Archív
Filter
  • Pamäť miesta

    Vlkolínec – ten veky pamätá a dobe sa vzpiera. Táto podhorská slovenská osada sa zachovala v nezmenenom stave 300 až 400 rokov. Je pamiatkovou rezerváciou typickej stredovekej ľudovej architektúry z dreva a 25 rokov je na Zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Usadená je vo veľmi peknom a zvláštnom kraji, je tam krásna príroda a v osade drevená architektúra. „Človek sa v nej cíti ako v inom svete. Väčšinou tam fotím v noci, v noci je to čaro dvojnásobné," hovorí fotograf Juraj Vohnout z Banskej Bystrice, autor fascinujúcej výstavy Pamäť miesta, ktorú včera otvorili v miestnostiach Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec.

  • Problém so smradľavým hmyzom – bzdochy

    Do všetkých možných škár domu začali vliezať chrobáky, ktoré veľmi nevoňajú. Názov bzdocha napovedá, že tento malý sploštený živočích má niečo spoločné so smradom po zdochline. Po srbsky sa menuje „smrdibuba", teda aj zo srbského názvu možno uzavrieť, že chrobák zapácha. Bzdochy, smrdibube (Heteroptera) sú pomerne rozmanitou skupinou hmyzu. Na celom svete bolo dosiaľ zaznamenaných viac než 40 000 druhov. Na Slovensku sa ľudovo tento chrobák nazýva „smradlák", ale aj „smradľavý martin". Čo je snáď zvláštnosťou, u Srbov pre tento druh hmyzu tiež existuje rovnoznačný ľudový názov: „smrdljivi martin".

  • Konope, konope...

    Vojvodina sa polovicou XX. storočia zaraďovala medzi najvýznamnejších pestovateľov priemyselných konôp. V období rokov 1900-1960 na území dnešného Srbska bolo až tridsať tovární na spracovanie konôp, z čoho viaceré boli práve v dedinách so slovenským obyvateľstvom. Potom sa jej výroba úplne prerušila a v posledných rokoch sa táto plodina znovu pomaly vracia na vojvodinské polia. Najviac sa pestuje v Západobáčskom obvode, kde v tomto roku zaberala asi 25 hektárov. Do osevného plánu ju však možno zaradiť iba s osobitným povolením Ministerstva poľnohospodárstva Srbska. Susedné krajiny sú v tom ohľade liberálnejšie, keďže je zisk z konôp pomerne vysoký, v niektorých prípadoch až 20-násobne väčší od zárobku z bežných poľnohospodárskych plodín. Výskumy svedčia aj o jej blahodarných účinkoch, čo využíva Kysáčan Ján Privizer a už sedem rokov ju pestuje a vyrába z nej šťavy, čaje, krémy... Výskumy s touto priemyselnou plodinou robia v Ústave pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny v Báčskom Petrovci.

  • K príspevku o Báčskej pevnosti uverejnenom 1. 10. 2018

    Príspevok ma zaujal, a preto som sa pozrel do starých máp. Veľmi bohatú zbierku máp v digitalizovanej podobe má zverejnených Moravská zemská knihovna Brno, z ktorých som urobil nasledovné výrezy. Budem ich uvádzať podľa roku vydania mapy. Pozorný čitateľ si isto všimne, že v minulosti bol do máp zakresľovaný tok Dunaja so značnou nepresnosťou, preto ako prvý uvediem výrez zo súčasnej mapy (obr. 1), aby si čitateľ mohol túto chybu uvedomiť a korigovať.

  • Galéria Miry Brtkovej v Starej Pazove

    Multimediálna umelkyňa Mira Brtková zo Starej Pazovy sa vyše šesť desaťročí vpisovala do dejín umenia a to nielen v Starej Pazove a vtedajšej Juhoslávie. Významnú stopu po sebe zanechala i v zahraničí. Aj v období keď už prekročila osemdesiatku zaraďovali ju medzi popredné osobnosti srbského moderného umenia. Neprekvapuje preto, že štyri roky po jej smrti galériu v Stredisku pre kultúru Stará Pazova premenovali v Galériu Miry Brtkovej. Slávnostne ju otvorili včera, takmer v deň maliarkiných narodenín (5. október 1930 – 18. december 2014).

  • Rumunskí Slováci na návšteve v Kulpíne

    Včera v Kulpíne na predpoludňajších bohoslužbách hosťovali rumunskí Slováci. Cirkevný zbor z Nadlaku a cirkevníci z Butinu, Vukova, Temešváru... pricestovali do Kulpína o deviatej ráno a už o desiatej hodine sedeli v chrámových laviciach. Privítal ich domáci farár Mgr. Jaroslav Javorník, PhD a s kázňou slova Božieho poslúžil ev. senior Mgr. Ľudovít Andrej Bobcsok a liturgoval ev. farár a konsenior Mgr. Juraj Dušan Vanko, PhD. Jednu pesničku zaspieval kulpínsky cirkevný spevokol a na záver sa krásnym spevom predstavil spevokol Cantate z Nadlaku.

  • Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov

    Včera v Báčskom Petrovci, v slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom odovzdali ocenenia dolnozemským učiteľom. Cenu Samuela Tešedíka získali: Anna Medveďová a Tatiana Naďová zo Srbska, Mária Matejdesová Kendelová z Maďarska a Bianca Mária Unc z Rumunska, kým Pamätné listy Samuela Tešedíka dostali Mária Miškovicová zo Srbska, Ingrid Zachorecová zo Slovenska, Margita Žagarová z Chorvátska, Piroška Majerníková z Maďarska a Anna Molnárová z Rumunska.

  • Pavel Chrťan medzinárodne ocenený

    Kysáčan Pavel Chrťan, ktorý sa zaoberá carving umením, zhotovuje aranžmány predovšetkým z ovocia a zeleniny, ale sa zároveň prejavuje ako umelec vo viacerých oblastiach, okrem iného v dekorovaní v kulinárstve a v úžitkovom umení, vyfarbuje kraslice a iné predmety... včera v Českej republike získal titul Master Chef Carving. Uznanie dostal na Gastro Olomouc Olima Cup 2018. Organizátorom súťaže bola Asociace kuchařů a cukrářů ČR, Moravská střední škola Olomouc a Výstaviště Flora Olomouc. Blahoželáme!

  • 5. a 6. október

    Dni 5. a 6. október sa zapísali do dejín Srbska a Vojvodiny. V tomto roku si v tieto dni pripomíname 30 rokov od tzv. „jogurtovej revolúcie" a 18 rokov od veľkých demokratických protestov v Belehrade, v ktorých bol v roku 2000 zvrhnutý diktátorský režim Slobodana Miloševića. Uvedené dátumy nie sú síce zapísané medzi sviatky demokracie, avšak mnohí občania Srbska, pre význam „piatooktóbrových" udalostí v Belehrade a Novom Sade, práve tak pociťujú.

  • XI. Perlová vetva / Biserna grana

    Kultúrno-informačné centrum Mladosť z Futogu jedenásty rok po sebe organizuje festival krojov, šperkov a pokrývok hlavy s názvom Biserna grana. Festival je koncipovaný ako svojrázna módna prehliadka, na ktorej kultúrno - umelecké spolky a jednotlivci-kolekcionári môžu prezentovať pôvodný alebo rekonštruovaný kroj z ich kraja, regiónu či národnej komunity. Tohtoročný festival sa začal dnes a potrvá do nedele 7. októbra. Zajtra 5. októbra o 19,30 v Galérii KC Mladosť vo Futogu otvoria výstavu Slovenská krása. V programe vystúpia aj členovia KC Kysáč. V sobotu o 14,00 z Námestia slobody v Novom Sade vyštartuje defilé krojovaných účastníkov a o 19,30 v átriu Múzea mesta Nový Sad bude koncert a prehliadka krojov. Festival je súťažného rázu. Vstup na podujatia je voľný.

  • Bohatý september CZ v Senici

    September cirkevného zboru v Senici sa začal výletom na Oravu, ktorý pre svojich cirkevníkov pripravilo Spoločenstvo evanjelických žien pri CZ Senica, ktorý vedie Mgr. Juraj Šefčík. Na výlet boli pozvaní aj hostia zo susedného Hlbokého, ktorý je administrovaný zo Senice (Mgr. Juraj Šefčík) a neďalekého Častkova. Po trojhodinovej ceste zastavil autobus v prvom cieli cesty, ktorou bol artikulárny drevený kostol v Istebnom. Tu na nás už čakala domáca sestra farárka Alena Ďurčíková, ktorá nám o kostolíku podrobne porozprávala.

  • Púte do svätýň Čiernej Hory

    Vo svetle sviatku Povýšenia čestného kríža, dňa 28. septembra 2018 v organizácii Služby pútnických miest pravoslávnej Eparchie báčskej Púte do svätýň a s požehnaním episkopa Báčkeho pána Irineja Dr. Bulovića, veriaci z Kulpína, Magliću, Kysáča, Stepanovićeva a Nového Sadu, vedení námestníkom Vinkom Stojakovićom, farárom kysáčskym a prezviterom Lazarom Majstorovićom, farárom kulpínskym, sa vydali na púť pokloniť sa svätyniam Čiernej Hory.

  • Báčskej pevnosti cena EU Európa Nostra

    Stredoveká pevnosť v Báči získala GrandPrix cenu Európskej únie pre kultúrne dedičstvo Európa Nostra. Ide o najprestížnejšiu cenu v oblasti konzervácie kultúrneho dedičstva a z toho dôvodu v Báči dnes prebiehala národná slávnosť udelenia tejto významnej ceny. Cenu odovzdal európsky komisár pre kultúru Tibor Navračič. „Cena Európskej únie pre kultúrne dedičstvo, ktorú získal projekt Storočia Báču na reštauráciu stredovekej pevnosti v tejto obci je zaslúženým uznaním" - vyhlásil európsky komisár. Pred pevnosťou Báč, pochádzajúcou zo 14. storočia Navračič podčiarkol, že je pevnosť najzachovanejšou stredovekou pevnosťou vo Vojvodine. Pevnosť spred takmer 700 rokov máme tu vedľa nás, na asi 5 kilometrov od Selenče. V obci Báč má asi 20 percent obyvateľstva slovenské korene.

  • Stretnutie generácie maturantov šk. roku 1974/75

    Zápasiť treba. Neujsť nikdy z boja,
    nebáť sa rán, že sa snáď nezahoja.
    A milovať.

    Takéto motto Jána Smreku si pred 43 rokmi zvolila generácia maturantov školského roku 1974/75 Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci, ktorá sa včera stretla na pravidelnom, teraz už každoročnom stretnutí. Zápasia a milujú a vzájomnú úctu a lásku si zachovávajú. Vlaňajšie stretnutie bolo v Maglići a keďže v generácii bolo aj päť srbských žiakov z Ravneho Sela, tí sa rozhodli tohtoročné stretnutie zorganizovať vo svojej dedine. Z úcty k svojim spolužiakom Slovákom, objednali slovenskú hudbu a sami dokonca vyfinancovali všetky trovy toho zvláštneho „dvojjazyčného" večierka.

  • Noc architektúry v Belehrade

    Veľvyslanectvo Slovenskej republiky pozýva v mene J.E. Dagmar Repčekovej, veľvyslankyne Slovenskej republiky v Belehrade, na druhú noc architektúry v Belehrade, ktorú organizuje Veľvyslanectvo slovenskej republiky v Srbsku a Fakulta architektúry v Belehrade. Oficiálne otvorenie je naplánované na pondelok 1. októbra o 18:00 v priestoroch Fakulty architektúry v Belehrade.

  • XX. Cez Nadlak je...

    Dnes večer odznel prvý koncert jubilejnej edície festivalu Cez Nadlak je... Na nej vystupuje 35 interpretov z Rumunska, Maďarska a zo Srbska. Súťažia tri vekové kategórie: od 6 do 12 rokov, 13 až 18 rokov a viac ako 18 rokov. Každý sólista zaspieva jednu rýchlu a jednu pomalú slovenskú ľudovú pieseň, s ktorou by mal byť zosúladený i autentický ľudový kroj. Riaditeľkou tohtoročného festivalu je Kristína Žukanová a prednes hodnotí porota v zložení Ján Šutinský, Mária Peniaková, Krisína Žukanová, Anna Medveďová a Juraj Súdi. Interpretov sprevádza orchester pod vedením Ondreja Maglovského. Moderátormi v prvý večer boli Bianca Unc a Juraj Cigáň. Zajtra odznie druhý súťažný koncert a v nedeľu slávnostný galakoncert.

  • Kovačický október a Rozspievané klenoty 2018

    Oslavy Kovačického októbra sa začnú zajtra popoludní o 17.00 kladením vencov k pomníku padlým bojovníkom v druhej svetovej vojne. Večer o 21. h na námestí pred obecným domom vystúpia Đorđe David i Amadeus bend. V nedeľu 30. septembra v športovom centri Slávia usporiadajú súťaž vo varení fazuľovice. Ústredné oslavy sú naplánované na prvý októbrový víkend. Najviac podujatí bude v sobotu 6. októbra, keď počas celého dňa na námestí bude prebiehať rad programov: etno jarmok, tortiáda a karavána insity. V ten deň do Kovačice prichádza aj výrobný štáb známej televíznej relácie Žikina šarenica, takže si sobotňajšie akcie bude môcť pozrieť širšie auditórium. Relácia štartuje o 8.30 a v nej bude predstavená predovšetkým kovačická kultúra a gastronómia.

  • Európsky deň jazykov

    Na celom starom kontinente sa dnes oslavuje Európsky deň jazykov. Má za cieľ pobaviť, poučiť a pripomenúť krásu a význam európskej jazykovej rozmanitosti. Jazyky sú základom úspešnej komunikácie, ktorá dnes ovplyvňuje každú stránku života. Učením jazyka sa spoznáva aj kultúra a zveľaďuje medzikultúrny dialóg. Podpora celoživotného jazykového vzdelávania je v multietnickej Vojvodine nanajvýš potrebná. Portál „Slovake.eu" umožňuje záujemcom prostredníctvom internetu, bezplatne a interaktívnou formou učiť sa slovenčinu: https://slovake.eu/sk.

  • 23. PDD a 15 rokov SVD

    Včera, v záverečný deň 23. Petrovských dní divadelných, Slovenské vojvodinské divadlo prezentovalo svoju brožúrku 15 rokov Slovenského vojvodinského divadla – ostatných 10 sezón. Zostavovateľkou tejto 68 stranovej publikácie je Annamária Boldocká Grbićová a o jej dizajn sa postarala Irena Lomenová. Na prezentácii riaditeľka SVD Viera Krstovská hovorila o 15-ročnej činnosti nášho profesionálneho divadla a jeho 28. premiérach. O nich bola aj výstava vo foyer SVD, ktorú pripravila Miroslava Blažićová, na ktorej vystavila plagáty, rekvizity a kostýmy zo všetkých predstavení. Záver 23. PDD patril Srbskému národnému divadlu z Nového Sadu, ktoré sa bravúrne predstavilo s predlohou Anikine časy v réžii Any Đorđevićovej. V predposledný festivalový deň, rovnakú priazeň obecenstva si zaslúžilo aj Staré divadlo Karola Spišáka z Nitry, ktoré zahralo Orwellovu Farmu zvierat v réžii Petra Chmelu.

  • Festival ľudových krojov Slovákov v Srbsku

    3. Festival slovenských ľudových krojov Slovákov v Srbsku prebiehať bude v sobotu 29. septembra 2018 v Kysáči a okrem defilé účastníkov a módnej prehliadky starých slovenských ľudových krojov, tento festivalový ročník prináša i krst knihy Slovenská krása, vernisáž Тichá krása fotografa Petra Brenkusa zo Slovenska, kasting Miss Folklór Slovensko 2018 a súťaž o najkrajší slovenský hlas v kroji. O dva týždne neskôr, 12. a 13. októbra 2018 v Dome kultúry Ružinov v mestskej časti Bratislava-Ružinov bude Ružinovský folklórny festival, ktorý tiež predstaví aj krásy nášho folklóru a jedinečnú folklórnu atmosféru znásobí autentická výstava v sprievode živých ukážok krojov a párt Slovákov žijúcich v Srbsku s názvom Slovenská krása. Hlavným organizátorom festivalu, ako aj výstavy Slovenská krása, je Kultúrne centrum Kysáč.

  • Spomínajme na svojich vodcov – Ján Stehlo

    Dnešné bohoslužby v petrovskom chráme Božom boli venované 200. výročiu od nástupu Jána Stehlu do kňazského úradu v CZ SEAVC v Petrovci, jeho 50-ročnému požehnanému pôsobeniu v tomto úrade a 150. výročiu jeho úmrtia a nešporné služby Božie usporiadali na cintoríne pri zrekonštruovanej hrobke Jána Stehlu. Ján Stehlo sa narodil 27. júla 1787. roku v Petrovci. Bol prvý Petrovčan, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie. Ako skončený teológ vrátil sa domov do rodiska. Keď Ondrej Stehlo, prvý petrovský farár vo februári 1818 zomrel, Petrovčania si povolali jeho syna Jána Stehlu za svojho farára. Spomienkovú oslavu spoločne zorganizoval CZ SEAVC v Petrovci a MOMS Petrovec.

  • XXIII. Petrovské dni divadelné

    V sieni Slovenského vojvodinského divadla (SVD) včera večer štartovali Petrovské dni divadelné a oslava 15-ročnice profesionálneho divadelníctva vojvodinských Slovákov. V slávnostnom otváracom programe pomenovanom Viac ako hra? autori textu a réžie Ján Chalupka a Richard Sanitra akoby seba a nás spovedali, či to naše profesionálne divadlo je len o tej hre, alebo tu ide aj o niečo viac. V trochu akoby nezáväznom otváracom ceremoniály účinkovali dve dvojice: Ondrej Brna a Petra Sirácká a Svetlana Gašková a Marek Rozkoš, ktorí nakoniec museli aj skutočne improvizovať a scenár prispôsobovať komplikáciám s technickými poruchami, čo prítomní odmenili potleskom. Veď, divadelníci a skutoční milovníci divadla (včera tam boli prevažne takí, kým tí druhí, ktorí tam mali byť, asi boli zaneprázdnení) ľahko dokážu pochopiť, že byť v rangu profesionálov a mať iba troch zamestnancov, mať vysoko postavenú latku a zápasiť pritom s množstvom problémov, plátať diery s financiami a programovými a technickými záležitosťami – to je už iste viac ako hra, v ktorej treba obetovať aj kus seba.

  • Sedemdesiatnik Samuel Legíň

    „Samuel Legíň patrí medzi najzručnejších a najlepších slovenských vojvodinských samoukých maliarov, ktorý sa výtvarnej tvorbe venuje veľmi dlho zo záľuby. Samuela Legíňa štetec v ruke počúva a farby sa miešajú a nanášajú vedené jeho rukou takmer dokonalým spôsobom. Výtvarný talent, ktorý roky cibril a remeselne vynikajúce zveľadil, mu umožňuje dokonale na dvojrozmere plátna predstaviť, čo si len praje. A vytvoriť z ničoho niečo – to vedia iba umelci," – takto hodnotí tvorbu Samela Legíňa výtvarný kritik Vladimír Valentík. Akademický maliar Pavel Čáni dodal Legíňovej tvorbe ešte aj filozofický rozmer a návštevníci včerajšej vernisáže v galerijných priestoroch Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec, po obhliadke množstva vystavených obrazov, pridali i vlastné oduševnenie a úprimné blahoželanie k autorovým sedemdesiatinám.

  • Anasoft litera Etele Farkašovej

    Laureátkou tohtoročnej slovenskej literárnej ceny Anasoft litera sa stala spisovateľka a filozofka Etela Farkašová s románom Scenár, ktorý vyšiel vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov (VSSS). Román rozvíja témy a problémy manželského páru, umeleckej prekladateľky a prírodovedca, ktorí prechádzajú procesom vyrovnávania sa s vlastným starnutím. Autorka Etela Farkašová, vedkyňa a univerzitná profesorka, zároveň aj uznávaná spisovateľka a esejistka, ktorá sa venuje i publicistike, je členkou Spolku slovenských spisovateľov, Slovenského centra PEN i členkou Rakúskeho spolku spisovateľov a Slovenského filozofického združenia. Roky spolupracuje s našou poprednou spisovateľkou Vierou Benkovou z Báčskeho Petrovca , s ktorou spoločne vydali vlastné verše ako aj niekoľko dolnozemských antológií. S manželom Vladimírom Farkašom, vedcom, odborníkom v oblasti prírodných vied – biochémie a mikrobiológie, pôvodom Binguľčanom, žije v Bratislave.

  • Éterizácia

    Vo štvrtok 27. septembra 2018 o 19.00 hodine v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa uskutoční prezentácia knihy poézie Éterizácia - mimo konTEXTu autorky Zdenky Valentovej Belićovej. Zároveň sa otvorí výstava grafík Jany Vjergovej, ktorej reprodukcie tvorby ilustrujú prvú knihu básní Zdenky Valentovej Belićovej.

  • Slovenská veľvyslankyňa s pokrajinským tajomníkom školstva

    Pokrajinský tajomník vysokého školstva a vedeckého výskumu prof. Dr. Zoran Milošević dnes prijal Dagmar Repčekovú, veľvyslankyňu Slovenský republiky v Srbsku. Na stretnutí sa hovorilo o naplánovanej návšteve Srbska a Vojvodiny ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Martiny Lubyovej, ako aj o ďalšej spolupráci na skvalitnení vysokého školstva medzi oboma krajinami a to najmä prostredníctvom spoločných projektov v oblasti inovácií a informačných technológií.

  • Dve nové knihy Daniela Pixiadesa

    Jedna z dvoch čerstvo voňajúcich kníh je básnikovo osobné vyznanie a druhá je svedectvo dávnej doby. Kaleidoskop je lyrika skĺbená do úprimných veršovaných vyjadrení autorových citov a nálad a druhá kniha je memoárová próza pod názvom Zápisky bez poradia, kde si Daniel Pixiades, pôvodom Kysáčan a takmer polstoročie žijúci v Kanade, spomína na život v Juhoslávii. Obe knihy vyšli v týchto dňoch vo vydavateľstve Slovenského vydavateľského centra (SVC) z Báčskeho Petrovca a obe zo srbčiny do slovenčiny preložila Katarína Pucovská.

  • III. bienále Majstri fotografie

    Fotografia síce nedokáže zastaviť čas, ako sa to často hovorí, ale vie zachovať spomienku, ktorá by možno zapadla prachom. Ona je preto dôležitým dokumentom a tiež významným médiom na šírenie a zachovávanie všetkého, čo prežívame, čo sa nás dotýka, čo vidíme a dokonca aj toho čo nevidíme očami, iba srdcom. Môže zachytiť rozhodujúci moment, emóciu a tú pravú atmosféru. Aby tú významnú chvíľu zvečnil, fotograf neželie času a neraz na ňu striehne celé hodiny. Takých 29 fotografov-umelcov, majstrov svojho remesla, sa včera prezentovalo v Slovenskom národnom dome v Kysáči. Predstavil ich Michal Madacký, predseda galérie a selektor a kurátor bienále.

  • Festival 23. PETROVSKÉ DNI DIVADELNÉ

    Slávnostné otvorenie festivalu Petrovské dni divadelné a oslavy 15 rokov Slovenského vojvodinského divadla (SVD) sa uskutoční v piatok 21. septembra 2018 o 20. h v sieni SVD. Text a réžiu otváracieho programu pod názvom Viac ako hra? majú na starosti Ján Chalupka a Richard Sanitra. Po otváracom ceremoniály nasledovať bude predstavenie zvolenského divadla Iluzionisti v réžii Michala Babiaka. V sobotu večer na programe je predstavenie SVD Krásavica z Leenane, v nedeľu vystúpi súbor z Nitry s Farmou zvierat a v pondelok subotické divadlo napoludnie predvedie detské predstavenie Dobrodružstvá Toma Sawyera a večer Srbské národné divadlo Nový Sad zahrá Anikine časy. Pred týmto posledným predstavením prezentujú brožúrku: 15 rokov Slovenského vojvodinského divadla – ostatných 10 sezón. Vo foyer SVD bude nainštalovaná výstava: 15 rokov Slovenského vojvodinského divadla – produkcia SVD autorky Miroslavy Blažićovej.

  • Mladí dolnozemci

    Na Základnej škole Jána Čajaka v Petrovci prebiehalo ďalšie stretnutie slovenských dolnozemských žiakov pod názvom Mladí dolnozemci – tvorba a priateľstvo predovšetkým (tvorivé dielne na udržiavanie slovenskosti). Aj tohtoročné pracovné stretnutie bolo zamerané na udržiavanie a rozvoj národného a jazykového povedomia a kultúrnej identity slovenských dolnozemských žiakov. Seminár je určený pre žiakov 2. stupňa a učiteľov slovenčiny zo základných škôl z Nadlaku (Rumunsko), Békešskej Čaby (Maďarsko), Iloka (Chorvátsko) a z petrovskej školy.

  • Srbsko v roku 1883

    Chcel by som inšpirovať mladších čitateľov stránky kulpin.net a ukázať im príklad, aké zaujímavé je nazrieť do starých časopisov. Možno v nich nájsť veľa už nepoznaných pamätí či udalostí. Do rúk sa nám dostalo staršie číslo Slovenských pohľadov, presnejšie decembrové číslo z roku 1913, kde je popisovaná udalosť z roku 1883, ktorá sa teda stala pred 135 rokmi. Na úvod malý výrez z originálu, no ďalej sme vybrali len tie najzaujímavejšie pasáže. V prepise sme ponechali vtedajší jazyk, na ktorom možno sledovať zmeny so storočným odstupom. Pozorný čitateľ pri čítaní zistí, že celý príspevok vyrozprával vyšší funkcionár polície.

  • Musica viva na oslavách Senty

    Pri príležitosti výročia Senťanskej bitky z roku 1697 sa 11. septembra každoročne konajú oslavy Dňa Senty. Program slávnosti je plný početných obsahov, koncertov, výstav, ohňostrojov a mnohých ďalších kultúrnych a gastronomických podujatí. Na nich sa už roky zúčastňuje aj Komorný zbor Musica viva z Báčskeho Petrovca. Tak v nedeľu 9. septembra, na koncerte v slávnostnej sieni obecného domu, Petrovčania spievali už ôsmy raz. Na Večierku chórov, okrem dvoch senťanských zborov: Miešaného zboru Srbského kultúrneho strediska Stevan Sremac a Mestského komorného zboru Cor Jesu, vystúpil i Spevácky zbor Nové Milénium z Temešváru a Musica viva z Báčskeho Petrovca.

  • Trinásta hodina

    Fraška vo veršoch Trinásta hodina alebo Veď sa nahľadíme, kto bude hlásnikom v Kocúrkove, autora Jána Chalupku, v predvedení ochotníkov z Brezna, včera večer uzavrela hody Divadla VHV v Petrovci pomenované Hodujeme a holdujeme divadlu. Trinástka, číslo, ktoré je synonymom niečoho negatívneho a pojmy Kocúrkovo a Kocúrkovčan, ktoré používame pri označovaní pomerov a ľudí s obmedzenými názormi malomeštiaka, rezonovali vo včerajšom predstavení a v režijnom stvárnení Ľuboslava Majeru. Dej sa odohráva v Kocúrkove, kde vládne konzervatívnosť, prospechárstvo a nerozvážnosť. Ľudia sú tam invalidi, predovšetkým rozumovo postihnutí. Lebo, Kocurkovčania sa budú vždy obracať tam, odkiaľ vietor zaveje, nemysliac pritom na následky nesprávneho počínania. Za hlásnika si chcú zvoliť iba „svojho človeka", trebárs on ani nie je vhodný na takú úlohu, a potom musia znášať jeho „škriekanie".

  • Divadelníctvo v Petrovci

    píše Viera Benková

    Polovica 19. a začiatok 20. storočia bola doba neľahká a nežičila tak verejnej, ako ani kultúrnej práci, nežičila divadelníctvu v Petrovci, ani národnej identite. Vedúce petrovské kultúrne sily boli spolu s občanmi pod veľkým maďarským tlakom a každý dôraznejší ale i skromnejší prejav národnostnej snahy sa trestal a udúšal...

  • I. kulpínska hroznová oberačka

    V Aradáči dnes prebieha XI. a v Kulpíne zorganizovali I. hroznovú oberačku. Na kulpínskych Viničkách vo vinohrade Bratislava Petrovića, ktorý si prenajali dvaja kulpínski vinári Chalupka a Medovarský, predpoludním skupina nadšencov zorganizovala tradičný zber hrozna. Z iniciatívy Miroslava Stupavského na oberačku v krojoch prišli členovia spolku kulpínskych vinohradníkov, KUS Zvolen, predstaviteľky Spolku kulpínskych žien a ďalší Kulpínčania, ktorí spoločne inscenovali tradičnú hroznovú oberačku.

  • Náš kanál vo svojich rôznych podobách

    Kanálová sieť vo Vojvodine je najznečistenejším európskym vodným tokom. Jeho jedna časť, Veľký báčsky kanál, ekologický čierny bod Európy, je pri Vrbase zanesený s viacmetrovou vrstvou kancerogénneho bahna, ktoré obsahuje veľké množstvá ťažkých kovov a rôznych škodlivín. Tie škodliviny sa kanálovou sieťou šíria a odtekajú aj do Dunaja. Európa preto pomáha problém riešiť, avšak záujmy/zárobky jednotlivcov sú zrejme dôležitejšie ako zdravie obyvateľstva. V roku 2012 nám sľubovali, že o 6-7 rokov namiesto čierneho bodu Starého kontinentu, bude tu zelený bod Európy. Sľuboval to predseda obce Vrbas Željko Vidović pri slávnostnom otvorení čističky odpadových vôd v tomto meste, do ktorej je investovaných 15 miliónov €. Napriek tomu stále je nefunkčná. Najnovšie sa totiž zistilo, že čistička vôbec nezodpovedá daným podmienkam, takže vo Vrbasi zrejme aj ďalej budú produkovať veľké množstvo odpadových vôd, ktoré mútna kanálová voda pomaly bude odvádzať do Dunaja.

  • Strieborná medaila NRSR a Slovenská krása

    „Dnes som mal tú česť prijať striebornú medailu Národnej rady Slovenskej republiky od predsedu parlamentu Slovenskej republiky Andreja Danka. Som hrdý a pyšný, že môžem Slovákov reprezentovať aj v zahraničí. Výstava Slovenská krása dobila Bratislavský hrad," hovorí Pavel Surový z Kysáča, jeden z dvojice autorov výstavy Slovenská krása, – druhý je Branislav Kokavec, – ktorú na Bratislavskom hrade pri príležitosti Dňa Ústavy Slovenskej republiky otvoril predseda Národnej rady SR Andrej Danko.

  • Chmeľ náš domáci

    Pred štvrťstoročím a ešte aj pred asi 40-50 rokmi, koncom augusta a začiatkom septembra celý Petrovec rozvoniaval chmeľom. Tá vôňa sa šírila z 1500 ha a vtedy sa aj akýsi rozbláznený duch chmeľu a piva v čase oberačky vznášal nad dedinou – množstvo ľudí, rôzne kroje a nárečia, spev, smiech... Do Petrovca sa hrnuli húfy ľudí z rôznych častí krajiny, – „oberáči". Nálada bývala veselá. Možno to bola radosť z práce, zo zisku, z nových známostí a možno i zo sedatívnych účinkov chmeľu. Tie účinky medicína aj dnes využíva pri nervovej podráždenosti, nepokoji, nespavosti, migréne, stavoch napätia a vyčerpania. Tu v Báčke sa dobre darí predovšetkým autochtónnej odrode chmeľu Báčka, ale aj domácim odrodám Aroma a Robusta. Z nich možno vyrobiť to najlepšie pivo.

  • Deň Slovákov v BaH

    Včera v Bijeljine oslávili Deň Slovákov v Bosne a Herdegovine (BaH) a pripomenuli si i 9. výročie posvätenia tamojšieho slovenského evanjelického chrámu. V Sembérii v BaH je toho času zo 40 slovenských domácností. Slovensky však hovoria iba najstarší členovia rodín, mladší vedia iba niektoré slovenské slovká. Vieru si však zachovali. Podľa slov ev. farárky v Belehrade Anny Petrovićovej, ktorá je v súčasnosti administrátorkou tohto zboru, od založenia cirkevného spoločenstva sa na prsty dvoch rúk môžu spočítať tam uzavreté manželstvá a na prsty jednej ruky uskutočnené krsty v tamojšom kostole. Pohrebov mávajú v priemere jeden ročne. Aj tak málopočetní, bijeljinskí Slováci sú predsa aktívni.

  • 18. Dni slovenskej kultúry v Rijeke

    Už tradične, od roku 2000, v prvý septembrový víkend Matica slovenská v Rijeke a Zväz Slovákov v Chorvátsku – do ktorého organizačne prislúcha, – organizujú Dni slovenskej kultúry. Tohtoročné podujatie sa začalo 30. augusta v popoludňajších hodinách vo Voloskom kladením vencov k pamätnej tabuli Svetozára Hurbana Vajanského. V programe sa pokračovalo v priestoroch Matice slovenskej v Rijeke, kde bolo slávnostné otvorenie výstavy fotografií slovenských krojov. Podvečer, spustením vencov do mora, si zaspomínali na mnohých Slovákom, ktorým prístav v Rijeke bol poslednou európskou stanicou na ceste do šíreho sveta, za novým životom a snom. Večer v Chorvátskej čitárni usporiadali kultúrno-umelecký program, v ktorom vystúpili členovia divadelnej odbočky MS Radoš s predstavením Ja do krčmy nepôjdem. Medzi vzácnymi hosťami bol aj predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo a predseda Matice slovenskej na Slovensku Marián Gešper.

  • 13. Deň kysáčskej sármy

    V nedeľu 2. septembra Spolok kysáčskych žien usporiada 13. Deň kysáčskej sármy – sarmiádu. Podujatie bude prebiehať v Kultúrnom centre Kysáč so začiatkom o 17.00. O 11.00 sa začne predaj sármy a koláčov pre tých, čo si ich chcú odniesť domov na nedeľný obed. Na tomto podujatí je okrem chutnej sármy a koláčov zaručená aj dobrá zábava. Spolok kysáčskych žien sarmiádu tradične organizuje v prvú septembrovú nedeľu a na ňu si pozýva predstaviteľky spolkov žien z našich slovenských prostredí. Pre túto príležitosť kysáčske ženy okrem sármy pripravili aj koláče, ale aj pestrý program.

  • XII. Detská svadba

    V Kovačici v nedeľu 2. septembra usporiadajú XII. ročník humanitárneho podujatia Detská svadba. Jej organizátorom je Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka. Svadba je o láske, ale aj o obdarovaní. Prostriedky získané z tohto podujatia budú aj v tomto roku usmernené na dobročinné účely. Svadba sa začne o 17. hodine a bude prebiehať na nádvorí Miestneho spoločenstva. Natancované peniaze s mladou organizátori aj tentoraz darujú tým, komu budú najpotrebnejšie. „My, deti, účastníci Detskej svadby, Vás pozývame na našu tradičnú humanitárnu manifestáciu," – píše v pozvánke. Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka organizuje podujatie so zámerom oživiť zvyky a tradície niekdajšej svadby v Kovačici. Pred začiatkom svadby v Galérii Babka o 16. hodine otvoria výstavu Bola raz jedna Bibiana.

  • Seminár choreografov a príprava etnologickej konferencie

    Výbor pre kultúru NRSNM v termíne od 31. augusta do 2. septembra 2018 na Katai salaši v Malom Iđoši zorganizuje seminár pre umeleckých vedúcich tanečných a hudobných súborov s cieľom zdokonaľovať a vyprofilovať mladých pedagógov, choreografov a umeleckých vedúcich kultúrno-umeleckých spolkov vo Vojvodine. V rámci školenia sa pozornosť venuje tréningovým technikám, zásadám tanečnej pedagogiky, analýze a rozboru tanečného vojvodinského materiálu, modelovaniu choreografií, hlasovým technikám, hre na hudobných nástrojoch a i. Z technických dôvodov, keď sú už ľudia z rovnakej záujmovej skupiny zozbieraný na jednom mieste, sme sa rozhodli vsunúť do seminára aj ešte jednu udalosť. Ide o Úvod do Etnologickej konferencie, ktorá by sa mala usporiadať v nasledujúcom roku.

  • Slovenská krása na Bratislavskom hrade

    Po včerajšom úspešnom otvorení v Národnom múzeu v Zreňanine, výstava Slovenská krása bude 1. septembra 2018 o 14.h, v deň Ústavy Slovenskej republiky, predstavená na Bratislavskom hrade v galérii Západná terasa. V rámci vernisáže sa uskutoční aj krst knihy Slovenská krása v ľudovom kroji autorov Pavla Surového a Branislava Kokavca. Nositeľom projektu je Kultúrne centrum Kysáč v spolupráci s Národnou radou Slovenskej republiky za finančnej podpory Mesta Nový Sad a Nadácie Nový Sad 2021 - Európske mesto kultúry. Výstavu Slovenská krása pripravili Pavel Surový a Branislav Kokavec, ktorí sa podujali skĺbiť tradičné s moderným, teda krásu slovenských dievčat a krásu ľudových krojov dolnozemských Slovákov.

  • Dve výročia Nadlaku

    V rumunskom meste Nadlak, v ktorom väčšinu obyvateľstva tvoria Slováci a v ktorom sídli aj väčšina slovenských inštitúcii (lýceum, Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku, Literárny spolok Ondreja Štefanku ako aj redakcie periodík vydávaných v slovenčine a i.) minulý víkend prebiehali oslavy dvoch významných výročí. Pred päťdesiatimi rokmi bola osada vyhlásená za mesto. Dejiny starého Nadlaku sú však oveľa dlhšie, takže si pripomíname až 705 rokov od prvej písomnej zmienky o ňom. Na oslavách sa zúčastnili predstavitelia mnohých družobných miest z Rumunska, ale aj Brezna, Budmeríc a Pukanca. Organizátori avizovali aj príchod delegácie Báčskeho Petrovca, ale oslavy nakoniec prebiehali bez jej účasti.

  • Dni mesta Nadlak

    Nadlak leží na rovine pár kilometrov od rumunsko-maďarských hraníc, v západnej časti župy Arad v Rumunsku. Slováci tam prišli v roku 1803 hľadať nový domov a lepšie podmienky na život. Evanjelický kostol stojí v centre Nadlaku a spája väčšinu Slovákov, katolíkov je iba okolo 150. Základný kameň evanjelického kostola položili Slováci pred 200 rokmi. Veľká udalosť je zaznamenaná aj na obraze pri oltári v kostole. Takmer polovica z viac ako sedemtisíc obyvateľov Nadlaku sú Slováci. Aj po viac ako dvoch storočiach života v „cudzej" krajine, ktorá sa im medzitým stala domovom, sú Slováci hrdí na svoj pôvod. V týchto dňoch tam oslavujú Dni mesta Nadlak a v rámci osláv prebiehajú viaceré podujatia: včera sa tam ukončil Dolnozemský remeselnícky tábor, v parku zasadili strom, kňazi posvätili chlieb...

  • Premiéra v SVD: Krásavica z Leenane

    Slovenské vojvodinské divadlo z Báčskeho Petrovca včera večer ponúklo milovníkom divadla ďalšiu premiéru. Predstavenie sa začalo tmou. Temnota v ľuďoch, ale aj v nás. Hlavnými postavami sú despotická, schizofrenická matka a dcéra, ktorej čas na vydaj pomaly unikal. Žijú v zapadákove, v biednom dome v odľahlej časti Írska, v trúchlivej prázdnote, so sliepkami. Dcéra je z takého nudného a bezvýchodiskového života psychicky zronená a nakoniec sa úplne zrúti. Na javisku, pred vašimi očami, sa krásavica mení v šialenú osobu. Krásavicu z Leenane britsko-írskeho autora Martina McDonagha si návštevníci v plnej sieni SVD mali možnosť pozrieť v režisérskom stvárnení Richarda Sanitru, ktorý sa vyznáva: „Petrovec milujem, preto som sa sem vrátil tretí krát."

  • Rodný môj kraj

    V Báčskom Petrovci včera slávnostne otvorili výstavu Rodný môj kraj Zuzany Ferkovej z Kysáča. Túto svoju druhú samostatnú výstavu Zuzana Ferková spoločne zorganizovala so Združením petrovských výtvarníkov. Zuzana Ferková sa narodila 20. mája 1956 v Kysáči. V rodisku zakončila základnú školu a krajčírskemu remeslu sa vyučila v Novom Sade. Bola prvou maliarkou v Kysáči, ktorá začala omaľovávať taniere, krčahy, kolovraty a všetko čo sa dalo omaľovať... Neskôr začala kresliť aj olejovými farbami na plátne. Na jej obrazoch dominujú zábery zo života obyčajného človeka, pritom nezabúda ani na zvyky a tým zachováva kultúru tunajších Slovákov. Je predsedníčkou maliarskeho krúžku Michala Geržu v Kysáči.

  • Fujaristi na SNS

    Fujara je zvláštny hudobný nástroj ľudovej kultúry, ktorý vzbudzuje obdiv tak svojim výzorom ako aj tónmi. Keď tie zaznejú, unášajú nás do slovenských hôr, na pasienky, do krásnej prírody... Snáď aj preto je tento hudobný nástroj označovaný ako „kráľovná medzi ľudovými nástrojmi". Je rozšírená len na Slovensku a už niekoľko storočí je jedným zo slovenských národných symbolov. Najstaršia písomná zmienka o nej pochádza z 18. storočia. Fujaru a fujarovú hudbu zaradila organizácia UNESCO v roku 2008 do zoznamu svetového ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Slovenské národné slávnosti (SNS) v Báčskom Petrovci sa preto nezaobídu bez fujary a fujaristov. V tomto roku nám zvukmi fujár Slovensko priblížili Mário Baculík a Milan Antolík. Do Petrovca pricestovali spolu s Vladimírom Laššákom, tiež folklórnym nadšencom, ktorý Slovenské národné slávnosti roky pravidelne navštevuje.

  • Jubileum Zuzany Medveďovej Koruniakovej

    Zuzana Medveďová sa narodila 19. 08. 1948 v roľníckej rodine v Báčskom Petrovci. V rodisku zakončila základnú školu a gymnázium Jána Kollára. V období rokov 1867-1972 študovala na Filozofickej fakulte, Univerzita v Novom Sade, na Katedre východoslovanských a západoslovanských štúdií, odbor: slovenský jazyk a literatúra. Po ukončení štúdií v roku 1972 začala pracovať v našom týždenníku Hlas ľudu ako jazyková redaktorka. Najprv to bolo pod menom Zuzana Medveďová, neskôr pribudlo aj manželovo priezvisko, potom na svet prišli aj dvaja synovia a potom už pribúdali lektorované noviny, časopisy a knihy... v ktorých je Zuzana Medveďová, resp. Zuzana Medveďová Koruniaková podpísaná ako jazyková redaktorka, lektorka, korektorka vydaní, novinárka. Tých podpisov je na tisíce.

  • Slovák Poničan

    „Už Turek ide, už vojna bude....", „Rabovali Turci..." a v ďalších ľudových pamätiach zachovávame si spomienku na pohromy, na turecké vpády do krajiny, najmä v smere bohatých banských miest stredného Slovenska. „Jajže Bože, strach veliký, padli Turci na Poníky..." Je niekto, čo ešte nepočul tieto verše? Je ešte niekto, čo nepočul o Turčinovi Poničanovi? Tohto Chalupkovho Turčina Poničana nájdeme už len v literatúre, ale Slovákov Poničanov, šírom slovenskej dolnozemskej enklávy. Sú to potomkovia z tretieho veršu prvej strofy: „... a čo mladé, zutekalo...". Jeden z nich „zutekal", ale len nepriamo, až do Austrálie. Už nepochádza z Poník, ale z Padín (Padiny), v bývalej Juhoslávii, priamejšie je to Banátčan.

  • Spomienky zachytené čiernobielou fotografiou...

    Polstoročie od okupácie Československa: 21.ugust 1968

     

    Bolo žhavé letné obdobie a vždy takto v Petrovci, a vôbec na rovine v tomto letnom období, vrcholia nielen sviatky žatvy a zberu chmeľu, ale najmä pravého horúceho leta, čiže ako naši predkovia, ktorí všeličo zažili na tejto rovine, hovorievali – letná kanikula! Vrelo bolo aj na spoločensko-politickom javisku.

  • História písaná drevom

    Vlkolínec podhorská osada, ktorá je pamiatkovou rezerváciou typickej stredovekej ľudovej architektúry z dreva. Nachádza sa v srdci Slovenska, neďaleko mesta Ružomberok, s ktorým ho spája horský chodník. S touto osadou sme si už „potykali" v Petrovci v rámci SNS 2016, keď v Kultúrnom stredisku otvorili výstavu fotografií Juraja Vohnouta zo Slovenska pod názvom Noc vo Vlkolínci. Členovia Združenia petrovských výtvarných umelcov, ktorí nadviazali spoluprácu s Klubom UNESCO Slovakia, už viackrát navštívili Vlkolínec a zúčastnili sa aj na tohtoročných oslavách štvrťstoročia odkedy je osada na Zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Pri príležitosti tohto jubilea na Slovensku vyšla tlačou kniha fotografií Juraja Vohnouta pomenovaná Vlkolínec – 25 rokov v UNESCO. Autora sme stretli aj na tohtoročných Slovenských národných slávnostiach.

  • Premenenie/Preobrazenie

    Premenenie Pána alebo Преображенїе Господа Бога je jedným z dvanástich veľkých sviatkov v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. Slávi sa 6. augusta resp. 19. augusta podľa gregoriánskeho kalendára. Sviatok pripomína Ježišovo premenenie na vrchu Tábor. Premenenie sa na kresťanskom Východe oslavuje od VII. storočia a na Západe od roku 1457, po veľkom víťazstve kresťanských vojsk nad Turkmi pri Belehrade v r. 1456. Sviatok sa slávi v čase, keď dozrievajú plody zeme. Podľa pranostík na Premenenie sa premieňa "hora a voda" ohlasujúc skorú jeseň, prestáva kúpanie na otvorených vodách a začína sa sezóna hrozna... Z Ochridského Prológu Sv. Nikolaja Velimiroviča Preobrazenie zo srbčiny preložil Pavel Ďurčok zo Zreňaninu.

  • O slávnostiach, trochu inak...

    Namiesto kritických postrehov z tohtoročných Slovenských národných slávností ponúkame článok spred piatich rokov, ktorý sme na tomto webe uverejnili 17. 08. 2013. Je to o tom, ako sme oslavovali, keď naša Národnostná rada bola o päť rokov mladšia, teda desaťročná. Čo sa všetko vtedy plánovalo a čo nasľubovalo? Ponúkame komentár a aj náš archívny zvukový záznam zhrnutý do necelých osem minút o tom, aké pochvalné slová na SNS v roku 2013 odzneli. Želáme zaujímavé čítanie a počúvanie!

  • Najúspešnejší Slováci a Slovenky vo svete

    Báčsky Petrovec bol počas Slovenských národných slávností „ideálne miesto na besedu na tému Najúspešnejší Slováci a Slovenky vo svete, medzi ktorých patrí z viacerých miestnych osobností aj Ľuboslav Majera, rodák z Petrovca, ktorý má za sebou stovky rozhlasových, filmových a hlavne divadelných réžií. Pri príležitosti životného jubilea a udelením Medaily Daniela Gabriela Licharda získal najvyššiu poctu za prácu a prínos v oblasti amatérskeho divadla na Slovensku, tým sa stal prvým Slovákom žijúcim a tvoriacim v zahraničí, ktorý je nositeľom spomenutého ocenenia," – napísal Gustáv Murín, známy slovenský spisovateľ, ktorý v minulý piatok v Petrovci prezentoval svoj projekt o Slovákoch, ktorí sa dokázali presadiť mimo svojej vlasti. Súčasťou podujatia bola i donácia slovenských kníh, ktoré sa do Petrovca dostali vďaka spolku Československé renomé vedeného Vladislavom Stankom.

  • Igor Vencel o problematike školstva

    Zástupca veľvyslankyne SR v Belehrade Igor Vencel C.D.A a.i., počas pobytu na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci, využil nedeľňajšiu obedovú prestávku a navštívil Kulpín. So záujmom si obzrel Poľnohospodárske múzeum, aleju búst významných osobností a navštívil aj základnú školu. Tam ho prijala riaditeľka ZŠ Jána Amosa Komenského Jovanka Zimová, ktorá vzácneho hosťa poinformovala o situácii v škole. „Toho času v kulpínskej základnej škole máme 223 žiakov z toho je 115 slovenských a 108 srbských detí," povedala pani riaditeľka a ďalej zdôraznila, že pred tridsiatimi rokmi, keď nastúpila do práce v škole bolo 380 detí a väčšina boli slovenské. Igor Vencel do Kulpína prišiel v sprievode Vladislava Stanka, vedúceho European institutu z Českej republiky a predsedu spolku Československé renomé, s ktorým kulpínskej škole odovzdali knižný dar.

  • Dni slovenskej kultúry v Belehrade

    Vďaka angažovanosti Galérie insitného umenia z Kovačice a záujmu vedenia Galérie 73 (Požeška 83/a) z Belehradu, v utorok 7. augusta 2018 bola v uvedenej galérii slávnostne otvorená výstava obrazov slovenských insitných maliarov z Kovačice. Vyše 40 obrazov, menšieho a väčšieho formátu, zdobí steny belehradskej Galérie 73. Obrazy insitného umenie sú s podpisom jedného, dvoch a troch sŕdc rodiny Kňazovicovej z Kovačice. Na výstave je vystavených i šesť obrazov Jána Krličku (1954), maliara a hosťa zo Slovenskej republiky.

  • Kde sa dobre vodí, ta sa rado chodí

    Na Slovenské národné slávnosti 2018 do Petrovca, na nedeľňajší detský galakoncert rado prišli: DFS Slniečko a Vienok KC Kysáč z Kysáča, Orchestrík a staršia TS DFS Pramienok selenčskej ZŠ Jána Kollára a KZ Zvony zo Selenče, DFS KUS Štefánik z Lalite, DFS Jednota z Hložian, mladšia TS DFS Vločka ZŠ Mladých pokolení z Kovačice, DFS Holubička DK Michala Babinku z Padiny, DFS Hájiček KUS Mladosť z Lugu, DFS Ratolesť SKUS Pivnica z Pivnice a domáca mladšia s staršia tanečná skupina KUS Petrovská družina.

  • Austrálsky rozhlas o SNS 2018

    V Báčskom Petrovci včera dozneli 57. Slovenské národné slávnosti. Tento sviatok Slovákov v Srbsku doteraz sme oslavovali v prvý augustový víkend a v tomto roku prvýkrát prebiehal v druhý víkend. Prvým podujatím v rámci programu tohtoročných Slávností bolo otvorenie výstavy Spolku petrovských žien. Anna Hansmanová tam prečítala báseň Heroica slovaca Viery Benkovej, v ktorej autorka vo forme otázok uvažuje, v čom spočíva naša slovenská podstata. Na základe uvedených atribútov je zrejmé, že hrdinskosť spočíva v kráse, v práci, v skromnosti a v čistote. Sú to napokon atribúty zotrvania. O SNS 2018 informoval aj austrálsky verejnoprávny servis SBS a redaktor Andrej Bučko s dopisovateľkou SBS Katarínou Pucovskou.

  • Slávnostné zasadnutie MSS

    Úvodom snemovania slávnostne zaznela pieseň Po nábreží koník beží v predvedení komorného zboru Zvony zo Selenče. Potom sa krátko prihovorila Mária Andrášiková a privítala vzácnych hostí. Po nej opraty prevzalo pracovné predsedníctvo a jeho predsedníčka Libuška Lakatošová pozvala predsedu MSS Jána Brtku, aby podal správu o činnosti a pozdravil prítomných. V najslávnostnejšej časti včerajšieho zasadnutia udelili ceny a uznania najzaslúžilejším jednotlivcom a kolektívom a potom aj najúspešnejšiemu nášmu minuloročnému športovcovi. Plaketu Dr. Janka Bulíka tentoraz si zaslúžil kolkár Želislavov Jakáb z Padiny.

  • Pekná nová maľovaná kolíska

    „Tohtoročný slávnostný otvárací program som koncipoval tak, že kostrou celého programu bola opereta Pekná nová maľovaná kolíska, ktorej libreto napísal hádam najväčší náš slovenský dramatik Vladimír Hurban Vladimírov, evanjelický farár v Starej Pazove a jeden z najväčších kultúrnych dejateľov, ktorých sme mali," ozrejmuje Dr. Michal Babiak, ktorý vypracoval scenár a podpisuje aj réžiu včerajšieho, skutočne iného a inakšieho otváracieho programu, úplne odlišného od tých doterajších, a dodáva: „Myšlienka vzniku prvej slovenskej operety vznikla medzi vojvodinskými Slovákmi a to som trošku chcel pripomenúť aj týmto otváracím programom."

  • Petrovské pohľady 10

    Na tradičnej „slávnosťovej" kolektívnej výstave petrovských výtvarníkov a ich hostí, tentoraz prezentujú najnovšie práce 30 členov Združenia petrovských výtvarných umelcov. Jubilejnú výstavu Petrovské pohľady 10 otvorili včera a na nej sa návštevníkom ponúka, už či iba na obzretie, alebo aj kúpenie, 53 prác umelcov z Petrovca, Kulpína, Selenče, Hložian, Pivnice, Maglića, Nového Sadu a Nemecka. Výstava je nainštalovaná v miestnosti Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec.

  • Slávnostné zasadnutie NRSNM

    V gymnaziálnej slávnostnej sieni v Báčskom Petrovci včera prebiehalo slávnostné zasadnutie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM). Na ňom udelili najvyššie národnostné ocenenia zaslúžilým jednotlivcom a ustanovizniam: Željkovi Čapeľovi z Dobanoviec, Svetlane Vojnićovej Feldyovej a Ružene Červenskej zo Starej Pazovy, posthumne Otovi Filipovi zo Starej Pazovy, Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov z Nového Sadu a Úradu pre zahraničných Slovákov z Bratislavy.

  • Keď narastiem budem dieťa

    Včera popoludní Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci zorganizovala literárne posedenie so spisovateľom pre deti Zoroslavom Spevákom Jesenským pod názvom Keď narastiem budem dieťa  a výstavu kníh Slovenská vojvodinská literatúra pre deti. Podľa slov riaditeľky knižnice Anny Spevákovej, obe podujatia venovali deťom, aby ich prilákali do knižnice, aby ich odpútali od počítačov a aby si deti vedeli vážiť knihu. Deti nesklamali a skutočne v pozoruhodnom počte prišli do knižnice. Zoroslav Spevák im vtipne rozprával historky zo svojho detstva, ale sa im tiež prihováral aj ako pedagóg a upozorňoval ich na škodlivosť počítačov. Na tú tému sa nadviazal aj predseda lokálneho parlamentu, lekár Ján Šuľan, otvárajúc výstavu detskej tvorby.

  • K sedemdesiatinám Pavla Popa

    Umelec z Petrovaradínskej pevnosti, Umelec, virtuózny maliar a grafik, Pavel Pop sa narodil 1. decembra 1948 v Starej Pazove. Vyštudoval grafiku na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave roku 1975 u vynikajúcich umelcov Albina Brunovského a Vincenta Hložníka. Vo svojej výtvarnej tvorbe vyvíja koncept, ktorý odborná kritika pomenovala imaginatívnym realizmom. V priebehu roka 2008 Pavel Pop vypracoval cyklus kresieb podobizní najväčších svetových výtvarných umelcov a ich najznámejších výtvarných diel. Od roku 2011 pre Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov (ÚKVS) zhotovuje portréty historicky významných osobností vojvodinských Slovákov. Pri príležitosti maliarových sedemdesiatin ÚKVS mu v rámci tohtoročných SNS usporiadal samostatnú výstavu obrazov.

  • Cez Nadlak je...

    Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku v súlade so svojou programovou deklaráciou a všeobecnými cieľmi usporiada pre zachovanie a rozvoj národnej identity Slovákov v Rumunsku aj rôzne kultúrne činnosti. V tomto zmysle sa Aradská oblasť DZSČR rozhodla počnúc rokom 1999 organizovať každoročne prehliadku sólistov slovenskej ľudovej piesne na Dolnej zemi. Prehliadka dostala hneď od svojej prvej edície názov jednej z mnohých ľudových piesní, ktorá vo svojom texte nosí meno lokality, v ktorej sa prehliadka realizuje - Nadlaku. Je to Cez Nadlak je... Počnúc svojou piatou edíciou sa prehliadka stala medzinárodným konkurzom, a teda v rámci nej súťažia tak domáci, ako aj zahraniční interpreti. XX. Prehliadka sólistov slovenskej ľudovej piesne sa usporiada v Nadlaku v dňoch 27. – 30. septembra a prihlášky treba zaslať najneskoršie do 25. augusta 2018.

  • Pôvab slovenskej ľudovej ornamentiky

    Prvým podujatím v rámci programu SNS 2018 bolo včerajšie otvorenie výstavy Spolku petrovských žien, ktoré sa aj tentoraz všemožne posnažili, aby návštevníkom Slovenských národných slávností ponúkli ďalší skvost. Dominantne modro-bielu, – dýchajúcu čistotou,– ale aj hýrivo-farebnú etnografickú výstavu pomenovali Pôvab slovenskej ľudovej ornamentiky. Predsedníčka petrovských spolkárok Mária Gašparovská vyzdvihla: „Všetky predmety použité na výstave sú pýchou a odkazom predkom, že pretrvávame a minulosť si hlboko uctievame. Chráňme si veľavravné odkazy našich mám a otcov, aby sme nezabudli na to najvzácnejšie a vedeli také odovzdať budúcim generáciám."

  • Ženské noviny spred 80 rokov

    Marija Jurić Zagorka, chorvátska spisovateľka a prvá profesionálna novinárka, bola zakladateľkou a hlavnou a zodpovednou redaktorkou prvého chorvátskeho mesačníka pre ženy Ženski list (Ženské noviny). Noviny vychádzali v období 1925 – 1938. Náhodou, medzi starými časopismi, objavila som niekoľko čísel z posledného ročníka. Zaujala ma krásna móda, ktorá na svojej „modernosti" ani po 80 rokoch snáď nič neutratila a potom aj článok Majčina pisma (Matkine listy) Eleny Maróthy- Šoltésovej v preklade do chorvátčiny Maríny Maliakovej.

  • Nedeľa vo Vlkolínci 2018

    Tradičná Nedeľa vo Vlkolínci v tomto roku prebiehala v znamení troch jubileí: 700 rokov založenia tejto starobylej dedinky v Slovenskej republike, 50 rokov založenia Zväzu slovenských fotografov a 25 rokov od zápisu Vlkolínca do zoznamu UNESCO. Medzinárodné umelecké sympózium a workshop Vlkolínec 2018, ktoré usporiadali v rámci celodenného programu, sa konali aj za účasti Združenia petrovských výtvarných umelcov a Združenia Zlaté remeslá z Báčskeho Petrovca. Nedeľa vo Vlkolínci prilákala 29. júla 2018 do tejto pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry umelcov, historikov, hudobníkov, folkloristov, divadelníkov, hostí... Pre úspešnú spoluprácu s petrovskými výtvarníkmi Občianske združenie Vlkolínec s Klubom UNESCO Slovakia im udelilo pamätnú medailu a petrovská delegácia domov priniesla tiež pamätnú medailu Mesta Ružomberok pre Obec Báčsky Petrovec za dlhoročnú spoluprácu dvoch partnerských miest.

  • Navštívte Galériu Zuzky Medveďovej v Petrovci...

    ...dozviete sa viac o troch storočiach života Slovákov na Dolnej zemi. V Múzeu vojvodinských Slovákov, v miestnostiach Galérie Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci, od začiatku júna je nainštalovaná výstava Za horami, za dolami – tri storočia Slovákov vo Vojvodine, ktorú v roku 2016 pripravilo Múzeum Vojvodiny v Novom Sade. Ide o reprezentačnú výstavu, ktorou je dokumentačne spracovaná tristoročná doba, od osídlenia Dolnej zeme v 18. storočí po súčasnosť, počas ktorej Slováci zanechali hlbokú stopu v histórii a kultúre Vojvodiny. Výstava bude sprístupnená aj počas Slovenských národných slávností.

  • Folklórne momenty z PDvK

    Zachytiť nohy vo vzduchu alebo sukňu vo víre tanca – sú to výzvy pre každého vášnivého fotografa. Ten pohyb, sústredenie sa tanečníkov a pocity, ktoré vyvoláva, sú jednoducho nádherné. Fascinujú aj umeleckého fotografa Ondreja Miháľa z Kanady, ktorý svojim fotoaparátom v minulú sobotu zachytil krásne okamihy na tohtoročných oslavách v Kulpíne.

  • V Petrovci výroba dielcov pre Tatravagonku

    Podpredseda Pokrajinskej vlády a pokrajinský tajomník pre hospodárstvo a turizmus Ivan Đoković sa zúčastnili dnešného podpisu dohody medzi súkromnou firmou Proficut doo z Báčskeho Petrovca majiteľa Ivana Zabunova s jedným z najväčších slovenských investorov v Srbsku podniku Tatravagonka Bratstvo doo. Spolupráca medzi týmito dvoma spoločnosťami je veľmi dôležitá pre hospodárstvo, tak pre Srbsko, ako aj pre AP Vojvodinu, keďže má projekt strategický význam. Spoločne bude realizovaný v hodnote približne dvoch miliónov eur ročne a bude zahŕňať výrobu komponentov pre nové vyrobené vozne Tatravagonky.

  • 120 rokov od narodenia Marieny Czoczekovej-Eichardtovej

    píše Viera Benková

    Marienu Czoczekovú-Eichardtovú som mala príležitosť „vyspovedať„ ako novinárka Hlasu ľudu a slovenskej redakcie Novosadského rozhlasu pri návšteve jej domca v Novom Sade v dávnych 70-tych rokoch m.st. Jej detstvo a mladosť sú viazané za rodisko – Petrovec, kde sa narodila roku 1898. Po ťažkej preležanej chorobe – tubere, ktorá bola príčinou že sa ďalej neškolila, vydala sa najprv za svoju veľkú lásku Pavla Topoľského, ale po skončení I. svetovej vojny ako vdova vydala sa za obchodníka Czoczeka z Nového Sadu, kde do smrti aj bývala.

  • Bohatý víkend v Kulpíne

    V komplexe Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne v sobotu popoludní a v nedeľu večer prebiehal celý rad podujatí. V bohatej ponuke Dňa Kulpína, Predslávnosťových dní v Kulpíne a Svadby voľakedy a dnes si početní návštevníci mohli nájsť obsah podľa vlastného záujmu. Spolky žien vystavovali a predávali tradičné domácke výrobky a pečivá a kulpínske spolkárky torty. Tí, čo uprednostňujú duchovný pokrm, sa tiež mali čím nasýtiť. Pred kaštieľom krásne mladuchy a svadobníci sprítomnili čaro niekdajších svadieb, výtvarníci predstavili svoju najnovšiu tvorbu, nezabúdalo sa ani na osobnosti a udalosti z dejín Kulpína. Folklór a hudba tradične prilákali najviac návštevníkov. Športové aktivity prebiehali na rybárskej chate, v poľovníckom dome a na futbalových ihriskách. V evanjelickom chráme Božom v Kulpíne, v príjemnom chládku, sa mohlo duchovne pookriať.

  • 17. Ravnoselská fiakeriáda

    V Ravnom Sele v piatok a sobotu prebiehalo podujatie pre fajnšmekrov. Fiakrové jazdy drožkou – fiakrom a gurmánske maškrty prilákali do tejto dediny početných milovníkov koní, fiakrov, kotlíkových gulášov ale aj tamburášov. Predvedená im bola štýlová jazda dvoj a štvorzáprahov. Elegantní fiakristi so svojimi vyleštenými vozmi poháňali krásnych bielych, vraných či hnedých žrebcov.

  • Kulpínske oslavy a jubileá

    Dnes sa začali a zajtra budú pokračovať Predslávnosťové dni v Kulpíne (PDvK) 2018. Paralelne prebieha aj Svadba voľakedy a dnes a Deň Kulpína. V rámci dnešného Slávnostného zasadnutia Rady Miestneho spoločenstva si, okrem iného, sprítomnili aj kulpínske jubileá. Osobitne si pripomenuli storočnicu úmrtia Alberta Martiša, ale aj ďalšie významné osobnosti a dátumy, ktoré poznačili život v Kulpíne. Albert Martiš sa narodil 20. apríla 1855 v Kulpíne z rodičov Petra Martiša a matky Apolónie, rodenej Frankovej, dcéry kysáčskeho učiteľa Samuela Franku.

  • SNS 2018 a PDvK 2018

    V dňoch 28. – 29. 7. 2018 v Kulpíne paralelne budú prebiehať tri podujatia: Predslávnosťové dni v Kulpíne (PDvK), Deň Kulpína 2018 a Svadba voľakedy a dnes 2018. Organizátori ponúkajú pestrý program a pozývajú na oslavy. Obnovené 57. Slovenské národné slávnosti sa v tomto roku uskutočnia v druhý augustový víkend v Báčskom Petrovci, avšak jednotlivé podujatia sa začínajú už od nedele 5. augusta. Program SNS je tiež bohatý.

  • Čar(b)ológ

    Oddelenie slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade vydáva slovenský študentský časopis literárnych prác z detskej literatúry Čar(b)ológ a v podobe blogu študentský časopis Traf! (http://casopistraf.blogspot.com/2017/11/traf-slovensky-studentsky-casopis.html). Najnovší Čar(b)ológ č.8 prináša deväť študentských literárnych prác. Hlavná a zodpovedná redaktorka prof. Dr. Jarmila Hodoličová. Jazyková úprava textov prof. PaedDr. Ľudmila Liptáková, CSc. V časopise sú ilustrácie prof. slovenčiny Zdenky Márie Madackej. Číslo financovala Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Počet strán 24, náklad 200 kusov.

  • Deň otvorených dverí

    Spolok petrovských žien organizuje ‎Deň otvorených dverí aj v tento piatok 27. júla 2018. Predaj slaného a sladkého pečiva sa bude konať v čase od 10:00 do 13:00 h. Petrovské spolkárky chystajú aj novú výstavu Pôvab slovenskej ornamentiky, ktorú otvoria v nedeľu 5. augusta 2018 o 18:00. Vernisáž tejto výstavy je prvým podujatím tohtoročných SNS.

  • Dielne v etno dome v Kysáči

    Keď zdedíš dom a krásny, starý nábytok v ňom – čo s ním? Na bývanie dom nie je vhodný a zbúrať ho, úcta k predkom nedovolí. Rodina Legíňová z Kysáča pred piatimi rokmi svoj starý dom pozmenila tak v etno dom. Aby plnil svoj účel, každý dom potrebuje obyvateľov, alebo aspoň návštevníkov. Detský krik a smiech vnáša do domu čaro domova. Ten teplý pocit Legíňovci najnovšie zabezpečujú organizovaním letných edukačných dielní pre deti. Dve dielne majú za sebou a pred sebou ešte všetky víkendy do konca augusta. Deti sa hrou oboznamujú s tradíciou a životom vojvodinských Slovákov. Nie menej dôležité je aj odpútanie ich pozornosti od virtuálnych hier.

  • Stalo sa pred stodesiatimi rokmi v Kovačici

    V súčasnosti sa často stretáme s príspevkami na témy „čo sa stalo pred sto rokmi", a tak sme aj my zvolili pre tento príspevok podobný názov. O kovačickej udalosti sme našli informácie v časopise „Revue Naše Slovensko" s podtitulom „Časopis hájící zájmy uherských Slováků" vydávanom v Prahe od roku 1907. V druhom zošite, z novembra toho roku, sa spolu s opisom černovskej tragédie nachádza aj prvá, stručná informácia o udalosti v Kovačici. Takže pripomeňme si ju citovaním z dokumentu.

  • Kysáčske Kultúrne leto 2018

    V Slovenskom národnom dome v Kysáči včera štartovalo Kultúrne leto 2018. Prvý večierok bol venovaný literatúre a otvorili ho spisovateľka Viera Benková z Báčskeho Petrovca a publicistka Katarína Pucovská z Kulpína. Kysáčske Kultúrne leto bude pokračovať na piatok 27. júla, keď otvoria výstavu kaktusov a sukulentov. V tretí týždeň, v sobotu 4. augusta, usporiadajú koncert ľudových piesní, na ktorom vystúpia kysáčsky ľudový orchester Detva a speváci Mária Ferková Súdiová a Juraj Német a 18. augusta bude literárne posedenie venované Michalovi Gombárovi k jeho 85. narodeninám. V mene organizátora akcie KUS Vladimíra Mičátka z Kysáča prítomných na včerajšom večierku privítal predseda Spolku Michal Francisty.

  • Slovenská výtvarná kolónia 2018

    Druhý ročník tvorivého umeleckého stretnutia pod názvom Slovenská výtvarná kolónia sa uskutočnil dnes v Muzeálnom komplexe v Kulpíne. Podľa názoru účastníkov a tiež organizátorov stretnutie bolo úspešné, veľmi príjemné, inšpiratívne a nanajvýš tvorivé. Všetci výtvarníci urobili najmenej jeden obraz či umelecký predmet a niektorí urobili dokonca aj viac. Témou výtvarných prác boli kulpínske motívy. Organizátor MOMS Kulpín zabezpečil maliarske plátno, farby, občerstvenie a stravu. Vlani sa na výtvarníckom tábore zúčastnilo osemnásť maliarov a tohto roku ich už bolo 23. Prišli z Petrovca, Kysáča, Selenče, Hložian, Báčskej Palanky, Boľoviec, Padiny, Kovačice a Kulpína. Pozdravil ich predseda Miestnej organizácie Matice slovenskej v Kulpíne Pavel Gaža a kolóniu otvoril predseda kulpínskej výtvarnej skupiny KEBY... Vladimír Grňa, farár v Báčskej Palanke.

  • Milan Rastislav Štefánik na svadbe v Pivnici

    Píše Viera Benková

    V roku 2o18 si pripomíname 100-výročie zrodu prvej Československej republiky, spoločného štátu Čechov a Slovákov. Táto Republika sa zrodila 28. októbra roku1918 a predchádzali jej búrlivé svetové udalosti: I. sv. vojna, zakladanie československých légii, boj o oslobodenie krajiny, rozklad Rakúsko-Uhorska a pod.; do týchto udalostí sme nazreli aj my s prihliadaním na naše Dolnozemské okolnosti a zvláštnosti...

  • IN MEMORIAM – za Jánom Pavlisom

    Vo veku 83 rokov dnes v Báčskom Petrovci umrel Ján Pavlis, učiteľ vo výslužbe. Narodil sa 19. februára 1935 v Laliti, kde ukončil aj základnú školu. Učiteľskú školu absolvoval v Báčskom Petrovci roku 1953. V tom istom roku sa aj zamestnal na základnej škole v Petrovci, kde pôsobil celú pracovnú dobu a odkiaľ ho do dôchodku vyprevadili roku 1995. Do športového dôchodku sa pobral ešte skôr a futbalový klub Mladosť Petrovec „zveril" do najlepších rúk svojim najbližším potomkom.

  • PROGRAM osláv v Kulpíne

    V dňoch 28. – 29. 7. 2018 v Kulpíne paralelne budú prebiehať tri podujatia: Deň Kulpína 2018, Predslávnosťové dni v Kulpíne (PDvK) a Svadba voľakedy a dnes 2018. Organizátori ponúkajú pestrý program a pozývajú na oslavy. Týždeň pred oslavami, na sobotu 21. júla 2018 sa v parku Dunđerskovho kaštieľa usporiada výtvarnícky tábor Slovenskej výtvarnej kolónie. Výtvarníci začnú pracovať o 10,00 h a v Kulpíne pobudnú celý deň.

  • TV Folklorika a projekt Vojvodina

    Nadácia SPP (Slovenský plynárenský priemysel) sa stane súčasťou projektu Vojvodina na podporu a rozvoj slovenských komunít žijúcich v zahraničí, najmä však vo Vojvodine. Projekt plynule nadväzuje na úspešný televízny program RTVS Zem Spieva, pod vedením režiséra a producenta Petra Núňeza, ktorý je aj autorom nového projektu. Jeho cieľom je trvalo podporiť a udržiavať vo vysielaní RTVS a TV Folklorika zachovanie slovenského jazyka, kultúry a tradícií, ktoré boli a sú vlastné slovenským menšinám v zahraničí. Projekt je unikátny svojím obsahovým a mediálnym rozsahom a Nadácia SPP ho v súčasnosti podporí sumou 450 000 €.

  • Štvrťstoročné Poľnohospodárske múzeum v Kulpíne

    Jediné poľnohospodárske múzeum v našej krajine vzniklo roku 1993 v Kulpíne. Kaštieľ, v ktorom sa múzeum nachádza, je národná pamiatka. Komplex tvoria dva kaštiele, budova správy, vyhňa, koniareň a sýpka. Všetky budovy sú prispôsobené činnosti múzea. Základnou úlohou múzea bolo archivovanie a vystavovanie hmotných a duchovných statkov z našej bohatej agrárnej minulosti. V roku 2004 Poľnohospodárske múzeum v Kulpíne, spolu s jeho exponátmi a expozíciami, sa dostalo pod správu Múzea Vojvodiny z Nového Sadu. Odvtedy výstavná činnosť takmer zamrela a objekty chátrajú. Kým bolo Poľnohospodárske múzeum samostatnou inštitúciou, vzniklo až 15 stálych expozícií. Ponúkame niekoľko fotografií z výstav vo vedľajších budovách. Zbierky vznikla v období, keď sa počet expozícií každoročne zvyšoval...

  • K šesťdesiatke Jozefa Maďara

    Jozef Maďar sa narodil 16. júla 1958 v Pivnici na salaši, kde žil do svojich 12 rokov. Nižšie ročníky základnej školy vychodil teda poľnými cestičkami. Na salaši sa žilo v súlade s prírodou, večer sa išlo včaššie do postele a ráno sa vstávalo so štebotom vtáčikov. Jediná zábava bolo pozorovanie sveta vôkol seba. Salaš bol veľký a mal studňu, kam chodievali okoloidúci napájať svoje smädné kone. Od malých nôh sa Jožko od nich dozvedal, čo nového v dedine a už vtedy sa prebudil jeho smäd po informáciách. Keď sa dopočul o kine v Pivnici, to bola senzácia, tá mu nedala pokoj. Ako 8-ročný zhotovil najprv papierovú a neskôr drevenú škatuľu s okrúhlym otvorom, cez ktorý za pomoci petrolejovej lampy alebo baterky, premietal tiene povystrihovaných zvierat na bielu stenu. Bol to jeho prvý projektor a jeho prvý papierový film. Jozef Maďar je dnes jedným z najlepších kameramanov v RTV a vo Vojvodine.

  • Keď zo života život odcvála

    Jánovi Kopčokovi, profesorovi matematiky na gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci, vyšla tlačou básnická zbierka Keď zo života život odcvála. Autor sa ňou poďakúva svojim rodičom, ktorí tvrdou sedliackou prácou umožnili, aby mohol študovať a ponechali mu čas a možnosť aj na literárnu tvorbu. Venoval ju tiež všetkým jeho inšpiráciám, ktorých mená neodhaľuje, ale vo venovaní uvádza, že natrvalo zostanú zapísané v jeho srdci. Básne vznikli v minulom tisícročí a napísal ich študent a neskôr mladý perspektívny profesor matematiky. Svoje výtvory zverejňoval v gymnaziálnom literárnom krúžku Sládkoviči, vo Vzlete a v Hlase ľudu. Na vzletovsko-rozletovskom Stretnutí pod lipami dvakrát bol odmenený. Napriek tomu, v mladšom veku sa po vlastnú zbierku z rôznych príčin predsa nedopracoval.

  • SNS 2018 – Program

    Obnovené 57. Slovenské národné slávnosti sa v tomto roku uskutočnia v druhý augustový víkend. Avšak, už v prvú augustovú nedeľu sa začne so programom SNS – v nedeľu 5. augusta otvoria v Spolku petrovských žien prvú výstavu. Predslávnosťové dni v Kulpíne PDvK 2018 budú prebiehať v ustálenom termíne v posledný júlový víkend.

  • Voľby do národnostných rád v novembri?

    Ministerstvo štátnej správy a lokálnej samosprávy vypíše voľby do národnostných rád národnostných menšín najpravdepodobnejšie koncom augusta. Povedali to na včerajšej schôdzi Republikovej volebnej komisie. Voľby pre všetky národné rady sa majú konať v rovnakom čase a majú sa uskutočniť najneskoršie 90 resp. 120 dní po ich vypísaní – uvádza sa v zákone o národnostných radách. Teda, ak voľby budú vypísané v auguste a uskutočnia sa koncom novembra, v tom prípade nový rok 2019 začneme s novým zložením NRSNM. Nové zloženie sa totiž má konštituovať najneskoršie 30 dní po zverejnení konečných výsledkov volieb. Zrejme, očakáva nás horúce obdobie, aktivít a programov neúrekom, v sľuboch med a mlieko.

  • Slávnosti v Detve fotoobjektívom Ondreja Miháľa

    53. Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve prebiehali 06. - 08. júla 2018. Okrem súborov zo Slovenska, na tohtoročných detvianskych slávnostiach vystúpili súbory z Francúzska, Rumunska, Poľska, Česka, Maďarska Chorvátska a zo Srbska tam boli Klasy Stará Pazova a Rozmarín Kovačica. Na Krajanskej nedeli a Krajanskom dvore účinkovali tiež početní predstavitelia spolkov a združení, ako aj jednotlivci zo Srbska. Silbašský rodák Ondrej Miháľ z Kanady, fotograf, publicista a autor viacerých multimediálnych projektov, objektívom zachytil zo 5000 okamihov, z čoho predkladáme iba malú časť:

  • Zainteresovať belehradských novinárov

    Známy novinár Milomir Marić, hlavný redaktor Happy televízie a Gradiša Katić, novinár a redaktor belehradského týždenníka Aféra, v minulú sobotu navštívili Futog a Kulpín, kde sa oboznámili s bohatými dejinami týchto vojvodinských miest. Prišli na pozvanie profesora Jána Kišgeciho a jeho manželky Marice Vučić Kišgeciovej, ktorí ich v katolíckom kostole vo Futogu najprv poinformovali o maršalovi a grófovi Andrejovi Hadíkovi, Slovákovi, ktorý získal Futošské panstvo od Márie Terézie a ktorý je v tom chráme pochovaný. Druhou zastávkou bol Kulpín, kde si v Poľnohospodárskom múzeu obzreli expozície z oblasti poľnohospodárstva a výstavu štýlového starožitného nábytku Vojvodinského múzea a kde sa nadchýnali bohatou históriou dediny a jej osobností. Milomir Marić uzavrel, že má Kulpín zdravé predpoklady stať sa, po Sriemských Karlovciach, druhou duchovnou a kultúrnou metropolou vo Vojvodine, tým skôr, že osobnosti ktoré stvárňovali Karlovce boli kulpískeho pôvodu.

  • Kulpínske oslavy

    V posledný júlový víkend, v dňoch 28. a 29. júla v Kulpíne budú paralelne prebiehať tri podujatia: Deň Kulpína, Predslávnosťové dni v Kulpíne a Svadba voľakedy a dnes. Štvrté podujatie, slovenský výtvarnícky tábor , bude usporiadané o týždeň skôr, 21. júla 2018 a na tomto celodennom podujatí, ktoré sa organizuje druhýkrát, sa môžu zúčastniť naši slovenskí maliari zo všetkých osád.

  • Letisko vo Vojvodine

    O letisku vo Vojvodine sa hovorí desaťročia. Ešte pred šiestimi rokmi vo Vláde Vojvodiny predstavili maketu nového letiska na Čeneji pri Novom Sade, ktorého výstavba sa mala ukončiť do konca roka 2015. Ten rok už dávno prešiel a s výstavbou sa dodnes nezačalo. To však ani neprekvapuje, keďže už na štarte a počas prezentácie projektu sa špekulovalo, že výstavba takého letiska by mohla stáť vyše 150 miliónov eur, čo je príliš tvrdým orieškom pre krízové obdobie a ochudobnenú Vojvodinu. Pesimisti, ktorí takto uvažovali, zdá sa, mali iba čiastočne pravdu. Vojvodina predsa, napokon, možno, snáď... dostane komerčné letisko. To by sa údajne mohlo stať už v roku 2020. Plánom letiska „Nový Sad – Čenej", ktorý sa má vypracovať za štyri mesiace, letisko by sa rozprestieralo na 148 ha terajšieho športovo-poľnohospodárskeho letiska. Nový Sad – sídelné mesto kultúry 2021 by sa potom mohlo pýšiť aj novým letiskom.

  • 260-ročná Selenča

    Dnes a zajtra prebiehajú ústredné oslavy Dňa Selenče, ktoré sa v tomto roku nesú v znamení 260 rokov Selenče. Obyvatelia tejto našej báčskej dediny si bohatým kultúrno-umeleckým programom pripomínajú okrúhle jubileum založenia osady a pri tej príležitosti do Etno múzea priložili ďalší skvost - ďalšiu výstavu, ktorú tradične pripravuje Etno sekcia. Tentoraz jej členky, v čele s vedúcou Vierou Strehárskou, ktorá túto sekciu vedie vyše 32 rokov, nainštalovali expozíciu pod názvom Ohlasy dávnominulých časov. Ďalší kútik etno priestoru v Domu kultúry je vyhradený pre 35 rokov selenčskej etno sekcie. Do Selenče dnes zavítala aj karavána slovenských krojov pomenovaná Slovenská krása. Ide o výstavu fotografií autorov Branislava Kokavca a Pavla Surového z Kysáča. Bohatý večerný kultúrno-umelecký program, s nádhernými krojovanými účastníkmi, zaiste rozradostil srdcia domácich, ako aj početných hostí.

  • Tri storočia Békešskej Čaby / „KAŽDÝ, KTO JE ČABÄNOM!"

    V roku 1718 slovenskí evanjelici založili terajšie mesto Békešská Čaba, ako prvú obec v maďarskej časti Dolnej zeme. V zajtrajšom slávnostnom programe venovanom 300. výročiu osídlenia týchto priestorov Dolnej zeme v Uhorsku Slovákmi, sa zúčastnia Slováci zo všetkých kútov sveta. Organizátori osláv a Dňa Slovákov v Maďarsku (ktorý je 5. júla) dávajú do pozornosti okrem viacerých sprievodných podujatí aj Dolnozemský jarmok. Otvoria ho o 10,00 na Námestí sv. Štefana a na ňom sa zúčastnia aj slovenskí remeselníci z Rumunska a Srbska. Organizátorom osláv je Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku.

  • 5. júl

    Piateho júla oslavujeme Cyrila a Metoda. Na Slovensku, okrem štátneho sviatku, tento deň je aj Pamätným dňom zahraničných Slovákov. V Maďarsku je on sviatkom tamojších Slovákov – Dňom Slovákov v Maďarsku. Na počesť Cyrila a Metoda, ale aj slovenského zahraničného sveta, dnes na Slovensku prebiehajú viaceré podujatia. Maďarskí Slováci svoj sviatok začnú oslavovať zajtra a ústredný program bude v sobotu 7. júla 2018 v Békešskej Čabe. Tohtoročné oslavy sa budú niesť v znamení veľkého jubilea: 300-ročnice osídlenia tých priestorov vtedajšieho Uhorska Slovákmi. Svätých Cyrila a Metoda si od tohto roku štátnym sviatkom uctievame aj v Srbsku, ibaže sa sviatok oslavuje podľa pravoslávneho kalendára 24. mája.

Letmo

Jozef Podhradský (1823 – 1915)

Od večnosti bolo slovo

Od večnosti bolo slovo,
slovo bola sôvesť večná,
v sôvesti tej život, svetlo,
ktoré v svety sa rozlietlo.
Duch – príroda od večnosti,
skrytá v lone Stvoriteľa –
vo svety sa rozletela
ako dúha v sedem krás.
Rozlietli sa protistrany
s túhou, že sa v čelovieku
nájdu zas.

 

Posledné komentáre

Posledné články