Archív
Filter
  • In memoriam – za Jánom Struhárom

    Vo veku 86 rokov v minulej noci zomrel náš známy hlásateľ a novinár Ján Struhár – Strunko. Narodil sa 10. januára 1934 v Erdevíku, kde skončil základnú školu, v školení pokračoval na gymnáziu v Báčskom Petrovci a štúdium práva absolvoval na Vyššej právnickej škole v Novom Sade. K rozhlasovému mikrofónu sa prvýkrát dostal ešte v dávnom v roku 1958, po úspešnej previerke hlasových a výrazových kvalít, ktoré sa v tom čase záväzne praktizovali. Do trvalého pracovného pomeru v Novosadskom rozhlase nastúpil v roku 1963, kde najprv pôsobil ako hlásateľ a od roku 1970 aj ako novinár. Ján Struhár sa neuspokojoval s vrodenými danosťami, ale na svojom profesionálnom zdokonaľovaní tvrdo pracoval. Vďaka vrodenej empatii a príjemnému hlasu dokázal s poslucháčmi a divákmi nadviazať „blízky kontakt na diaľku" a ten vzťah a rešpekt si zachoval aj roky po tom, ako ukončil svoje profesionálne pôsobenie. Ján Struhár patril k tým našim skutočne najvzácnejším osobnostiam.

  • IN MEMORIAM: Jozef Valihora, PhD

    Dnes ráno sa tíško s nami rozlúčil univerzitný profesor vo výslužbe Dr. Jozef Valihora. Narodil sa 11. 4. 1946 v Pivnici, v rodisku zakončil základnú školu a gymnázium v Báčskom Petrovci. Vyštudoval prvý stupeň slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte v Novom Sade a v štúdiu pokračoval na Filologickej fakulte v Belehrade, kde obhájil aj magisterskú prácu. Pre doktorskú dizertačnú prácu si zvolil tému: Básnická a prozaická práca Juraja Tušiaka. Pôsobil na oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade. Okrem pedagogickej práce zaoberal sa editorskou činnosťou, literárnou vedou a prekladateľskou činnosťou. Za svoju celoživotnú prácu získal viacero ocenení a v roku 2016 mu Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny udelila Zlatú plaketu.

  • 130. výročie narodenia Samuela Širku

    Samuel Širka na narodil 25. marca 1890 v Kulpíne z rodičov: otca Samuela, stolára a matky Márie rodenej Šimove, krajčírky. Základnú školu skončil v rodisku a do gymnázia chodil v Sarvaši, skadiaľ bol pre svoje slovenské presvedčenie koncom štvrtého ročníka vylúčený. V ďalšom školení pokračoval na novosadskom srbskom gymnáziu, kde v roku 1909 zmaturoval. Teológiu vyštudoval v Bratislave. Kňazskú službu začal kaplánovaním v Békešskej Čabe, odtiaľ roku 1915 odchádza do Mokrej v Rumunsku a v roku 1922 si ho vyvolil slovenský evanjelický a.v. cirkevný zbor v Aradáči za svojho farára. Roku 1925 sa stal seniorom Banátskeho seniorátu. Túto funkciu zastával do svojho odchodu do Hložian roku 1928. V období rokov 1932 – 1944 bol báčskym seniorom. Okrem hložianskeho cirkevného zboru zaopatroval aj filiálne zbory v Begeči a Čeláreve. Zomrel v novosadskej nemocnici 27. júna 1959 a pochovaný bol v Hložanoch.

  • Keď bomby padali

    Kto to nezažil, a nikomu to neželáme, ťažko si dokáže predstaviť bombardovanie a vojnu. Keď sirény ohlasujú vzdušný útok, keď z rádia či televízora, po prerušení programu upozorňujú: „Vypnite prúd a plyn, otvorte okná, spustite rolety, vezmite si najnevyhnutnejšie veci a ponáhľajte sa do úkrytu." Zažili sme nielen to, ale desaťročie predtým, aj veľkú biedu, embargo, obchodnú blokádu, život bez paliva, liekov, bez prúdu... Zažili sme aj hyperinfláciu, keď peniaze prakticky za pár hodín strácali hodnotu a keď predajne boli prázdne. Dnes, keď si pripomíname 21 rokov od NATO agresie, sme tiež v strachu a zavretí vo svojich domoch. Máme zavedenú 12-hodinovú policajnú hodinu a izoláciou bojujeme proti koronavírusu. Aj počasie sa akoby sprisahalo proti nám a namiesto jarného slnka dnes celý deň sneží.

  • Výzva ÚSŽZ

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) nedávno schválil granty, z ktorých sa však niektoré, pre mimoriadnu situáciu, reálne nebudú môcť realizovať. Preto sa na všetkých obracajú s výzvou, aby objektívne a zodpovedne zvážili možnosť reálneho využitia schválených finančných prostriedkov, predovšetkým na aktivity, ktoré sú plánované na I. polrok tohto roku 2020. Ak nevidíte reálnu možnosť uskutočnenia plánovanej aktivity, vyzývajú bezodkladne oznámiť takúto skutočnosť ÚSŽZ, aby sa vyhlo zbytočným administratívnym úkonom a zbytočným finančným výdavkom.

  • Medailón z Nadlaku

    Návšteva Nadlaku mi vždy pripomenie niečo z detstva v mojom meste na Slovensku. Tiež sme mali lavičku pred domom kde som sedávala a strážila malé kuriatka ktoré sa pásli na tráve, ale také tunely pre sliepky z ulice do dvora som videla len v Nadlaku. Zdravili sme vždy všetkých čo išli okolo, či sme poznali alebo nie. Tie časy u nás sú už dávno preč, no som rada, že u Vás ešte nie.

  • Jar, príroda a poézia

    20. marca o 4.50 h stredoeurópskeho času sa začala astronomická jar. Dátum 21. marec, ktorý sme donedávna označovali za prvý jarný deň už neplatí. Od roku 2012 sa jar v našom časovom pásme začína vždy 20. marca a od roku 2048 sa bude objavovať aj dátum 19. marca. V týchto dňoch, a na štarte nového vegetačného obdobia, treba sa pokloniť nielen jari a prírode, ale aj lesom a poézii.

  • Kulpín a jubileá

    V roku 2020 Kulpínčania oslavujú 275 rokov súčasného Kulpína vybudovaného na dnešnej lokalite a pripomínajú si aj jubileá významných osobností: 220 rokov narodenia a 145 rokov úmrtia evanjelického farára Daniela Koléniho, 190 rokov narodenia srbského patriarchu Georgija Brankovića, 130 rokov úmrtia evanjelického kňaza, prozaika, publicistu, učiteľa, národnopolitického dejateľa Félixa Kutlíka, 70 rokov od smrti majiteľa kulpínskeho kaštieľa, zemepána Djoku Dundjerského... A pred sedemdesiatimi rokmi 21. júla 1950 sa v Kulpíne narodil univerzitný profesor, historik, literárny historik, prekladateľ učebníc a vydavateľ bibliofílií Samuel Čelovský.

  • Drastické opatrenia

    Zákaz pohybu: v mestách osobám starším od 65 a na vidieku od 70 rokov, policajná hodina od 20. – 5. h, vojsko na uliciach, tresty za porušenia budú vysoké. Predvolebné aktivity sa prerušujú. Uvažuje sa o zrušení medzimestskej a mestskej dopravy. Čína nám zašle veľkú pomoc, pomoc a odborníci prichádzajú do Srbska v sobotu. Potravín máme nadostač. Toto je dvanásty deň, dnes máme 72 nakazených. Tieto a ďalšie mimoriadne opatrenia a informácie zverejnil dnes srbský prezident Aleksandar Vučić a premiérka Ana Brnabićová.

  • Pokyny SEAVC počas núdzového stavu

    Biskupský úrad Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku všetkým zborom a fíliám SEAVC v Srbsku 16. marca 2020 adresoval Smernice pre zbory počas núdzového stavu v štáte. V nich sa odporúča ohraničenie počtu prítomných na bohoslužbách a pohrebných zhromaždeniach v zatvorených priestoroch, prerušujú sa prípravy konfirmandov a práce s mládežou a deťmi a odporúča sa tiež odročenie sobášov a krstov. V pokynoch sa uvádza:

  • V Srbsku vyhlásený núdzový stav

    Prezident Srbska Aleksandar Vučić dnes večer, po schôdzi Krízového štábu, v príhovore prostredníctvom priameho TV prenosu a na mimoriadnej tlačovej konferencii zverejnil rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu na území celej krajiny. Rozhodnutie nadobúda platnosť ihneď. Podľa jeho slov dnes už máme 48 nakazených. Od zajtra sú zavreté školy, fakulty, škôlky, nieto tréningov, športu... Ohraničuje sa práca reštaurácií, predajní... „Zahraničným občanom odkazujem, aby nechodili do Srbska a našich občanov v zahraničí tiež prosím, aby mali ohľadu voči svojmu národu a nateraz sa radšej nevracali, lebo ich očakáva karanténa," zdôraznil prezident Vučić. Každý kto do Srbska prichádza bude musieť byť v karanténe od 14 do 28 dní, v závislosti od toho, z ktorej krajiny prichádza. Do nemocníc vstup bude zakázaný. Vojsko a polícia bude na všetko dozerať, za porušovanie príkazov hrozí trest väzenia do troch rokov.

  • Plán príchodu Tolstoja do Nového Sadu

    Na začiatku 20. storočia sa Lev Nikolajevič Tolstoj chcel tajne presťahovať do Nového Sadu. Posledných pár rokov v živote veľkého spisovateľa nebolo totiž najšťastnejších. Pre svoje pokročilé spoločenské postoje sa dostal do konfliktu so šľachtou, autoritami, cirkvou a aj rodinou. Nový Sad si nie náhodou zvolil za svoje útočisko. Počas posledných siedmich rokov života osobným spisovateľovým lekárom v Jasnej Poľane bol Slovák z Ružomberku Dušan Makovický, vynikajúci odborník , ktorý sa podieľal aj na prekladaní a tlačení Tolstého diela mimo Ruska. Olga, sesternica Dušan Makovického bola vydatá za prominentného právnika v Novom Sade, politicky angažovaného aktivistu za národné práva, Miloša Krna.

  • Sme zodpovední?

    V Srbsku do 18:00 bolo zaznamenaných 35 prípadov koronavírusovej infekcie, oznámilo Ministerstvo zdravotníctva na internetovej stránke www.covid19.rs. Epidémia koronavírusu prinútila svet k tvrdým opatreniam, ktorými sa európske vlády snažia potlačiť pandémiu. Niekoľko krajín vyhlásilo preto stav núdze a čoraz viac vlád sa rozhoduje zatvoriť školy, škôlky, univerzity a reštaurácie. Naše štátne vedenie ešte vždy také opatrenia neprikázalo. Svojvoľne, mnohí rodičia dnes predsa svoje deti nepustili do školy. Na rozdiel od škôl, z preventívnych dôvodov sú zrušené zápasy a predstavenia v uzavretých priestoroch. Zo SVD z Báčskeho Petrovca informujú, že Rock opera SND, ktorú mali mať na programe v nedeľu 15. marca je odročená na 7. mája 2020. Kulpínski volejbalisti oboznamujú svojich fanúšikov, že do ďalšieho zápasy budú hrať bez prítomnosti publika. Podujatia na otvorenom priestore však nie sú zakázané. Tak v Novom Sade, na plató SPENSu od včera a do nedele prebieha festival klobásy Dunajských regiónov.

  • Bot robot a bot človek

    Výraz „bot" je skrátené pomenovanie internetového robota, čiže je to počítačový program, ktorý pre svojho majiteľa opakovane vykonáva nejakú rutinnú činnosť na internete – obvykle odosiela a spracováva požiadavky na služby vzdialených serverov. Toto slovko má však aj prenesený význam. Internetový portál „Vukajlija" uvádza viac definícií tohto slovka, okrem iného aj to, že je bot výrazne sprostý a nezodpovedný človek. Alebo aj to, že je bot nebezpečný druh kliešťa (krpelj), ktorý sa udomácnil na spoločenských sieťach. Vukajlija poskytuje aj radu, ak sa na vás zakvačí taký nákazlivý kliešť, nepoužívajte žiadne agresívne metódy, lebo ten parazit má za cieľ vzbudiť u slušných a poctivých ľudí hnev a nenávisť, čoho je on plný. Bota nemožno zmeniť, lebo je on bezcitný, nezodpovedný a plný zloby. Ak reagujete na jeho špinavé, urážajúce komentáre, robíte vskutku jemu radosť a službu, lebo sa mu podarilo tú jeho nenávisť preniesť na vás a šírite ju ďalej. Treba ho radšej ignorovať. Mládež výraz bot často používa pre zosmiešnenie niekoho.

  • Koronavírus: Srbsko má ďalšie potvrdené prípady ochorenia

    V Srbsku dnes do 20. hodiny potvrdili ďalších 13 prípadov nákazy vírusom Covid 19 čím sa počet chorých zvýšil na 18. Zverejnené je na webovej stránke Ministerstva zdravotníctva Republiky Srbsko venovanej aktuálnej situácii v krajine na adrese www.covid19.rs. Epidemiológ Predrag Kon vyhlásil, že je toto začiatočná fáza nákazy Korona vírusom pričom sa odhaduje, že čoskoro dôjde k lokálnej transmisii, keď začnú podliehať vírusu aj tí, čo s nakazenými boli v kontakte. „Musíme sa dobre organizovať v zmysle dozoru a sledovania situácie a pokúsiť sa prolongovať prípadnú epidémiu." povedal Kon ozrejmujúc, že by následky mohli byť omnoho jemnejšie, ak by epidémia vypukla na jar, ako v zimnom období. Povedal tiež, že „epidémia nie je nemožná a najkritickejším obdobím bude obdobie okolo Veľkej noci". Prezident Srbska Aleksandar Vučić vyjadril presvedčenie, že sa naša krajina môže vyhnúť chaotickej situácii aká sa vytvorila v jednotlivých európskych krajinách a radí dodržiavať odporúčané hygienické opatrenia a nepodliehať panike.

  • Zima s knihou 2020

    Putovná prezentácia knižnej produkcie Slovenského vydavateľského centra (SVC) z Báčskeho Petrovca, 13-ročná akcia Zima s knihou, v tomto roku sa začala 06.februára na Starej fare v Kysáči, kde svoje najnovšie knihy predstavili minuloročná jubilantka, poetka a spisovateľka Viera Benková, poetka, spisovateľka a prekladateľka Zdenka Valentová Belićová a básnik, spisovateľ, prekladateľ a bibliograf Víťazoslav Hronec. Ďalšia akcia bola v Hložanoch, kde okrem iného, predstavili básnickú zbierku Ladislava Čániho Deväť kruhov noci. Akcia ďalej namierila do Padiny a Kovačice a tam predstavili novú knihu pre deti Jána Valentu Bránky veršovanky. Potom pokračovala v Petrovci, Hložanoch a v Novom Sade na Medzinárodnom knižnom veľtrhu. Včera zavítala aj do Kulpína. Riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík predstavil vlaňajšiu knižnú produkciu SVC, spisovateľka Viera Benková hovorila o svojich najnovších publikáciách a prekladateľka Katarína Pucovská priblížila dielo kysáčskeho rodáka a kulpínskeho učiteľa Daniela Pixiadesa.

  • Viere Benkovej Cenu Spolku slovenských spisovateľov

    Žena, so svojim jemnocitom, meditatívnosťou a filozofickým rozmerom, ale aj lyrickým prístupom k realite, sa nevzdáva a stále pokračuje v hľadaní harmónie života. Veď, to je asi aj tá najhlbšia podstata a poslanie ženskej existencie. Neničiť a nebúrať, ale plodiť a tvoriť, pozdvihovať, robiť lepším, spájať a harmonizovať svet vôkol seba. Šíriť a rozdávať dobro a lásku. Lebo, láska je soľou zeme, láska je stromom života. Tá podstata života je zhrnutá vo výberoch z poézie Viery Benkovej Herbár zeme (2015) a Studňa (2019), ktoré Spolok slovenských spisovateľov (SSS) z Bratislavy vydal tejto svojej členke a našej prvej dáme poézie, ktorej včera v Báčskom Petrovci predseda SSS Miroslav Bielik udelil Cenu Spolku slovenských spisovateľov za celoživotné dielo . V ústrety dnešnému Medzinárodnému dňu žien jej odovzdal aj kyticu ruží. Blahoželáme!

  • Schválené a neschválené žiadosti o dotácie 2020 ÚSŽZ

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí oznamuje všetkým žiadateľom o dotácie na rok 2020 konečné výsledky – protokoly schválených a neschválených žiadostí o dotácie na rok 2020.

  • Medzinárodný knižný veľtrh v Novom Sade

    V Novom Sade na Novosadskom výstavisku v týchto dňoch sa zjednotene prezentuje literatúra, umenie a vzdelávanie. V utorok 3. marca otvorili tradičný Medzinárodný knižný veľtrh a Výstavu umenia Art Expo a včera a dnes sa k nim pridalo aj tretie podujatie: Veľtrh vzdelávania Putokazi. On trval iba dva dni, kým knižný veľtrh a výstava umenia potrvajú do pondelka 9. marca. Na knižnom veľtrhu sa pravidelne predstavujú aj naše slovenské vydavateľstvá a knihy slovenských autorov. Medzi dvomi veľtrhmi najviac slovenských kníh vydalo SVC z Báčskeho Petrovca, ktoré tentoraz vystavuje najnovšie tituly Viery Benkovej, Zdenky Valentovej Belićovej, Ladislava Čániho, Daniela Pixiadesa, Víťazoslava Hronca, Zoroslava Jesenského, Jána Valentu a ďalších, tiež aj Miroslava Bielika z Bratislavy v preklade do srbčiny. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov dnes predstavil sedem svojich najnovších titulov.

  • Austrália, Terra Incognita

    píše Ján Kulík

    Posledne sa v tlači môjho starého kraja, Juhoslávie, hodne píše o „probléme" odchodu mladých za vidinou lepšieho života a môžem povedať, že im ani Austrália nestojí stranou. Aj sem prichádzajú, ale už nie v takom počte, ako v 70-tých rokoch XX. st. Aj my sme prišli práve vtedy, v januári roku 1970. Vlastne, v tom čase sme tu medzi nami každý týždeň vítali aj po niekoľko rodín. Austrália vtedy prijímala aj „lopatášov". Práca pre nekvalifikovaných bola všade. Boli tu, vlastne ešte vždy aj sú, rozličné bitúnky, mäsokombináty, kožiarne... lenže dnes to už nejde „hladko". Preferujú sa kvalifikovaní prisťahovalci s nejakým remeslom, so školským vzdelaním a hlavne s určitou znalosťou angličtiny, avšak ešte vždy tu fungujú aj rýchlokurzy angličtiny...

  • Pocta poézii, žene a nehynúcej ženskosti

    V Nadlaku sa koncom februára konalo pozoruhodné podujatie, na ktorom sa stretli záujemcovia o slovenské písané slovo. Prvá časť tohto nevšedného počinu sa konala 27. februára na pôde centrálneho sídla Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, kde prebehlo stretnutie členov Literárneho spolku Ondreja Štefanka s dvoma z najvýznamnejších súčasných poetiek na Slovensku - Hanou Koškovou a Danou Podrackou. Na druhý deň podujatie pokračovalo vzdaním holdu poézii, ale aj žene a nehynúcej ženskosti. Stretnutie navrhli, zorganizovali a pripravili docentka Dagmar Mária Anoca a Želmíra Makóová, vedúca mestskej knižnice. Stretnutie prebiehalo dvojjazyčne, pretože účastníčkami boli poetky zo Slovenska, Srbska a Rumunska, píšuce svoje básne v slovenskom, rumunskom, no aj srbskom jazyku.

  • Nedostatok pracovnej sily?

    Mesto Nový Sad a Národná služba pre zamestnávanie – Filiálka Nový Sad v stredu 4. marca 2020 usporiadajú 30. veľtrh zamestnávania. Prebiehať bude v Master stredisku Novosadského veľtrhu v čase od 10. do 15. hodiny. Účasť na ňom potvrdilo zo 60 firiem, ktoré prihlásili vyše tisíc voľných pracovných miest v elektrotechnickej, komerčnej, obchodníckej, stavebníckej, strojníckej, zdravotníckej, textilnej, pohostinskej a iných oblastiach. Už , zdá sa, nebudeme bojovať so zvyškom pracovnej sily, lež už s jej nedostatkom. V petrovskej obci sme napríklad v týchto dňoch do poštových schránok dostávali letáčik s pracovnou ponukou. Ponúkajú prácu stolárom, krajčírom a tapetárom. Na letáku sa uvádza, že je ponuka na plný pracovný úväzok, víkendy sú nepracovné a preprava zabezpečená.

  • 25 rokov Šachového klubu Kulpín

    Šach má v sebe prvky umenia, vedy a športu. Rozvíja logické myslenie a cvičí pamäť, zvyšuje inteligenciu hráčov, pomáha rozvinúť trpezlivosť a prospieva v mnohých iných oblastiach. Všetko to mali na zreteli kulpínski šachisti, keď pred štvrťstoročím zakladali šachový klub. Keďže si uvedomovali význam šachu v rozvoji inteligencie a v logike myslenia, osobitnú pozornosť venovali žiakom. Toho sa dodnes držia a preto aj ich stretnutia, ktoré pravidelne mávajú vo štvrtok večer a v nedeľu predpoludním, bývajú v školskej budove. V škole pôsobí aj šachová sekcia, ktorú úspešne vedie učiteľ Radoslav Kolarski. Predsedom klubu od samotného začiatku je Dušan Vida. Klub má zo štyridsať členov, dospelých a žiakov, a tých čo pravidelne prichádzajú na stretnutia je asi pätnásť. V sobotu 29. februára v školských priestoroch usporiadali výročné zhromaždenie, na ktorom boli nielen domáci, ale aj hostia, a na ňom analyzovali prejdenú cestu a stanovili si plány na tento rok.

  • Meter klobásy za 500 dinárov

    Najznámejšia klobasiáda v Srbsku – „Kobasicijada Turija" počas tohto víkendu záujemcom ponúka možnosť zábavy, jedla a kúpy klobás a iných mäsových výrobkov. No nielen to, počas celého víkendu sú v ponuke aj jedlá z roštu, bravčový a ovčí paprikáš, morčacia domáca polievka... Sto ľudí, sto chutí, každému žeby bolo po chuti... Okrem jedla, zábavy a lokálnych kultúrnych obsahov, organizátori ponúkajú aj kúsok svetového guštu - kus z guinnessovej klobásky, ktorá je každoročne o jeden meter dlhšia a ktorou obyvatelia tejto malej osady každoročne prekonávajú vlastný rekord. V tomto roku klobása dosiahla 2036 metrov. Asi jeden meter na každého obyvateľa Turije. Festival má aj súťažný ráz a tentoraz najchutnejšiu klobásu urobil Petrovčan Miroslav Lačok, majiteľ firmy Petro – kul. Víťazstvo na tak významnom festivale iste je dobrou reklamou pre petrovskú klobásu.

  • Maškaráda a Bele poklade

    Maškaráda – maskovaný sprievod v organizácii Múzea Vojvodiny z Nového Sadu sa zorganizoval už 25. krát s cieľom odohnať zimu a privolať jar a zaspomínať si na fašiangové zvyky. Podujatie sa organizuje v ústrety pravoslávnemu sviatku Bele poklade, ktorý je, podobne ako aj Popolcová streda, hraničným obdobím medzi fašiangovou dobou hostín a karnevalov a prichádzajúcim pôstnym obdobím. Na podujatí sa aj tohto roku zúčastnilo zo päťsto maskovaných účastníkov rôznych vekových kategórií: škôlkari, základoškoláci, stredoškoláci, ale i dospelí. Defilovalo sa novosadskými ulicami Dunajskou, Zmaj Jovovou, Kráľa Alexandra, ulicou Modene, Bulvárom Mihajla Pupina... V maškarnom zástupe pochodovali aj masky žiakov našich slovenských škôl a petrovské masky boli nielen povšimnuté, ale aj odmenené.

  • Čo je Vojvodina?

    Môže si Vojvodina žiadať status republiky? Áno, lenže tu nejde o „novú historickú ústavnú dohodu", lež o uznanie historickej skutočnosti a túto, svojím podpisom ručil aj kráľ SHS, či neskoršej Juhoslávie. Autonómna Vojvodina nie je ani výmyslom komunistickej Juhoslávie, keďže jej korene siahajú ešte do ríše Habsburgovcov a preto naši kňazi pri opisovaní „nového kraja" neraz spomenú aj „srbskú Vojvodinu". V rámci ríše, už vtedy zásluhou (vzburou) srbského živlu, dosiahla sa určitá autonómia (nemalo ju ani Slovensko) a ako taká, autonómna Vojvodina bola vyznačená aj na školských mapách Rakúsko-Uhorska.

  • Popol na hlavách – znamenie začiatku pôstu

    Dnes je Popolec, čiže Popolcová streda. Začína sa pôstna doba. „Posypanie hlavy popolom je symbolické gesto nového začiatku, " povedal na dnešnom pôstnom večierku v Kulpíne Sladjan Daniel Srdić, ev. farár cirkevného zboru z Jánošíka, ktorý na zborovú návštevu do Kulpína prišiel s predstaviteľmi CZ Hajdušica, kde je administrátorom cirkevného zboru. Vzácnych hostí a domácich viery v zborovej sieni privítal domáci kňaz Jaroslav Javorník. Po úvodnej pôstnej pesničke nasledovala priliehavá duchovná úvaha hosťujúceho kňaza, ktorý si za jej základ zvolil Matúšovo evanjelium: „Varujte sa prejavovať zbožnosť pred ľuďmi preto, aby vás videli; ináč nemáte odplatu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach..." Po prednáške jednu pieseň zaspieval kulpínsky cirkevný spevokol.

  • Selenčské sláviky 2020

    Počas minulého víkendu, 22. a 23. februára, Selenčou sa ozývala slovenská ľudová pieseň. Na dvoch koncertoch so spoločným názvom Selenčské sláviky 2020 sa v dome kultúry v Selenči sa zišlo 65 spevákov, malých sólistov a 34 členov orchestra ZŠ Jána Kollára a Komorného zboru Zvony zo Selenče. Všetci účastníci vystupovali v ľudovom kroji. Orchestrom dirigoval doktor hudobnej pedagogiky Juraj Súdi, ktorý zároveň mal na starosti aj úpravu piesní a nacvičovanie spevákov, v čom mu, keď treba pomáhajú aj členovia rodiny. Usilovne pracovali od začiatku školského roka, teda od prvého septembra a táto ich polročná snaha bola korunovaná dvomi úspešnými koncertmi, z ktorých prvý trval poldruha hodiny a druhý celé dve hodiny. Festival nie je súťažného rázu, ním sa chce upevniť a prehĺbiť láska k ľudovému spevu a kroju a priprávať deti na verejné vystupovanie.

  • Pavlovi Babkovi Cena ministerky kultúry SR

    Ministerka kultúry Slovenskej republiky Ľubica Laššáková dnes odovzdala Cenu ministerky kultúry SR za rok 2019 jedenástim tohtoročným laureátom. O udelení ocenenia významným osobnostiam v oblasti profesionálneho umenia rozhodla na základe hodnotiacej komisie, ktorá v tomto roku medzi kandidátov zaradila aj majiteľa Galérie Babka Kovačica Pavla Babku. Jeho vyznamenala za „šírenie dobrého mena slovenského insitného umenia prostredníctvom výstav organizovaných súkromnou Galériou Babka Kovačica na významných podujatiach v zahraničí a za podporu uchovávania a rozvíjania insitného umenia slovenskej komunity vo Vojvodine". Slávnostné odovzdávanie ocenení prebiehalo dnes vo výstavných priestoroch Dvorany Ministerstva kultúry v Bratislave. Gratulujeme!

  • VK Kulpín si razí cestu dopredu

    VK Partizan – VK Kulpín 1:3 ( 22:25, 25:15, 20:25, 20:25).

    Volejbalisti VK Kulpína od začiatku augusta usilovne trénovali, čo sa pozitívne odzrkadlilo aj na ich výsledkoch – doteraz zaznamenali 10 výhier a iba jednu prehru. Spolu s VK Bečejom sú hlavným kandidátom na postup do prvej zväzovej ligy... No, víťazná cesta býva aj hrboľatá, a ako to Slováci hovoria: Človek mieni a Pán Boh zmení...

  • Naprieč Vojvodinou

    Krátka letmá foto reportáž: Banát-Sriem-Báčka, Kovačica, Pazova, Petrovec. Ráno štart v Báčke a cez Sriem, do večera absolvovať celodennú túru do Banátu. Na príjazdovej ceste do Kovačice vítali nás vetroparky a v mekke svetovej insity nadchli mega obrazy zdobiace steny v Rekreačnom stredisku Relaxe. Na fare pozornosť upútal zarámovaný biblický text v kovačickom cirkevnom zbore číslo 2, v takzvanom „chudobnom zbore". A potom už nasledovalo bohaté nasýtenie telesné. V galériách krásne naivné umenie, ktoré svetovo preslávilo túto našu slovenskú dedinu, ktorá gravituje k Belehradu . Pri odchode z Kovačice nás zas vyprevádzali otáčajúce sa veterné turbíny a banátska šíra rovina. Z nového Pupinovho mosta letmý očarujúci pohľad na západ slnka.

  • Medzinárodný deň materinského jazyka

    Všetky členky UNESCO, medzi ktorými aj naša krajina, každoročne, od roku 2000, si 21. februára pripomínajú Medzinárodný deň materinského jazyka. Ústredné oslavy v Srbsku prebiehajú v Kovačici a to predovšetkým vďaka Pavlovi Babkovi, majiteľovi Galérie Babka, ktorý si pred dvadsiatimi rokmi smelo určil plán a začal organizovať toto podujatie. O dvadsaťročnej skúsenosti a o dosiahnutých výsledkoch hovoril aj 17. februára 2020 v sídle UNESCO v Paríži, kde prezentoval dokumentárnu výstavu o doterajších oslavách dňa materinského jazyka v Kovačici. Dnes túto výstavu sprístupnili aj návštevníkom Galérie Babka, no predtým v Rekreačnom stredisku Relax a na plató medzi Galériou insitného umenia a Galériou Babka usporiadali príležitostný program. Prítomných privítal predseda Obce Kovačica Milan Garašević, ktorý podčiarkol, že je dnešný deň pre Kovačicu osobitným dňom, keďže v tomto multietnickom prostredí, v ktorom sa hovorí piatimi jazykmi, Medzinárodný deň materinského jazyka prebieha už dvadsiatykrát. Aj vďaka tomu Pavlovi Babkovi na pondelok 24. februára 2020 ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková odovzdá Cenu kultúry za rok 2019.

  • Národovca Jána Bulíka zavraždili nacisti

    Na informačnom portáli o histórii HISTORYWEB včera zverejnili článok s titulkom Národovca Jána Bulíka zavraždili nacisti, ktorého autorom je Ondrej Druga. Ján Bulík, výrazná osobnosť vojvodinských Slovákov, je neprávom opomínaná postava slovenských dejín. Jeho život, aj keď predčasne ukončený, bol nadpriemerne činorodý – bol úspešným športovcom, aktívnym predstaviteľom menšiny, advokátom, politikom, a nakoniec pracovníkom protifašistického odboja. Jeho život bol však aj plný kontrastov – pomáhal zachraňovať životy, ale o ten vlastný prišiel. Volajú sa po ňom ulice, ale takmer nikto netuší, kto to bol.

  • Nadchýnajúca láska k Zuzane

    „Najvzácnejšou, najoddanejšou a najpevnejšou oporou pri vydávaní slovenskej tlače bola mi moja milá a všestranne usilovná a spoľahlivá manželka ZUZANNA, rodom Fačarová z Pivnice, s ktorou som sa zasnúbil 24. augusta 1919 a manželstvo sobášom uzavrel 16. februára 1920." Napísal to na titulnú stranu augustového spoločenského a zábavno-poučného časopisu Slovenka z roku 1940 (vychádzal v Chicagu, Illinois), vydavateľ Ján Denďúr. Ján Denďúr, narodený v Petrovci 30. januára 1898, šesťdesiat rokov v USA, spolu s manželkou Zuzanou, neúnavne pracovali na kultúrnom a duchovnom pozdvihovaní slovenského národa.

  • Od Dunaja hlbokyho

    V Dome kultúry v Selenči včera odznel vydarený hudobný večierok, ktorý bol koncipovaný ako prezentácia CD-čka slovenských ľudových piesní z Vojvodiny: Od Dunaja hlbokyho v interpretácii Anny Berédiovej, ktorý bol však omnoho viac. Bol to poldruhahodinový program, v ktorom vystúpili štyria interpreti, šiesti hudobníci, dve moderátorky a nezištne ruky k dielu ochotne priložili ďalší priatelia a priaznivci Anny Berediovej. Všetci oni tímovou prácou nemalým podielom prispeli, aby koncert prebiehal plynulo a mal „nitku", ktorá ho hladko viedla a udržiavala pozornosť návštevníkov. Kvalitný prednes všetkých spevákov a hudobníkov a krásna pastva pre oči, ktorá pohládzala duše milovníkom slovenského ľudového kroja, si zaslúžili obdiv a na záver aj búrlivý potlesk. Zaslúžene.

  • Klobásafest 2020

    Keď na grile rozvonia čerstvá klobáska, jej vôňa neodolateľne láka... Tak na 5. Medzinárodný festival klobás Klobásafest 2020 do Báčskeho Petrovca včera prilákala rekordný počet súťažiacich a návštevníkov. Vo výrobe čerstvých klobás súťažilo 71 družstiev zo Slovenska, Česka, Maďarska, Rumunska, Bosny a Hercegoviny, Chorvátska a Srbska a súťažiaci tím pomenovaný Krajanský štvorlístok (CZ- UA-HU-SRB) mal predstaviteľov aj z Ukrajiny. Stoly sa ohýbali pod množstvom rôznych dobrôt, ktorými všetky tímy chceli zapôsobiť na komisie hodnotiace upravenosť stánkov. Boli to opravdivé hody pre oči, no čuchové slasti boli predsa výraznejšie. Podľa odhadov organizátorov, včera do Petrovca zavítalo až asi osemtisíc návštevníkov. Organizátormi festivalu sú Miestne spoločenstvo Báčsky Petrovec, Báčskopetrovsá obec a Turistická organizácia Obce Báčsky Petrovec , ktorí všetkým súťažiacim vyjadrili predovšetkým vďaku, lebo, ako hovoria, klobása môže byť iba dobrá, chutná. Niektoré, predsa, boli o štipku lepšie. No najlepšia bola veselá nálada.

  • Život z môjho pohľadu

    Združenie petrovských výtvarných umelcov včera malo výročné zhromaždenie a v rámci neho bola otvorená prvá samostatná výstava obrazov Márie Struhárovej Život z môjho pohľadu. Výstava je nainštalovaná v priestoroch Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec, Ul. Maxima Gorkého č. 17, je predajná a časť zo zisku bude odvedený na humanitárne účely. "Mária Struhárová vyhľadáva vlastnú cestu vo výtvarnom svete pomocou čírych výtvarných prostriedkov, akými sú farba, čiara a jednoduchá farebná plocha," povedal na vernisáži výtvarný kritik Vladimír Valentík, ktorý dodal, že sa postupnou redukciou a zjednodušovaním tvarov reálnych motívov dostala k jednoduchým abstraktným , neraz geometrickým tvarom. Pomocou tých tvarov a pomocou adekvátne použitých farebných hodnôt materializuje a zviditeľňuje na dvojrozmere plátna predovšetkým pocity a relácie.

  • Patrón vinohradníkov sv. Trifun

    Kult svätého Trifuna je oddávna rozšírený v srbských krajoch a vinohradníci v dnešný deň, často v sprievode kňaza, odchádzajú do vinohradov, začínajú s rezom krov a vinič zalievajú vínom. Po zimnom období, tie úkony majú viniču vrátiť vitalitu a zobudiť ho zo zimného pokoja. Srbská pravoslávna cirkev si svätého Trifuna pripomína ako mučeníka a vinohradníci v Srbsku tiež od pradávna oslavujú tohto svojho patróna. Snažia sa získať jeho podporu a modlitbami si vyprosiť u neho priazeň a najmä ochrániť úrodu vo viniciach. Na svätého Trifuna treba orezať aspoň jeden viničný ker, aby sa urodilo hojne hrozna. To dnes popoludní vykonali aj členovia Združenia kulpínskych vinohradníkov a vinárov vo vinohrade svojho člena Bratislava Petrovića na Viničkách, kde kulpínsky pravoslávny kňaz, prezviter Zoran Regodić posvätil vinohrad , pri čom sa zúčastnil aj kulpínsky evanjelický farár Jaroslav Javorník.

  • Jubileá našich kalendárov a Slovákov z Maďarska

    Slováci z Maďarska v tomto týždni iniciovali niekoľko významných podujatí: v utorok 11. februára prezentovali v Bratislave vydavateľskú tvorbu a predstavili Spoločnosť SlovakUm pri CSSM, Náš kalendár a Ľudové noviny. V stredu 12. februára v Békešskej Čabe, v Dome slovenskej kultúry si pripomenuli dvojitú storočnicu tlačeného slova, kalendárov dolnozemských Slovákov: Čabianskeho kalendára v Maďarsku a Národného kalendára vo Vojvodine. V dňoch 13.-14. februára 2020 v Békešskej Čabe si dvojdňovou vedeckou konferenciou s názvom Výskum Slovákov v Maďarsku v interdisciplinárnom kontexte pripomínajú 30. výročie založenia Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. V sobotu 15. februára v XIII. obvode Budapešti usporiadajú Fašiangový ples budapeštianskych Slovákov.

  • Osemdesiatnik Pavel Andrášik

    Odkedy sa, už ako dôchodca, roku 2005, na Kataríny, vrátil do rodného Petrovca, sedáva v petrovskom kostole v šiestej lavici. Nie v prvej, a nie ani na čestnom mieste, aj keď si to celoživotnou prácou na roli nábožnej iste zaslúžil, ale radšej sa nevyvyšuje. Počas celého života sa totiž snažil byť vzorným kresťanom a toho sa dodnes drží. A kresťanská láska netrpí pýchu: Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa... (1. list Korinťanom). „My sme cirkev slova a sviatosti, treba zvestovať slovo Božie..." hovorí pán farár na dôchodku Pavel Andrášik, ktorý to slovo Božie zvestoval a teraz ho chce počúvať, lebo: „Človek keď si zvykne na tú duchovnú stravu, na to spoločenstvo, potrebuje to ako chlieb. Veriaci človek nemôže byť sám, jemu treba spoločenstvo." ... Pavel Andrášik začal do kostola chodievať ako osemročný a odvtedy, za 72 rokov nechyboval na službách Božích. Nech mu Pán aj ďalej žehná.

  • Osemdesiatnik Fedor Červenský

    Prednášateľa anglického jazyka na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci Fedora Červenského dobre poznajú mnohé generácie žiakov. Narodil sa 11. februára 1940 a na petrovskom gymnáziu pôsobil takmer celú pracovnú dobu, v období rokov 1966 – 2000. Do povedomia občanov Petrovca sa dostáva roku 1966, keď začal ako mladý profesor prednášať angličtinu na petrovskom gymnáziu. Mal vtedy dvadsaťšesť rokov a bol ženatý, pritom bytovo nezabezpečený, a keďže škola potrebovala prednášateľa angličtiny, dostal byt v obytnej budove oproti gymnázia. Dlhé roky býval v tom byte v centre dediny a keďže sa s manželkou radi prechádzali petrovskými ulicami, nemohli byť nepovšimnutí. Zaoberal sa aj prekladaním textov do angličtiny. Často bol vídaným tiež vo filatelistických kruhoch, keďže bol a stále ešte je, zanieteným filatelistom. Srdečne blahoželáme k významnému životnému jubileu!

  • Neprebudený národ

    Doba sa mení a my tiež. A je to tak akosi normálne a správne...Ale len, ak sa ide vpred. Ak sa však progres ľudstva otočí v kontra smere, je to výstraha a mal by sa v nás aktivovať alarm. Môže to totiž znamenať, že sa smeruje k zániku. Srbsko vlani opustilo vyše 52.000 osôb. Čiže, každodenne za lepším chlebom odchádzalo 144 ľudí, teda asi za štyri autobusy, alebo prepočítané na hodiny, každú hodinu sa zo Srbska odsťahovalo šesť osôb. Mnohí z nás si vôbec neuvedomujeme rozmery tejto katastrofy. Zrejme, ide o hromadný odchod, exodus. Prezident nám však hovorí, že si s tým netreba lámať hlavu a sľubuje, že namiesto tých čo odišli, do krajiny nasťahujeme migrantov. Premiérka tiež s hrdosťou vyhlásila, že naša krajina núka migrantom z Ázie a Afriky srbské občianstvo podčiarkujúc, že to nerobí žiadna iná krajina. Všetky krajiny totiž prísne dbajú na to, komu občianstvo udelia, keďže si chcú zachovať národnú identitu a chcú mať zriadený štát a v ňom pokoj.

  • Uhorský Ústavopis z roku 1872 (tretia časť)

    Uhorsko-krajinské klenoty (insígnie)
    Už i malé dieťa vie, že kráľ nosí na hlave zlatú korunu. Tí, trochu starší, k tomu pridajú aj zlaté jablko, prípadne žezlo. No ku kráľovským klenotom patria i ďalšie časti. O tých sa niečo dozvieme v pokračujúcom texte.

  • Zachovanie a rozvoj slovenského života v Srbsku

    Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Lukáš Parízek sa dnes v Novom Sade stretol s predsedníčkou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuškou Lakatošovou a predsedom Matice slovenskej v Srbsku Jánom Brtkom.

  • Február v znamení klobás

    XXIII. Sriemska zakáľačka a klobasiáda sa uskutoční 8. a 9. februára 2020 v Šíde, kde sa bude súťažiť v rýchlom zakáľaní a spracovaní mäsa a tiež v zhotovovaní a jedení klobás. Kotizácia je 5.000,00 din a prihlásiť sa možno u Stanislava Dierčana na tel. 063556180. V druhý deň Šíďania usporiadajú oceňovanie kvality suchých klobás. V sobotu 15. februára 2020 v Báčskom Petrovci bude medzinárodný festival klobás Klobásafest. Viac TU: http://www.petrovec.org.rs/klobasafest/2020/vyzva-poziv-klobasa-fest-2020 a v nedeľu 16. februára v Bielom Blate bude 7. Bieloblatská klobasiáda.

  • Zuzana Chalupová, 1925–2001–2020

    Pri príležitosti nedožitých 95. narodenín Zuzany Chalupovej (*5. február 1925, Kovačica - †1. august 2001, Belehrad,) si snáď viac než inokedy uvedomujeme, že sa doba šťastia akoby pominula, zostala nám doba nostalgie. Obrazy „mamy sveta" zobrazujú šťastných, veselých ľudí a rozihrané deti a sú akoby určené pre nejaké krajšie časy, keď v srdciach ľudí bude viac lásky. Tak, ako je to na jej obrazoch, kde aj dospelí majú zapýrené líca a detsky naivné oči. Z jej obrazov priam žiari optimistický odkaz, že treba vždy veriť a očakávať to lepšie. Možno práve to boli pohnútky iniciátorov, keď v Bratislave, v mestskej časti Petržalka, v novej štvrti Slnečnice, krásnu širokú ulicu pomenovali podľa Zuzany Chalupovej.

  • Štatistika: Úpadok Vojvodiny pokračuje

    Štatistika svedčí: katastrofálne následky centralizácie! Vojvodina sa nachádza na dne rebríčka podľa výšky priemerných zárobkov v regióne. Aj keď oficiálni predstavitelia Vojvodiny tvrdia, že je vojvodinské hospodárstvo v rozvoji a Vojvodina veľké stavenisko, štatistické ukazovatele sú neúprosné. Vonkoncom sa nezhodujú s vyhláseniami politikov, ktorí svoje stanoviská „argumentujú" takmer každodenným prestrihávaním stuhy po vojvodinských prostrediach.

  • Ferdinand Klátik

    V dnešný deň pred 125 rokmi Starej Pazove sa narodil Ferdinand Klátik (3. februára 1895 - 9. júl 1944), učiteľ, zostavovateľ čítaniek a redaktor detského časopisu Zornička. Zorničku začal vydávať pred 95 rokmi. Jej prvé číslo vyšlo v Starej Pazove v roku 1925 a vychádzala dva roky, do júna roku 1927. Ferdo Klátik bol aj detským spisovateľom, lingvistom a kultúrnym dejateľom. Zaoberal sa aj fotografiou a vďaka tomu sa zachovalo množstvo fotografických dobových záznamov.

  • Mária Terézia

    Dnes sú Hromnice a meniny oslavujú Márie. Medzi najvýznamnejšie nositeľky tohto mena celkom určite patrí Mária Terézia (nem. Maria Theresia; 13. máj 1717 – 29. november 1780), cisárovná Svätej ríše rímskej nemeckého národa, Kráľovná Uhorska, Česka, Chorvátska a Slavónska, arcivojvodkyňa Rakúska, vojvodkyňa Parmy a Piacenzy a veľkovojvodkyňa Toskánska. Jej korunovácia za uhorskú kráľovnú sa konala v roku 1741 v Prešporku – starší názov Bratislavy, v Dóme sv. Martina a o dva roky neskôr sa v Prahe nechala korunovať za českú kráľovnú. Mária Terézia výrazne ovplyvnila aj život dolnozemských Slovákov. Slováci sa totiž na dolnozemské územie sťahovali práve počas jej vlády. V prvých rokoch svojho kraľovania, roku 1745, mladá kráľovná pridelila pustatinu Kulpín hercegovskej rodine Stratimirović za zásluhy v boji proti Turkom. Práve v tom roku 1745 sa prisťahovali Slováci do Petrovca, ako prvej slovenskej osady na území dnešného Srbska, no keďže roku 1764 od kráľovnej Márie Terézie nedostali povolenie na stavbu nového kostola, roku 1783 si vystavali iba modlitebnicu. Skôr než v Petrovci evanjelické chrámy boli tak vybudované v Hložanoch, Kysáči, Selenči, Aradáči, Starej Pazove...

  • Veže a vežičky Nového Sadu

    Nový Sad si dnes pripomína 272. narodeniny. Nový Sad, Novi Sad, Neoplanta, Neusatz, Újvidék... bol založený pred 326. rokmi v roku 1694. Za Deň Nového Sadu stanovili však spomienku na 1. február spred 272 rokov, keď cisárovná Mária Terézia roku 1748 Novému Sadu udelila štatút slobodného kráľovského mesta v rámci Habsburskej monarchie. Námestie slobody je mestským jadrom a vzniklo v 18. storočí. Obklopujú ho budovy z konca 19. a začiatku 20. storočia. Uprostred námestia sa nachádza bronzový pomník Svetozara Miletića, právnika a novinára, významného politického predstaviteľa Srbov vo Vojvodine, ktorý sa školil na Evanjelickom lýceu v Bratislave (vtedy Požun). Svetozar Miletić bol veľký priateľ Slovákov a žiak Ľudovíta Štúra, ktorého pamiatku na Slovensku pripomína jedna z najfrekventovanejších ulíc v Bratislave – Miletičova ulica. Architektúra starého jadra Nového Sadu je zvlášť zaujímavá a svedčí o multikulturálnom prostredí. Nový Sad je jedným z mála európskych miest, ktoré má v jadre mesta až päť chrámov tradičných kresťanských vierovyznaní: srbskej pravoslávnej cirkvi, rímskokatolícky kostol, gréckokatolícky kostol, slovenský evanjelický kostol a kostol reformovanej cirkvi. Tu je tiež aj židovská synagóga.

  • 245 rokov slovenskej základnej školy v Starej Pazove 1770 – 2015

    V Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove včera predstavili monografické vydanie o školstve pod názvom 245 rokov slovenskej základnej školy v Starej Pazove 1770 – 2015. Po uvítacích slovách Jána Havrana, riaditeľa základnej školy a Anny Balážovej, predsedníčky MOMS Stará Pazova, slova sa ujala predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová. O knihe hovoril recenzent Jaroslav Miklovic, profesor dejepisu a v záverečnej časti včerajšej prezentácie o dejinách slovenskej školy v staropazovskom prostredí, hovoril aj samotný autor, kronikár Ján Horvát. Kniha má vyše 400 strán, je nepredajná a vyšla v náklade 250 výtlačkov.

  • Krosná

    Krosná alebo tkáčske krosná boli v minulosti jediným nástrojom na výrobu textílií. Ešte v 50. a 60. rokoch XX. storočia sa u nás bežne počas zimných mesiacov do izieb vniesli krosná, ktoré zaberali veľkú časť izby a preto sa počas leta rozmontúvali a vynášali von z izieb. Usilovné gazdinky tkali na nich plachty, uteráky, obrusy, látku na odev, handrovky... Tkanivá sa pripravovali doma z konôp a ľanu, ktoré sa spracovali a spriadali do nití. Práca na krosnách bola pomerne jednoduchá a tkanie ide rýchlo. Zdĺhavá bola však príprava, nastavenie celého zariadenia a snovanie.

  • Voľby 2020

    Sviatky sú za nami a naši politici pomaly začínajú ofenzívu. Pred nami je obdobie sľubov a pekných slov. Začal sa volebný rok a parlamentné voľby v Srbsku budú 19. alebo 26. apríla, pravdepodobnejšie 26. apríla, keďže je 19. apríla pravoslávna Veľká noc. Už je známe aj to, že budú všeobecné, čiže spolu republikové, pokrajinské a lokálne. Pomaly sa rieši aj dilema, či opozícia bude voľby bojkotovať, alebo sa na nich predsa zúčastní. Za bojkot sa zasadzovali mnohé opozičné strany, no pomaly ich predstavitelia začínajú váhať a to čo povedali včera, dnes už neplatí. Veď, moc a peniaze sa bojkotom nezískajú. Tak napríklad hnutie Jeden z päť miliónov #1od5miliona, ktoré ešte včera hovorilo o bojkote, dnes vyhlásilo, že prerušujú pouličné demonštrácie a začínajú predvolebnú kampaň. Tiež osem politických subjektov z územia Vojvodiny – Vojvodinský front, dnes v Belehrade predstavilo Memorandum o budúcnosti a podpísalo Platformu o spoločnom účinkovaní vo voľbách.

  • Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu

    V dnešný deň si celý svet pripomína utrpenie obetí holokaustu počas druhej svetovej vojny. Holokaust je označenie pre systematické, štátom riadené prenasledovanie a hromadné vyvražďovanie etnických, náboženských, či politických skupín počas druhej svetovej vojny. Nacistické Nemecko spôsobilo genocídu nad miliónmi európskych Židov. Pre mnohých z nich konečnou stanicou bol koncentračný tábor v Poľsku Auschwitz-Birkenau (Osvienčim-Brzezinka). Pred 75 rokmi, dňa 27. januára 1945, Červená armáda oslobodila tento vyhladzovací tábor smrti, v ktorom nacisti zavraždili zhruba milión a pol ľudí, z ktorých viac ako milión boli Židia a preto si 27. januára pripomíname Medzinárodný deň spomienky na obete holokaustu. Do nacistických táborov smrti bolo deportovaných aj mnoho novosadských Židov.

  • Školská slávnosť v Srbsku

    Dňa 27. januára sa vo všetkých školách v Srbsku povinne svätí školská „slava" Svätého Savu. Je to sviatok Srbskej pravoslávnej cirkvi (SPC), ktorý sa bezpochyby má svätiť v pravoslávnych chrámoch, či však aj v školách? Alebo, ak si ho školy majú pripomínať, či to má byť v takej podobe, – posledne často praktizovanej, že pravoslávny kňaz v škole koná cirkevné obrady. „Tie by mali zostať v chrámoch, do školy patrí vzdelanie. To by sa muselo rozčleniť, keďže je Republika Srbsko Ústavou definovaná ako sekulárny a občiansky štát a nie cirkevný štát," hovoria predstavitelia združenia Ateisti Srbska, ktorí už niekoľko rokov poukazujú na to, že sa cirkevnými pravoslávnymi obradmi v školách žiakom nanucuje zúčastňovať sa v tých úkonoch, čím sa porúša právo slobody viery. Toto združenie tiež hodnotí, že sa takýmto spôsobom žiakom natíska svätenie sviatku dominantnej a privilegovanej cirkvi v Srbsku. Podľa nich ide o duchovný experiment na deťoch. Od malých nôh, postupne ich obrátiť na dominantnú vieru a zvykať ich na pravoslávny chrám.

  • 500 km od Slovenska a predsa doma

    V utorok 21. 1. 2020 na HIKING.SK - Posledná zastávka pred cestou na hory, v online magazíne o horách, zverejnená bola reportáž o našej vojvodinskej rovine. Jej autor Tomáš Trstenský, geograf - environmentalista a aktivista v KST Banská Bystrica - Kremnička, námety na články čerpá počas peších, vysokohorských a zimných túr. Okrem Karpát rád cestuje na Balkán a Ukrajinu. V najnovšej cestovateľskej reportáži „500 km od Slovenska a predsa doma" sa sústredil predovšetkým na naše vojvodinské slovenské dediny, no navštívil aj Nový Sad a Petrovaradín, ale aj Fruškú horu. Zaujímavé miesta fotografoval, takže čitateľovi tému približuje aj množstvom záberov.

  • Čaroslovník

    Čaroslovník – kniha, ktorá originalitou grafického riešenia obálky na prvý pohľad osloví snáď aj toho náročného čitateľa. V dlhom rade písmen bez medzier sa ukrývajú názvy všetkých jednotlivých článkov. Keď po knihe siahnete a vezmete ju do rúk, oduševnenie bude ešte väčšie. Obálka knihy je totiž zvláštne urobená, prsty vám do nej budú viaznuť a pod prstami pocítite príjemnú hladkosť papiera. Keď knihu otvoríte, bohatý kolorit ilustrácií a sympatických postavičiek dokáže očariť nielen malého, ale aj dospelého. Je to dobrá „návnada", ktorá pošteklí zvedavosť a prinúti nakuknúť aj do textov. Keďže sú oni nie veľmi dlhé a písané sú dosť veľkými písmenami, do čítania sa dá aj ten, čo čítanie nemá veľmi rád. A presne to chceli dosiahnuť autor textu Ján Žolnaj a ilustrátor Ďula Šanta. „Jeden čarbal, druhý čmáral..." aby sa deťom páčilo, aby si knihu opakovane chceli pozrieť, pri čítaní sa aj zasmiali a po prečítaní niečo sa aj naučiť.

  • Antónii Krivákovej k 98. narodeninám

    Lekársku manželskú dvojicu Antóniu a Samuela Kriváka starší Petrovčania dobre poznali. Veď, desaťročia chodili k nim sa posťažovať, požalovať na bolesti, pýtať radu a liek, išli po nich, keď bývalo zle, so staršími, či s deťmi. Či cez deň, či v noci, či v lete, či v zime, neprihliadajúc na to, či je po pracovnom čase, či pán doktor, alebo pani doktorka spia – lebo choroba nevyberala. Z teplej postele, alebo z domáceho pohodlia ich nespočetnekrát vytiahlo búchanie na okno a zúfalý nárek: Pán doktor, pani doktorka, pomáhajte! Odmietnuť sa nemohlo, veď, možno išlo o ľudský život, tak buď jeden alebo druhý z manželskej dvojice na seba nahádzal vždy pripravený odev, vzal lekársku tašku a šiel. Tak im ubehlo tridsaťročie lekárskej služby v Petrovci. Predtým ešte aj dva roky v Padine. Veľmi dobre si na to všetko, ale aj na ťažké detstvo, vojnu, Goli otok, Jasenovac... spomína Antónia Kriváková, ktorá zajtra oslávi 98. narodeniny. Oslavovať bude bez manžela, ktorý ju do časnosti dávnejšie predišiel, ale s ňou budú dve dcéry, päť vnúčat a osem pravnúčat.

  • Návrhy na Cenu Pro Cultura Slovaca

    Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku vyzývajú organizácie Slovákov navrhovať potenciálnych ocenených pôsobiacich v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov a to najneskôr do 29. februára 2020. Laureátom sa ceny každoročne odovzdávajú pri príležitosti Svetového dňa kultúrneho dedičstva (18. apríl) počnúc rokom 2018.

  • Bogojavljanje, Jovanjdan a Sv. Sava

    Pravoslávni veriaci predvčerom oslávili Zjavenie Pána, Bohozjavenie alebo Bogojavljanje. Zjavenie Pána (Traja králi) alebo Epifánia, je cirkevný sviatok, ktorý kresťania slávia 6. januára. Pravoslávni veriaci ho tiež oslavujú 6. januára, ibaže podľa starého juliánskeho kalendára, ktorý trinásť dní „mešká" za novším gregoriánskym kalendárom.V rámci sviatku Bohozjavenia sa pripomína premenenie vody na svadbe v Káne a tiež aj verejné zjavenie sa Ježiša ľudstvu a Jeho krst v rieke Jordán. Na počesť tejto udalosti Srbská pravoslávna cirkev 6. januára/19. januára organizuje plávanie za Cnostným krížom. Po Bohozjavení – 20. januára nasleduje Jovanjdan, Sabor svetog Jovana čiže deň Svätého Jána Krstiteľa. Keďže Ján Krstiteľ zohral významnú úlohu v Zjavení Krista Pána, Pravoslávna cirkev tejto osobnosti cirkevných dejín venovala prvý deň po Zjavení. Ten deň, teda Jovanjdan, mnohé pravoslávne rodiny oslavujú aj ako svoju rodinnú slávnosť, čiže „krsnu slavu". V januári je ešte ďalší veľký pravoslávny sviatok. Je to Svätý Sava, ktorý pripadá na 14. resp. 27. januára.

  • Výstava Michala Milana Harminca

    Na sklonku vlaňajšieho roka v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave otvorili výstavu Staviteľ múzeí Michal Milan Harminc, ktorá potrvá do 31. mája 2020. Výstava je nainštalovaná v Harmincovej sieni a je uvádzaná pod logom:

  • Cena Ondreja Štefanka a vedecká konferencia v Nadlaku

    Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku a Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku vyzývajú navrhovať resp. uchádzať sa o Cenu Ondreja Štefanka a zúčastniť sa na medzinárodnej vedeckej konferencii, ktorej tohtoročnou témou bude: Medzi ornamentom a umeleckým gestom (výtvarné umenie a hudba dolnozemských Slovákov), ktorá sa uskutoční v dňoch 20. –21. marca v Nadlaku - Rumunsko. Cieľom konferencie je reflektovať problematiku výtvarného a hudobného umenia z viacerých aspektov, ktoré by mali preukázať komplexnosť týchto fenoménov v ich jedinečných prejavoch , ale aj vo vzájomnej interakcii, prelínaní s ďalšími druhmi umenia a to v synchrónnom, ako aj v diachrónnom nazeraní. Prezentované práce, z ktorých vznikne komplexná mozaika nazerania na uvedenú problematiku budú vydané v zborníku. Návrhy na Cenu Ondreja Štefanka treba zaslať najneskôr do 9. februára 2020 a prihlášky na konferenciu do 10. februára 2020.

  • Spomienka na Lenku a Lazu

    Výstava s literárnym programom pri príležitosti 150 rokov narodenia Jeleny Lenky Dunđerskej (1869 – 1895 – 2019) a 110. výročia prvého zverejnenia najkrajšej básne srbskej ľúbostnej lyriky Santa Maria della Salute – Lazu Kostića, sa mala uskutočniť vlani v Dunđerskovom kaštieli v Kulpíne, kde Lenka a Laza neraz trávili dni, no nestalo sa tak. Program sa musel stále posúvať, keďže si tento kaštieľ už vyše polroka stále prenajíma televízia Pink, ktorá, ako to obyčajne s nájomcami býva, málo dbá o majetku a zrejme ani kultúra jej nie je veľmi blízka. Večierok sa nakoniec musel usporiadať v priestore základnej školy v Kulpíne. Autor a usporiadateľ podujatia Hadži Zoran Lazin s poľutovaním konštatoval, že sú nám zrejme dôležitejšie peniaze a reality show, než kultúra a ochrana dedičstva.

  • Fedor Rosocha, nový veľvyslanec SR v Srbsku

    Dnes v priestoroch slovenskej ambasády na Novom Belehrade privítali nového veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade J.E. Fedora Rosochu. V nasledujúcich štyroch rokoch bude mať príležitosť rozvíjať bilaterálne vzťahy medzi našimi dvoma krajinami, posilňovať spoluprácu vo všetkých oblastiach a podporovať slovenskú národnostnú menšinu v jej úsilí o zachovanie národnej identity. Informovali zo Slovenského veľvyslanectva v Belehrade. Fedor Rosocha, ktorý doteraz pôsobil v Stálej misii SR pri OSN Ženeve, na post veľvyslanca v Srbsku nastupuje po Dagmar Repčekovej, ktorej na sklonku minulého roka vypršal mandát.

  • Nadčasový génius Nikola Tesla...

    „Som presvedčený, že je celý kozmos zjednotený, tak v hmotnom ako aj duchovnom ohľade. Jesto vo vesmíre nejaké jadro, z ktorého my dostávame všetku silu, všetku inšpiráciu, ono nás večne priťahuje, ja cítim jeho moc a významy, ktoré ono vysiela do celého vesmíru, ktorý tak udržiava v súlade. Mne sa nepodarilo preniknúť do toho jadra, ale viem, že existuje a keď mu chcem pridať nejaký hmotný atribút, potom myslím, že je to SVETLO a keď sa snažím pochopiť ho duchovne, potom je to KRÁSA a MILOSRDENSTVO. Ten, kto nosí v sebe takú vieru, cíti sa byť silným, práca mu robí radosť, lebo sa sám cíti byť jedným tónom vo všeobecnej harmónii," – takto uvažoval Nikola Tesla, ktorého celý život bol opradený záhadami. Patril k záhadným vedcom, ale oveľa záhadnejšie sú jeho objavy, ktoré predstihovali dobu. Umrel v biede, nepochopený, no v súčasnosti je on najuctievanejším Srbom s najväčším počtom sôch a búst (36) v krajine a vo svete. Ďalšiu bustu mu odhalia v budove RTVS v Bratislave 22. januára 2020 o 18. hodine.

  • Naše jubileá

    V roku 2020 Stará Pazova oslavuje 250. výročie osídlenia osady Slovákmi, kým Petrovec si pripomína 275 rokov. Kulpínčania tiež oslávia 275 rokov príchodu osadníkov na pustatinu Kulpín, ktorú rakúska cisárovná Mária Terézia 10. júla 1745 pridelila hercegovskej rodine Stratimirovićovej za jej zásluhy v boji proti Turkom. Práve v tom roku 1745 sa prisťahovali aj Slováci do Petrovca, ako prvej slovenskej osady na území dnešného Srbska. Keďže sú tieto dve dediny od seba vzdialené iba zo päť kilometrov, možno teda predpokladať, že sa určitý počet rodín usadil aj v Kulpíne, kde bolo treba obrábať veľké panstvo. Náš známy historik, univerzitný profesor Samuel Čelovský uvádza, že Kulpín spolu s Petrovcom patrí k najstarším slovenským osadám v Báčke a že medzi jeho prvých osadníkov patrili aj Slováci.

  • Fašiangy a priadky

    Za nami sú sviatky, no nie aj hostiny. S dňom Troch kráľov a našim tradičným jedlom: výdatne zapraženou fazuľovou polievkou, čiže vareným bôbom a na masti vyprážanými pampúchmi, sa začali fašiangy – obdobie plesov, karnevalov, ale aj priadok, páračiek, zabíjačiek a svadieb. Toto obdobie sýtosti, by v tomto roku malo potrvať do 26. februára, čiže do Popolcovej stredy. Po Popolci bude nasledovať 40-dňový pôst pred Veľkou nocou. V nie tak dávnej minulosti, ktorú si dobre pamätám, keď sme o televízii netušili, počas fašiangov sa rodiny schádzali na celodenných priadkách. Spomínam si ako mama otcovi deň pred priadkami, ktoré mali byť u nás prikázala, aby večer vyniesol zemiaky von z komory, cez noc nech premrznú, budú vraj chutnejšie na ťapši. A veru, chutné aj boli. Či preto, že v nich bola aj dlho očakávaná a ešte nie ani celkom vyúdená hrubá klobása z nedávnej zakáľačky, alebo že boli nasiaknuté masťou z domácich ošípaných, alebo, že sa piekli v sedliackej peci? Alebo sme možno boli iba trochu viac hladní, trochu k sebe bližší a hlavne veľmi šťastní, že sme spolu, že sú priadky?

  • Šesťdesiatka Martina Papa

    Padinský insitný maliar Martin Pap oslavuje dnes svoje životné jubileum. Narodil sa 13. januára 1960 v Padine, kde dodnes žije a kde má v rodinnom dome svoj vlastný kútik, ateliér, útočisko, v ktorom sa cíti ako „vo svojej koži", kde hrá dobrá hudba a kde nechýba inšpirácia. Neúnavne maľuje. Dávnejšie pochopil, že je maliarstvo jeho osudom a jeho svetom. Venúva sa mu preto celým srdcom: maľuje – vystavuje – tvorí a medzičasom sa zúčastňuje na plenéroch, či iných výtvarníckych táboroch doma a v zahraničí, kde opäť maľuje. Svoj život so štetcom v ruke žije už tridsať rokov a za ten čas mal zo štyridsať samostatných výstav. Častými detailmi na Papových obrazoch je podivný suchý rozkonárený strom, tekvica, kukurica, strašidlá, džbány, kvety. Znázorňuje aj starodávne zvyky a tradície, rodnú Padinu, tiež známe osobnosti zo sveta umenia: maliarku Fridu Kahlo, speváka skupiny Rolling Stones Micka Jaggera... ale je tu aj Mona Líza, Ježiš...

  • Fókus na Báčsky Petrovec

    Takto pomenovaná autorská výstava mladého fotografa Igora Bovdiša (1986) bola najprv nainštalovaná v predsieni Slovenského vojvodinského divadla v auguste 2019 počas Slovenských národných slávností a najnovšie, od včera, si ju môžu pozrieť aj návštevníci Archívu Vojvodiny v Novom Sade. Fókus na Báčsky Petrovec je Bovdišova štvrtá samostatná výstava a na nej predstavil svoje fotografické zábery z chotára, kostolov, z prírody, z Petrovca, ale aj ostatných dedín Báčskopetrovskej obce. Tie jeho fotografie sú publikované tiež v reprezentatívnej rovnomennej fotomonografii, ktorá zostáva ako svedectvo doby, tiež ako dôkaz autorových mladistvých snov a vášní, v ktorých sa väzba s prírodou a rodiskom výrazne zrkadlí aj z jeho diel.

  • Desiate číslo Čar(b)ológu

    Pred dvanástimi rokmi Oddelenie slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade, na podnet univerzitnej profesorky Jarmily Hodoličovej, začalo vydávať slovenský študentský časopis literárnych prác z detskej literatúry Čar(b)ológ. Jubilejné, desiate číslo vyšlo na sklonku roka 2019 a obsahuje desať študentských literárnych prác, básničiek a krátkych próz pre deti. Hlavnou redaktorkou aj tohto čísla je prof. Jarmila Hodoličová, ktorá, aj keď už vo výslužbe, s Čar(b)ológom sa úplne nechcela rozlúčiť. Mladých začínajúcich autorov aj ďalej chcela posmeľovať v ich začiatočných krokoch. Avšak, s týmto desiatym číslom sa predsa s čitateľmi časopisu lúči. Vášeň k literatúre a slovenčine zaiste bude rovnako náruživo vštepovať aj svojim vnúčatám.

  • Voľby v SR a zahraniční Slováci

    O šesť týždňov, 29. februára 2020, na Slovensku budú parlamentné voľby. To bol hlavný dôvod návštevy skupiny kandidátov na poslancov do Národnej rady Slovenskej republiky politického hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti OĽANO Báčskeho Petrovca, Nového Sadu a Kysáča. Jozef Pročko, Juraj Krúpa, Milan Vetrák, Jaroslav Naď a Miroslav Sopko v sprievode petrovského rodáka Michala Speváka ml., navštívili Archív Vojvodiny a SKC Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade, Kultúrne centrum Kysáč, Starorodičovskú izbu Michala Speváka, petrovské gymnázium a matičné ústredie... a v miestnostiach petrovského podnikateľského centra mali debatu s komunitou Slovákov vo Vojvodine. Úvodom sa prihovoril Michal Spevák, ktorý všetkých privítal podčiarkujúc, že ide o historické stretnutie a návštevu, akú sme tu dlho nemali. PhDr. Jaroslav Naď ozrejmil, že sa na listine OĽANO nachádza aj Michal Spevák a tým pádom by sa prvýkrát v dejinách mohol zahraničný Slovák dostať do parlamentu SR.

  • Bude Slovenský dom v Novom Sade?

    Plán výstavby Slovenského domu by sa v tomto roku mohol začať realizovať a bola by to pravdepodobne najvýznamnejšia tohtoročná (ale aj dlhodobejšie) investícia v slovenskej komunite v Srbsku. S tým objektom by sa vojvodinskí Slováci mohli pýšiť roky, desaťročia, možno aj storočia. Idea o vybudovaní strediska Slovákov v Srbsku sa dávnejšie zrodila. Veď, dobre by bolo pod jednu strechu dať všetky naše najdôležitejšie inštitúcie, ktoré sú všelikde roztrúsené. Súčasne s ideou vznikla však aj dilema lokality: kde to stredisko stavať? Názory a návrhy sú rôzne. Zdá sa, že predsa prevláda mienka, aby sa dom staval v Novom Sade, kde by, možno napríklad vedľa Biskupského úradu, vyrástlo slovenské centrum. Ministerka kultúry Slovenskej republiky Ľubica Laššáková v exkluzívnom rozhovore uviedla, že zo slovenskej strany materiál je pripravený a čaká sa ešte na srbskú stranu.

  • Pravoslávny Badnji dan

    Žijeme v Srbsku, v krajine, v ktorej je väčšinové obyvateľstvo pravoslávneho vierovyznania a kde sa cirkevné sviatky svätia podľa starého juliánskeho kalendára. Avšak, s možnosťou oslavy sviatkov aj podľa gregoriánskeho kalendára – toho novšieho, podľa ktorého je dnes sviatok Zjavenia Krista Pána mudrcom, alebo sviatok Troch kráľov. Pravoslávni veriaci, riadiaci sa podľa juliánskeho kalendára, dnes oslavujú Štedrý deň/ Badnji dan a očakávajú narodenie Diťatka Ježiška. Sviatok narodenia Dieťaťa je pripomienkou a pozvaním pre všetkých nás, aby sme sa starali o deti a rešpektovali posvätnosť detstva. Lebo, deti a citlivé duše sú najviac ohrozené. Cirkev preto odporúča slová Pána: „Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do nebeského kráľovstva" (Mt 18,3).

  • Traja králi

    My traja králi k vám ideme, šťastie zdravie vám nesieme... Dajbože, aby sa toto trojkráľové prianie splnilo! Zajtra je sviatok Zjavenia Krista Pána mudrcom, alebo sviatok Troch kráľov. Gašpar, Melichar, Baltazár – to sú tí traja králi, mudrci z východu, z ktorých jeden býva znázornený s tmavou pleťou. Prišli sa pokloniť narodenému Ježiškovi a priniesli mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. To, že sa títo králi, ktorí aj keď boli pohania, predsa klaňajú narodenému Ježišovi, ako aj to, že sa narodený Ježiš najprv zjavil (dal vidieť) ľuďom iného náboženského presvedčenia, pohanom, ktorí vyznávajú mnohobožstvo, alebo si uctievajú modly, nás vskutku nabáda k ekumenizmu. Nezáleží teda na vierovyznaní, treba byť Človekom a vážiť si blížneho. To by mohla byť podstata zajtrajšieho sviatku Zjavenia, ktorým sa uzatvára vianočné obdobie.

  • Zápisky z chodenia v kruhu

    Ján Labáth (1926 - 2018) pri príležitosti svojich deväťdesiatych narodenín venoval svojim priateľom a priateľom slova svoje záznamy o dozvukoch zašlého času pod názvom S túžbou a nádejami. Záznam s titulkom Zápisky z chodenia v kruhu sa akurát hodí na začiatok roka, keď snáď trochu hlbšie analyzujeme svoje doterajšie a budúce kroky. Táto úvaha môže byť o to vzácnejšia, keď vieme že básnik životom prepojil tri storočia. Za jeho detstva sa totiž ešte po našich dedinách ponevieralo oneskorené XIX. storočie a on sa narodil na začiatku XX. a zomrel na začiatku XXI. storočia. Prežil druhú svetovú vojnu, keď všetko bolo zničené, zúčastnil sa na výstavbe krajiny i zveľaďovaní kultúry a ako planetárna pohroma ho zastihli aj deväťdesiate roky a znova sa začínalo akoby odznova. Život sa točí dookola, je to chodenie v kruhu – zisťuje Ján Labáth. S ľútosťou konštatuje: Úplne sa zabudlo na samú podstatu – lásku.

  • Veľký cirkus

    „Táto vláda zmenila celý štát a spoločnosť na jeden veľký cirkus a každodenne hovorí o veľkých, kapitálnych investíciách, pritom nemáme vodu ani kanalizáciu," uviedla Biljana Stepanović, redaktorka Novej ekonomiky, hosťujúc v televízii N1. Dodala, že sa vo vláde neustále „triafajú" s miliardami, miliónmi, lietadlami, kamiónmi a potom ľudia majú pocit, že sa deje niečo fantastické. Čo-to sa možno aj deje, avšak Vojvodina je aj ďalej iba „dojná krava". Pokrajinská pokladnica aj v tomto roku bude ukrátená a Vojvodina nedostane ani tých Ústavou Srbska zaručených 7 percent. S tým sa zhodla väčšina poslancov vládnucej strany v pokrajinskom parlamente, kde máme aj poslancov z radov Slovákov. Ak sa nerešpektujú zákony a Ústava, vzniká anarchia. Anarchia je stav bez poriadku, bezvládie, neporiadok, zmätok, chaos. Žijeme teda v chaose.

  • Galéria Babka – rozoznateľným bodom na mape sveta

    Ak by sme chceli na váhu klásť a analyzovať, kto zo Slovákov z Vojvodiny vlani, – ale aj desaťročia predtým,– k popularizácii tunajších Slovákov najviac prispieva, cesta by nás pravdepodobne zaviedla do Kovačice, do súkromnej Galérie Babka. Galerista Pavel Babka s manželkou Klárou roky dláždia cestu insitnému umeniu dolnozemských Slovákov a v roku 2012 sa im podarilo zapísať ho do Národného zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Srbska. Už ten úspech predstavoval zároveň i veľké uznanie nášmu umeniu, no Babkovci sa nezastali iba pri tom. Za pomoci srbskej vlády a za aktívnej podpory ministerstiev kultúry Slovenska a Srbska, húževnato sa snažia o zápis tohto umenia do UNESCO, do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Vlani Pavlovi Babkovi v tom jeho nanajvýš ambicióznom, avšak predsa reálnom predsavzatí podali nápomocnú ruku ministri kultúry Slovenskej republiky a Srbskej republiky Ľubica Laššáková a Vladan Vukosavljević. Nech sa im tento smelý sen v tomto roku uskutoční!

  • Nový rok, nový krok...

    Glanc novoročnej noci je za nami. Hlási sa nám tvrdá realita. Zobúdzame sa z vytrženia a kuľháme ďalej. Už teraz, v prvý deň nového roku, dobre by bolo urobiť si poriadok v hlave. Nik z nás totiž nie je žiaden centrum sveta. Mocná Príroda, či Veľký Boh v okamihu dokážu zmeniť smer našich životov. My sme tu iba kvôli rovnováhe medzi hviezdami. Spieva Balašević, ktorý ako vizionár predpovedal naše pády a poklesy. Tí čo sú dnes hore, už zajtra môžu byť na dne. Kto im potom podá nápomocnú ruku? Zlé sa zlým odpláca – mať to vždy na ume. Radšej zlo nešíriť ale žiť v zhode a láske. Dajme si také predsavzatie pri tomto prvok kroku v novom roku...

  • Mať čas a byť vďačný

    Ľutujem, nemám čas. Takúto vetu a podobné ospravedlnenia, alebo skôr výhovorky, používame čoraz častejšie. Hnaní sme akousi neukojiteľnou túžbou po úspechu, alebo nejakom víťazstve. Ženieme sa do roboty, do úpravy seba a svojho príbytku, do kúpy potrebných, ba aj celkom zbytočných vecí... Mám kamarátku zo Slovinska, s ktorou sme sa zoznámili ešte v základnej škole a ktorá si, akýmsi zázrakom – je matkou troch detí a úspešnou architektkou – každoročne, už päťdesiat rokov nájde čas a obyčajne vlastnoručne urobí vianočné gratulácie a zasiela ich svojim blízkym.

  • Gratulácia Jánovi Kišgecimu

    V roku, ktorý pomaly uzavierame, iste najvýznamnejšie profesionálne ocenenie udelené Slovákovi z Vojvodiny, sa dostalo Dr. Jánovi Kišgecimu. K udeleniu čestného akademického titulu „Doctor honoris causa" Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre mu pogratuloval aj Miroslav Lajčák, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. V liste okrem iného uvádza: „Aj vďaka Vám ostáva národné povedomie už dlhé roky hlboko zakorenené v srdciach vojvodinských Slovákov..." Na sklonku roka, pred dvomi dňami, pán profesor oslavoval meniny. Veď, aj tradičnou rodinnou oslavou sa zachováva národné povedomie. Keďže, ale, v rodine majú dvojaké národné povedomie, u nich sa vraj oslavuje všetko: aj Vianoce, aj Božić, aj Jána a aj „krsna slava Svetog Nikole" (pravoslávna rodinná slávnosť Svätého Mikuláša). Tolerancia nám je na týchto multietnických končinách vštepená.

  • Aktivistky ženských spolkov

    Akčné, agilné a šikovné ženy vždy nadchýnali Ľudmilu Berediovú Stupavskú –tiež aj ju možno zaradiť do tej skupiny žien – a preto neprekvapuje, že sa ženskému aktivizmu roky venovala, skúmala, značila a v týchto dňoch aj publikovala vzácnu brožúrku Aktivistky ženských spolkov ako mosty juhoslovansko-slovenskej spolupráce. Brožúrka vyšla k 150. výročiu Spolku slovenských žien Živena (1869) a v ústrety 100. výročiu Ústredného spolku československých žien (1921). Živena, ako spolok slovenských žien, založený bol v Turčianskom Svätom Martine a významne ovplyvnil rozvoj ženských aktivít a spolkového života aj u nás. V roku 1910 začal vychádzať aj časopis Živena, ktorý mal veľký počet odberateliek a čitateliek na Dolniakoch, v našich dolnozemských slovenských osadách. Za výborníčku Spolku Živena v roku 1910 bola zvolená Kysáčanka Eržika Mičátková, ktorá sa stala aj dopisovateľkou časopisu Živena.

  • Štefanský program v Kulpíne

    Na Štefana tradične členovia Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen z Kulpína svojim spoluobčanom predvedú časť svojej celoročnej práce a ukážu na čom pracovali počas celého roka. Tak sa aj včera v kulpínskom Dome kultúry tancovalo, spievalo, vítalo Deda Mráza a vtipnými skečmi sa poukázalo aj na to, čo obyvateľov tejto dediny (a nielen tejto) trápi. Program bol vcelku vydarený a obecenstvo neželelo dlane. Zaželajme „Zvolenovcom" nech sa im aj v nadchádzajúcom roku aspoň takto darí, na radosť ich, ale aj obyvateľov Kulpína.

  • Na sklonku roka...

    Včerajším dňom sme uzavreli advent, ku ktorému patrilo aj zrieknutie sa zábavy a pôst. Vstúpili sme do radostného, štedrého, vianočného obdobia. Dnes svätíme Narodenie Krista Pána, alebo aj Prvý sviatok vianočný, Prvú slávnosť vianočnú, sviatok Božieho narodenia... Zajtra je Druhá slávnosť vianočná – Štefana a pozajtra bude Jána. Potom sa už chystáme na Silvestra. Je to doba, keď je hojnosť jedla a hodne aj dôvodov na prípitok. Piekli ste, klali ste, bo to čuť u vás, dajteže i nám, nadelí vám sám Pán Ježis, a ten svätý Ján.

  • Dohviezdny večer

    Píše Viera Benková

    Dohviezdny večer - takto naši predkovia pomenovali najkrajší a najmagickejší čas, ktorý i k nám prichádza a na ktorý sa tešíme nielen my starší ale najmä deti... Nuž zaspomínajme si ako to bolo kedysi dávno, keď naši dávni predkovia vítali svoj magický čas Vianoc:

  • Viac prostriedkov pre menšinové médiá

    Pokrajinská tajomníčka pre kultúru, informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami Dragana Miloševićová dnes, na tradičnej novoročnej recepcii pre médiá vyhlásila, že za posledných tri a pol rokov, koľko uplynulo od konštituovania tejto pokrajinskej vlády, s médiami mali výnimočne korektnú spoluprácu. Zdôraznila, že priama a nepretržitá finančná podpora pre 22 novín vychádzajúcich v ôsmich menšinových jazykoch založených národnými radami národnostných menšín, sa zvýšili z niekdajších 15 na 70 miliónov dinárov. Tiež dodala, že zvýšili aj rozpočet na spolufinancovanie projektov z niekdajších 264 miliónov dinárov na 312 miliónov, čo svedčí o skutočnosti, že sa na území Vojvodiny osobitne dbá o 300 médiách, koľko je registrovaných na území Vojvodiny.

  • Predseda ÚSŽZ zablahoželal krajanom

    JUDr. Ján Varšo, CSc., predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí krajanom zablahoželal pokojné Vianoce, veľa zdravia, duševnej pohody i šťastia v novom roku 2020! Na webovej stránke ÚSŽZ v autorskom texte Ján Varšo podáva tiež dôkladnú správu o svojich aktivitách, píše o zámeroch ÚSŽZ ďalej posilňovať spolupatričnosť Slovákov v zahraničí a ich väzieb so Slovenskou republikou, uvažuje o filozofii krajanskej politiky (ktorá si žiada kvalitatívny progres) v roku 2020, klania sa osobnostiam, jubileám a výročiam, ľuďom, ktorí nás opustili, folkloristika je podľa jeho názoru stále zjednocujúcim motívom všetkých Slovákov a mieni, že priama komunikácia vytvára fundament dôvery.

  • Vianočné trhy

    V poradí štvrté Vianočné trhy v Padine usporiadali v nedeľu 15. decembra. Dnes prebiehal Vianočný trh v Hložanoch. Zajtra o 13.h sa začnú Vianočné trhy v Kovačici a o 14. h v Báčskom Petrovci... Vianočné trhy lákajú a ponúkajú nielen predaj a nákup typického vianočného tovaru: darčekov, vianočného pečiva, kvetinových dekorácií, ľudovoumeleckých výrobkov, jedla, vareného vína, občerstvenia... ale aj kultúrny program, dobročinný bazár, betlehem... Snažia sa prispieť k vytvoreniu sviatočnej atmosféry v meste. Sú vzácnou príležitosťou na stretnutia priateľov a známych pri varenom víne, punči, káve či čaji.

  • Ako vyrastali dvojčatá

    V tomto predvianočnom období pod vydavateľským stromčekom sa našla ešte jedna vzácna kniha. Ide o „humorné príbehy pre deti a mládež" – knihu Ako vyrastali dvojčatá (Kako su rasli blizanci) Milutina Đuričkovića z Belehradu. V knihe je zhrnutých 14 príbehov, bláznivostí, pochabostí či nezbedníctiev dvojičiek, na ktorých sa zasmejú nielen malí čitatelia, ale aj tí starší. Kniha je už preložená do mnohých jazykov a zo srbčiny do slovenčiny ju preložila Katarína Pucovská. Vydalo ju Občianske združenie ART DANUBIUS Veľká Mača zo Slovenska.

  • Naše kalendáre

    December je mesiacom, v ktorom sú aktuálne kalendáre. Na Luciu v Starej Pazove tradične organizujú prezentáciu Pazovského kalendára a v tomto roku v ten deň na Hurbanovskej fare uviedli do života i nový ročník Slovenského svetového kalendára na priestupný rok 2020. O pár dní neskôr vyšiel spod tlače aj náš Národný kalendár. Slováci v Maďarsku tiež vydávajú dva kalendáre: Náš kalendár a Čabiansky kalendár.

  • Evanjelický kostol v Zemune

    Každú nedeľu o 11. hodine v Zemune, Tošin bunar 2, v niekdajšom takzvanom nemeckom kostole, sa konajú evanjelické služby Božie. Jednu nedeľu sú po slovensky a v druhú po nemecky. Na bohoslužbách sa striedajú dve farárky: Anna Petrovićová zo Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi a Ana Luis Cindal z Nemeckej evanjelickej cirkvi. Na tých slovenských sa obyčajne stretne hŕstka belehradských evanjelikov, zo 10 –15. Avšak, aj taký malý počet je predsa vzácna skupinka kresťanov, ktorú nemožno ignorovať. Podľa slov zborovej farárky Anny Petrovićovej, v poslednom období získali niekoľkých nových členov, čo je posmeľujúce a dáva nádej. To čo však môže vplývať demotivujúco, je majetkový stav a neupravený interiér. Chrám totiž budovali belehradskí evanjelici, prevažne Nemci, ale aj Slováci a ostatní, avšak reštitúciou kostol je daný maďarskej evanjelickej cirkvi. Tá o neho zrejme nemá veľký záujem a tak ho najviac využíva kultúrno-umelecký spolok Branka Radičevića, ktorý počas týždňa tam máva svoje nácviky.

  • Zbrázdené nebo

         Stretnite sa tam za oblakom
    ktorý vám tieň prestrel do cesty.
         Zrakom putujte v neznáme diaľky
    v priestor lásky o ktorý svet zápasí...

    Píše Daniel Pixiades v básnickej zbierke Zbrázdené nebo v básni Ticho a hlas. Túto knihu tesne pred Vianocami v roku 2015 vydalo SVC z Báčskeho Petrovca a po štyroch rokoch, tiež v tomto tichom predvianočnom čase, zbierka sa dožila druhého doplneného vydania. Básne zo srbčiny do slovenčiny preložili: Katarína Pucovská, Víťazoslav Hronec a sám autor, ktorý toto druhé vydanie doplnil s dvomi básňami, ktoré pôvodne napísal v slovenčine. Zbierka je ilustrovaná slnečnicami akademického maliara Michala Ďurovku z Kysáča, z rodiska Daniela Pixiadesa.

  • Lana Zorjanová na Predvianočnom koncerte

    Cirkevný zbor slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Novom Sade usporiadal v nedeľu 15. decembra 2019 v novosadskom evanjelickom chráme Božom Predvianočný koncert. Okrem domáceho Miešaného komorného zboru, ktorý vedie Anna Crveniová, na koncerte vystúpil Komorný zbor Zvony zo Selenče pod taktovkou umeleckého vedúceho Juraja Súdiho a Komorný zbor Agapé z Nového Sadu za sprievodu Đorđa Petriška a Zlatka Klinovského a pod vedením Tatiany Jaškovej. Bravúrnou hrou na husliach sa predstavila mladučká virtuózka Lana Zorjanová a v pokračovaní večierka hrou na organe čaro Vianoc do chrámu vniesol Marek Stupavský. Sólovým spevom večierok ozvláštnili Anna Zorňanová a Zlatko Klinovský. Na úvod prítomných privítala organizátorka večierka Juliana Brtková. Vladimír Obšust, farár novosadského cirkevného zboru prítomným a všetkým ľuďom dobrej vôle zaželal pokojné adventné obdobie, radostné prežitie vianočných sviatkov a hojnosť požehnania Božieho v novom roku. Program moderovala Danica Vŕbová.

  • 15. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku

    Na tohtoročnom 15. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku vystavuje 24 našich profesionálnych, vyškolených maliarov, sochárov, dizajnérov a umeleckých fotografov. Výstavu ich najnovšej tvorby predstavili včera v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci a možno si ju obzrieť do 29. februára 2020. Na bienále udelili päť cien: Michalovi Ďurovkovi (1972) z Kysáča Cenu Karola Miloslava Lehotského za najreprezentatívnejšiu výstavu medzi dvoma bienále, Cenu Cyrila Kutlíka za celoživotný tvorivý prínos v oblasti výtvarného umenia a kultúry vojvodinských Slovákov získal Jozef Klátik (1949) zo Starej Pazovy a posthumne Pavel Pop (1948 – 2019), Cenu Cyrila Kutlíka za organizačný prínos v oblasti výtvarného umenia a kultúry vojvodinských Slovákov získal Vladimír Valentík (1959) a Výkupnú cenu Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Vesne Opavskej (1976) z Belehradu za digitálnu grafiku Kempová sezóna.

  • Unikátny klenot, slovenské insitné umenie

    „Nie je náhoda, že práve v regióne, v ktorom sa vrúcny vzťah k tradíciám spája s veľkým umeleckým potenciálom a tradičnou slovenskou dobrosrdečnosťou a bezprostrednosťou, vznikol unikátny klenot, slovenské insitné umenie," povedala ministerka kultúry Slovenskej republiky Ľubica Laššáková pri otvorení výstavy Slovenské insitné maliarstvo zo Srbska nainštalovanej v Dvorane Ministerstva kultúry SR v Bratislave. Galéria Babka z Kovačice na tejto impozantnej výstave ponúkla 80 obrazov 63 slovenských dolnozemských autorov, ktorí urobili a robia dobré meno Kovačici, Srbsku a Slovensku vo svete. Výstava by mala o ďalší krôčik posunúť náročnú snahu na zápis slovenského insitného umenia v Srbsku do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V stredu podvečer spoločne ju otvorili Ľubica Laššáková a štátny tajomník ministerstva kultúry a informovania Srbska Aleksandar Gajović.

  • Naša obľúbená vianočná pesnička

    V evanjelickom spevníku Tranovského kancionál (tretie vydanie juhoslovanské – 1981), v časti „Piesne vianočné", pod číslom 45 nachádza sa prekrásna pieseň „Čas radosti, veselosti..." Ako poznámku tu nájdeme, že je to „Slovenská zo XVII. st. Odvtedy sa spevníky a ich vydania zmenili, pesničky sa poslovenčili, avšak pokladám za nutné, dať ju v tom našom pôvodnom znení. Neraz som ju počul, v čase predvianočnom, ako si ju mať spievala, kým povedzme rozťahovala rejteš, či vykrajovala muškacóny...

  • 30 rokov Nežnej revolúcie

    V pondelok večer 9. decembra v Dome mládeže v Belehrade otvorili výstavu Nežná revolúcia, zobrazujúcu osudové udalosti pred 30 rokmi, ktoré viedli slovenský a český národ k slobode. Otvorila ju J.E. Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa SR v Belehrade a zodpovedný redaktor programu Dragan Ambrozić.Výstava potrvá do piatka 13. decembra. Deň predtým, vo štvrtok 12. decembra o 19. hodine na rovnakom mieste, teda v Dome mládeže v Belehrade usporiadajú tribúnu venovanú nežnej či zamatovej revolúcii. Na tribúne sa zúčastnia historici zo Slovenska a Srbska.

  • In memoriam – Tatiana Korošová

    Náhle a nečakane nás 9. decembra 2019 opustila spec.med.psyh. Tatiana Korošová, PhD. Tatiana Korošová rod. Tekušová sa narodila 9. septembra 1953 v Bratislave na Slovensku. Diplom získala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave na študijnom odbore klinická psychológia. Urobila si špecializáciu v odbore lekárska psychológia na Lekárskej fakulte v Novom Sade. Pracovala pre rôzne inštitúcie a školy. V Báčskom Petrovci si založila súkromnú psychologickú poradňu Abeona. Angažovala sa v mnohých mimoškolských a humanitárnych aktivitách. Bola zakladateľkou združenia rodičov detí s osobitnými potrebami MY v Báčskom Petrovci a viacerých mimovládnych organizácií a občianskych združení. Na gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci pracovala od roku 1997 ako školská psychologička a profesorka psychológie a občianskej výchovy. Do dôchodku odišla roku 2013. Na ňu si mnohí kolegovia spomínajú ako na inovatívnu, plnú entuziazmu a pozitívnej nálady. Prednášateľ matematiky na petrovskom gymnáziu Ján Kopčok pri príležitosti odchodu Tatiany Korošovej do dôchodku jej venoval takúto vlastnú úvahu:

  • Dvestotricať rokú Slovákú v Pivňici

    Podnet na písanie týchto riadkov vyplýva z môjho bádania o dejinách rodnej osady. Prieskumom historických archívov u nás a v Maďarsku vynašiel som mapy, ktoré nasvedčujú ako dostala osada pomenovanie. Zaujímalo ma, prečo sa tu hovorí, že prišli na Pivnicu a nie do Pivnice. Príčina tomu je, že územie, ktoré obývali bola kedysi pustatina s menom Pivnica (Pivnicza). O tom svedčia vynájdené staré mapy v štátnom archíve v Budapešti. Pomohol mi v tom tamojší pracovník József Berkéš. Zoznámili sme sa prostredníctvom historikov slovenského pôvodu.

  • Martina Agarská zvíťazila v Pivnici

    V pivnickej kinosále včera a dnes po 54. krát zaznela zvučka nášho najstaršieho festivalu Stretnutia v pivnickom poli. Novinkou tohtoročného festivalu bolo jeho dvojdňové trvanie. Organizátori sa rozhodli vtesnať podujatie, ktoré sme zvykli sledovať tri dni, do dvoch dní pre malý počet interpretov. Bolo ich iba trinásť. Napriek tomu odborná porota pozitívne zhodnotila festival, keďže prednes spevákov bol na veľmi dobrej úrovni a orchester a zvukári si tiež zaslúžili uznanie. Cenu odbornej poroty si vyspievali Martina Agárská z Boľoviec - prvú cenu, Vladimír Kriška z Hložian - druhú cenu a dve tretie Shaili Ponigerová Forero z Báčskeho Petrovca a Andrea Koruniaková z Kulpína. Obecenstvu sa tiež páčil prednes Vladimíra Krišku z Hložian a najmä Janka Merníka z Pivnice. Ceny za autentickosť získali Vladimír Ábelovský z Aradáča a Jarmila Hajková z Kovačice a najkrajšie kroje mali Silvia Ferková z Hložian a Iveta Kováčová z Petrovca, ktorá získala i Špeciálnu cenu odbornej poroty.

  • Mikuláš a Lucka

    December je mesiacom darčekov. Jedným zo sviatkov, ktorý má dodnes pevné miesto v našej spoločnosti, je sviatok svätého Mikuláša. Cirkev a veriaci si ho ctia už vyše 1700 rokov. Svätý Mikuláš je jeden z mála svätých, ktorý prežil i nástup ateizmu. V Holandsku, kde je mikulášska tradícia najsilnejšia, pomenúvajú ho Sinter Klaas a on sa stal predobrazom amerického Santa Clausa. Mikulášovi sa tešia najmä deti, ktoré si rok čo rok nájdu v šieste decembrové ráno v niektorej zo svojich topánok tradičnú mikulášsku nádielku. Dodnes v niektorých krajinách chodí po domoch skupinka ľudí prezlečených za Mikuláša, čerta a anjela, aby deti trochu postrašili, ale zároveň aj obdarovali malými darčekmi. Zaujímavosťou je, že sv. Mikuláša uctievajú všade vo svete. Je veľmi obľúbeným svätým, dokonca aj pohanské národy ho majú vo veľkej úcte.

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné komentáre

Posledné články