životy ľudí a hospodárskych zvierat. Pravá „sibírska" zima, na akú sa málokto pamätá. Chlad prevládal celých 35 dní a niekoľko ľudí zomrelo na jeho následky. O „vrtkavosti" počasia koncom r. 1822. a začiatkom roka 1823 píše Ján Stehlo, farár petrovský v tzv. Petrovskej kronike, alebo Stehlovej kronike čiže ručne, prevažne po latinsky písaných záznamoch Historia Ecclessiae Aug. Conf. Petrovácz brevite exposita per Joannem Stehlo. Tieto jeho záznamy nachádzame aj v knihe Dejiny stavby Petrovského chrámu, ktorú vydala Slovenská evanjelická a.v. cirkev Petrovská 1923 na storočnú pamiatku posvätenia tohto chrámu a tlačila kníhtlačiareň úč. Spoločnosť v Petrovci. Chrám bol posvätený 13. októbra 1823. Slovenský evanjelický a.v. cirkevný zbor si v dňoch 13. – 15. októbra 2023 pripomenie 200 rokov petrovského kostola a na záver osláv odhalia pamätnú tabuľu a bustu Jána Sztehlu.

  • Jubilantka Etela Farkašová

    Píše Viera Benková

    Stretnutie s Etelou Farkašovou, spisovateľkou, filozofkou a vedkyňou a jej dielom je vždy nielen objavné, ale aj náročné, ale aj poučné a krásne. Vďaka nej a i vtedajšiemu spisovateľskému predstavenstvu Spolku slovenských spisovateľov, ktoré prejavilo záujem o prehĺbenie kontaktov a zbližovanie so slovenskými autormi v zahraničí, najmä na Dolnej zemi (teda aj v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku), sa zintenzívnila spolupráca medzi slovenskými spisovateľmi v materskej krajine a na Dolnej zemi. Onedlho sa pravidelnejšie začali zverejňovať básne, poviedky, recenzie a výbery z tvorby dolnozemských autorov v literárnych časopisoch na Slovensku a slovenských spisovateľov u nás. Častejšie sa začali vydávať knihy, vymieňať návštevy, literárne a vedecké časopisy a navzájom sa zoznamovať. Onedlho sa niekoľkí z nás stali rovnoprávnymi členmi spisovateľských organizácií na Slovensku...

  • 33. Petrovský maratón

    Tradičný Petrovský maratón v tomto roku prebiehal v nedeľu 1. októbra 2023. Na ihriskách vedľa základnej školy sa zhromaždilo asi 500 účastníkov, ktorí súťažili v deviatich rozličných kategóriách. Krokom či behom za zdravím bežali deti predškolskej ustanovizne, žiaci všetkých základných škôl a gymnázia z územia Obce Báčsky Petrovec, deti z okolitých miest a dedín a iní milovníci športu a prírody. Deti predškolského veku vybehli tú najkratšiu 200-metrovú dráhu a žiaci základnej školy, v závislosti od veku, bežali dráhy 400 m, kilometer, dva, alebo štyri kilometre. Stredoškoláci a tí starší bežali 4 km alebo 8 km. Účastníkom, ktorí na maratóne obsadili prvé, druhé a tretie miesto, predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová, predseda Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec Ján Lačok a predseda Organizačného výboru 33. Petrovského maratónu Pavel Ožvát udelili diplomy a medaily. Maratón fotograficky odsledoval Juraj Spevák.

  • Kulpínčania zápas prehrali, ale sa nezahanbili

    V sobotu 30. septembra nastúpili volejbalisti V.K. Kulpína v Belehrade v Športovom centre Banjica proti viacnásobnému majstrovi štátu V.K. Červená hviezda. Bol to zápas štvrťfinálu o Pohár Srbska, v ktorom si sily zmeriava osem najlepších tímov pohárovej súťaže. Umiestnenie V.K. Kulpína medzi elitou srbského volejbalu je veľkým a historickým úspechom kulpínskych volejbalistov. Takú úroveň zatiaľ nikto v žiadnom športe v našej obci nedosiahol a nikto nehral oficiálnu súťažnú hru s Červenou hviezdou. To všetko je výsledkom veľmi dobrej práce V.K. Kulpína na všetkých úrovniach, kde všetci dýchajú ako jeden a navzájom sa podporujú.

  • 20. festival Zuzany Kardelisovej

    Jubilejný 20. festival ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami zobrazujúcimi postavenie a poslanie ženy v spoločnosti – Festival Zuzany Kardelisovej sa uskutoční v Kysáči 5. – 8. októbra 2023. Organizátorom Festivalu je Ustanovizeň pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč. V koncepcii festivalu sa od samotného začiatku festivalu zachováva pietna spomienka, ktorou si na cintoríne pri hrobke Zuzany Kardelisovej organizátori uctia pamiatku na túto významnú kysáčsku divadelníčku. V tomto roku hrobku navštívia v piatok napoludnie. V súťažnej časti sa predstaví päť ochotníckych divadelných súborov: z Kovačice a Pivnice, Nového Sadu, Starej Pazovy, Kysáča a Starého Tekova zo Slovenska. V nedeľu 8. októbra po udelení cien na počesť odmenených vystúpi Slovenské vojvodinské divadlo z Báčskeho Petrovca s najnovšou inscenáciou – Urbánkovým Kamenným chodníčkom v réžii Emila Spišáka.

  • Turovci v Kulpíne

    V minulosti v Kulpíne žilo niekoľko staroosadlíckych nemeckých rodín, prevažne remeselníckych a obchodníckych. Najznámejšie boli rodiny Bauer, Fusch, Stutz, Tur ... Po druhej svetovej vojne po nich nezostala takmer žiadna stopa. Všetkým bol majetok odňatí a všetcii boli násilne vysťahovaní, alebo boli odvedení do koncentračných táborov, a to iba preto, že boli Nemci. Bački Jarak sa v roku 1944 pozmenil v zlopovestný koncentračný tábor pre Nemcov, do ktorého odviedli nemecké rodiny, ktoré tam čakali na svoj ďalší osud. Niektorí tam zomreli následkom podvýživy, iní následkom chladu, niektorí boli jednoducho popravení, iní sa dožili transportu do iného tábora... Do Jarku bola odvedená aj rodina Turova z Kulpína. Ich 16-ročná dcéra sa z tábora nikdy nevrátila...

  • In memoriam: Pavel Baláž

    Dnes v podvečerných hodinách nás nečakane opustil Pavel Baláž z Kovačice. Z tejto časnosti do večnosti sa pobral vo veku 68 rokov a štyri mesiace. Bol zakladateľom Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka, ideovým tvorcom a organizátorom kovačickej Detskej svadby, dlhoročným aktivistom Matice slovenskej...A pred sebou mal ešte veľké plány... Komemorácia a pohreb budú v piatok 29. septembra 2023, najprv o 15:00 h vo farskej budove bude komemorácia a o 17:00 h bude nasledovať pohrebná rozlúčka. Namiesto nekrológu ponúkame esej o Pavlovi Balážovi z pera Jána Špringeľa.

  • 200 rokov Slovákov v Jánošíku

    Jánošíčania si v roku 2010 bohatým programom pripomenuli dvesto rokov od založenia osady a v tomto roku oslavujú dvojsté výročie príchodu Slovákov do tejto banátskej dediny. Ústredné oslavy budú v nasledujúci víkend. V sobotu 30. septembra o 10:00 v Reštaurácii TNT otvoria Dvor z kukurice a na ňom usporiadajú Dvor starých prác, detských ľudových hier, tradičných jedál a výrobkov z kukurice. Podávať sa bude varená kukurica, gerheňa, proja, šúšťovníka, sladká pečená kaša a iné špeciality z kukurice a kukuričnej múky a usporiadajú aj ochutnávku práve vypálenej pálenky z kukurice – chlebouky. Tamojší Slovenský kultúrno-umelecký spolok Jánošík, ktorý spolu s novosadskými „šafárikovcí" vystúpi v sobotňajšom gala programe, v tomto roku tiež jubiluje. Prví jánošícki folkloristi začali pôsobiť v roku 1953, keď vystúpili na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci a oficiálne založili spolok v roku 1993.

  • 23. ročník Cez Nadlak je...

    Včera v Nadlaku doznela 23. prehliadka sólistov slovenskej ľudovej piesne Cez Nadlak je... 2023.
    Na nej sa zúčastnilo 41 sólistov z Rumunska Maďarska a Srbska, ktorí súťažili v troch vekových kategóriách. Prvé ceny si vyspievali: Zlatko Klinovský zo Selenče zo Srbska, Petra Ponyikaiová, Veňarec, Maďarsko a Bianka Slauková z Nadlaku, Rumunsko. Táto celodolnozemská prehliadka pozostáva z dvoch súťažných koncertov a v tretí deň, v nedeľu, sa koná galakoncert a vyhlásenie ocenených sólistov. Po vystúpení víťazov, v druhej časti včerajšieho galakoncertu prítomní na prehliadke v Nadlaku, ako aj početní diváci on line priameho prenosu mohli sledovať vystúpenie univerzitného folklórneho súboru Mladosť z Banskej Bystrice s programom Miesto na zemi/Obrazy z Dolnej zeme, režiséra, umeleckého vedúceho a choreografa Martina Urbana. Riaditeľka prehliadky v tomto roku bola Kristína Žukánová. Festivalovým orchestrom dirigoval Ondrej Maglovský a program moderovali Martina Mačeková a Juraj Cigán.

  • Poetická karavána a Poézia bez hraníc

    Dvaja vášniví milovníci poézie Miodrag Jakšić z Belehradu a Dmitrij Burago z Kyjeva, ktorí tento mesiac cestujú po 18 krajinách a čítajú verše v mnohých mestách, pricestovali na Slovensko a dnes popoludní čítali poéziu v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Literárne posedenie zorganizovali Spolok slovenských spisovateľov (SSS) a Literárny týždenník, časopis SSS. K zahraničným hosťom a ich Poetickej karaváne sa pripojili aj domáci básnici, členovia Spolku slovenských spisovateľov, ktorí vystúpili v programe Poézia bez hraníc. Program moderovali Štefan Cifra, tajomník SSS a Miroslav Demák, spisovateľ a prekladateľ. Literárne podujatie sa uskutočnilo pri príležitosti 100. výročia vzniku Spolku slovenských spisovateľov s mediálnou podporou Literárneho týždenníka.

  • Výzva na účasť na Letí pieseň, letí 2023

    Dom kultúry 3. októbra z Kovačice v spolupráci s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov vyzýva skladateľov, upravovateľov, textárov a interpretov, aby sa zúčastnili 25. festivalu populárnej hudby pre deti Letí pieseň letí 2023, ktorý sa bude konať v nedeľu, 10. decembra 2023 v Dome Kultúry 3. októbra v Kovačici. Podmienky účasti na festivale: Autori môžu na festival poslať najviac dve skladby, ktoré sú hudobným obsahom a textom primerané festivalu pre deti. Texty skladieb a ich interpretácia majú byť v slovenskom jazyku. Skladby na festivale interpretujú deti do 14. rokov

  • Pohár pre FK Kulpín

    Víťazom Pohára OFS Báčska Palanka pre sezónu 2023-24 je FK Kulpín. Vo finálovom zápase bojovný tím Sinišu Stanivuka porazil FK Budúcnosť Parage 2:0 (0:0) a získal tak prvý pohár tejto súťaže a prvý pohár sezóny. Dva aktuálne najlepšie umiestnené tímy Oblastnej ligy Sombor z územia OFS Báčska Palanka skrížili oštepy. Zápas sa hral na štadióne Slavka Maletina – Vavu v Báčskej Palanke pred 300 divákmi. Rozhodca Milešević dal dve červené karty: jednu Plavšićovi (Kulpín) a druhú Stojkovićovi (Budúcnosť). Žlté karty: Mladenović, Mitrović, Trojanović, Plavšić, Balinović, Zelen, Končar (Kulpín); Radaković, Stojković, N. Jelić, Stokić (Budúcnosť).

  • Ars Poetica Neosoliensis

    V Banskej Bystrici v Cikkerovej sieni historickej Radnice vo štvrtok 21. septembra usporiadajú medzinárodné literárne podujatie – septembrový cyklus XIII. ročníka Ars poetica Neosoliensis, ktoré je súčasťou Kultúrneho leta v Banskej Bystrici. Program uvádza Miroslav Kapusta a so svojou poéziou sa predstavia aj účastníci zo Srbska: Zdenka Valentová Belićová a Miroslav Aleksić, ako aj Katarína Mosnáková Bagľašová, tiež Pavel Skořepa z Česka a Anna Drevická. Výtvarná scéna bude patriť Emílii Valentíkovej Labátovej. V predvečer tohto podujatia v stredu 20. septembra 2023 Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici – Centrum slovanských štúdií v spolupráci so Slovenským vydavateľským centrum (SVC) z Báčskeho Petrovca usporiadali Slovensko – srbský večierok venovaný Kataríne Mosnákovej Bagľašovej, zberateľke, editorke a autorke viacerých knižných titulov a speváčke ľudových piesní.

  • Kulpínski volejbalisti víťazi Vojvodinského pohára

    Kulpínski volejbalisti opäť potešili svojich fanúšikov a všetkých, ktorí si vážia poctivú prácu a snahu v športe. Vo finále Vojvodinského pohára zvíťazili favorizovaný Dunav Volley. Poďme však radom. Dunav Volley má silného sponzora, a je to už tradične fíliou Vojvodiny, takže priviedli desať nových kvalitných hráčov. Na druhej strane Kulpín udržal všetkých hráčov, ktorí hrali minulý rok a dvaja starí sa do klubu vrátili (Aleksandar Stančul a Danijel Stojanović). Na tento pre nich veľmi dôležitý zápas Kulpínčania každý deň tvrdo trénovali, ale nešlo to bez problémov: veľmi dôležití a skúsení hráči Stanislav Zima (ochorel), Martin Lekár, Duško Babić (boli zranení), takže boli mimo hry a Darko Stojanović bol na dovolenke, kým Žare Babić hral po zápale pľúc...to znamená, že boli oslabení.

  • Všetko o ženách

    V nedeľu 3. septembra štartovali Petrovské dni divadelné (PDD), ktoré v tomto roku prebiehali v znamení 20-ročnice Slovenského vojvodinského divadla (SVD) a včera 17. septembra sme so širokým úsmevom dali bodku na tento 28. medzinárodný festival profesionálnych divadiel. Naše jediné slovenské profesionálne divadlo oslávilo svoje jubileum s novou vydarenou premiérou – komédiou Ferka Urbánka Kamenný chodníček v réžii Emila Spišáka, v ktorej dramaturgiu, scénu, kostýmy a výber hudby podpisuje Michal Babiak. Kamenný chodníček bol prvý raz uvedený v roku 1913 a dodnes je najhranejšia slovenská divadelná predloha v slovenskom prostredí. Včera sme mali možnosť pozrieť si jednu ďalšiu najhrávanejšiu komédiu, tentoraz súčasného chorvátskeho autora Mira Garvana Tri ženy v réžii Michala Babiaka. S ňou sa predstavilo Spišské divadlo a ide o päť príbehov v podaní troch herečiek, z ktorých každá hrá päť postáv žien vo veku od škôlky až po dôchodok.

  • Vyšlo piate číslo Slovanského obzoru

    Začiatkom augusta vyšlo nové číslo informačného spravodajcu Matice slovenskej pre slovanský svet a slovenské zahraničie. Digitálna forma a jazykové mutácie rozširujú jeho dostupnosť po celom svete. Doteraz vychádzal v slovenskej, ruskej a anglickej jazykovej mutácii. Najnovšie číslo bolo prvýkrát spracované aj do srbskej mutácie. Štvrtá jazyková mutácia výrazne rozširuje dosah na južnoslovanský, respektíve srbský priestor. Tentoraz bol obzor zostavený špeciálne pre účastníkov 5. Kongresu matíc a inštitúcií slovanských národov, ktorý sa konal 3. a 4. augusta v Martine. Slovanský obzor na 36 stranách prináša aktuálne informácie z aktivít matíc a inštitúcií slovanských národov.

  • Inštalácia Ivana Klinku

    Dňa 27. augusta 2023 sa v cirkevnom zbore v Bátovciach na Slovensku konala inštalácia nového zborového farára, Ivana Klinku. Udialo sa tak po jeho dvojročnej službe v tom cirkevnom zbore a deň pred jeho narodeninami. Inštalácia sa zároveň konala v roku, kedy si cirkevný zbor pripomína trojité úctyhodné jubileá – 150. výročie postavenia neogotického kostola, 90. výročie pristavania veže a 240. výročie obnovenia cirkevného zboru po vydaní Tolerančného patentu. Ivan Klinko pochádza zo Srbska, z Kysáča, kde zakončil základnú školu a stredoškolské vzdelanie získal na gymnáziu v Báčskom Petrovci. Po tom ako úspešne ukončil Evanjelickú bohosloveckú fakultu Univerzity Komenského a kaplánske skúšky v roku 2019, bol v Novom Meste nad Váhom vysvätený za evanjelického kňaza. Tam pôsobil ako zborový kaplán, neskôr ako seniorálny kaplán Myjavského seniorátu a 1. septembra 2021 bol menovaný za zborového kaplána a neskôr po zložení farárskej skúšky za námestného farára v Bátovciach. Od svojho príchodu okrem duchovno-pastierskej služby vedie spevácky zbor Sonáta, ktorý pôsobí pri cirkevnom zbore. Keďže je v blízkom okolí deficit kantorov, od adventu 2021 vykonáva aj kantorskú službu.

  • Gitara stíchla

    Už nieto nášho Željka Kolarika-Žexa, Želju rockera, Želju pankáča. Celý jeho život sa niesol v znamení hudby, ktorej sa v úplnosti venoval. Vo väčšej miere sa zaoberal rockovou hudbou, no nezanedbával ani svoje korene, hral aj slovenskú ľudovú hudbu. Nakoniec sa to pokúsil sublimovať prostredníctvom svojej poslednej hardrockovej skupiny Marienfeld a rovnomenného koncepčného albumu a hudobných videí. Pred niekoľkými rokmi ma pozval na gitariádu v belehradskom Dome mládeže (Dom omladine). Vystúpilo veľa skupín. Väčšina z nich mala vychytenejšie pesničky, takmer všetky mali ďaleko viac sympatizantov, čo sa prejavilo na konci aj na hlasovaní divákov, no napriek tomu si cenu poroty odniesla Žexova skupina Marienfeld. Boli jednoducho to najlepšie z tých večerov: perfektne zahrané s vyváženým, čistým zvukom a dobrým scénickým vystúpením. Nie som subjektívny, pretože ich tvrdá rocková hudba sa mi veľmi nepáčila, ale veľmi som si vážil ich vytrvalú prácu a profesionálny výkon, ktorý v ten večer predviedli početným návštevníkom v Dome mládeže.

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články