Archív
Filter
  • 100 rokov gymnázia v Petrovci

    Včera sa začala a dnes vyvrcholila ústredná časť osláv storočnice slovenského gymnázia v Petrovci. Stredobodom prvého dňa bolo medzinárodné vedecké Sympózium 100 rokov slovenského gymnázia v Petrovci, z ktorého vydali obsiahly zborník prác, v ktorom je na 212 stranách publikovaných 23 referátov. Vyšiel v edícii Storočnica ako piaty zväzok, v náklade 500 výtlačkov. Riaditeľka Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom Anna Medveďová privítala početných vzácnych hostí, predovšetkým zahraničných, medzi ktorými boli až traja bývalí veľvyslanci SR v Srbsku: Miroslav Mojžita, Igor Furdík a Ján Varšo, ako aj účastníkov sympózia, ktorí boli zo štyroch krajín. Žiaľ, miesta v prvom čestnom rade, určené pre predstaviteľov lokálnej samosprávy a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, zostali prázdne, čo najprv s poľutovaním konštatovali a na záver sympózia sa nad tým aj ostro pohoršovali viacerí prítomní.

  • Cez Nadlak je...

    Na XXI. ročníku festivalu Cez Nadlak je... prvé ceny si vyspievali dve Nadlačanky: Ema Velegová a Andrea Fabriová a prvú cenu v najstaršej kategórii získal Kovačičan Pavel Ďuriš, ktorý dostal aj Cenu Dotyku ľudskosti pre najstaršieho súťažiaceho. Andrea Fabriová získala tiež Cenu obecenstva. Na tohtoročnom nadlackom festivale sa zúčastnilo 30 sólistov z Dolnej zeme: z Rumunska, Maďarska a Srbska. Festivalovým orchestrom Salašan aj v tomto roku dirigoval Ondrej Maglovský. Odborná porota pracovala v zložení: Ján Šutinský, Mária Beňáková, Kristína Žukánová, Slovenka Benková Martinková a Juraj Súdi. Moderátori programu boli Juraj Cigáň a Martina Palyová.

  • Veľtrh tvorby vidieckych žien vo Vojvodine

    V ústrety Medzinárodnému dňu vidieckych žien, ktorý sa oslavuje 15. októbra, v sobotu 28. septembra v Šíde usporiadali XI. Veľtrh tvorby vidieckych žien vo Vojvodine. Na podujatí svoju tvorbu prezentovalo vyše 200 združení žien z 35 obcí z celej Vojvodiny. Predstavili sa aj naše združenia žien z viacerých slovenských prostredí: Starej Pazovy, Kovačice, Padiny, Pivnice, Hložian, Kulpína... Sobotné odpoludnie na námestí v Šíde bolo farebno-pestré, s autentickými ručnými prácami a výrobkami starých remesiel, ktoré zachovávajú tradíciu a bohaté kultúrne dedičstvo vojvodinského multietnického prostredia, s množstvom koláčov, kvetín, obrazov, suvenírov...

  • Oslavné a rozlúčkové stretnutie na veľvyslanectve SR

    Vo štvrtok 26. septembra v priestoroch veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade spoločne oslávili Deň ústavy a Deň ozbrojených síl Slovenskej republiky. Slovenská veľvyslankyňa v Srbsku Dagmar Repčeková vo svojom otváracom príhovore vyzdvihla rastúci objem spolupráce medzi Srbskom a Slovenskom, poďakovala svojim partnerom za mnoho úspešných spoločne zrealizovaných projektov a vyjadrila očakávanie, že nadmieru blízke vzťahy medzi našimi dvoma krajinami sa budú môcť bezproblémovo a intenzívne rozvíjať aj naďalej. Žiaľ, keďže sa trvanie mandátu pani veľvyslankyne nachýlilo ku koncu, bola táto recepcia zároveň aj jej rozlúčková. Svojim pôsobením za uplynulé štyri roky sa rozhodne zapísala do pamäti všetkých prítomných a bolo na nich vidieť, že im jej elán, nápady a energia budú veľmi chýbať.

  • Všetko pripravené na gymnaziálne oslavy

    Potešujúce a skormucujúce správy sa dozvedeli členovia Výboru pre oslavy a Organizačného výboru na včerajšom spoločnom stretnutí na pôde Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci, na ktorom ich riaditeľka Anna Medveďová s radoťou a hrdosťou informovala, že prípravy na oslavu storočnice nášho slovenského gymnázia sa ukončujú, že je všetko dobre zorganizované a ubezpečila snáď všetkých, že dobrodincovia nesklamú a že jubileum bude dôstojne zaznamenané. Veľká socha Jána Kollára, duchovného patróna petrovského gymnázia, sa už od dnes hrdo vzpína na gymnaziálnom nádvorí a mladé stromy a nová zeleň, ktoré sa už niekoľko dní zakoreňujú v novom areáli, akoby napovedali, že sa otvára nová, moderná kapitola gymnaziálnych dejín. Smutno však vyzneli slová, že sú s hydroizoláciou budovy určité problémy, keďže pri rekonštrukcii regionálnej cesty cez Petrovec zahrabané boli jarky pred budovou, ktoré mali funkciu odvádzania spodných a povrchových vôd. Teraz voda nemá kam odtekať, zosatáva pod budovou a steny sa preto ťažko schnú.

  • Kumšty Petrovských dní divadelných

    Počas šiestich dní všetkých osem vydarených predstavení navádzali návštevníkov baviť sa, uvažovať, cítiť a myslieť. A práve to je aj jedným z najdôležitejších zámerov divadla. Treba vylákať ľudí von z domu, ísť do spoločenstva (lebo, človek je spoločenská bytosť), pocítiť blízkosť blížneho a myslieť (veď, človek je mysliaci tvor), lebo iba s blízkosťou sa rodí láska, ktorá je hybnou silou celého života a ľudstva. Nedovoliť vzájomné odcudzovanie, uzavieranie sa do svojej ulity, kde neplatia pravidlá a civilizačné normy, kde môže vládnuť egoizmus a potom aj neláska, ktoré ďalej rodí nevraživosť, nenávisť, ktorá vie splodiť veľa zla tohto sveta. Na všetko to, už či priamo, alebo medzi riadkami, upozorňovali herci a režiséri v predstaveniach a nútili publikum konfrontovať sa s tým všetkým negatívnym a zlým. Ten výstražný červený alarm, blikajúci v mysli po každom predstavení, by mohol (a mal) byť impulzom k novým pozitívnym zmenám: nestať sa marionetou v rukách zlostníkov, nebyť stádom poháňaným psychopatmi, ctiť si blížneho, rešpektovať názor a city iných, nehľadať útechu v alkohole, protiviť sa vojne...

  • Krajanský telerozhlas Košice 2019

    V poradí už 17. ročník Tvorivej školy žurnalistiky Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v novom formáte (na rozdiel od predchádzajúcich 15 ročníkov v spolupráci s Katedrou žurnalistiky FiF UK v Bratislave) už po druhý raz v samostatnej gescii ÚSŽZ a jeho partnerov, má od roku 2017 ambíciu v novom kreatívnejšom formáte nadviazať na predchádzajúce projekty ÚSŽZ a jej predchodcu - Domu zahraničných Slovákov, zároveň jej dať i novú kvalitu, obsah aj praktický dosah. V tomto roku sa tvorivé semináre, reportážne dni a aj samotná prezentácia prác redaktorov, reportérov a publicistov upriamuje v dňoch 21.-28. septembra v Košiciach na rozhlasovú a televíznu žurnalistiku, ako aj na oblasť tzv. nových médií vrátane internetových portálov.

  • Novosadské námestie s vôňou bryndzových halušiek a českého piva

    Na Námestí slobody v Novom Sade od 9. septembra prebieha tretí festival národných kuchýň "Food Planet". V prvý večer sa hudbou a jedlom predstavilo Mexiko a po ňom nasledovala Ukrajina, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko... Dnes podvečer na rad prišla Slovenská a Česká republika s kolektívom diplomatov a zamestnancov veľvyslanectiev z Belehradu. Spoločnými silami, ba dokonca aj spoločným spevom, úspešne prezentovali tradičné jedlá, nápoje a kultúry Slovenskej a Českej republiky. Pre početných návštevníkov prichystali bohatý kultúrno-umelecký program, na ktorom vystúpili členovia SKUSu Šafárika z Nového Sadu a dievčence, ktoré reprezentovali Slovensko na súťaži Srbsko v rytme Európy – Magdaléna Kaňová zo Selenče a Marija Milić z Báču.

  • O gymnáziu v časopise Slovenský svet z roku 1923

    „...naši bratia v Juhoslávii nielen žijú, ale sa i organizujú a národne krásne pracujú. Máme ich v juhoslovanskej Báčke zo 30.000, v Torontálskej vyše 15.000, a Srieme takmer 20.000, a môžeme byť bez starostí o ich národné povedomie a o ich budúcnosť. A to je vec, ktorá im robí česť!" Tak písal Slovenský svet – obrázkový časopis Slovenska v roku 1923, a v texte ďalej uvádzal, že si po prevrate Slováci v Juhoslávii urobili svojim národným strediskom Petrovec, z čiastky preto, že je to povedomá a spolu najľudnatejšia slovenská osada, v ktorej žije takmer 8.000 Slovákov, z čiastky preto, že Petrovčania preukázali najväčšiu obetavosť za národné potreby. Tak skrsla v Petrovci i prvá slovenská kníhtlačiareň, v ktorej vychodil i slovenský týždenník Národná Jednota a tam bolo založené i slovenské reálne gymnázium.

  • Dni európskeho dedičstva

    Včera sa v Báči začali Dni európskeho dedičstva. Táto celoeurópska kultúrna a turistická manifestácia prebieha počas septembra v 50 krajinách a má za cieľ zachovávať dedičstvo ako súčasť kultúrnej identity, ale aj ako smer ďalšieho rozvoja. Spoločne ju podporujú Rada Európy a Európska komisia. V Európe sa organizuje už 27 rokov a v Obci Báč od roku 2002.V rámci podujatia včera večer odznel duchovný koncert v chráme obnoveného františkánskeho kláštora, na ktorom vystúpil chór a orchester žiakov z Báču a zo Selenče a komorný zbor Zvony zo Selenče, všetky pod vedením Dr. Juraja Súdiho, ako aj komorný zbor Musica Viva z Báčskeho Petrovca s umeleckou vedúcou Marienou Stankovićovou Krivákovou a komorný zbor Nádeje z Pivnice s dirigentkou Annou Stojnevovou. V programe ešte účinkoval komorný zbor Santa Marija z Báču a Stanka Čoban. Františkánsky kláštor bol po reštaurovaní otvorený koncom júna tohto roku a kľúče od obnoveného objektu odovzdal šéf Delegácie Európskej únie v Srbsku Sam Fabrici. V kláštore včera predstavili aj nominačnú žiadosť o zapísanie báčskej kultúry do svetovej listiny UNESCO.

  • Bohaté Petrovské dni divadelné

    Tohtoročné Petrovské dni divadelné, – v poradí 24.– štartovali včera večer a potrvajú do utorka 24. septembra. Na slávnostnom otváracom programe sa prihovorila riaditeľka Slovenského vojvodinského divadla Viera Krstovská, ktorá zdôraznila, že sa pri voľbe predstavení pridŕžali pravidiel, aby na podujatie dostali najlepšie ohodnotené predstavenia. V tej súvislosti podčiarkla, že preto si zvolili Tartuffe, ktoré bolo absolútnym víťazom na Festivale vojvodinských profesionálnych divadiel a jeho režisér Igor Vuk Torbica bol vyhlásený za najlepšieho režiséra tohto roku. Toto predstavenie, ktoré vzniklo v koprodukcii Srbského národného divadla z Nového Sadu a Národného divadla zo Somboru si už včera diváci mohli pozrieť a spolu s hercami mali možnosť vyše dve hodiny (a potom aj na ceste domov a ešte dlhšie) uvažovať aj o vlastnej identite: kam patríme, či do stáda, ktoré slepo nasleduje vodcu, alebo sa s tou zmanipulovanou masou nemôžeme stotožniť, veď rozum máme, pričom riskneme vylúčenie z práce a zo spoločnosti a dokonca si ohrozíme vlastný život.

  • Veterná energia z Kovačice

    V roku 2017 podpísaná bola zmluva o dodávke 38 veterných turbín pre veternú elektráreň Kovačica a dnes tie turbíny banátske vetry už naplno roztočili. Do tohto veterného parku investovala izraelská spoločnosť Enlight, ktorá tu plánuje výrobu 300 GWh energie, čo predstavuje takmer jedno percento celkovej elektrickej výroby v Srbsku a malo by vystačiť na zásobovanie 68 000 domácností. Veterný park s výkonom 104,5 MW skúšobne dali do prevádzky pred niekoľkými mesiacmi a na dnešnom slávnostnom oficiálnom otvorení sa zúčastnil aj minister baníctva a energetiky Aleksandar Antić. On zdôraznil, že Srbsko aj naďalej bude podporovať projekty z oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sú významné pre životné prostredie.

  • Bohatá sobota v Kysáči

    V poradí 4. Festival slovenského ľudového kroja Slovákov v Srbsku bude prebiehať v sobotu 21. septembra 2019 v Kultúrnom centre Kysáč, ul. Slovenská 22. V rámci podujatia sa uskutoční otvorenie Galérie dr. Ľudevíta Miloša Mičáteka, premiéra slovenského etnomuzikálu Anička a Janíčko, módna prehliadka návrhárky Jaroslavy Wurll Kocanovej, módna prehliadka starých slovenských ľudových krojov Slovákov v Srbsku, krst knihy 70 sukieň mala... udelenie cien: Miss festivalu a Ceny za najautentickejšie kroje, súťaž o nаjkrajší slovenský hlas v kroji a tanečná zábava.

  • 101. Brankine narodeniny

    Neobťažovať sa s rokmi a na starobu sa pozerať ako na radosť zo života, ktorú nám dal Boh i príroda – poradila vždy usmiata Branka Veselinović na včerajšej oslave svojich 101. narodenín. Narodila sa v Rakúsko-Uhorsku 16. septembra 1918 v Starom Bečeji. Vyše 80 rokov sa zaoberá herectvom a za túto svoju prácu, ako aj za humanitu, získala najvyššie uznania. Aj keď hrdo nosí titul najstaršej srbskej herečky, Branka stále neúnavne pracuje – píše, kreslí, cvičí gymnastiku, pomáha ľuďom v nešťastí... a všetko to robí s jej príslovečným úsmevom. Ešte vždy sa angažuje v humanitárnych podujatiach pre seniorov a deti, po ktorých vždy túžila a vlastné nikdy nemala. Je polyglot, hovorí anglický, ruský, nemecký, francúzsky a maďarský jazyk.

  • Drobné postrehy o podstatných veciach

    Vracala som sa domov z práce a pri nástupe do autobusa sa mi veľmi slušne prihovoril šofér. Na prvý pohľad a na prvé slová som uzavrela, že je pán šofér zrejme z tej starej gardy, ktorej slušnosť bola vštepená, tak v domácej, ako aj školskej výchove a ktorá sa vlastne ani neoslovovala s „pán", ale výlučne so „súdruh". Výzor síce vie oklamať, ale mohla by som tvrdiť, že je pán súdruh nie ani takým mladým dôchodcom. Teda, autobus riadi človek, ktorý by si pravdepodobne dávno mal užívať zaslúžený dôchodok. A prečo ho zamestnávateľ angažuje a riskuje, že šofér nedokáže načas reagovať? Akosi logická odpoveď by mohla byť aj taká, že máme výrazný nedostatok šoférov. Túto moju tézu by mohli potvrdiť aj dnešné správy. „Musíme vynakladať úsilie a zadržať v krajine medicínskych robotníkov a technikov..." vyhlásila premiérka Srbska zdôvodňujúc najnovší vládny návrh o zvýšení platov. Zo Stavebnej komory Srbska prišli dnes aj exaktné údaje o tom, že v tejto chvíli Srbsku chýba okolo 90 tisíc remeselníkov všetkých profilov a priemerný vek našich vyškolených majstrov je okolo 55 rokov.

  • Centrálne kúrenie v Dunđerskových kaštieľoch

    Kulpínsky kaštieľ je takmer 200-ročný a vybudovaný bol roku 1826. Pred 130 rokmi, v roku 1889 ho kúpil Lazar Dunđerski, ktorý ho daroval synovi Đorđemu. Objekt bol rekonštruovaný roku 1912 a pravdepodobne vtedy bolo do neho namontované dovtedy nevídané kúrenie. Lazar Dunđerski bol totiž priekopníkom parného vykurovania a prvý ho zaviedol na Balkáne do svojho kaštieľa v Čeláreve, ktorý daroval ďalšiemu svojmu synovi Gedeonovi. Bolo teda samozrejmosťou, že aj Đorđemu dožičí rovnaký komfort. Dodnes kulpínsky kaštieľ v pivničných priestoroch ukrýva pozostatky zložitého systému ústredného vykurovania teplým vzduchom. Pec sa nachádza v blízkosti zadného vchodu a teplý vzduch sa potrubím odvádzal do horných miestností, kde sa v stenách nachádzali otvory, cez ktoré vzduch cirkuloval.

  • 24. PDD

    Tohtoročné Petrovské dni divadelné budú prebiehať v dňoch 19. až 24. septembra a prinášajú osem inscenácií profesionálnych divadiel zo Srbska a zo Slovenska a jedno sprievodné podujatie. Program je pestrý a začína sa vo štvrtok otváracím ceremoniálom a vernisážou a pokračuje hrou Tartuffe Srbského národného divadla z Nového Sadu a Národného divadla Sombor . Do Petrovca prichádzajú aj divadlá zo Subotice, Martina, Košíc, Spišskej Novej Vsi, Banskej Bystrice, Rožňavy a Sriemskej Mitrovice. Vstupenky sú od dnes v predaji a komplet lístkov stojí 1500 dinárov. Vstupné na jednotlivé predstavenia sa pohybuje od 200 do 300 dinárov a všetky budú prebiehať v Slovenskom vojvodinskom divadle.

  • Chlieb

    Pšenica je pozvážaná a žitko sa mele, mele... Bude z neho „chlieb náš každodenný". Chlieb je symbolom jedla, symbolom prežitia. Chlieb, ako zvláštny fenomén denne konzumujeme a nikdy nám nezunuje. Vôňa čerstvo pečeného chleba znásobuje chuť k jedeniu. Lebo, vôňa chleba je vôňou vôní. Je to pravôňa nášho tuzemského života, vôňa harmónie, pokoja a domova. V dejinách ľudstva chlieb sa postupne stal univerzálnym ochrancom života, používa sa vo všetkých obradných úkonoch. Kultúra chleba je metaforou dejín, symbolom všetkého, čo život činí. V našej dolnozemskej kuchyni je zastúpený prevažne pečený chlieb, menej však vieme o varenom chlebe, ktorý dobre poznajú na Slovensku a v Česku.

  • SEAVC v Silbaši – 180 ročná

    Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Silbaši tohto roku oslavuje 180. narodeniny. Je to príležitosť aspoň skrátka povedať niekoľko slov o jej ceste za uznaním.

    Prví Slováci v Silbaši, ktorý bol komorskou osadou, sa objavili koncom 18. storočia (dokázateľne v roku 1792). V literatúre sa chybne uvádza rok príchodu 1814, eventuálne rok 1816. Pravdou je však, že sa tieto roky vzťahujú na začiatky slovenskej evanjelickej cirkvi.

  • Doktor, rytier, kapitán a oficier chmeliarstva

    Ján Kišgeci sa narodil v období chmeľových oberačiek, 10. septembra 1941 v Báčskom Petrovci. Od prvého dňa svojho života do pľúc nasával vôňu chmeľu, rástol s ňou a ona sa postupne zapisovala do jeho DNK. Neskôr tento náš významný doktor poľnohospodárskych vied, univerzitný profesor a akademik získal aj najvyššie chmeliarske uznania Internacionálnej chmeliarskej únie, v roku 1979 mu v Španielsku udelili Rad rytiera chmeľu, potom v roku 2005 v Číne sa mu dostal Rad oficiera chmeľu a roku 2007 v Spojených Štátoch Rad chmeliarskeho kapitána. Tie tituly svedčia, že Jána Kišgeciho zaraďujú medzi najpoprednejších znalcov chmeľu v celom svete.

  • Uhorský Ústavopis z roku 1872

    Ústava, najvyšší zákon republiky, ktorý musí dodržiavať každý obyvateľ toho ktorého štátu. Preto sa okrem „úradného" paragrafového vydania dostáva medzi obyvateľov jednoducho (zrozumiteľne) spísané všetko, čo majú o nej vedieť. Do rúk sa nám dostala útla, sto stranová knižočka „Ústavopis čili nauka o právach a povinnosťach občanských...", ktorá bola určená, ako sa ďalej na úvodnej strane uvádza – „pre počiatočné, opakovacie a mešťanské školy, učiteľské prípravovny a pre pospolitý ľud v Uhorsku." Zostavil ju Gabriel Zaymus a vydal Spolok sv. Vojtecha tlačou v Turčianskom sv. Martine roku 1872. Téma je zrozumiteľne (populárne) spracovaná pre určenú cieľovú skupinu, preto sa ani nepatrí do textu vstupovať vlastným komentárom, a tak v ňom budú prevládať kópie výrezov.

  • Donorský večierok

    Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci v tomto roku jubiluje a veľkolepé oslavy storočnice jeho pôsobenia budú prebiehať o necelý mesiac, v pondelok 30. septembra a v utorok 1. októbra. Keďže na oslavy, aké si zasluhuje sté výročie, treba zabezpečiť značné prostriedky, ktorých nikdy dosť, kolektív našej jubilujúcej vzdelávacej ustanovizne sa rozhodol usporiadať darcovský večierok. Prebiehal včera, no počasie mu veľmi ne-žičilo. Prietrž mračien a výpadky prúdu iste odradili nejedného potenciálneho dobrodinca. Anna Medveďová, riaditeľka gymnázia, vítajúc tých najrozhodnejších, nezlomných podporovateľov podčiarkla, že podobné počasie bolo aj pred sto rokmi, 8. septembra 1919, keď sa konalo zasadnutie gymnaziálneho kuratória, na ktorom sa rozhodovalo o výstavbe slovenského gymnázia v Petrovci. Tak ako pred storočím, aj včerajšia schôdza sa napriek kalamite predsa uskutočnila.

  • Gymnaziálne oslavy sa začali s farbami

    Výtvarníckym táborom Karola Miloslava Lehotského, ktorý sa začal 6. septembra 2019 a pokračoval aj v nasledujúci deň, štartoval oficiálny program osláv storočnice petrovského gymnázia, v súčasnosti Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom. Tábor bol organizovaný tak pri príležitosti gymnaziálneho významného jubilea, ako aj 30-ročnice galérie tohto gymnázia, ktorá nesie meno nášho prvého akademického maliara Karola Miloslava Lehotského. V nej sa nachádza zo 60 obrazov našich akademických maliarov a po tomto tábore mala by získať ďalších asi 20 nových prác. Na tábore sa zúčastnilo jedenásť umelcov, ktorí svoje namaľované práce venujú gymnáziu, avšak obrazy prisľúbili aj niekoľkí ďalší akademickí maliari, ktorí sa na tábore z akýchkoľvek dôvodov nemohli zúčastniť.

  • Sedemdesiatka SĽUKu

    Oficiálnym dátumom vzniku Slovenského ľudového umeleckého kolektívu SĽUK je 5. september 1949 a teda včera toto teleso oslávilo 70. narodeniny Od roku 1950 sídli súbor v Bratislave-Rusovciach. Za 70 rokov svojho pôsobenia SĽUK absolvoval tisícky predstavení vo viac ako 60 krajinách sveta, kde miliónom divákov ponúkol široké spektrum svojich programov. V novembri roku 2014 navštívil aj dolnozemských Slovákov a v Petrovci vystúpil na záver svojho dolnozemského turné, ktoré sa začalo v Maďarsku, pokračovalo v Rumunsku a v našej krajine celovečerné, poldruha hodinové koncerty boli v Starej Pazove, v Kovačici a petrovským vystúpením sa dolnozemské turné 65-ročného SĽUKu ukončilo.

  • Európsky deň židovskej kultúry

    Židovská kultúra je veľkolepá, avšak v dejinách bola neraz brutálne nivočená. Snáď i preto si v prvé septembrové dni široká verejnosť pripomína Európsky deň židovskej kultúry. V Novom Sade tento deň oslávili v minulú nedeľu. Dvere novosadskej synagógy boli doširoka otvorené. V minulosti, pokým Židov v Novom Sade bolo niekoľko tisíc, táto monumentálna sakrálna stavba slúžila pre bohoslužobné obrady. Vysvetlivku, prečo ich teraz už nieto, nachádzame na priečelí synagógy, na tabuli s textom: „Z tejto budovy boli 26. IV. 1944. roku deportovaní novosadskí Židia do nacistických koncentračných táborov skazy".

  • Bibiana v Kulpíne

    Školský zvonec v pondelok označil začiatok nového školského roka aj v kulpínskej základnej škole. Do lavíc si sadlo 211 detí, čo je vzhľadom na vlaňajšok zníženie o 7 žiakov. V júni totiž vyprevadili 24 ôsmakov a nových prváčikov pribudlo iba 17. Nateraz sú rozdelení do slovenskej a srbskej triedy, v slovenskej je 12 a v srbskej iba 5 detí. Už v prvý školský deň do tejto školy zavítali vzácni hostia z Medzinárodného domu umenia pre deti BIBIANA a vydavateľstva BUVIK z Bratislavy, ktorých do Kulpína sprevádzali majiteľ galérie Babka Kovačica Pavel Babka a ilustrátor Miroslav Hraško z Hajdušice. Hostia priniesli do školy knižné dary a usporiadali výstavu najkrajších detských ilustrácií, ktorú BIBIANA už 10 rokov organizuje v slovenských vojvodinských školách. Hostí privítala riaditeľka školy Jovanka Zimová.

  • SVÆTY za dedinou

    Dej sa odohráva prevažne v krčme. „Krčma je však zveličenie, je to taký mikrokozmos, v ktorom sa stretávajú rôzne tipy ľudí, obnažujú tam svoje nedostatky a neraz ich zveličujú. Cez takú metaforu sme chceli povedať niečo o dnešku," ozrejmuje Dušan Bajin, režisér najnovšej predlohy Slovenského vojvodinského divadla z Báčskeho Petrovca, ktorá má vizuálny dvojnázov: „Svätý", alebo „Svety" za dedinou. Podľa režisérových slov, v slovenskom ponímaní ten „svätý" za dedinou je vskutku pasívny človek, ktorý sa nezaujíma, ktorý sa nestará, ktorý necháva, aby veci okolo neho plávali. Mnohí sa pritom tvárime, že sa nič nedeje, a veru sa deje, tvárime sa, že sme svätí a pritom sme možno iba nie schopní konať. Na opačnej strane sú ľudia, ktorí konajú a odchádzajú odtiaľto, idú za tými svetmi za dedinou.

  • Spolupráca Archívu Vojvodiny s Múzeom SNP

    Slovensko si 29. augusta veľkolepými celoštátnymi oslavami v Banskej Bystrici pripomenulo 75. výročie Slovenského národného povstania (SNP). Pamiatku a odkaz hrdinov najvýznamnejšej udalosti novodobých slovenských dejín si uctila aj ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková. Ona na oslavy pozvala aj predstaviteľov Archívu Vojvodiny z Nového Sadu v čele s riaditeľom ustanovizne Nebojšom Kuzmanovićom. Po ceremoniály ministerka prijala novosadskú delegáciu, s ktorou rokovala o spolupráci Múzea Slovenského národného povstania a Archívu Vojvodiny. Spolupráca by mala byť zameraná na výskum zločinov páchaných na Slovákoch v II. svetovej vojne, ale aj na ďalšie spoločné projekty. Pri tej príležitosti slovenská ministerka sa poďakovala Nebojšovi Kuzmanovićovi za afirmáciu srbsko-slovenského priateľstva a kultúrnych stykov v jeho publicistickej a vedeckej práci a udelila mu Pamätnú medailu 75. výročia Slovenského národného povstania.

  • Úspešný štart kulpínskych volejbalistov

    V piatok 30. augusta 2019 v Kulpíne zohrali prvý súťažný pohárový zápas v novej sezóne VK Kulpín a VK Futog. Tohtoročná súťaž sa začala skôr než obvykle, čo sa odzrkadlilo aj v hre oboch celkov. Keďže je začiatok sezóny a začiatok príprav, hráči oboch mužstiev urobili viacero chýb. Ide i dva priateľské tímy, ktoré, často spolu trénujú, takže aj tento zápas prebiehal vo férovom duchu. Kulpínčanom v minulej sezóne postup do Prvej ligy unikol za jeden bod v poslednom kole. Tohtoročnú sezónu začínajú s presvedčivou hrou, takže neprekvapuje, že počas celého zápasu dominovali a prvoligový celok z Futogu porazili 3:1. Prvý set Kulpínčania presvedčivo zvíťazili a v druhom sete, keď mali náskok sedem bodov, kompletná prvá zostava odišla na lavičku a do hry boli nasedení hráči, ktorí zriedkavejšie hrajú. To využil protivnícky celok, ktorý druhý set získal v svoj prospech. V treťom a štvrtom sete už hralo najsilnejšie zloženie, takže oba sety presvedčivo vyhrali.

  • Slováci z Bulharska

    Do Bulharska sa Slováci sťahovali koncom 19. a začiatkom 20. storočia najmä z Banátu, Báčky, Sriemu, teda z Juhoslávie, a zo Sedmohradska (terajšieho Rumunska). Viac o nich sa možno dozvedieť z webovej stránky www.ssb.sk, kde sú v elektronickej knižnici uložené Ročenky Spolku Slovákov z Bulharska: http://www.ssb.sk/kniznica/. Tento spolok v súčasnosti sídli na Slovensku a tam pravidelne organizuje rôzne stretnutia a akcie. Najnovšie sa podujal organizovať „Dolnozemskú kvapku krvi". Ide o dobrovoľné darcovstvo krvi, ktoré plánujú zrealizovať dňa 16. septembra 2019, no v prípade väčšieho záujmu akciu predĺžia na celý týždeň. Odber krvi sa uskutoční na odberných miestach v Bratislave (Ružinov a Kramáre) a v Trnave, s možnosťou dohovoru odberu aj v inom meste (Nitra, Nové Zámky, Trenčín, Žilina, Martin, Banská Bystrica, Poprad, Prešov, Košice). Ak ste darcom krvi, alebo sa ním chcete stať, kontaktujte organizátorov do 11. septembra na email: spolokssb@gmail.com alebo cez facebook: Spolok Slovákov z Bulharska.

  • Riečanské bryndzové halušky v Kulpíne

    Bolo to pred pätnástimi rokmi, v marci roku 2005, keď predstavitelia malebnej obce Riečka zo Slovenska zavítali do Kulpína s jasným zámerom ponúknuť kulpínskemu vedeniu návrh na družbu. Tak sa to začalo. V nasledujúcom roku spoluprácu podpísali a družba dnes už priam prekvitá. Každoročne sa stretajú vedenia dvoch osád, spolky žien, futbalisti, rybári... ide pritom akoby o rodinné záležitosti. Od toho prvého stretnutia riečanskú výpravu vedie starosta obce Riečka Marián Spišiak. Aj v tomto roku bol v čele delegácie, ktorá pricestovala na Predslávnosťové dni v Kulpíne, a ktorá sem priniesla 10 kilogramov bryndze, viac kilogramov slaninky a také množstvo riečanskej vody, ktoré malo vystačiť na uvarenie aspoň piatich kotlov halušiek. V nedeľu, v posledný deň kulpínskych slávností, Riečania vysoko vyhrnuli rukávy, neželeli seba a ostošesť pracovali v tej júlovej letnej pále. Bryndzovými haluškami chceli pohostiť všetkých návštevníkov v kulpínskom loveckom dome, ktorých bolo viac sto. Čo si zmysleli, to urobili. No, a tie halušky, snáď aj preto, že sa varili v tej čírej riečanskej vode, chutili ako nikdy predtým. Vďaka, milí kamaráti.

  • Bicyklom za Slovákmi

    Traja kamaráti, maďarskí Slováci, študovali v Bratislave, po návrate do Maďarska spolu zakladali Organizáciu slovenskej mládeže, dnes všetci traja pracujú na národnostnom poli a dodnes spolu každoročne trávia týždennú cyklo dovolenku medzi Slovákmi v zahraničí. Anton Paulik, parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku, Štefan Kraslán, vedúci odboru menšinového školstva na štátnom ministerstve a Imrich Fuhl, novinár a básnik, konateľ vydavateľskej Spoločnosti SlovakUm a zakladateľ a prevádzkovateľ nezávislého portálu www.oslovma.hu, sa rozhodli tohtoročnú dovolenku stráviť s nami. Pred jedenástimi rokmi si zmysleli cestovať bicyklom za Slovákmi, a tak najprv išli na Slovensko, potom aj do Čiech a v tomto roku ich cesta priviedla do Vojvodiny. Vraj vlani, keď boli na Stálej konferencii Slovákov v Bratislave počuli, že sa Vojvodina vyprázdňuje, že o 30 rokov nik tam už nebude, tak si povedali, že idú sa tam pozrieť, kým Slováci tam ešte sú... A tu ich prekvapila slovenčina v bežných rozhovoroch, na uliciach, v úradoch, predajniach, slovenské nápisy na všetkých inštitúciách... Prisľúbili, že prídu aj na budúci rok.

  • Chmeľ náš domáci

    Ešte si mnohí dobre pamätáme na to, ako koncom augusta a začiatkom septembra celý Petrovec rozvoniaval chmeľom. Tá vôňa sa šírila z 1500 ha chmeľníc a vtedy sa aj akýsi rozbláznený duch chmeľu a piva v čase oberačky vznášal nad dedinou – množstvo ľudí, rôzne kroje a nárečia, spev, smiech... Do Petrovca sa hrnuli húfy ľudí z rôznych častí krajiny, – „oberáči". Nálada bývala veselá. Možno to bola radosť z práce, zo zisku, z nových známostí a možno i zo sedatívnych účinkov chmeľu. Tie účinky medicína aj dnes využíva pri nervovej podráždenosti, nepokoji, nespavosti, migréne, stavoch napätia a vyčerpania. Aj pivo dobre chutí, zvlášť v letnej horúčave.

  • IN MEMORIAM – Vieroslava Tímárová

    Dňa 23. augusta 2019 nás po ťažkej chorobe navždy opustila odborná inšpektorka Vieroslava Tímárová z Nadlaku z Rumunska.

  • Revitalizácia ZŠ M.Tita v Padine

    Základná škola M. Tita je počtom 410 žiakov najväčšia slovenská škola v zahraničí, kde žijú Slováci. Celý vyučovací proces sa realizuje v slovenskom jazyku. Získaním finančných prostriedkov v sume 7 300 euro z ÚSŽZ v rámci mimoriadnej dotácie a podpory NRSNM sa realizuje projekt: Výmena okien na ZŠ M.Tita v Padine, ktorý má za cieľ vylepšiť materiálno-technické podmienky pre výučbu žiakov a prispieť tým k skvalitneniu vzdelávacieho procesu v najväčšej slovenskej škole v Srbsku a v zahraničí vôbec.

  • Píšeš? Píšem! – X. seminár tvorivého dramatického písania

    V roku 2010 seminár tvorivého dramatického písania prvýkrát v Pivnici usporiadali s cieľom motivovať mladých ľudí dramaticky tvoriť. Zo začiatku záujem o zaškolenie nebol veľký, no predsa bol. Preto ho aj o rok zopakovali a rozšírili o ďalšie obsahy. Výsledky posmeľovali. Augustové páľavy potom už nemohli odradiť iniciátorov projektu Katarínu Mišíkovú Hitzingerovú a čelných ľudí Divadla Janka Čemana z Pivnice pokračovať v začatom. Vlani prebiehal už deviaty ročník semináru Píšeš? Píšem! a jeho témou bol ČAS. Ako ten čas plynul, tak sa aj seminár rozmáhal, narastal. Rozšírený bol o dielne: výtvarnú, žurnalistickú, písanie blogu, muzikálovú, rozhlasovo – pohybovú, dielňu storytelleru... S pribúdaním rokov postupne sa zvyšoval aj počet frekventantov a tiež lektorov. Z deväť prvých absolventov vlani ich počet stúpol na 63 a z jedného lektora na trinásť. Seminár Píšeš? Píšem! sa tak stal malým festivalom, o ktorý v tomto jubilejnom roku záujem prejavilo až 78 menších a väčších nadšencov rôznych druhov umeleckého prejavu. Témou tohto ročníka sú SPOMIENKY. Na desiatom ročníku si treba zaspomínať a ohliadnuť sa na prejdenú cestu.

  • Bačúr v Novom Sade a Bibiana v Kulpíne...

    Obe tieto podujatia spája Galéria Babka z Kovačice a jej majiteľ Pavel Babka. Čiže Bibiana, Medzinárodný dom umenia pre deti www.bibiana.sk/sk prichádza do Kulpína 2.septembra a retrospektivnu výstavu 82 obrazov k 82. narodeninám padinského insitného umelca Jána Bačúra usporiadajú 19. septembra 2019 o 19. h v Múzeu Vojvodiny. Výstavou: Ján Bačúr, bard slovenského insitnéhoh maliarstva v Srbsku Galéria Babka, Múzeum Vojvodiny a NRSNM chcú priblížiť aj širšiemu publiku nanajvýš plodnú životnú púť tohto nášho súčasného naivného maliara s najvyššími štátnymi a zahraničnými oceneniami. Bibiana sa už v prvý školský deň nového školského roka predstaví v Kulpíne, kde riaditeľ tejto medzinárodnej inštitúcie Peter Tvrdoň kulpínskym žiakom odovzdá priliehavé darčeky. Bibiana dlho spolupracuje s Galériou Babka a Peter Tvrdoň nechýbal na oslavách osemdesiatín Jána Bačúra.

  • Preobrazenie Pána

    Premenenie Pána alebo Preobrazenie, Преображенїе Господа Бога je jedným z dvanástich veľkých sviatkov v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. Slávi sa 19. augusta (resp. 6. augusta podľa juliánskeho kalendára ). Sviatok pripomína Ježišovo premenenie na vrchu Tábor. „Keď počuješ o Pánovom premenení, nemysli si, že zo seba zložil telo. Ono ostalo vo svojej podobe, veď počuješ o jeho tvári a odeve. On sa iba stal svetlejším, keď z neho trochu zažiarilo božstvo" (bl. Theofylakt). Teda, Premenenie neznamená potlačenie toho, čo je v nás ľudské, ale naopak, očistenie a správne osvetlenie, v ktorom plne vynikne jeho krása. Premenenie sa na kresťanskom Východe oslavuje od VII. storočia a na Západe od roku 1457, po veľkom víťazstve kresťanských vojsk nad Turkmi pri Belehrade v r. 1456. Sviatok sa slávi v čase, keď dozrievajú plody zeme. Podľa pranostík na Premenenie sa premieňa "hora a voda" ohlasujúc skorú jeseň, prestáva kúpanie na otvorených vodách a začína sa sezóna hrozna... Z Ochridského Prológu Sv. Nikolaja Velimiroviča Preobrazenie zo srbčiny preložil Pavel Ďurčok zo Zreňaninu.

  • Už takmer storočná Národná jednota

    Prvé číslo týchto petrovských novín vyšlo v sobotu 21. februára 1920, hoci v titulku sa píše, že „vychodí každý piatok". Takže do tých sto rokov im chýba vari už len pár dní.

  • Výzva na účasť na festivaloch v Kovačici

    Z Kovačice vyzývajú skladateľov a malých spevákov zúčastniť sa na 27. festivale Rozspievané klenoty 2019 a na 21. festivale Letí pieseň, letí 2019. Rozspievané klenoty budú v nedeľu, 27. októbra 2019 v Dome Kultúry 3. októbra v Kovačici a Letí pieseň letí v nedeľu, 15.decembra 2019 tiež v Kovačici. Prihlášky prijímajú do 1. októbra 2019.

  • Očami a perom účastníka prvých obnovených slávností

    Dobre si pamätám prvé obnovené Slovenské národné slávnosti v roku 1992. Bol som vedúcim FS V pivnickom poli a celej výpravy Pivničanov do Petrovca. Pricestovali sme v popoludňajších hodinách a zložili si veci v Z.Š. Jána Čajaka. Mali sme dosť času, takže sme si išli popozerať Vrbaru a potom aj ihriská za školou, kde bolo postavené „javisko". To improvizované „javisko" boli vlastne vedľa seba umiestnené poľnohospodárske vlečky, ktoré boli nie celkom rovnakej výšky a kvality. Poradil som preto organizátorom, aby ich upevnili a na hornú časť položili platne, ktoré by vlečky udržali pospolu. Majstri tak aj urobili, potom ich vyzdobili, elektrikári na ne namontovali osvetlenie, urobené boli aj schody a krytá časť zákulisia... Program sa začal príhovormi a po nich nasledovali speváci, tanečníci, hudobníci...

  • Butko a Kafkov Proces v Petrovci

    Život je proces a život každého jednotlivca je aj súdny proces. Nakoniec súdneho procesu býva vyrieknutý rozsudok. Za svoje skutky treba zodpovedať. Ako sa teda správať a ku komu sa pridať, aby rozsudok nebol príliš ťažký? Svet je totiž čoraz výraznejšie rozdelený. Na ktorej strane je dobro a na ktorej zlo? Zlo býva zväčša dobre maskované a neraz sa stotožňuje s diabolskou mocou. Ale, ...diabol neexistuje, sú len milióny malých ľudských bytostí, ktoré mu slúžia. Slúžime mu tiež? Román Proces Franza Kafku na to neponúka odpoveď, skôr poukazuje na možnosť voľby. Odpoveď treba hľadať hlboko v sebe, ponoriť sa do svojho vnútra a ujasniť si, – sám so sebou a sám sebe, – čo chcem, na čom mi záleží, či sa chcem dostať čo vyššie na tej narastajúcej pyramíde zla, alebo mi viac znamená dobro tohto sveta. Peter Serge Butko nacvičuje v Petrovci divadelnú adaptáciu tohto diela, z ktorého v konečnej podobe vzniká komický horor s prvkami džezovej opery, s kabaretnou a modernou hudbou, s krásnymi 3D projekciami a vizuálnymi efektmi. Premiéra bude už na sobotu 17. augusta 2019 o 20. h v Slovenskom vojvodinskom divadle.

  • Tradičný odev žien v Padine

    Krásnu, vzácnu knihu Zachovajme od zabudnutia – Tradičný odev žien v Padine, ktorú pred asi dvomi mesiacmi prvýkrát predstavili v Padine, si mohli s obdivom obzrieť a kúpiť aj návštevníci tohtoročných Slovenských národných slávností v Petrovci. Predávali ju na stánku padinského spolku žien a Asociácia slovenských spolkov žien ju prezentovala spolu s ďalšími publikáciami našich autoriek. Knihu vydal Spolok žien v Padine vedený Elenkou Haníkovou, ktorá sa spolu s etnologičkou Zdenkou Obšustovou podpisujú ako zostavovateľky. Okrem odborných etnologických posudkov, využité sú tiež poznatky informátorov Anny Brachnovej, Pavla Petráša, Zuzany Masárykovej a Anny Halajovej. Kniha je bohato ilustrovaná fotografiami autorov Marka Markova, Paľa Sampora, Foto studia Centar Padina, Petra Dešića a archívu SŽ v Padine.

  • Na slávnostiach „facka" novinárstvu

    Z nedeľňajších udalostí tohtoročných Slovenských národných slávností vyberáme jednu udalosť, ktorá by mala byť čerešničkou na tortu, keďže sme oslavovali tri veľké storočnice, no nebolo tak a stal sa práve úplný opak. Mnohí tohtoročné stretnutie novinárov vnímali nielen ako bodku nezávislému, objektívnemu informovaniu, lež aj ako zrkadlo našej neblahej menšinovej reality. Ak Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) nedovoľuje kritické poznámky na jej účet, je to míľami vzdialené od demokracie a slobody tlače. Žiaľ, stalo sa, že Výbor pre informovanie NRSNM písomne žiadal, aby novinár Juraj Bartoš nebol vyslaný sledovať tradičné slávnosťové stretnutie novinárov. Pritom, Juraj Bartoš je toho času snáď najstarší, aktívny, vyškolený náš dolnozemský slovenský novinár, ktorý si počas pracovnej doby získal dobré meno a renomé objektívneho novinára. Namiesto rešpektu a novinárskeho ocenenia, ktoré sa na tom stretnutí udeľovalo, dostalo sa mu šikanovanie. Prečo treba umlčať novinárov? Na obranu Juraja Bartoša si zastala časť redakcie Hlasu ľudu a Združenie novinárov Srbska, ktoré na svojej webovej stránke upozorňuje našu národnostnú radu, aby nezasahovala do politiky redigovania tohto nášho týždenníka.

  • Sobotňajšie slávnosťové programy

    Zhromaždenie Matice slovenskej v Srbsku býva ústredným podujatím sobotňajšieho programu Slovenských národných slávností. Na tohtoročnom 25. zasadnutí sa zišli matičiari z 19 miestnych odborov a tiež početní domáci či zahraniční hostia. Medzi tými najvzácnejšími boli predseda Matice slovenskej Marián Gešper a predseda Matice srbskej Dragan Stanić. Osobitne boli privítaní i doterajší predsedovia obnovenej našej Matice slovenskej v Juhoslávii resp. Srbsku, ktorí si po uvítacích slovách súčasného matičného predsedu Jána Brtku zasadli za stôl pracovného predsedníctva v čele ktorého bol Michal Spevák, prvý predseda našej obnovenej matice. Jarmok umenia, ktorý tradične priláka veľký počet účinkujúcich a návštevníkov, tohto roku prebiehal za horúceho tropického počasia. Večer bol tiež veľmi teplý, takže sa poriadne spotili aj účastníci gala programu. Horúco bolo aj v klimatizovaných miestnostiach, kde popoludní prebiehali stretnutia zdravotníckych pracovníkov, učiteľov a bakalárov. Na prezentácii najnovších kníh slovenských dolnozemských autoriek Ján Varšo, predseda ÚSZZ udelil Viere Benkovej pamätnú medailu Cyrila a Metoda.

  • Piatkové slávnosťové programy

    "Vy všetci ste ukážkovým príkladom toho, ako je jedna komunita schopná udržiavať si vlastné zvyky, jazyk a tradície a zároveň prejavovať dostatočnú lojalitu krajine, v ktorej žije. Je pre mňa veľmi povzbudzujúce vidieť vo vašom podaní autentický slovenský folklór a tradície v takej podobe, ako ich sem vaši predkovia z rôznych kútov Slovenska priniesli," zdôraznil predseda slovenskej vlády Peter Pellegrini prihovárajúci sa na slávnostnom programe 100 rokov s národom, v národe, pre národ, ktorým sa v piatok večer Slovenské národné slávnosti 2019 oficiálne otvorili. Zmienil sa aj o 6 miliónoch eur, sume ktorou Slovenská republika (SR) mimoriadne podporí zahraničných Slovákov a hovoril aj o skorej výstavbe Slovenského domu v Novom Sade, čo si zaslúžilo oduševnený potlesk. Potlesk nevystal ani po príhovore Miloša Vučevića, primátora Nového Sadu, inak odchovanca petrovského jubilujúceho gymnázia, ktorý hovoril o dlhej tradícii spolupráce s bratským slovenským národom. Slávnosti spoločne otvorili slovenský premiér a predseda provinčnej vlády Igor Mirović, ktorý v závere otváracieho príhovoru vyzdvihol význam politiky prezidenta Srbska Aleksandra Vučića.

  • Štvrtkové popoludňajšie slávnosťové programy

    Do oficiálneho programu Slovenských národných slávností patrí aj slávnostná schôdza Národnostnej rady Slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM). Prebiehala včera popoludní v budove Zhromaždenia obce v Báčskom Petrovci. Ďalšou udalosťou uvedenou v oficiálnom programe tohtoročných slávností boli jedenáste Petrovské pohľady – výstava obrazov Združenia petrovských výtvarných umelcov a Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže. Mládež sa počas slávností tradične stretáva v Slovenskom dome v Báčskej Palanke, avšak o stretnutie je stále menší záujem, keďže sa náš mladý svet rozpŕchol do sveta. To, čo v oficiálnom programe nebolo naznačené a zasluhuje si poklonu, je obdivuhodná akcia susedskej svojpomoci na obnovení dreveného mostíka Zuzky Medveďovej. Do roboty sa húževnato a údernícky zapojili nielen susedovci, ale aj združenie Zelených z Petrovca a potom nevystala ani podpora petrovského miestneho spoločenstva. Mosty nás spájajú a tento spája nielen obyvateľov dvoch strán ulice, ale je aj sponou z minulosťou.

  • Andrej Labáth, zaslúžilý tlačiar

    Pred storočím, v roku 1919 do radu pilierov nášho dolnozemského, slovenského žitia a bytia si zastal i prokurista petrovskej sporiteľne Andrej Labáth, nadšenec pre slovenskú kultúru, neskôr autor niekoľkých kníh z oblasti hospodárstva, politiky a kultúry, zostavovateľ Národných kalendárov, odborník v tlačiarenskej technike. A. Labáth bol zvolený za prvého správcu kníhtlačiarne v Petrovci. Tlačiarenské skúsenosti si priniesol zo Slovenska, z Ružomberka, kde sa za sadzača vyučil u známeho tlačiara Karola Salvu. V čele petrovskej tlačiarne zotrval do svojej predčasnej smrti v roku 1934. V tomto roku našich významných storočníc a pri príležitosti 85-ročnice úmrtia, portrét Andreja Labátha, neúnavného národovca, autora početných článkov, maliara samouka... sa dostal do zbierky portrétov významných osobností Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov (ÚKVS). Namaľoval ho náš akademický maliar Pavel Čáni. Portrét bol premiérovo predstavený na včerajšej vernisáži v ÚKVS v Novom Sade. A dnes na medzinárodnom matičnom sympóziu odznel referát o A. Labáthovi.

  • V Archíve Vojvodiny výstava o Slovákoch

    Osvetový a kultúrny život Slovákov medzi dvoma vojnami v Báčskom Petrovci – je názov tematickej výstavy archívnych dokumentov, ktorú si od dnes a do 20. septembra 2019 záujemcovia môžu obzrieť v galerijnom priestore Archívu Vojvodiny. Táto multimediálna výstava je venovaná stým výročiam usporiadania Slovenských národných slávností, zakladania gymnázia a tiež tlačiarne v Petrovci. Jej tematický koncept bol vypracovaný tak, aby sa chronologicky mohli sledovať udalosti späté so zakladaním a pôsobením slávností a uvedených inštitúcií vojvodinských Slovákov, ako aj Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v medzivojnovom období. Výstava vznikla v spolupráci Múzea Vojvodiny, Archívu Vojvodiny a Historického archívu mesta Nový Sad.

  • Slovenskie národňje novini z roku 1845

    Vzhľadom na bohatý zdroj správ spred 174 rokov, akými sú Slovenskje národňje novini, sme sa rozhodli uverejniť výber vo forme novín so zameraním na osady Dolnej zeme. Tu sa dozvedáme, ako žili, pracovali, no najmä dorábali to, čo človek najviac potrebuje – každodennú obživu. Všetko čo robili, robili so zanietením tamojších ľudí, s vervou a vytrvalosťou. Takže, nech sa páči, čítajte.

  • Slávnosti štartovali troma výstavami

    Tri včerajšie vernisáže boli akoby tri lastovičky zvestujúce trojnásobné slávnosťové storočnice. Otvorením výstav v Spolku petrovských žien, v parku Zuzky Medveďovej a v predsieni Slovenského vojvodinského divadla sa fakticky začal program tohtoročných Slovenských národných slávností, ktoré budú prebiehať v znamení významných jubileí. Predovšetkým si pripomenieme sté výročia slávností, gymnázia a kníhtlačiarne. Prvé z troch podujatí prebiehalo na námestí pri pomníku, pred sídlom petrovských spolkárok. Po príležitostnom programe si návštevníci mohli obzrieť nainštalovanú výstavu Z Klenotnice našej ľudovej tvorivosti. Na otvorenom priestore, pod holým nebom, pred knižnicou Štefana Homolu si od včera na paneloch možno obzrieť výstavu Storočnice a prečítať zhrnuto o našich stých jubileách. Výstava fotografií a fotomonogarfie Fókus na Báčsky Petrovec Igora Bovdiša bola tretím včerajším podujatím.

  • Výstava carvingu Pavla Chrťana

    „Carving je umenie vyrezávania ovocia a zeleniny do nádherných tvarov, ktoré zobrazujú život človeka a všetko , čo ho obklopuje. V rukách špičkových carving majstrov sa melón, mango, tekvica, cvikla, kaleráb a iné ovocie a zeleniny rýchlo a jednoducho menia na historické osobnosti, znamenité architektonické stavby, prekrásnych vtákov a božské kvety." Uvádza sa to v malom afiši k nekaždodennej výstave carving umenia Master Chef Carving Pavla Chrťana z Kysáča. Autor sa tam vyznáva, že sa snaží vyčariť úsmev na tvárach ľudí, kým si pozerajú jeho tvorbu. To sa mu v úplnosti podarilo aj včera, na jeho prvej samostatnej výstave. Mnohým nielen vyčaril úsmev, skôr to bolo ohromenie z nevšednej krásy. Umelecký výtvor, ktorý vznikol v noci pred vernisážou, niekto nazval umeleckým aranžmánom a iný zas skulptúrou. Či už bolo sochárskym dielom, alebo iba čiastočne upraveným výtvorom toho Najvyššieho, Pavel Chrťana skromne vyznáva, že má dar od Boha, ktorý chce využívať na potešenie seba a iných.

  • Z aromatického literárneho záhonu Viery Benkovej

    ...nedivte sa, že sa do tohto môjho literárneho záhonu dostala už pomaly zabudnutá a priam do úplného zabudnutia odsunutá vynikajúca rastlina, ktorú sme ako deti volali „parôžky". Hrali sme sa s jej plodmi, robili sme si z nich pečiatky alebo nám to boli poštové listy, do ktorých sme si ukrývali naše tajné sny a slová... A sťa v pravej rozprávke „parôžky" sme potom zjedli; ako deti sme tušili, že tieto plody sú liečivé a po ich prehltnutí naše tajomstvá zostanú naďalej tajomstvami... Slezové plody – koláčiky, pagáčiky či parôžky, liečili nielen telo, ale aj ľudskú dušu... Píše okrem iného Viera Benková, v krátkej próze Slezová ruža, kde opisuje i priaznivé vplyvy slezu pri niektorých zdravotných problémoch. Avšak, do tohto liečiteľsko-spomienkovo-literárneho príbehu mimochodom vsunula aj román Záhrada slezovej farby Branka Ćopića, pestovanie slezovej ruže v záhrade pána učiteľa Alberta Martiša v Padine, niekdajšie prašné cesty v jej rodnom Petrovci... Podobným spôsobom autorka vo svojej najnovšej knihe Z aromatického literárneho záhonu opísala pätnásť rastlín. Knihu v týchto dňoch vydal MOMS Petrovec k spisovateľkinej osemdesiatke.

  • Výstavy na PDvK v Kulpíne

    V rámci kulpínskych osláv v minulú sobotu svoju činnosť predstavili spolky žien a združenia z viacerých prostredí. V miestnostiach Spolku kulpínskych žien bola nainštalovaná výstava Výbava mladuchy, otvorená bola výstava obrazov, ktoré vznikli na 3. Slovenskom výtvarnom tábore v Kulpíne a nevystala ani tradičná tortiáda kulpínskych spolkárok. Výstavu Výbava mladuchy si budú môcť prísť pozrieť aj návštevníci Slovenských národných slávností. Nainštalovaná je v kulpínskom kaštieli vo vedľajšej budove.

  • Výročia Michala Milana Harminca

    Michal Milan Harminc (7. 10. 1869 Kulpín - Juhoslávia - 5. 8. 1964 Bratislava) bol najaktívnejší slovenský architekt, priekopník slovenskej modernej architektúry. Za sebou zanechal impozantných takmer 300 realizovaných diel rôznych typologických druhov na území bývalého Rakúsko-Uhorska, neskôr Slovenska v rámci vtedajšieho Československa, či na pôde nástupníckych štátov – v Maďarsku, v Srbsku, v Rumunsku, no i na Ukrajine. Stavby vznikali v rokoch 1887 – 1951 a právom Harminca zaradili k najproduktívnejším architektom nielen na Slovensku, ale aj v širšom európskom priestore. Tohtoročné Predslávnosťové dni v Kulpíne boli venované tomuto významnému kulpínskemu rodákovi. Najprv v piatok večer vo foyer veľkého kaštieľa Jana Pohaničová otvorila výstavu fotografií Harmincových stavieb a sobotňajšia slávnostná akadémia bola venovanú jubileám: 150 výročiu narodenia a 55 rokov úmrtia nestora slovenskej architektúry. Premietnutý bol tiež dokumentárny film o staviteľovi Michalovi Milanovi Harmincovi z produkcie RTV.

  • IN MEMORIAM: Jaroslav Litavský DIDI

    Dokráčal svoje kroky rokov. V 68. roku života, po dlhej a ťažkej chorobe, vykročil na dráhu večnosti. Jaroslav Litavský sa narodil v Starej Pazove 14. septembra 1951. V rodisku ukončil základnú školu a gymnázium a v Novom Sade sa zapísal najprv na dejepis a potom na právo, no ani jedno z toho neukončil. Bližšie mal k umeniu – rád písal a hrával divadlo a v tom dosahoval úspechy. Všetci ho volali Didi. Zanechal stopu nielen v kultúrnom živote Starej Pazovy. Vo svojej básnickej zbierke Kroky rokov uviedol, že napriek nevydareným akademickým pokusom, celý život tvrdo študoval – umenie života. Takmer celý život sa venoval novinárčeniu a peknému písanému slovu.

  • Kovačická a kulpínska svadba

    Jedinečná Detská svadba z Kovačice hosťovala v Kulpíne. Už trinásty rok ju úspešne organizuje Pavel Baláž a Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka v spolupráci s kovačickými matičiarmi. Hra na detskú svadbu predstavuje starodávne svadobné zvyky dolnozemských Slovákov predovšetkým v Kovačici, ale aj v ďalších našich prostrediach. Tentoraz sa ku kovačickým svadobníkom pripojili aj domáci Kulpínčania a predsedníčka Spolku kulpínskych žien Katarína Zorňanová s hrdosťou hovorila o novej kulpínskej parte, ktorú zhotovili členky spolku a ktoré pre tohtoročné podujatie Svadba voľakedy a dnes pripravili i výstavu o svadobných zvykoch. Do areálu kulpínskeho kaštieľa si toto podujatie v sobotu popoludní prišla pozrieť i konzulka Slovenskej republiky v Srbsku Barbora Galovićová.

  • PDvK 2019 – gala program

    „My sme hrdí, že Slovensko na oslavách reprezentovala práve Mužská spevácka skupina LIDOVEC, ktorá pôsobí pri Miestnom odbore Matice slovenskej v Solčanoch. Ako poznáme chlapov z Lidovca, určite vytvorili nezabudnuteľnú atmosféru, predviedli sa vo svojich nádherných solčanských krojoch a predovšetkým ukázali svoj výnimočný talent. Oslavy svojou účasťou podporil vedúci MSS Lidovca Marián Veverka, predseda MO MS Solčany Jaroslav Hačko a predseda MO MS Tovarníky František Ďurina, ktorý už dlhé roky zabezpečuje zahraničnú matičnú spoluprácu s KUS Zvolen Kulpín. Vďaka nášmu kolegovi Petrovi Horňákovi Vám v reportáži TV Matica v najbližších dňoch sprostredkujeme kulpínske oslavy a predovšetkým život hrdých Slovákov - početnej slovenskej enklávy žijúcej vo Vojvodine," napísali predstavitelia Domu Matice slovenskej v Nitre. Z včerajšieho bohatého programu, ktorým Kulpínčania oslávili Deň Kulpína, Predslávnosťové dni v Kulpíne a Svadbu voľakedy a dnes, fotograficky a video nahrávkami sprostredkúvame vystúpenie súboru Lidovec a večerný gala program.

  • IN MEMORIAM: Pavel Hric (1956 – 2019)

    Náhle a nečakane, v 63. roku života, opustil nás televízny redaktor Pavel Hric. Bol najstarším novinárom v Slovenskej redakcii TVNS. Do nej prišiel po jej osamostatnení 1. apríla 1981 a v nej strávil 38 rokov. Počas toho obdobia, teda prakticky od samotných televíznych začiatkov, robil všetko a vyskúšal sa vo všetkých novinárskych žánroch. V poslednom období sa zameral predovšetkým na dokumentaristiku. Netrpezlivo čakal dôchodok, avšak nedožil sa tej chvíle.

  • túryLITERAtúry v Kulpíne

    Pred dvomi rokmi, polovicou augusta 2017, po hluku Slovenských národných slávností, na Kulpínčanov a ich hostí zapôsobil tichý augustový večer, na ktorom s literárno-hudobným pásmom, vystúpili členovia Klubu nezávislých spisovateľov zo Slovenska. Po dvoch rokoch sa zážitok zopakoval, tentoraz však spisovatelia zo Slovenska boli zvestovateľmi Predslávnosťových dní v Kulpíne (PDvK) a teda aj tohtoročných slávností v Petrovci. Včerajším pásmom slova a hudba túryLITERAtúry v reštaurácii Lipa štartovali tohtoročné PDvK a o bohatý duchovný zážitok sa postarali spisovatelia Judita Kaššovicová, Juraj Šebesta a Miroslav Brück, ako aj hudobník Miloš Železňák. Takmer celkom náhodou na večierok zavítala aj delegácia významných predstaviteľov slovenskej národnostnej menšiny z Maďarska, čím večierok získal širší medzinárodný ráz. A keďže sa nič nedeje náhodou, ktovie kam nasmerujú ďalšie literárne túry.

  • Dožinky a duch obilia

    Dožinky alebo aj obžinky sú slávnosti ukončenia žatvy a najčastejšie majú náboženský charakter. Slávnosť môže zahŕňať odváženie posledného snopu z poľa, predanie dožinkového venca hospodárovi a vinšovanie hojnosti úrody v ďalšom roku. Gazda ich po tom častoval a nasledovala hostina s hudbou a tancom. Mnohé žatevné zvyky, ktoré sa ojedinele dodnes pestujú, charakterizuje snaha o zachovanie „ducha" vegetácie aj po zbere plodín a prenesenie jeho priaznivého pôsobenia aj na nasledujúci rok. Ide o zvyky a rituály, ktoré spája použitie slamy a pšeničného zrna v obradno - zvykových rituáloch. V minulosti boli hlboko zakorenené povery o existencii „žitného ducha", ktorého bolo treba uchrániť pre nasledujúci vegetačný cyklus. Teda, spaľovanie slamy na poli bol neprípustný čin, snáď i zločin. Slama sa zvážala domov do stohov.

  • 75 rokov XIV. VÚSB

    Odhaduje sa, že v II. svetovej vojne zahynulo vyše 5.000 bojovníkov z radu vojvodinských Slovákov. Presný počet sa dodnes nevie, avšak matematika a percentá vedia o všeličom svedčiť. Tak tie čísla napovedajú, že percentuálne vo vojne padlo možno najviac práve našich obetí. Aj ďalší údaj svedčí o hrdinskosti a lojalite našej menšiny: z úhrne 15 vojvodinských brigád, iba slovenská a maďarská menšina formovali národnostné brigády.

  • Aké je to naše ľudské srdce?

    Je zlo v človeku naveky a musí v ňom byť? Možno áno, ale iste to záleží aj na okolnostiach, závisí od spoločenskej klímy, či sa to zlo rozhorí, alebo iba ticho tlie. Či doň ľudia dúchajú, či naň prikladajú... Extrémisti, a nezáleží na tom akej orientácie, sú vždy tí, ktorí dávajú dejinám zhubný smer, ktorých vnútorným motorom je nenávisť. Nenávisti je v súčasnosti preveľa, keďže žijeme v krízovej spoločnosti. Aj celý náš život je už v kríze. Tá sa usadila do hlbín morálky a psychológie. U správneho človeka je to povel na alarm. Súrne treba na ňu, na tú morálku rázne siahať, hoci je to bolestivé. Lebo len poznávaním príčiny choroby, teda tej už hlboko zakorenenej nenávisti, sa liečba stáva možnou. Treba si uvedomiť, že musíme liečiť našu spoločnosť. Takto uvažuje Pavel Sklenár, senior Banátskeho seniorátu SEAVC v Srbsku.

  • Slovenský výtvarný tábor 2019

    Tretí ročník tvorivého umeleckého stretnutia pod názvom Slovenská výtvarná kolónia/ tábor sa uskutočnil dnes v Muzeálnom komplexe v Kulpíne. Podľa názoru účastníkov a tiež organizátorov, stretnutie bolo úspešné, veľmi príjemné, inšpiratívne a nanajvýš tvorivé. Všetci výtvarníci urobili najmenej jeden obraz či umelecký predmet a niektorí urobili dokonca aj viac. Témou výtvarných prác boli kulpínske motívy. Organizátor MOMS Kulpín zabezpečil maliarske plátno, farby, občerstvenie a stravu. Na prvom výtvarníckom tábore sa zúčastnilo osemnásť maliarov, vlani ich už bolo 23 a v tomto roku 26. Prišli z Petrovca, Kysáča, Selenče, Hložian, Báčskej Palanky, Boľoviec a Kulpína. Pozdravil ich predseda Miestnej organizácie Matice slovenskej v Kulpíne Pavel Gaža a kolóniu otvoril predseda kulpínskej výtvarnej skupiny KEBY... Vladimír Grňa, farár v Báčskej Palanke.

  • Kulpin fest 2019

    V Kulpíne dnes štartoval a zajtra bude pokračovať 13. rock festival Kulpin fest. Keďže sa v minulom roku podujatie neusporiadalo, v tomto roku sa festival vrátil do kalendára našich kultúrnych podujatí so starým známym sloganom: „Najväčší malý festival vo Vojvodine". Tohtoročný comeback Kulpin festu sprevádza azda doteraz najbohatší program. Dnes večer vystupujú veteráni Southlandersi a Industrijski Kombinat z Báčskeho Petrovca ako aj najznámejšie mená Alen Islamović a Riblja čorba. Zajtrajší festivalový večierok bude sprevádzať tvrdší zvuk, ktorým sa zachová základná orientácia tohto festivalu a venovaný bude punkovej hudbe. Krv v žilách by návštevníkom mala rozprúdiť novosadská skupina 5 minuta slave a dve skupiny z Kragujevca: Epilog a ČBS, ako aj ideoví tvorcovia festivalu – Lude krawe z Báčskeho Petrovca.

  • Rodáci rodákom

    V SVD v Báčskom Petrovci 16. júla 2019 odznel kultúrno-umelecký program Rodáci rodákom. Na ňom vystúpil Folklórny súbor Liptár z Austrálie, Folklórny súbor Petrovčan, folkloristi Kultúrno-umeleckého spolku Zvolen z Kulpína a niekoľkí sóloví speváci. Súbor Liptár, pôsobiaci v rámci spolku Ľudovíta Štúra v Melbourne, pricestoval do Vojvodiny kde pokračuje vo svojej druhej časti európskeho turné. Austrálski tanečníci prišli medzi vojvodinských Slovákov po absolvovaní niekoľkých vystúpení na Slovensku. V nedeľu účinkovali na Detve a predtým na Heľpe, v Klenovci, vo Zvolene a v Bratislave na Dni zahraničných Slovákov. Na festivale Akademický Zvolen, s choreografiou Svadba zo Selenče získali cenu za "Udržiavanie tradícií Dolnozemských Slovákov v Austrálii". S uvedenou choreografiou sa predstavili aj v Báčskom Petrovci, za čo ich obecenstvo v plnej sieni SVD odmenilo dlhým, oduševneným potleskom.

  • Biologický krúžok na petrovskom gymnáziu

    V bohatých dejinách petrovského gymnázia a spoločenského života s ním spätého, organizované boli rôzne formy mimoškolskej, mimotriednej a mimoprogramovej výučby a vzdelávania. Sem patrili rôzne žiacke športové kluby, predovšetkým šachový, potom rôzne kultúrne sekcie. ako čo boli divadelná, hudobná a tanečná, ako i známy zamovzdelávací literárny krúžok Sládkovič, v ktorom si cibrili literárne perá aj naši známi, úspešní spisovatelia. Obdobne boli aktívne aj vedecké krúžky: chemický, historický a predovšetkým biologický. Žiaci sedliackeho, dedinského pôvodu mali blízko k prírodným vedám preto aj prejavili osobitný záujem o prácu v biologickom krúžku.

  • Spomínajme na svojich vodcov...

    V tomto roku si pripomíname až tri 110-ročnice narodenia farárov Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Juhoslávii. Pavel Strehársky sa narodil 23. februára 1909 v Selenči, Michal Milan Štrba 17. júla 1909 v Báčskej Palanke a Vladimír Gustav Babylon 19. septembra 1909 v Rume. Prví dvaja ukončili gymnázium v Báčskom Petrovci, kým Gustav Babylon na petrovskom gymnáziu vyše päť rokov vyučoval.

  • Kanál a jeho dejiny

    V ostatnom čase sa na tejto stránke viackrát objavilo pripomenutie si kanála tečúceho okolo Kulpína najmä v súvislosti s jeho znečistením. Podarilo sa nám nájsť zákon, podľa ktorého prebehla jeho výstavba. No najprv si pripomeňme niekoľko kľúčových údajov spojených s ním a aj s Veľkým báčskym kanálom.

  • Folklór náš každodenný...

    Dnešným popoludňajším programom Krajanskej nedele vrcholili 54. Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve na Slovensku s témou Čaro pastierov. Na Krajanskej nedeli tradične vystupujú zahraniční Slováci a v tomto roku to boli dva súbory zo Srbska – Detvan z Vojlovice a Jednota zo Šídu, dva maďarské a po jeden súbor z Česka, Rumunska, Poľska, Francúzska, ako aj Folklórny súbor Liptár z Austrálie. Keďže sa v rámci podpolianskych slávností, už niekoľko rokov organizuje aj Krajanský dvor, na ňom sa tiež schádzajú a prezentujú Slováci z diaspóry, prevažne spolky a združenia, ktoré tam vystavujú, ale aj predávajú svoje výrobky. Či tak, či onak, niektorí sa domov vracajú spokojní, niektorí menej, niekto zarobil, niekto je stratový, niekto sa unavil, niekto reštartoval... Niekto stále spieval a tancoval. Aj dážď si tiež občas zadupotal...

  • Kulpínske slávnosti

    Tri podujatia zhrnuté do troch dní: Deň Kulpína, Predslávnosťové dni v Kulpíne (PDvK) a Svadba voľakedy a dnes, budú mať v tomto roku aj „bonus" program – literárnu besedu a ňou sa kulpínske oslavy rozšíria o ďalší deň. Trvať teda budú od štvrtka 25. júla do nedele 28. júla a majú už aj vstupné programy, ktoré sa usporiadajú týždeň pred týmito ústrednými podujatiami. Rock-punk festival Kulpin fest bude prebiehať 19. a 20. júla 2019 na štadióne FK Kulpín, s tým, že sa kemp otvorí už vo štvrtok 18. júla, a výtvarnícky tábor usporiadajú 20. júla 2019 v parku Dundjerskovho kaštieľa.

  • Úhyn rýb v kanáli

    Vo štvrtok 11. júla 2019 na kanáli DTD, na úseku Báčsky Petrovec - Karavukovo, v časti známej ako "triangla" bol zaregistrovaný masový úhyn rýb. Všimli si ho rybári, ktorí ihneď reagovali a hlásili kompetentným. Uviedli, že zahynulo veľké množstvo rýb rôzneho druhu, vrátane šťuky, že je voda špecifickej vône a na jej povrchu pláva akási tráva. Inšpekcia, rybárske služby, ako aj tímy verejného podniku „Vody Vojvodiny" a vodohospodárskeho inšpektorátu dnes boli v teréne. Podľa vedúceho pokrajinskej inšpekcie životného prostredia Nemanju Ivanovića prvé zistenia svedčia, že je voda na tomto úseku kanála „mastná" a predpokladá, že pravdepodobne do vody boli vypustené nejaké mastné kvapaliny. Podľa jeho slov najviac úhynu utrpela biela ryba a ostriež, druhy ktoré sú zvlášť citlivé na zloženie vody.

  • Deň Kulpína

    Dnes je Deň Kulpína. Keďže dôvodov na oslavu snáď ani nieto, oslavy žiadne ani neboli a nič osobitné sa dnes v tento našej dedine s bohatou tradíciou neorganizovalo. Doprajme si preto aspoň krátku pomyslenú prechádzku kulpínskym kaštieľom. Cez jeho brány každoročne prejde okolo osem – deväťtisíc návštevníkov a v kaštieli sa organizujú aj rôzne programy, literárne večierky, tradičné podujatia, ako aj natáčanie seriálov, filmov... Aj v súčasnosti sú tam filmári, ktorí si kaštieľ prenajali na niekoľko mesiacov. Objekt je preto zatvorený pre návštevníkov a nájomcovia si kaštieľ prispôsobili vlastným potrebám. Obyčajne sa táto starobylá kultúrna pamiatka s každým novým filmom či seriálom prispôsobuje dobe, v ktorej sa udalosť odohrala. Niekto z toho všetkého iste má úžitok, avšak Kulpínčanom sa z toho nič nedostane. A bol ten kaštieľ z ruín zachránený, aby Kulpínčania, ale aj milovníci umenia, dejín a poľnohospodárstva, ako aj všetci Slováci, mali z neho osoh a radosť.

  • Dávid Fic, žiak generácie

    „Mám rôzne záľuby... Rád čítam, rád komunikujem s ľuďmi a počúvam ich životné skúsenosti (od dieťaťa po starých ľudí), rád cestujem - stretávam sa s novými kultúrami, rád spievam a hrám - páči sa mi to a veľmi rád pracujem aj s mladými ľuďmi - chcem im pomáhať, pretože mnohí sa stratili v tomto rýchlo sa meniacom svete a potrebujú niekoho, kto s nimi bude. Toto leto mám naplánované tri tábory - dva detské a jeden tínedžerský a naozaj sa mi páči byť tu a slúžiť týmto mladým ľuďom," povedal pre Nedeljne novine z Báčskej Palanky Dávid Fic zo Silbaša, žiak generácie na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci.

  • Škola volá – žiakov na zápis a majstrov do roboty

    Na budove nášho storočného gymnázia v Báčskom Petrovci sa hneď po ukončení školského roku začala veľká rekonštrukcia, sanácia budovy, ktorá sa má zakončiť do 31. augusta. Robí sa hydroizolácia, takže sú všetky základy odkopané. Keď sa odkopali, vykonávateľ prác s potešením skonštatoval, že boli pred storočím veľmi kvalitne urobené. Hydroizolácia by mala byť ukončená do konca augusta, aby žiakov 1. septembra privítala už vynovená školská budova. Do jej lavíc by si malo sadnúť 310 žiakov, z čoho 81prvákov. Ozrejmuje riaditeľka gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci Anna Medveďová.

  • Piť, či nepiť... vodu?

    Alebo ju radšej vylievať kompetentným pred dvere? V celej Báčskopetrovskej obci je nie celkom zdravotne bezpečná pitná voda, no v Kulpíne je situácia kritická. Voda v kulpínskom vodovode má zvýšenú koncentráciu amoniaku, arzénu, chloridu, nitritu... Množstvá amoniaku a chloridu boli zvýšené aj vo vzorke vody z kulpínskej základnej školy, kde namerali tiež i nepovolené mikrobiologické parametre, čiže mezofilné a baktérie Proteus druhu. Arzén, ktorý je nervový jed, je mutagénny a spôsobuje rakovinu, je dokonca prítomný aj vo vode z kulpínskej eko studne. Kulpínska voda na základe laboratórnych analýz nezodpovedá normám Pravidiel o hygienicky bezpečnej pitnej vode. Pritom, Kulpínčania platia za pitnú vodu a dostávajú nezdravú technickú vodu, ktorá sa k nim dostáva starým, škodlivým potrubím, ktorá by sa nesmela dávať ani dobytku, lebo sa cez potravinový reťazec nakoniec predsa dostáva do ľudského organizmu...

  • XX. Cyrilo-metodský večierok

    Sviatok Cyrila a Metoda si v Báčskom Petrovci osobitne pripomínajú už 20 rokov. Na význam týchto solúnskych bratov poukázali aj včerajším príležitostným programom. Večierok prebiehal v petrovskom evanjelickom kostole a spoločne ho usporiadali MOMS Petrovec a petrovský cirkevný zbor. Zvláštnosť večerného chrámového šera a starostlivo koncipovaný program, dodal týmto oslavám slovanského písomníctva a kresťanskej kultúry slávnostnú pečať. Úvodom sa prihovoril zborový farár Ján Vida a v mene MOMS Petrovec predsedníčka Katarína Melegová Melichová.

  • 5. júl - Cyril a Metod, Deň zahraničných Slovákov

    Dnes si pripomíname svätých Cyrila a Metoda. Na počesť týchto našich vierozvestcov, ale aj slovenského zahraničného sveta, dnes na Slovensku prebiehajú viaceré podujatia, keďže tento deň roku 1994 Národná rada Slovenskej republiky vyhlásila i za Deň zahraničných Slovákov. Ním Slovenská republika vyjadruje vďaku Slovákom v diaspóre, ktorí neustále zachovávajú a vo všetkých kútoch sveta pestujú slovenské národné povedomie. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) každoročne pri tejto príležitosti organizuje stretnutie pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke a v podvečerných hodinách kultúrno- umelecký program na Hlavnom námestí v Bratislave. V Maďarsku je dnešný deň sviatkom tamojších Slovákov – Dňom Slovákov v Maďarsku, ktorý však oslávia zajtra.

  • In memoriam – Pavel Pop

    Po dlhej a ťažkej chorobe vo veku 71 rokov 4. júla 2019 z našich radov sa ticho vykradol majster štetca Pavel Pop. Umelec, veľmi presvedčivý a veľmi istý, na ktorého obrazoch cítiť silný autorský odtlačok. Tie diela nám ponechal a s nimi tu zostal i duch samotného Pavla, duch jeho umenia, duch jedného postupu, ktorý iba Pavel mohol realizovať a ktorý nám iba on mohol ponúknuť. Vďaka mu!

  • Kulpinfest 013

    Mládežnícky punk-rock festival Kulpinfest 013 bude prebiehať v dňoch 19. – 20. júla 2019 na štadióne FK Kulpín. Vystúpia Southlanders, Industrijski kombinat, Alen Islamović, Riblja čorba, 5 minuta slave, Epilog, Čovek bez sluha a Lude krawe, ktoré po piatich rokoch, špeciálne pre Kulpinfest 013, znova vyjdú na scénu. Vstupenky sú už v predaji a dvojdňová sa predáva za 1500 a jednodňová za 1000 dinárov. Možno si ich zadovážiť v Kulpíne, Petrovci, Novom Sade, Báčskej Palanke, Selenči a Sombore. Aj v tomto roku počas festivalu bude otvorený i kemp, ktorý začne s prácou už vo štvrtok o 18,00. Na denných after party vystúpia Massivity i LegoDuo. Viac informácií na: https://www.facebook.com/kulpinfestpage/

  • Tri desaťročia Galérie Zuzky Medveďovej

    Jubilujúca galéria Zuzky Medveďovej z Báčskeho Petrovca, ako inštitúcia organizačne zastrešená Múzeom vojvodinských Slovákov, zohrala veľmi významnú úlohu v afirmácii výtvarného umenia ako jedného z najvýznamnejších segmentov súčasnej kultúry Slovákov v Srbsku. V jej výstavnom priestore od 1. júla 1989 do 1. júla 2019 bolo realizovaných až 124 umeleckých výstav. Včera otvorená výstava malieb našej prvej akademickej maliarky Zuzky Medveďovej je v poradí 125. O tridsaťročnej výstavnej činnosti najprv hovorila riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov Anna Séčová Pintírová a po nej sa prihovoril Vladimír Valentík, zakladateľ Galérie a kurátor väčšiny výstav, teda aj tejto najnovšej, jubilejnej, ktorou predstavil najfrekventovanejšie Zuzkine obrazy z fondu Galérie Zuzky Medveďovej. Výstavu otvorila predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová.

  • IN MEMORIAM – Juraj Valihora

    Po dlhej a ťažkej chorobe, vo veku 70 rokov, dnes ráno v Rumenke umrel Juraj Valihora, rozhlasový novinár na dôchodku. V zborníku príspevkov Slovenskej redakcie Rádia Nový Sad Na vlnách jubilea (SVC, Báčsky Petrovec 2009) Juraj, vtedy už dôchodca, napísal článok s titulkom Nič nás nesmie prekvapiť. Asi sa ani on sám, životom skúšaný, ničomu už viac nechcel dať prekvapiť. Zdravie mal totiž výrazne naštrbené ešte v najlepšom produktívnom veku, potom to už nikdy viac nemohol byť plnohodnotný život. Napriek zdravotným ťažkostiam, aj po príhode, keď mu život visel na vlásku, do roboty každodenne chodieval ešte ďalších pätnásť rokov. Bojoval. No teraz už životný zápas vzdal.

  • Studňa a voda

    Si pre mňa studňa, v ktorej som ja voda, píše Viera Benková v básni Studňa a voda, podľa ktorej pomenovala i svoju sedemnástu básnickú zbierku. V letných horúčavách si viac než inokedy uvedomujeme význam vody. Lebo, voda je základ všetkého. „Voda je aj živá voda, symbol života, zrodu, ale aj nevyhnutnosť, pŕška z nebies, ultimátum. Voda sa v studni spoznáva, ako v biblických veršoch, pri studni sa aj zamilovaní stretajú. Život ich potom spája a križuje a stávajú sa jedno. Nad zrkadlom vody sa aj Narcis spoznáva. Voda, nakoniec, vyperie všetok kal a usadeninu, žiaľ a muku každodennosti," uvádza literárna kritička Slavica Jovanovićová, ktorá dodáva, že pri básni Studňa a voda môžeme hovoriť i o ľúbostných motívoch. Studňa a voda je totiž spoveď Viery Benkovej, osobná lyrika našej poprednej spisovateľky, ktorá v tomto roku oslavuje svoje osemdesiatiny.

  • Výstava insitného umenia v Ženeve

    Stála misia Slovenskej republiky pri Organizácii spojených národov v Ženeve v spolupráci so SM Srbska pri OSN v Ženeve a v spolupráci s galériou Babka, dňa 28.6.2019 otvorila v Paláci národov Výstavu insitného umenia – Slovak Naive Art in Serbia. Obrazy o umelecké predmety pochádzajú zo súkromnej galérie insitného umenia Babka v Kovačici. Galéria funguje podľa princípu UNESCO „Živý ľudský poklad", ktorý zahŕňa voľný prenos vedomostí a zručností pri tvorbe umeleckých predmetov a suvenírov z generácie na generáciu. Galéria Babka bola v roku 2001 zo strany UNESCO vyhlásená za svetové stredisko vydavateľskej činnosti insitného maliarstva.

  • Návšteva z Toleda

    Vo štvrtok 27. júna 2019 v slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci odznel koncert hosťujúceho orchestra z Ohia a bášskopetrovského obecného cirkevného spevokolu Credimus. Hudobníci z USA, z Toleda prišli vedení Robertom Johnsonom, pastorom Evanjelickej luteránskej cirkvi v Amerike, ktorý v roku 2017 na pozvanie CZ Kulpín pobudol v tomto našom zbore jeden mesiac. Monitoroval situáciu v SEAVC v Srbsku s cieľom prehĺbenia spolupráce medzi dvomi evanjelickými cirkvami, ktorá pretrváva už štrnásť rokov. Tento zájazd jednej časti členov toledského symfonického orchestra predstavuje ďalší krok vo vzájomnom približovaní. Na pôde gymnázia hostí z USA privítala riaditeľka Anna Medveďová.

  • Informácie zo SEAVC v Srbsku

    V novosadskom chráme Božom včera prebiehala schôdza Synody Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku. Pred jej začiatkom sa predstavitelia všetkých našich cirkevných zborov zúčastnili na bohoslužbách na ktorých kázňou poslúžil Ondrej Marčok, farár kysáčsky. Na synode odzneli správy o aktivitách zo všetkých troch seniorátov a na návrh biskupa SEAVC d.p. Samuela Vrbovského schválená bola i zmena cirkevnej Ústavy. Ňou sa zrušila veková hranica pre biskupa, čo znamená, že sa odteraz biskupom bude môcť stať praktický každý vyškolený kňaz, bez ohľadu na vek a odpracovanú pracovnú dobu. Tým pádom sa prakticky začali aj prípravy na voľbu biskupa, keďže súčasnému najvyššiemu hodnostárovi SEAVC v Srbsku na budúci rok vyprší mandát.

  • Kolorit dolnozemcov z Vojvodiny

    ..."Kolorit dolnozemcov z Vojvodiny okrášľuje sveta kúty od Melbournu po Toronto, nuž a medzitým najmä v Európe – v ich materskej vlasti predkov – v súčasnom Slovensku, ale aj Nemecku či inde. Čo je akiste pozoruhodné, svet ich nielenže zaznamenáva, akceptuje, ale ich aj vďaka umeleckým sklonom a emotívnosti ich kumštu aj zaslúžene obdivuje." Uvádza portál Slovenské zahraničie https://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/3033/lesy-a-roviny-michala-durovku-v-zeneve ozrejmujúc, že v švajčiarskej Ženeve do 23. júna 2019 vystavoval výtvarník Michal Ďurovka z Kysáča. A Dolenjski list zo Slovinska píše o výtvarnom tábore v Trebnji, na ktorom sa zúčastnil aj náš insitný maliar Martin Pap z Padiny.

  • Chmeliari a chmeliarstvo

    Na začiatku XX. storočia, vďaka „chmeľovej kultúre", Petrovec sa mení v mesto, dedinské obyvateľstvo sa pozmeňuje v meštiacke a dedina sa stáva najväčším výrobcom chmeľu v Uhorsku. V časopise Domácnosť a škola, ktorý vychádzal v Iloku v období 1911-1914 a redaktorom bol Jozef Maliak, v ročníku IV august-september 1914, číslo 8-9, sa píše o Petrovci a chmeli, ktorý v tejto našej dedine spôsobil úplný prevrat. V Petrovci sa chmeľu venovala patričná pozornosť do konca 70.-tych rokov a ešte v roku 1970/71 sa školili budúci chmeliari.

  • Zlatá brána a jej päťročnica v štatistike

    V poradí 26. ročník Detského folklórneho festivalu Zlatá brána v Kysáči je za nami. Počasie pozhovelo, aj keď na scéne pokropilo hlavných organizátorov a hostí, ktorí sa prihovárali v otváracom ceremoniáli. Trochu dažďových kvapiek sa ušlo i niekoľkým súborom vystupujúcim v prvej časti. Riaditeľ KIS Kysáč Pavel Surový vyjadril potešenie, že do Kysáča prišli deti z 18 prostredí, ako aj hostia z Očovej zo Slovenska, z Nového Mesta nad Váhom, z Lovćenca a súbor Sonji Marinkovićovej z Nového Sadu. Prihovorila sa i Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM a Miloš Vučević, primátor Nového Sadu. Potom už dosky patrili malým folkloristom, ktorých bolo podstatne menej než v predchádzajúcich rokoch. Veď, je nás čoraz menej a tak i detských folklórnych súborov ubúda. Upáda však i kvalita predvedenia. Zdenka Bobáčeková, predsedníčka odbornej poroty, po ukončení súťažnej časti vyhlásila: „Budem úprimná, nie som spokojná. Pamätám si na časy, keď sa s deťmi robilo viac, musím uznať, že toto bol taký slabší festival..." S poľutovaním konštatovala, že na tohtoročnom festivale neúčinkoval žiaden orchestrík a vystúpila iba jednu spevácka skupina.

  • Jarné nôty 2019

    Vo Svetový deň hudby krásne tóny odzneli na XXIII. Festivale vážnej hudby Jarné nôty v Báčskom Petrovci. Prítomní v slávnostnej sieni petrovského gymnázia mali opravdivý pôžitok z počutých inštrumentálnych, zborových či sólových predvedení. Na vydarenom hudobnom podujatí sa najprv predstavili hudobne nadaní žiaci základných škôl, po nich nasledovali stredoškoláci a záver patril už „ostrieľaným" mladým hudobníkom. Všetci boli výborní a dobre nacvičení a bravúrne výkony podali predovšetkým klavírny virtuóz Marek Stupavský z Nového Sadu a speváčka Katarína Kalmárová z Vojlovice, ktorá sa nanajvýš úspešne popasovala s operným spevom. Ivetu Kováčovú z Báčskeho Petrovca sme doposiaľ mali možnosť spoznať ako nadanú hudobníčku a vynikajúcu speváčku a tentoraz sa, okrem hrou na klavíri, predstavila aj ako dirigentka. Naša talentovaná huslistka Marína Cerovská z Báčskeho Petrovca, ktorá sa v tomto roku zapísala na Akadémiu umení v Banskej Bystrici, na Jarných nôtach tentoraz chýbala a dôvodom boli rozlepené husle.

  • Nadácia Macek a podpora gymnázia

    Čestný občan Petrovca, podnikateľ z Nitry Ing. Viktor Macek, už takmer tri desaťročia pomáha Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom a petrovskú obec. Založil Nadáciu Macek, ktorá s celkovou sumou asi tisíc eur každoročne finančne podporuje najúspešnejších maturantov. Aj v tomto roku pricestoval do Petrovca, aby osobne zablahoželal maturantom na dosiahnutom úspechu, podal im pravicu a udelil finančnú odmenu. „Tým, že tu sme a stále sme tu, a to už tridsať rokov, svedčí o našom hlbokom vzťahu ku vám a k vašej – podľa nás – posvätnej inštitúcii: gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci, " zdôraznil pán Macek a dodal, že sa počas návštevy stretol i s predstaviteľmi miestneho spoločenstva Maglić, kde chce prispieť na rekonštrukciu schátraného evanjelického kostola. Nie je evanjelikom, nie je ani z tohto prostredia a napriek tomu vadí mu úbohý vzhľad zanedbaného chrámu – stánku Božieho.

  • Lana, malá geniálka

    V Belehrade v kongresovej sieni Sava strediska v nedeľu 16. júna 2019 prebiehala IV. medzinárodná Olympiáda v mentálnom počítaní Malac Genijalac. Na tomto prestížnom podujatí sa zúčastnilo zo 1200 súťažiacich vo veku 4 až 14 rokov z pätnástich krajín a zo 182 škôl. Účastníci boli zo Srbska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Chorvátska, Macedónska, Maďarska, Švajčiarska, Ruska, Ukrajiny, Slovenska... Z vlaňajšieho podujatia do Kulpína sa dostala jedna medaila. Sedemročný Kulpínčan Filip Šušerský obsadil tretie miesto a v tomto roku bronzovú medailu získala o rok staršia Lana Ivaniševićová z Báčskeho Petrovca, ktorá má po mame Jaroslave (rod. Koruniakovej) tiež kulpínske korene. Blahoželáme!

  • Beh a rally kalužami

    Veľkú radosť sme mali my deti, keď po letnom prudkom daždi voda zaplavila uličné jarky. Oblaky sa rýchlo prehnali, o chvíľu sa spoza mrakov slnko vynorilo a vtedy sme sťa na povel všetci bežali z úkrytu na ulicu. Bolo treba využiť každú minútu, pokým vodu neupije smädná zem. Krik a smiech znel, keď sme bosými nohami cválali v príjemne teplej dažďovici, ktorá čľapotala všade vôkol nás, na nás a tých vedľa nás. Veľká radosť z obyčajných mlák! No, či vskutku obyčajných? Možno sme v tých kvapkách, padnúcich z nebeských výšav, dostávali energiu kozmických sfér. Lebo, po galope v tej špinavej vode nasledovali ešte väčšie nezbedy. Na tie som si spomenula po dnešnom daždi, keď som pozorovala jazdu detí na bicykli – hore-dolu frndžali cez mláky na horúcom asfalte. Voda špliechala vôkol nich a tiež na ich chrbty. Detské BMX bicykle nemajú totiž ochranné plechy, blatníky.

  • Kultúrno-poznávací zájazd do Vojvodiny

    Keď sa povie Vojvodina, niektorým sa v mysli predstaví televízny program Folklorika.

    Zájazd s 38 účastníkmi Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika zo SR sa tam vybral v období 24.– 27. mája 2019 pozrieť, ako to tam s tým životom Dolnozemských Slovákov naozaj je. Po nočnom cestovaní v piatok 24. mája 2019 sme sa prebrali až na maďarsko-srbských hraniciach. Prvým navštíveným miestom bola malebná obec Kysáč, navštívili sme i Kulpín, Báčsky Petrovec a Nový Sad.

  • Stretnutie generácie maturantov 1968/69

    V sobotu 15. júna 2019, pri príležitosti 50. výročia ukončenia gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci, stretla sa generácie maturantov 1968/69. Po polstoročí si sadli do gymnaziálnych lavíc a zaspomínali si na svoju mladosť a bilancovali. S úctou si zaspomínali na svojich zosnulých triednych profesorov: Annu Benkovú, triednu profesorku IV.a triedy a Branislava Speváka, triedneho profesora IV.b triedy, ako aj na svojich nebohých spolužiakov. Trúchlivé ticho nastalo pri vyvolávaní až pätnástich z generácie, ktorí sa z tejto časnosti presťahovali do spomienok. Ich si uctili aj na cintoríne a tichú spomienku venovali každému z nich. Večer si už sadli k slávnostnému stolu a tam už smútok nemal miesta. Radosť mali najmä z toho, že v roku gymnaziálnej storočnice svoje polstoročie ukončenia školy mohli osláviť v tak hojnom počte. Neprítomnosť ospravedlnilo iba zopár spolužiakov a tí prítomní – bolo ich 31 – sa tešili, že im zdravie umožnilo mať radosť z toho dňa. Po večeri si svižní takmer sedemdesiatnici aj zatancovali.

  • Tancuj, tancuj 2019

    V sobotu 15. júna v Hložanoch prebiehal tradičný a už takmer polstoročný, v poradí 49. Folklórny festival slovenských ľudových piesní a tancov Tancuj, tancuj... Túto našu najmasovejšiu folklórnu prehliadku aj tohto roku spoločne zorganizovali Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Kultúrno-osvetový spolok Jednota z Hložian, hložianske miestne spoločenstvo a Báčskopetrovská obec. Po extrémne horúcom, tropickom a náročnom dni, najviac sa snáď tešili organizátori. Úspešne zdolali aj tento festivalový ročník a na dôvažok sa hložiansky súbor v tomto roku ovenčil aj najvyšším uznaním. KOS Jednota, po niekoľkoročnej prestávke, znova totiž získal Sošku NRSNM, čo ani veľmi neprekvapuje, keďže sa v Hložanoch tradícia folklóru stále udržiava na vysokej úrovni.

  • Literárne posedenia v petrovskej knižnici

    V Knižnici Štefana Homolu v Báčskom Petrovci vo štvrtok 13. júna 2019 usporiadali dvojnásobné stretnutie so spisovateľkou Katarínou Mikolášovou zo Žiliny. Hostku zo Slovenska najprv predstavili deťom a jej Rozprávky a povesti zo Slovenska si vypočuli početní malí návštevníci knižnice a literárneho posedenia. V podvečerných hodinách sa predstavila starším milovníkom pekného slova a na tomto posedení sa zúčastnil aj Martin Prebudila, spisovateľ zo Starej Pazovy. Moderátorkou oboch posedení bola riaditeľka knižnice Anna Speváková. Hovorilo sa o poézii a prekladateľstve, o interpretácii básní, ale aj o poetoterapii. Poézia totiž dokáže silno citovo vplývať na človeka, umožňuje transformovať emóciu do slov, čím zhmotňuje žitú skúsenosť, odbúrava negatívne javy a uvoľňuje a čistí myseľ.

  • Slovenské národné slávnosti 2019 – rámcový program

    Obnovené 58. Slovenské národné slávnosti sa uskutočnia v druhý augustový víkend, avšak, už v prvú augustovú nedeľu sa uskutočnia tri vernisáže zaradené do programu SNS 2019 : v nedeľu 4. augusta prvú výstavu otvoria v Spolku petrovských žien, druhú v parku Zuzky Medveďovej a tretiu v predsieni SVD. V stredu 7. augusta na presné poludnie vo foyer Pokrajinskej výkonnej rady v Novom Sade prezentujú výstavu Archívu Vojvodiny venovanú trom slovenským storočniciam: Slovenským národným slávnostiam, slovenskému gymnáziu a slovenskej kníhtlačiarni. Vo štvrtok v budove Obce Báčsky Petrovec predpoludním bude medzinárodné sympózium Slovenské národné slávnosti – fakľa národného cítenia a popoludní Slávnostné zasadnutie NRSNM. Oficiálny otvárací program je stanovený na piatok o 20.00.

  • Rozlúčkové programy padinských ôsmakov

    Mimoriadne početná generácia, až 76 ôsmakov, zakončila v tomto roku školenie na Základnej škole maršala Tita v Padine. Pred nimi sú však ešte posledné základoškolské previerky získaných vedomostí – záverečné skúšky, ktoré budú prebiehať v dňoch 17. – 19. júna. A za nimi sú už rozlúčkové programy so školou. V posledný májový deň sa najprv kratším programom odobrali od svojich učiteľov, ktorým sa poďakovali za všetky získané vedomosti, za ich trpezlivosť, zhovievavosť a ochotu. Riaditeľka školy Mária Galasová im v mene celého kolektívu zaželala veľa úspechu na záverečných skúškach a pri zápise do stredných škôl. Druhá rozlúčka bola vo štvrtok 6. júna keď usporiadali slávnostný maturitný večierok, na ktorý si pozvali aj rodičov. Všetkých privítala riaditeľka školy a gratulovala a ďakovala rodičom, učiteľom z nižších tried, predmetovým učiteľom a triednym učiteľom na dobre vykonanej práci, lebo, ako zdôraznila, z ich školy odchádza ešte jedna výnimočná generácia žiakov. Žiakmi generácie 2004 / 2005 sa stali Tijana Bešková a Ivan Bokor.

  • K 150. výročiu narodenia M. M. Harminca

    Pred desaťročím, dňa 11. júna 2009 v priestoroch Slovenského národného múzea v Martine, ktoré je dielom Michala Milana Harminca, sa konala medzinárodná konferencia venovaná tomuto nášmu veľkému architektovi, pôvodom z Kulpína. Michal Milan Harminc projektoval veľký počet významných stavieb v mnohých európskych mestách v Maďarsku, Srbsku, Rumunsku, na Ukrajine a na Slovensku. Na niekoľkých dielach spolupracoval s inými odborníkmi - na pamätníku Milénia i na výstavnom pavilóne Mücsarnok. Na Bazilike sv. Štefana v Budapešti, ktorej stavba začala ešte v roku 1850 pracovalo niekoľko architektov. Neskôr patril medzi nich aj Harminc. Viac TU: http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/1181-priebeh-konferencie-k-140-vyroiu-narodenia-m-m-harminca

urad

Letmo

Víťazoslav Hronec

BÁSNIK

Sedí za stolom,
   na konci sveta:
vábi ho belosť
   papiera;
dohára sviečka,
   plameň sa zmieta,
ako keď človek
   zomiera.

Vonku na daždi,
   modlia sa všetci
pred tvárou boha
   -vinníka:
zovšadiaľ striehne
   mlčanie vecí
a zmyslu slov sa
   vymyká.

 

Posledné komentáre

Posledné články