Archív
Filter
  • 200-ročnica evanjelického kostola v Maglići

    Nemci, bývalí obyvatelia Bulkesu, dnešného Magliću, roky pravidelne navštevujú svoju niekdajšiu dedinu. Tak sa zrodili mnohé priateľstvá, ako aj nekaždodenný projekt kultúrnej spolupráce. Maglićský evanjelický kostol sa vďaka nej a na rozdiel od mnohých ďalších nemeckých evanjelických chrámov v Báčke, predsa zachoval pred zruinovaním. Pred niekoľkými rokmi sa tento stánok Boží začal rekonštruovať spoločným úsilým obyvateľov Magliću a Spolku Bulkešanov v Nemecku. Podľa slov Radomira Zotovića, iniciátora nadviazania spolupráce a organizátora vzájomných návštev a stretnutí, Magliću preto patrí osobitné miesto v kultúre pamäti podunajských Švábov. O úspešnej družbe dvoch odlišných národov a kultúr svedčí aj spoločná oslava úctyhodného jubilea 200-ročnice maglićkého evanjelického kostola, ktorá prebiehala počas minulého víkendu. Po dvadsať rokoch udržiavania priateľských vzťahov s bývalými obyvateľmi Bulkesu, zakladateľmi niekdajšej nemeckej dediny, občania Magliću dôstojne oslávili toto výročie, ktorého sa zúčastnili aj predstavitelia družobného mesta Kirchheim unter Teck.

  • Dni slovenského a českého filmu

    V dňoch 30. septembra – 2. októbra 2022 v Juhoslovanskej kinotéke v Belehrade prebieha 5. Filmový festival Dni slovenského a českého filmu. V úvodnej časti slávnostného programu prítomným sa prihovorili Marjan Vujović, riaditeľ Múzea juhoslovanskej kinematografie, J. E. Fedor Rosocha, veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku, J.E. Tomáš Kuchta, veľvyslanec Českej republiky v Srbsku a známy český herec, jeden z nestorov českej a slovenskej kinematografie Miroslav Donutil. On v príhovore vyjadril potešenie, že je späť v Belehrade a pripomenul, že pred rokom tu nakrúcal seriál Vône srbskej kuchyne. Zmienil sa aj o filme Atlas vtákov, ktorým festival otvorili: „Režíroval ho skvelý slovinský režisér Olmo Omerzu, ktorý dlhodobo žije v Prahe. Keď mi priniesol scenár, bol som z príbehu nadšený a bol som prekvapený, keď mi povedal, že rolu napísal len pre mňa," povedal Donutil a dodal, že film má vo svete veľký úspech a aj on sám bol nedávno za túto rolu ocenený. Podujatie je sprevádzané výstavou československých plagátov juhoslovanských filmov „Pamätáš sa na ten juhoslovanský film?".

  • K storočnici Janka Čemana

    Janko Čeman vlastným menom Michal Kámaň, sa narodil 30. septembra 1922 v Pivnici, kde aj umrel pred 35 rokmi, takmer v deň svojich 65. narodenín, 29. septembra 1987. Základnú školu skončil v rodisku a po skončení ľudovej školy pracoval ako poľnohospodár v Pivnici. Písať začal od roku 1950. Najprv uverejňoval krátke črty v novinách Hlas ľudu, neskoršie poviedky a divadelné hry v Časopise Nový život. Je považovaný za najtypickejšieho predstaviteľa dedinskej poviedky v povojnovom období slovenskej vojvodinskej literatúry. Knižne mu vyšli poviedky v zbierkach Kde sa podeli moje kone (1970) a Poctivý zlodeji (1982), romány Krútňava (1974) a Nie každý vojak pušku nosí (1974) a drámy v rovnomennej knihe Drámy (1978)..Nová doba plvnického divadla sa nesie v znamení Janka Čemana. Tunajšie ochotnicke divadlo už viac ako 20. rokov nosí jeho meno. Na jeho počesť vznikli aj Dni Janka Čemana ako festival Divadelných inscenácii dolnozemských autorov.

  • Šesťdesiatnička Anna Francistyová

    Anna Francistyová, rod. Labátová sa narodila 30. septembra 1962 v Kulpíne. Základnú školu skončila v rodisku, stredoškolské vzdelanie získala v Báčskom Petrovci (vo vtedajšom Vzdelávacom ústredí Jána Kollára najprv všeobecné stredné vzdelanie, potom i usmernené – kulturologický odbor). Skončila štúdium na Filozofickej fakulte v Novom Sade, kde získala titul Diplomovaná profesorka slovenského jazyka a literatúry a prekladateľka. Od roku 1985 pracuje v Novinovo-vydavateľskej ustanovizni Hlas ľudu, kde zastávala i čelné funkcie v redakcii mládežníckeho časopisu Vzlet a týždenníka Hlas ľudu. K písaniu, ale aj spevu, tancu a divadlu mala blízko od základnej školy. Zanietene sa im venovala aj na petrovskom gymnáziu a v KUS Zvolen v rodnom Kulpíne.

  • Nepopieraj netopiera

    V Zichyho paláci v Bratislave 19. septembra 2022 boli odovzdané ceny a prémie Literárneho fondu za rok 2021. V kategórii pôvodnej literatúry pre deti a mládež prémiu získal Miroslav Demák za dielo Nepopieraj netopiera. Kniha poézie Nepopieraj netopiera z pera nášho súčasného slovenského autora pôvodom zo Starej Pazovy, dnes žijúceho v Bratislave, ponúka básne plné pekných myšlienok o zvieratkách, ich vlastnostiach, o schopnostiach ľudí, ktorí dokážu niekedy až nemožné, ako Valipupok, Lomirebro či Miesihnát. Napísala recenzentka knihy PhDr. Eva Sisková, ktorá dodala, že ilustrácie z pera Martina Kellenbergera spolu s textom ponúkajú detskému čitateľovi nové obrazy, fantáziu. Práve obrazotvornosť, empatia sú potrebné hlavne v tejto „uzavretej dobe", ktorá nám veľmi mení pohľady na nové súvislosti, keď kamarátom môže byť aj obed. Kniha vyšla vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov v tvrdej väzbe a má 71 strán. Autorovi blahoželáme!

  • Výročný koncert KOS Hložany

    Kultúrno-osvetový spolok Jednota z Hložian pokračuje v tradícii a s príchodom jesene, keď začnú opadávať jesenné listy, usporiada svoj výročný koncert. Tak bolo aj tentoraz a v sobotu 24. septembra 2022 v sieni Domu kultúry v Hložanoch sa KOS Jednota predstavil s takmer dvojhodinovým programom. Úvod patril triu Jaroslava Krišku, Adama Vladislava Stupavského a Rastislava Struhára, po nich mladšia tanečná skupina predviedla choreografiu Prídi ty šuhajko ráno k nám a potom na javisko vystúpila mužská spevácka skupina. Nasledovala choreografia Tie hložianske dievčatá a spev Petry Dobrílovej. Najmladší účastníci predviedli detské hry – Kyselica a zmes piesní zaspievala aj ženská spevácka skupina. Ďalšiu choreografiu pomenovali Pranie šiat, po čom dievčenská spevácka skupina zaspievala Ej na zelenej lúčky, Nad Hložany a Aká je to hora. Predstavila sa aj ďalšia sólová speváčka Katarína Dobríková a folkloristi s ďalšou choreografiou Zažeň Janík ovce. V duete zaspievali Timea a Jana Stupavskove a po nich scénku zahral Juraj Fekete. Tanec Pekári, sólista Ivan Struhár, staršia tanečná skupina s choreografiou Povedz že mi moja milá, spevák Vladimír Kriška a tanec Tečie voda a rozmarín – to už boli záverečné body vydareného program. Úplne na záver všetci účastníci zaspievali Tie Hložany. Program moderovala Elena Vršková. Juraj Spevák urobil krásne fotografické zábery:

  • Nina Francistyová víťazka Cez Nadlak je...

    Včera v Nadlaku doznela 22. prehliadka sólistov slovenskej ľudovej piesne Cez Nadlak je... 2022.
    Na nej sa zúčastnilo 28 sólistov z Rumunska Maďarska a Srbska a prvé ceny si vyspievali: Nina Francistyová z Kysáča v kategórii dospelých a Ema Velegova a Bianka Slauková, obe z Nadlaku, v kategóriách mladších účastníkov. Táto celodolnozemská prehliadka pozostáva z dvoch súťažných koncertov a v nedeľu sa koná galakoncert a vyhlásenie ocenených sólistov. Po vystúpení víťazov, v druhej časti včerajšieho galakoncertu, si prítomní na prehliadke v Nadlaku, ako aj početní diváci on line priameho prenosu, vypočuli niekoľkých známych dolnozemskí interpretov a zároveň víťazov minulých ročníkov prehliadky slovenských ľudových piesní Cez Nadlak je...: Radomíra Karkuša z Nadlaku, Annu Zorňanovú Kulíkovú a Ivana Slávika z Kysáča a Tatianu Jaškovú z Kovačice. Festivalovým orchestrom dirigoval Ondrej Maglovský a moderátormi boli Juraj Cigán a Martina Macec.

  • Román Kulpín

    V sobotný podvečer 24. septembra 2022 v galerijnom priestore Dunđerskovho kaštieľa usporiadal Klub Kulpínčanov prezentáciu knihy Velimira Šešuma Kulpín, s podtitulkom O ergele Đoku Dunđerského na Kulpínskej pustare od 1919 do 1941. Aj keď bol predstavený ako román, nie je to román v pravom slova zmysle, je to vskutku zbeletrizovaný historický príbeh o kulpínskom veľkostatkárovi Đokovi Dunđerskom a jeho vášnivom rozvíjaní jazdeckého a športového koniarstva vo vtedajšom Juhoslovanskom kráľovstve. Príbeh je založený na skutočných historických udalostiach, avšak miestami je poprelínaný vsuvkami zo súčasného života, ktorými autor narušil faktickosť udalostí. Kniha obsahuje množstvo údajov o jednotlivých Dunđerskových koňoch a početných dostihoch, doma a v zahraničí, na ktorých sa ich kone zúčastnili. Je to aj smutný príbeh o tragickom skrachovaní všetkého starostlivo a s láskou vybudovaného príchodom „červených vládcov". O knihe hovorili: Dr. Žarko Dimić, historik a Dr. Velimir Šešum, autor a prihovorili sa aj Petar Radosavljević, predseda Srbského klusáckeho zväzu, Pavel Zima, predseda Klubu Kulpínčanov a Srđan Simić, predstaviteľ obce Báčsky Petrovec. Program moderovala Tatiana Mitićová a niekdajšiu noblesnosť zámožných hostín a podujatí hudobnými predelmi dotvárali tamburáši.

  • Banoštor

    Banoštor, mestečko na sriemskej strane brehu Dunaja, do ktorého sa možno dostať aj skelou z Begeču, má bohatú tradíciu. Nachádzajú sa tam pozostatky kostola sv. Rudolfa, ako odkaz dedičstva zo začiatku 20. storočia. Rímskokatolícky kostol v tejto vinárskej dedinke bol postavený v rokoch 1911 až 1913. O tom svedčí zachovaná mramorová tabuľa, na ktorej je vyryté aj meno slovenského grófa s českými koreňmi Rudolfa Choteka, majiteľa futockého panstva a kaštieľa v Dolnej Krupej na Slovensku. Kosrtol je postavený na robustnom teréne, vyvýšenom od hlavnej cesty, v duchu nemeckého románskeho štýlu, s prvkami modernistických tendencií vo vtedajšej sakrálnej architektúre. Do kostola sa dostanete po dvojitých kamenných schodoch. Aj keď je to významná kultúrna pamiatka, kostol je v úplnosti ponechaný zubu času. Odchodom posledných Švábov (Nemcov) z Banoštora, o kostol sa nemal kto starať a začal upádať. S katolíckym obyvateľstvom odišla aj vôľa zachovať tento krásny chrám.

  • Veterné mlyny

    Jeseň sa začína a s ňou aj obdobie fúkania silných vetrov. Koncom 19. storočia vo Vojvodine bolo 282 veterných mlynov, dnes ich je už len 11 a žiadny z nich nie je v prevádzke, uvádza sa v monografii Živany Krejić - Veterné mlyny Vojvodiny kedysi a dnes. Ako zanedbaní svedkovia našej minulosti ešte sa smutno vzpínajú veterné mlyny v Bečeji, Gospodjincoch, Čurugu, Melencoch, Báčskej Topole, Subotici, Karađorđeve, Ravnom Sele, Bielom Blate...Mnohé z nich majú viac ako 150 rokov a sú vo veľmi zlom stave, hoci sú chránené zákonom. Také zanedbané sú chmúrnym symbolom našich oblastí a našej krajiny, ale aj nás všetkých. Mlyny stoja, hoci vetry stále fúkajú z rôznych kútov sveta...

  • Recepcia a výstava na slovenskom veľvyslanectve

    30. výročie prijatia Ústavy SR si veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade pripomenulo včerajšou recepciou za účasti viacerých členov vlády, predstaviteľov diplomatického zboru a osobností spoločenského života v Srbsku. Na recepcii sa zúčastnili aj nevyšší predstavitelia slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Pri tejto príležitosti v predsieni veľvyslanectva bola nainštalovaná výstava krojov „Padinská geceľa". Vystavené kroje sú súčasťou súkromnej zbierky Zuzany Kotvášovej z Padiny, ktorá sa už desať rokov venuje tejto zberateľskej činnosti. V jej kolekcii sa nachádza viac ako 100 tradičných ľudových krojov, najstaršie datujú zo začiatku 20. storočia.

  • Prvý Festival slovenského insitného maliarstva

    V tomto roku Kovačica oslavuje 220. výročie príchodu Slovákov do tohto banátskeho mesta. Pri oslavách 150 rokov od založenia Kovačice sa uskutočnila prvá výstava kovačických maliarov. Dnes, po 70 rokoch, Kovačica je už metropolou insitného maliarstva. Ako každá metropola, aj Kovačica si zaslúži mať svoj festival, samozrejme, venovaný maliarstvu. Na tohtoročnom prvom Festivale slovenského insitného maliarstva v Srbsku budú predstavené najnovšie knihy a filmy o kovačickej insite, tiež krátka história Kovačice 1802-2022, digitalizované obdobie kovačickej insity 1991-2021, uskutoční sa konferencia a otvoria výstavy obrazov. Prvá výstava bude v Kovačici a druhá v Belehrade. Prvá bude venovaná Eve Husárikovej pri príležitosti jej osemdesiatin a druhou bude prezentovaná naša insita s dôrazom na tvorbu Evy Husárikovej. Pri tejto príležitosti bude predstavená aj poštová známka s maliarkiným motívom. Vernisáž bude 1. októbra 2022 o 15:00 na nádvorí Galérie Babka Kovačica a Galérie insitného umenia Kovačica. Výstavu Evy Husárikovej otvorí prof. Dr. Pavol Rybár, predseda Výboru pre rozvoj, prezentáciu a ochranu slovenského insitného maliarstva v Srbsku Nadácie Babka Kovačica.

  • V súvislosti s vyhlásením volieb do národnostných rád

    Slováci pod neustálym politickým tútorstvom

    V Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) v Srbsku dlhodobo dominovali Demokratická strana a Anna Tomanová Makanová. Už sa zdalo, že bude aj doživotnou predsedníčkou NRSNM. A keď sa táto vláda konečne skončila, predčasne sme sa tešili, že Slováci budú mať konečne samostatnú inštitúciu, oslobodenú od straníckych obmedzení a politického poručníctva. Ale bohužiaľ, stranícky štát je u nás tvrdý. Po zamaskovaných „žltých" Radu si rôznymi okľukami privlastnili pokrokári. Všetko musí byť pod straníckou kontrolou.

  • Otočenie chrámových zvonov

    Počas posledných dvoch rokov sa v pivnickom cirkevnom zbore veľa toho urobilo – po 33 rokoch sa pivnický evanjelický kostol zaskvel v novej kráse. Urobená bola jeho kompletná rekonštrukcia. Po ukončení vonkajších prác a novej omietke, v tomto roku prišiel na rad interiér kostola. S prácami však neprestali a ďalej v nich pokračujú. V minulom týždni vykonali pomerne náročné otočenie všetkých troch vežových zvonov. „Potreba za týmto bola, lebo veľký a stredný zvon neboli otočené najmenej 40 rokov a malý zvon nebol otočený celých 99 rokov," napísal na sociálnej sieti Ján Zahorec, ev. farár v Pivnici. Priložil aj výňatky zo zborovej kroniky, z ktorých vyplýva, že sa Pivničania pred sto rokmi rozhodli kúpiť nové zvony, keďže im veľký a malý zvon z roku 1886 zhabalo maďarské vojsko v prvej svetovej vojne. Zostal im iba jeden zvon, preto si k nemu objednali ďalšie dva v ľubľanskej zlievarni. Predkladáme výňatky zborovej kroniky:

  • Z dejín cirkvi Jána Stehlu

    Ján Stehlo bol druhým petrovským farárom a do služby v tomto zbore nastúpil v roku 1818. Po celý čas svojho pôsobenia v Petrovci, teda až 50 rokov, písal kroniku a zapisoval do nej nielen údaje o počte narodených, umretých a sobášených, zápisnice z konventov, ale aj iné udalosti zo života dediny. V dejinách cirkvi petrovskej, písaných kňazom Jánom Stehlom, sa píše aj o srbskom obyvateľstve Petrovca: "Po premožení a úplnom vyhnaní Turkov z tohoto kraja, ktorého Turci až do roku 1600 boli pánmi, územie Petrovca, ako i jeho okolie bolo za dlhé roky opustené, spustošené a snáď slúžilo za obydlie divým zverom a niekoľkým zbojníkom. Tá trocha obyvateľov bola asi srbská. Boli to Slovania, pravoslávni, ktorí hľadali obydlie a v Petrovci založili menšiu osadu so »zemľankami«, podzemnými to bydliskami... Domáca hŕstka starších pravoslávnych obyvateľov sa zväčša odsťahovala, vyjmúc 13 rodín, ktoré až do roku 1819 v Petrovci žili v ústraní... Pravdepodobne bol tu aj nejaký kostol, ktorý bol tu od vzniku osady. O tento kostol staral sa kňaz, ktorého pravnuk staral sa o opustenú tunajšiu cirkvičku..."

  • Rozspievané klenoty 2022 a Letí pieseň, letí 2022

    Dom kultúry 3. októbra z Kovačice vyzýva deti od 7 do 10 a 11 do 14 rokov, aby sa zúčastnili na 30. festivale slovenských ľudových piesní v prednese deti Rozspievané klenoty 2022. Záverečná finálová časť festivalu sa bude konať v nedeľu, 30. októbra 2022. Zároveň kovačický Dom kultúry 3. októbra v spolupráci s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov vyzýva skladateľov, upravovateľov, textárov a interpretov zúčastniť sa na 24. festivale populárnej hudby pre deti Letí pieseň letí 2022, ktorý sa bude konať v nedeľu, 27. novembra 2022 v Dome Kultúry 3. októbra v Kovačici.

  • Priblížme sa k sebe

    Spev, tanec, smiech a potlesk predvčerom znel v priestoroch slovenského veľvyslanectva v Belehrade. Na koncerte vystúpili: Inkluzívny zbor ISON, členovia komorného zboru Zvony a Orchestrík ZŠ „Jána Kollára" zo Selenče. Programom Hudba bez hraníc ukázali, že hudba nepozná hranice, spája nás všetkých bez ohľadu na naše talenty, fyzické obmedzenia či hendikepy. Svojimi vstupmi do repertoáru prispeli aj deti z Azylového centra Krnjača, detského domova Jovana Jovanovića Zmaja a základnej školy Branko Pešić, ktorá integruje sociálne znevýhodnené deti/žiakov. Program podporilo aj Združenie pre pomoc mentálne nedostatočne vyvinutým osobám (MNRO) zo Starej Pazovy.

  • Spomienka na Pavla Čániho

    Pred 100 rokmi 13.septembra 1922 sa narodil známy rozhlasový spevák Pavel Čáni. Po oslobodení, keď začal vysielať Novosadský rozhlas, sa prihlásil na audíciu a tak sa dostal do skupiny prvých rozhlasových spevákov. Zo začiatku spievali v programe naživo a práve on v roku 1954 nahral aj prvú nahrávku po slovensky. Bola to tanečná pieseň C. Lenského Nebolo to náhodou. Hlbokú stopu v Novosadskom rozhlase neskôr zanechala aj jeho dcéra, známa speváčka a hudobná redaktorka Kvetoslava Benková a v súčasnosti spomienku na hudobnú rodinu Čániovú a tiež aj Benkovú zachovávajú Slovenka Benková Martinková a Margaréta Benková, vnučky Pavla Čániho, obe hudobníčky. O svojom starom otcovi s hrdosťou hovoria, že bol bardom slovenskej piesne, o ktorom známy skladateľ operiet a nestarnúcich melódií Gejza Dusík povedal: "Je to prekrásny barytonista, ktorý keby si hlas školil, stal by sa svetovým."

  • PDD a Spišské divadlo

    Program ber jasne: nepremrhať život v maličkostiach, pijatike, bohapustom leňošení, nesklamať dôveru rodičov...naplniť poslanie, ktoré nám bolo určené a to v prospechu vecí ľudských...Tieto a ďalšie myšlienky nášho národného buditeľa a jednej z najvýznamnejších osobností slovenských dejín Ľudovíta Štúra boli divákom Petrovských dní divadelných (PDD) adresované nenápadne, bez žiadneho pátosu a bez veľkého gesta, na malej scéne Slovenského vojvodinského divadla. Divák bol spolu s hercami na javisku a bol vskutku aj účastníkom divadla v divadle. Predloha Štúr, známeho slovenského spisovateľa, dramatika, literárneho a divadelného vedca Karola Horáka v réžii Michala Babiaka vychádza z historických reálií no predstavuje štúrovcov aj v súkromnom živote s osobnými problémami. Lenže, čo je zinscenované a čo skutočné? Čo je minulosť a čo prítomnosť? Herec stvárňujúci Štúra a šepkár sa stretli na skúške, aby si pred premiérou zopakovali texty. Realita sa prelína s obrazmi z inscenácie...

  • Kanal fest 2022

    V Báčskom Petrovci vedľa rybárskej chaty pri pontónovom moste v sobotu 10. septembra úspešne odznel novovznikajúci festival v prírode Kanal fest. Organizátorom podujatia bolo Združenie športových rybárov Karaš a na tomto prvom, experimentálnom ročníku sa zúčastnili štyri hudobné skupiny: Na crtu, Deformitet, Kronika a Southlanders. Piaty ohlásený bend: Lex Specialis svoju účasť zrušil kvôli chorobe . No, podľa reakcií publika, aj tie štyri účinkujúce hudobné skupiny veľmi dobre pobavili prítomných – veď dva z nich boli víťazmi Gitariády v Kysáči: Deformitet zvíťazil vlani a Kronika v tomto roku. Nálada bola teda dobrá, počasie žičilo a organizátor sa postaral, aby všetko úspešne prebiehalo. Nechýbalo ani čapované pivo. Vstup bol voľný a publikum spokojné. Tí, čo na festival prišli o 20.h mohli si užiť vyše päť hodín dobrej hudby. V mene organizátora festival otvoril Jaroslav Diviak.

  • 27. PDD: Zem pamätá...

    Zem pamätá, Smútok krásnych dievčat, Vzdialená, Elena, Dievča z Budmeríc, V dolinách, S úsmevom, Hrám ... a mnohé ďalšie veľké hity odzneli vo včerajšom bravúrnom muzikáli, hudobnej biografii o krátkej životnej ceste Karola Duchoňa. Slabo počul na jedno ucho, no aj tak bol neprekonateľný. Mal neuveriteľný rozsah hlasu, pritom spieval ľahučko, bol to spevácky samorast – nepoznal noty, predsa bol hudobným géniom. No nedokázal zvládnuť démonov, predovšetkým alkoholizmus, ktorí ho nakoniec priviedli do hrobu. Tomáš Grega, ktorý v muzikáli podáva obdivuhodný spevácky, herecký i fyzický výkon,– takmer dve hodiny bez prestávky šliape na bežeckom páse a zároveň spieva Duchoňove náročné songy – robí to s hereckou nenútenosťou a širokým úsmevom. Tým duchoňovským. Pieseň Šiel šiel... a neustála hercova chôdza, cesta dopredu, odzrkadľuje Duchoňovu krátku a rýchlu životnú cestu. Táto inscenácia, s ktorou Slovenské komorné divadlo z Martina včera večer oduševnilo petrovské obecenstvo, je autorským divadelným projektom a pod libreto, scénickú koncepciu, text a réžiu sa podpisujú renomovaný český režisér Jiří Havelka a Róbert Mankovecký, ktorý v predlohe hrá Dušana, režiséra, Juraja a iných a zároveň hrá na klávesové nástroje. Inscenáciu pomenovali podľa slávneho hitu Zem pamätá, s ktorým Duchoň vyhral Zlatú lýru v roku 1974 a v nej, na petrovských divadelných doskách, zdôraznili aj Duchoňove petrovské korene.

  • Gróf Hadík – život a jeho dielo

    Združenie pre muzeálne agrárne dedičstvo z Kulpína, ktorého predsedom je prof.Dr. Ján Kišgeci už niekoľko rokov realizuje veľký projekt Gróf Hadík – život a jeho dielo. Andrej Hadík na tieto končiny priniesol prvé sadenice chmeľu, ktoré boli pred vyše 250 rokmi vysadené v petrovskom chotári. S cieľom popularizácie Andreja Hadíka a jeho prínosu pre chmeliarstvo v Petrovci pokračuje sa vo viacročnom projekte, ktorého nasledujúca fáza bude odhalenie busty Andreja Hadíka a vydanie knihy Poklad Andreja Hadíka. Keďže je Petrovec centrum chmeliarstva busta by sa mala umiestniť do Báčskeho Petrovca, na nádvorie katolíckeho kostola. Hadíkoví potomkovia žijú aj dnes s priezviskom Hadik-Barkóczy a jeden z nich, Andras Hadik-Barkóczy (pochádza z vetvy Barkóczy), ktorý študoval vo Warszave kunsthistóriu, svojho času navštívil Petrovec a Futog v sprievode JUDr. Milana Tordaya zo Slovenska, ktorý sa hlbšie venúva prieskumu hadíkovského rodu.

  • Sčítanie obyvateľstva v Srbsku

    O necelý mesiac sa v Srbsku uskutoční sčítanie obyvateľov. Začne sa 1. októbra a potrvá do 31. októbra 2022. Evidencia sa bude konať formou rozhovoru, s každou osobou osobitne, v prípade, že to nie je možné, jeden člen domácnosti podá všetky informácie. Pre všetky menšiny, teda aj slovenskú, je veľmi dôležité, aby sa obyvatelia počas sčítania vyjadrili o svojej národnostnej príslušnosti. Sčítanie sa bude niesť v duchu hesla: Zapoj sa do sčítania – zanechaj stopu. Súpis by mal poskytnúť informácie o stave spoločnosti, o jej demografických, sociálno-ekonomických a kultúrnych štruktúrach, o bývaní a domácnostiach. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2002 Srbsko malo vtedy takmer 7,5 milióna obyvateľov, kým v roku 2011 už nás tu žilo iba asi 7,1 milióna obyvateľov. Tento trend bezpochyby pokračuje, iba je otázka, či celkový počet obyvateľov bude zas o pol milióna nižší, alebo pokles bude ešte rapídnejší. To by sme sa mohli dozvedieť koncom novembra a najneskoršie v marci roku 2023. Aj počet Slovákov klesá, pri poslednom sčítaní bolo nás 52,750 (0.73%) a v roku 2002 59,021 (0.79%). V roku 1971, vtedy ešte v Juhoslávii, Slovákov bolo 76,733 a odvtedy nás ubúda. Možno na papieri, čiže na tlačivách, pokles ešte nebude až tak alarmujúco vysoký, predsa však vieme, že veľa mladých ľudí tu už nežije, aj keď sú ešte vždy obyvateľmi Srbska. To zatiaľ, kým nezískajú iné občianstvo...

  • Kanál Dunaj – Tisa – Dunaj

    Zaujímavé čítanie o kopaní a význame kanála nájdeme v Čítanke pre štvrtú triedu osemročných škôl so slovenským vyučovacím jazykom, ktorú zostavil učiteľ Michal Kyseľa a ktorú vydala Kultúra – Petrovec v roku 1959. Kniha obsahuje veľký počet kratších, zaujímavých a poučných textov, z ktorých mnohé napísal autor učebnice. Tak v jednom texte píše, že vedľa veľkého kanála v Báčke vykopali zavodňovacie kanáli, nasypali do nich ryžu a už o týždeň rozzelenali sa nepriehľadné šíravy zeleňou, až zmizla pod ňou hladina vody. V druhom článku opisuje začiatok prác budovania veľkej kanálovej siete Dunaj – Tisa – Dunaj a píše aj o mraziarni Petrovčanka. Uvádzame celý text.

  • IN MEMORIAM: Ján Fuzik

    Dňa 7. septembra 2022 nás náhle opustil Ján Fuzik. Dlhoročný reportér a redaktor maďarskej verejnoprávnej televízie MTV, zakladateľ a šéfredaktor slovenskej redakcie tohto média, bývalý predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM), prvý hovorca maďarskej minority v maďarskom zákonodarnom zhromaždení a posledne generálny konzul Maďarska v Osijeku, sa narodil 10. októbra 1957 v Kestúci.

  • Úspešný štart kulpínskych volejbalistov

    Volejbalisti V.K. Kulpína v pondelok 22. augusta oficiálne odštartovali prípravu na novú sezónu, ktorá sa začína 15. októbra. Celé leto hráči strávili v tréningovom procese (na turnajoch hrávali plážový volejbal), takže sú všetci v dobrej kondícii, čo dokázali to už v prvom zápase. Po letnej prestávke v klube zostali všetci hráči a pribudli aj dvaja noví z V.K. Vojvodiny a do klubu sa ešte vrátili aj dvaja bývalí hráči. Jeden hráč odišiel na výpomoc, takže klub má momentálne registrovaných 26 hráčov prvého mužstva. Do tréningu prvej zostavy sa zapojilo aj 6 najtalentovanejších kadetov z kulpínskej volejbalovej školy. Informuje o tom predseda V.K. Kulpín Todor Radanov. O aktuálnej súťaži o Pohár Vojvodiny uvádza, že kulpínski volejbalisti mali v prvých dvoch kolách súťaže, ako nositelia skupiny, voľno a čakali na víťaza z predchádzajúcich zápasov. Včera večer napokon odohrali prvý zápas. V štvrťfinále Pohára Vojvodiny hosťovali v Báči, kde porazili domáce mužstvo V.K. Partizán maximálnym výsledkom 3 : 0.

  • Neboj sa, malé stádečko...

    Lug, malá slovenská dedinka v Srieme, asi 4 km vzdialená od obce Súsek, oslavuje v tomto roku svoje 120 narodeniny. Založená bola v roku 1902 na Dunaji oproti slovenskej báčanskej osade Hložany. Nie je teda nijaká zvláštnosť, že túto osadu založili dosťahovalci z Hložian. Náš chudobný ľud ide — hnaný žitia nevôľou — na všetky strany sveta a hľadá si chlebovú postať. Tak naši chudobní, avšak statní a pilní Hložanci našli v zime, od adventu až po Jozefa prácu v lesoch kniežaťa Odescalchiho, rúbali drevo a tak si krvopotne zarábali každodenný chlieb. Keď takúto jednu horu menovanú Lúg (háj) vykolčovali, uchádzali sa u knižaťa, aby im povolil zakúpiť pozemky na tom mieste a tam si založiť osadu. Uvádza sa to v knihe Lug, dedinka v údolí, v texte Adama Vereša. Dnes, v deň Pamiatky posvätenia chrámu Petrovčania vedení zborovým farárom Jánom Vidom, ktorý je zároveň aj administrátorom v cirkevnom zbore v Lugu, pobudli na návšteve tejto malebnej slovenskej dedinky.

  • Bol rok 1831: Prebeda, ach, prebeda!

    V Dejinách petrovskej cirkvi Ján Stehlo opísal autentické udalosti z roku 1831, keď denne v Petrovci mali až 23 pohrebov: „Od polovice tohoto roku, od počiatku mesiaca júla, zažili sme najsmutnejšie časy. Naša vlasť bola zasiahnutá epidemickou chorobou, orientálnou cholerou. .. Najprvšie výskyty tejto epidémie, smrteľné prípady stali sa v krajoch poľských, odkiaľ sa to prenieslo do Uhorska..." Ďalej, s podrobným opisom príznakov tejto choroby a uvádzaním počtu obetí v krajine, Ján Stehlo pokračuje takto: „Prebeda, ach, prebeda! Predčasne a márne bola naša nádej, keď sme si mysleli, že odíde cholera, epidémia, ako sme to opísali v predchádzajúcom 16. paragrafe. Totiž od 16. septembra vlastne sa u nás epidémia započala..."

  • NRSNM, ako ďalej?

    Tento rok v Srbsku budeme mať voľby do našich menšinových parlamentov. Štvrtý cyklus volieb do národnostných rád národnostných menšín by mal byť vyhlásený začiatkom septembra a voľby by sa mali usporiadať najneskôr v druhej polovici novembra. S prípravami na voľby by sa teda malo pomaly už finišovať, avšak v našej národnostnej rade necelé dva mesiace pred voľbami dochádza k zmenám: predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová záhadne a prekvapivo podala demisiu, o čom dnes informujú aj na oficiálnej webovej stránke NRSNM, kde uvádzajú: „... po ukončení mandátu predsedníčky NRSNM Libušky Lakatošovej konštatovaná bola jej demisia na post predsedníčky a na členstvo v NRSNM. Nespresňujú však, prečo sa jej "ukončil" mandát, keďže ešte nevypršal, a neuvádzajú ani to, čo s jej uvoľneným miestom v NRSNM. V správe tiež píšu, že sa L. Lakatošová všetkým poďakovala za doterajšiu spoluprácu a opustila zasadnutie. Zo správy vyplýva, že na včerajšom 30. zasadnutí NRSNM bola zvolená nová predsedníčka a že sa z 25 členov hlasovania zúčastnilo 22 členov. Jeden z nich bol proti a za novú predsedníčku NRSNM Tatianu Vujačićovú sa vyjadrilo 21 členov.

  • Výzva na predkladanie žiadostí o dotáciu ÚSŽZ

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) zverejňuje výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na rok 2023 pre oblasti: 1.vzdelávanie, veda a výskum, 2.kultúra, 3.informácie, 4.médiá. Hlavným cieľom poskytovania dotácií, ako súčasti štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, bude aj v roku 2023 podpora aktivít zameraných na oblasť posilňovania národného povedomia, kultúrnej a jazykovej identity Slovákov žijúcich v zahraničí, podpora ich inštitúcií zriadených na dosiahnutie tohto účelu a podpora vzťahov medzi Slovenskou republikou a Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Prioritou v pôsobnosti úradu zostáva najmä podpora zvyšovania úrovne vzdelávania detí a mládeže, a to predovšetkým z hľadiska znalosti jazyka a upevnenia národnej identity. Elektronický dotačný systém bude otvorený do 31. októbra 2022.

  • Mariena Czoczeková-Eichardtová ( 1892 – 1972)

    V tomto roku si pripomíname 130 rokov narodenia a 50 rokov úmrtia Marieny Czoczekovej Eichardtovej. Narodila sa v Petrovci 1. júna 1892 v rodine obchodníckej, otec Štefan Eichardt bol jedným z predstaviteľov dedinských meštiackych kruhov, ktorých predkovia sa osadili medzi naším ľudom, aby spolunažívaním a rodinnými zväzkami s ním naplno splynuli. Sám sa priženil do známej petrovskej obchodníckej rodiny Godrovej. S manželkou Paulou mali štyri deti, Mariena bola v poradí druhá. Jej detstvo a mladosť sú viazané za rodisko – Petrovec. Ťažká choroba prerušila jej školenie a po preležaní tuberkulózy a po zotavení, vydala sa najprv za svoju veľkú lásku Pavla Topoľského, ale po skončení I. svetovej vojny ako vdova vydala sa za obchodníka Czoczeka z Nového Sadu. V novom prostredí sa zapájala do kultúrno-spoločenského života ( zaradená je medzi významné Novosadčanky) a v Novom Sade aj zomrela 20. decembra 1972 a tam je aj pochovaná. V roku 1972 Anna Makanová na vydanie pripravila jej krátke prózy a verše, ktoré vyšli tlačou vo vydavateľstve Obzor, v edícii Korene pod názvom Modrá hmla. Pri príležitosti jubileí Marieny Czoczekovej-Eichardtovej vyberáme z uvedenej knihy zaujímavý príbeh z autorkinho dievčenského života v Petrovci.

  • Posledný domov Zoltána Hajdu a Sounthlanders

    V sobotu 27. augusta 2022 Divadlo VHV z Báčskeho Petrovca a tvorcovia hraného filmu Vitaj doma, brate! okrem filmovej premiéry zorganizovali ešte dve podujatia: pred uvedením filmu usporiadali prezentáciu knihy "Posledný domov Zoltána Hajdu", prvotinu mladej petrovskej autorky Petry Častvenovej, v ktorej sú zachytené a na zaujímavý spôsob podané príhody a postrehy späté s natáčaním filmu. Na premiére o nich hovoril a z nich úryvok aj prečítal slovenský herec Robo Jakab. Po projekcii filmu, – takmer akoby vyšla z filmového plátna, – sa na školských ihriskách naživo predstavila petrovská rocková skupina Sounthlanders.

  • Turnaj v rapid šachu

    V rámci programu Slovenských národných slávností 2022 sa v nedeľu 28. augusta v Báčskom Petrovci uskutočnil otvorený turnaj v rapid šachu, ktorý zorganizoval Šachový klub Mladosť. V športovej hale petrovskej základnej školy sa včera zhromaždilo zo 50 účastníkov. Turnaj, ktorý patrí do oficiálnych majstrovstiev Vojvodiny v rapid šachu sa hral švajčiarskym systémom na 9 kôl po 15 minút. Keď ide o Báčskopetrovskú obec najvyššie na tabuľke sa umiestnil Pavel Marčok zo Šachového klubu Mladosť z Báčskeho Petrovca, ktorý je aj usporiadateľom tohto turnaja. Najlepším mládežníkom z našej obce bol Maksim Teslić zo Šachového klubu Kulpín. Rozhodcami boli Dušan Vida a Rastislav Širka.

  • Dobrodušná komédia Vitaj doma, brate!

    Na školských ihriskách v Báčskom Petrovci, pred 1500 divákmi, včera večer premiérovo uviedli film Vitaj doma, brate! Projekt chválitebný. Do celovečerného filmu vtesnaných takmer 300 rokov života Slovákov v Petrovci. Spracovaných v duchu súčasnej doby: zhustene, zrýchlene, náznakovite, metaforicky, niekedy trochu bombasticky, skarikovane...Slováci pod vedením Mateja Čániho prišli do Petrovca, na dolnú zem Rakúska-Uhorska, za lepším životom. Obývali surové, močaristé kraje. Na ich zúrodňovaní nejeden kosti zložil. Bolo treba zvládnuť neprajné podmienky, asimiláciu, silnú maďarizáciu...Tvrdý život diktoval tvrdé pravidlá hry, zdrsnené správanie. Vo filme to dotvára aj tvrdý rock petrovskej skupiny Southlanders. "Ani chvíľku nás nenapadlo, že by sme tým filmom chceli priniesť čokoľvek negatívne," zdôraznil na brífingu pred premiérou režisér a scenárista filmu Peter Serge Butko. Podčiarkol, že film, to je žáner, ten potrebuje záporné charaktery, pozitívne charaktery, potrebuje zápletku, stratu, drámu... To všetko museli do scenára vsunúť. Podotkol, že film by v divákovi mal vyvolávať emócie. Dodal, že všetci účastníci a tvorcovia filmu sa na scenár dívali len a len z pozitívnej strany. To akcentoval aj na premiére na Slovensku, kde tiež povedal, že by boli radi, keby film ľudia takto prijali. "Boli by sme radi, keby ste ako diváci odišli z kina s úsmevom na tvári a s pocitom, že ste ochutnali niečo z takzvanej petrovskej človečiny..."

  • Stefany Husárová a Detská svadba

    V nedeľu 28. augusta 2022 v Kovačici zorganizujú dve osobitné podujatia: 15. Detskú svadbu a 1. samostatnú výstavu Stefany Husárovej. Keďže je mladá kovačická umelkyňa vyštudovaná odborníčka aplikovanej informatiky, výstavu pomenovali Spojenie tradície a technológie. A ako to už tradícia nakladá, v poslednú nedeľu letných prázdnin, po ročnej prestávke, sa kovačické deti znovu zahrajú na Detskú svadbu. Detská svadba sa uskutoční na nádvorí Miestneho spoločenstva so začiatkom o 16.h. Vytancované peniaze, čiže zisk z tanca s krojovanou "mladou", bude odovzdaný deťom zo sociálne ohrozených rodín. A o 19.h v Galérii Babka Kovačica usporiadajú vernisáž výstavy Stefany Husárovej.

  • Veľký Meder – epopeja srbského utrpenia

    Na Srbskom vojenskom cintoríne vo Veľkom Mederi, mestečku na juhu Slovenska, usporiadajú v sobotu 27. augusta 2022 pietnu spomienku. V čase I. svetovej vojny bol vojenský cintorín vo Veľkom Mederi súčasťou zajateckého tábora. Je na ňom pochovaných 5017 Srbov, 447 Čiernohorcov a 72 Rusov. V programe, ktorý sa začne o 9:30 vystúpia hostia zo Srbska: Inkluzívny zmiešaný zbor Ison z Nového Sadu, Komorný zbor Zvony zo Selenče a Kultúrno-umelecký spolok Branislava Nušića z Lalite. Podujatie organizuje Nadácia Pro patria, Spolok Srbov na Slovensku a Cyrilometodiada, o.z.

  • Generačná bez extázy/Michal Babinka (25. 08. 1927 - 4. 07. 1974)

    Nebyť zákernej choroby, jeden z našich najväčších básnikov Michal Babinka, by sa dnes dožil 95 rokov. Pred 48 rokmi, v Deň bojovníka však dobojoval svoj pozemský boj. Mal iba 47 rokov. „Na všetky strany striekajú pramienky slov, nie náhodných. Slovo básne ho zaujíma ako fenomén, ktorý je súčasne aj Krása aj Umenie, ale to slovo musí byť predovšetkým Logos, musí byť Život. Celá Babinkova poézia je v znamení hľadania slov, nových slovných zvratov, a preto je silne metaforická." (Michal Harpáň). Mladosť bezodná bez dna chvály v sláve... „M. Babinka patril do skupiny našich slovenských básnikov a spisovateľov, (P. Mučaji, J. Tušiak a D. Pixiades), ktorí spolu s P. Bohušom, J. Labáthom, A. Ferkom a i. kládli základy povojnovej poézii a poetiky vojvodinských Slovákov." (Samuel Boldocký)

  • 11.ročník seminára Píšeš? Píšem! v Kovačici

    Seminár tvorivého dramatického písania Píšeš? Píšem! sa po desiatich ročníkoch presťahoval z Pivnice do jubilujúcej 220-ročnej Kovačice. Kovačičania zrejme boli dobrí hostitelia, takže je už určené, že sa aj 12. ročník usporiada v Kovačici a to v dňoch 20.-27.8.2023. Potenciálni záujemcovia nech si ho už teraz plánujú. Zakladateľkou, dušou a hybnou silou seminára je Mgr. art. Katarína Mišíková Hitzingerová, ArtD, ktorá v Pivnici v roku 2010 založila tento medzinárodný seminár, ktorý podporuje literárnu tvorbu dolnozemských Slovákov. Účelom projektu je však nielen písanie, ale aj priame vzdelávanie súčasných divadelných umelcov, od zrodu textu, cez ožívanie diela, až po jeho prezentáciu pred publikom. Seminár sa postupne rozširoval aj na ďalšie oblasti: zhotovenie video klipov, fotografovanie, maľovanie...Katarína Mišíková Hitzingerová každoročne v letnom období prichádza so skupinou ochotných odborníkov-dobrovoľníkov medzi vojvodinských Slovákov a záujemcom prenášajú svoje bohaté vedomosti bez nároku na finančnú úhradu. Frekventantov, prevažne deti a mladých ľudí, celý týždeň učia svojmu remeslu.

  • Padinské oslavy

    Padina oslavuje svoje 216. narodeniny a v rámci osláv Dňa Padiny 2022 sa v tejto našej najslovenskejšej dedine od 6. augusta a do 11. septembra organizuje rad podujatí. Minulý víkend bol na ne najbohatší – v sobotu 20. augusta prebiehal okrem iného 11. výtvarný tábor invalidov práce z Banátu Padina 2022, vernisáž obrazov maliarky Anny Durgalovej, výstava ručných prác a ručníkov, jarmok umenia a vernisáže starých fotografii a obrazov insitných maliarov, členov Združenia Smäd. V nedeľu 21.augusta 2022 si tieto výstavy prišiel obzrieť aj J.E. Fedor Rosocha, veľvyslanec SR v Srbsku. Privítali ho predstavitelia SKUS Hlas nádeje Michael Kotváš, Michaela Poliaková a Andrej Trnovský a v mene AERD Padina Daniela Markušová, ako aj predseda MZ Ondrej Hlavča a tajomníčka Zuzana Havaj Kotvášová.

  • Rozprávala mi stará mama

    Výročným koncertom Rozprávala mi stará mama Kultúrno umelecký spolok Jána Kollára zo Selenče v sobotu 20. augusta 2022 oslávil 75. výročie pôsobenia. V programe vystúpili všetky zložky spolku: tanečná skupina, dievčenská spevácka skupina, mužská spevácka skupina, divadelná sekcia...Na javisku sa vystriedalo bezmála päťdesiat účastníkov. O scenár sa postaral umelecký vedúci KUS Jána Kollára Jaroslav Berédi. Spevákov a tanečníkov sprevádzal 7-členný orchester pod vedením Zlatka Klinovského. Predsedníčka spolku Malvína Zolňanová zdôvodnila názov gala koncertu a podčiarkla: „...My mladí môžeme zachovávať iba to, čo nám porozprávate vy, ktorí ste starší od nás a pamätáte sa ako to bolo voľakedy. Rozprávajte nám, aby sme vedeli čo máme zachovať... Preto aj dnešný program vlastne nesie názov Rozprávala mi stará mama... aby podnietil staré mamy aby učili vnukov a vnučky..."

  • Bienále akademických výtvarných umelcov v Kysáči

    Galéria SND z Kysáča usporiadala v sobotu 20. augusta 2022 vernisáž VII. bienále kysáčskych akademických výtvarných a úžitkových umelcov a hostí. Na nej vystavuje 15 autorov: Daniela Marková, Ján Agarský, Marián Karavla, Jozef Klátik, Katarína Gašková, Ľubka Ergová, Mária Gašková, Mária Zdenka Madacká, Michal Ďurovka, Michal Madacký, Rastislav Škulec, Miroslav Pavlovič, Svetlana Miháľová, Andrea Merníková Šimonová a Mária Galátová Ćirovićová. Kurátorom bienále je Michal Madacký, zakladateľ a predseda Galérie SND a o autoroch a vystavených dielach hovoril výtvarný kritik Vladimír Valentík. K bienále vydali kvalitný katalóg, v ktorom sú biograficky a jedným výtvarným dielom predstavení všetci vystavujúci autori. Traja z nich v tomto roku jubilujú: Rastislav Škulec svoje šesťdesiatiny oslávil 9. augusta, Ján Agarský oslávi životnú šesťdesiatku 30. novembra, kým Michal Ďurovka si päťdesiate narodeniny pripomenie 4. októbra. Štvrtý jubilant, osemdesiatnik, akademický maliar Milan Súdi, ktorý sa narodil 11. júna 1942 v Kysáči, sa zo zdravotných dôvodov na bienále tentokrát nezúčastnil.

  • Široká poľná cesta

    V pamäti mnohých zostali vryté spomienky na niekdajšie široké poľné cesty lemované stromoradím. Stromy zabezpečovali pocestným chládok, hladným občerstvenie, vtáctvu a divine skrýš, priadke morušovej potravu, včelám peľ...Stromoradie bolo tiež aj prekážku vetru, ktorého silné nárazy výrazne znižovalo. Bránilo tak zároveň aj vzniku snehových závejov. V letných horúčavách jazda takými cestami predstavovala opravdivý relax, čo dobre vedela niekdajšia naša šľachta žijúca v týchto končinách. Grófska rodina Choteková pochádzajúca z Dolnej Krupej zo Slovenska, pred storočím tu ešte vlastnila tisíce hektárov ornej pôdy a lesov a kaštieľ vo Futogu. Niektoré cesty cez ich majere boli široké až 40 metrov. Zanikli majere - pusty, rozbúrali sa stavby, vyklčovalo sa stromoradie a lesy, zmizol gróf a bíreši. Píše o tom prof. Dr. Michal Ďurovka v zborníku prác Kysáč 1773 – 2013, kde čítame:

  • Kto za pravdu horí

    Slávnostné matičné zhromaždenie, ktoré sa konalo 13. augusta v rámci Slovenských národných slávností 2022, sa začalo premietaním dokumentárneho filmu Kto za pravdu horí autorky a scenáristky Kataríny Melegovej Melichovej. Tento vzácny dokument bol vypracovaný k 30. výročiu obnovených Slovenských národných slávností a v ňom je systematicky spracované obdobie od roku 1992 a záverečne s rokom 2021. „Matici slovenskej v Juhoslávii netrvalo dlho aby po vlastnom oživotvorení obnovila v roku 1992 Slovenské národné slávnosti, z ktorých vzišla roku 1932. Od prvého ročníka jej v tom pomocnú ruku podávala Báčskopetrovská obec. Stretávame sa, aby sme na seba nezabudli a aby sme sa zabudnutí nestratili. Toto slávnosťové heslo pretrváva dodnes," uvádza v úvodnej časti filmu autorka Katarína Melegová Melichová.

  • Ocenenia odovzdané počas Slovenských národných slávností

    Na slávnostnom zasadnutí národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny udelili šesť ocenení. Plaketu NRSNM k 25. výročiu pôsobenia získal Žiacky domov pri Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci, pri príležitosti 80. narodenín akademický maliar Milan Súdi, k 75. výročiu pôsobenia plaketu udelili i Kultúrno-umeleckému spolku Jána Kollára v Selenči a 130 ročnému Kultúrno-umeleckému spolku Petrovská družina v Báčskom Petrovci. Odovzdané boli aj dve ceny NRSNM. Prvú získal náš najstarší insitný umelec Ján Bačúr z Padiny pri príležitosti 85. výročia narodenia a Múzeum vojvodinských Slovákov pri príležitosti 125. výročia narodenia akademickej maliarky Zuzky Medveďovej. Na slávnostnom zhromaždení Matice slovenskej v Srbsku udelili viacero uznaní za dlhodobú a úspešnú činnosť v Matici a na prezentácii kníh slovenských autoriek v organizácii Asociácie spolkov slovenských žien (ASSŽ) udelili ďakovné listy za zveľadenie kultúry a afirmáciu žien autorkám, ktoré vydali knihu medzi dvomi Slovenskými národnými slávnosťami.

  • Slávnosťové sobotňajšie kultúrno-umelecké programy

    V sobotu 13. augusta 2022 na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci ústredná pozornosť bola venovaná dvom kultúrno-umeleckým programom: popoludňajší prebiehal na Námestí slobody a večerný na školských ihriskách. Na Námestí slobody v noci vystupovala skupina Southlanders z Báčskeho Petrovca. Fotograficky zaznamenal Juraj Spevák.

  • Reptanie zhltol hluk

    V sobotu popoludní 13. augusta v Báčskom Petrovci, v rámci Slovenských národných slávností 2022, na Gymnáziu Jána Kollára prebiehala prezentácia kníh slovenských dolnozemských autoriek. Zdravotnícki pracovníci sa stretli vo veľkej sieni obce, učitelia v matičnom dome a novinári v reštaurácii... V parku výtvarníci maľovali a na ihriskách sa športovalo. Jarmočná ponuka na námestí bola štandardná, zárobok z predaja však asi neštandardne nízky. Dôvod: návštevníkov menej a chudoby viac. Popoludňajší program na námestí, tiež ten večerný na ihriskách, bol štandardný (ktorý sa vyskytuje bežne) a na ňom sa slovensky spievalo a tancovalo. Noc má však svoju moc a nočná hudba sa už potom štandardne-bežne prehlasno ozývala a tá najhlučnejšia nebola slovenská. Tí čo chceli reptať – mohli, no aj tak ich slová zhltol hluk. A z trucu tomu hluku – pri najväčšom tichu – sa udiali podivné udalosti. V tichosti sa nám stratila naša najvyššia predstaviteľka, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM). Bez ospravedlnenia, bez vysvetlenia. Ba aj tie hlasno a verejne vyslovené otázky: kam sa podela? zostali bez odpovede.

  • IN MEMORIAM: Dagmar Mária Anoca

    V pondelok 15. augusta 2022 vo veku 70 rokov zomrela Dagmar Mária Anoca, výnimočná Slovenka z Nadlaku, docentka slovakistiky, významná osobnosť slovenského kultúrneho života v Rumunsku. Všestranná rodáčka z Nadlaku sa nezmazateľne zapísala do oblasti kultúry, literatúry, literárnej vedy, pedagogiky, ako aj poetickej a publicistickej tvorby v slovenskom dolnozemskom prostredí, za čo bola ocenená aj cenou Pro Cultura Slovaca a medailou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

  • Iskierky nádeje a kto za pravdu horí

    V piatok večer 12. augusta 2022 v Báčskom Petrovci odznel vstupný program SNS pomenovaný Iskierky nádeje vtkané do jubileí. Perspektíva nám je tu už asi taká. Netreba prechovávať veľkú nádej, zostávajú nám už iba "iskierky nádeje"... Program bol koncipovaný podobne ako aj v roky minulé a otvoril ho, rovnako ako aj vlani, predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović. V sobotu sa už potom slávnosti roztočili a ich náplň sa tiež neveľmi líšila od tých doterajších. Deň sa začínal stretnutím zberateľov s burzou, súťažou stolných tenistov a slávnostným zhromaždením Matice slovenskej v Srbsku. Pred jeho začiatkom bol premietnutý dokumentárny film Kto za pravdu horí. Po ňom a po oficiálnej časti matičného zhromaždenia niektoré "pravdy" si žiadali vysvetlivky, no tých sa žiadatelia nedočkali. Možno lepšie tak, veď s nepríjemnými záležitosťami by hostiteľ nemal strpčovať náladu hosťom, ktorí predsa prišli na slávnosti.

  • Hlas ľudu a tlačiareň v Petrovci

    Včerajší deň, rovnako ako aj 1. august 2022 sa zapisujú do dejín nášho týždenníka Hlas ľudu. Od začiatku tohto mesiaca Novinovo-vydavateľská ustanovizeň (NVU) Hlas ľudu sídli znova v Báčskom Petrovci. Po 55 rokoch sa totiž redakcia tohto slovenského politicko-informačného týždenníka vrátila do svojho niekdajšieho objektu, niekdajšej pýchy Petrovca a Petrovčanov. Táto poschodová budova sa začínala stavať v polovici roku 1959 a dokončená bola v roku 1961, keď sa do nej nasťahoval podnik Obzor. Do roku 1967 v tomto novovybudovanom objekte pod jednou strechou pôsobili kníhtlačiareň, vydavateľstvo a redakcia Hlas ľudu. Presťahovaním sa novín do Nového Sadu sa aj ich tlačenie premiestnilo do novosadského Dnevnika. Vtedy bol snáď petrovskej tlačiarni (vtedy už s takmer polstoročnou tradíciou) zabodnutý akoby nôž do chrbta, keďže utratila dôležitého „zákazníka". Tlačiareň síce pracovala v Petrovci aj ďalej a zápasila, bojovala o zákazníkov, no do objektu sa nevkladalo, keďže peňazí na to stále chýbalo. V smutnom chátraní menila majiteľov, či podnájomcov, ktorí o investície nemali záujem. Smutná ruinovaná budova v posledných rokoch a desaťročiach už iba špatila stred Petrovca. Napokon, svitol i ten deň, keď vo vynovených miestnostiach otvorili včera výstavu pod názvom Slovenské národné slávnosti cez minulosť – očami Hlasu ľudu. Návštevníci Slovenských národných slávností a záujemcovia si výstavu budú môcť obzrieť do nedele 14. augusta od 10. do 20. hodiny.

  • Matica slovenská v Srbsku – poslanie, vízia, budúcnosť

    Vo veľkej sieni Obce Báčsky Petrovec vo štvrtok 11. augusta prebiehal okrúhly stôl pod názvom Matica slovenská v Srbsku – poslanie, vízia, budúcnosť. Zorganizovala ho Matica slovenská v Srbsku pri príležitosti osláv 90. výročia založenia Matice slovenskej v Juhoslávii a 30. výročia obnovenia Slovenských národných slávností. Na úvod sa prihovoril predseda Matice slovenskej v Srbsku (MSS) PhDr. Mgr. Branislav Kulík, po čom nasledovali príhovory hostí. V mene veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku sa prihovoril Boris Konček, tretí tajomník, v mene Obce Báčsky Petrovec predsedníčka Jasna Šprochová a k prítomným sa prihovoril tiež bývalý predseda MSS Juraj Šefčík. V pracovnej časti svoje referáty predniesli: doc. PhDr. Michal Babiak CSc., Mgr. Marek Hanuska, Katarína Melegová Melichová, Mgr. Pavel Hlásznik, dipl. prav. Zlatko Šimák, Janko Havran, PhDr. Zuzana Pavelcová a PhDr. Mgr. Branislav Kulík. Okrúhly stôl moderovala Vladimíra Dorčová Valtnerová a v pracovnom predsedníctve sedeli Michal Spevák, prvý predseda obnovenej Matice slovenskej v Juhoslávii (MSJ) a Juraj Červenák.

  • Kresby Zuzky Medveďovej

    Akademická maliarka Zuzka Medveďová sa narodila pred 125 rokmi 5. októbra 1897 v Petrovci v roľníckej rodine. Po prvýkrát sa ako výtvarníčka predstavila verejnosti 28. augusta roku 1919 na prvých Slovenských národných slávnostiach v Petrovci. Vedľa svojich obrazov hrdo stála oblečená v petrovskom sviatočnom kroji. Krátko pred svojou smrťou celé svoje dielo testamentom venovala Petrovčanom a Slovákom v Juhoslávii. Zomrela v Pezinku (Bratislava) 11. februára 1985 a urna s jej popolom bola 3. marca 1985 uložená do rodinného hrobu na petrovskom cintoríne. Jej umelecké dielo ochraňuje Galéria Zuzky Medveďovej v Petrovci, kde je od nedele 7. augusta sprístupnená výstava Kresby Zuzky Medveďovej. Väčšinu z kresieb verejnosť doteraz nevidela, – podčiarkla riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov Anna Séčová Pintírová, ktorá spolu s Danielou Markovou do tlače pripravili aj kvalitný katalóg k výstave pomenovaný Zuzka Medveďová KRESBY. V ňom sú dôkladne spracované a zdokumentované kresby tejto našej prvej akademickej maliarky, ktoré si čoskoro, v digitalizovanej forme, budú môcť obzrieť aj milovníci umenia na celom svete. Podľa recenzentky výstavy Aleksandry Stefanov, táto výstava je významná nielen pre Slovákov, ale je mimoriadne zaujímavá aj pre históriu a kultúru Republiky Srbsko, resp. AP Vojvodiny.

  • Veľkí ľudia z malých prostredí

    V čitárni Knižnice Štefana Homolu v Báčskom Petrovci v nedeľu 7. augusta 2022 otvorili výstavu venovanú našim tohtoročným jubilantom – deviatim osobnostiam, ktoré sa zapísali do dejín našej literatúry. Ide o Marienu Czoczekovú Eichardtovú, Gustáva Maršalla-Petrovského, Jána Čajaka, Janka Čemana, Zlatka Klátika, Michala Babinku, Andreja Čipkára, Pavla Grňu a Miroslava Dudka. Ich knihy s kratšími životopismi a krátkymi ukážkami z ich diel zhrnuli do expozície riaditeľka knižnice Anna Speváková a knihovníčky Stanislava Valentíková a Olina Dorčová. „Našské dolnozemské prostredie dalo veľa charakterotvorných a zaslúžilých osobností – po tej umeleckej, remeselnej, remeselníckej, edukačnej, logistickej, programovej, človečej stránke. Z celej tej plejády si jubilantov a ich skutky dôstojne touto výstavou uctíme a väčšinu i zachraňujeme pred zabudnutím," povedala Annamária Boldocká Grbićová na nedeľňajšej vernisáži. Úryvky z ich diel prečítal Michal Francisty.

  • Výstava v Spolku petrovských žien

    Piesňou Tie petrovské štyri zvony v predvedení ženskej speváckej skupiny Petrovčanky včera vo vynovených miestnostiach Spolku petrovských žien otvorili výstavu vyšívaných uterákov, ktoré v minulosti zdobili steny takmer v každej domácnosti. Predsedníčka Spolku petrovských žien Katarína Rašetová sa v úvodnom príhovore poďakovala lokálnej samospráve za finančnú podporu pri renovovaní spolkového objektu a zdôraznila, že im to bude dodatočnou motiváciou v ďalšej práci. O výstave, ktorou spolok zaznamenáva 20-ročnicu obnovenej činnosti, sa zmienila jej ideová tvorkyňa a autorka Drahotína Dorčová. K jubileu petrovským ženám zablahoželal predseda Matice slovenskej v Srbsku Branislav Kulík a výstavu otvorila Monika Podsklanová Šuhajdová, zástupkyňa veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku. Stuhu na vynovených spolkových miestnostiach prestrihla predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová.

  • V ústrety nášmu národnostnému sviatku

    Na ihriskách FK Slávie z Kovačice v sobotu 6. augusta 2022 prebiehal 26. Matičný turnaj 2022 v malom futbale o putovný pohár veľvyslanca Slovenskej republiky a v Turistickej organizácii Obce Báčsky Petrovec otvorili 11. výstavu Združenia petrovských výtvarných umelcov Čaro štetca. Podobne ako aj v predchádzajúcich dvoch rokoch, aj tentokrát si pohár vybojoval futbalový celok z Báčskeho Petrovca. Petrovčanom pohár zostáva v trvalom vlastníctve, keďže ho získali trikrát za sebou. Druhé miesto si vybojovali Kovačičania a tretie Kulpínčania.

  • In memoriam – MuDr. Antónia Kriváková

    Pred pol rokom s celou rodinou v radosti oslávila sté narodeniny. Včera v noci však tíško utíchlo jej srdce a zajtra sa už navždy rozlúčime s najstaršou občiankou Báčskeho Petrovca, obľúbenou detskou lekárkou MuDr. Antóniou Krivákovou. Aj keď v detstve sama bývala chorľavá a stále útla, obdarená bola s ohromnou životnou energiou, ktorá jej pomáha predierať sa životnou cestou. Tá ju vo vojnovej víchrici viedla aj cez záveje, keď s bombou za opaskom celú seba dávala za vyslobodenie spod fašistického jarma. Po vojne s prvou medzinárodnou delegáciou vkročila do koncentračného tábora Jasenovac. V povojnovom období v Prahe začala štúdium medicíny a kvôli zhoršujúcim sa politickým okolnostiam a InformBira v školení pokračovala v Belehrade. Nevyhla sa ani žaláru a trom rokom odpykávania trestu na Golom otoku. Zdolávala aj ďalšie prekážky a ťažké momenty, aj tuberkulózu. Najnovšie prežila koronu a tiež zápal pľúc. Avšak, možno zmorená touto extrémne silnou letnou páľou, alebo iba zlomená túžbou stretnúť sa znova s manželom, vybrala sa za ním v nočnom tichu 4. augusta 2022. Podeliť sa s ním o starosti, ale aj o novinky v ich rodine. Za 22 rokov, odkedy odišiel, sa veľa toho zmenilo, z päť vnučiek sa stali dospelé ženy a pribudli už pravnúčatá, s ktorých mala veľkú radosť. Antónia Kriváková rod. Valentová sa narodila 24. januára 1922 v českej dedine Dežanovec (Dežanovac) v západnom Slavónsku (Chorvátsko) ako siedme dieťa v rodine, v ktorej mali desať detí.

  • Michal Kellenberger – 150 rokov narodenia

    Michal Kellenberger sa na začiatku XX. storočia zapísal do dejín Petrovca predovšetkým v oblasti školstva, cirkvi, matice, divadelníctva a všeobecne kultúry. Narodil sa 6. augusta 1872 a v období rokov 1897 – 1930 pôsobil ako učiteľ na petrovskej základnej škole. Bol jedným z posledných cirkevných učiteľov, potom už došlo k poštátneniu cirkevných škôl. „Do dôchodku odišiel ako správca Ľudovej školy v Petrovci. Po rozhodnutí o založení gymnázia v Petrovci bol zvolený na zasadnutí Cirkevného konventu (7. septembra 1919) za člena gymnaziálneho kuratória, ktoré malo konštitutívne zasadnutie 8. septembra 1919 a kde bol Michal Kellenberger zvolený za zapisovateľa tejto významnej inštitúcie. Po smrti Ondreja Garaya sa stal predsedom Petrovského spevokolu. Po odchode do dôchodku publikoval v časopise Náš život a mal aj prednáškovú činnosť v Matici slovenskej. Ako učiteľa a neúnavného kultúrneho dejateľa a buditeľa ho mali Petrovčania v úcte a vysoko si vážili jeho prínos, dobročinnosť a vytrvalosť bojovať za kultúrne hodnoty Slovákov. Zomrel v Petrovci roku 1945, kde je aj pochovaný," uvádza Katarína Melegová Melichová v texte Petrovský spevokol stodvadsaťročný.

  • Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí organizuje v dňoch 28. – 29. októbra 2022 v Bratislave Stálu konferenciu Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2022 na tému: „Implementácia Koncepcie štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie 2022 – 2026." Konferencia sa uskutoční v zasadacej sieni Hotela SOREA Regia.

  • Program Slovenských národných slávností 2022

    Slovenské národné slávnosti 2022 sa blížia. Prebiehať budú v znamení 30 rokov obnovenia Slovenských národných slávností a 90 rokov založenia Matice slovenskej v Srbsku. Niektoré podujatia sa uskutočnia už počas nasledujúceho víkendu. Z Turistickej organizácie Báčskopetrovskej obce vyzývajú všetkých záujemcov, aby sa prihlásili na Jarmok umenia, ktorý sa uskutoční dňa 13. augusta 2022 na Námestí slobody v Báčskom Petrovci v rámci Slovenských národných slávností 2022.

  • Matica slovenská v Juhoslávii/Srbsku

    Matica slovenská v Juhoslávii (dnes v Srbsku) bola založená pred 90-mi rokmi, na Slovenských národných slávnostiach (SNS) v roku 1932. Jej cieľom bolo „zjednotiť všetkých milovníkov národa a života slovenského v Juhoslávii, aby spoločnými silami pracovala na pozdvihnutí slovenskej vzdelanosti a tým i na hmotnom dobrobyte slovenského národa v Juhoslávii. Za prvého predsedu zvolili kovačického právnika Dr. Janka Bulíka. V národnom povedomí vojvodinských dolnozemských Slovákov sa vtedy aj oficiálne matičná myšlienka prebudila. Neudivuje preto skutočnosť, že založenie Matice slovenskej v Juhoslávii na Národných slávnostiach 14. a 15. augusta 1932, na nádvorí Slovenského gymnázia v Petrovci bolo prijaté s oduševnením. Potom už postupne tá matičná myšlienka vzrastala, časom nadobúdala priam mýtický ráz a stávala sa až posvätným symbolom slovenskosti. Záväzkom Matice od začiatku bolo vydávanie slovenských kníh a umeleckých diel, takže v prvých rokoch po založení Matica pôsobila okrem iného aj na poli publicistiky. Okrem toho, že Matica knihy vydávala a vydáva, hneď na začiatku svojho pôsobenia založila aj vlastnú knižnicu, v ktorej bolo asi 5000 kníh v slovenčine. Po prerušení práce MSJ v roku 1941, knihy sa stali súčasťou vtedajšej obecnej knižnice, v súčasnosti sú vo fondoch Knižnice Štefana Homolu. Matica sa vždy podieľala aj v organizovaní SNS. Plagáty sa aj ručne maľovali a tento z roku 1952 nakreslil Jaroslav Šimovič:

  • Kulpínske oslavy – deň druhý

    Dnešný druhý deň trojnásobných osláv: Dňa Kulpína, Predslávnosťových dní v Kulpíne a Svadby voľakedy a dnes svitol krásny a doznieval ešte spev veselých „svadobníkov". Ako to na svadbe býva, „mladí" si poriadne ani nezdriemli, keďže vo „svojom dome" – teda v budove KUS Zvolen, ráno ešte slamu vymetali...Spievalo sa tam do bieleho rána: Včera bola pekná vyfarbená a dneska je krajšia mladá žena... A v kulpínskom Poľovníckom dome, kde do skorých ranných hodín prebiehal gala program, už ráno sa zapaľovali ohne pod vyše päťdesiat kotlíkov a kotlov. „Mladomanželia" sa zúčastnili aj na predpoludňajších bohoslužbách.

  • Dvojdňové oslavy v Kulpíne

    Podujatia Deň Kulpína, Predslávnosťové dni v Kulpíne (PDvK) a Svadba voľakedy a dnes ponúkli návštevníkom už v prvý deň zaujímavú a rôznorodú náplň a rovnako tak by mal byť aj zajtrajší druhý deň bohatý na rôzne programy. Dnes ráno prví štartovali rybári. Na kanáli vedľa rybárskej chaty celé predpoludnie prebiehala súťaž pionierov v športovom rybolove. Organizátorom súťaže je Združenie športových rybárov Smuđ, ktoré aj v tomto roku prilákalo do Kulpína početných malých rybárov. Všetky ostatné podujatia prebiehali v areáli poľovníckeho domu. Ľudová veselica sa začala o 16:30 a na dobrú náladu hrala skupina Druhý dych zo Slovenskej republiky. Ženy z niekoľkých spolkov žien svoje stánky vyzdobili svadobnými predmetmi a ženy kulpínskeho spolku žien aj v tomto roku ponúkli na predaj niekoľko druhov tort. Pred galakoncertom otvorili výstavu obrazov namaľovaných pred týždňom počas šiestej Slovenskej výtvarnej kolónie v Kulpíne. Galakoncert bol venovaný svadobným zvykom.

  • Sedemdesiatnik prof. PhDr. Miroslav Dudok, DrSc.

    Miroslav Dudok sa narodil 31. júla 1952 v Erdevíku. Základnú školu skončil v rodisku, slovenské gymnázium v Báčskom Petrovci. Odbor Slovenský jazyk a literatúra vyštudoval na Filozofickej fakulte v Bratislave. Od roku 1992 je jeho život prepojený medzi Srbskom a Slovenskom, keďže pôsobí v oboch štátoch. Možno povedať, že je spájajúcim ohnivkom medzi vojvodinskou a slovenskou slovakistikou. Patrí medzi najznámejších slovenských slavistov a je jedným z najcitovanejších slovenských jazykovedcov v Srbsku. Napísal rôzne monografie, vedecké knihy, štúdie, publikoval rozličné príspevky v časopisoch a zborníkoch, prekladal a spolupracoval na mnohých dielach.

  • Slováci zo Srbska na ministerstve zahraničia v Bratislave

    Martin Klus, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky na spoločenských sieťach informuje o včerajšej návšteve delegácie Slovákov zo Srbska a píše, že si vážia aktivity krajanov v Srbsku a nezabúdajú na ich podporu, pretože sú dôležitou súčasťou zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky.

  • V Belehrade výstava a kniha o Dubčekovi

    Zajtra, 28. júla bude v Galérii ´73 v Belehrade slávnostne otvorená výstava Alexander Dubček – humanista, demokrat, Európan venovaná vrcholnému predstaviteľovi Pražskej jari a jednej z najvýznamnejších osobností moderných slovenských dejín. V rámci vernisáže výstavy, ktorej autormi sú prof. Ivan Laluha, doc. Pavol Pollák a JUDr. Jozef Škultéty, sa uskutoční aj prezentácia knihy: „Alexander Dubček z pohľadu celosvetových politikov a osobností". Knihu na vydanie pripravili predstavitelia Spoločnosti slovenských velikánov Jozef Škultéty a Jozef Mazar a kolektív. Na vernisáži a prezentácii knihy sa prihovoria Mirela Pudar, riaditeľka Galérie ´73, Nebojša Kuzmanović, riaditeľ Arhívu Vojvodiny a Jozef Škultéty. Výstava o Dubčekovi už bola nainštalovaná vlani v máji v Archíve Vojvodiny v Novom Sade.

  • Spolková činnosť v Kulpíne

    KUS Zvolen Kulpín v tomto roku oslavuje 50 rokov obnovenej činnosti spolku. Spolok bol však založený o 24 rokov skôr, prvé stopy svedčiace o organizovanej činnosti a založení spolku, ktorý sa menoval SKOS Zvolen v Kulpíne, siahajú po začiatok augusta roku 1948, keď bol overený štatút tohto spolku. Jeho prvým predsedom bol Michal Hlaváč. Zo začiatku činnosť spolku bola čulá a v tom období SKOS Zvolen vítal hostí z okolitých dedín a v okolí i hosťoval s nacvičenými divadelnými hrami, spevmi, tancami a kultúrno-umeleckými programami. Na početné hosťovania členovia tohto spolku cestovali na sedliackych vozoch. Osobnosti vtedajšieho spolkárskeho života, ktoré rozvlňovali hladinu mora kultúry, boli učiteľka Mária Vadnálová a Ján Valentík, menovaný i majster, niekedy i s prezývkou Čochan. Mária Vadnalová rod. Boldocká, (1905-1993), učiteľka, pôsobila v kulpínskej základnej škole v období 1947 – 1963. Sama bezdetná, na prvý pohľad strohá, deti však mala veľmi rada a ich výchove a vzdelávaniu sa venúvala nielen v škole, ale aj v rámci početných mimoškolských aktivít. Nacvičovala programy, divadielka, chodievala s deťmi na výlety...Nebolo to v tom čase ani trochu ľahké, cestovalo sa pomaly, vlakom a vozmi s konským záprahom.

  • PDvK – Šachový turnaj

    Náplň Predslávnosťových dní v Kulpíne (PDvK) – vstupných akcií Slovenských národných slávností, – bývala spravidla bohatá a vždy prebiehali v posledný júlový víkend. Keďže sa v rámci nich koná aj Deň Kulpína a Svadba voľakedy a dnes, viaceré podujatia sa časovo kryli. Organizátori sa preto rozhodli rozvrhnúť akcie na dva víkendy. Tak v minulú sobotu 23. júla prebiehal výtvarný tábor a v nedeľu 24. júla šachový turnaj. Predseda kulpínskych šachistov Radoslav Kolarski si pochvaľuje také rozhodnutie a nový termín turnaja a spokojný je aj s jeho tohtoročným priebehom. Na turnaji sa zúčastnilo 26 šachistov, hrali sa 15-minútovky, súťažili aj mládežníci a hráči boli aj so susedných obcí, z Báču a Báčskej Palanky. Rozhodcami boli Rastislav Širka a Dušan Vida.

  • Naše tropické letá

    V článku uverejnenom na tejto webovej stránke pred desaťročím, 15. júla 2012, okrem iného píše: „Vo veľkej časti Vojvodiny vôbec nedošlo k opeleniu kukurice, takže úroda nebude" – upozorňovali vtedy predstavitelia združení poľnohospodárskych výrobcov. Za veľké škody na plodinách obvinili horúčavy, ktoré sa v tých dňoch šplhali na 40°C a na slnku prevýšili až 50°C. Slnko vtedy pražilo, no päť rokov predtým bolo ešte nemilosrdnejšie: v dnešný deň roku 2007 bola na týchto končinách zaznamenaná teplota 41°C. Takmer identická situácia je aj v tomto roku. Predseda Nezávislého združenia poľnohospodárov Srbska Jovica Jakšić nedávno povedal: "Následky sú už viditeľné na kukurici, sóji a slnečnici. Nepamätám si, kedy naposledy pršalo, v máji možno desať litrov na meter štvorcový. Kukurica zaostala v raste, a čo je horšie, pri takých vysokých teplotách sa nemôže ani opeľovať." Pred desaťročím poľnohospodári žiadali vyhlásiť živelnú pohromu spôsobenú slnečnou kalamitou a úhradu škôd a oslobodenie platenia dane.

  • Slovenská výtvarná kolónia 2022

    Šiesty ročník tvorivého umeleckého tábora pod názvom Slovenská výtvarná kolónia 2022 prebiehal v sobotu 23. júla v areáli Dundjerskovho kaštieľa v Kulpíne. Na tábore sa zúčastnilo vyše dvadsať maliarov z Petrovca, Kysáča, Hložian, Selenče, Báčskej Palanky, Padiny a Kulpína. Tvorili rôznymi technikami na tému kulpínske motívy. Organizátor MOMS Kulpín účastníkom zabezpečil plátno, farby a iné maliarske potreby, ako aj občerstvenie a stravu. Predseda Miestnej organizácie Matice slovenskej v Kulpíne Pavel Gaža privítal účastníkov a potom odovzdal slovo Vladimírovi Grňovi, zakladateľovi výtvarnej skupiny KEBY z Kulpína. Niekdajší kulpínsky farár Vladimír Grňa povzbudil maliarov v tvorbe, lebo to čo maliar namaľuje, to vychádza z jeho srdca, to je láska, ktorú prostredníctvom obrazu ďalej rozdáva a ktorá tu zostáva aj pre budúce pokolenia. Medzi maliarov zavítali aj družbovia a družice, členovia KUS Zvolen z Kulpína, ktorí ich prišli povolať na Svadbu voľakedy a dnes, ktorá sa uskutoční o týždeň a prebiehať bude v rámci tohtoročných PDvK .

  • Cestami rozprávok v Archíve Vojvodiny

    V Archíve Vojvodiny v Novom Sade dnes napoludnie otvorili výstavu ilustrácií detských kníh Cestami rozprávok, držitelia Grand Prix BIB 1967 – 2021 medzinárodného domu umenia pre deti Bibiana z Bratislavy. Prítomných privítal riaditeľ Archívu Vojvodiny Nebojša Kuzmanović. V mene veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku sa prihovorila Monika Podsklanová Šuhajdová a v mene Bibiany Viera Anoškinová. O dlhoročnej spolupráci s Bibianou sa zmienil Pavel Babka, zakladateľ Nadácie Babka Kovačica a Iveta Galbavá, poradkyňa predsedu vlády Slovenskej republiky v oblasti politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí hovorila o prehlbovaní spolupráce medzi Srbskom a Slovenskom. Preniesla tiež pozdravy predsedu vlády Slovenskej republiky Eduarda Hegera. Výstava sa koná pod záštitou veľvyslanca SR v Srbsku J.E. Fedora Rosochu a záujemcovia si ju môžu obzrieť do 5. augusta 2022.

  • Melónové čudá

    Melón patrí k letu rovnako ako slnko, teplo a voda: osvieži, upokojí, ukojí smäd aj hlad. Pred jedlom zasýti, po jedle zaženie chuť na sladké a veľké množstvo vody odplaví z tela nazbierané toxíny. Mnohí ho zaraďujú medzi ovocie, no melón je zelenina. A ďalšie mylné chápanie sa týka správneho pomenovania. Melón je vskutku dyňa a opačne. Keď sa povie „melón", nie vždy je jasné, o čo vlastne ide. Čiže, tá naša chutná „gerega", alebo srbsky „lubenica" v slovenčine má botanický názov „dyňa červená", kým to čo pomenúvame dyňa, alebo nárečovo „ďiňa" je v botanike žltý melón, alebo melón cukrový. Avšak „geregu" aj na Slovensku často pomenúvajú „melón vodový", keďže má veľa šťavy, ktorá sa pri jedle steká po brade.Či však použijete slovo „melón" alebo „dyňa", obe sú synonymom botanických označení a sú správne.

  • 2. Umelecký tábor slovenských akademických maliarov v Srbsku

    V Kysáči, v slávnostnej sieni reštaurácie Romansa, ktorá sa nachádza v historickom bývalom Ferkovom dome, ktorý je pod ochranou štátu ako kultúrna pamätihodnosť, prebieha Umelecký tábor slovenských akademických maliarov v Srbsku. Účinkujú jedenásti umelci, deviati akademickí maliari, jedna samouká maliarka a jeden umelecký fotograf. Autorom projektu realizovaného s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí je akademický maliar Michal Ďurovka.

  • Jubileá Jána Čajaka ml.

    Nedávno sme si pripomenuli výročie úmrtia Jána Čajaka mladšieho (3.7.1982) a dnes si chceme spomenúť na 125. výročie jeho narodenia. Ján Čajak mladší (pseud. Ján Blatňanský, Ján Svätojánsky, Junior), spisovateľ, dramatik, esejista, publicista, prekladateľ, pedagóg a redaktor, je jedným z najvýznamnejších predstaviteľov dolnozemskej literatúry. Bol synom prozaika Jána Čajaka (19. december 1863, Liptovský Ján – † 29. máj 1944, Petrovec) a vnukom básnika Janka Čajaka (1. január 1830, Paludza – † 4. február 1867, Liptovský Ján) . Narodil sa v Selenči 18. júla 1897 a zomrel 3. júla 1982 v Bratislave. Najznámejšie diela: Zuzka Turanová, V zajatí na holíčskom hrade no najmä Zypa Cupák. Tento satirický román bol na Slovensku aj sfilmovaný a je známy aj z početných televíznych repríz. Autorom nielen spomínaných, ale aj mnohých ďalších diel je Ján Čajak mladší. Jeho tvorba tematicky vychádzala zo života Slovákov na dolnej zemi.

  • Pavel Turčan (17. 07. 1892 – 7. 12. 1965)

    Pavel Turčan sa narodil pred 130 rokmi 17. júla v Selenči z roľníckych rodičov otca Michala a matky Zuzany rod. Krížovej. Základnú školu vychodil v rodisku a gymnázium navštevoval v Novom Sade, Bratislave a v Ženeve, vo Švajčiarsku. Evanjelickú teológiu študoval v Bratislave, dejiny východných národov na univerzite v Budapešti a sociológiu na sociologickej fakulte ženevskej univerzity, kde s úspechom zložil i základnú skúšku zo sociologických štúdií (národné hospodárstvo, teor. sociológia, ekonomická história, politické inštitúcie, verejné a súkromné peňažníctvo, medzinárodné a ústavné právo atď.). V Ženeve, v slávnom meste medzinárodných inštitúcií, nadviazal styky s poľskými, bulharskými, srbskými, ruskými...študentmi. Už vtedy sa začal angažovať aj na spoločenskom a kultúrnom poli. Neskôr bol aktívne zapojený do príprav osamostatnenia SEAVC v Juhoslávii/Srbsku, ako i do aktivít pri zakladaní reálneho gymnázia v Petrovci a Matice slovenskej v Juhoslávii. Uvádza sa to v knihe Slovenská evanjelická kresťanská a.v. cirkev v Kráľovstve Juhoslovanskom v slove a obrazoch zostavovateľa Adama Vereša (Kníhtlačiareň úč. spol. v Petrovci, 1930) a v brožúrke Farári Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Juhoslávii v rokoch 1921 – 1996, ktorú vydala SEAVC v Juhoslávii v roku 1996.

  • Riaditeľ gymnázia Michal Rapoš

    Michal Rapoš bol jediným profesorom Slovenského gymnázia v Petrovci, ktorý dlhé roky vykonával funkciu riaditeľa školy, hoci za riaditeľa úradne nikdy nebol vymenovaný. Príčina bola v tom, že absolvoval teologickú fakultu. Avšak jeho práca v prospech gymnázia dávala mu právo, aby ho verejnosť a žiaci považovali za skutočného riaditeľa gymnázia. Michal Rapoš sa narodil v Kovačici 17. júla roku 1896. Základnú školu zakončil v rodisku a gymnázium v Békescsabe, kde i maturoval. V roku 1918 zakončil štúdiá na Teologickej fakulte v Bratislave, avšak tomuto povolaniu sa nevenoval, hoci kratší čas pôsobil ako farár v Megyesháze. Po utvorení Juhoslávie vrátil sa domov do Kovačice, kde pôsobil ako učiteľ. Do Petrovca prišiel na pozvanie gymnáziálneho kuratória v roku 1919, kde sa vtedy otvárali prvé dve triedy gymnázia. Ako profesor prednášal hlavne matematiku a prírodné vedy a celý rad iných predmetov. Na gymnáziu pôsobil až do novembra roku 1952, keď bol penzionovaný.

  • JUDr. Ján Torday a rodina Torday

    Maturant prvej generácie žiakov petrovského gymnázia Ján Torday sa narodil pred 115 rokmi 14. júla 1907 v Petrovci. Gymnázium zakončil v školskom roku 1926/1927, po čom sa zapísal na Právnickú fakultu najprv v Záhrebe, potom v Belehrade a nakoniec v Bratislave. Štúdiá úspešne absolvoval, neskôr v Bratislave obhájil i doktorandské skúšky a stal sa doktorom právnych vied. Vysoké akademické tituly získali viacerí žiaci tých prvých generácií maturantov štátneho gymnázia v Petrovci a viacerí sa na Slovensku stali úspešní či známi vo viacerých oblastiach. Mnohí Petrovec natrvalo opustili, no s ním zostali trvalo zviazaní – akési dolnozemské „genius loci" nedalo im zabudnúť na rodisko a pravidelne sa stretávali, či už na Slovensku, alebo v Petrovci. Petrovský silný genetický kód v mnohých prípadoch preniesli aj na svojich potomkov a tak aj Jánov syn JUDr. Milan Torday, ktorý sa narodil na Slovensku, každoročne prichádza do Petrovca a prechádza sa chodníčkami svojho otca. Keďže Milan s posvätnou úctou ochraňuje pozostalosť svojich rodičov, časť z toho veľkého bohatstva venoval Gymnáziu Jána Kollára pri príležitosti osláv jeho storočnice a tie dokumenty boli využité pri inštalácii gymnaziálnej Spomienkovej izby.

  • Kroje Slovákov z Bulharska ožili s pesničkami

    Spolok Slovákov z Bulharska v nadväznosti na projekt nahrávania CD piesní Slovákov z Bulharska s podnázvom Ninto od muškátu najkrajší kvet (finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí), ktoré sa uskutočnilo v roku 2021 pod vedením speváčky Danky Sihelskej a hudobníka Milana Verónyho v štúdiu Môlča records, natáčal tento rok v júni klip k trom pesničkám – Volári volári, Šťiri húske biele, Dobre mi je dobre. V klipe vystupovala Danka Sihelská s našimi krajanmi, ktorí spievali aj na CD. Danka vystúpila vo vlastnom kroji z obce Ábelová pri Lučenci jednej z oblastí odkiaľ Slováci koncom 17. storočia odchádzali na Dolnú zem.

  • Prof. Ing. Andrej Červený, CSc. a rodina Červených

    Andrej (Ondrej) Červený sa narodil pred 100 rokmi 12. júla 1922 v Petrovci, kde aj maturoval na Slovenskom štátnom reálnom gymnáziu. Po presťahovaní na Slovensko pracoval v rokoch 1943 - 1945 v Piešťanoch, potom sa rozhodol pre štúdium na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesného inžinierstva - odbor poľnohospodársky, ktoré ukončil v roku 1950 v Košiciach. Počas štúdia v roku 1949 začal pracovať ako pomocný asistent na Ústave všeobecnej zootechniky a živočíšnej technológie. Následne bol poverený vedením Ústavu spravovedy a účtovníctva VŠPLI v Košiciach, z ktorého sa postupne vytvorila katedra ekonomiky a organizácie socialistických poľnohospodárskych podnikov. V období od roku 1952 do roku 1956 a v školskom roku 1958/1959 bol dekanom Zootechnickej fakulty VŠP v Nitre a neskôr prvým dekanom Prevádzkovo-ekonomickej fakulty. Tragicky zahynul v autonehode 1969.

  • Júl a jubileá Kovačice

    V dejinách Kovačice bol začiatok júla poznačený viacerými udalosťami, ktoré sa zapísali do dejín tejto našej banátskej osady, ktorá si v tomto roku pripomína 220 rokoch príchodu Slovákov na tieto končiny. Ide predovšetkým o "Kovačický proces", ktorým sa Kovačičania vzopreli maďarizácii. Odmietanie používania maďarského jazyka bolo tvrdo trestané. Až 97 osôb bolo uväznených vo vyšetrovacej väzbe a proti nim sa súdny proces začal 1. júla 1907. V rovnaký deň, avšak pred 220 rokmi sa narodila prvá Kovačičanka. V tom prvom roku po osídlení Kovačice sa v novom domove narodilo 10 detí. Pred 90 rokmi bol v Kovačici založený Dobrovoľný hasičský spolok a pred 30 rokmi v tomto banátskom mestečku protestovali poľnohospodári. V pokračovaní textu uvádzame výňatky z príspevkov Jána Jonáša a Mgr. Jána Chrťana o júlových udalostiach v dejinách Kovačice zverejnených v Kovačickom kalendári 2022.

  • Cesty a zablúdenia kultúrnej politiky pre slovenskú národnostnú menšinu

    Po získaní najnovšej informácie o tom, že jeden z organizátorov (okres Báčsky Petrovec) Slovenských národných slávností v roku 2022 naplánoval v súvislosti s týmto veľkým, ak nie aj najväčším kultúrnym podujatím Slovákov v Srbsku celovečerné vystúpenie Nedy Ukradenovej, kladie sa otázka, či existuje hocijaká kultúrna politika slovenskej menšiny a kto ju vedie. Prinášajú niektoré z inštitúcií Slovákov v Srbsku, akými sú napr. Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny alebo Matica slovenská v Srbsku, ako združenie občanov, samostatné rozhodnutia a vytvárajú kultúrnu politiku, alebo niekto iný, napr. vládnuca strana, resp. štátna a regionálna moc riadia kultúrnu politiku pre slovenskú národnostnú menšinu? Alebo je možno kultúrna politika pre Slovákov v rukách okresných činiteľov a referentov pre kultúru, spoločenské aktivity, mládež, šport atď. v miestnych samosprávach so slovenským obyvateľstvom? Vtedy sa môže ľahko stať, že napr. člen obecnej rady alebo úradníci v Báčskom Petrovci, pobádaní predsedom okresu, pridelia určitú sumu z okresnej pokladnice na koncert hviezdy šoubiznisu Nedy Ukradenovej.

  • Legenda medicíny MUDr. Andrej Leňo

    Andrej Leňo sa narodil v Báčskom Petrovci 9. júla 1908 rodičom Andrejovi Leňovi a Márii rod. Husárovej. Pochádzal zo zámožnej zemianskej rodiny. Keď mal iba 18 rokov odišiel do Prahy na štúdium medicíny. "Okamžite sa zaradil medzi najlepších študentov. Čoskoro získal štipendium a absolvoval dva semestre na parížskej Sorbonne," povedal pre Korzár vnuk Andreja Leňa Humenčan Tomáš Leňo, známy fotograf, laureát mnohých ocenení na Slovensku a v zahraničí. Ďalej dodal, že jeho starý otec na tejto prestížnej univerzite zložil všetky skúšky vo francúzštine na výbornú a v roku 1946 už bol primárom chirurgického oddelenia štátnej nemocnice v Humennom. "O Srbsku, vôbec o Balkáne, sa u nás v rodine často hovorilo. Na starej volge z času na čas smeroval dedo s rodinou do starej domoviny. Do svojho Báčskeho Petrovca." V Prahe roku 1968 minister zdravotníctva udelil MUDr. Andrejovi Leňovi titul „Zaslúžilého lekára" a stal sa legendou československej chirurgie. Až 30 rokov viedol oddelenie chirurgie v humenskej nemocnici a po ňom je od roku 2000 táto nemocnica aj pomenovaná.

  • Konope a konopáreň v Kulpíne

    Konopa sa pomaly vracia na naše polia. Dnes v Báčskom Petrovci, na Oddelení pre zeleninárstvo a alternatívne plodiny, usporiadali prvý Konopný infodeň. Projekt „Budúcnosť pestovania priemyselnej konopy u vojvodinských Slovákov – spojenie tradičných poznatkov a moderných výrobných postupov" má za cieľ informovať verejnosť o pestovaní a úlohe konopy v rozvoji ekosystému a stimulácii regionálneho rozvoj. Vojvodinskí Slováci boli totiž v prvej polovici 20. storočia známymi pestovateľmi konôp. Výrobu a spracovania dobre poznali a mnohí zbohatli pestujúc túto plodinu. Možno však povedať, že tie získané peniaze boli tvrdo zarobené. Pestovanie konôp a zvlášť ich spracovanie bolo veľmi náročné a prebiehalo v ťažkých podmienkach. Napriek tomu, pred druhou svetovou vojnou v roku 1940 v obvode Dunajskej bánoviny bolo vyše 200 konopární a konoprárskych podnikov, z toho v Petrovci boli 3 a po dve v Maglići a Kulpíne a jedna v Hložanoch. Jedna z kulpínskych konopární bola vo vlastníctve bratov Víziovcov a tú druhú, väčšiu, vlastnil zemepán Đoka Dunđerski.

  • Vitaj doma, brate!

    Známa slovenská kapela Horkýže Slíže má nový letný hit Tvojho brata brat má brata. Ide o skladbu k filmu Vitaj doma, brate! slovensko-českého režiséra Petra Serge Butka. Prvýkrát tento profesionálny herec a režisér prišiel do Petrovca pred 23 rokmi a odvteda pravidelne navštevoval dolnozemských Slovákov. Počas letných dovoleniek sústavne pracoval a stále pracuje s tunajšími divadelnými ochotníkmi a zanietencami. Plody tejto dlhoročnej snahy by sa čoskoro mali zviditeľniť aj v profesionálnej filmovej produkcii. Premiéra filmu sa už netrpezlivo čaká a to nielen v Petrovci, kde sa dej odohráva, ale aj na Slovensku, kde sa skladba Tvojho brata brat má brata za iba pár dní stala hitom a zvučne otvára cestu k divákom a úspechu filmu.

  • Deň zahraničných Slovákov 2022

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) aj v tomto roku pozval širokú verejnosť na tradičné oslavy pamätného Dňa zahraničných Slovákov v Bratislave, ktoré prebiehali v utorok 5. júla 2022 v Bratislave, najprv predpoludním v Sade Janka Kráľa a podvečer v Átriu na Hviezdoslavovom námestí. V centre Sadu Janka Kráľa v mestskej časti Petržalka ani v tomto roku nevystala ceremónia kladenia kvetov k základnému kameňu Pamätníka slovenského vysťahovalectva. Prihovoril sa predseda ÚSŽZ Milan Ján Pilip a predstavitelia z Chorvátska, Veľkej Británie a Kanady. Hudobnú časť programu tentoraz pripravili Slováci z Chorvátska. Záber z osláv pamätného Dňa zahraničných Slovákov v Sade Janka Kráľa nafotil Imrich Fuhl, jeden zo štyroch laureátov pamätnej medaily Nadácie Pamätníka slovenského vysťahovalectva.

  • 24. PDvK

    Predslávnosťové dni v Kulpíne (PDvK) sa aj v tomto roku uskutočnia v posledný júlový víkend, tentoraz to bude v sobotu a nedeľu 30. a 31. júla. Paralelne budú prebiehať aj ďalšie dve podujatia: Deň Kulpína a 15. Svadba voľakedy a dnes spolu s Tortiádou. Týždeň pred týmto podujatím, v sobotu 23. júla v Kulpíne bude 6. Slovenská výtvarná kolónia, na ktorej účasť prisľúbilo vyše 30 maliarov a v nedeľu 24. júla sa uskutoční Obecný šachový turnaj, na ktorom budú súťažiť šachové združenia z Báčskopetrovskej obce. Miestny odbor Matice slovenskej z Kulpína srdečne pozýva na všetky programy.

  • Cyrilo - metodský večierok

    Už 23 rokov v petrovskom evanjelickom kostole venúvajú osobitný program Cyrilovi a Metodovi a Jánovi Husovi a už tri roky, v prvú júlovú nedeľu, týmto významným osobnostiam našich dejín býva venovaný nielen osobitný program, ale aj predpoludňajšie služby Božie. Tak bolo aj včera a na hlavných bohoslužbách biblické texty a tiež modlitby a piesne boli príležitostne ladené a v podvečerných hodinách v zborovom dome odznel Cyrilo - metodský večierok. Od samotného začiatku úspešne ho pripravuje Miestny odbor Matice slovenskej v Petrovci v spolupráci s petrovským cirkevným zborom. Tohtoročný večierok, rovnako ako aj predpoludňajšie bohoslužby, prebiehali v zborovom dome, keďže sa v kostole konajú rekonštrukčné práce. Úvodom večierka sa prihovoril petrovský pán farár Ján Vida a predsedníčka miestneho matičného odboru a zároveň zborová presbyterka Katarína Melegová Melichová.

  • Pro Cultura Slovaca a Deň Slovákov v Maďarsku

    V Sarvaši včera prebiehal Deň Slovákov v Maďarsku, najväčší sviatok Slovače v Maďarsku, o čom informuje portál http://www.luno.hu. Program bol mimoriadne nabitý a okrem otvorenia výstavy o práci sarvašských slovenských tkáčov, tradičnej ekumenickej pobožnosti spojenej s odovzdaním vyznamenaní Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, galaprogramu regionálnych stredísk ÚKSM a množstva sprievodných programov, v Múzeu Samuela Tešedíka včera predpoludním odovzdali vyznamenania Pro Cultura Slovaca. Ocenení boli Ondrej, Maglovský a Mariena Stankovićová Kriváková zo Srbska, Vlatko Miksád z Iloku a Folklórny súbor Furmička z Maďarska.

  • Slovenská grafika v Srbsku

    V Belehrade, v Kultúrnom klube 4 SE Marina, včera otvorili výstavu "Slovenská grafika v Srbsku" na ktorej svoje grafické listy vystavuje 15 našich grafikov počnúc od Pavla Popa, Jozefa Klátika, Pavla Čániho, Michala Kiráľa, Martina Kizúra... až po naše najmladšie grafičky. Ide o diela, ktoré vznikali počas takmer pol storočie, odkedy sa grafikou začali zaoberať prví naši umelci. Na vernisáži sa prihovoril Boris Konček, tretí tajomník Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, spisovateľ Martin Prebudila prečítal vlastnú báseň Biele ako farba a o výstave širšie hovoril kurátor Vladimír Valentík. Výstava predstavuje prvý pokus tohto druhu historicky zoradiť a prezentovať tento segment súčasného výtvarného umenia Slovákov v Srbsku. Spoluorganizátorom výstavy je Slovenský kultúrny klub z Báčskeho Petrovca a výstava potrvá do 30. júla 2022.

  • 28. DFF Zlatá brána – Kysáč 2022

    V Kysáči dnes štartoval Detský folklórny festival Zlatá brána. V predškolskej ustanovizni Lienka v podvečerných hodinách usporiadali vernisáž diel insitných maliarov, členov Umeleckého spolku Michala Geržu a v ZŠ Ľudovíta Štúra otvorili výstavu poštových známok filatelistov-mladežníkov – Spoznaj svet filatelie a s filateliou spoznaj svet. Ogranizátorom filatelistickej výstavy je KUS Vladimíra Mičátka a v organizácii Knižnice Michala Babinku otvorili výstavu detských výtvarných prác Zlatá brána. Vo večerných hodinách Na nádvorí ZŠ Ľudovíta Štúra, na zámku Zlatej brány bolo bábkové predstavenie Konôpka v predvedení členov Divadielka Galéria z Nového Mesta nad Váhom, Slovenská republika. Toto divadielko už zajtra 2. júla o 19.00 h bude hosťovať aj v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci.

  • Veľký umelecký maratón venovaný Pavlovi Popovi

    V Novom Sade sa 30. júna začal veľký umelecký maratón venovaný tretiemu výročiu úmrtia maliara Pavla Popa (1948 - 2019). Z desiatky plánovaných tohtoročných vernisáží, v prvý deň boli zorganizované dve: v galérii „Macut" na SPENSe a v galérii „Sezan Art" na ulici Petra Drapšina 39. V galérii „Macut" je vystavených 25 diel veľkých rozmerov 2 x 1,2 metra, ktoré sú omážom novosadského maliara veľkým umelcom, ktorí poznačili milénium. V galérii „Sezan Art" otvorená bola výstava grafík, ktoré Pavel Pop počas života venoval svojim priateľom a ktoré sú s osobným venovaním. Umelecký maratón bude pokračovať 14. júla v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov (ÚKVS).

  • Karađorđeho hviezda prvého stupňa Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku

    V Paláci Srbska v Belehrade včera prebiehal ceremoniál pri príležitosti Vidovdanu spojený s inauguráciou prezidenta Srbska Aleksandara Vučića. Začal sa štátnou hymnou „Bože pravde" a pokračoval príhovorom Aleksandara Vučića, ktorý včerajším dňom začal svoj druhý prezidentský mandát. V druhej časti ceremoniálu prezident odovzdal zaslúžilým jednotlivcom a inštitúciám vidovdanské vyznamenania. Radom Karađorđeho hviezdy prvého stupňa vyznamenal aj Slovenskú evanjelickú a. v. cirkev (SEAVC) v Srbsku pri príležitosti storočnice jej osamostatnenia. Vyznamenanie prevzal Mgr. Jaroslav Javorník, PhD. biskup SEAVC v Srbsku.

  • Vidovdan

    Vidovdan je jedným z najväčších srbských sviatkov, ktorý slávi Srbská pravoslávna cirkev (15. júna podľa juliánskeho kalendára, 28. júna podľa gregoriánskeho kalendára) a tiež Bulharská pravoslávna cirkev. Osud srbského národa v mnohom súvisí práve s týmto pravoslávnym sviatkom. Vidovdan – starobylý sviatok svätého Vida, je to dátum mýtických rozmerov, synonymum veľkého utrpenia, ale aj víťazstiev a národných inšpirácií. Od bitky o Kosovo, cez prvú svetovú vojnu až dodnes zostal Vidovdan hlboko zakorenený v povedomí ľudí. Medzi Srbmi je známy ako Vidovdan a medzi Bulharmi Vidovden alebo Vidov deň. Význam Vidovdanu pre srbský ľud vyplýva z historických udalostí súvisiacich s týmto dátumom a najvýznamnejšou zo všetkých je Kosovský boj, smrť kniežaťa Lazara a pád tzv. Srbskej ríše. Hoci Srbi utrpeli porážku v boji o Kosovo, oslavujú bitku na Gazimestane ako svoje víťazstvo a každoročne si na Vidovdan pripomínajú veľkosť niekdajšej Srbskej ríše. Sviatok svätého Vida považujú za deň, kedy si pravoverné srbské vojsko zvolilo prijatie do kráľovstva nebeského pred pozemským víťazstvom. Od tejto chvíle sa pokladajú za nebeský národ. Vidovdan sa oslavuje dôstojne, pokojne, bez radosti.

  • Daniel Dudok o menách a priezviskách

    Pred deväťdesiat rokmi 26. júna 1932 v Erdevíku sa narodil slovenský vojvodinský lingvista a dialektológ, vysokoškolský pedagóg Daniel Dudok. Keď chceme hovoriť o menách a priezviskách v našom prostredí, siahneme po knihe profesora Dr. Daniela Dudka Priezviská Slovákov v Juhoslávii, ktorú vydal roku 1999 v Novom Sade Spolok vojvodinských slovakistov. Na úvod k téme poznamenávame, že u Slovákov sa ujala dvojmenná úradná sústava osobných mien (krstné meno a priezvisko), ktorá sa u nás stala úradnou od čias rakúskeho cisára Jozefa II. (1780—1790). Keďže sa Slováci na územie dnešnej Vojvodiny začali sťahovať v polovici 18. storočia, vzácnym materiálom na skúmanie priezvisk sú cirkevné matriky. K nedožitým deväťdesiatinám autora uvádzame niekoľko zaujímavostí z tejto knihy.

  • Jubileum Petrovskej družiny

    Kultúrno-umelecký spolok Petrovská družina s takýmto názvom bol založený pred dvomi desaťročiami, roku 2001. No, dejiny tohto spolku ako inštitúcie s významným poslaním v našich osadách siahajú do roku 1891. Petrovčania sa vtedy začali organizovane stretávať s cieľom založiť si spevokol. No oficiálne povolenie na založenie Petrovského spevokolu bolo vydané až v roku 1901, keď úrady schválili stanovy spolku. Dovtedy však jeho členovia nesedeli so zloženými rukami, ale sa aktívne podieľali na tvorbe programov. Zo začiatku spievali iba muži, prevažne cirkevné piesne. Neskôr začali usporadúvať aj divadelné predstavenia a postupne sa ich činnosť rozrastala. https://slovackizavod.org.rs/sr/narodna-kultura/kulturno-umetnicka-drustva/kulturno-umetnicko-drustvo-petrovska-druzina-backi-petrovac/. Počas jestvovania svoje pomenovanie síce menili, ale ochota nikdy nechýbala. Tak sa podarilo zachovať spolok vyše 130 rokov. Oslavy 130-ročnice prebiehali v sobotu 25. júna 2022 v Slovenskom vojvodinskom divadle a fotograficky ich zaznamenal Juraj Spevák.

  • Daniel Pixiades – laureát Ceny Nového života

    Po príhovoroch riaditeľa Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Vladimíra Francistyho, šéfredaktorky Nového života Zdenky Valentovej Belićovej a predsedníčky Výboru pre kultúru NRSNM Anny Čapeľovej dnes predpoludním sa v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade začalo 66. Literárne snemovanie. Jeho téma tentoraz bola Literatúra v neblahých časoch a venované bolo našim významným literátom, ktorí v tomto roku oslavujú svoje okrúhle životné jubileá: Jarmila Hodoličová (70), Miroslav Dudok (70) , Nebojša Kuzmanović (60) a Annamária Boldocká Grbićová (50) a pripomenuli sa i nedožité narodeniny Zlatka Klátika (100), Andreja Čipkára (90), Daniela Dudka (90), Michala Týra (80) a Jaroslava Supeka (70). Pred začiatkom snemovania udelená bola Cena Nového života, ktorú v tomto roku získal náš exilový spisovateľ žijúci v Kanade Daniel Pixiades. Cenu zdôvodnila predsedníčka komisie Katarína Pucovská, po čom riaditeľ Slovenského vydavateľského centra z Báčskeho Petrovca Vladimír Valentík oznámil, že práve včera tlačou vyšla najnovšia kniha Daniela Pixiadesa Smery a pobrežia – Eseje iných o mne zostavovateliek Zdenky Valentovej Belićovej a Smiljany Pixiadesovej. Následne sa laureát ceny Daniel Pixiades prihovoril prostredníctvom video snímku.

  • Provinčný weltschmerz a Slovenské národné slávnosti

    Slovenské národné slávnosti 2022 sa blížia a ich organizátori: Obec Báčsky Petrovec, Matica slovenská v Srbsku a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny oficiálne zverejnili, že sa uskutočnia v druhý víkend v auguste, od 12. 08. do 14. 08. 2022. Annamária Boldocká Grbićová vo svojej knihe Provinčný weltschmerz (SVC Báčsky Petrovec 2021) v poslednej z deviatich esejí (na konci bič plieska) uvažuje o posolstve Slávností nášho slovenského života a slávnosti nášho národného charakteru. Konfrontuje roky 1919, 1990 a 2019 a rozjímajúc nad stým výročím Slovenských národných slávností pýta sa či sme ešte charakteroví a zápalistí, alebo tí, čo nás zapaľovali, už dávno zhoreli!? A konštatuje: Pominuli sa hodnoty a ich autori, postupne sa rozsýpajú reprezentanti, intelektuálna kritická masa, rozsýpa sa nám slovenčina, a spomienky obrazoborecky blednú. Národnosť starne, odchádza mládza. Odchádzajú potenciálni predáci ako odídenci od svojeti, kým hlúčik chamtivo berie, čo sa ešte dá. Pechoriacej sa, hlavne nesebakritickej perepúti nie je treba nič hodnotného, okrem materiálneho a upísať sa medzi neofeudálnu elitu! Stačí za priehršť forsírovania pretenzií a bratríčkovania sa s posluhovačmi politických a finančných štruktúr. Jeho výsosť malosť je u nás „navýsosť" spokojná. Upozorňuje, že "ak myslíš, si nepriateľ" a ľudia, ktorí predstavujú kritickú mienku, žijú v nepriateľskom ovzduší. Predátorsky sami seba ničíme. Škandalizujeme!

  • IV. Slovenské rozprávky z celého sveta

    Tento rok sa do medzinárodnej súťaže v literárnej a výtvarnej tvorbe detí a žiakov pod názvom „Slovenské rozprávky z celého sveta IV" zapojilo spolu 29 škôl a centier z 13 krajín sveta. Téma súťaže bola: Moje najobľúbenejšie jedlo a z napísaných rozprávok ocenených účastníkov vznikla už štvrtá kniha. Súťaž prebiehala v kategórii prózy a poézie nižších a vyšších ročníkov základných škôl, tiež vo výtvarnej tvorbe a do tejto kategórie sa mohli zapojiť aj deti v predškolskom veku. Organizátorom súťaže je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Základná všeobecnovzdelávacia škola v Užhorode, Ukrajina a ISELA. Žiakom zo Srbska ocenenia odovzdali na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade. „Dvadsiatka ocenených detí si u nás na veľvyslanectve prevzala ocenenia Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v medzinárodnej súťaži „Slovenské rozprávky z celého sveta". Ich víťazné literárne a umelecké práce boli publikované v rovnomennej knižnej publikácii. Pre žiakov I. a II. stupňa základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským (z Báčskeho Petrovca, Hložian, Erdevíku, Aradáča a Pivnice) to bola zároveň príležitosť zoznámiť sa s fungovaním a úlohami veľvyslanectva," – uvádza sa to na facebookovej stránke slovenského zastupiteľského úradu v Srbsku.

  • Oslavy storočnice osamostatnenia SEAVC v Srbsku

    Dejiny osamostatnenej Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi (SEAVC) v Srbsku sa začínali písať 27. 06. 1921, teda pred 101 rokmi. Vtedy vznikol slovenský dištrikt v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov, neskôr to už bola Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a.v. v Kráľovstve Juhoslovanskom, potom Slovenská evanjelická a.v. cirkev v Juhoslávii a v súčasnosti sa menuje Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku. Keďže vlaňajšie oslavy storočnice kvôli pandémii vystali, presunuté boli na tento rok a prebiehali dnes v evanjelickom kostole v Novom Sade za účasti štátnych predstaviteľov a najvyšších cirkevných hodnostárov, ako aj vysokých hostí z krajiny a zahraničia.

  • Slovanský obzor

    Vyšlo prvé číslo druhého ročníka Slovanského obzoru 1/2022, informačného spravodajcu Matice slovenskej z Martina pre slovanský svet a slovenské zahraničie. Ono prináša informačné príspevky zo Srbska, Česka, Chorvátska, Ruska, ale napríklad aj z Veľkej Británie. Na titulnej strane je spoločná snímka z rokovania predstaviteľov Archívu Vojvodiny z Nového Sadu, Matice slovenskej, Ústavu pamäti národa z Bratislavy a poslancov NR SR na Úrade vlády Slovenskej republiky vo februári 2022. Na stranách, ktoré prinášajú prehľad zo slovanského sveta, je text riaditeľa Archívu Vojvodiny Nebojšu Kuzmanovića o jeho aktivitách zameraných na zveľadenie srbsko-slovenských stykov. V rubrike Dejiny, v texte Martina Jarinkoviča sa možno dočítať o slovanskej vzájomnosti vo vzťahoch Slovenskej republiky a Kráľovstva Juhoslávie v rokoch 1939 – 1941. V tomto čísle si pripomínajú významných predstaviteľov Matice slovenskej, erudovaných odborníkov s presahom na slovensko-slovanské vzťahy, ktorí nás navždy opustili v rokoch 2020 a 2021, ale aj storočnicu narodenia Tibora Königa z Báčskeho Petrovca. O ňom a tiež o buste Adolfa Svätopluka Oswalda v Sriemskej Rači píše Katarína Pucovská. Časopis prináša aj informácie o činnosti Matice bunjevskej v Srbsku, so sídlom v Subotici, tiež o ich „šlingeri" ako o bunjevskom písme.

  • Jarné nôty, 26. ročník

    Jarné nôty prvýkrát zazneli pred štvrťstoročím 22. júna 1997. Bola vtedy nedeľa, sviatočný deň a skutočný sviatok hudby. Včera tiež bola nedeľa, sviatočný deň a tiež opravdivý sviatok hudby – Jarné nôty zazneli už 26.-krát. Matičiari petrovského miestneho odboru v čele s Katarínou Melegovou Melichovou sa pred 25 rokmi podujali organizovať festival vedomí, že tento žáner je zanedbaný a naši talentovaní mladí hudobníci odrastajú bez podpory širšieho spoločenstva. Krivdilo sa im, boli zatlačení akoby do kúta a keďže sa nemali kde predstaviť, málokto vedel o ich úspechu. Festival Jarné nôty postupne prerástol v jarný slávnostný zjazd našich mladých interpretov klasických hudobných žánrov, ktorý tentoraz predstavil dvadsiatich mladých hudobníkov. Početnému obecenstvu tak ponúkol možnosť zoznámiť sa na jednom mieste s našimi malými, väčšími, či dorastajúcimi hudobnými talentmi zo všetkých našich slovenských prostredí, ale aj s budúcimi hudobnými odborníkmi, ktorí sa školia, či zdokonaľujú na doktorandských štúdiách vysokých hudobných škôl.

  • 50. FF Tancuj, tancuj...

    Absolútnym víťazom 50. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj je KOS Jednota Hložany. Jeho mladšia tanečná skupina obsadila prvé miesto v kategórii tancov a pre KOS Jednota Hložany získala Cenu a sošku NRSNM. Kultúrno osvetový spolok Jednota z Hložian je aj zakladateľom Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., najväčšej kultúrnej manifestácii Slovákov mimo územia Slovenskej republiky, ktorá každoročne zhromaždí zo tisíc účinkujúcich. Počas 50 festivalových ročníkov sa na tomto festivale obecenstvu predstavilo vyše 40000 ochotníkov, milovníkov slovenského folklóru a piesne. Na tohtoročnej jubilejnej päťdesiatej festivalovej edícii v kategórii speváckych skupín najúspešnejšia bola Dievčenská spevácka skupina Kreatívneho centra Kovačica a v kategórii orchestrov prvé miesto obsadil SKC P.J. Šafárika z Nového Sadu.

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články