Archív
Filter
  • Literárne posedenia v petrovskej knižnici

    V Knižnici Štefana Homolu v Báčskom Petrovci vo štvrtok 13. júna 2019 usporiadali dvojnásobné stretnutie so spisovateľkou Katarínou Mikolášovou zo Žiliny. Hostku zo Slovenska najprv predstavili deťom a jej Rozprávky a povesti zo Slovenska si vypočuli početní malí návštevníci knižnice a literárneho posedenia. V podvečerných hodinách sa predstavila starším milovníkom pekného slova a na tomto posedení sa zúčastnil aj Martin Prebudila, spisovateľ zo Starej Pazovy. Moderátorkou oboch posedení bola riaditeľka knižnice Anna Speváková. Hovorilo sa o poézii a prekladateľstve, o interpretácii básní, ale aj o poetoterapii. Poézia totiž dokáže silno citovo vplývať na človeka, umožňuje transformovať emóciu do slov, čím zhmotňuje žitú skúsenosť, odbúrava negatívne javy a uvoľňuje a čistí myseľ.

  • Slovenské národné slávnosti 2019 – rámcový program

    Obnovené 58. Slovenské národné slávnosti sa uskutočnia v druhý augustový víkend, avšak, už v prvú augustovú nedeľu sa uskutočnia tri vernisáže zaradené do programu SNS 2019 : v nedeľu 4. augusta prvú výstavu otvoria v Spolku petrovských žien, druhú v parku Zuzky Medveďovej a tretiu v predsieni SVD. V stredu 7. augusta na presné poludnie vo foyer Pokrajinskej výkonnej rady v Novom Sade prezentujú výstavu Archívu Vojvodiny venovanú trom slovenským storočniciam: Slovenským národným slávnostiam, slovenskému gymnáziu a slovenskej kníhtlačiarni. Vo štvrtok v budove Obce Báčsky Petrovec predpoludním bude medzinárodné sympózium Slovenské národné slávnosti – fakľa národného cítenia a popoludní Slávnostné zasadnutie NRSNM. Oficiálny otvárací program je stanovený na piatok o 20.00.

  • Rozlúčkové programy padinských ôsmakov

    Mimoriadne početná generácia, až 76 ôsmakov, zakončila v tomto roku školenie na Základnej škole maršala Tita v Padine. Pred nimi sú však ešte posledné základoškolské previerky získaných vedomostí – záverečné skúšky, ktoré budú prebiehať v dňoch 17. – 19. júna. A za nimi sú už rozlúčkové programy so školou. V posledný májový deň sa najprv kratším programom odobrali od svojich učiteľov, ktorým sa poďakovali za všetky získané vedomosti, za ich trpezlivosť, zhovievavosť a ochotu. Riaditeľka školy Mária Galasová im v mene celého kolektívu zaželala veľa úspechu na záverečných skúškach a pri zápise do stredných škôl. Druhá rozlúčka bola vo štvrtok 6. júna keď usporiadali slávnostný maturitný večierok, na ktorý si pozvali aj rodičov. Všetkých privítala riaditeľka školy a gratulovala a ďakovala rodičom, učiteľom z nižších tried, predmetovým učiteľom a triednym učiteľom na dobre vykonanej práci, lebo, ako zdôraznila, z ich školy odchádza ešte jedna výnimočná generácia žiakov. Žiakmi generácie 2004 / 2005 sa stali Tijana Bešková a Ivan Bokor.

  • K 150. výročiu narodenia M. M. Harminca

    Pred desaťročím, dňa 11. júna 2009 v priestoroch Slovenského národného múzea v Martine, ktoré je dielom Michala Milana Harminca, sa konala medzinárodná konferencia venovaná tomuto nášmu veľkému architektovi, pôvodom z Kulpína. Michal Milan Harminc projektoval veľký počet významných stavieb v mnohých európskych mestách v Maďarsku, Srbsku, Rumunsku, na Ukrajine a na Slovensku. Na niekoľkých dielach spolupracoval s inými odborníkmi - na pamätníku Milénia i na výstavnom pavilóne Mücsarnok. Na Bazilike sv. Štefana v Budapešti, ktorej stavba začala ešte v roku 1850 pracovalo niekoľko architektov. Neskôr patril medzi nich aj Harminc. Viac TU: http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/1181-priebeh-konferencie-k-140-vyroiu-narodenia-m-m-harminca

  • Ďalší úspech klubu Fire kick

    „Na pokrajinských majstrovstvách triumf - dvaja súťažiaci a dve medaily! Tamara na svojom prvom vystúpení sa prejavila v plnom nasadení a v silnej konkurencii dievčat získala bronz! Daniel pokračoval na svojej víťaznej ceste a stal sa dvojnásobným šampiónom: Vojvodiny a Srbska. Tretí úspešný hráč, Nikola Drača, ktorý tentoraz nevystúpil, na udeľovaní cien dostal pohár pre najúspešnejšieho pioniera v roku 2018." Napísal tréner klubu bojových zručností Fire kick z Kulpína Nikola Vlaov, ktorý s hrdosťou konštatuje, že je to veľmi veľký úspech za tak malý klub. Bratovi Nikolovi na tréningoch a na majstrovstvách pomoc poskytuje aj sestra Teodora Petej, ktorá v Kulpíne vedie tzv. Športovú školičku pre najmenšie deti.

  • Peternel, profesor petrovského gymnázia

    Viera Benková storočnica nášho gymnázia

    Z generácií, ktoré si pamätajú prvých profesorov na vtedajšom slovenskom gymnáziu v Petrovci, už dávno ubudlo a spomienky sa takto natrvalo vytrácajú z našej pamäti. Avšak najstarší žijúci obyvatelia, ktorí si pamätajú začiatky gymnázia Jána Kollára v Petrovci po I. sv. vojne, vedia že, okrem iných obľúbených prednášateľov, profesor Karol Peternel bol "otcom" žiakov. Kto bol a odkiaľ pochádzal tento profesor, ktorý mal takéto láskavé dobroprajné rodičovské vlastnosti?

  • Rámcový program gymnaziálnych osláv

    Na druhej schôdzi Oslavného výboru riaditeľka Gymnázia Jána Kollára z Báčskeho Petrovca Anna Medveďová prítomným predostrela rámcový program osláv storočnice petrovského gymnázia. Z neho vyplýva, že si dôstojne pripomenieme vzácne jubileum. Už teraz sú naplno rozbehnuté početné aktivity. Hneď po zatvorení školských brán sa začne s náročnými prácami na hydroizolácii budovy a s rekonštrukciou niekoľkých miestností. Jedna z učební postupne bude pozmenená na historickú izbu so stálou expozíciou z dejín gymnázia, v druhej bude vynovená galéria slovenských akademických maliarov, v tretej upravená výstava venovaná IVX. VUSB, v štvrtej ornitologická výstava... K uvedeným výstavám sa vydajú obsiahle katalógy, resp. informačné letáky. Okrem týchto publikácií, v záverečnej fáze sú i prípravy na vydanie Pamätnice posledného päťročného obdobia a do prvého októbra, kedy oslavy vyvrcholia, plánujú publikovať aj zborník prác zo sympózia.

  • Básnici a Dunaj

    Spolok slovenských spisovateľov pri svojom 95. výročí založenia vydal reprezentačnú antológiu poézie svojich členov Básnici 2018. Zostavovateľmi antológie sú Miroslav Bielik a Katarína Koláriková. Do antológie sú zaradení aj predstavitelia poézie vojvodinských Slovákov, ale aj dvaja významní predstavitelia súčasnej srbskej poézie. Táto kniha vyšla na sklonku roka 2018 a čoskoro po nej, začiatkom roka 2019, Spolok slovenských spisovateľov vydal ďalšiu antológiu – poéziu klasikov národných literatúr podunajských štátov, teda aj významných srbských básnikov. Zostavovateľ Miroslav Bielik, predseda Spolku slovenských spisovateľov, antológiu pomenoval Veľký pán Dunaj podľa básne srbského básnika Vaska Popu.

  • Bryndzové halušky zapustili v Kovačici korene

    „Slovenské národné jedlo - bryndzové halušky - pripráva sa z múky, zemiakov, bryndze a údenej slaniny a tradične sa podáva na drevených táckach s drevenou varechou. Prvá júnová sobota sa v Kovačici niesla v znamení práve tejto slovenskej špeciality. Na nádvorí Miestneho spoločenstva v Kovačici prebiehali Medzinárodné majstrovstvá vo varení a jedení bryndzových halušiek. Súťažiacim družstvám dážď nepokazil dobrú náladu a dobrý pocit z toho, že prenášajú duch slovenskosti poza hranice Slovenska. Kým sa halušky varili, účastníci sa stačili pobaviť, tancovať, zaspievať... Veď, všetci tam prišli predovšetkým kvôli kamaráteniu a zábave. Tým pádom víťazmi sú všetci účinkujúci..." Tak znel krátky riport z vlaňajších kovačických haluškových hodov a tohtoročný by mohol byť navlas rovnaký. Doplníme ho len tým, že do Kovačice 1. júna 2019 prišlo 300 hostí a 24 družstiev zo Srbska, Slovenska, Rakúska a Rumunska. Nadlačania sa dokázali nielen vo varení halušiek, ale aj v hudbe, speve a veselej nálade.

  • Etnology Fest

    V Belehrade v týchto dňoch prebiehal v poradí tretí Etnology Fest, ktorého cieľom je zachovanie nehmotného kultúrneho dedičstva tak v tradičnej, ako aj v rôznych nových formách. Mottom festivalu je preto: Nehmotné kultúrne dedičstvo ako inšpirácia. Bohaté nehmotné kultúrne dedičstvo Slovákov inšpirovalo aj Pavla Surového z Kysáča podujať sa na súčasný spôsob predstaviť krásy slovenského ľudového kroja. Tak, v sobotu večer, na módnej prehliadke v Dome vojska Srbska, sa manekýnky hrdo prechádzali v slovenských krojoch a dnes otvorenou výstavou na Kalemegdáne Etnology People 2019 veľkoformátových fotografií dievčat a chlapcov oblečených vo vyše storočných krásnych krojoch, sa okoloidúci môžu ubezpečiť, že si Slováci starostlivo zachovávajú dedičstvo predkov.

  • Nová slovenská dráma v srbčine

    V Srbskom národnom divadle v Novom Sade, v rámci prebiehajúceho prestížneho divadelného festivalu Sterijovo pozorje, v piatok predstavili jedno z kapitálnych vydaní tohto vydavateľa – antológiu „Nova slovačka drama". Z vydavateľstva Sterijovo pozorje vlani vyšla prvá kniha: Nová srbská dráma a v tomto roku publikovaná je druhá kniha, ktorá mapuje súčasnú dramatickú tvorbu na Slovensku. Jej zostavovateľkou je Vladislava Fekete a do srbčiny knihu preložila Zdenka Valentová Belićová. Rozhovory o knihe boli zaujímavé a plodné a na nich sa zrodil jeden konkrétny návrh a následne bol daný konkrétny sľub. Vladislava Fekete navrhla, aby v roku 2021, keď Nový Sad bude európskou metropolou kultúry, usporiadali v rekonštruovanom dome Milevy Marićovej Einsteinovej v Novom Sade scénické čítanie „Ajnštajnove žene" (Einsteinovej ženy) Petra Pavlaca. Návrh bol podporený a prísľub daný. Moderátor večierka Aleksandar Milosavljević, známy srbský divadelný kritik, teatrológ a riaditeľ Činohry Srbského národného divadla v Belehrade, prisľúbil pomoc pri realizácii čítania.

  • Rozlúčka generácie maturantov v jubilejnom roku

    Včerajší predmaturitný večierok 57 žiakov – maturantov generácie 2018/19 Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci bol nabitý emóciami a peknými želaniami. Nebojte sa urobiť prvý krok k niečomu novému – slovami Martina Luthera Kinga ,,Nemusíte vidieť celé schodisko, proste urobte prvý krok," riaditeľka gymnázia Anna Medveďová vyprevadila tohtoročnú generáciu maturantov do ich nového životného začiatku. Zdôraznila, že školské lavice storočného petrovského gymnázia opúšťa ďalšia generácia maturantov, čím sa kvituje počet 4665 absolventov našej najstaršej stredoškolskej vzdelávacej inštitúcie.

  • Slovenský premiér navštívil Báčsky Petrovec

    Premiér Slovenskej republiky Peter Pellegrini navštívil Srbsko a počas jeho krátkej oficiálnej návštevy sa stretol s prezidentom Srbska Aleksandrom Vučićom, srbskou premiérkou Anou Brnabićovou a našiel si čas navštíviť aj Báčsky Petrovec a stretnúť sa s predstaviteľmi Slovákov v Srbsku. Prišiel s peknou správou. S premiérkou Brnabićovou podpísali medzištátnu dohodu o urovnaní dlhu Srbska voči Slovensku a časť dlhu – ide o vyše 7 milióna dolárov – sa vráti späť do Srbska, na podporu slovenskej menšiny. Akú čiastku by sme mohli dostať, to slovenský premiér nespresnil, zdôraznil však, že všetky prostriedky budú určené zahraničným Slovákom a "veľká časť tejto sumy" by mala byť venovaná Slovákom v Srbsku, na výstavbu Slovenského domu.

  • Aj pred storočím bol tu nežičlivý rok

    Tu, na týchto vojvodinských končinách, aj pred 100 rokmi, roku 1919, sme mali nežičlivé počasie. Z Kroniky Lačokovej zverejnenej v knihe Petrovská dedina (Hlas ľudu,1997) zostavovateľa Jána Kišgeciho, so zápiskov z roku 1919 vyberáme výňatky o počasí a stave ciest: „...mrcha cesty, blato, takže kone mali aj nohy doráňané... daždivé dni až po apríl, cesty sa neposušili... daždivo po celý čas a mrcha cesty, aj v žatve aj počas zvážačiek, takže sa aj po kanáli muselo voziť... Žito bolo dosť pozde siate, do blata, kukurice zostalo veľa nevylámanej a pre mrcha cesty sa nemohla dovážať, zostala vonku a tá na povalách zhnila. Na takúto jeseň sa ani starí ľudia nepamätajú... Koncom decembra teplo ako na jar, len cesty sú mrcha, že nemožno ani na prázdnom koči chodiť, ľudia si musia sami na sebe šúšťa pre kravy z poľa donášať..." A ešte horšie to bolo roku 1940, keď boli petrovské ulice zaplavené.

  • Konfirmácia 2019

    Končí sa tzv. poveľkonočné obdobia a na štvrtok 30. mája oslávime Vstúpenie Krista Pána na nebo, po tomto sviatku bude nasledovať Nedeľa po vstúpení a 9. júna Svätodušná nedeľa - Turíce. Po turíčnych sviatkoch už nasleduje Nedeľa Svätej Trojice, ktorou sa uzatvára slávnostná časť a začne sa bezslávnostná časť cirkevného roka. S ukončením slávnostnej časti sa v našich cirkevných zboroch končia aj konfirmačné slávnosti. Tohtoročnú konfirmáciu už absolvovali takmer všetky naše cirkevné zbory. Medzi poslednými konfirmáciu mávajú v Báčskej Palanke, Bajši, Bielom Blate a Slankamenských vinohradoch.

  • Koncert Komorného zboru Musica viva a hostí

    V druhý deň osláv Dňa Petrovca, okrem početných programov, včera odznel aj nanajvýš vydarený koncert Komorného zboru Musica viva a priateľov. V slávnostnej sieni petrovského gymnázia návštevníci si mohli užiť krásne melódie a pookriať si dušu. Na koncerte vystúpili aj mladé petrovské talenty - hudobníci a speváci, tiež speváčky Božena Bažíková a Elena Demrovská a pianista Vladimír Kováč. Hosťami koncertu boli aj členovia hudobnej skupiny Evanjelického gymnázia v Martine, ktorí sa publiku predstavili populárnymi zábavnými skladbami. Na úvod sa prihovorila riaditeľka petrovského gymnázia Anna Medveďová, pokrajinská poslankyňa Tatiana Vujačićová a dirigentka a vedúca zboru Musica viva Mariena Stankovićová Kriváková.

  • Návšteva Spoločnosti M. R. Štefánika

    Veriť, milovať, pracovať – životné a etické krédo Milana Rastislava Štefánika si na titulnú stranu svojho webu vysunula Spoločnosť Milana Rastislava Štefánika so sídlom v Brezovej pod Bradlom v Slovenskej republike, ktorej členovia sa v súlade s takými zásadami aj správajú. Veľké úsilie vynakladajú na kultúrne aktivity a rozvoj duchovných a národných hodnôt. Ich osobitným poslaním je podnecovať záujem mládeže o poznávanie a pochopenie postojov a hodnôt, ktoré M. R. Štefánik vyznával, aby sa pre ňu stal vzorom hodným nasledovania. Usilujú sa tiež o šírenie dobrého mena SR v zahraničí a s tým cieľom podnikajú zájazdy, predovšetkým do krajín, ktoré navštevoval Štefánik. Už niekoľkokrát pobudli aj Srbsko a od včera sú na trojdňovom zájazde vo Vojvodine, kde hlbokú stopu zanechal starší brat generála Štefánika Igor Branislav Štefánik. Dnešný deň strávili v Kulpíne a Báčskom Petrovci.

  • Oslavy Dňa Petrovca 2019

    Od dnes a do nedele prebiehajú oslavy Dňa Petrovca 2019. Začali sa súťažou penzistov v šachu, šípkach a biliarde a pokračovali výstavou detských prác. Tradične sa v prvý oslavný deň predstavujú aj petrovskí výtvarníci a filatelisti, ktorí aj tentoraz usporiadali príležitostné výstavy. Ústredným podujatím bola Slávnostná akadémia Rady Miestneho spoločenstva Petrovec venovaná jubileám a dôležitým udalostiam, ktorá aj v tomto roku prebiehala vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Zajtra oslavy pokračujú tradičným jarmokom a kultúrno-umeleckým programom, ktoré sa netradične usporiadajú na Petrovskom trhovisku a v Kultúrnom stredisku, resp. na nádvorí Miestneho spoločenstva. Tam bude i súťaž o najlepšiu klobásu a pálenku.

  • Sovy z našej záhrady

    Myšiarka ušatá alebo sova ušatá – tento druh sovy vraj loví myši, ale nepohrdne ani lienkou. Raz sa údajne stalo že akási myšiarka zjedla naraz myš i lienky a veľmi jej to zachutilo. Odvtedy začala pravidelne požívať také „myš-lienky", následkom čoho sa stala veľmi múdra... Taká múdra sova bývala v našej záhrade. Okále mala veľké a múdro nimi pozerala. Vďaka svojej bystrej hlave a dôvtipnosti raz k nám prilákala svojho nového druha. Čoskoro nato sme od údivu aj my oči vytreštili, keď sme v hniezde uvideli malé okaté pápernaté piskotalo. Najprv bolo iba jedno a o pár dní sa vyliahlo aj druhé. Svet uzreli na vŕšku suchej jedle, na daždi a na slnečnej pále. Mudrovali aj tie malé. Rýchlo sa im odnechcelo to kruté počasie. Zatúžili z vŕšku stromu dostať sa do skrýše listov. Ale, beda! Múdre síce boli, ale krídelká mali slabé. Bola práve noc, – veď sovy sú noční vtáci, – keď sa zo zeme začalo ozývať zúfalé pískanie.

  • Dni slovenskej kultúry v Belehrade

    V máji tohto roku belehradská Galéria '73 zorganizuje sériu podujatí venovaných kultúre priateľskej krajiny Slovenska. Dni slovenskej kultúry sa začnú slávnostným otvorením výstavy obrazov a grafík Pavla Čániho, popredného maliara a grafika z Kulpína, ktorý bude v Galérii '73 prezentovaný na výstave s názvom Autobiografiky / Autobiografike. Výstavu otvoria zajtra 23. mája o 19:00 TU: http://www.galerija73.com/dogadjaj/samostalna-izlozba-grafika-pavel-canji

  • Minulý víkend na Radoši a v Iloku

    Koordinácia rád a zástupcov národnostných menšín Vukovarsko-sriemskej župy (VSŽ) v Chorvátsku už niekoľko rokov v máji tradične organizuje deň národnostných menšín tohto regiónu. V tomto roku česť organizovať podujatie sa dostalo slovenskej národnostnej menšine. V poradí 16. Deň národnostných menšín Vukovarsko-sriemskej župy sa konal v sobotu 18. mája 2019. Nositeľom podujatia bola Rada slovenskej národnostnej menšiny VSŽ v čele s predsedom Milanom Pucovským a hostiteľom bola Matica slovenská z Radošu vedená predsedom Zlatkom Pucovským. V nasledujúci deň v Iloku prebiehalo ďalšie tradičné podujatie: Váľanie májového dreva.

  • Ľudovít Štúr – životný príbeh

    Vo vydavateľstve Matice slovenskej z Martina v týchto dňoch vyšiel biografický román Ľuboša Juríka s názvom Ľudovít Štúr – životný príbeh. Je to obsiahle dielo o Ľudovítovi Štúrovi v beletrizovanej podobe. „Dielo sa dôsledne pridŕža historických reálií, ktoré spisovateľ hodnoverne domýšľa, no nevymýšľa." Uvádza to v noticke k tomuto románu doc. PaedDr. Pavol Parenička, PhD. Tiež hodnotí, že „príbeh Ľudovíta Štúra, veľkého muža našej minulosti, nesie nadčasové posolstvo: silný, pozitívne konajúci jednotlivec môže dať do pohybu lavínu udalostí, ktoré ovplyvnia celé ľudské spoločenstvá." V knihe sa možno dočítať aj o dolnozemských Slovákoch, Lužických Srboch, srbsko-slovenských vzťahoch... „Posledným žiakom Ľudovíta Štúra bol Srb Konstantin Kostić, ktorý dokonca býval u neho v Modre. Prišiel do Modry študovať po revolúcii na nižšie evanjelické gymnázium na odporúčanie ruského pravoslávneho kňaza Michaila Fjodoroviča Rajevského..." uvádza autor v knihe. Žiakom Ľudovíta Štúra bol i vodca vojvodinských Srbov Svetozar Miletić.

  • Noc múzeí v Báčskom Petrovci

    V Báčskom Petrovci v rámci tohtoročnej Noci múzeí, ktorej témou bola Sloboda, usporiadali viaceré podujatia, okrem iného aj dve samostatné výstavy: výstavu Posúvanie akademického maliara Jozefa Klátika z Petrovaradína k jeho sedemdesiatinám a výstavu String art v Kulpíne mladého umelca Mira Horváta (1986). Profesionálny maliar natierač Miro Horvát vo voľnom čase maľuje portréty a vytvára klinčekovo-cvernové divy. Technikou string art na včerajšej vernisáži dokončoval obraz sovy.

  • Tanec s Európou

    Gymnázium Mihajla Pupina z Kovačice dnes usporiadalo v poradí štvrtý Deň otvorených dverí a napoludnie na plató pred budovou Obce Kovačica sa zapojilo sa do medzinárodného podujatia European Quadrille Dance Festival – Tanec s Európou. Maturanti základných škôl z celej obce a kovačického gymnázia tancovali quadrille – štvorylku a tiež srbské kolo. Riaditeľka gymnázia Tatiana Brtková pre kovačickú televíziu Rtv OK hovorí, že sa do kola chytilo zo 300 malých a veľkých maturantov, ktorí na záver vypustili do vzduchu balóny so svojimi želaniami. Podľa jej slov, bol to emotívny koniec jedného školenia a začiatok nejakého nového životného úseku. Po tanci si ôsmaci obzreli kovačické gymnázium, kde im premietli kratší film o škole a predviedli viaceré ukážkové cvičenia.

  • Program osláv Dňa Petrovca

    Oslavy budú prebiehať v dňoch 24. – 26. mája 2019. V piatok o 19.h vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec usporiadajú Slávnostnú akadémiu Rady Miestneho spoločenstva Petrovec, ktorá bude venovaná viacerým významným jubileám. Počas osláv sa bude športovať, súťažiť, spievať, hrať, predávať, kupovať. Petrovcom bude zas klobása rozvoniavať.

  • Posedenie s Vierou Benkovou

    Vonku vyčíňali mraky a v zadnej chyži Spolku petrovských žien príjemne praskalo horiace drevo v starodávnej peci. Oheň je srdcom domova, dáva hrejivý pocit a vytvára príjemnú atmosféru... Či už to sálajúce teplo, či vôňa čaju a čerstvého pečiva, alebo tie rozprávky o niekdajšom Petrovci...a možno práve všetko spolu, vytvorilo lyrický štimung starodávna, ktorý správne dávkovala hostka jubilantka. Vieru Benkovú (1939), ktorá, vraj, o Petrovci iste najviac popísala, si v pondelok, na príjemnom podvečernom posedení, zvláštne uctili petrovské ženy. Na večierku odzneli aj verše, vážne tóny a aj pekné slovenské starodávne piesne. Nechýbali ani návštevníci, prevažne návštevníčky, ktorým prekážku nepredstavoval nečas – je to iste dôkaz, že si pani spisovateľka zaslúžila rešpekt. Uctiť si človeka, je to ten najkrajší dar.

  • Julinkine uspávanky

    Ľudmila Berediová Stupavská z Kysáča sa roky zaoberá zberateľskou činnosťou a vlastní hodnotné zbierky vzácnych fotografií, predmetov a krojov. Okrem hmotného dedičstva, starostlivo uchováva aj to nehmotné. Najnovšie vydala brožúrku Julinkine uspávanky, chcela tak uchrániť pred zabudnutím starodávne pesničky, ktoré sa v minulosti spievali nad kolískami malých detí. Do publikácie zaradila 16 uspávaniek a knihu doplnila dobovými fotografiami. Prezentácia brožúrky prebiehala v nedeľu, v Deň matiek a zorganizoval ju Spolok kysáčskych žien. O knižočke hovoril riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak, redaktorka vydania Anna Francistyová a redaktor knižných vydaní Jaroslav Čiep. Grafickú úpravu mala na starosti Andrea Merníková Šimonová a notové záznamy Ervín Malina.

  • Kulpín má nového pravoslávneho kňaza

    Prezviter Zoran Regodić z Čurugu je novým kulpínskym pravoslávnym kňazom. V piatok prevzal úrad od doterajšieho kulpínskeho pravoslávneho duchovného pastiera, prezvitera Lazara Majstorovića, ktorý je premiestnený do Veterniku. Na dnešných bohoslužbách, keď si pravoslávna cirkev pripomína Svätého Vasila Ostrožského, boli uvedení do služby obaja kňazi – Zoran Regodić v Kulpíne a Lazar Majstorović vo Veterniku.

  • V Zreňanine bude cirkevné mládežnícke centrum

    Slovenská evanjelická a.v. cirkev v Srbsku (SEAVC) má Zreňanine 182-ročný kostol, vedľa ktorého sa nachádza farská budova. Tá však bola v povojnovom období nacionalizovaná a napokon roku 2006 znova vrátená cirkvi. Keďže ide o krásnu starobylú budovu na atraktívnej lokalite v strede Zreňaninu, cirkevné vedenie sa rozhodlo z objektu urobiť Mládežnícke centrum. Adaptácia už naplno prebieha a podľa slov Vladimíra Lovása, farára aradáčskeho, ktorý má na starosti zreňaninský filiálny zbor, v tomto roku plánujú zakončovať s prácami, aby sa objekt už v roku 2020 mohol vysvätiť a používať. Už v budúcom roku by teda prvé skupiny cirkevnej mládeže mohli tráviť letné prázdniny v Mládežníckom centri v Zreňanine. Jeho ubytovacia kapacita by mala byť vyše 35 lôžok.

  • Cantilena a spomienka na Hviezdoslava

    Úžasný koncert sa uskutočnil na konci apríla v zaplnenom evanjelickom kostole v Senici. So svojím programom tu vystúpil Spevácky zbor mesta Senica Cantilena pod vedením dirigenta Jozefa Chabroňa. Vystúpenie pod názvom Proč bychom se netěšili sa skladalo z pätnástich skladieb významných skladateľov a záverečnej piesne Aká si mi krásna, ty rodná zem moja... Súčasťou popoludnia bola aj spomienka na jedného z najvýznamnejších slovenských básnikov Pavla Orságha Hviezdoslava pri 170. výročí jeho narodenia. Domáci farár Juraj Šefčík prítomným priblížil predovšetkým jeho pôsobenie v Senici v rokoch 1874 - 1875, ktoré nie je všeobecne známe.

  • Slovenskje národňje novini z roku 1845 a 1846 aj o nás

    Dvojtýždenník Slovenskje národňje novini (Slovenské národné noviny) boli prvé slovenské politické noviny. Vychádzali v štúrovskej slovenčine v rokoch 1845 až 1848 v Bratislave v náklade 400 – 800 výtlačkov. Ich iniciátorom, vydavateľom a hlavným redaktorom bol Ľudovít Štúr. Dolnozemskými dopisovateľmi boli učiteľ Benjamin Reisz, gemerský rodák Štefan Homola, zakladateľ a predseda Nedeľnej školy v Petrovci, ba aj veľký štúrovský básnik Janko Kráľ, ktorý prišiel do Kulpína v lete 1846, kde v kaštieli srbskej statkárskej rodiny Stratimirovićovcov učil ich dcéry. Medzi tunajšími Slovákmi Janko Kráľ pobudol do apríla roku 1847.

  • Nadlacké vydavateľstvo a vojvodinské školstvo predstavené na Slovensku

    Uplynulý týždeň sa v Banskej Bystrici v organizácii Univerzity Mateja Bela konali dve úspešné akcie prezentujúce dejiny, kultúru a súčasný život dolnozemských Slovákov. Bola to prezentácia Vydavateľstva Ivan Krasko z Nadlaku (s dôrazom na monografie Krátke dejiny dolnozemských Slovákov autora Miroslava Kmeťa a Naši vo svete – Slováci južne od hranice Slovenska autora Ladislava Lenovského) a prednáška PaedDr. Svetlany Zolňanovej na tému Minoritné školstvo v Srbsku (so zameraním na výučbu slovenského jazyka).

  • Konopárske tradície

    Obnovená historická fara v Hlbokom na Slovensku nemá v súčasnosti stálych obyvateľov a preto miestny cirkevný zbor súhlasil s využitím týchto priestorov na nevšednú krátkodobú výstavu. Požiadavku vzniesol milovník tradícií Michal Filípek, študent Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, aby tu mohol koncom apríla realizovať svoj študijný projekt pod názvom Konopárske tradície. So svojím príhovorom prišiel i administrátor cirkevného zboru v Hlbokom brat farár Juraj Šefčík, ktorý poskytol priestory fary pre túto výstavu. Sám ju tiež obohatil niekoľkými exponátmi. Patrili ešte jeho prarodičom a priniesol si ich z rodiska, zo Selenče.

  • 63. Literárne snemovanie v znamení jubileí

    V slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kolára v Báčskom Petrovci 4. mája prebiehalo 63. Literárne snemovanie. Venované bolo 70-ročnému mesačníku pre literatúru a kultúru Nový život, ktorý je spolu so Slovenským vydavateľským centrom organizátorom tohto podujatia, ako i životným jubileám Viery Benkovej (80), Michala Harpáňa (75), Víťazoslava Hronca (75), Jozefa Klátika (70), Miroslava Bielika (70) a Vladimíra Valentíka (60). Úvodom sa prihovorila Zdenka Valentová Belićová, šéfredaktorka Nového života a účastníkov pozdravila i Anna Medveďová, riaditeľka gymnázia, Libuša Lakatošová, predsedníčka NRSNM a Anna Čapeľová, predsedníčka Výboru pre kultúru NRSNM. V prvej časti snemovania udelili Cenu Nového života za rok 2018, ktorú tentoraz získala Zdenka Valentová Belićová za cyklus básní Éterizácia uverejnený v Novom živote č. 5 – 6, 2018.

  • Ocenenia Pro Cultura Slovaca 2019

    Dňa 27. apríla 2019 v slávnostnej sieni hudobnej školy v Slovenskom Komlóši – Maďarsko vzdali hold dlhoročnej a úctyhodnej práci vykonávanej na poli slovenskej kultúry ďalším osobnostiam a kolektívom. Pamätný list Pro Cultura Slovaca v r. 2019 získal: Ján Struhár zo Srbska – za prínos v oblasti audiovizuálnej tvorby, za prezentáciu a propagáciu slovenského dolnozemského umenia a kultúry. Cenu Pro Cultura Slovaca v r. 2019 získali: Katarína Melegová Melichová zo Srbska – za prínos v oblasti audiovizuálnej tvorby, divadelného umenia, umeleckého prednesu, tvorby a realizácie významných kultúrnych podujatí, za úspešné riadenie kultúrnych ustanovizní, za dlhodobú podporu slovenského dolnozemského umenia a kultúry a za šírenie dobrého mena slovenského dolnozemského umenia a kultúry doma a v zahraničí, za ich prezentáciu a propagáciu a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku z Rumunska – za prínos v oblasti tvorby a realizácie významných kultúrnych podujatí, za vedecko-výskumnú činnosť v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov, za šírenie dobrého mena slovenského dolnozemského umenia a kultúry doma a v zahraničí, za dlhodobú podporu slovenského dolnozemského umenia a kultúry, za ich prezentáciu a propagáciu.

  • Skrachuje petrovská tlačiareň v roku storočnice?

    Hospodársky súd v Novom Sade 28. 03. 2019 vyniesol rozhodnutie o začatí konkurzného konania nad dlžníkom – Tlačiarňou HL print v Báčskom Petrovci. Za konkurzného riaditeľa vymenovali Bogdana Rajaka a vyzvali veriteľov v 30-dňovej lehote prihlásiť svoje pohľadávky. Prvé pojednávanie veriteľov a zároveň i Zhromaždenie veriteľov sa uskutoční 14. mája 2019 v Hospodárskom súde v Novom Sade a vyšetrovacie pojednávanie bude 30. mája 2019. Vyjde v jubilejnom roku na žobrácku palicu naša kníhtlačiareň, a vyjde na márnosť dedičstvo našich pokrokových predkov, ktorí pred storočím vedeli doceniť dôležitosť tlačenia kníh a vzdelávania sa v slovenčine?

  • Biely orgován

    Spisovateľ, redaktor a úradník Martin Toman Banátsky (1899 – 1977) sa narodil pred 120 rokmi v Kovačici. Bol straníckym funkcionárom, a aj vďaka tomu zastával dôležité funkcie. No, keď sa v roku 1949 dostal do sporu s Komunistickou stranou Juhoslávie, dostal sa i do nemilosti a pozbavený bol okrem iného aj šéfredaktorstva v Hlase ľudu a Novom živote. V roku 1950 emigroval do Československa. Pre jeho informbyrovskú politickú orientáciu sa jeho texty celých štyridsať rokov u nás nesmeli uverejňovať. Teraz, v čase kvitnutia orgovánu, uvádzame jeho báseň Biely orgován...

  • Z mosta do prosta...

    „Hádam začnem od peňazí. Ak človek robí za ne, vždy je na niekoho odkázaný. Ak robí za pánbohzaplať, tak to robí z vlastnej vôle, ale hlavne podľa toho, ako to sám chce. Preto to aj vydrží robiť roky rokúce." Napísal to istý náš spolupracovník blahoželajúc nám vlani k desaťročnici tejto našej webovej stránky. K tej dekáde dnes pripájame ďalší rok. Jedenásť rokov kulpin.net kronikársky zaznamenáva udalosti tu vôkol nás a Vás. Aj vôkol Vás, ktorí nám zasielate informácie, pritom to urobíte za rovnakých podmienok, ako my čo robíme – teda súhlasíte s tým pánbohzaplať. Všetkým spolupracovníkom srdečne ďakujeme a ďakujeme aj tým, ktorí preberajúc naše články či fotky uvedú zdroj a napíšu autora. Treba mať čisto za sebou.

  • V Padine horel dom kultúry

    V požiari, ktorý vzplanul krátko po polnoci v Padine, obetí a zranených našťastie nebolo, avšak veľké hmotné škody sú spôsobené na impozantnom objekte Domu kultúry Michala Babinku v tejto banátskej slovenskej dedine, ktorý bol vo fáze záverečných rekonštrukčných prác. Vďaka intervencii požiarnikov z Padiny, Kovačice a Pančeva oheň bol lokalizovaný a nerozšíril sa na celý objekt. Riaditeľka padinského domu kultúry Anička Elchekhová pre Slovenskú redakciu Rádia Nový Sad vyhlásila, že je zničená veľká sieň, javisko a časť strechy nad veľkou sieňou. Podľa slov organizátora kultúrnych programov Jána Papu skupina členov Kultúrno-umeleckého spolku z Padiny zachránila inštrumenty, ktoré sa nachádzali v budove domu kultúry. Vyšetrovanie o dôvodoch vzniku požiaru prebieha.

  • IN MEMORIAM – Vlastislav Cesnak

    Vo veku nedožitých 74. narodenín sa prerušila nitka života architekta, maliara a fotografa Vlastislava Cesnaka z Kulpína. Viac už nebude zadumane zošívať ulice na večernej prechádzke dedinou. Za ním však zostáva jeho umelecká tvorba a jeho texty na Wikipédii.

  • Rok Milana Rastislava Štefánika

    Vláda Slovenskej republiky vyhlásila rok 2019 rokom Milana Rastislava Štefánika. Dňa 4. mája si pripomenieme 100. výročie tragického leteckého nešťastia brigádneho generála PhDr. Milana Rastislava Štefánika (* 21. júl 1880, Košariská, Rakúsko-Uhorsko – † 4. máj 1919, Ivanka pri Dunaji, Česko-Slovensko). A v dnešný deň pred 79. rokmi 25. apríla 1940 v Novom Sade zomrel jeho starší brat, evanjelický farár, publicista a poslanec Igor Branislav Štefánik (1873 – 1940). Dvaja bratia zanechali hlbokú stopu v dejinách dolnozemských Slovákov, ale aj v dejinách srbského národa. Obaja bojovali za spolupatričnosť Slovákov a Srbov, obaja boli i politicky aktívni. Možno práve politické aktivity Milana Rastislava Štefánika boli dôvodom havárie jeho lietadla. Záhadnú smrť svojho mladšieho súrodenca vysvetľoval a dokazoval Igor Branislav Štefánik, v tej dobe evanjelický farár v Báčskej Palanke, ktorý sa takmer dvadsať rokov pokúšal vysvetliť okolnosti, za akých lietadlo stroskotalo. O tom zanechal aj niekoľko strán písaných záznamov. Tie starostlivo uschováva Ján Guba z Pivnice.

  • Pravoslávni prežívajú Veľký týždeň

    V pondelok sa pre pravoslávnych začal tzv. Strastný týždeň, ktorý bude až do nedele chronologicky kopírovať posledné dni Isusa Christa na Zemi. V tomto týždni má každý deň prívlastok „veľký". Na Veľký Štvrtok si pripomínajú ustanovenie Eucharistie na Tajomnej večeri a večer sa v ich chrámoch slúžia tzv. „Strasti", kde čítaním 12 Evanjelií a rôznymi bohoslužobnými piesňami prežívajú utrpenie Christa. Od Veľkého Piatku až do nedele kvôli Ukrižovaniu a smrti Isusa Christa nezvonia zvony v nijakom chráme. V tento najsmutnejší deň v roku sa u pravoslávnych nesmie slúžiť ani Liturgia a na večernej bohoslužbe sa vynáša do prostriedku chrámu plátno so Spasiteľom v hrobe. Jeho zostúpenie do pekiel je obsahom bohoslužieb Veľkej soboty. Pravoslávni veriaci sa riadia tzv. východnou Pascháliou a v tomto Veľkom, či Strastnom týždni ešte dodržiavajú 40 dňový Veľký pôst a zdržiavajú sa od mäsa, mlieka, vajec, syra a ďalších živočíšnych produktov.

  • Nedožité 75. narodeniny Vladimíra Dorču

    Pri príležitosti nedožitých 75. narodením novinára Vladimíra Dorču chceme si na neho zaspomínať reportážou ...už mi koňa sedlajú. Vladimír Dorča, charakterizovaný ako „satirik", autor pre deti, novinár v týždenníku Hlas ľudu v Novom Sade, širšej čitateľskej verejnosti je známy predovšetkým ako humorista a reportér. Narodil sa 23. apríla 1944 v Báčskom Petrovci, v rovnakom roku keď sa zrodil aj Hlas ľudu. Umrel 27. júna 2005 v Kulpíne.

  • Veľká noc v Kulpíne 2019

    Bohatý duchovný a hospodársko-turistický rozmer tohtoročných sviatkov jari v Kulpíne sme zaznamenali foto reportážou. Na predpoludňajších slávnostných veľkonočných bohoslužbách, po kázni zborového kňaza Jaroslava Javorníka, vystúpili deti Detskej besiedky, žiaci hudobnej školy pri cirkevnom zbore, ktorú vedie Samuel Kováč a cirkevný spevokol pod vedením Ondreja Maglovského. Popoludňajšia časť programu prebiehala v Loveckom dome, kde odovzdávali ocenenia za najlepšie vína a domácu hrubú klobásu. Pred tým vystúpili malí folkloristi KUS Zvolen a Zoran Mitić predniesol priliehavú báseň. Michal Dovičin, predseda Združenia vinárov a vinohradníkov z Kulpína, ktoré je organizátorom turistického podujatia Veľká noc v Kulpíne, pozdravil hostí a účastníkov súťaže a ocenenia odovzdávali Branislav Kuštra a Radoslav Kolarski. Program moderovala Viera Dorčová Babiaková.

  • Viere Benkovej k životnému jubileu

    Dané sú nám talenty. Sme nimi poverení, ale aj povinní rozvíjať a presadzovať tie danosti. Ak je niekomu daný talent „pera", treba s radosťou a zodpovedne brať ten dar, zdokonaľovať ho a cibriť. "Vysloviť seba a byť tvar slova,/zrkadlo vody, korienok semena,/ston zeme v kŕči/Venušinho lona;/vysloviť seba a kožu odhodiť..." Kožu odhodiť, pritom však májový ošiaľ v srdci stále nosiť a trebárs aj niekedy namiesto soli, do polievky lásky, prisýpať slané, pálivé slzy... lebo, "človek je od nepamäti/na zemi,/na pleciach nesie/ zrkadlá vesmírov;/až raz padne na kolená,/záhadou podlomený." Záhadou bývame podlomení a zraňovaní, no predsa ten život, prírodu, dar lásky a ľudí si treba vážiť, lebo „zem duní, zem sa otriasa,/hromží a vyhráža;/zápasia blesky divoko,/pšenica hrivou potriasa;/je pokorná sťa roľníkova túžba:/sypať a žiť-/žiť a sypať... Túžime žiť, no príroda je mocná, dokáže nás raz pokoriť, inokedy však potešiť, sypať a nasýtiť... Treba si v každej situácii vážiť ten „vzácny, celistvý, krehký svet"... Všetky tieto filozofické úvahy a rady do života nachádzame v tvorbe Viery Benkovej, ktorá v týchto dňoch oslavuje životnú osemdesiatku a ktorá dodnes úspešne rozvíja svoj dar „pera". Nech jej to trvá. Široké pole do ďalších rokov!

  • VEĽKÁ NOC V KULPÍNE 2019– výsledky súťaže vín a klobás / USKRS U KULPINU 2019 – rezultati takmičenja

    Dve odborné komisie ohodnotili včera vzorky 55 bielych vín, 21 červených, 11 ružových a 1 ovocné víno a tretia komisii oceňovala kvalitu 72 domácich hrubých klobás. Ich verejná degustácia sa bude konať vo Veľkonočnú nedeľu 21. 04. 2019 v Poľovníckom dome v Kulpíne, po udeľovaní medailí, ktoré sa začne o 17:00. Výsledky včerajšieho oceňovania si možno pozrieť pod textom.

  • Revitalizácia chmeliarstva a naša tradícia

    Vo Vojvodine vlani iniciovali program revitalizácie chmeliarstva a s tým cieľom pokrajinská vláda začala s podporou výstavby nových chmeľníc. Prvé výsledky sú nateraz skromnejšie, avšak s podporou sa pokračuje aj v tomto roku. Chmeľom je vysadených nových 8 ha plôch. To pomôže malým „craft" pivovarom, ktorých rozvoj aj v tomto roku tiež podporí pokrajinská vláda. „Chceme rozpracovať jednu kompletnú agrárnu politiku, od primárnej výroby po spracovanie," vyhlásil pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo Vuk Radojević a dodal, že sú miny pivovary čoraz populárnejšie a už ich máme 44. Chmeľ teda má perspektívu a v DOO Petrovec postupne rozširujú plochy pod touto priemyselnou plodinou. Vedľa Kulpína vlani tiež bola chmeľom vysadená jedna menšia plocha a v týchto dňoch k nej pribúda ďalšia. Sú teda reálne šance, že už na budúci rok dôstojne a hrdo oslávime 250 rokov našej chmeliarskej tradície.

  • „Pokoj vám"

    „Pokoj vám" (Jn 20, 19). Napriek tomu, že tento pozdrav je neformálny, vystihuje podstatu veľkonočného posolstva. Dar pokoja je totiž veľmi vzácny dar. Pokoj nám pomáha zvládnuť ťažkosti bez toho, aby nás pohltili tiesne, hnev či strach a prináša do nášho srdca dôveru, ktorá nás bude viesť pri ťažkých rozhodnutiach. Pozrime sa, či aj my môžeme mať ten istý pokoj vo svojom srdci. „Mnohí ľudia žijú skromne a spokojne. Netrápi ich to, že iní žijú omnoho lepšie. Mohli by aj oni žiť lepšie, ale to by im bolo na hanbu." (Duško Radović). Treba si radšej uvedomiť, čo všetko v živote máme, čoho všetkého sa nám dostáva. Namiesto porovnávania sa s inými, čo je porovnávanie neporovnateľného, radšej zamerať svoju pozornosť na uvedomenie si svojho rastu. Vidieť každý aj ten najmenší pokrok, každý krok vpred oceniť a byť zaň vďačný. V pôste sa treba intenzívnejšie zamýšľať nad sebou. Hľadať nápravu – aj to nás dokáže upokojiť. Tí senzitívnejší ľudia cítia veľký pokoj v chrámoch. V tých monumentálnych stavbách pokoj priam sála. Treba si ich preto chrániť a hlboko vážiť.

  • IN MEMORIAM – za Michalom Juríkom

    V noci zo soboty na nedeľu, po dlhšej chorobe, ale znenazdajky, nás opustil Michal Jurík. Michal Jurík sa narodil 4. decembra roku 1944 v Kulpíne. Základnú školu ukončil v rodisku a na Gymnáziu v Báčskom Petrovci maturoval v školskom roku 1962/63. V štúdiách pokračoval na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade. Krátko pracoval v Hlase ľudu a v Slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu verejného servisu RTV strávil ďalších 32 rokov. Pôsobil tam od roku 1973 a v auguste roku 2005 využil sociálny program a odstupné a z redakcie takýmto spôsobom odišiel do predčasného dôchodku.

  • Dnes je Kvetná nedeľa

    Kristus v Kvetnú nedeľu vstupuje do Jeruzalemu. Volajú mu na slávu Hosana! Vystielajú mu cestu palmovými ratolesťami. A už o pár dní ho odsúdia ako zločinca a ukrižujú. Táto nedeľa tak poukazuje na to, v akej tesnej blízkosti stoja dve také odlišné zvolania: Hosana! a Ukrižuj! Protiklad najhlbšej úcty a najpodlejšieho pokrytectva. Dvojtvárnosť človeka. Pre kresťana je predsa tým najhlbším odkazom celého tohto nadchádzajúceho Veľkého týždňa: Lásku bez kríža nenájdeš a kríž bez lásky neunesieš. Kvetná nedeľa je poslednou predveľkonočnou nedeľou. Začína sa ňou najdôležitejší týždeň v roku - veľkonočný týždeň, známy pod názvami Tichý alebo Veľký týždeň.

  • Symboly a tradície Veľkej noci

    Iný kraj, iný mrav. V závislosti od kraja líšia sa aj naše veľkonočné zvyky a tiež aj stoly. Avšak, nachádzame pri nich aj spoločné „kresťanské" črty. Spoločné sú napríklad varené vajíčka. Ony sa varili a okrášľovali ešte pred vznikom kresťanstva. Na jar sliepky začínajú už znášať, takže všade boli vajíčka a keď k tomuto pridáme, že okolo jarnej rovnodennosti aj komory sa už vyprázdnili, čo zase v staroveku bolo aj príčinou začiatku „novej vojnovej sezóny", príčinou zrodu boha Marsa a následne aj mesiaca marca... vidíme, že s príchodom jarnej sezóny sa začína aj nová „kuchynská" sezóna. Z komôr sa vynesú posledné zásoby. Ku nim sa pridá niečo „z nového" a je tu už veľkonočný stôl. Vajíčko nesmie chýbať. Veď ono je symbolom začiatku. Z tejto príčiny sa tiež zajačik stal symbolom Veľkej noci. Vonku je totiž svieža trávička, teda zajace sa môžu začať hojne rozmnožovať. Mnoho malých zajačkov, mnoho nových začiatkov.

  • Juraj Mučaji (1919 Báčsky Petrovec – 1945 Ukrajina)

    Juraj Mučaji sa narodil pred sto rokmi 19. februára v Báčskom Petrovci a bol starším bratom známeho básnika Pavla Mučajiho. Študoval na gymnáziu v Báčskom Petrovci, do r. 1941 na učiteľskom ústave v Belehrade. V rokoch 1941 – 1942 bol učiteľom v Kulpíne, od júna 1942 bol kultúrnym redaktorom Slovenskej jednoty v Budapešti, 1943 vojakom maďarskej armády v Tolne, na východnom fronte padol do sovietskeho zajatia a v tábore podľahol týfusovej horúčke. Literatúre sa venoval už počas gymnaziálnych štúdií, neskôr svoje básne i prózu publikoval v časopise Slov. jednota. Patril k moderným básnikom dolnozemských Slovákov. Diela: zbierka poézie Rozvravené srdce (1942), výber celoživotnej poetickej tvorby Básnické dielo Juraja Mučajiho (1969), korešpondencia Listy písané v tieni smrti (1969), verše pre deti Nezbedníci (1975).

  • V susedstve veľkého gymnázia

    Ozaj len koľko tajomstiev ukrýva to naše storočné slovenské gymnázium? A čo všetko, okrem veľa potu a nádejí v prosperitu slovenského ľudu a v krajšiu budúcnosť potomkov, bolo vbudovaných do základov tohto grandiózneho objektu? Koľko našich chudobných slovenských rodín si v tých neľahkých medzivojnových časoch od úst odtŕhalo, aby sa naša slovenská mládež mohla vzdelávať v rodnej reči? Prečo jeho výstavbu nechcela podporiť vláda v Belehrade a podporila ju vláda ČSR? Prečo nezostali ľahostajní ani americkí Slováci a po výzve Milana Rastislava Štefánika, ktorého storočnicu tragickej smrti si tiež v tomto roku pripomíname, prispeli na gymnázium značnou sumou? Tie a také otázky som si kládla neskôr, až v dospelom veku, no kým som bola dieťaťom snorila som po školskom dvore, učebniach a gymnaziálnych zákutiach a hľadala tam odpovede na mnohé detské otázniky. Napríklad aj na také, že prečo je v lete v budove príjemne chladno, prečo sa v prázdnej škole hlas rozlieha ako ozvena, akoby sa vzácna pani s nami chcela porozprávať a prečo ma na vstupe do budovy ovanie akýsi tajuplný pocit, ktorý tiež pociťujem, keď vchádzam do kostola...?

  • Tiene nad Balkánom

    Nový Sad dnes úspešne zvládol úlohu Viedne. Filmárom z Belehradu zrejme boli potrebné fasády v neoklasicistickom štýle starého novosadského mestského jadra, ktoré sa aspoň ako-tak môžu podobať priečeliam budov rakúskeho hlavného mesta. Tak sa časť Námestia slobody v okamihu pozmenila na záhradu viedenskej kaviarne. Pred novosadskou radnicou boli zaparkované tri autentické autá z tridsiatych rokov 20. storočia, všade okolo boli herci v kostýmoch z rovnakého obdobia, zatiaľ čo sa námestím viezol slávny viedenský fiaker, s parádnym pohoničom a záprahom dvoch bielych koní. Všetko to zvedavo sledovali okoloidúci, ktorí sa stali svedkami nakrúcania seriálu Tiene nad Balkánom. Ide o srbský televízny seriál, ktorého autormi sú Dragan Bjelogrlić a Stevan Koprivica. Dej sa odohráva medzi dvomi svetovými vojnami v Juhoslovanskom kráľovstve a sleduje príbeh dvoch inšpektorov belehradskej polície, ktorí sa bezprostredne pred atentátom v Národnom zhromaždení v roku 1928 snažia vyriešiť záhadu rituálnych vrážd, ktoré zatriasli verejnosťou.

  • Bez plastových vreciek už v budúcom roku?

    Vláda Vojvodiny schválila dnes text Deklarácie ochrany životného prostredia, ktorou sa obciam a mestám odporúča do konca roka 2020 zakázať používanie igelitiek a plastových výrobkov na jednorazové použitie. V navrhnutej deklarácii sa uvádza i to, že do konca roka 2024 ustanovizne, ktorých zakladateľom je pokrajina budú musieť pripraviť projektovú dokumentáciu na zavedenie energeticky účinných systémov vykurovania. Bude sa viac zalesňovať a v niektorých obciach sa bude podporovať doprava na elektrický pohon.

  • Smrtná nedeľa, Iudica

    Smrť je koniec. Smrtná nedeľa hovorí teda o akomsi konci. Hovorí však aj o zákone. Pomenovaná je tiež Judika (Iudica), čiže smrť je daná do súvisu s justíciou, so Zákonom. Zrejme, v tomto prípade so zákonom Božím, zákonom Prírody: Kde niečo končí, iné sa začína. Príroda práve začína nový cyklus. Prebúdza sa. Nastane teda znovuzrodenie. A bude i vzkriesenie. Veľká noc nám hovorí, že sa smrťou život nekončí. Napovedá i to, že rovnako tak, ako i na tomto svete, aj v tých iných sférach, v ktorých ľudský život pokračuje, existujú výhody a tresty, dobré a zlé podmienky. Tento blížiaci sa, a podľa mnohých najväčší kresťanský sviatok, nás preto vyzýva konať dobré skutky, aby sme v tých iných dimenziách nemuseli pykať za svoje tunajšie činy. Za sedem hlavných hriechov, ktorých sa nesmieme dopúšťať, ktoré sú dôvodom ďalších hriechov, sú označené: pýcha, lakomstvo, závisť, zlý hnev, smilstvo, obžerstvo a lenivosť- duchovná znechutenosť.

  • Roboti medzi nami

    V Belehrade včera a dnes prebiehal druhý Digitálny summit hospodárstiev Západného Balkánu. Na ňom sa prezentovali najnovšie trendy v oblasti informačných technológií a na podujatí sa zúčastnilo okolo štyritisíc účastníkov. Medzi nimi bola aj Sophia: prvý humanoidný robot, ktorý má občianstvo a cestovný pas Saudskej Arábie. Sophia vystúpila na jednej panelovej diskusii, kde odpovedala na otázky a s úsmevom povedala, že umelá inteligencia, roboti a digitalizácia mnohých výrobných procesov prinesú svetu nové pracovné miesta a lepší a pokojnejší život. Okrem Sophie do Belehradu pricestoval aj robot Titan, ten však bez pasu, a tiež prvý kyborg na svete – človek s vbudovanou anténou v hlave. Neil Harbisson si ešte pred pätnástimi rokmi nechal do hlavy implantovať anténu, ktorá zachytáva viditeľné i neviditeľné.

  • Novosadské mosty

    Apríl roku 1999 otvoril tri veľké rany na srdci Nového Sadu. NATO bomby najprv 1. apríla do Dunaja ponorili Varadínsky most o dva dni neskôr zbúrali Most slobody a 26. apríla aj Žeželjov most. Bomby padali napriek tomu, že cez most premávali vozidlá. Ľuďom, ktorí sa ocitli v Dunaji na pomoc prišli rybári na člnoch a riskujúc vlastné životy podarilo sa im všetkých zachrániť. Búraním Mostu slobody obyvatelia zo sriemskej strany zostali nielen odseknutí od mesta, ale zostali aj bez pitnej vody.

  • Významné jubileá v Báčskom Petrovci

    Osobitnými sympóziami si v tomto roku početných našich okrúhlych jubileí pripomenieme storočnicu gymnázia a storočnicu slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci. Sympózium k storočnici slávností bude 9. augusta 2019 o 10.h a sympózium o storočnici gymnázia usporiadajú v pondelok 30. septembra v priestoroch Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. S gymnaziálnymi oslavami sa bude pokračovať 1. októbra, v deň keď presne pred sto rokmi začalo s prácou. Počas roka sa budú pripomínať i ďalšie významné jubileá, predovšetkým storočnica kníhtlačiarne v Petrovci, 130 rokov Petrovského spevokolu, 75 rokov Hlasu ľudu, 75 rokov XIV. Vojvodinskej údernej slovenskej brigády, 70 rokov múzea v Petrovci, v rámci ktorého je aj 220-ročný najstarší dom v Petrovci z roku 1799... Galéria Zuzky Medveďovej a Galéria K.M. Lehotského oslavujú tri desaťročia...

  • Od jari do jari v silbašskom chotári

    Včera v Kulpíne premiérovo predstavili najnovšiu knihu Ondreja Miháľa Od jari do jari v silbašskom chotári. Organizátormi večierka boli Spolok kulpínskch žien, MOMS Kulpín a Združenie pre muzeálne agrárne dedičstvo – Poľnohospodárske múzeum v Kulpíne, v mene ktorých sa prihovorili predsedovia Katarína Zorňanová, Pavel Gaža a prof. Dr. Ján Kišgeci. Tému knihy „načali" súrodenci Iris a Zoran Mitićovci a spevom ju doplnila Olivera Popadićová. Program moderovala Viera Dorčová Babiaková a o najnovšej knihe a o tvorbe Ondreja Miháľa sa širšie zmienila autorka večierka Katarína Pucovská.

  • Pavel Pop

    Včera večer v Múzeu vojvodinských Slovákov, v Galérii Zuzky Medveďovej otvorili výstavu obrazov Pavla Popu – grafika virtuózneho kresliarskeho rukopisu. Početných prítomných pozdravila Anna Séčová Pintírová, riaditeľka Múzeu vojvodinských Slovákov a o Pavlovi Popovi hovorili dvaja výtvarní kritici, ktorí dobre poznajú dielo Pavla Popa a ktorí sú i autormi monografie POP: Vladimír Valentík a Sava Stepanov. Monografiu predstavili v druhej časti večierka a o tejto reprezentatívnej knihe Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov hovoril Ladislav Čáni. Keďže sa autor zo zdravotných dôvodov nemohol zúčastniť vernisáže – prítomná bola iba jeho manželka – premietnutý bol dokumentárny film o jeho tvorbe. Výstavu monumentálnych diel Pavla Popa otvoril Peter Prochácka, podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Vernisáž prilákala veľmi veľký počet priaznivcov diela Pavla Popa. Výstava v Petrovci potrvá do 12. mája 2019.

  • Blízki ďalekí – DIDA 2019

    V Pivnici odštartoval jubilejný 25. ročník Festivalu divadelných inscenácií dolnozemských autorov DIDA 2019. Na festivale, ktorý potrvá do 7. apríla 2019, si milovníci divadla budú môcť pozrieť 17 divadelných predstavení a nevystanú ani sprievodné podujatia. Organizátorom tohto festivalu celomenšinového významu je Ochotnícke divadlo Janka Čemana, ktoré včera otvorilo podujatie premiérou divadelného predstavenia Čo si videl, nevidel si! autorky a režisérky Kataríny Mišíkovej Hitzingerovej. V ňom umelecky a dokumentačne predstavili pivnického spisovateľa Janka Čemana.

  • Deň školy v Kulpíne

    V Kulpíne začiatky školstva po slovensky siahajú do roku 1789 – tohto roku si teda kulpínska základná škola pripomína 230. výročie výučby po slovensky. Prvá pravoslávna základná škola v Kulpíne datuje až z roku 1754 a založená bola pred 265 rokmi. Na začiatku pôsobenia školy pracovali pri cirkvách: Srbskej pravoslávnej a Slovenskej evanjelickej cirkvi. Počas rokov školstvo prechádzalo rôznymi vývojovými fázami. V súlade so školskými reformami školenie trvala najprv štyri a potom šesť rokov a prvá osemročná škola sa formovala v roku 1951. Od roku 1960 paralelne prebiehala dvojrečová výučba v srbskom a slovenskom jazyku v zmiešaných triedach. Od roku 1993 schválené boli osobitné oddelenia v srbskej a slovenskej vyučovacej reči. Dodnes výučba prebieha dvojrečovo. Dvojrečovo znel i dnešný kultúrno-umelecký program, ktorým si žiaci a učitelia uctili sviatok svojej školy, ktorá nesie meno Jana Ámosa Komenského.

  • Dr. Juraj Guča, veľký človek a humanista

    Dr. Juraj Guča (1876 – 1964) sa narodil 29. júna 1876 v Báčskom Petrovci, kde zakončil aj základnú školu. Nižšie triedy evanjelického gymnázia, nemecko-slovenského, absolvoval v Novom Vrbasi a vyššie v Sarvaši v Maďarsku. V Budapešti ukončil medicínsku fakultu, a tam sa zoznámil s mnohými ďalšími slovanskými študentmi a stal sa oduševneným panslavistom. Aj to bolo dôvodom jeho odchodu do zámoria. Za slovanstvo však stále bojoval. O tomto veľkom humanistovi, slovensko-americkom lekárovi, dobrovoľníkovi v srbskom vojsku v I. sv. vojne a účastníkovi II. sv. vojny Miestny odbor Matice slovenskej v Báčskom Petrovci v roku 2018 vydal knihu pod názvom Dr. Juraj Guča, veľký človek a humanista autorov Milana S. Breberinu a Nemanju M. Breberinu, v preklade Kataríny Melegovej Melichovej. Kniha vyšla v edícii Z našej minulosti ako 1. zväzok.

  • Veľká noc v Kulpíne 2019 / Ускрс у Кулпину 2019

    Združenie vinohradníkov a vinárov z Kulpína srdečne pozýva na trináste podujatie Veľká noc v Kulpíne 2019. Tradičná degustácia vína a domácich klobás sa usporiada v obvyklom termíne vo Veľkonočnú nedeľu, ktorú v tomto roku budeme oslavovať 21. apríla. Týždeň predtým, v Kvetnú nedeľu14. apríla od 10,00 - 19,00h možno odovzdať vína a hrubé klobásy na oceňovanie. Treba priniesť jednu hrubú klobásu a 3 l vína, alebo 4x 0,7 l. Pre víno kotizácia je 500 dinárov pre jednu vzorku, kým pre klobásy sa kotizácia neplatí. Vzorky vín a klobás sa budú prijímať v loveckom dome v Kulpíne, kde bude vo Veľkonočnú nedeľu ústredný program s koštovkou. Odborné komisie, v ktorých budú uznávaní enológovia a technológovia, ako aj odborníci na výrobu domácich klobás, budú pracovať a hodnotiť doručené vzorky na Zelený štvrtok 18. apríla. Verejné vyhlasovanie ocenených s kultúrno-umeleckým programom bude 21. apríla o 17,00 hodine a po oficiálnej časti nasledovať bude degustácia vzoriek vín a klobás. Podujatie má medzinárodný ráz, keďže sa na ňom pravidelne zúčastňujú aj zahraniční vinári z Chorvátska, Česka, Slovenska, Rumunska...

  • Jarmile Hodoličovej Cena Ondreja Štefanka

    Naša univerzitná profesorka, literárna kritička a historička prof. Dr. Jarmila Hodoličová je nositeľkou Ceny Ondreja Štefanka 2019 za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničnom svete. Toto vysoké medzinárodné ocenenie získal aj doc. PaedDr. Miroslav Kmeť, PhD., vysokoškolský učiteľ na Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela z Banskej Bystrice a Cenu Ondreja Štefanka za spolkovú činnosť tentoraz udelili pedagógovi z Maďarska Michalovi Lásikovi, ktorý sa aktívne zapája do verejného života slovenskej komunity a vyše dvadsať rokov je predsedom najpočetnejšieho a najinovatívnejšieho miestneho slovenského spolku v Maďarsku: Čabianskej organizácie Slovákov. Srdečne blahoželáme!

  • Móba v Plachtinskovom vinohrade

    Súčasná doba a internet umožňujú prácu z domu. Vytúžený sen mnohých ľudí – keď si všetok čas môžeš prispôsobiť a usporiadať podľa seba. Je to práca „s výhodami", keďže sa nestráca čas odchodom do roboty a zamestnanec môže žiť trebárs aj na druhom konci sveta. Takú „vysnívanú" robotu má aj Daniela Plachtinská, ktorá si už niekoľko rokov z domu v Kulpíne denne spĺňa pracovné záväzky pre zahraničného zamestnávateľa. Pred začiatkom práce a po dokončení roboty jej vraj prospieva kontakt s prírodou, s rastlinou, pôdou... Keďže má pri dome veľkú záhradu, rozhodla sa pokračovať v rodinnej vinohradníckej tradícii. Na svätého Trifuna, ochrancu vinohradníkov, sa začlenila do Združenia vinohradníkov a vinárov v Kulpíne a už o mesiac, v minulý piatok a sobotu, sa u nej zhrnulo kompletné zloženie Výkonného výboru a svojej novej členke svojpomocne vysadili 750 sadeníc viniča. Deň bol krásny, slnečný, nálada veselá, robota sa darila a z kotla rozvoniaval jelení paprikáš. V nie tak dávnej minulosti sa bez svojpomoci nezaobišla takmer žiadna práca a dnes už ani na „móbu" nemáme čas. Škoda.

  • Juhoslávia musela zomrieť

    Dnes si pripomíname 20 rokov od začiatku leteckých útokov NATO na Juhoslovanskú zväzovú republiku (JZR/SRJ), ktoré trvali 78 dní a ktoré Vláda SRJ, ale aj mnohí iní nazvali agresiou. To, že skutočne išlo o agresiu, vieme najlepšie my tuná všetci, aj keď ten náš „kríž a trest" spred 20 rokov, zahraničie vnímalo a dodnes vníma všelijako. Nevedia oni, to čo my vieme a ani potuchy nemajú, ako hrôzostrašne hučia bombardéry. Počas 11 týždňov lietali nám nad hlavou dňom a nocou, vykonali 2 300 leteckých náletov, teda asi 30 denne. Kiežby svet ani nezvedel, ako je to spať v strehu, s jedným otvoreným okom a jedným uchom načúvať. A keď je hukot už blízko, rýchlo bežať do úkrytu s vedomím, že sa pred silnými bombami a žiarením nemožno ukryť. Nálety sa skončili 10. júna prijatím rezolúcie číslo 1244 na pôde Bezpečnostne rady OSN. Nálety sa skončili, Srbsko bolo zbúrané, krajina hmotne a morálne zdevastovaná... žiadne odškodné sa jej nedostalo a predstavitelia NATO sa dodnes ani len neospravedlnili za obete civilistov – bola to vraj iba kolaterálna škoda.

  • 7. Biblická olympiáda

    V Základnej škole bratov Novakovcov v Silbaši dnes prebiehala Biblická olympiáda. Ide o súťaž žiakov základných a stredných škôl z voliteľného predmetu náboženstvo. Na tohtoročnú olympiádu sa prihlásilo úhrne 40 žiakov, ktorí súťažili v troch vekových kategóriách. Pred začiatkom súťažnej časti symbolicky zapálili plameň a po ukončení súťaže ho silbašskí žiaci odovzdali účastníkom z Kysáča, ktorí na súťaži dosiahli pozoruhodné výsledky a ktorí vďaka tomu budú organizátormi budúcoročnej, v poradí 8. Biblickej olympiády.

  • 100 rokov tlačiarne v Petrovci

    Po roku 1918 v novoutvorenom Kráľovstve SCHS centrom kultúrneho života dolnozemských Slovákov sa stal Báčsky Petrovec. Preto aj tu vznikla myšlienka založiť vlastnú slovenskú kníhtlačiareň. Dňa 22. 12. 1918 sa stretli na porade v Petrovci poprední občania na čele s predsedom porady Jánom Čajakom. Dohodli sa o založení kníhtlačiarne ako účastinárskej spoločnosti v Petrovci a vyzvali občanov na upisovanie účastín. Výzva našla medzi Slovákmi odozvu, a tak sa stali účastinármi nielen obyvatelia Petrovca, ale aj ďalších osád — Kulpína, Hložian, Silbaša, Pivnice, Kysáča, Starej Pazovy a Erdevíka. Kníhtlačiareň finančne podporovali aj juhoslovanskí Slováci v Amerike a vďaka všetkým im už 8. 2. 1919 sa konalo v Petrovci ustanovujúce valné zhromaždenie. Kníhtlačiareň, účastinárska spoločnosť v Petrovci bola slávnostne uvedená do činnosti počas národných slávností 28. 8. 1919. Uvádza v autorskom texte Kníhtlačiareň v Báčskom Petrovci — významný faktor vydavateľskej činnosti juhoslovanských Slovákov Ľubica Bartalská.

  • V Modre ďalší pamätník srbskému velikánovi

    Na sklonku roka 2016 v Modre na Slovensku odhalili pamätník veľkému srbskému básnikovi Jovanovi Jovanovićovi Zmajovi a dnes v lipovej aleji v Modre pribudol pamätník najvýznamnejšiemu srbskému spisovateľovi 18. storočia Dositejovi Obradovićovi. Dositej Obradović bol srbský osvietenec a reformátor, iniciátor národného obrodenia, zakladateľ a profesor Vysokej školy, predchodkyne Belehradskej univerzity a prvý minister školstva Srbska. V roku 1777 sa vzdelával v Modre na evanjelickom gymnáziu a popritom vyučoval aj srbských študentov. Na odhalení jeho pamätníka sa zúčastnili: srbský veľvyslanec na Slovensku Momčilo Babić, tajomníčka kultúry Autonómnej pokrajiny Vojvodiny Dragana Milošević, primátor mesta Modry Juraj Petrakovič, viceprimátor Marián Gavorník, riaditeľ Archívu Vojvodiny Nebojša Kuzmanović a členovia Spolku Srbov na Slovensku.

  • Vezmite dnes deti do divadla!

    Marec už tradične patrí oslavám divadla. Dnes je Svetový deň divadla pre deti a mládež, zajtra 21. marca je Svetový deň bábkarstva a o týždeň, 27. marca sa bude oslavovať Svetový deň divadla. Svetový deň divadla pre deti a mládež prebieha pod záštitou Medzinárodnej asociácie divadiel pre deti a mládež (ASSITEJ). Yvette Hardie, prezidentka asociácie v tohtoročnom posolstve upozorňuje, že je svet rozpoltený rozdeľovaním a dominujú lídri a stratégie, ktoré obracajú ľudí proti sebe na základe jazyka, kultúry, ekonomickej situácie, rodu, sexuálnej orientácie, oddanosti myšlienkam a toho, kam kto patrí alebo nepatrí. Rovnako ako dospelí, aj deti to ťažko znášajú. Preto: Vezmite dnes deti do divadla! Vo štvrtok 21. marca v SVD v Báčskom Petrovci usporiadajú charitatívny program, v piatok bude premiéra detského predstavenia a v nedeľu v Petrovci pohostinne vystúpi Novosadský nový teáter.

  • 18. marec – Svetový deň recyklácie

    Dnes je Svetový deň recyklácie. Popustite uzdu svojej kreativite. Upcyklujte. Je to vskutku kreatívny spôsob recyklácie. Upcyklovať môžu všetci, pričom platí, že práve kreativite sa medze nekladú. Ako? Jednoducho! Vezmite si napríklad staré tričko, ktoré už dlhšie nenosíte. Najčastejší spôsob ďalšieho využitia je tričko rozstrihať a používať ako handry na prach. V tomto prípade sa jedná o recykláciu. Ak však tričko upravíte, prešijete či zafarbíte, vznikne tak nový produkt s vyššou hodnotou – originálny handmade kúsok. To je už upcyklácia. Upcykláciu mnohí chápu ako omnoho viac. Jej zástancovia ju považujú za kultúrny smer a spôsob postmoderného uvažovania, ktorý stavajú do protikladu k súčasnému materializmu, nadmernej výrobe a produkcii odpadu.

  • Lovecké témy a problémy

    V Kulpíne včera prebiehalo výročné a zároveň volebné zhromaždenie miestneho Poľovníckeho spolku Bažant. V ďalšom štvorročnom období v čele kulpínskych poľovníkov bude Branislav Plachtinský, ktorému je toto štvrtý mandát. V príhovore staronového predsedu, namiesto radosti, bolo iba trpkosti: „Keď sme sa chystali stavať tento lovecký dom, Obec Báčsky Petrovec nám ponúkla dedinské jamy, ktoré boli v tom čase v spoločenskom vlastníctve, v minulosti boli močidlami a neskôr sa stali divokou odpadovou skládkou. Ten pozemok, necelých 2,5 ha, sme očistili, jamy sme zahrabali a vystavali sme si lovecký dom, strelnicu, voliéru... Zákonmi z roku 2015 spoločenský majetok však odišiel do dejín a ním sa aj pozemok kulpínskych lovcov dostal do štátneho vlastníctva," povedal Branislav Plachtinský a ozrejmil, že sa lovci pokúšali majetkovo-právne vyriešiť neblahú situáciu a odkúpiť si ten svoj majetok, avšak zaplatiť zaň vyrubovanú astronomickú cenu nemohli, nemajú z čoho. Nepomohli apely, že kulpínski poľovníci roky tam dreli a hrdlačili, vkladali svoj čas a prostriedky, u obecného vedenia pochopenie nemali.

  • PIC – podnikateľský inkubátor

    Podnikateľské a inovačné centrum (PIC) v Báčskom Petrovci je svojráznym podnikateľským inkubátorom a čoskoro by mohol byť aj akýmsi akcelerátorom. Vieme, že je inkubátor prístroj utvárajúci podmienky na život a akcelerátor je prístroj na urýchľovanie A keďže ide o „podnikateľský inkubátor", ten má podporovať zrod nových firiem (tzv. start-up) a vytvoriť kvalitné a dostupné podmienky pre rozvoj podnikania s inovačným potenciálom. Rýchla doba si vyžaduje rýchle konanie, potrebný je teda urýchľovač – podnikateľský akcelerátor. V Báčskom Petrovci to ponúka Podnikateľské a inovačné centrum, v ktorom si podnikatelia môžu prenajať priestor, v ktorom sa môžu zaškoliť, absolvovať semináre, kde im pomôžu s inštitucionálnou spoluprácou... Za 450 dinárov podnikateľ môže stráviť celý deň v ich útulnom priestore, pracovať v príjemnom prostredí, s možnosťou WiFi, s použitím kuchynky, relaxačnej miestnosti s „lazy bag" vrecami, môže si zakúpiť sedemdňový balík, desaťdňový... v ponuke je i virtuálna kancelária za 4500 dinárov mesačne...

  • O čom sa písalo v rokoch 1852 a 1853?

    Je zaujímavé nazrieť do starších vydaní časopisov a dozvedieť sa udalosti už dávno zabudnuté. Preto, že v súčasnosti je štúdium takýchto tlačovín sprístupnený aj z „teplého domova" bez nutnosti vycestovania, uvádzam aj zdroj pre prípadných záujemcov o podobné aktivity. Je ním stránka – https://www.slovakiana.sk, na ktorej sa nachádza množstvo zdigitalizovaných slovenských tlačovín. Vybral som si, ako v ďalšom uvidíte, roky 1852 a 1853, no doplnil som ich aj tromi novšími informáciami z počiatku 20. storočia. Príspevky z rokov 1852 a 1853 boli písaní v slovakizovanej češtine, inak tiež nazývanej „biblická čeština", ktorú si súčasníci už nepamätajú, ale stojí za to pripomenúť si ju práve preto, že takto v kostole počúvali kázne a spievali zo spevníkov, a možno sa aj doma rozprávali, naši prastarí rodičia. A niektorí z čitateľov, ak si „ušanovali domáci klenot" a nevyhodili staré modlitebné knižky a spevníky, môžu do nich nazrieť a čítať vo „švabachu" tak, ako som sa to sám musel naučiť. Na ukážku pripájam niekoľko výrezov z originálnej tlače. Snažil som sa ponechať prepísané texty v pôvodnom znení, bez akýchkoľvek pravopisných či gramatických úprav.

  • Entropická sila v nás

    „Otázkou je, koľko s týmto romantizmom - grafitmi a tričkami - je možné zmeniť takúto integrovanú a perfídnu moc. Jej neprekážalo, že „prechádzkari" vychádzali do ulíc dva mesiace, každý deň búchali, pískali, pľuvali, kľačali im pred rezidenciami, aby odišli, oni chladnokrvne cez to prechádzali. Entropická sila je hrozná vec. Je oveľa jednoduchšie stiahnuť niečo dolu ako vytisnúť hore. Mnohí z nich žijú v súlade s ideou: "Vojna je? Super, môžeš smrdieť." Uvažoval tak pred 19 rokmi v interview týždenníku Vreme číslo 495 z 1. júla roku 2000 Đorđe Balašević. Tí, čo sa narodili v tom revolučnom roku 2000 dnes sú plnoletí a mnohí z nich plánujú emigrovať, alebo sú už za hranicou. Najnovší výskum organizácie Srbija 21 svedčí, že až 1,2 milióna občanov Srbska uvažuje o odchode z krajiny. Prezidenta Srbska Aleksandra Vučića masové vysťahovalectvo však neveľmi trápi, ešte pred rokom totiž vyhlásil, že mladých, ktorí opúšťajú krajinu, nahradia migranti a spresnil, že Srbsko bude mať do roku 2030 viac imigrantov, prevažne z Afriky a Ázie, než tých, čo našu krajinu opustili.

  • Kovačická insita a Pocta majstra majstrom

    V Mestskom kultúrnom stredisku, v krásnych priestoroch v synagóge Levice včera otvorili výstavu Insitné umenie z Kovačice, na ktorej svoje práce predstavujú Vladimir Galas, Juraj Lavroš a Martin Pap. Viac TU: https://www.mskslevice.sk/event/299502/insitne-umenie-z-kovacice. A zajtrajšia udalosť: Pocta majstra majstrom - je názov výstavy, ktorou sa bratislavskej verejnosti predstaví grafik Pavel Pop z Nového Sadu. Vernisáž sa uskutoční v stredu 13. marca o 18:00 na Bratislavskom hrade v západnom krídle. Výstava potrvá do 16. apríla 2019.

  • Zoran Đinđić hakaton

    „Aby naši ľudia neodchádzali do sveta, svet treba priviesť k nám," hovoril filozof Zoran Đinđić. „Našim cieľom je stať sa rovnoprávnou súčasťou sveta, nech naše deti a vnúčatá majú tu svoju vlastnú budúcnosť, aby ju nehľadali v iných krajinách," hovoril premiér Zoran Đinđić. „Ešte vždy sme nezbúrali most, ktorý nás spája s katastrofálnou minulosťou, preto je stále možný chod dozadu. Balkán je stále plný deštruktívnych potenciálov," hovoril politik Zoran Đinđić. "V každej krajine jesto burina, ale iba v Srbsku sa burina zalieva," hovoril vizionár Zoran Đinđić... A hovoril tiež, že..." v pohybe je radosť a nie v nečinnosti. Pohyb, to sú zmeny, to je zdokonaľovanie, modernizácia, to sú reformy. Nečinnosť, to je spokojnosť so situáciou, to je čakanie, odkladanie, nerozhodnosť." Hovoril tak pred šestnástimi rokmi a potom ho 12. marca 2003 navždy umlčali.

  • 100 rokov gymnázia v Petrovci

    Slovenské gymnázium v Petrovci začalo pôsobiť 1. októbra 1919, keď petrovský evanjelický kňaz Samuel Štarke, ako predseda jeho kuratória, slávnostne uviedol do úradu prvých prednášateľov. V ústrety veľkým oslavám storočnice teraz už Gymnázia Jána Kollára, od minulého roka na škole prebiehajú intenzívne prípravy. V týchto dňoch riaditeľka gymnázia Anna Medveďová navštívila Archív Vojvodiny, kde jej riaditeľ archívu Nebojša Kuzmanović, v mene tejto inštitúcie, odovzdal kópiu zakladateľského aktu z roku 1919 o založení Slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci. Ústredné oslavy storočnice gymnázia sa začnú 30.septembra 2019 keď bude sympózium na tému 100 rokov gymnázia v Petrovci a pokračovať budú 1. októbra radom podujatí a otvorením viacerých výstav.

  • Dar

    Pekný a užitočný dar môže byť aj kalendár. Ak ešte dostanete dva kalendáre, radosť je dvojnásobná. Náš kalendár a Čabiansky kalendár – tieto kalendáre maďarských Slovákov na rok 2019 sú o to vzácnejšie, keďže prinášajú, okrem iného, aj texty o 300-ročnici osídľovania Dolnej zeme Slovákmi. Veľmi som sa potešila tomuto daru. V oboch uvedených ročenkách si možno prečítať aj básne Juraja Dolnozemského, vlastným menom Juraja Antala, básnika a zberateľa hmotnej kultúry Slovákov v Maďarsku, ktorý vlani oslávil 90. narodeniny. Pri tej príležitosti mu vyšla zbierka Pozdrav z diaľavy. Využívam Deň žien a tento môj kalendárový dar, aby som tiež zaslala všetkým, tentoraz však predovšetkým ženám, pozdrav z diaľavy a namiesto kvetiny, k MDŽ pripisujem verše Juraja Dolnozemského.

  • Dnes na veľtrhu ÚKVS a monografia Pop

    Tretí deň Medzinárodného knižného veľtrhu a Výstavy umenia Art Expo v Novom Sade venovaný bol, okrem iného, aj desaťročnici ústavov pre kultúru národnostných menšín vo Vojvodine. V rámci prezentácie, ktorú usporiadal Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, svoju činnosť predstavili ústavy pre kultúru vojvodinských Rusinov, Rumunov a Slovákov. Náš Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov (ÚKVS) predstavila jeho riaditeľka Anna Chrťanová Leskovac. V rámci tohto „slovenského bloku" osobitne bola prezentovaná čerstvá monografia Pavel Pop: Senzitívna výtvarná myšlienka, ktorá dnes vyšla spod tlače a venovaná je celoživotnému dielu popredného akademického maliara Pavla Popa zo Starej Pazovy. Autormi monografie sú výtvarní kritici Vladimír Valentík a Sava Stepanov.

  • Pôst, Popolec a Bele poklade

    Dnes je Popolec, čiže Popolcová streda, alebo aj Škaredá streda. Je to deň keď sa „pochováva basa", hudba teda utíchne a do Veľkej noci sa zábavy a karnevaly, ani sobáše nemajú organizovať. Pre kresťanov sa dnešným dňom začína pôst, ktorý je prípravným obdobím pred Veľkou nocou a trvá 40 dní. Avšak, zmyslom tejto doby nie je predovšetkým striedmosť v jedle, ale rovnako tak aj duševná očista a pokánie. Po „veľkom upratovaní" nášho vnútra, posilnení a čistí môžeme začať nový životný cyklus. Reštart. Veľkou nocou,– ožívaním (Ježiša a Veľkej prírody, teda aj nás) – vstupujeme do ďalšej životnej fázy. V tomto roku to bude 21. apríla, keď sa Veľkonočnou nedeľou začnú sviatky jari a znova začnú radovánky. Predtým však treba prejsť dobou ticha, pokoja, načúvať svojmu svedomiu a vnútornému volaniu. Pôst, doba ticha sa pre väčšinu kresťanov začína dnes, kým pravoslávni veriaci môžu ešte niekoľko dní pokračovať v zábavách. Podľa juliánskeho kalendára, ktorého sa pridržiava Pravoslávna cirkev, Veľká noc v tomto roku pripadá na 28. apríla a Maškáradu v Novom Sade usporiadajú 8. marca 2019.

  • Knižný veľtrh v Novom Sade

    Nasledujúce dni na novosadskom výstavisku budú prebiehať v znamení knihy. Po dnešnom slávnostnom otvorení tohtoročného knižného veľtrhu udelená bola cena Lazu Kostića básnikovi Selimirovi Radulovićovi pre zbierku Dvanásť, ako aj Nikolovi Djuričkovi pre detskú knihu Dobrodružstvá jedného Johna a novosadskému vydavateľstvu Prometej. Potom sa už aktivity, rozhovory, prezentácie, predaj... presunuli k jednotlivým stánkom a expozíciám. To, čo snáď nemožno prehliadnuť je množstvo slovenských krojov, názvov, obrazov, osobností, mien... Už vo foyer Master centra sa návštevníkom najprv ponúka výstava ilustrácií Bibiany z Bratislavy a pred vstupom do výstavnej haly je nainštalovaná výstava šiestich slovenských umelcov – Miry Brtkovej, Rastislava Škulca, Jozefa Klátika, Marijana Karavlu, Daniely Triaškovej a Emílie Valentíkovej. V hale si nemožno nevšimnúť veľkoplošné fotografie krojovaných slovenských dievčat a rovnako tak ani mladé usmievavé dievčatá z KIC Kysáča.

  • Selenčské sláviky 2019

    V sobotu a nedeľu, 2. a 3. marca Selenčou znela slovenská ľudová pieseň. Dva koncerty pod jedným názvom Selenčské sláviky 2019 zhromaždili v dome kultúry v Selenči početných malých spevákov sólistov a členov orchestra ZŠ Jána Kollára a Komorného zboru Zvony zo Selenče. Na koncertoch vystúpilo úhrne až 63 spevákov. Deti spievali v ľudovom kroji za hudobného sprievodu prevažne žiackeho orchestra doplneného niekoľkými dospelými hudobníkmi. Zo 30-členným orchestrom dirigoval doktor hudobnej pedagogiky Juraj Súdi, ktorý mal zároveň na starosti aj úpravu piesní a nacvičovanie spevákov. Festival má upevniť a prehĺbiť láska k ľudovému spevu a kroju. „Nesúťažíme, ale každého účastníka považujeme za víťaza..." povedali na úvod moderátori. Víťazmi sú však prakticky všetci Selenčania, ktorí dokážu každoročne zabezpečiť tak masovú účasť svojich detí na koncerte a najväčšia poklona patrí Dr. Jurajovi Súdimu a jeho rodine, ktorá odnesie v tom všetkom najväčší kus práce.

  • Zmizni od svojej ženy

    Taxikár sa nevedel rozhodnúť pre jednu z dvoch žien. Rozhodol sa teda pre obe... Samozrejme, v istej chvíli z toho nastane popletená situácia. Pokým sa ona rozuzľuje vychádzajú najavo mnohé ďalšie zvrátené vzťahy v spoločnosti a bigamia v tom všetkom akoby ani nebola veľkým prehreškom. Ochotnícke divadlo KC Kysáč pri Ustanovizni pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč túto komédiu nedorozumenia, pomenovanú Zmizni od svojej ženy (C. Rai), v režijnom spracovaní Jána Privizera, má na repertoári od roku 2017 a včera sa s ňou predstavilo v Kulpíne. Početní diváci sa dobre bavili a hercov odmenili srdečným potleskom.

  • Kysáčsko Pliešovská insita

    Historicky prvá medzinárodná výstava obrazov a tvorby insitných umelcov v obci Pliešovce na Slovensku prebieha pod záštitou predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí JUDr. Jána Varšu, CSc., a dáva základ novej kultúrno-spoločenskej spolupráci Slovákov z Kysáča a Pliešoviec. Na podujatí pod názvom Kysáčsko Pliešovská insita, ktoré sa začalo včera a potrvá do zajtra, sa zúčastňujú Kysáčania Mária Sláviková, Zuzana Ferková, Mária Páliková a karving majster Pavel Chrťan. Na spoločnej výstave sa predstavujú tiež dve slovenské maliarky Miroslava Bobišová a Eva Danielová a drevorezbár Pavel Šajban.

  • Svetový deň modlitieb žien

    Asi v 180 štátoch vrátane Slovenska a Srbska sa v prvý marcový piatok organizuje tradičné ekumenické podujatie - Svetový deň modlitieb (SDM). Každý rok ho pripravujú kresťanské ženy z inej krajiny a pozývajú naň všetkých kresťanov. V súčasnosti je SDM najväčším ekumenickým laickým hnutím vo svete. Témou tohtoročného SDM je Poďte všetko je pripravené a pripravili ho kresťanské ženy zo Slovinska. Svetový deň modlitieb sa vo väčšine našich cirkevných zborov zorganizuje zajtra 1. marca 2019 v podvečerných hodinách.

  • Listy z Pivnice v roku 1923

    V príspevkoch z časopisu Zobor, II. ročník, 1924, č. 6, 7, jún – júl, s. 98, 99 sa možno dočítať o udalostiach z Pivnice. V záhlaví časopisu je text s vysvetlením jeho zamerania – Vestník sokolskej Nitrianskej župy Svätoplukovej, s poznámkou – Zasiela sa jednotám na plný počet členstva.

  • 3. schôdza NRSNM

    V Zhromaždení AP Vojvodiny v Novom Sade sa zajtra večer uskutoční 3. schôdza nového zloženia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM). Naši národnostní poslanci majú prerokovať 27 bodov rokovacieho programu. Predostreté im budú správy o činnosti NRSNM z vlaňajšieho roka, ako aj plány na tento rok a mal by sa schváliť i finančný plán na tento rok. Predsedovia všetkých štyroch výborov prečítajú výročné správy za rok 2018 a tiež plány a programy práce výborov na rok 2019. Okrem iného, naši reprezentanti budú schvaľovať aj finančné náhrady, či úhrady pre svoju účasť na schôdzach zhromaždenia. Podľa návrhu každý člen NRSNM za účasť na schôdzke by mal dostať 2.300 dinárov a cestovné trovy. Teda, po tej zajtrajšej schôdzke náš slovenský menšinový tohtoročný rozpočet bude chudobnejší o asi 100.000 dinárov.

  • Večierok so slovenskými spisovateľmi

    „Nie často sa stáva v našom prostredí, že odrazu môžeme privítať troch renomovaných slovenských spisovateľov, jeden z nich je síce náš, hoci dlho rokov žije na Slovensku," povedal riaditeľ Slovenského vydavateľského centra (SVC) Vladimír Valentík predstavujúc na včerajšej akcii SVC Zimy s knihou v Báčskeho Petrovca troch vzácnych hostí: Miroslava Bielika, predsedu Spolku slovenských spisovateľov, Jána Tazberíka a Miroslava Demáka. Na večierku sa osobitná pozornosť venovala spolupráci medzi slovenskými a srbskými spisovateľskými združeniami , ale aj prekladovej literatúre.

  • Prezentácia knihy #Harminc

    V utorok 26. februára 2019 o 17.h v dvorane Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v Bratislave bude slávnostné uvedenie slovenského a anglického vydania knižnej publikácie – vedeckej monografie Jany Pohaničovej a Petra Vodrážku pod názvom #Harminc. Kniha je venovaná kulpínskemu rodákovi a nášmu slovenskému majstrovi architektúry Michalovi Milanovi Harmincovi. Pútavý životný príbeh, charakteristika jednotlivých tvorivých etáp od historizmov, k moderne a funkcionalizmu spolu s reprezentatívnym typologickým výberom architektových stavieb – to všetko vytvára predpoklad k obohateniu osobnostného spektra slovenskej historiografie architektúry o nové kontexty. Na prezentáciu pozývajú TRIO Publishing, s. r. o., a Fakulta architektúry STU v Bratislave.

  • Medzinárodný deň materinského jazyka

    Obrazy hovoria univerzálnym jazykom a aj z toho dôvodu v Galérii Babka v Kovačici v Srbsku pred 19. rokmi pod záštitou UNESCO maľbami začali oslavovať 21. február – Medzinárodný deň materinského jazyka. „Snažil som sa nájsť spojitosť medzi materinským jazykom a insitným maliarstvom. Uvedomil som si, že každý maliar pri tvorbe umeleckého diela uvažuje vo svojom rodnom jazyku a my, keď sa naň pozeráme, si ho vyložíme tou svojou materčinou." Hovorí zakladateľ Galérie Babka Pavel Babka a dodáva, že si slovenská menšina v Srbsku, podľa jeho názoru, zachovala takmer tri storočia národnú identitu aj vďaka maliarstvu. Túto ideu a iniciatívu v tomto roku podporili viaceré významné osobnosti, medzi ktorými i minister kultúry a informovania Srbska Vladan Vukosavljević a ministerka kultúry Slovenskej republiky Ľubica Laššáková.

  • Sedemdesiatnik Jozef Klátik

    Zajtra o 18. h v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov otvoria výstavu umeleckých diel Jozefa Klátika pod názvom Priestor, čím si uctia životnú sedemdesiatku tohto nášho významného umelca. Básnik, akademický maliar a univerzitný profesor Jozef Klátik sa narodil 15. februára 1949 v Starej Pazove. Základnú školu ukončil v rodisku a strednú školu úžitkového umenia v Novom Sade. V rokoch 1969 – 1970 pôsobil ako technický redaktor vo vydavateľstve Obzor. Na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave odchádza roku 1971, kde získal i titul magistra maliarstva roku 1976. Na Akadémii umenia v Novom Sade získal titul diplomovaný maliar a profesor výtvarnej výchovy. Od ukončenia štúdia pracoval ako výtvarný a grafický redaktor v Obzore a NVU Hlas ľudu v Novom Sade do roku 1998. Neskoršie pracuje na Akadémii umenia v Novom Sade na katedre pre grafiku ako profesor.

  • Oslavy Slovákov v Lavertone

    Kostoly a spolky, ktoré si dolnozemskí Slováci vystavali a založili v Austrálii, dodnes sú ústredným centrom šírenia kultúry a zvykov. Najsilnejšia populácia žije v Lavertone, na predmestí Melbourne a tamojší evanjelický zbor počíta zo 250 veriacich. Aj keď málopočetní, melbournskí Slováci vlastnými silami vybudovali kostol a spolkový dom, aby si v nich mohli zachovávať vieru a dedičstvo. Starostlivo si pestujú i spolupatričnosť a udržiavajú kontakty so svojou vlasťou. Na všetky významnejšie oslavy si spravidla pozývajú Slovákov z Dolnej zeme. Keďže v týchto dňoch oslavujú 40. výročie založenia slovenského cirkevného zboru Krista Pána v Melbourne, na zborovú návštevu odcestovali Ján Vida, farár báčskopetrovský a Evka Hlavatá, tajomníčka biskupského úradu z Nového Sadu. Ján Vida poslúžil zvesťou slova Božie v predminulú nedeľu na ústredných oslavách posvätenia chrámu a s duchovnou úvahou sa prihovoril aj v minulú nedeľu Deviatnik.

  • Môj slovenský príbeh

    Fotografickú monografiu Petra Dešića z Čeláreva Môj slovenský príbeh na sklonku roka 2018 vydalo Kreatívne centrum pre cestovný ruch, umenie a kultúru z Kovačice ako svoju prvú knihu. V nej je okolo 150 farebných kvalitných fotografií, ktoré vznikli v posledných štyroch rokoch a zobrazujú zvyky a tradície dolnozemských Slovákov. Fotograf v období rokov 2014 – 2018 navštívil 25 slovenských dedín, kde mu ochotní nadšenci folklóru a tradície pózovali a zinscenovali obyčaje, ktoré on fotograficky zvečnil. Z objemného fotomateriálu vznikli najprv výstavy a vlani sa to najkvalitnejšie aj knižne publikovalo. Polovicou januára knihu predstavili v Bratislave, neskôr aj v Kovačici a jej tretia prezentácia prebiehala včera v Báčskom Petrovci v priestoroch mládežníckeho združenia YMCA a Folklórneho súboru Petrovčan.

  • Život v Srbsku...

    V Srbsku sme akoby zahriaknutí. "Predtým než si diagnostikujete depresiu s pocitom menejcennosti a nízke sebavedomie, uistite sa, že nie ste obkolesení blbcami..." radí Zigmund Freud. A herečka Svetlana Bojkovićová konštatuje: „V Srbsku sú ohrozené ľudské a demokratické práva. Občania sú vyňatí zo všetkého, akoby sme žili nejaké paralelné životy s vládnucou garnitúrou. Nieto inštitúcií, nieto slobody médií a všetko sa to stále zhoršuje." Dodáva, že ju znepokojuje kriminalita, ktorá priam bujnie a tiež chaos, ktorý tu vskutku vládne. „Zúčastním sa na protestných prechádzkach. Na ne sa pozerám ako na prebúdzanie občianskeho povedomia, ako reakciu verejnosti na štátne vedenie, ktoré ponižuje robotníkov a radových občanov a uráža našich intelektuálov," vyhlásila Bojkovićová. Ďalšia herečka Mirjana Karanovićová tiež chce podporiť všetko čo je pozitívne, keďže sa v Srbsku za najväčšiu výhodu začína považovať to, že je obyvateľom umožnené dýchanie.

  • Kulpínski vinohradníci si uctili Sv. Trifuna

    Kulpínski vinohradníci sú spokojní s vlaňajším rokom. Úroda hrozna bola dobrá a kvalita vína tiež. To sa aj potvrdilo nedávno v Temeríne, kde na medzinárodnú súťaž zaslali 21 vín a v silnej konkurencii získali 2 zlaté, 6 strieborných a viac bronzových medailí. Bolo to počuť na včerajšom výročnom zasadnutí Združenia kulpínskych vinohradníkov a vinárov, na ktorom pozitívne zhodnotili tiež aj finančnú správu. Podčiarkli pritom, že sú snáď jediným združením v obci, ktoré sa počas celého svojho 16-ročného pôsobenia dokázalo samo vyfinancovať. Predseda Michal Dovičin za ich najväčší úspech označil narastajúci záujem mladých ľudí o vinohradníctvo a vinárstvo zdôrazňujúc, že tí mladí členovia dosahujú vynikajúce výsledky. Včera sa do ich radov začlenila ďalšia mladá členka, Daniela Plachtinská, ktorá už v túto jar plánuje vysadiť 750 krov hrozna a 400 sadeníc malín.

  • In memoriam – Vesna Chrťanová

    Všetko je jednoduché a zároveň veľmi komplikované. Vraj sme sem prišli preto, aby sme boli šťastní. A sme šťastní, tešíme sa životu, darí sa nám, sme úspešní... Odrazu, sfúkne akýsi vietor, zhasne sviecu a proti tomu aj ten silný človek zostáva bezmocný. Vesna Chrťanová sa ešte pred mesiacom veselo smiala a 22. januára 2019 na výročnej schôdzi členov Galérie insitného umenia z Kovačice sa so šťastným úsmevom fotografovala s kolegami umelcami. Veď bola plná života, vlani oslávila päťdesiatku, vlani ju prijala aj za členku galérie, veselosť farieb hýrila z jej obrazov... Krátko po výročnom zasadnutí sa zrazu všetko začalo rútiť do priepasti. Náhla vysoká teplota, kóma, sanitka, nemocnica... Zhasla svieca, dohorel život.

  • Komorne ladený večierok v Kulpíne

    V Dunđerskovom kaštieli v Kulpíne, pohodlne usadení v štýlových sedačkách a kreslách, návštevníci včerajšieho literárneho podujatia si mohli užiť z tých pekných obsahov zhrnutých do kníh a oddýchnuť si od každodenných, bežných a snáď i nudných zimných večerí pri televízore a počítači. Treba vyjsť a vymaniť sa z toho virtuálneho sveta a vrátiť sa do skutočného – kamarátenie s ľuďmi a knihou môže byť tou najlepšou alternatívou. Tak sa aj účastníci včerajšieho literárneho večierka obohatili poznatkami, nadchli sa, porozprávali, zduchovneli a ešte sa aj dobre bavili pri chutnom občerstvení. V kaštieli prebiehala pravidelná zimná akcia Slovenského vydavateľského centra (SVC) Zima s knihou, na ktorej po stručnom riporte o najnovšej produkcii tohto nášho vydavateľstva, pozornosť bola venovaná tvorbe Viery Benkovej, Michala Ďugu a Daniela Pixiadesa.

Letmo

Ján Myjavec (1909 – 1985)

Pôjdeme

Nad riekou širokou
brezy sa klonia
v hladinu neskalenú.
A ktosi v diaľke
piesňou divokou
objíma žírne polia.
...
Vzduchom už vibrujú
záchvevy leta,
v rozpuku krás
ktosi nás volá.
Pôjdeme, priateľu,
veď je už čas.

 

Posledné komentáre

Posledné články