Archív
Filter
  • Päť kníh jubilantky Viery Benkovej

    „Mám intímnu potrebu komunikovať cez poéziu. Je to asi akýsi primárny hlas z hlbín mojej osobnosti, možno z hlbín dávna..." – napísala namiesto doslovu spisovateľka Viera Benková v dvoch svojich najnovších rovnomenných básnických knihách Studňa. Obe knihy vyšli k spisovateľkiným osemdesiatinám a obaja vydavatelia: SVC z Báčskeho Petrovca a Spolok slovenských spisovateľov z Bratislavy, Viere Benkovej k narodeninám venovali práve poéziu, teda to, čo je jej najbližšie – osemdesiat jej vlastných básní. Petrovské vydavateľstvo jej do narodeninového balíka pridalo aj ďalšiu knihu Závity pamäti, ktorá obsahuje publicistické príspevky, recenzie a úvahy a ďalších pätnásť krátkych próz zhrnutých v knižočke Z aromatického literárneho záhonu jej k narodeninám vydal MOMS Petrovec. Piata kniha publikovaná v Benkovej jubilejnom roku je preklad jej poézia do srbčiny Na rubu sna (Na pokraji sna), ktorá vyšla v belehradskom vydavateľstve Alma, Sunčani breg a preložila ju Katarína Pucovská.

  • 70 rokov Rádia Nový Sad

    Rádio-televízia Vojvodiny oslavuje 70. výročie Rádia Nový Sad, prvého média tejto ustanovizne, v súčasnosti pokrajinského verejného servisu Rádio-difúznej ustanovizne Vojvodiny (RUV), ktorý dnes už má sedem mediálnych platforiem. Rádio Nový Sad sa po prvýkrát ozvalo 29. novembra 1949. Od samého začiatku sa vysielal program v piatich rečiach: po srbsky, maďarsky, slovensky, rumunsky a rusínsky. V novších dejinách pribudli ďalšie menšinové redakcie a program sa vysiela v šestnástich jazykoch. V ústrety významnému rozhlasovému jubileu kolegovia slovenskej televíznej redakcie, ktorá je o dvadsať rokov mladšia, zablahoželali Rádiu Nový Sad reláciou Dotyky, ktorá bude odvysielaná v nedeľu 17. novembra o 21. h na RTV 2. Budú v nej hosťovať terajší členovia redakcie a spomínať sa bude aj na tých, ktorí našu rozhlasovú cestu trasovali a zanechali za sebou významnú novinársku, hlásateľskú, či hudobnú stopu.

  • 90. výročie Slovenskej čitárne v Dobanovciach

    Slovenská čitáreň bola prvým slovenským združením v Dobanovciach, z ktorého o 5 rokov neskôr postupne vyrastali Slovenský dom, Slovenský kultúrno-osvetový spolok Šafárik, MOMS Dobanovce a Aktív žien.

    Podľa relevantných údajov Slováci v Dobanovci žijú asi 160 rokov a neoficiálne, podľa niektorých dokumentov, ešte v roku 1804 zomrel v Dobanovciach a tam bol aj pochovaný Slovák, ktorý sa v nich narodil.

  • Nové roviny Spolku Slovákov z Bulharska

    Spolok Slovákov z Bulharska je dobrovoľným združením krajanov, ktorí žili na Dolnej zemi v Bulharsku a v rámci repatriácie počas rokov 1948/49 sa vrátili späť do vtedajšieho Československa. V roku 1989 sa na podnet docenta Štefana Zelenáka uskutočnilo historicky prvé stretnutie vyše 260 krajanov a v roku 1990 vznikol Spolok, ktorý úspešne funguje do dnes.

  • Kulpínske ženy v Riečke

    V sobotu 9. novembra sa v Riečke uskutočnil v poradí už 15. ročník súťaže v pečení kysnutých koláčov. Aj tento rok prijali pozvanie šikovné gazdinky zo Spolku kulpínskych žien pod vedením jeho predsedníčky Kataríny Zorňanovej. Súťažné družstvá z piatich obcí rozvoňali náš kultúrny dom, bolo sa na čo pozerať a bolo čo ochutnávať. Aj keď sa táto akcia opakuje už toľko rokov, vždy nás súťažiace žienky prekvapia novými receptúrami aj aranžmánom. Vďaka patrí všetkým zúčastneným, no zvlášť naším priateľom z ďalekého srbského Kulpína.

  • 11. november

    Zajtra je 11. november, v Srbsku štátny sviatok, v kalendáre sviatkov zapísaný pod menom Deň prímeria v Prvej svetovej vojne. Ustanovený je na počesť všetkých nevinných obetí v období rokov 1914 až 1918. Deň prímeria sa v Európe oslavuje od roku 1919 a v Srbsku ho ako štátny sviatok v tomto roku oslavujeme ôsmykrát. Národné zhromaždenie Srbska ho schválilo na sklonku roku 2011. Vo svete sa 11. november oslavuje pod rôznym pomenovaním, medzi iným ako Deň prímeria, Deň veteránov, Deň vojnových veteránov, Deň pamäti, Deň pamiatky, Deň červených makov, ale aj ako Deň nezávislosti... Pripomínajú si ho v mnohých krajinách a ním sa klaniame obetiam nezmyselného vojnového konfliktu. Čierna bilancia prvej svetovej vojny je: osem miliónov zabitých vojakov a 21 miliónov zranených a zmrzačených...

  • IN MEMORIAM – Pavel Bovdiš

    V nedeľu 3.novembra 2019 vo veku 98 rokov zomrel Pavel Bovdiš, najstarší vojvodinský Slovák v Kanade. Narodil sa 13.apríla 1921 v Kulpíne a bol synom prvého Kulpínčana v Kanade. Na americkom kontinente zapustil hlboké korene, kam sa odsťahoval ako 6 ročný. Tam teda odrastal, školil sa, pracoval, zakladal si rodinu...Na rodisko predsa nezabúdal. Bol jedným zo zakladateľov klubu Vojvodina, ktorý organizoval stretnutia krajanov, chystal programy, výlety, vydával občasník Vojvodina...

  • IN MEMORIAM - Želimír Hriešik (1978 – 2019)

    V stredu 6. novembra vo veku 41 rokov náhle a nečakane zomrel Želimír Hriešik, predseda Kolkárskeho klubu Slávia z Kovačice. Narodil sa 7. marca 1978 v Pančeve. V Kovačici navštevoval základnú a strednú školu. Venoval sa súkromnému podnikaniu a od 2. decembra 2012 bol predsedom Kolkárskeho klubu Slávia v Kovačici. Ešte predtým sa stal športovým dopisovateľom slovenského týždenníka Hlas ľude, kde pravidelne informoval čitateľov o aktivitách tohto klubu.

  • Kovačica známa i neznáma

    V Thurzovom dome v Banskej Bystrici 4. novembra 2019 otvorili výstavu slovenského insitného umenia zo Srbska. Pondelkovou vernisážou Stredoslovenské múzeum privítalo prvých návštevníkov v zrekonštruovaných priestoroch Thurzovho domu. Spolu s ministerkou kultúry SR Ľubicou Laššákovou, predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja Jánom Lunterom, veľvyslancom Srbskej republiky na Slovensku Momčilom Babićom a ďalšími vzácnymi hosťami bola záujemcom sprístupnená výstava Galérie Babka pod názvom Kovačica známa i neznáma. Nádherný program si na vernisáž už tradične pripravil Univerzitný folklórny súbor Mladosť.

  • Bibliotéka 2019

    V dňoch 7.– 10. novembra 2019 v Bratislave bude prebiehať knižný veľtrh Bibliotéka 2019. Aj v tomto roku Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku z rumunského Nadlaku pozíva navšríviť spoločný stánok dolnozemských Slovákov. Budú na ňom zastúpení Slováci z Maďarska, Rumunska a Srbska. Stánok sa bude nachádzať v Hale D a nájdete ich v stánku číslo 305. V rovnakej hale, v stánku číslo 114 bude vystavovať Spolok Slovákov v Poľsku, ktorý tam vystaví novinky z vydavateľstva a osobitne ich predstaví 7. novembra v Literárnom centre, kde sa o 13. h začne prezentácia publikácie Labyrinty Karola Horáka – twórcy teatralnego i literata. Ide o preklad monografie Labyrinty Karola Horáka z pera slovenskej teatrologičky Dagmar Inštitorisovej do poľského jazyka. Na prezentáciu pozíva Ľudomír Molitoris, generálny tajomník Spolku Slovákov v Poľsku.

  • Z cirkevných zborov

    Na začiatku novembra si pripomíname Všechsvätých a Pamiatku zosnulých, čiže Dušičky a v jednotlivých našich chrámoch oslavujú aj Pamiatku posviacky kostola a ďakujú za úrody zeme. Prinášame foto riport z jednotlivých cirkevných zborov, v ktorých v túto prvú novembrovú nedeľu, zároveň 20. nedeľu po Sv. Trojici prebiehali príležitostné služby Božie.

  • 46. Rozhlasová súťaž recitátorov

    V novosadskom Štúdiu M sa v sobotu 2. novembra 2019 stretli milovníci prednesu poézie a prózy v rámci 46. Rozhlasovej súťaže recitátorov. Účinkujúci súťažili v štyroch kategóriách: prednes poézie žiakov nižších ročníkov, prednes prózy, prednes poézie žiakov vyšších ročníkov a žiaci stredných škôl a študenti vysokých škôl. Na tohtoročnej súťaži účinkovalo 55 recitátorov.

  • Oslavy a otázniky

    „Novopohanstvo nesmie prerásť tradície. Kresťanskú slávnosť Všetkých svätých a spomienku na zosnulých si treba uctiť." Píše to na titulnej strane najnovšieho čísla Slovenských národných novín, ktoré vydáva Matica slovenská z Martina a ktoré vychádzajú so zajtrajším dátumom. V nich je tiež text o oslavách storočnice slovenského gymnázia v Petrovci a črta o Michalovi Milanovi Harmincovi, architektovi európskeho formátu, rodákovi z Kulpína.

  • V Kulpíne večierok s Jánom Bačúrom

    V stredu večer v Poľnohospodárskom múzeu v Kulpíne usporiadali prezentáciu CD kalendára na rok 2020, venovaného bardovi našej insity Jánovi Bačúrovi z Padiny. Zároveň bola otvorená jeho 66. samostatná výstava. Na úvod hostí privítala autorka večierka Katarína Pucovská a v mene organizátorov: Združenia pre muzeálne agrárne dedičstvo zo sídlom v Kulpíne a Galérie Babka z Kovačice, sa prihovoril profesor doktor Ján Kišgeci a galérista Pavel Babka. V hudobných predeloch vystúpili Zoran a Iris Mitićovci. Výstavu otvoril akademický grafik Pavel Čáni, ktorý maliarovi zablahoželal i k nedávno osláveným 82. narodeninám.

  • Dr.h.c. prof. Dr. Ján Kišgeci

    V aule Slovenskej poľnohospodárskej univerzity SPU Nitra - Zelená univerzita sa dňa 23.10.2019 uskutočnilo slávnostné zasadnutie Vedeckej rady SPU v Nitre, rozšírené o Vedeckú radu Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov - SPU v Nitre, na ktorom boli udelené čestné tituly Doctor honoris causa dvom osobnostiam medzinárodnej vedy: prof. Ing. Pavlovi Tlustošovi, CSc. z Prahy a prof. Dr. Jánovi Kišgecimu, z Univerzity v Novom Sade. Diplom a insígnie čestných doktorov im odovzdala rektorka SPU v Nitre doc. Klaudia Halászová. Blahoželáme!

  • Zlatý kľúč Ivete Kováčovej

    V nedeľu 27. októbra 2019 v Selenči prebiehal 39. ročník festivalu Zlatý kľúč. V súťažnej časti festivalu odznelo dvanásť nových skladieb. Prvú cenu a soškou NRSNM si vyspievala mladá skladateľka a speváčka Iveta Kováčová z Báčskeho Petrovca so skladbou Kvôli životu. Druhú cenu získala skladba Prosba Ondreja Maglovského v predvedení Anny Zorňanovej a tretiu cenu skladba Bludár Maríny Kaňovej v interpretácii Andrey Lačokovej. Najviac SMS hlasov dostala skladba Protiklad autorov Samuela Kováča a Martina Jána Javorníka, ktorý pieseň zaspieval v duete s Andreou Koruniakovou. Cenu za interpretáciu si vyspievala Slovenka Benková Martinková a Cena obecenstva sa dostala Jánovi Dobríkovi za skladbu Slovenské dievčatá, ktorú autor spolu s Magdalénou Kaňovou a Janou Trusinovou aj predviedol Cenu za text piesne Počúvaj seba získal Samuel Kováč. Špeciálnu cenu odborná porota udelila Leonóre a Jurajovi Súdiovcom za prednes piesne Na krídlach noci.

  • K 75. narodeninám Michala Harpáňa

    V dnešný deň 27. októbra 1944 v Kysáči sa narodil profesor na dôchodku Michal Harpáň. Vyštudoval juhoslovanskú literatúru na Filozofickej fakulte v Novom Sade, kde najprv pôsobil ako asistent, potom ako docent, profesor a vedúci katedry slovenského jazyka a literatúry. Zároveň prednášal aj na iných univerzitách doma a v zahraničí. Literárna cesta Michala Harpáňa viedla od začínajúceho literárneho kritika k etablovanému dvojdomému literárnemu vedcovi, suverénne sa pohybujúcemu v dvoch odlišných kultúrnych priestoroch: slovenskom a srbskom. Za výnimočnú prácu mu boli udelené najvyššie ocenenia.

  • Vladimír Skalský aj ďalej v čele SZSZ

    V sobotu 26. októbra 2019 sa v kongresovej sále Hotela Nivy v Bratislave uskutočnilo VI. riadne Valné zhromaždenie Svetového združenia Slovákov v zahraničí (VZ SZSZ). Ide o vrcholné snemovanie strešnej organizácie slovenského zahraničia, združujúcej viac než sto najvýznamnejších krajanských spolkov a inštitúcií z 24 krajín sveta. Ďalšie štyri roky združenie bude viesť Vladimír Skalský (1972), ktorý obhájil post predsedu združenia a ktorý vedie strešnú organizáciu zahraničných Slovákov už od roku 2006. Podľa písania tlačovej agentúry Sita, ktorá sa odvoláva na informáciu od V. Skalského, vo výkonnom výbore SZSZ budú podpredsedovia Dušan Daučík zo Švédska, Pavel Hlásnik z Rumunska a Milan Čuba z USA, tajomníčky Alžbeta Hollerová Račková z Maďarska a Svetlana Zolňanová zo Srbska a členovia výboru Andrej Dan Bárdoš z Česka a Ján Šuľan zo Srbska. Na zhromaždení sa rokovalo aj o finančných prostriedkoch na podporu projektov krajanských subjektov a v tom kontexte bolo reči aj o budovaní Strediska Slovákov v Novom Sade.

  • Bzdochy

    V týchto dňoch sa im nemôžeme brániť. Do všetkých možných škár domu začali vliezať tieto neveľké chrobáky, ktoré veľmi nevoňajú. Názov bzdocha napovedá, že tento malý sploštený živočích má niečo spoločné so smradom po zdochline. Po srbsky sa menuje „smrdibuba", teda aj zo srbského názvu možno uzavrieť, že chrobák zapácha. Bzdochy, smrdibube (Heteroptera) sú pomerne rozmanitou skupinou hmyzu. Na celom svete bolo dosiaľ zaznamenaných viac než 40 000 druhov. Na Slovensku sa ľudovo tento chrobák nazýva „smradlák", ale aj „smradľavý martin". Čo je snáď zvláštnosťou, u Srbov pre tento druh hmyzu tiež existuje rovnoznačný ľudový názov: „smrdljivi martin". V Srbsku ľud od pradávna uctieval bzdochy a veril v ich nadprirodzenú moc. V záznamoch o ľudových poverách sa uvádza: "Keď smradľavý martin vojde do domu – bude peňazí" (Kad smrdljivi martin uđe u kuću - biće para!). V tomto roku, teda, asi mnohí zbohatneme!

  • 50 rokov Gymnázia Mihajla Pupina

    Moderná budova v kopci, schúlená v hustom kroví starého parku, prijímala do svojho náručia iba veľkých „gymnazistov", stredoškolákov. Nesmierne sme hrdí na našich gymnazistov, z ktorých vyrástli „skutočne veľkí" – veľkí odborníci, veľkí humanisti, veľkí ľudia. Napísané je v úvodných riadkoch monografie 50 godina Gimnazije Mihajlo Pupin /50 rokov Gymnázia Mihajla Pupina, pod ktorými stojí podpis: Bývalá gymnazistka, profesorka telesnej výchovy, riaditeľka Tatiana Brtková. Monografiu, mapujúcu polstoročnicu gymnázia, ako jedinej stredoškolskej inštitúcie v okrese Kovačica, 23. októbra 2019 slávnostne predstavili a symbolickým krstom knihy vyprevadili k čitateľom. Vydaniu knihy predchádzali tri roky vytrvalej práce na zhromažďovaní potrebných údajov a fotografií, ktorých je v knihe až 315. Monografia je dvojjazyčná, srbsko –slovenská, má 208 strán a vyšla v náklade 500 výtlačkov.

  • Slobodu si nezaslúži každý

    V utorok 22. októbra v Bratislave bola premiéra nového česko-slovenského filmu Amnestie, ktorý sa do kín dostáva už od 31.októbra 2019. Film Amnestie sa okrem príbehu troch rodín zasiahnutých komunistickou perzekúciou, venuje aj vzbure väzňov v Leopoldove, ktorá si vyžiadala vojenský zákrok. Vzbure predchádzali široké amnestie Václava Havla, ktoré udelil v januári 1990, len pár dní po svojom zvolení za československého prezidenta. Po 30 ročnom časovom odstupe autorom sa podarilo, cez jednotlivé príbehy, priblížiť divákovi politické diania, ktorých konečným dôsledkom bol pád komunizmu v Československu. Pod dramaturgiu filmu sa podpisuje Maja Hriešik, maturantka a žiačka generácie prestížneho gymnázia Jovana Jovanovića Zmaja v Novom Sade. Blahoželáme!

  • Pamätajme...

    Srbsko si včera pripomínalo Pamätný deň obetí druhej svetovej vojny a 78. výročie masového strieľania civilistov, vrátane žiakov a profesorov v Kragujevci. V spomienkovom parku Šumarice sa konala Veľká školská hodina, pripomínajúca jeden z najväčších zločinov v ľudskej histórii – strieľanie detí. Aj v tomto roku z uvedeného pietneho podujatia boli vysielané správy o mieri a tolerancii, a výzva celému svetu, aby sa taký zločin nikde a nikdy nezopakoval. V Kragujevci včera pobudla aj delegácia veľvyslanectva Slovenskej republiky v Srbsku vedená J.E. Dagmar Repčekovou, veľvyslankyňou, ktorá v Spomienkovom parku Kragujevský október Šumarice zasadila Strom mieru pri pamätníku popravených 44 slovenských vojakov 71. Trenčianskej pechoty v roku 1918.

  • 50. Divadelný vavrín

    50. Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku Divadelný vavrín sa uskutoční v termíne 26. októbra – 3. novembra 2019 v Starej Pazove. Slávnostný otvárací program bude v sobotu 26. októbra 2019 o 17:30 v divadelnej sieni Strediska pre kultúru Stará Pazova. V súťažnej časti vystúpi osem divadelných súborov, z toho až tri z Pivnice a po jeden z Kysáča, Nového Sadu, Vojlovice, Aradáča a Lalite. Kulpínski ochotníci v tomto roku ne Vavríne nevystupujú, avšak ako vlaňajší víťazi mali by ho otvoriť.

  • Pamiatky našich chrámov

    V Kulpíne, Kovačici a v Aradáči si dnes pripomínali výročie posviacky kostolov. Tieto tri naše kostoly oslavujú Pamiatku posvätenia chrámu Božieho 18. a 19. októbra a slávnostné služby Božie každoročne bývajú v najbližšiu nedeľu k tomuto dátumu. Aradáčsky chrám má 193 rokov, kovačický 191 a kulpínsky dnes oslavuje svoje 140. narodeniny.

  • 75 rokov týždenníka Hlas ľudu

    „Práve na dnešný deň roku 1944 v Báčskom Petrovci svetlo sveta uzrelo prvé číslo Hlasu ľudu. Dnes je tomu 75 rokov od tej významnej historickej chvíle, keď sa dejiny jedného národa vtesnávajú do dvoch veľavravných slovíčok: Hlas ľudu." Takto sa dnes v štúdiu M Novosadského rozhlasu začala slávnostná akadémia venovaná významnému jubileu nášho jediného slovenského spoločensko-politického týždenníka. Prítomných privítala úradujúca riaditeľka Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu Anna Huďanová. V pokračovaní odzneli slová chvály a výňatky z dejín týchto novín, tiež aj páčivý kultúrno-umelecký program. Pekná bola aj prezentácia knihy Miliny Vrtunskej, ktorá vyšla vo vydavateľstve Hlas ľudu a tiež aj udeľovanie uznaní novinárom a spolupracovníkom. Uznania získal aj Juraj Bartoš, ktorý performanciou bez slov veľa povedal. Odmenu si vyšiel prevziať so zalepenými ústami. Umlčané a cenzurované novinárstvo?

  • Jánovi Kišgecimu čestný titul Dr.h.c.

    V aule Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre 23. októbra 2019 bude slávnostné zasadnutie Vedeckej rady Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, rozšírené o Vedeckú radu Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov, na ktorom udelia čestný titul doctor honoris causa prof. Dr. Jánovi Kišgecimu z Univerzity v Novom Sade. Profesor Kišgeci sa tak stane tretím Slovákom zo Srbska (resp. Juhoslávie) s týmto akademickým titulom. Čestný doktorát – doctor honoris causa – filologických vied Univerzity Komenského v Bratislave bol roku 1989 udelený Jánovi Kmeťovi za významné zásluhy na rozvoji juhoslovansko-slovenských vzťahov v oblasti vedy, kultúry a vysokého školstva. V roku 2012 Vedecká rada UMB v Banskej Bystrici udelila tento titul prof. Dr. Michalovi Harpáňovi, ktorý sa svojou vedeckou, pedagogickou a prekladateľskou aktivitou spolupodieľa na rozvoji literárnej vedy a translatológie, šírení hodnôt vzdelanosti, humanizmu a kultúry v domácom, krajanskom a medzinárodnom kontexte.

  • Tajomstvá Petrovaradínskej pevnosti

    Pri príležitosti 327. výročia kladenia základného kameňa Petrovaradínskej pevnosti Múzeum mesta Nový Sad organizuje zajtra 18. októbra o 15:00 bezplatnú prehliadku Podzemných vojenských galérií. Na utorok 22. októbra, pri príležitosti 65. narodenín Múzea mesta Nový Sad, vstup do všetkých objektov tohto múzea bude voľný a o 15:00 bude zorganizovaná ďalšia bezplatná obchôdzka Podzemných vojenských galérií. Petrovaradínska pevnosť sa rozlieha na 112 hektároch pozemku. Pod ňou je množstvo tunelov a katakomb. Opradená je legendami o sieti tunelov v štyroch podzemných etážoch. Stála teplota v podzemí tých priestorov je 12 stupňov a turistom sa neradí odbočiť z označenej dráhy, keďže ďalšie chodby (lagumi) ukrývajú asi 30 labyrintov.

  • Vynovené Etno múzeum Petráš

    Pred príchodom daždivého jesenného počasia úspešne bola ukončená oprava šindľovej strechy na objekte tradičnej ľudovej architektúry Etno múzea Petráš v Padine. Budova je historický najstarší dom v Padine a v nej sa nachádza expozícia tradičného ľudového staviteľstva, bývania a spôsobu života Slovákov na Dolnej zemi vo Vojvodine z obdobia druhej polovice 18. až prvej polovice 20. storočia. Toto súkromné etno múzeum je nezisková organizácia, ktorá vznikla v roku 2013 s cieľom zastrešiť dlhoročnú prácu manželov Petrášových, ktorí vložili vlastné finančné prostriedky na rozvoj a obnovu exponátov. V múzeu sa nachádza okolo 20 000 vzácnych predmetov. Najstarší exponát je Biblia z roku 1776, ktorú si priniesli Slováci zo Slovenska.

  • LiteraTour s Veronikou Šikulovou

    V rámci podujatia LiteraTour dnes v Slávnostnej sieni Filozofickej fakulty v Novom Sade prebiehala beseda so spisovateľkou zo Slovenska Veronikou Šikulovou, známou prozaičkou, autorkou kníh pre deti a mládež, najstaršou dcérou spisovateľa Vincenta Šikulu. Rozhovor viedla prof. Dr. Marta Součková, literárna kritička, ktorá na novosadskej fakulte na Oddelení slovakistiky štyri roky pôsobila ako lektorka. Dnes, pred začiatkom besedy, M. Součková, profesorka Prešovskej univerzity, usporiadala i prednášku na tému: K axiológii slovenskej literatúry po roku 2000. Prednáška a beseda sa uskutočnili v rámci osláv 65. výročia Filozofickej fakulty v Novom Sade.

  • Úspechy kulpínskych divadelníkov

    Na práve ukončenom 16. ročníku Festivalu Zuzany Kardelisovej v Kysáči najúspešnejší boli Kulpínčania s inscenáciou Stanislava Štepku Konečná stanica v réžii Alexandra Baka. Cenu Zuzany Kardelisovej za najlepšie stvárnenie ženskej postavy odborná porota udelila Martine Benkovej z Nového Sadu, kým osobitnú cenu získala divadelná sekcia Branislava Vierga pri kultúrnom centre Aradáč. Cenu za vedľajšiu úlohu získala členka KUS Zvolen z Kulpína Viera Dorčová Babiaková za stvárnenie policajtky. S hrou Konečná stanica, ktorej premiéra bola vo februári 2018, sa v posledný prázdninový víkend kulpínski ochotníci zúčastnili v Martine na najstaršom festivale neprofesionálneho divadla 97. ročníku Scénickej žatvy.

  • Mesiac október – mesiac úcty k starším

    Symbolika jesene je tradične spojená so seniormi. Jeseň života. Jeseň je často sychravá, depresívna a smutná. Avšak, aj poza sivé chmáry môže zasvietiť slnko. Namiesto slnka, teplo do ustaraných dní môže vniesť aj srdečné slovo, alebo úprimný úsmev. V starobe sa človek naučí tešiť aj z tých drobných pozorností. Vraví sa, že staroba je múdra. Lenže zmúdrieť naozaj nie je jednoduché ani vo vysokom veku. Vždy je to za cenu mnohých chýb, prehreškov a omylov. Vyžaduje si to pokoru a kus odvahy zmieriť sa s vlastným osudom. Len tak možno nadobudnúť vnútorný pokoj a zduchovnieť. Ak sme ochotní múdro zostarnúť, zaradíme sa k tým, ktorí budú rozdávať okolo seba radosť. Iba tak, nezištne... A to si rozhodne zaslúži všeobecný obdiv!

  • Život s hadmi

    Pomóc, had! Plazov sa mnohí bojíme. Málokto si trúfne priblížiť sa hoci aj k malému hadovi. Málo je takých, ktorí sa opovážia hada vziať do ruky a ešte menej je tých, čo si hada zvolia za domáceho miláčika. A čo tak žiť v jednej izbe s ôsmimi hadmi??? Igor a Ivan ešte kým boli malí sa radi hrávali so žabami, jaštermi a inými plazmy. Láska dodnes zostala a v rodičovskom dome v Kulpíne, v improvizovanom teráriu, čiže v izbe, v ktorej sa býva a spáva, je toho času najväčšia trojmetrová boa a asi dvojmetrový pyton. Žijú spolu v jednej väčšej vyhrievanej klietke. V druhej sú menšie hady, v tretej iné druhy, v štvrtej zas vzácnejšie, v piatej mláďatá...

  • K nedožitej deväťdesiatke Pavla Mučajiho

    Pred piatimi rokmi oslávil ešte svoje posledné, 85. narodeniny a potom, v nasledujúci deň, ticho sklopil oči. Umrel básnik, spisovateľ pre deti, prekladateľ, redaktor časopisu Naši pionieri, riaditeľ a profesor slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci Pavel Mučaji. Narodil sa 11. októbra 1929 v Báčskom Petrovci, kde skončil základnú školu a gymnázium a v školení pokračoval v Belehrade, na fakulte českého a slovenského jazyka a literatúry. Uverejnil básnické zbierky Bojujúce srdce, Slnečné prístrešie, Moja Itaka, Trvanie básnika, Belasé sonety, Visuté záhrady a Večer trojkráľový, viac zbierok básní pre deti a jednu knihu próz, ako aj hodne štúdií z oblasti kultúry juhoslovanských Slovákov. Inšpiroval sa ľuďmi a sám bol inšpiráciou maliarom.

  • Festival Zuzany Kardelisovej

    V Kysáči v dňoch 10. – 13. októbra 2019 bude prebiehať v poradí 16. Festival Zuzany Kardelisovej. V súťažnej časti sa predstaví päť ochotníckych divadelných súborov: z Pivnice, Nového Sadu, Kysáča, Kulpína a Aradáča a v nedeľu po udelení cien s hosťujúcim predstavením Svety za dedinou vystúpi Slovenské vojvodinské divadlo z Báčskeho Petrovca. Na tohtoročnom festivale sa azda po prvý krát v jeho dejinách nezúčastňuje žiaden zahraničný divadelný súbor. V predchádzajúcich ročníkoch sem pravidelne prichádzalo aspoň jedno divadlo zo Slovenska, kým na desiaty ročník do Kysáča pricestovali českí divadelníci. Recipročná výmena divadelníkov vyplývala z Memoranda podpísaného medzi festivalmi z Kysáča a Nového Mesta nad Váhom.

  • Pupin

    Mihajlo Pupin (1854-1935), alebo Mihailo Idvorsky, vynálezca a vedec, sa narodil v Idvore, v Obci Kovačica, 9. októbra 1854. Tu strávil svoje detstvo a svoje akademické vzdelanie získaval na Columbia College v New Yorku a svoje vedecké vzdelanie na univerzitách v Cambridge v Anglicku a v Berlíne v Nemecku, kde získal aj titul Ph.D. Tento náš vedec svetového mena, svojmu rodisku a svojej krajine zanechal všetku svoju pozostalosť. V Idvore je celý komplex Pupinových budov, kovačické gymnázium nesie meno Mihajla Pupina, existuje virtuálne múzeum venované veľkému vedcovi, v strede Nového Sadu je jeho socha a najnovšie aj veľká budova pomenovaná Pupinova palata. Na Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici oslávili dnes Deň školy.

  • Včelia klinika

    Včelia klinika Jozefa Gašparovského na práve ukončenom 52. Medzinárodnom veľtrhu turizmu v Novom Sade získala zlatú medailu a rodinné gazdovstvo Gašparovský zo Selenče je nositeľom značky Brand Báčky. Ocenenia boli udelené za kvalitu zdravotno-vidieckeho turizmu. Aký súvis môžu mať včely s turistikou a prečo pomenovanie Včelia klinika? Je známe, že včelie produkty liečia, vieme aj to, že ich správne užívanie môže pomôcť telu vyrovnať sa s mnohými chorobami. Menej je však známe, že aj samotný pobyt v mikroklíme včiel, – vo Včelej klinike – môže priaznivo vplývať na organizmus.

  • 150. výročie narodenia M. M. Harminca

    Michal Milan Harminc, architekta európskeho formátu, ktorý za sebou zanechal impozantných takmer 300 realizovaných diel, sa narodil v dnešný deň 7. októbra 1869 v Kulpíne. Bol najaktívnejší slovenský architekt, priekopník slovenskej modernej architektúry a ako jediný na Slovensku naprojektoval tri múzeá. Slovenské národné múzeum v Bratislave si svojho staviteľa pripomína dnes a k jeho výročiam: 150 rokov narodenia a 55 rokov od smrti, usporiadalo Spomienkové podujatie v Knižnici SNM v sídelnej budove SNM na Vajanského nábreží 2 v Bratislave. Kulpínčania si tieto jubileá pripomenuli na tohtoročných Predslávnosťových dňoch v Kulpíne.

  • 5. a 6. október... aby sa nezabudlo

    Dni 5. a 6. október sa zapísali do dejín Srbska a Vojvodiny, aj keď sa o nich v súčasnosti málo hovorí. V tomto roku si v tieto dni pripomíname 31 rokov od tzv. „jogurtovej revolúcie" a 19 rokov od veľkých demokratických protestov v Belehrade, tzv. „bager revolúcie". Vojvodinské „piatooktóbrové" udalosti sú akoby posunuté do úzadia a málo sa o nich hovorí, aj keď priamo súvisia s tými belehradskými „piatooktóbrovými" udalosťami, v ktorých bol v roku 2000 zvrhnutý diktátorský režim Slobodana Miloševića. Jogurtovou revolúciou sa totiž začínalo a bagerovou revolúciou končilo Miloševićovo obdobie.

  • Návšteva

    Pougár

    Keď vhupnete niekomu na návštevu, nevolaný/ná, respektíve nepovolaná/ný, nezabudnite riadne buchnúť dverami. A prihovoriť sa hlasom o dve-tri oktávy vyšším než ho bežne máte. Tobôž ak aj inak hovoríte príliš hlasne. Čiste, aby ste dali najavo, že prichádzate radi/dy. A obzvlášť preto, aby ste zanechali Dojema. Ktorého Dojema umocníte, keď – akonáhle vpálite, nepozvaná/ný/ný/ná, na Neoznámenú Návštevu ráznym krokom, zhasnete svetlo. Záväzne zhasnite svetlo. Najmä ak vám tak prikázal Ten, kto vás na Návštevu poslal. A ubezpečil vás predom, že sa tamtí na vás Ohromne tešia. Takmer ako na Neho samého.

  • Tak plynie čas...

    (storočnica petrovského gymnázia)

     

    Do učebne hlučne vbehne 10 žiakov so stoličkami. Na jej stenách sa prelínajú obrazy budovy gymnázia, fotografie niekdajších žiakov a riaditeľov, zápisníc zo zasadnutia kuratória, líp... Tak plynie čas... Z ozvučenia znejú slová: „Dejiny ľudské sú dejinami čestnosti. Apropo – dnes s potešením odhaľujeme etymológiu čestnosti jednej školy, ktorá sa dožíva úctyhodného veku – sto rokov. Je mocná a má samorodný tvar, ktorý má tvár a nadbytok ducha. Život školy je podobný ľudskému životu. Žiť naplno je cieľom oboch a 100 rokov je úctyhodný vek, zvlášť ak sa žil dôstojne, cieľavedome a ak sa plnilo určené poslanie. "Tak sa 1. októbra 2019 začínal program na javisku Slovenského vojvodinského divadla venovaný storočnici slovenského gymnázia v Petrovci. Na počesť toho večného trvania, akokoľvek špecifického a akosi dvojdomého sa hralo v ten večer. Moderátori sedeli v starých školských laviciach a pod lipami.

  • Prvá storočnica...

    Slovenské gymnázium v Petrovci bolo založené roku 1919 ako prvé gymnázium mimo územia Slovenska s vyučovacím jazykom slovenským a ako najväčšie gymnázium mimo Slovenska, kde sa vyučuje po slovensky – a celé storočie si zachováva toto prvenstvo. V roku jeho stých narodenín mu pribudli ďalšie primáty: jediné slovenské gymnázium, na dvore ktorého je impozantná trojmetrová socha Jána Kollára, jediná škola s galériou 38 slovenských vojvodinských akademických maliarov, inštitúcia s najbohatšiu spomienku na XIV. VÚSB, jediná inštitúcia obsahujúca 230 exponátov fauny Petrovca... A medzi všetkými slovenskými inštitúciami v zahraničí si táto naša vzdelávacia ustanovizeň možno vydobyla aj ďalšie vedúce postavenie s edíciou "Storočnica". V týchto dňoch v nej vyšlo až päť krásnych, vzácnych a kvalitných publikácií: Pamätnica, zborník zo sympózia a tri asi 50-stranové katalógy.

  • 100 rokov gymnázia v Petrovci

    Včera sa začala a dnes vyvrcholila ústredná časť osláv storočnice slovenského gymnázia v Petrovci. Stredobodom prvého dňa bolo medzinárodné vedecké Sympózium 100 rokov slovenského gymnázia v Petrovci, z ktorého vydali obsiahly zborník prác, v ktorom je na 212 stranách publikovaných 23 referátov. Vyšiel v edícii Storočnica ako piaty zväzok, v náklade 500 výtlačkov. Riaditeľka Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom Anna Medveďová privítala početných vzácnych hostí, predovšetkým zahraničných, medzi ktorými boli až traja bývalí veľvyslanci SR v Srbsku: Miroslav Mojžita, Igor Furdík a Ján Varšo, ako aj účastníkov sympózia, ktorí boli zo štyroch krajín. Žiaľ, miesta v prvom čestnom rade, určené pre predstaviteľov lokálnej samosprávy a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, zostali prázdne, čo najprv s poľutovaním konštatovali a na záver sympózia sa nad tým aj ostro pohoršovali viacerí prítomní.

  • Cez Nadlak je...

    Na XXI. ročníku festivalu Cez Nadlak je... prvé ceny si vyspievali dve Nadlačanky: Ema Velegová a Andrea Fabriová a prvú cenu v najstaršej kategórii získal Kovačičan Pavel Ďuriš, ktorý dostal aj Cenu Dotyku ľudskosti pre najstaršieho súťažiaceho. Andrea Fabriová získala tiež Cenu obecenstva. Na tohtoročnom nadlackom festivale sa zúčastnilo 30 sólistov z Dolnej zeme: z Rumunska, Maďarska a Srbska. Festivalovým orchestrom Salašan aj v tomto roku dirigoval Ondrej Maglovský. Odborná porota pracovala v zložení: Ján Šutinský, Mária Beňáková, Kristína Žukánová, Slovenka Benková Martinková a Juraj Súdi. Moderátori programu boli Juraj Cigáň a Martina Palyová.

  • Veľtrh tvorby vidieckych žien vo Vojvodine

    V ústrety Medzinárodnému dňu vidieckych žien, ktorý sa oslavuje 15. októbra, v sobotu 28. septembra v Šíde usporiadali XI. Veľtrh tvorby vidieckych žien vo Vojvodine. Na podujatí svoju tvorbu prezentovalo vyše 200 združení žien z 35 obcí z celej Vojvodiny. Predstavili sa aj naše združenia žien z viacerých slovenských prostredí: Starej Pazovy, Kovačice, Padiny, Pivnice, Hložian, Kulpína... Sobotné odpoludnie na námestí v Šíde bolo farebno-pestré, s autentickými ručnými prácami a výrobkami starých remesiel, ktoré zachovávajú tradíciu a bohaté kultúrne dedičstvo vojvodinského multietnického prostredia, s množstvom koláčov, kvetín, obrazov, suvenírov...

  • Oslavné a rozlúčkové stretnutie na veľvyslanectve SR

    Vo štvrtok 26. septembra v priestoroch veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade spoločne oslávili Deň ústavy a Deň ozbrojených síl Slovenskej republiky. Slovenská veľvyslankyňa v Srbsku Dagmar Repčeková vo svojom otváracom príhovore vyzdvihla rastúci objem spolupráce medzi Srbskom a Slovenskom, poďakovala svojim partnerom za mnoho úspešných spoločne zrealizovaných projektov a vyjadrila očakávanie, že nadmieru blízke vzťahy medzi našimi dvoma krajinami sa budú môcť bezproblémovo a intenzívne rozvíjať aj naďalej. Žiaľ, keďže sa trvanie mandátu pani veľvyslankyne nachýlilo ku koncu, bola táto recepcia zároveň aj jej rozlúčková. Svojim pôsobením za uplynulé štyri roky sa rozhodne zapísala do pamäti všetkých prítomných a bolo na nich vidieť, že im jej elán, nápady a energia budú veľmi chýbať.

  • Všetko pripravené na gymnaziálne oslavy

    Potešujúce a skormucujúce správy sa dozvedeli členovia Výboru pre oslavy a Organizačného výboru na včerajšom spoločnom stretnutí na pôde Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci, na ktorom ich riaditeľka Anna Medveďová s radoťou a hrdosťou informovala, že prípravy na oslavu storočnice nášho slovenského gymnázia sa ukončujú, že je všetko dobre zorganizované a ubezpečila snáď všetkých, že dobrodincovia nesklamú a že jubileum bude dôstojne zaznamenané. Veľká socha Jána Kollára, duchovného patróna petrovského gymnázia, sa už od dnes hrdo vzpína na gymnaziálnom nádvorí a mladé stromy a nová zeleň, ktoré sa už niekoľko dní zakoreňujú v novom areáli, akoby napovedali, že sa otvára nová, moderná kapitola gymnaziálnych dejín. Smutno však vyzneli slová, že sú s hydroizoláciou budovy určité problémy, keďže pri rekonštrukcii regionálnej cesty cez Petrovec zahrabané boli jarky pred budovou, ktoré mali funkciu odvádzania spodných a povrchových vôd. Teraz voda nemá kam odtekať, zosatáva pod budovou a steny sa preto ťažko schnú.

  • Kumšty Petrovských dní divadelných

    Počas šiestich dní všetkých osem vydarených predstavení navádzali návštevníkov baviť sa, uvažovať, cítiť a myslieť. A práve to je aj jedným z najdôležitejších zámerov divadla. Treba vylákať ľudí von z domu, ísť do spoločenstva (lebo, človek je spoločenská bytosť), pocítiť blízkosť blížneho a myslieť (veď, človek je mysliaci tvor), lebo iba s blízkosťou sa rodí láska, ktorá je hybnou silou celého života a ľudstva. Nedovoliť vzájomné odcudzovanie, uzavieranie sa do svojej ulity, kde neplatia pravidlá a civilizačné normy, kde môže vládnuť egoizmus a potom aj neláska, ktoré ďalej rodí nevraživosť, nenávisť, ktorá vie splodiť veľa zla tohto sveta. Na všetko to, už či priamo, alebo medzi riadkami, upozorňovali herci a režiséri v predstaveniach a nútili publikum konfrontovať sa s tým všetkým negatívnym a zlým. Ten výstražný červený alarm, blikajúci v mysli po každom predstavení, by mohol (a mal) byť impulzom k novým pozitívnym zmenám: nestať sa marionetou v rukách zlostníkov, nebyť stádom poháňaným psychopatmi, ctiť si blížneho, rešpektovať názor a city iných, nehľadať útechu v alkohole, protiviť sa vojne...

  • Krajanský telerozhlas Košice 2019

    V poradí už 17. ročník Tvorivej školy žurnalistiky Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v novom formáte (na rozdiel od predchádzajúcich 15 ročníkov v spolupráci s Katedrou žurnalistiky FiF UK v Bratislave) už po druhý raz v samostatnej gescii ÚSŽZ a jeho partnerov, má od roku 2017 ambíciu v novom kreatívnejšom formáte nadviazať na predchádzajúce projekty ÚSŽZ a jej predchodcu - Domu zahraničných Slovákov, zároveň jej dať i novú kvalitu, obsah aj praktický dosah. V tomto roku sa tvorivé semináre, reportážne dni a aj samotná prezentácia prác redaktorov, reportérov a publicistov upriamuje v dňoch 21.-28. septembra v Košiciach na rozhlasovú a televíznu žurnalistiku, ako aj na oblasť tzv. nových médií vrátane internetových portálov.

  • Novosadské námestie s vôňou bryndzových halušiek a českého piva

    Na Námestí slobody v Novom Sade od 9. septembra prebieha tretí festival národných kuchýň "Food Planet". V prvý večer sa hudbou a jedlom predstavilo Mexiko a po ňom nasledovala Ukrajina, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko... Dnes podvečer na rad prišla Slovenská a Česká republika s kolektívom diplomatov a zamestnancov veľvyslanectiev z Belehradu. Spoločnými silami, ba dokonca aj spoločným spevom, úspešne prezentovali tradičné jedlá, nápoje a kultúry Slovenskej a Českej republiky. Pre početných návštevníkov prichystali bohatý kultúrno-umelecký program, na ktorom vystúpili členovia SKUSu Šafárika z Nového Sadu a dievčence, ktoré reprezentovali Slovensko na súťaži Srbsko v rytme Európy – Magdaléna Kaňová zo Selenče a Marija Milić z Báču.

  • O gymnáziu v časopise Slovenský svet z roku 1923

    „...naši bratia v Juhoslávii nielen žijú, ale sa i organizujú a národne krásne pracujú. Máme ich v juhoslovanskej Báčke zo 30.000, v Torontálskej vyše 15.000, a Srieme takmer 20.000, a môžeme byť bez starostí o ich národné povedomie a o ich budúcnosť. A to je vec, ktorá im robí česť!" Tak písal Slovenský svet – obrázkový časopis Slovenska v roku 1923, a v texte ďalej uvádzal, že si po prevrate Slováci v Juhoslávii urobili svojim národným strediskom Petrovec, z čiastky preto, že je to povedomá a spolu najľudnatejšia slovenská osada, v ktorej žije takmer 8.000 Slovákov, z čiastky preto, že Petrovčania preukázali najväčšiu obetavosť za národné potreby. Tak skrsla v Petrovci i prvá slovenská kníhtlačiareň, v ktorej vychodil i slovenský týždenník Národná Jednota a tam bolo založené i slovenské reálne gymnázium.

  • Dni európskeho dedičstva

    Včera sa v Báči začali Dni európskeho dedičstva. Táto celoeurópska kultúrna a turistická manifestácia prebieha počas septembra v 50 krajinách a má za cieľ zachovávať dedičstvo ako súčasť kultúrnej identity, ale aj ako smer ďalšieho rozvoja. Spoločne ju podporujú Rada Európy a Európska komisia. V Európe sa organizuje už 27 rokov a v Obci Báč od roku 2002.V rámci podujatia včera večer odznel duchovný koncert v chráme obnoveného františkánskeho kláštora, na ktorom vystúpil chór a orchester žiakov z Báču a zo Selenče a komorný zbor Zvony zo Selenče, všetky pod vedením Dr. Juraja Súdiho, ako aj komorný zbor Musica Viva z Báčskeho Petrovca s umeleckou vedúcou Marienou Stankovićovou Krivákovou a komorný zbor Nádeje z Pivnice s dirigentkou Annou Stojnevovou. V programe ešte účinkoval komorný zbor Santa Marija z Báču a Stanka Čoban. Františkánsky kláštor bol po reštaurovaní otvorený koncom júna tohto roku a kľúče od obnoveného objektu odovzdal šéf Delegácie Európskej únie v Srbsku Sam Fabrici. V kláštore včera predstavili aj nominačnú žiadosť o zapísanie báčskej kultúry do svetovej listiny UNESCO.

  • Bohaté Petrovské dni divadelné

    Tohtoročné Petrovské dni divadelné, – v poradí 24.– štartovali včera večer a potrvajú do utorka 24. septembra. Na slávnostnom otváracom programe sa prihovorila riaditeľka Slovenského vojvodinského divadla Viera Krstovská, ktorá zdôraznila, že sa pri voľbe predstavení pridŕžali pravidiel, aby na podujatie dostali najlepšie ohodnotené predstavenia. V tej súvislosti podčiarkla, že preto si zvolili Tartuffe, ktoré bolo absolútnym víťazom na Festivale vojvodinských profesionálnych divadiel a jeho režisér Igor Vuk Torbica bol vyhlásený za najlepšieho režiséra tohto roku. Toto predstavenie, ktoré vzniklo v koprodukcii Srbského národného divadla z Nového Sadu a Národného divadla zo Somboru si už včera diváci mohli pozrieť a spolu s hercami mali možnosť vyše dve hodiny (a potom aj na ceste domov a ešte dlhšie) uvažovať aj o vlastnej identite: kam patríme, či do stáda, ktoré slepo nasleduje vodcu, alebo sa s tou zmanipulovanou masou nemôžeme stotožniť, veď rozum máme, pričom riskneme vylúčenie z práce a zo spoločnosti a dokonca si ohrozíme vlastný život.

  • Veterná energia z Kovačice

    V roku 2017 podpísaná bola zmluva o dodávke 38 veterných turbín pre veternú elektráreň Kovačica a dnes tie turbíny banátske vetry už naplno roztočili. Do tohto veterného parku investovala izraelská spoločnosť Enlight, ktorá tu plánuje výrobu 300 GWh energie, čo predstavuje takmer jedno percento celkovej elektrickej výroby v Srbsku a malo by vystačiť na zásobovanie 68 000 domácností. Veterný park s výkonom 104,5 MW skúšobne dali do prevádzky pred niekoľkými mesiacmi a na dnešnom slávnostnom oficiálnom otvorení sa zúčastnil aj minister baníctva a energetiky Aleksandar Antić. On zdôraznil, že Srbsko aj naďalej bude podporovať projekty z oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sú významné pre životné prostredie.

  • Bohatá sobota v Kysáči

    V poradí 4. Festival slovenského ľudového kroja Slovákov v Srbsku bude prebiehať v sobotu 21. septembra 2019 v Kultúrnom centre Kysáč, ul. Slovenská 22. V rámci podujatia sa uskutoční otvorenie Galérie dr. Ľudevíta Miloša Mičáteka, premiéra slovenského etnomuzikálu Anička a Janíčko, módna prehliadka návrhárky Jaroslavy Wurll Kocanovej, módna prehliadka starých slovenských ľudových krojov Slovákov v Srbsku, krst knihy 70 sukieň mala... udelenie cien: Miss festivalu a Ceny za najautentickejšie kroje, súťaž o nаjkrajší slovenský hlas v kroji a tanečná zábava.

  • 101. Brankine narodeniny

    Neobťažovať sa s rokmi a na starobu sa pozerať ako na radosť zo života, ktorú nám dal Boh i príroda – poradila vždy usmiata Branka Veselinović na včerajšej oslave svojich 101. narodenín. Narodila sa v Rakúsko-Uhorsku 16. septembra 1918 v Starom Bečeji. Vyše 80 rokov sa zaoberá herectvom a za túto svoju prácu, ako aj za humanitu, získala najvyššie uznania. Aj keď hrdo nosí titul najstaršej srbskej herečky, Branka stále neúnavne pracuje – píše, kreslí, cvičí gymnastiku, pomáha ľuďom v nešťastí... a všetko to robí s jej príslovečným úsmevom. Ešte vždy sa angažuje v humanitárnych podujatiach pre seniorov a deti, po ktorých vždy túžila a vlastné nikdy nemala. Je polyglot, hovorí anglický, ruský, nemecký, francúzsky a maďarský jazyk.

  • Drobné postrehy o podstatných veciach

    Vracala som sa domov z práce a pri nástupe do autobusa sa mi veľmi slušne prihovoril šofér. Na prvý pohľad a na prvé slová som uzavrela, že je pán šofér zrejme z tej starej gardy, ktorej slušnosť bola vštepená, tak v domácej, ako aj školskej výchove a ktorá sa vlastne ani neoslovovala s „pán", ale výlučne so „súdruh". Výzor síce vie oklamať, ale mohla by som tvrdiť, že je pán súdruh nie ani takým mladým dôchodcom. Teda, autobus riadi človek, ktorý by si pravdepodobne dávno mal užívať zaslúžený dôchodok. A prečo ho zamestnávateľ angažuje a riskuje, že šofér nedokáže načas reagovať? Akosi logická odpoveď by mohla byť aj taká, že máme výrazný nedostatok šoférov. Túto moju tézu by mohli potvrdiť aj dnešné správy. „Musíme vynakladať úsilie a zadržať v krajine medicínskych robotníkov a technikov..." vyhlásila premiérka Srbska zdôvodňujúc najnovší vládny návrh o zvýšení platov. Zo Stavebnej komory Srbska prišli dnes aj exaktné údaje o tom, že v tejto chvíli Srbsku chýba okolo 90 tisíc remeselníkov všetkých profilov a priemerný vek našich vyškolených majstrov je okolo 55 rokov.

  • Centrálne kúrenie v Dunđerskových kaštieľoch

    Kulpínsky kaštieľ je takmer 200-ročný a vybudovaný bol roku 1826. Pred 130 rokmi, v roku 1889 ho kúpil Lazar Dunđerski, ktorý ho daroval synovi Đorđemu. Objekt bol rekonštruovaný roku 1912 a pravdepodobne vtedy bolo do neho namontované dovtedy nevídané kúrenie. Lazar Dunđerski bol totiž priekopníkom parného vykurovania a prvý ho zaviedol na Balkáne do svojho kaštieľa v Čeláreve, ktorý daroval ďalšiemu svojmu synovi Gedeonovi. Bolo teda samozrejmosťou, že aj Đorđemu dožičí rovnaký komfort. Dodnes kulpínsky kaštieľ v pivničných priestoroch ukrýva pozostatky zložitého systému ústredného vykurovania teplým vzduchom. Pec sa nachádza v blízkosti zadného vchodu a teplý vzduch sa potrubím odvádzal do horných miestností, kde sa v stenách nachádzali otvory, cez ktoré vzduch cirkuloval.

  • 24. PDD

    Tohtoročné Petrovské dni divadelné budú prebiehať v dňoch 19. až 24. septembra a prinášajú osem inscenácií profesionálnych divadiel zo Srbska a zo Slovenska a jedno sprievodné podujatie. Program je pestrý a začína sa vo štvrtok otváracím ceremoniálom a vernisážou a pokračuje hrou Tartuffe Srbského národného divadla z Nového Sadu a Národného divadla Sombor . Do Petrovca prichádzajú aj divadlá zo Subotice, Martina, Košíc, Spišskej Novej Vsi, Banskej Bystrice, Rožňavy a Sriemskej Mitrovice. Vstupenky sú od dnes v predaji a komplet lístkov stojí 1500 dinárov. Vstupné na jednotlivé predstavenia sa pohybuje od 200 do 300 dinárov a všetky budú prebiehať v Slovenskom vojvodinskom divadle.

  • Chlieb

    Pšenica je pozvážaná a žitko sa mele, mele... Bude z neho „chlieb náš každodenný". Chlieb je symbolom jedla, symbolom prežitia. Chlieb, ako zvláštny fenomén denne konzumujeme a nikdy nám nezunuje. Vôňa čerstvo pečeného chleba znásobuje chuť k jedeniu. Lebo, vôňa chleba je vôňou vôní. Je to pravôňa nášho tuzemského života, vôňa harmónie, pokoja a domova. V dejinách ľudstva chlieb sa postupne stal univerzálnym ochrancom života, používa sa vo všetkých obradných úkonoch. Kultúra chleba je metaforou dejín, symbolom všetkého, čo život činí. V našej dolnozemskej kuchyni je zastúpený prevažne pečený chlieb, menej však vieme o varenom chlebe, ktorý dobre poznajú na Slovensku a v Česku.

  • SEAVC v Silbaši – 180 ročná

    Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Silbaši tohto roku oslavuje 180. narodeniny. Je to príležitosť aspoň skrátka povedať niekoľko slov o jej ceste za uznaním.

    Prví Slováci v Silbaši, ktorý bol komorskou osadou, sa objavili koncom 18. storočia (dokázateľne v roku 1792). V literatúre sa chybne uvádza rok príchodu 1814, eventuálne rok 1816. Pravdou je však, že sa tieto roky vzťahujú na začiatky slovenskej evanjelickej cirkvi.

  • Doktor, rytier, kapitán a oficier chmeliarstva

    Ján Kišgeci sa narodil v období chmeľových oberačiek, 10. septembra 1941 v Báčskom Petrovci. Od prvého dňa svojho života do pľúc nasával vôňu chmeľu, rástol s ňou a ona sa postupne zapisovala do jeho DNK. Neskôr tento náš významný doktor poľnohospodárskych vied, univerzitný profesor a akademik získal aj najvyššie chmeliarske uznania Internacionálnej chmeliarskej únie, v roku 1979 mu v Španielsku udelili Rad rytiera chmeľu, potom v roku 2005 v Číne sa mu dostal Rad oficiera chmeľu a roku 2007 v Spojených Štátoch Rad chmeliarskeho kapitána. Tie tituly svedčia, že Jána Kišgeciho zaraďujú medzi najpoprednejších znalcov chmeľu v celom svete.

  • Uhorský Ústavopis z roku 1872

    Ústava, najvyšší zákon republiky, ktorý musí dodržiavať každý obyvateľ toho ktorého štátu. Preto sa okrem „úradného" paragrafového vydania dostáva medzi obyvateľov jednoducho (zrozumiteľne) spísané všetko, čo majú o nej vedieť. Do rúk sa nám dostala útla, sto stranová knižočka „Ústavopis čili nauka o právach a povinnosťach občanských...", ktorá bola určená, ako sa ďalej na úvodnej strane uvádza – „pre počiatočné, opakovacie a mešťanské školy, učiteľské prípravovny a pre pospolitý ľud v Uhorsku." Zostavil ju Gabriel Zaymus a vydal Spolok sv. Vojtecha tlačou v Turčianskom sv. Martine roku 1872. Téma je zrozumiteľne (populárne) spracovaná pre určenú cieľovú skupinu, preto sa ani nepatrí do textu vstupovať vlastným komentárom, a tak v ňom budú prevládať kópie výrezov.

  • Donorský večierok

    Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci v tomto roku jubiluje a veľkolepé oslavy storočnice jeho pôsobenia budú prebiehať o necelý mesiac, v pondelok 30. septembra a v utorok 1. októbra. Keďže na oslavy, aké si zasluhuje sté výročie, treba zabezpečiť značné prostriedky, ktorých nikdy dosť, kolektív našej jubilujúcej vzdelávacej ustanovizne sa rozhodol usporiadať darcovský večierok. Prebiehal včera, no počasie mu veľmi ne-žičilo. Prietrž mračien a výpadky prúdu iste odradili nejedného potenciálneho dobrodinca. Anna Medveďová, riaditeľka gymnázia, vítajúc tých najrozhodnejších, nezlomných podporovateľov podčiarkla, že podobné počasie bolo aj pred sto rokmi, 8. septembra 1919, keď sa konalo zasadnutie gymnaziálneho kuratória, na ktorom sa rozhodovalo o výstavbe slovenského gymnázia v Petrovci. Tak ako pred storočím, aj včerajšia schôdza sa napriek kalamite predsa uskutočnila.

  • Gymnaziálne oslavy sa začali s farbami

    Výtvarníckym táborom Karola Miloslava Lehotského, ktorý sa začal 6. septembra 2019 a pokračoval aj v nasledujúci deň, štartoval oficiálny program osláv storočnice petrovského gymnázia, v súčasnosti Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom. Tábor bol organizovaný tak pri príležitosti gymnaziálneho významného jubilea, ako aj 30-ročnice galérie tohto gymnázia, ktorá nesie meno nášho prvého akademického maliara Karola Miloslava Lehotského. V nej sa nachádza zo 60 obrazov našich akademických maliarov a po tomto tábore mala by získať ďalších asi 20 nových prác. Na tábore sa zúčastnilo jedenásť umelcov, ktorí svoje namaľované práce venujú gymnáziu, avšak obrazy prisľúbili aj niekoľkí ďalší akademickí maliari, ktorí sa na tábore z akýchkoľvek dôvodov nemohli zúčastniť.

  • Sedemdesiatka SĽUKu

    Oficiálnym dátumom vzniku Slovenského ľudového umeleckého kolektívu SĽUK je 5. september 1949 a teda včera toto teleso oslávilo 70. narodeniny Od roku 1950 sídli súbor v Bratislave-Rusovciach. Za 70 rokov svojho pôsobenia SĽUK absolvoval tisícky predstavení vo viac ako 60 krajinách sveta, kde miliónom divákov ponúkol široké spektrum svojich programov. V novembri roku 2014 navštívil aj dolnozemských Slovákov a v Petrovci vystúpil na záver svojho dolnozemského turné, ktoré sa začalo v Maďarsku, pokračovalo v Rumunsku a v našej krajine celovečerné, poldruha hodinové koncerty boli v Starej Pazove, v Kovačici a petrovským vystúpením sa dolnozemské turné 65-ročného SĽUKu ukončilo.

  • Európsky deň židovskej kultúry

    Židovská kultúra je veľkolepá, avšak v dejinách bola neraz brutálne nivočená. Snáď i preto si v prvé septembrové dni široká verejnosť pripomína Európsky deň židovskej kultúry. V Novom Sade tento deň oslávili v minulú nedeľu. Dvere novosadskej synagógy boli doširoka otvorené. V minulosti, pokým Židov v Novom Sade bolo niekoľko tisíc, táto monumentálna sakrálna stavba slúžila pre bohoslužobné obrady. Vysvetlivku, prečo ich teraz už nieto, nachádzame na priečelí synagógy, na tabuli s textom: „Z tejto budovy boli 26. IV. 1944. roku deportovaní novosadskí Židia do nacistických koncentračných táborov skazy".

  • Bibiana v Kulpíne

    Školský zvonec v pondelok označil začiatok nového školského roka aj v kulpínskej základnej škole. Do lavíc si sadlo 211 detí, čo je vzhľadom na vlaňajšok zníženie o 7 žiakov. V júni totiž vyprevadili 24 ôsmakov a nových prváčikov pribudlo iba 17. Nateraz sú rozdelení do slovenskej a srbskej triedy, v slovenskej je 12 a v srbskej iba 5 detí. Už v prvý školský deň do tejto školy zavítali vzácni hostia z Medzinárodného domu umenia pre deti BIBIANA a vydavateľstva BUVIK z Bratislavy, ktorých do Kulpína sprevádzali majiteľ galérie Babka Kovačica Pavel Babka a ilustrátor Miroslav Hraško z Hajdušice. Hostia priniesli do školy knižné dary a usporiadali výstavu najkrajších detských ilustrácií, ktorú BIBIANA už 10 rokov organizuje v slovenských vojvodinských školách. Hostí privítala riaditeľka školy Jovanka Zimová.

  • SVÆTY za dedinou

    Dej sa odohráva prevažne v krčme. „Krčma je však zveličenie, je to taký mikrokozmos, v ktorom sa stretávajú rôzne tipy ľudí, obnažujú tam svoje nedostatky a neraz ich zveličujú. Cez takú metaforu sme chceli povedať niečo o dnešku," ozrejmuje Dušan Bajin, režisér najnovšej predlohy Slovenského vojvodinského divadla z Báčskeho Petrovca, ktorá má vizuálny dvojnázov: „Svätý", alebo „Svety" za dedinou. Podľa režisérových slov, v slovenskom ponímaní ten „svätý" za dedinou je vskutku pasívny človek, ktorý sa nezaujíma, ktorý sa nestará, ktorý necháva, aby veci okolo neho plávali. Mnohí sa pritom tvárime, že sa nič nedeje, a veru sa deje, tvárime sa, že sme svätí a pritom sme možno iba nie schopní konať. Na opačnej strane sú ľudia, ktorí konajú a odchádzajú odtiaľto, idú za tými svetmi za dedinou.

  • Spolupráca Archívu Vojvodiny s Múzeom SNP

    Slovensko si 29. augusta veľkolepými celoštátnymi oslavami v Banskej Bystrici pripomenulo 75. výročie Slovenského národného povstania (SNP). Pamiatku a odkaz hrdinov najvýznamnejšej udalosti novodobých slovenských dejín si uctila aj ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková. Ona na oslavy pozvala aj predstaviteľov Archívu Vojvodiny z Nového Sadu v čele s riaditeľom ustanovizne Nebojšom Kuzmanovićom. Po ceremoniály ministerka prijala novosadskú delegáciu, s ktorou rokovala o spolupráci Múzea Slovenského národného povstania a Archívu Vojvodiny. Spolupráca by mala byť zameraná na výskum zločinov páchaných na Slovákoch v II. svetovej vojne, ale aj na ďalšie spoločné projekty. Pri tej príležitosti slovenská ministerka sa poďakovala Nebojšovi Kuzmanovićovi za afirmáciu srbsko-slovenského priateľstva a kultúrnych stykov v jeho publicistickej a vedeckej práci a udelila mu Pamätnú medailu 75. výročia Slovenského národného povstania.

  • Úspešný štart kulpínskych volejbalistov

    V piatok 30. augusta 2019 v Kulpíne zohrali prvý súťažný pohárový zápas v novej sezóne VK Kulpín a VK Futog. Tohtoročná súťaž sa začala skôr než obvykle, čo sa odzrkadlilo aj v hre oboch celkov. Keďže je začiatok sezóny a začiatok príprav, hráči oboch mužstiev urobili viacero chýb. Ide i dva priateľské tímy, ktoré, často spolu trénujú, takže aj tento zápas prebiehal vo férovom duchu. Kulpínčanom v minulej sezóne postup do Prvej ligy unikol za jeden bod v poslednom kole. Tohtoročnú sezónu začínajú s presvedčivou hrou, takže neprekvapuje, že počas celého zápasu dominovali a prvoligový celok z Futogu porazili 3:1. Prvý set Kulpínčania presvedčivo zvíťazili a v druhom sete, keď mali náskok sedem bodov, kompletná prvá zostava odišla na lavičku a do hry boli nasedení hráči, ktorí zriedkavejšie hrajú. To využil protivnícky celok, ktorý druhý set získal v svoj prospech. V treťom a štvrtom sete už hralo najsilnejšie zloženie, takže oba sety presvedčivo vyhrali.

  • Slováci z Bulharska

    Do Bulharska sa Slováci sťahovali koncom 19. a začiatkom 20. storočia najmä z Banátu, Báčky, Sriemu, teda z Juhoslávie, a zo Sedmohradska (terajšieho Rumunska). Viac o nich sa možno dozvedieť z webovej stránky www.ssb.sk, kde sú v elektronickej knižnici uložené Ročenky Spolku Slovákov z Bulharska: http://www.ssb.sk/kniznica/. Tento spolok v súčasnosti sídli na Slovensku a tam pravidelne organizuje rôzne stretnutia a akcie. Najnovšie sa podujal organizovať „Dolnozemskú kvapku krvi". Ide o dobrovoľné darcovstvo krvi, ktoré plánujú zrealizovať dňa 16. septembra 2019, no v prípade väčšieho záujmu akciu predĺžia na celý týždeň. Odber krvi sa uskutoční na odberných miestach v Bratislave (Ružinov a Kramáre) a v Trnave, s možnosťou dohovoru odberu aj v inom meste (Nitra, Nové Zámky, Trenčín, Žilina, Martin, Banská Bystrica, Poprad, Prešov, Košice). Ak ste darcom krvi, alebo sa ním chcete stať, kontaktujte organizátorov do 11. septembra na email: spolokssb@gmail.com alebo cez facebook: Spolok Slovákov z Bulharska.

  • Riečanské bryndzové halušky v Kulpíne

    Bolo to pred pätnástimi rokmi, v marci roku 2005, keď predstavitelia malebnej obce Riečka zo Slovenska zavítali do Kulpína s jasným zámerom ponúknuť kulpínskemu vedeniu návrh na družbu. Tak sa to začalo. V nasledujúcom roku spoluprácu podpísali a družba dnes už priam prekvitá. Každoročne sa stretajú vedenia dvoch osád, spolky žien, futbalisti, rybári... ide pritom akoby o rodinné záležitosti. Od toho prvého stretnutia riečanskú výpravu vedie starosta obce Riečka Marián Spišiak. Aj v tomto roku bol v čele delegácie, ktorá pricestovala na Predslávnosťové dni v Kulpíne, a ktorá sem priniesla 10 kilogramov bryndze, viac kilogramov slaninky a také množstvo riečanskej vody, ktoré malo vystačiť na uvarenie aspoň piatich kotlov halušiek. V nedeľu, v posledný deň kulpínskych slávností, Riečania vysoko vyhrnuli rukávy, neželeli seba a ostošesť pracovali v tej júlovej letnej pále. Bryndzovými haluškami chceli pohostiť všetkých návštevníkov v kulpínskom loveckom dome, ktorých bolo viac sto. Čo si zmysleli, to urobili. No, a tie halušky, snáď aj preto, že sa varili v tej čírej riečanskej vode, chutili ako nikdy predtým. Vďaka, milí kamaráti.

  • Bicyklom za Slovákmi

    Traja kamaráti, maďarskí Slováci, študovali v Bratislave, po návrate do Maďarska spolu zakladali Organizáciu slovenskej mládeže, dnes všetci traja pracujú na národnostnom poli a dodnes spolu každoročne trávia týždennú cyklo dovolenku medzi Slovákmi v zahraničí. Anton Paulik, parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku, Štefan Kraslán, vedúci odboru menšinového školstva na štátnom ministerstve a Imrich Fuhl, novinár a básnik, konateľ vydavateľskej Spoločnosti SlovakUm a zakladateľ a prevádzkovateľ nezávislého portálu www.oslovma.hu, sa rozhodli tohtoročnú dovolenku stráviť s nami. Pred jedenástimi rokmi si zmysleli cestovať bicyklom za Slovákmi, a tak najprv išli na Slovensko, potom aj do Čiech a v tomto roku ich cesta priviedla do Vojvodiny. Vraj vlani, keď boli na Stálej konferencii Slovákov v Bratislave počuli, že sa Vojvodina vyprázdňuje, že o 30 rokov nik tam už nebude, tak si povedali, že idú sa tam pozrieť, kým Slováci tam ešte sú... A tu ich prekvapila slovenčina v bežných rozhovoroch, na uliciach, v úradoch, predajniach, slovenské nápisy na všetkých inštitúciách... Prisľúbili, že prídu aj na budúci rok.

  • Chmeľ náš domáci

    Ešte si mnohí dobre pamätáme na to, ako koncom augusta a začiatkom septembra celý Petrovec rozvoniaval chmeľom. Tá vôňa sa šírila z 1500 ha chmeľníc a vtedy sa aj akýsi rozbláznený duch chmeľu a piva v čase oberačky vznášal nad dedinou – množstvo ľudí, rôzne kroje a nárečia, spev, smiech... Do Petrovca sa hrnuli húfy ľudí z rôznych častí krajiny, – „oberáči". Nálada bývala veselá. Možno to bola radosť z práce, zo zisku, z nových známostí a možno i zo sedatívnych účinkov chmeľu. Tie účinky medicína aj dnes využíva pri nervovej podráždenosti, nepokoji, nespavosti, migréne, stavoch napätia a vyčerpania. Aj pivo dobre chutí, zvlášť v letnej horúčave.

  • IN MEMORIAM – Vieroslava Tímárová

    Dňa 23. augusta 2019 nás po ťažkej chorobe navždy opustila odborná inšpektorka Vieroslava Tímárová z Nadlaku z Rumunska.

  • Revitalizácia ZŠ M.Tita v Padine

    Základná škola M. Tita je počtom 410 žiakov najväčšia slovenská škola v zahraničí, kde žijú Slováci. Celý vyučovací proces sa realizuje v slovenskom jazyku. Získaním finančných prostriedkov v sume 7 300 euro z ÚSŽZ v rámci mimoriadnej dotácie a podpory NRSNM sa realizuje projekt: Výmena okien na ZŠ M.Tita v Padine, ktorý má za cieľ vylepšiť materiálno-technické podmienky pre výučbu žiakov a prispieť tým k skvalitneniu vzdelávacieho procesu v najväčšej slovenskej škole v Srbsku a v zahraničí vôbec.

  • Píšeš? Píšem! – X. seminár tvorivého dramatického písania

    V roku 2010 seminár tvorivého dramatického písania prvýkrát v Pivnici usporiadali s cieľom motivovať mladých ľudí dramaticky tvoriť. Zo začiatku záujem o zaškolenie nebol veľký, no predsa bol. Preto ho aj o rok zopakovali a rozšírili o ďalšie obsahy. Výsledky posmeľovali. Augustové páľavy potom už nemohli odradiť iniciátorov projektu Katarínu Mišíkovú Hitzingerovú a čelných ľudí Divadla Janka Čemana z Pivnice pokračovať v začatom. Vlani prebiehal už deviaty ročník semináru Píšeš? Píšem! a jeho témou bol ČAS. Ako ten čas plynul, tak sa aj seminár rozmáhal, narastal. Rozšírený bol o dielne: výtvarnú, žurnalistickú, písanie blogu, muzikálovú, rozhlasovo – pohybovú, dielňu storytelleru... S pribúdaním rokov postupne sa zvyšoval aj počet frekventantov a tiež lektorov. Z deväť prvých absolventov vlani ich počet stúpol na 63 a z jedného lektora na trinásť. Seminár Píšeš? Píšem! sa tak stal malým festivalom, o ktorý v tomto jubilejnom roku záujem prejavilo až 78 menších a väčších nadšencov rôznych druhov umeleckého prejavu. Témou tohto ročníka sú SPOMIENKY. Na desiatom ročníku si treba zaspomínať a ohliadnuť sa na prejdenú cestu.

  • Bačúr v Novom Sade a Bibiana v Kulpíne...

    Obe tieto podujatia spája Galéria Babka z Kovačice a jej majiteľ Pavel Babka. Čiže Bibiana, Medzinárodný dom umenia pre deti www.bibiana.sk/sk prichádza do Kulpína 2.septembra a retrospektivnu výstavu 82 obrazov k 82. narodeninám padinského insitného umelca Jána Bačúra usporiadajú 19. septembra 2019 o 19. h v Múzeu Vojvodiny. Výstavou: Ján Bačúr, bard slovenského insitnéhoh maliarstva v Srbsku Galéria Babka, Múzeum Vojvodiny a NRSNM chcú priblížiť aj širšiemu publiku nanajvýš plodnú životnú púť tohto nášho súčasného naivného maliara s najvyššími štátnymi a zahraničnými oceneniami. Bibiana sa už v prvý školský deň nového školského roka predstaví v Kulpíne, kde riaditeľ tejto medzinárodnej inštitúcie Peter Tvrdoň kulpínskym žiakom odovzdá priliehavé darčeky. Bibiana dlho spolupracuje s Galériou Babka a Peter Tvrdoň nechýbal na oslavách osemdesiatín Jána Bačúra.

  • Preobrazenie Pána

    Premenenie Pána alebo Preobrazenie, Преображенїе Господа Бога je jedným z dvanástich veľkých sviatkov v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. Slávi sa 19. augusta (resp. 6. augusta podľa juliánskeho kalendára ). Sviatok pripomína Ježišovo premenenie na vrchu Tábor. „Keď počuješ o Pánovom premenení, nemysli si, že zo seba zložil telo. Ono ostalo vo svojej podobe, veď počuješ o jeho tvári a odeve. On sa iba stal svetlejším, keď z neho trochu zažiarilo božstvo" (bl. Theofylakt). Teda, Premenenie neznamená potlačenie toho, čo je v nás ľudské, ale naopak, očistenie a správne osvetlenie, v ktorom plne vynikne jeho krása. Premenenie sa na kresťanskom Východe oslavuje od VII. storočia a na Západe od roku 1457, po veľkom víťazstve kresťanských vojsk nad Turkmi pri Belehrade v r. 1456. Sviatok sa slávi v čase, keď dozrievajú plody zeme. Podľa pranostík na Premenenie sa premieňa "hora a voda" ohlasujúc skorú jeseň, prestáva kúpanie na otvorených vodách a začína sa sezóna hrozna... Z Ochridského Prológu Sv. Nikolaja Velimiroviča Preobrazenie zo srbčiny preložil Pavel Ďurčok zo Zreňaninu.

  • Už takmer storočná Národná jednota

    Prvé číslo týchto petrovských novín vyšlo v sobotu 21. februára 1920, hoci v titulku sa píše, že „vychodí každý piatok". Takže do tých sto rokov im chýba vari už len pár dní.

  • Výzva na účasť na festivaloch v Kovačici

    Z Kovačice vyzývajú skladateľov a malých spevákov zúčastniť sa na 27. festivale Rozspievané klenoty 2019 a na 21. festivale Letí pieseň, letí 2019. Rozspievané klenoty budú v nedeľu, 27. októbra 2019 v Dome Kultúry 3. októbra v Kovačici a Letí pieseň letí v nedeľu, 15.decembra 2019 tiež v Kovačici. Prihlášky prijímajú do 1. októbra 2019.

  • Očami a perom účastníka prvých obnovených slávností

    Dobre si pamätám prvé obnovené Slovenské národné slávnosti v roku 1992. Bol som vedúcim FS V pivnickom poli a celej výpravy Pivničanov do Petrovca. Pricestovali sme v popoludňajších hodinách a zložili si veci v Z.Š. Jána Čajaka. Mali sme dosť času, takže sme si išli popozerať Vrbaru a potom aj ihriská za školou, kde bolo postavené „javisko". To improvizované „javisko" boli vlastne vedľa seba umiestnené poľnohospodárske vlečky, ktoré boli nie celkom rovnakej výšky a kvality. Poradil som preto organizátorom, aby ich upevnili a na hornú časť položili platne, ktoré by vlečky udržali pospolu. Majstri tak aj urobili, potom ich vyzdobili, elektrikári na ne namontovali osvetlenie, urobené boli aj schody a krytá časť zákulisia... Program sa začal príhovormi a po nich nasledovali speváci, tanečníci, hudobníci...

  • Butko a Kafkov Proces v Petrovci

    Život je proces a život každého jednotlivca je aj súdny proces. Nakoniec súdneho procesu býva vyrieknutý rozsudok. Za svoje skutky treba zodpovedať. Ako sa teda správať a ku komu sa pridať, aby rozsudok nebol príliš ťažký? Svet je totiž čoraz výraznejšie rozdelený. Na ktorej strane je dobro a na ktorej zlo? Zlo býva zväčša dobre maskované a neraz sa stotožňuje s diabolskou mocou. Ale, ...diabol neexistuje, sú len milióny malých ľudských bytostí, ktoré mu slúžia. Slúžime mu tiež? Román Proces Franza Kafku na to neponúka odpoveď, skôr poukazuje na možnosť voľby. Odpoveď treba hľadať hlboko v sebe, ponoriť sa do svojho vnútra a ujasniť si, – sám so sebou a sám sebe, – čo chcem, na čom mi záleží, či sa chcem dostať čo vyššie na tej narastajúcej pyramíde zla, alebo mi viac znamená dobro tohto sveta. Peter Serge Butko nacvičuje v Petrovci divadelnú adaptáciu tohto diela, z ktorého v konečnej podobe vzniká komický horor s prvkami džezovej opery, s kabaretnou a modernou hudbou, s krásnymi 3D projekciami a vizuálnymi efektmi. Premiéra bude už na sobotu 17. augusta 2019 o 20. h v Slovenskom vojvodinskom divadle.

  • Tradičný odev žien v Padine

    Krásnu, vzácnu knihu Zachovajme od zabudnutia – Tradičný odev žien v Padine, ktorú pred asi dvomi mesiacmi prvýkrát predstavili v Padine, si mohli s obdivom obzrieť a kúpiť aj návštevníci tohtoročných Slovenských národných slávností v Petrovci. Predávali ju na stánku padinského spolku žien a Asociácia slovenských spolkov žien ju prezentovala spolu s ďalšími publikáciami našich autoriek. Knihu vydal Spolok žien v Padine vedený Elenkou Haníkovou, ktorá sa spolu s etnologičkou Zdenkou Obšustovou podpisujú ako zostavovateľky. Okrem odborných etnologických posudkov, využité sú tiež poznatky informátorov Anny Brachnovej, Pavla Petráša, Zuzany Masárykovej a Anny Halajovej. Kniha je bohato ilustrovaná fotografiami autorov Marka Markova, Paľa Sampora, Foto studia Centar Padina, Petra Dešića a archívu SŽ v Padine.

  • Na slávnostiach „facka" novinárstvu

    Z nedeľňajších udalostí tohtoročných Slovenských národných slávností vyberáme jednu udalosť, ktorá by mala byť čerešničkou na tortu, keďže sme oslavovali tri veľké storočnice, no nebolo tak a stal sa práve úplný opak. Mnohí tohtoročné stretnutie novinárov vnímali nielen ako bodku nezávislému, objektívnemu informovaniu, lež aj ako zrkadlo našej neblahej menšinovej reality. Ak Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) nedovoľuje kritické poznámky na jej účet, je to míľami vzdialené od demokracie a slobody tlače. Žiaľ, stalo sa, že Výbor pre informovanie NRSNM písomne žiadal, aby novinár Juraj Bartoš nebol vyslaný sledovať tradičné slávnosťové stretnutie novinárov. Pritom, Juraj Bartoš je toho času snáď najstarší, aktívny, vyškolený náš dolnozemský slovenský novinár, ktorý si počas pracovnej doby získal dobré meno a renomé objektívneho novinára. Namiesto rešpektu a novinárskeho ocenenia, ktoré sa na tom stretnutí udeľovalo, dostalo sa mu šikanovanie. Prečo treba umlčať novinárov? Na obranu Juraja Bartoša si zastala časť redakcie Hlasu ľudu a Združenie novinárov Srbska, ktoré na svojej webovej stránke upozorňuje našu národnostnú radu, aby nezasahovala do politiky redigovania tohto nášho týždenníka.

  • Sobotňajšie slávnosťové programy

    Zhromaždenie Matice slovenskej v Srbsku býva ústredným podujatím sobotňajšieho programu Slovenských národných slávností. Na tohtoročnom 25. zasadnutí sa zišli matičiari z 19 miestnych odborov a tiež početní domáci či zahraniční hostia. Medzi tými najvzácnejšími boli predseda Matice slovenskej Marián Gešper a predseda Matice srbskej Dragan Stanić. Osobitne boli privítaní i doterajší predsedovia obnovenej našej Matice slovenskej v Juhoslávii resp. Srbsku, ktorí si po uvítacích slovách súčasného matičného predsedu Jána Brtku zasadli za stôl pracovného predsedníctva v čele ktorého bol Michal Spevák, prvý predseda našej obnovenej matice. Jarmok umenia, ktorý tradične priláka veľký počet účinkujúcich a návštevníkov, tohto roku prebiehal za horúceho tropického počasia. Večer bol tiež veľmi teplý, takže sa poriadne spotili aj účastníci gala programu. Horúco bolo aj v klimatizovaných miestnostiach, kde popoludní prebiehali stretnutia zdravotníckych pracovníkov, učiteľov a bakalárov. Na prezentácii najnovších kníh slovenských dolnozemských autoriek Ján Varšo, predseda ÚSZZ udelil Viere Benkovej pamätnú medailu Cyrila a Metoda.

  • Piatkové slávnosťové programy

    "Vy všetci ste ukážkovým príkladom toho, ako je jedna komunita schopná udržiavať si vlastné zvyky, jazyk a tradície a zároveň prejavovať dostatočnú lojalitu krajine, v ktorej žije. Je pre mňa veľmi povzbudzujúce vidieť vo vašom podaní autentický slovenský folklór a tradície v takej podobe, ako ich sem vaši predkovia z rôznych kútov Slovenska priniesli," zdôraznil predseda slovenskej vlády Peter Pellegrini prihovárajúci sa na slávnostnom programe 100 rokov s národom, v národe, pre národ, ktorým sa v piatok večer Slovenské národné slávnosti 2019 oficiálne otvorili. Zmienil sa aj o 6 miliónoch eur, sume ktorou Slovenská republika (SR) mimoriadne podporí zahraničných Slovákov a hovoril aj o skorej výstavbe Slovenského domu v Novom Sade, čo si zaslúžilo oduševnený potlesk. Potlesk nevystal ani po príhovore Miloša Vučevića, primátora Nového Sadu, inak odchovanca petrovského jubilujúceho gymnázia, ktorý hovoril o dlhej tradícii spolupráce s bratským slovenským národom. Slávnosti spoločne otvorili slovenský premiér a predseda provinčnej vlády Igor Mirović, ktorý v závere otváracieho príhovoru vyzdvihol význam politiky prezidenta Srbska Aleksandra Vučića.

  • Štvrtkové popoludňajšie slávnosťové programy

    Do oficiálneho programu Slovenských národných slávností patrí aj slávnostná schôdza Národnostnej rady Slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM). Prebiehala včera popoludní v budove Zhromaždenia obce v Báčskom Petrovci. Ďalšou udalosťou uvedenou v oficiálnom programe tohtoročných slávností boli jedenáste Petrovské pohľady – výstava obrazov Združenia petrovských výtvarných umelcov a Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže. Mládež sa počas slávností tradične stretáva v Slovenskom dome v Báčskej Palanke, avšak o stretnutie je stále menší záujem, keďže sa náš mladý svet rozpŕchol do sveta. To, čo v oficiálnom programe nebolo naznačené a zasluhuje si poklonu, je obdivuhodná akcia susedskej svojpomoci na obnovení dreveného mostíka Zuzky Medveďovej. Do roboty sa húževnato a údernícky zapojili nielen susedovci, ale aj združenie Zelených z Petrovca a potom nevystala ani podpora petrovského miestneho spoločenstva. Mosty nás spájajú a tento spája nielen obyvateľov dvoch strán ulice, ale je aj sponou z minulosťou.

  • Andrej Labáth, zaslúžilý tlačiar

    Pred storočím, v roku 1919 do radu pilierov nášho dolnozemského, slovenského žitia a bytia si zastal i prokurista petrovskej sporiteľne Andrej Labáth, nadšenec pre slovenskú kultúru, neskôr autor niekoľkých kníh z oblasti hospodárstva, politiky a kultúry, zostavovateľ Národných kalendárov, odborník v tlačiarenskej technike. A. Labáth bol zvolený za prvého správcu kníhtlačiarne v Petrovci. Tlačiarenské skúsenosti si priniesol zo Slovenska, z Ružomberka, kde sa za sadzača vyučil u známeho tlačiara Karola Salvu. V čele petrovskej tlačiarne zotrval do svojej predčasnej smrti v roku 1934. V tomto roku našich významných storočníc a pri príležitosti 85-ročnice úmrtia, portrét Andreja Labátha, neúnavného národovca, autora početných článkov, maliara samouka... sa dostal do zbierky portrétov významných osobností Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov (ÚKVS). Namaľoval ho náš akademický maliar Pavel Čáni. Portrét bol premiérovo predstavený na včerajšej vernisáži v ÚKVS v Novom Sade. A dnes na medzinárodnom matičnom sympóziu odznel referát o A. Labáthovi.

  • V Archíve Vojvodiny výstava o Slovákoch

    Osvetový a kultúrny život Slovákov medzi dvoma vojnami v Báčskom Petrovci – je názov tematickej výstavy archívnych dokumentov, ktorú si od dnes a do 20. septembra 2019 záujemcovia môžu obzrieť v galerijnom priestore Archívu Vojvodiny. Táto multimediálna výstava je venovaná stým výročiam usporiadania Slovenských národných slávností, zakladania gymnázia a tiež tlačiarne v Petrovci. Jej tematický koncept bol vypracovaný tak, aby sa chronologicky mohli sledovať udalosti späté so zakladaním a pôsobením slávností a uvedených inštitúcií vojvodinských Slovákov, ako aj Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v medzivojnovom období. Výstava vznikla v spolupráci Múzea Vojvodiny, Archívu Vojvodiny a Historického archívu mesta Nový Sad.

  • Slovenskie národňje novini z roku 1845

    Vzhľadom na bohatý zdroj správ spred 174 rokov, akými sú Slovenskje národňje novini, sme sa rozhodli uverejniť výber vo forme novín so zameraním na osady Dolnej zeme. Tu sa dozvedáme, ako žili, pracovali, no najmä dorábali to, čo človek najviac potrebuje – každodennú obživu. Všetko čo robili, robili so zanietením tamojších ľudí, s vervou a vytrvalosťou. Takže, nech sa páči, čítajte.

  • Slávnosti štartovali troma výstavami

    Tri včerajšie vernisáže boli akoby tri lastovičky zvestujúce trojnásobné slávnosťové storočnice. Otvorením výstav v Spolku petrovských žien, v parku Zuzky Medveďovej a v predsieni Slovenského vojvodinského divadla sa fakticky začal program tohtoročných Slovenských národných slávností, ktoré budú prebiehať v znamení významných jubileí. Predovšetkým si pripomenieme sté výročia slávností, gymnázia a kníhtlačiarne. Prvé z troch podujatí prebiehalo na námestí pri pomníku, pred sídlom petrovských spolkárok. Po príležitostnom programe si návštevníci mohli obzrieť nainštalovanú výstavu Z Klenotnice našej ľudovej tvorivosti. Na otvorenom priestore, pod holým nebom, pred knižnicou Štefana Homolu si od včera na paneloch možno obzrieť výstavu Storočnice a prečítať zhrnuto o našich stých jubileách. Výstava fotografií a fotomonogarfie Fókus na Báčsky Petrovec Igora Bovdiša bola tretím včerajším podujatím.

  • Výstava carvingu Pavla Chrťana

    „Carving je umenie vyrezávania ovocia a zeleniny do nádherných tvarov, ktoré zobrazujú život človeka a všetko , čo ho obklopuje. V rukách špičkových carving majstrov sa melón, mango, tekvica, cvikla, kaleráb a iné ovocie a zeleniny rýchlo a jednoducho menia na historické osobnosti, znamenité architektonické stavby, prekrásnych vtákov a božské kvety." Uvádza sa to v malom afiši k nekaždodennej výstave carving umenia Master Chef Carving Pavla Chrťana z Kysáča. Autor sa tam vyznáva, že sa snaží vyčariť úsmev na tvárach ľudí, kým si pozerajú jeho tvorbu. To sa mu v úplnosti podarilo aj včera, na jeho prvej samostatnej výstave. Mnohým nielen vyčaril úsmev, skôr to bolo ohromenie z nevšednej krásy. Umelecký výtvor, ktorý vznikol v noci pred vernisážou, niekto nazval umeleckým aranžmánom a iný zas skulptúrou. Či už bolo sochárskym dielom, alebo iba čiastočne upraveným výtvorom toho Najvyššieho, Pavel Chrťana skromne vyznáva, že má dar od Boha, ktorý chce využívať na potešenie seba a iných.

  • Z aromatického literárneho záhonu Viery Benkovej

    ...nedivte sa, že sa do tohto môjho literárneho záhonu dostala už pomaly zabudnutá a priam do úplného zabudnutia odsunutá vynikajúca rastlina, ktorú sme ako deti volali „parôžky". Hrali sme sa s jej plodmi, robili sme si z nich pečiatky alebo nám to boli poštové listy, do ktorých sme si ukrývali naše tajné sny a slová... A sťa v pravej rozprávke „parôžky" sme potom zjedli; ako deti sme tušili, že tieto plody sú liečivé a po ich prehltnutí naše tajomstvá zostanú naďalej tajomstvami... Slezové plody – koláčiky, pagáčiky či parôžky, liečili nielen telo, ale aj ľudskú dušu... Píše okrem iného Viera Benková, v krátkej próze Slezová ruža, kde opisuje i priaznivé vplyvy slezu pri niektorých zdravotných problémoch. Avšak, do tohto liečiteľsko-spomienkovo-literárneho príbehu mimochodom vsunula aj román Záhrada slezovej farby Branka Ćopića, pestovanie slezovej ruže v záhrade pána učiteľa Alberta Martiša v Padine, niekdajšie prašné cesty v jej rodnom Petrovci... Podobným spôsobom autorka vo svojej najnovšej knihe Z aromatického literárneho záhonu opísala pätnásť rastlín. Knihu v týchto dňoch vydal MOMS Petrovec k spisovateľkinej osemdesiatke.

  • Výstavy na PDvK v Kulpíne

    V rámci kulpínskych osláv v minulú sobotu svoju činnosť predstavili spolky žien a združenia z viacerých prostredí. V miestnostiach Spolku kulpínskych žien bola nainštalovaná výstava Výbava mladuchy, otvorená bola výstava obrazov, ktoré vznikli na 3. Slovenskom výtvarnom tábore v Kulpíne a nevystala ani tradičná tortiáda kulpínskych spolkárok. Výstavu Výbava mladuchy si budú môcť prísť pozrieť aj návštevníci Slovenských národných slávností. Nainštalovaná je v kulpínskom kaštieli vo vedľajšej budove.

  • Výročia Michala Milana Harminca

    Michal Milan Harminc (7. 10. 1869 Kulpín - Juhoslávia - 5. 8. 1964 Bratislava) bol najaktívnejší slovenský architekt, priekopník slovenskej modernej architektúry. Za sebou zanechal impozantných takmer 300 realizovaných diel rôznych typologických druhov na území bývalého Rakúsko-Uhorska, neskôr Slovenska v rámci vtedajšieho Československa, či na pôde nástupníckych štátov – v Maďarsku, v Srbsku, v Rumunsku, no i na Ukrajine. Stavby vznikali v rokoch 1887 – 1951 a právom Harminca zaradili k najproduktívnejším architektom nielen na Slovensku, ale aj v širšom európskom priestore. Tohtoročné Predslávnosťové dni v Kulpíne boli venované tomuto významnému kulpínskemu rodákovi. Najprv v piatok večer vo foyer veľkého kaštieľa Jana Pohaničová otvorila výstavu fotografií Harmincových stavieb a sobotňajšia slávnostná akadémia bola venovanú jubileám: 150 výročiu narodenia a 55 rokov úmrtia nestora slovenskej architektúry. Premietnutý bol tiež dokumentárny film o staviteľovi Michalovi Milanovi Harmincovi z produkcie RTV.

  • IN MEMORIAM: Jaroslav Litavský DIDI

    Dokráčal svoje kroky rokov. V 68. roku života, po dlhej a ťažkej chorobe, vykročil na dráhu večnosti. Jaroslav Litavský sa narodil v Starej Pazove 14. septembra 1951. V rodisku ukončil základnú školu a gymnázium a v Novom Sade sa zapísal najprv na dejepis a potom na právo, no ani jedno z toho neukončil. Bližšie mal k umeniu – rád písal a hrával divadlo a v tom dosahoval úspechy. Všetci ho volali Didi. Zanechal stopu nielen v kultúrnom živote Starej Pazovy. Vo svojej básnickej zbierke Kroky rokov uviedol, že napriek nevydareným akademickým pokusom, celý život tvrdo študoval – umenie života. Takmer celý život sa venoval novinárčeniu a peknému písanému slovu.

  • Kovačická a kulpínska svadba

    Jedinečná Detská svadba z Kovačice hosťovala v Kulpíne. Už trinásty rok ju úspešne organizuje Pavel Baláž a Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka v spolupráci s kovačickými matičiarmi. Hra na detskú svadbu predstavuje starodávne svadobné zvyky dolnozemských Slovákov predovšetkým v Kovačici, ale aj v ďalších našich prostrediach. Tentoraz sa ku kovačickým svadobníkom pripojili aj domáci Kulpínčania a predsedníčka Spolku kulpínskych žien Katarína Zorňanová s hrdosťou hovorila o novej kulpínskej parte, ktorú zhotovili členky spolku a ktoré pre tohtoročné podujatie Svadba voľakedy a dnes pripravili i výstavu o svadobných zvykoch. Do areálu kulpínskeho kaštieľa si toto podujatie v sobotu popoludní prišla pozrieť i konzulka Slovenskej republiky v Srbsku Barbora Galovićová.

  • PDvK 2019 – gala program

    „My sme hrdí, že Slovensko na oslavách reprezentovala práve Mužská spevácka skupina LIDOVEC, ktorá pôsobí pri Miestnom odbore Matice slovenskej v Solčanoch. Ako poznáme chlapov z Lidovca, určite vytvorili nezabudnuteľnú atmosféru, predviedli sa vo svojich nádherných solčanských krojoch a predovšetkým ukázali svoj výnimočný talent. Oslavy svojou účasťou podporil vedúci MSS Lidovca Marián Veverka, predseda MO MS Solčany Jaroslav Hačko a predseda MO MS Tovarníky František Ďurina, ktorý už dlhé roky zabezpečuje zahraničnú matičnú spoluprácu s KUS Zvolen Kulpín. Vďaka nášmu kolegovi Petrovi Horňákovi Vám v reportáži TV Matica v najbližších dňoch sprostredkujeme kulpínske oslavy a predovšetkým život hrdých Slovákov - početnej slovenskej enklávy žijúcej vo Vojvodine," napísali predstavitelia Domu Matice slovenskej v Nitre. Z včerajšieho bohatého programu, ktorým Kulpínčania oslávili Deň Kulpína, Predslávnosťové dni v Kulpíne a Svadbu voľakedy a dnes, fotograficky a video nahrávkami sprostredkúvame vystúpenie súboru Lidovec a večerný gala program.

  • IN MEMORIAM: Pavel Hric (1956 – 2019)

    Náhle a nečakane, v 63. roku života, opustil nás televízny redaktor Pavel Hric. Bol najstarším novinárom v Slovenskej redakcii TVNS. Do nej prišiel po jej osamostatnení 1. apríla 1981 a v nej strávil 38 rokov. Počas toho obdobia, teda prakticky od samotných televíznych začiatkov, robil všetko a vyskúšal sa vo všetkých novinárskych žánroch. V poslednom období sa zameral predovšetkým na dokumentaristiku. Netrpezlivo čakal dôchodok, avšak nedožil sa tej chvíle.

urad

Letmo

Čo všetko sa ešte treba dozvedieť o prírode
Čo všetko treba poobjavovať v zozname
jej zázrakov
Nech ťa ochraňuje táto dobrá zem
I rastlinky nech ti pomôžu
Tí matrikári časov
Si v polohe vtáka Vo všetkých bodoch
jeho príčinlivého letu odrazu

Nízko a celkom blízko
Akoby v sebe Prúdi vzduch v človeku
V zastavenom víchre celkového diania
V ohlášaní sa snehu
v snehu

Posledné komentáre

Posledné články