Archív
Filter
  • Antónii Krivákovej k 98. narodeninám

    Lekársku manželskú dvojicu Antóniu a Samuela Kriváka starší Petrovčania dobre poznali. Veď, desaťročia chodili k nim sa posťažovať, požalovať na bolesti, pýtať radu a liek, išli po nich, keď bývalo zle, so staršími, či s deťmi. Či cez deň, či v noci, či v lete, či v zime, neprihliadajúc na to, či je po pracovnom čase, či pán doktor, alebo pani doktorka spia – lebo choroba nevyberala. Z teplej postele, alebo z domáceho pohodlia ich nespočetnekrát vytiahlo búchanie na okno a zúfalý nárek: Pán doktor, pani doktorka, pomáhajte! Odmietnuť sa nemohlo, veď, možno išlo o ľudský život, tak buď jeden alebo druhý z manželskej dvojice na seba nahádzal vždy pripravený odev, vzal lekársku tašku a šiel. Tak im ubehlo tridsaťročie lekárskej služby v Petrovci. Predtým ešte aj dva roky v Padine. Veľmi dobre si na to všetko, ale aj na ťažké detstvo, vojnu, Goli otok, Jasenovac... spomína Antónia Kriváková, ktorá zajtra oslávi 98. narodeniny. Oslavovať bude bez manžela, ktorý ju do časnosti dávnejšie predišiel, ale s ňou budú dve dcéry, päť vnúčat a osem pravnúčat.

  • Návrhy na Cenu Pro Cultura Slovaca

    Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku vyzývajú organizácie Slovákov navrhovať potenciálnych ocenených pôsobiacich v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov a to najneskôr do 29. februára 2020. Laureátom sa ceny každoročne odovzdávajú pri príležitosti Svetového dňa kultúrneho dedičstva (18. apríl) počnúc rokom 2018.

  • Bogojavljanje, Jovanjdan a Sv. Sava

    Pravoslávni veriaci predvčerom oslávili Zjavenie Pána, Bohozjavenie alebo Bogojavljanje. Zjavenie Pána (Traja králi) alebo Epifánia, je cirkevný sviatok, ktorý kresťania slávia 6. januára. Pravoslávni veriaci ho tiež oslavujú 6. januára, ibaže podľa starého juliánskeho kalendára, ktorý trinásť dní „mešká" za novším gregoriánskym kalendárom.V rámci sviatku Bohozjavenia sa pripomína premenenie vody na svadbe v Káne a tiež aj verejné zjavenie sa Ježiša ľudstvu a Jeho krst v rieke Jordán. Na počesť tejto udalosti Srbská pravoslávna cirkev 6. januára/19. januára organizuje plávanie za Cnostným krížom. Po Bohozjavení – 20. januára nasleduje Jovanjdan, Sabor svetog Jovana čiže deň Svätého Jána Krstiteľa. Keďže Ján Krstiteľ zohral významnú úlohu v Zjavení Krista Pána, Pravoslávna cirkev tejto osobnosti cirkevných dejín venovala prvý deň po Zjavení. Ten deň, teda Jovanjdan, mnohé pravoslávne rodiny oslavujú aj ako svoju rodinnú slávnosť, čiže „krsnu slavu". V januári je ešte ďalší veľký pravoslávny sviatok. Je to Svätý Sava, ktorý pripadá na 14. resp. 27. januára.

  • Výstava Michala Milana Harminca

    Na sklonku vlaňajšieho roka v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave otvorili výstavu Staviteľ múzeí Michal Milan Harminc, ktorá potrvá do 31. mája 2020. Výstava je nainštalovaná v Harmincovej sieni a je uvádzaná pod logom:

  • Cena Ondreja Štefanka a vedecká konferencia v Nadlaku

    Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku a Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku vyzývajú navrhovať resp. uchádzať sa o Cenu Ondreja Štefanka a zúčastniť sa na medzinárodnej vedeckej konferencii, ktorej tohtoročnou témou bude: Medzi ornamentom a umeleckým gestom (výtvarné umenie a hudba dolnozemských Slovákov), ktorá sa uskutoční v dňoch 20. –21. marca v Nadlaku - Rumunsko. Cieľom konferencie je reflektovať problematiku výtvarného a hudobného umenia z viacerých aspektov, ktoré by mali preukázať komplexnosť týchto fenoménov v ich jedinečných prejavoch , ale aj vo vzájomnej interakcii, prelínaní s ďalšími druhmi umenia a to v synchrónnom, ako aj v diachrónnom nazeraní. Prezentované práce, z ktorých vznikne komplexná mozaika nazerania na uvedenú problematiku budú vydané v zborníku. Návrhy na Cenu Ondreja Štefanka treba zaslať najneskôr do 9. februára 2020 a prihlášky na konferenciu do 10. februára 2020.

  • Spomienka na Lenku a Lazu

    Výstava s literárnym programom pri príležitosti 150 rokov narodenia Jeleny Lenky Dunđerskej (1869 – 1895 – 2019) a 110. výročia prvého zverejnenia najkrajšej básne srbskej ľúbostnej lyriky Santa Maria della Salute – Lazu Kostića, sa mala uskutočniť vlani v Dunđerskovom kaštieli v Kulpíne, kde Lenka a Laza neraz trávili dni, no nestalo sa tak. Program sa musel stále posúvať, keďže si tento kaštieľ už vyše polroka stále prenajíma televízia Pink, ktorá, ako to obyčajne s nájomcami býva, málo dbá o majetku a zrejme ani kultúra jej nie je veľmi blízka. Večierok sa nakoniec musel usporiadať v priestore základnej školy v Kulpíne. Autor a usporiadateľ podujatia Hadži Zoran Lazin s poľutovaním konštatoval, že sú nám zrejme dôležitejšie peniaze a reality show, než kultúra a ochrana dedičstva.

  • Fedor Rosocha, nový veľvyslanec SR v Srbsku

    Dnes v priestoroch slovenskej ambasády na Novom Belehrade privítali nového veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade J.E. Fedora Rosochu. V nasledujúcich štyroch rokoch bude mať príležitosť rozvíjať bilaterálne vzťahy medzi našimi dvoma krajinami, posilňovať spoluprácu vo všetkých oblastiach a podporovať slovenskú národnostnú menšinu v jej úsilí o zachovanie národnej identity. Informovali zo Slovenského veľvyslanectva v Belehrade. Fedor Rosocha, ktorý doteraz pôsobil v Stálej misii SR pri OSN Ženeve, na post veľvyslanca v Srbsku nastupuje po Dagmar Repčekovej, ktorej na sklonku minulého roka vypršal mandát.

  • Nadčasový génius Nikola Tesla...

    „Som presvedčený, že je celý kozmos zjednotený, tak v hmotnom ako aj duchovnom ohľade. Jesto vo vesmíre nejaké jadro, z ktorého my dostávame všetku silu, všetku inšpiráciu, ono nás večne priťahuje, ja cítim jeho moc a významy, ktoré ono vysiela do celého vesmíru, ktorý tak udržiava v súlade. Mne sa nepodarilo preniknúť do toho jadra, ale viem, že existuje a keď mu chcem pridať nejaký hmotný atribút, potom myslím, že je to SVETLO a keď sa snažím pochopiť ho duchovne, potom je to KRÁSA a MILOSRDENSTVO. Ten, kto nosí v sebe takú vieru, cíti sa byť silným, práca mu robí radosť, lebo sa sám cíti byť jedným tónom vo všeobecnej harmónii," – takto uvažoval Nikola Tesla, ktorého celý život bol opradený záhadami. Patril k záhadným vedcom, ale oveľa záhadnejšie sú jeho objavy, ktoré predstihovali dobu. Umrel v biede, nepochopený, no v súčasnosti je on najuctievanejším Srbom s najväčším počtom sôch a búst (36) v krajine a vo svete. Ďalšiu bustu mu odhalia v budove RTVS v Bratislave 22. januára 2020 o 18. hodine.

  • Naše jubileá

    V roku 2020 Stará Pazova oslavuje 250. výročie osídlenia osady Slovákmi, kým Petrovec si pripomína 275 rokov. Kulpínčania tiež oslávia 275 rokov príchodu osadníkov na pustatinu Kulpín, ktorú rakúska cisárovná Mária Terézia 10. júla 1745 pridelila hercegovskej rodine Stratimirovićovej za jej zásluhy v boji proti Turkom. Práve v tom roku 1745 sa prisťahovali aj Slováci do Petrovca, ako prvej slovenskej osady na území dnešného Srbska. Keďže sú tieto dve dediny od seba vzdialené iba zo päť kilometrov, možno teda predpokladať, že sa určitý počet rodín usadil aj v Kulpíne, kde bolo treba obrábať veľké panstvo. Náš známy historik, univerzitný profesor Samuel Čelovský uvádza, že Kulpín spolu s Petrovcom patrí k najstarším slovenským osadám v Báčke a že medzi jeho prvých osadníkov patrili aj Slováci.

  • Fašiangy a priadky

    Za nami sú sviatky, no nie aj hostiny. S dňom Troch kráľov a našim tradičným jedlom: výdatne zapraženou fazuľovou polievkou, čiže vareným bôbom a na masti vyprážanými pampúchmi, sa začali fašiangy – obdobie plesov, karnevalov, ale aj priadok, páračiek, zabíjačiek a svadieb. Toto obdobie sýtosti, by v tomto roku malo potrvať do 26. februára, čiže do Popolcovej stredy. Po Popolci bude nasledovať 40-dňový pôst pred Veľkou nocou. V nie tak dávnej minulosti, ktorú si dobre pamätám, keď sme o televízii netušili, počas fašiangov sa rodiny schádzali na celodenných priadkách. Spomínam si ako mama otcovi deň pred priadkami, ktoré mali byť u nás prikázala, aby večer vyniesol zemiaky von z komory, cez noc nech premrznú, budú vraj chutnejšie na ťapši. A veru, chutné aj boli. Či preto, že v nich bola aj dlho očakávaná a ešte nie ani celkom vyúdená hrubá klobása z nedávnej zakáľačky, alebo že boli nasiaknuté masťou z domácich ošípaných, alebo, že sa piekli v sedliackej peci? Alebo sme možno boli iba trochu viac hladní, trochu k sebe bližší a hlavne veľmi šťastní, že sme spolu, že sú priadky?

  • Šesťdesiatka Martina Papa

    Padinský insitný maliar Martin Pap oslavuje dnes svoje životné jubileum. Narodil sa 13. januára 1960 v Padine, kde dodnes žije a kde má v rodinnom dome svoj vlastný kútik, ateliér, útočisko, v ktorom sa cíti ako „vo svojej koži", kde hrá dobrá hudba a kde nechýba inšpirácia. Neúnavne maľuje. Dávnejšie pochopil, že je maliarstvo jeho osudom a jeho svetom. Venúva sa mu preto celým srdcom: maľuje – vystavuje – tvorí a medzičasom sa zúčastňuje na plenéroch, či iných výtvarníckych táboroch doma a v zahraničí, kde opäť maľuje. Svoj život so štetcom v ruke žije už tridsať rokov a za ten čas mal zo štyridsať samostatných výstav. Častými detailmi na Papových obrazoch je podivný suchý rozkonárený strom, tekvica, kukurica, strašidlá, džbány, kvety. Znázorňuje aj starodávne zvyky a tradície, rodnú Padinu, tiež známe osobnosti zo sveta umenia: maliarku Fridu Kahlo, speváka skupiny Rolling Stones Micka Jaggera... ale je tu aj Mona Líza, Ježiš...

  • Fókus na Báčsky Petrovec

    Takto pomenovaná autorská výstava mladého fotografa Igora Bovdiša (1986) bola najprv nainštalovaná v predsieni Slovenského vojvodinského divadla v auguste 2019 počas Slovenských národných slávností a najnovšie, od včera, si ju môžu pozrieť aj návštevníci Archívu Vojvodiny v Novom Sade. Fókus na Báčsky Petrovec je Bovdišova štvrtá samostatná výstava a na nej predstavil svoje fotografické zábery z chotára, kostolov, z prírody, z Petrovca, ale aj ostatných dedín Báčskopetrovskej obce. Tie jeho fotografie sú publikované tiež v reprezentatívnej rovnomennej fotomonografii, ktorá zostáva ako svedectvo doby, tiež ako dôkaz autorových mladistvých snov a vášní, v ktorých sa väzba s prírodou a rodiskom výrazne zrkadlí aj z jeho diel.

  • Desiate číslo Čar(b)ológu

    Pred dvanástimi rokmi Oddelenie slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade, na podnet univerzitnej profesorky Jarmily Hodoličovej, začalo vydávať slovenský študentský časopis literárnych prác z detskej literatúry Čar(b)ológ. Jubilejné, desiate číslo vyšlo na sklonku roka 2019 a obsahuje desať študentských literárnych prác, básničiek a krátkych próz pre deti. Hlavnou redaktorkou aj tohto čísla je prof. Jarmila Hodoličová, ktorá, aj keď už vo výslužbe, s Čar(b)ológom sa úplne nechcela rozlúčiť. Mladých začínajúcich autorov aj ďalej chcela posmeľovať v ich začiatočných krokoch. Avšak, s týmto desiatym číslom sa predsa s čitateľmi časopisu lúči. Vášeň k literatúre a slovenčine zaiste bude rovnako náruživo vštepovať aj svojim vnúčatám.

  • Voľby v SR a zahraniční Slováci

    O šesť týždňov, 29. februára 2020, na Slovensku budú parlamentné voľby. To bol hlavný dôvod návštevy skupiny kandidátov na poslancov do Národnej rady Slovenskej republiky politického hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti OĽANO Báčskeho Petrovca, Nového Sadu a Kysáča. Jozef Pročko, Juraj Krúpa, Milan Vetrák, Jaroslav Naď a Miroslav Sopko v sprievode petrovského rodáka Michala Speváka ml., navštívili Archív Vojvodiny a SKC Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade, Kultúrne centrum Kysáč, Starorodičovskú izbu Michala Speváka, petrovské gymnázium a matičné ústredie... a v miestnostiach petrovského podnikateľského centra mali debatu s komunitou Slovákov vo Vojvodine. Úvodom sa prihovoril Michal Spevák, ktorý všetkých privítal podčiarkujúc, že ide o historické stretnutie a návštevu, akú sme tu dlho nemali. PhDr. Jaroslav Naď ozrejmil, že sa na listine OĽANO nachádza aj Michal Spevák a tým pádom by sa prvýkrát v dejinách mohol zahraničný Slovák dostať do parlamentu SR.

  • Bude Slovenský dom v Novom Sade?

    Plán výstavby Slovenského domu by sa v tomto roku mohol začať realizovať a bola by to pravdepodobne najvýznamnejšia tohtoročná (ale aj dlhodobejšie) investícia v slovenskej komunite v Srbsku. S tým objektom by sa vojvodinskí Slováci mohli pýšiť roky, desaťročia, možno aj storočia. Idea o vybudovaní strediska Slovákov v Srbsku sa dávnejšie zrodila. Veď, dobre by bolo pod jednu strechu dať všetky naše najdôležitejšie inštitúcie, ktoré sú všelikde roztrúsené. Súčasne s ideou vznikla však aj dilema lokality: kde to stredisko stavať? Názory a návrhy sú rôzne. Zdá sa, že predsa prevláda mienka, aby sa dom staval v Novom Sade, kde by, možno napríklad vedľa Biskupského úradu, vyrástlo slovenské centrum. Ministerka kultúry Slovenskej republiky Ľubica Laššáková v exkluzívnom rozhovore uviedla, že zo slovenskej strany materiál je pripravený a čaká sa ešte na srbskú stranu.

  • Pravoslávny Badnji dan

    Žijeme v Srbsku, v krajine, v ktorej je väčšinové obyvateľstvo pravoslávneho vierovyznania a kde sa cirkevné sviatky svätia podľa starého juliánskeho kalendára. Avšak, s možnosťou oslavy sviatkov aj podľa gregoriánskeho kalendára – toho novšieho, podľa ktorého je dnes sviatok Zjavenia Krista Pána mudrcom, alebo sviatok Troch kráľov. Pravoslávni veriaci, riadiaci sa podľa juliánskeho kalendára, dnes oslavujú Štedrý deň/ Badnji dan a očakávajú narodenie Diťatka Ježiška. Sviatok narodenia Dieťaťa je pripomienkou a pozvaním pre všetkých nás, aby sme sa starali o deti a rešpektovali posvätnosť detstva. Lebo, deti a citlivé duše sú najviac ohrozené. Cirkev preto odporúča slová Pána: „Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do nebeského kráľovstva" (Mt 18,3).

  • Traja králi

    My traja králi k vám ideme, šťastie zdravie vám nesieme... Dajbože, aby sa toto trojkráľové prianie splnilo! Zajtra je sviatok Zjavenia Krista Pána mudrcom, alebo sviatok Troch kráľov. Gašpar, Melichar, Baltazár – to sú tí traja králi, mudrci z východu, z ktorých jeden býva znázornený s tmavou pleťou. Prišli sa pokloniť narodenému Ježiškovi a priniesli mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. To, že sa títo králi, ktorí aj keď boli pohania, predsa klaňajú narodenému Ježišovi, ako aj to, že sa narodený Ježiš najprv zjavil (dal vidieť) ľuďom iného náboženského presvedčenia, pohanom, ktorí vyznávajú mnohobožstvo, alebo si uctievajú modly, nás vskutku nabáda k ekumenizmu. Nezáleží teda na vierovyznaní, treba byť Človekom a vážiť si blížneho. To by mohla byť podstata zajtrajšieho sviatku Zjavenia, ktorým sa uzatvára vianočné obdobie.

  • Zápisky z chodenia v kruhu

    Ján Labáth (1926 - 2018) pri príležitosti svojich deväťdesiatych narodenín venoval svojim priateľom a priateľom slova svoje záznamy o dozvukoch zašlého času pod názvom S túžbou a nádejami. Záznam s titulkom Zápisky z chodenia v kruhu sa akurát hodí na začiatok roka, keď snáď trochu hlbšie analyzujeme svoje doterajšie a budúce kroky. Táto úvaha môže byť o to vzácnejšia, keď vieme že básnik životom prepojil tri storočia. Za jeho detstva sa totiž ešte po našich dedinách ponevieralo oneskorené XIX. storočie a on sa narodil na začiatku XX. a zomrel na začiatku XXI. storočia. Prežil druhú svetovú vojnu, keď všetko bolo zničené, zúčastnil sa na výstavbe krajiny i zveľaďovaní kultúry a ako planetárna pohroma ho zastihli aj deväťdesiate roky a znova sa začínalo akoby odznova. Život sa točí dookola, je to chodenie v kruhu – zisťuje Ján Labáth. S ľútosťou konštatuje: Úplne sa zabudlo na samú podstatu – lásku.

  • Veľký cirkus

    „Táto vláda zmenila celý štát a spoločnosť na jeden veľký cirkus a každodenne hovorí o veľkých, kapitálnych investíciách, pritom nemáme vodu ani kanalizáciu," uviedla Biljana Stepanović, redaktorka Novej ekonomiky, hosťujúc v televízii N1. Dodala, že sa vo vláde neustále „triafajú" s miliardami, miliónmi, lietadlami, kamiónmi a potom ľudia majú pocit, že sa deje niečo fantastické. Čo-to sa možno aj deje, avšak Vojvodina je aj ďalej iba „dojná krava". Pokrajinská pokladnica aj v tomto roku bude ukrátená a Vojvodina nedostane ani tých Ústavou Srbska zaručených 7 percent. S tým sa zhodla väčšina poslancov vládnucej strany v pokrajinskom parlamente, kde máme aj poslancov z radov Slovákov. Ak sa nerešpektujú zákony a Ústava, vzniká anarchia. Anarchia je stav bez poriadku, bezvládie, neporiadok, zmätok, chaos. Žijeme teda v chaose.

  • Galéria Babka – rozoznateľným bodom na mape sveta

    Ak by sme chceli na váhu klásť a analyzovať, kto zo Slovákov z Vojvodiny vlani, – ale aj desaťročia predtým,– k popularizácii tunajších Slovákov najviac prispieva, cesta by nás pravdepodobne zaviedla do Kovačice, do súkromnej Galérie Babka. Galerista Pavel Babka s manželkou Klárou roky dláždia cestu insitnému umeniu dolnozemských Slovákov a v roku 2012 sa im podarilo zapísať ho do Národného zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Srbska. Už ten úspech predstavoval zároveň i veľké uznanie nášmu umeniu, no Babkovci sa nezastali iba pri tom. Za pomoci srbskej vlády a za aktívnej podpory ministerstiev kultúry Slovenska a Srbska, húževnato sa snažia o zápis tohto umenia do UNESCO, do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Vlani Pavlovi Babkovi v tom jeho nanajvýš ambicióznom, avšak predsa reálnom predsavzatí podali nápomocnú ruku ministri kultúry Slovenskej republiky a Srbskej republiky Ľubica Laššáková a Vladan Vukosavljević. Nech sa im tento smelý sen v tomto roku uskutoční!

  • Nový rok, nový krok...

    Glanc novoročnej noci je za nami. Hlási sa nám tvrdá realita. Zobúdzame sa z vytrženia a kuľháme ďalej. Už teraz, v prvý deň nového roku, dobre by bolo urobiť si poriadok v hlave. Nik z nás totiž nie je žiaden centrum sveta. Mocná Príroda, či Veľký Boh v okamihu dokážu zmeniť smer našich životov. My sme tu iba kvôli rovnováhe medzi hviezdami. Spieva Balašević, ktorý ako vizionár predpovedal naše pády a poklesy. Tí čo sú dnes hore, už zajtra môžu byť na dne. Kto im potom podá nápomocnú ruku? Zlé sa zlým odpláca – mať to vždy na ume. Radšej zlo nešíriť ale žiť v zhode a láske. Dajme si také predsavzatie pri tomto prvok kroku v novom roku...

  • Mať čas a byť vďačný

    Ľutujem, nemám čas. Takúto vetu a podobné ospravedlnenia, alebo skôr výhovorky, používame čoraz častejšie. Hnaní sme akousi neukojiteľnou túžbou po úspechu, alebo nejakom víťazstve. Ženieme sa do roboty, do úpravy seba a svojho príbytku, do kúpy potrebných, ba aj celkom zbytočných vecí... Mám kamarátku zo Slovinska, s ktorou sme sa zoznámili ešte v základnej škole a ktorá si, akýmsi zázrakom – je matkou troch detí a úspešnou architektkou – každoročne, už päťdesiat rokov nájde čas a obyčajne vlastnoručne urobí vianočné gratulácie a zasiela ich svojim blízkym.

  • Gratulácia Jánovi Kišgecimu

    V roku, ktorý pomaly uzavierame, iste najvýznamnejšie profesionálne ocenenie udelené Slovákovi z Vojvodiny, sa dostalo Dr. Jánovi Kišgecimu. K udeleniu čestného akademického titulu „Doctor honoris causa" Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre mu pogratuloval aj Miroslav Lajčák, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. V liste okrem iného uvádza: „Aj vďaka Vám ostáva národné povedomie už dlhé roky hlboko zakorenené v srdciach vojvodinských Slovákov..." Na sklonku roka, pred dvomi dňami, pán profesor oslavoval meniny. Veď, aj tradičnou rodinnou oslavou sa zachováva národné povedomie. Keďže, ale, v rodine majú dvojaké národné povedomie, u nich sa vraj oslavuje všetko: aj Vianoce, aj Božić, aj Jána a aj „krsna slava Svetog Nikole" (pravoslávna rodinná slávnosť Svätého Mikuláša). Tolerancia nám je na týchto multietnických končinách vštepená.

  • Aktivistky ženských spolkov

    Akčné, agilné a šikovné ženy vždy nadchýnali Ľudmilu Berediovú Stupavskú –tiež aj ju možno zaradiť do tej skupiny žien – a preto neprekvapuje, že sa ženskému aktivizmu roky venovala, skúmala, značila a v týchto dňoch aj publikovala vzácnu brožúrku Aktivistky ženských spolkov ako mosty juhoslovansko-slovenskej spolupráce. Brožúrka vyšla k 150. výročiu Spolku slovenských žien Živena (1869) a v ústrety 100. výročiu Ústredného spolku československých žien (1921). Živena, ako spolok slovenských žien, založený bol v Turčianskom Svätom Martine a významne ovplyvnil rozvoj ženských aktivít a spolkového života aj u nás. V roku 1910 začal vychádzať aj časopis Živena, ktorý mal veľký počet odberateliek a čitateliek na Dolniakoch, v našich dolnozemských slovenských osadách. Za výborníčku Spolku Živena v roku 1910 bola zvolená Kysáčanka Eržika Mičátková, ktorá sa stala aj dopisovateľkou časopisu Živena.

  • Štefanský program v Kulpíne

    Na Štefana tradične členovia Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen z Kulpína svojim spoluobčanom predvedú časť svojej celoročnej práce a ukážu na čom pracovali počas celého roka. Tak sa aj včera v kulpínskom Dome kultúry tancovalo, spievalo, vítalo Deda Mráza a vtipnými skečmi sa poukázalo aj na to, čo obyvateľov tejto dediny (a nielen tejto) trápi. Program bol vcelku vydarený a obecenstvo neželelo dlane. Zaželajme „Zvolenovcom" nech sa im aj v nadchádzajúcom roku aspoň takto darí, na radosť ich, ale aj obyvateľov Kulpína.

  • Na sklonku roka...

    Včerajším dňom sme uzavreli advent, ku ktorému patrilo aj zrieknutie sa zábavy a pôst. Vstúpili sme do radostného, štedrého, vianočného obdobia. Dnes svätíme Narodenie Krista Pána, alebo aj Prvý sviatok vianočný, Prvú slávnosť vianočnú, sviatok Božieho narodenia... Zajtra je Druhá slávnosť vianočná – Štefana a pozajtra bude Jána. Potom sa už chystáme na Silvestra. Je to doba, keď je hojnosť jedla a hodne aj dôvodov na prípitok. Piekli ste, klali ste, bo to čuť u vás, dajteže i nám, nadelí vám sám Pán Ježis, a ten svätý Ján.

  • Dohviezdny večer

    Píše Viera Benková

    Dohviezdny večer - takto naši predkovia pomenovali najkrajší a najmagickejší čas, ktorý i k nám prichádza a na ktorý sa tešíme nielen my starší ale najmä deti... Nuž zaspomínajme si ako to bolo kedysi dávno, keď naši dávni predkovia vítali svoj magický čas Vianoc:

  • Viac prostriedkov pre menšinové médiá

    Pokrajinská tajomníčka pre kultúru, informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami Dragana Miloševićová dnes, na tradičnej novoročnej recepcii pre médiá vyhlásila, že za posledných tri a pol rokov, koľko uplynulo od konštituovania tejto pokrajinskej vlády, s médiami mali výnimočne korektnú spoluprácu. Zdôraznila, že priama a nepretržitá finančná podpora pre 22 novín vychádzajúcich v ôsmich menšinových jazykoch založených národnými radami národnostných menšín, sa zvýšili z niekdajších 15 na 70 miliónov dinárov. Tiež dodala, že zvýšili aj rozpočet na spolufinancovanie projektov z niekdajších 264 miliónov dinárov na 312 miliónov, čo svedčí o skutočnosti, že sa na území Vojvodiny osobitne dbá o 300 médiách, koľko je registrovaných na území Vojvodiny.

  • Predseda ÚSŽZ zablahoželal krajanom

    JUDr. Ján Varšo, CSc., predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí krajanom zablahoželal pokojné Vianoce, veľa zdravia, duševnej pohody i šťastia v novom roku 2020! Na webovej stránke ÚSŽZ v autorskom texte Ján Varšo podáva tiež dôkladnú správu o svojich aktivitách, píše o zámeroch ÚSŽZ ďalej posilňovať spolupatričnosť Slovákov v zahraničí a ich väzieb so Slovenskou republikou, uvažuje o filozofii krajanskej politiky (ktorá si žiada kvalitatívny progres) v roku 2020, klania sa osobnostiam, jubileám a výročiam, ľuďom, ktorí nás opustili, folkloristika je podľa jeho názoru stále zjednocujúcim motívom všetkých Slovákov a mieni, že priama komunikácia vytvára fundament dôvery.

  • Vianočné trhy

    V poradí štvrté Vianočné trhy v Padine usporiadali v nedeľu 15. decembra. Dnes prebiehal Vianočný trh v Hložanoch. Zajtra o 13.h sa začnú Vianočné trhy v Kovačici a o 14. h v Báčskom Petrovci... Vianočné trhy lákajú a ponúkajú nielen predaj a nákup typického vianočného tovaru: darčekov, vianočného pečiva, kvetinových dekorácií, ľudovoumeleckých výrobkov, jedla, vareného vína, občerstvenia... ale aj kultúrny program, dobročinný bazár, betlehem... Snažia sa prispieť k vytvoreniu sviatočnej atmosféry v meste. Sú vzácnou príležitosťou na stretnutia priateľov a známych pri varenom víne, punči, káve či čaji.

  • Ako vyrastali dvojčatá

    V tomto predvianočnom období pod vydavateľským stromčekom sa našla ešte jedna vzácna kniha. Ide o „humorné príbehy pre deti a mládež" – knihu Ako vyrastali dvojčatá (Kako su rasli blizanci) Milutina Đuričkovića z Belehradu. V knihe je zhrnutých 14 príbehov, bláznivostí, pochabostí či nezbedníctiev dvojičiek, na ktorých sa zasmejú nielen malí čitatelia, ale aj tí starší. Kniha je už preložená do mnohých jazykov a zo srbčiny do slovenčiny ju preložila Katarína Pucovská. Vydalo ju Občianske združenie ART DANUBIUS Veľká Mača zo Slovenska.

  • Naše kalendáre

    December je mesiacom, v ktorom sú aktuálne kalendáre. Na Luciu v Starej Pazove tradične organizujú prezentáciu Pazovského kalendára a v tomto roku v ten deň na Hurbanovskej fare uviedli do života i nový ročník Slovenského svetového kalendára na priestupný rok 2020. O pár dní neskôr vyšiel spod tlače aj náš Národný kalendár. Slováci v Maďarsku tiež vydávajú dva kalendáre: Náš kalendár a Čabiansky kalendár.

  • Evanjelický kostol v Zemune

    Každú nedeľu o 11. hodine v Zemune, Tošin bunar 2, v niekdajšom takzvanom nemeckom kostole, sa konajú evanjelické služby Božie. Jednu nedeľu sú po slovensky a v druhú po nemecky. Na bohoslužbách sa striedajú dve farárky: Anna Petrovićová zo Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi a Ana Luis Cindal z Nemeckej evanjelickej cirkvi. Na tých slovenských sa obyčajne stretne hŕstka belehradských evanjelikov, zo 10 –15. Avšak, aj taký malý počet je predsa vzácna skupinka kresťanov, ktorú nemožno ignorovať. Podľa slov zborovej farárky Anny Petrovićovej, v poslednom období získali niekoľkých nových členov, čo je posmeľujúce a dáva nádej. To čo však môže vplývať demotivujúco, je majetkový stav a neupravený interiér. Chrám totiž budovali belehradskí evanjelici, prevažne Nemci, ale aj Slováci a ostatní, avšak reštitúciou kostol je daný maďarskej evanjelickej cirkvi. Tá o neho zrejme nemá veľký záujem a tak ho najviac využíva kultúrno-umelecký spolok Branka Radičevića, ktorý počas týždňa tam máva svoje nácviky.

  • Zbrázdené nebo

         Stretnite sa tam za oblakom
    ktorý vám tieň prestrel do cesty.
         Zrakom putujte v neznáme diaľky
    v priestor lásky o ktorý svet zápasí...

    Píše Daniel Pixiades v básnickej zbierke Zbrázdené nebo v básni Ticho a hlas. Túto knihu tesne pred Vianocami v roku 2015 vydalo SVC z Báčskeho Petrovca a po štyroch rokoch, tiež v tomto tichom predvianočnom čase, zbierka sa dožila druhého doplneného vydania. Básne zo srbčiny do slovenčiny preložili: Katarína Pucovská, Víťazoslav Hronec a sám autor, ktorý toto druhé vydanie doplnil s dvomi básňami, ktoré pôvodne napísal v slovenčine. Zbierka je ilustrovaná slnečnicami akademického maliara Michala Ďurovku z Kysáča, z rodiska Daniela Pixiadesa.

  • Lana Zorjanová na Predvianočnom koncerte

    Cirkevný zbor slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Novom Sade usporiadal v nedeľu 15. decembra 2019 v novosadskom evanjelickom chráme Božom Predvianočný koncert. Okrem domáceho Miešaného komorného zboru, ktorý vedie Anna Crveniová, na koncerte vystúpil Komorný zbor Zvony zo Selenče pod taktovkou umeleckého vedúceho Juraja Súdiho a Komorný zbor Agapé z Nového Sadu za sprievodu Đorđa Petriška a Zlatka Klinovského a pod vedením Tatiany Jaškovej. Bravúrnou hrou na husliach sa predstavila mladučká virtuózka Lana Zorjanová a v pokračovaní večierka hrou na organe čaro Vianoc do chrámu vniesol Marek Stupavský. Sólovým spevom večierok ozvláštnili Anna Zorňanová a Zlatko Klinovský. Na úvod prítomných privítala organizátorka večierka Juliana Brtková. Vladimír Obšust, farár novosadského cirkevného zboru prítomným a všetkým ľuďom dobrej vôle zaželal pokojné adventné obdobie, radostné prežitie vianočných sviatkov a hojnosť požehnania Božieho v novom roku. Program moderovala Danica Vŕbová.

  • 15. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku

    Na tohtoročnom 15. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku vystavuje 24 našich profesionálnych, vyškolených maliarov, sochárov, dizajnérov a umeleckých fotografov. Výstavu ich najnovšej tvorby predstavili včera v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci a možno si ju obzrieť do 29. februára 2020. Na bienále udelili päť cien: Michalovi Ďurovkovi (1972) z Kysáča Cenu Karola Miloslava Lehotského za najreprezentatívnejšiu výstavu medzi dvoma bienále, Cenu Cyrila Kutlíka za celoživotný tvorivý prínos v oblasti výtvarného umenia a kultúry vojvodinských Slovákov získal Jozef Klátik (1949) zo Starej Pazovy a posthumne Pavel Pop (1948 – 2019), Cenu Cyrila Kutlíka za organizačný prínos v oblasti výtvarného umenia a kultúry vojvodinských Slovákov získal Vladimír Valentík (1959) a Výkupnú cenu Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Vesne Opavskej (1976) z Belehradu za digitálnu grafiku Kempová sezóna.

  • Unikátny klenot, slovenské insitné umenie

    „Nie je náhoda, že práve v regióne, v ktorom sa vrúcny vzťah k tradíciám spája s veľkým umeleckým potenciálom a tradičnou slovenskou dobrosrdečnosťou a bezprostrednosťou, vznikol unikátny klenot, slovenské insitné umenie," povedala ministerka kultúry Slovenskej republiky Ľubica Laššáková pri otvorení výstavy Slovenské insitné maliarstvo zo Srbska nainštalovanej v Dvorane Ministerstva kultúry SR v Bratislave. Galéria Babka z Kovačice na tejto impozantnej výstave ponúkla 80 obrazov 63 slovenských dolnozemských autorov, ktorí urobili a robia dobré meno Kovačici, Srbsku a Slovensku vo svete. Výstava by mala o ďalší krôčik posunúť náročnú snahu na zápis slovenského insitného umenia v Srbsku do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V stredu podvečer spoločne ju otvorili Ľubica Laššáková a štátny tajomník ministerstva kultúry a informovania Srbska Aleksandar Gajović.

  • Naša obľúbená vianočná pesnička

    V evanjelickom spevníku Tranovského kancionál (tretie vydanie juhoslovanské – 1981), v časti „Piesne vianočné", pod číslom 45 nachádza sa prekrásna pieseň „Čas radosti, veselosti..." Ako poznámku tu nájdeme, že je to „Slovenská zo XVII. st. Odvtedy sa spevníky a ich vydania zmenili, pesničky sa poslovenčili, avšak pokladám za nutné, dať ju v tom našom pôvodnom znení. Neraz som ju počul, v čase predvianočnom, ako si ju mať spievala, kým povedzme rozťahovala rejteš, či vykrajovala muškacóny...

  • 30 rokov Nežnej revolúcie

    V pondelok večer 9. decembra v Dome mládeže v Belehrade otvorili výstavu Nežná revolúcia, zobrazujúcu osudové udalosti pred 30 rokmi, ktoré viedli slovenský a český národ k slobode. Otvorila ju J.E. Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa SR v Belehrade a zodpovedný redaktor programu Dragan Ambrozić.Výstava potrvá do piatka 13. decembra. Deň predtým, vo štvrtok 12. decembra o 19. hodine na rovnakom mieste, teda v Dome mládeže v Belehrade usporiadajú tribúnu venovanú nežnej či zamatovej revolúcii. Na tribúne sa zúčastnia historici zo Slovenska a Srbska.

  • In memoriam – Tatiana Korošová

    Náhle a nečakane nás 9. decembra 2019 opustila spec.med.psyh. Tatiana Korošová, PhD. Tatiana Korošová rod. Tekušová sa narodila 9. septembra 1953 v Bratislave na Slovensku. Diplom získala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave na študijnom odbore klinická psychológia. Urobila si špecializáciu v odbore lekárska psychológia na Lekárskej fakulte v Novom Sade. Pracovala pre rôzne inštitúcie a školy. V Báčskom Petrovci si založila súkromnú psychologickú poradňu Abeona. Angažovala sa v mnohých mimoškolských a humanitárnych aktivitách. Bola zakladateľkou združenia rodičov detí s osobitnými potrebami MY v Báčskom Petrovci a viacerých mimovládnych organizácií a občianskych združení. Na gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci pracovala od roku 1997 ako školská psychologička a profesorka psychológie a občianskej výchovy. Do dôchodku odišla roku 2013. Na ňu si mnohí kolegovia spomínajú ako na inovatívnu, plnú entuziazmu a pozitívnej nálady. Prednášateľ matematiky na petrovskom gymnáziu Ján Kopčok pri príležitosti odchodu Tatiany Korošovej do dôchodku jej venoval takúto vlastnú úvahu:

  • Dvestotricať rokú Slovákú v Pivňici

    Podnet na písanie týchto riadkov vyplýva z môjho bádania o dejinách rodnej osady. Prieskumom historických archívov u nás a v Maďarsku vynašiel som mapy, ktoré nasvedčujú ako dostala osada pomenovanie. Zaujímalo ma, prečo sa tu hovorí, že prišli na Pivnicu a nie do Pivnice. Príčina tomu je, že územie, ktoré obývali bola kedysi pustatina s menom Pivnica (Pivnicza). O tom svedčia vynájdené staré mapy v štátnom archíve v Budapešti. Pomohol mi v tom tamojší pracovník József Berkéš. Zoznámili sme sa prostredníctvom historikov slovenského pôvodu.

  • Martina Agarská zvíťazila v Pivnici

    V pivnickej kinosále včera a dnes po 54. krát zaznela zvučka nášho najstaršieho festivalu Stretnutia v pivnickom poli. Novinkou tohtoročného festivalu bolo jeho dvojdňové trvanie. Organizátori sa rozhodli vtesnať podujatie, ktoré sme zvykli sledovať tri dni, do dvoch dní pre malý počet interpretov. Bolo ich iba trinásť. Napriek tomu odborná porota pozitívne zhodnotila festival, keďže prednes spevákov bol na veľmi dobrej úrovni a orchester a zvukári si tiež zaslúžili uznanie. Cenu odbornej poroty si vyspievali Martina Agárská z Boľoviec - prvú cenu, Vladimír Kriška z Hložian - druhú cenu a dve tretie Shaili Ponigerová Forero z Báčskeho Petrovca a Andrea Koruniaková z Kulpína. Obecenstvu sa tiež páčil prednes Vladimíra Krišku z Hložian a najmä Janka Merníka z Pivnice. Ceny za autentickosť získali Vladimír Ábelovský z Aradáča a Jarmila Hajková z Kovačice a najkrajšie kroje mali Silvia Ferková z Hložian a Iveta Kováčová z Petrovca, ktorá získala i Špeciálnu cenu odbornej poroty.

  • Mikuláš a Lucka

    December je mesiacom darčekov. Jedným zo sviatkov, ktorý má dodnes pevné miesto v našej spoločnosti, je sviatok svätého Mikuláša. Cirkev a veriaci si ho ctia už vyše 1700 rokov. Svätý Mikuláš je jeden z mála svätých, ktorý prežil i nástup ateizmu. V Holandsku, kde je mikulášska tradícia najsilnejšia, pomenúvajú ho Sinter Klaas a on sa stal predobrazom amerického Santa Clausa. Mikulášovi sa tešia najmä deti, ktoré si rok čo rok nájdu v šieste decembrové ráno v niektorej zo svojich topánok tradičnú mikulášsku nádielku. Dodnes v niektorých krajinách chodí po domoch skupinka ľudí prezlečených za Mikuláša, čerta a anjela, aby deti trochu postrašili, ale zároveň aj obdarovali malými darčekmi. Zaujímavosťou je, že sv. Mikuláša uctievajú všade vo svete. Je veľmi obľúbeným svätým, dokonca aj pohanské národy ho majú vo veľkej úcte.

  • Štvrťstoročná Matica slovenská v Rijeke

    Matica slovenská v chorvátskej Rijeke v utorok 3. decembra 2019 slávnostnou akadémiou oslávila 25-ročnicu pôsobenia. Na slávnostnom ceremoniáli v priestoroch Circoly sa zišli početní členovia slovenskej komunity žijúci v Prímorsko-gorskokotarskej župe. Prišli ich navštíviť aj predstavitelia slovenského štátu a Milina Sklabinská v mene Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí im odovzdala Uznanie ÚSŽZ za všestrannú pomoc a spoluprácu pri príležitosti 25. výročia založenia MS Rijeka. Uznanie prevzala predsedníčka MS Rijeka Miroslava Gržinićová. V pokračovaní sa členovia matice predstavili s bohatým kultúrno-umeleckým programom. Slávnostnej akadémii predchádzalo otvorenie výstavy diel keramickej dielne a fotografie ľudových krojov v priestoroch Matice na Korzo.

  • Redukované Stretnutie v pivnickom poli

    V Pivnici v sobotu a v nedeľu 7. a 8. decembra usporiadajú 54. Stretnutie v pivnickom poli. Tento festival spevákov - sólistov slovenských pôvodných ľudových piesní bol založený v roku 1966 v Pivnici so zámerom pestovania, zachovávania a zapisovania pôvodných slovenských ľudových piesní. Od roku 2013 organizátor festivalu: Slovenský kultúrno-umelecký spolok Pivnica, začal výrazne zápasiť s finančnými problémami a festival bol párkrát odročený. V tom istom roku sa k organizátorovi festivalu pripojili Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Obec Báčska Palanka. Financie však, zrejme, aj ďalej zostali veľkým problémom a tak, iba niekoľko dní pred realizáciou festivalu, včera SKUS Pivnica zverejnil oznámenie o zmene programu. Namiesto troch dní festival bude vtesnaný do dvoch dní.

  • Invalidi, telesní a mentálni

    Dnes si pripomíname Medzinárodný deň osôb so zdravotným postihnutím. Vo svete žije vyše miliardu osôb s určitou formou invalidity a v Srbsku ich máme asi 800 000. Je to najväčšia marginalizovaná skupina, ktorá skutočne a nevyhnutne potrebuje podporu spoločnosti. Avšak, so svojim postihnutím invalidi zápasia najčastejšie sami, alebo s najužšou rodinou. Aj keď pomoc najviac potrebujú, nevystatujú sa a nepochodujú mestami v krikľavom, do očí bijúcom oblečení... A bojujú s nezamestnanosťou, neraz sú vylúčení zo spoločnosti, zápasia s nedostatkom a sú diskriminovaní. Každý ôsmy-deviaty obyvateľ Srbska je invalidom. Už teraz je to preveľa, no natíska sa otázka, či počet invalidov, zvlášť tých s mentálnym postihnutím, v budúcnosti u nás nebude ešte viac? Práve dnes totiž v Belehrade zverejnili výsledky testov PISA na základe ktorých vyplýva, že každý tretí žiak v Srbsku je funkčne negramotný!

  • Diplomatický Vianočný belehradský bazár

    Medzinárodný klub žien v Belehrade v nedeľu 1. decembra 2019 zorganizoval už 18. ročník tradičného diplomatického vianočného bazáru, ktorého výťažok je venovaný na pomoc najohrozenejším sociálnym skupinám. Charitatívne podujatie, ktorého variácie sa konajú v rôznych krajinách po celom svete, tradične podporuje aj Zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v Belehrade. Slovenskí diplomati, v čele s veľvyslankyňou SR v Belehrade Dagmar Repčekovou a jej zástupcom Igorom Vencelom, ako aj ich hostia, ponúkali domáce pochúťky, originálne vianočné ozdoby, suveníry vyrobené šikovnými rukami vojvodinských Slovákov, kapustnicu, slovenské párky...

  • Adventná duma

    Čítala som ako istý kňaz na anekdote šejka a automobilu vysvetľuje, čo netreba robiť v advente. Možno aj poznáte ten vtip, ako si ropný šejk v Kuvajte v r. 1980 objednáva auto. V garáži už má Jaguára, Ferrari aj Porsche, tak hľadá ďalej. A objaví Trabanta, navyše sa dočíta, že sa na neho v NDR čaká osem rokov, než vozidlo zákazníkovi dodajú. Hovorí si, to musí byť super auto, nie ako nejaké Lamborghini, ktoré špeciálne pre neho urobené, má do pol roka v garáži. A hneď si teda Trabanta objedná. V socialistickej automobilke je akurát krach a teda aj dodávka posledných zásob, takže objednávku pre šejka odošlú do 14 dní. A ropný magnát je nadšený, hovorí to je teda firma, do štrnástich dní mi poslali maketu môjho budúceho vozidla a dokonca aj jazdí!!! Aj my sme dnes v podobnom nebezpečenstve ako ropný šejk, v nebezpečenstve, že z adventného čakania vytvoríme len akúsi úbohú maketu.

  • Rozlúčkové návštevy J.E. Dagmar Repčekovej

    Dagmar Repčeková v polovici decembra ukončí svoju diplomatickú misiu v našej krajine a pomaly sa lúči s tunajšími vládnymi a národnostnými predstaviteľmi. Predvčerom sa zúčastnila na slávnostnej schôdzi Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, kde jej a profesorovi Jánovi Kišgecimu udelili plakety NRSNM. Predtým pani veľvyslankyňu prijal prvý podpredseda vlády a minister zahraničia Srbska Ivica Dačić. Včera sa slovenská veľvyslankyňa rozlúčila aj s najvyššími predstaviteľmi AP Vojvodiny: predsedom pokrajinskej vlády Igorom Mirovićom a predsedom zhromaždenia AP Vojvodiny Istvánom Pastorom.

  • Fyzik a vedec Jaroslav Michal Labát

    Prof. Dr. Jaroslav Labát – náš významný fyzik, vysokoškolský pedagóg a vedec, je jeden z najlepších odborníkov z oblasti ionizovaných plynov plazmy v Srbsku. Je zakladateľom Fakulty pre fyziku a meteorológiu a Fakulty pre fyziku v Belehrade a Ústavu pre fyziku v Zemune. Tiež bol pri zrode a aj viacročným predsedom Spolku fyzikov Srbska. Od roku 1992 je členom akadémie vied v New Yorku a za člena elitného Vedeckého spolku Srbska ho zvolili roku 1996. Profesor Labát, vlastným menom Jaroslav Michal Labát sa narodil 8. apríla 1933 v Petrovci a pochádza zo známej petrovskej Labáthovej rodiny. Titul doktora fyziky získal roku 1963 v Liverpoole v Anglicku. S manželkou Oliverou, tiež doktorkou fyziky, žije v Belehrade, majú dve deti, syna Ivana, ktorý je doktorom molekulárnej biológie a dcéru Miroslavu, doktorku medicíny.

  • Uhorský Ústavopis z roku 1872 (pokračovanie)

    Do rúk sa nám dostala útla, sto stranová knižočka „Ústavopis čili nauka o právach a povinnosťach občanských...", ktorá bola určená, ako sa ďalej na úvodnej strane uvádza – „pre počiatočné, opakovacie a mešťanské školy, učiteľské prípravovny a pre pospolitý ľud v Uhorsku." Zostavil ju Gabriel Zaymus a vydal Spolok sv. Vojtecha tlačou v Turčianskom sv. Martine roku 1872. Prvá časť príspevku bola zverejnená TU: http://www.kulpin.net/o-kulpine/spolky-a-kluby/spolok-zien/22-aktuality/aktuality/10681-uhorsky-ustavopis-z-roku-1872

  • Deň RTV

    Pri príležitosti Dňa Rádio- televízie Vojvodiny (RTV) a osláv 70. výročia novosadského rozhlasu, dnes boli tradične udeľované ročné ceny zaslúžilým zamestnancom tejto mediálnej ustanovizne. Slávnostný program prebiehal v štúdiu „M" Rádia Nový Sad, kde na úvod generálny riaditeľ RTV Miodrag Koprivica zamestnancom zablahoželal k jubileu a zmienil sa tiež o novej budove RTV, z ktorej včera odznel prvý signál: „Vytvorením podmienok pre prácu v novej budove, s využitím nových technológií a poznatkov, budeme mať príležitosť vyrábať program pre občanov, ktorí budovu pre nás urobili, keďže je vystavaná z finančných prostriedkov daňových poplatníkov, čiže zo štátneho rozpočtu," uviedol Koprivica, ktorý potom udeľoval výročné ceny. Medzi ocenenými boli aj dvaja zamestnanci slovenskej rozhlasovej redakcie: Jarmila Zimová a Martin Prebudila a posthumne bol vyznamenaný Pavel Hric zo slovenskej televíznej redakcie.

  • Nie príliš oslavná zvuková pohľadnica o našich jubileách

    Austrálsky verejnoprávny servis SBS vysiela na frekvenciách FM po celej Austrálii a tiež na internete. Redaktor programu po slovensky Andrej Bučko s dopisovateľkou SBS Katarínou Pucovskou z Vojvodiny sa v nedeľňajšej rozhlasovej relácii ohliadli na jubileá, ktoré vojvodinskí Slováci v tomto roku oslávili. Zvuková pohľadnica o krásnych okrúhlych výročiach v živote dolnozemských Slovákov, tentoraz nie je príliš oslavná, lebo významné míľniky krásnych spomienok sa už v ostatných rokoch zošúverili a zhrdzaveli, len aby nezapadli do zabudnutia. Zvukový záznam si možno vypočuť TU:

    https://www.sbs.com.au/language/slovak/audio/pohladnica-z-vojvodiny-k-vyrociam-ale-nie-prilis-oslavna?fbclid=IwAR1by7A4ZV_lkAEFINq1YI8Qo_-eUEuPL5fwpOKtUUBJOPtF8og2iRivOwQ

  • 70 rokov osady Maglić

    V sobotu 23. 11.1919. v sále Domu kultúry v Maglići sa oslávilo významné jubileum – 70 rokov od založenia dediny Maglić. Okrem bohatého kultúrno- umeleckého programu, ktorý bol zverený členom KUD Đuru Jakšića z Magliću a členom KUS „Kosovski Božur" z Kosovskej Mitrovice, početní hostia si pozreli aj divadelnú hru pripravenú žiakmi tamojšej základnej školy Žarka Zrenjanina. Zaslúžilým občanom Maglića, ktorí sa pričinili o rozvoj osady, boli udelené listiny a ďakovné uznania.

  • Kulpínski divadelníci v Topoľčanoch

    Kulpínski divadelníci s predstavením Stanislava Štepku Konečná stanica včera večer vystúpili v Topoľčanoch na Slovensku. Predstavili sa v najkrajšom svetle a početné obecenstvo ich odmenilo bravúrnym potleskom. Hosťovanie zorganizovali Miestny odbor matice slovenskej Tovarníky a MsKS Topoľčany. Po predstavení sa im poďakoval predseda MO MS Tovarníky František Ďurina, ktorý už dlhé roky zabezpečuje zahraničnú matičnú spoluprácu s KUS Zvolen Kulpín. Ponúkame zopár záberov z tohto zaujímavého divadelného predstavenia, ktoré nafotil René Hubinský.

  • 140. výročie narodenia a 90. výročie úmrtia K. M. Lehotského

    Prvý školený maliar z radu vojvodinských Slovákov a jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenských maliarov z konca 19. a začiatku 20. storočia Karol Miloslav Lehotský (16. november 1879 - 4. marec 1929 ) sa narodil v Laliti v mnohopočetnej rodine spisovateľa, učiteľa a národovca ako siedme z deviatich detí. Ľudovú školu zakončil v Laliti a školenie pokračoval v Sarvaši, potom v Sombore, v Prahe a vo Viedni. Z Viedne sa vrátil domov do Lalite. Koncom roka 1900 bol už v Novom Sade a v lete roku 1901 v Ružomberku. V jeseň toho istého roku sa znovu vracia do rodiska. Už na budúci rok sa presťahoval do Odžakov, a o niekoľko mesiacov opäť prichádza do Lalite. Krátko pobudol i v Martine a po ukončení vojny odišiel do Hložian. Začiatkom roku 1929 sa presťahoval do Brna, kde aj zakončil svoju túlavú životnú púť.

  • Ivana Podkonjak, dievča v ringu

    Útla postavička, s nevinným pohľadom a srdečným úsmevom. Jednoduché dievča, s pevnou vôľou, šikovnosťou a výraznou priebojnosťou. Ivana Podkonjaková z Kulpína, dievča v ringu, s ohromnými pästiarskymi rukavicami ukrývajúcimi nežnú ruku s nalakovanými nechtami. Energickým, rýchlym direktom zasiahne protivníčku. Knockoutom dokonca aj chlapcov prekvapí. K osemnástym narodeninám seba častovala zlatom. Plnoletosť totiž oslávila pred necelým mesiacom a zlatú medailu si z Chorvátska priniesla pred pár dňami, kde na majstrovstvách v boxe Zagreb open 2019 obhajovala vlaňajšie prvé miesto. Už dva roky ju úspešne v pästiarskej kariére vedie Nenad Zamfirović. Pracujú seriózne, trénujú každodenne a pred turnajmi aj dvakrát denne. Je jediným dievčaťom v kulpínskej skupinke chlapcov, ktorých tiež láka box.

  • M. Lajčák prijal bývalú predsedníčku NRSNM

    Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák na dnešnom prijatí (19. novembra 2019) bývalej predsedníčky Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbskej republike Any Tomanovej Makanovej ocenil jej dlhodobú činnosť a podporu rozvoja slovenskej komunity v Srbskej republike, v ktorej pokračuje aj po ukončení svojho pôsobenia v danej funkcii. „Som rád, že naďalej pôsobíte a ste stále aktívna v slovenskom krajanskom prostredí a naďalej pomáhate rozvoju vzťahov slovenskej komunity v Srbsku so Slovenskou republikou," konštatoval Miroslav Lajčák.

  • Mladí heroji „Youth Heroes"

    V piatok bolo odmenených devätnásť najúspešnejších mladých ľudí zo Srbska, ktorí si výsledkami svojej práce zaslúžili titul mladých hrdinov. Špeciálnu cenu získala Dejana Bačko z Báčskej Palanky, majsterka sveta v parathekwonde v roku 2019 a viacnásobná vicemajsterka európskych súťaží v rovnakom športe. Táto mladá hrdinka je tiež študentkou posledného ročníka maliarstva a členkou združenia maliarov maľujúcich ústami a nohami. Ruky nemá, no nepripúšťa, žeby to mal byť dôvod na nečinnosť. Športuje, ba aj maľuje a dokazuje, že nielen láska, ale aj vôľa hory prenáša.

  • Naša „pitná voda"

    Už vyše týždňa sledujeme aféru s pitnou vodou v Ravnom Sele. Verejný komunálny podnik z Vrbasu zažaloval totiž Božidara Caričića z tejto dediny pre asi 3000 dinárovú dlžobu za pitnú vodu. Caričić však súd vyhral, keďže dokázal, že mu komunálny podnik účtuje pitnú vodu a v Ravnom Sele už 13 rokov platí zákaz pokrajinskej sanitnej inšpekcie, podľa ktorej tá „voda nie je na pitie". Sudkyňa Mirjana Vignjevićová, ktorá vyniesla rozsudok v prospech zažalovaného zdôvodnila, že je spoplatňovanie takej pitnej vody pokrytecké. Podľa jej názoru, je to akoby nacisti v koncentračnom tábore fakturovali účty za plyn pozostalým väzňom, ktorí prežili plynové komory. Informoval o tom VOICE. Pitná voda by mala byť číra a bezfarebná. Vodovodná voda zo susedného kulpínskeho vodovodu je podľa sanitnej inšpekcie tiež nevhodná na pitie, a je prevažne žltá a neraz v nej plávajú rôzne nečistoty, k spotrebiteľom prichádza v azbestnom potrubí a časté sú aj výpadky vody.

  • Päť kníh jubilantky Viery Benkovej

    „Mám intímnu potrebu komunikovať cez poéziu. Je to asi akýsi primárny hlas z hlbín mojej osobnosti, možno z hlbín dávna..." – napísala namiesto doslovu spisovateľka Viera Benková v dvoch svojich najnovších rovnomenných básnických knihách Studňa. Obe knihy vyšli k spisovateľkiným osemdesiatinám a obaja vydavatelia: SVC z Báčskeho Petrovca a Spolok slovenských spisovateľov z Bratislavy, Viere Benkovej k narodeninám venovali práve poéziu, teda to, čo je jej najbližšie – osemdesiat jej vlastných básní. Petrovské vydavateľstvo jej do narodeninového balíka pridalo aj ďalšiu knihu Závity pamäti, ktorá obsahuje publicistické príspevky, recenzie a úvahy a ďalších pätnásť krátkych próz zhrnutých v knižočke Z aromatického literárneho záhonu jej k narodeninám vydal MOMS Petrovec. Piata kniha publikovaná v Benkovej jubilejnom roku je preklad jej poézia do srbčiny Na rubu sna (Na pokraji sna), ktorá vyšla v belehradskom vydavateľstve Alma, Sunčani breg a preložila ju Katarína Pucovská.

  • 70 rokov Rádia Nový Sad

    Rádio-televízia Vojvodiny oslavuje 70. výročie Rádia Nový Sad, prvého média tejto ustanovizne, v súčasnosti pokrajinského verejného servisu Rádio-difúznej ustanovizne Vojvodiny (RUV), ktorý dnes už má sedem mediálnych platforiem. Rádio Nový Sad sa po prvýkrát ozvalo 29. novembra 1949. Od samého začiatku sa vysielal program v piatich rečiach: po srbsky, maďarsky, slovensky, rumunsky a rusínsky. V novších dejinách pribudli ďalšie menšinové redakcie a program sa vysiela v šestnástich jazykoch. V ústrety významnému rozhlasovému jubileu kolegovia slovenskej televíznej redakcie, ktorá je o dvadsať rokov mladšia, zablahoželali Rádiu Nový Sad reláciou Dotyky, ktorá bude odvysielaná v nedeľu 17. novembra o 21. h na RTV 2. Budú v nej hosťovať terajší členovia redakcie a spomínať sa bude aj na tých, ktorí našu rozhlasovú cestu trasovali a zanechali za sebou významnú novinársku, hlásateľskú, či hudobnú stopu.

  • 90. výročie Slovenskej čitárne v Dobanovciach

    Slovenská čitáreň bola prvým slovenským združením v Dobanovciach, z ktorého o 5 rokov neskôr postupne vyrastali Slovenský dom, Slovenský kultúrno-osvetový spolok Šafárik, MOMS Dobanovce a Aktív žien.

    Podľa relevantných údajov Slováci v Dobanovci žijú asi 160 rokov a neoficiálne, podľa niektorých dokumentov, ešte v roku 1804 zomrel v Dobanovciach a tam bol aj pochovaný Slovák, ktorý sa v nich narodil.

  • Nové roviny Spolku Slovákov z Bulharska

    Spolok Slovákov z Bulharska je dobrovoľným združením krajanov, ktorí žili na Dolnej zemi v Bulharsku a v rámci repatriácie počas rokov 1948/49 sa vrátili späť do vtedajšieho Československa. V roku 1989 sa na podnet docenta Štefana Zelenáka uskutočnilo historicky prvé stretnutie vyše 260 krajanov a v roku 1990 vznikol Spolok, ktorý úspešne funguje do dnes.

  • Kulpínske ženy v Riečke

    V sobotu 9. novembra sa v Riečke uskutočnil v poradí už 15. ročník súťaže v pečení kysnutých koláčov. Aj tento rok prijali pozvanie šikovné gazdinky zo Spolku kulpínskych žien pod vedením jeho predsedníčky Kataríny Zorňanovej. Súťažné družstvá z piatich obcí rozvoňali náš kultúrny dom, bolo sa na čo pozerať a bolo čo ochutnávať. Aj keď sa táto akcia opakuje už toľko rokov, vždy nás súťažiace žienky prekvapia novými receptúrami aj aranžmánom. Vďaka patrí všetkým zúčastneným, no zvlášť naším priateľom z ďalekého srbského Kulpína.

  • 11. november

    Zajtra je 11. november, v Srbsku štátny sviatok, v kalendáre sviatkov zapísaný pod menom Deň prímeria v Prvej svetovej vojne. Ustanovený je na počesť všetkých nevinných obetí v období rokov 1914 až 1918. Deň prímeria sa v Európe oslavuje od roku 1919 a v Srbsku ho ako štátny sviatok v tomto roku oslavujeme ôsmykrát. Národné zhromaždenie Srbska ho schválilo na sklonku roku 2011. Vo svete sa 11. november oslavuje pod rôznym pomenovaním, medzi iným ako Deň prímeria, Deň veteránov, Deň vojnových veteránov, Deň pamäti, Deň pamiatky, Deň červených makov, ale aj ako Deň nezávislosti... Pripomínajú si ho v mnohých krajinách a ním sa klaniame obetiam nezmyselného vojnového konfliktu. Čierna bilancia prvej svetovej vojny je: osem miliónov zabitých vojakov a 21 miliónov zranených a zmrzačených...

  • IN MEMORIAM – Pavel Bovdiš

    V nedeľu 3.novembra 2019 vo veku 98 rokov zomrel Pavel Bovdiš, najstarší vojvodinský Slovák v Kanade. Narodil sa 13.apríla 1921 v Kulpíne a bol synom prvého Kulpínčana v Kanade. Na americkom kontinente zapustil hlboké korene, kam sa odsťahoval ako 6 ročný. Tam teda odrastal, školil sa, pracoval, zakladal si rodinu...Na rodisko predsa nezabúdal. Bol jedným zo zakladateľov klubu Vojvodina, ktorý organizoval stretnutia krajanov, chystal programy, výlety, vydával občasník Vojvodina...

  • IN MEMORIAM - Želimír Hriešik (1978 – 2019)

    V stredu 6. novembra vo veku 41 rokov náhle a nečakane zomrel Želimír Hriešik, predseda Kolkárskeho klubu Slávia z Kovačice. Narodil sa 7. marca 1978 v Pančeve. V Kovačici navštevoval základnú a strednú školu. Venoval sa súkromnému podnikaniu a od 2. decembra 2012 bol predsedom Kolkárskeho klubu Slávia v Kovačici. Ešte predtým sa stal športovým dopisovateľom slovenského týždenníka Hlas ľude, kde pravidelne informoval čitateľov o aktivitách tohto klubu.

  • Kovačica známa i neznáma

    V Thurzovom dome v Banskej Bystrici 4. novembra 2019 otvorili výstavu slovenského insitného umenia zo Srbska. Pondelkovou vernisážou Stredoslovenské múzeum privítalo prvých návštevníkov v zrekonštruovaných priestoroch Thurzovho domu. Spolu s ministerkou kultúry SR Ľubicou Laššákovou, predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja Jánom Lunterom, veľvyslancom Srbskej republiky na Slovensku Momčilom Babićom a ďalšími vzácnymi hosťami bola záujemcom sprístupnená výstava Galérie Babka pod názvom Kovačica známa i neznáma. Nádherný program si na vernisáž už tradične pripravil Univerzitný folklórny súbor Mladosť.

  • Bibliotéka 2019

    V dňoch 7.– 10. novembra 2019 v Bratislave bude prebiehať knižný veľtrh Bibliotéka 2019. Aj v tomto roku Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku z rumunského Nadlaku pozíva navšríviť spoločný stánok dolnozemských Slovákov. Budú na ňom zastúpení Slováci z Maďarska, Rumunska a Srbska. Stánok sa bude nachádzať v Hale D a nájdete ich v stánku číslo 305. V rovnakej hale, v stánku číslo 114 bude vystavovať Spolok Slovákov v Poľsku, ktorý tam vystaví novinky z vydavateľstva a osobitne ich predstaví 7. novembra v Literárnom centre, kde sa o 13. h začne prezentácia publikácie Labyrinty Karola Horáka – twórcy teatralnego i literata. Ide o preklad monografie Labyrinty Karola Horáka z pera slovenskej teatrologičky Dagmar Inštitorisovej do poľského jazyka. Na prezentáciu pozíva Ľudomír Molitoris, generálny tajomník Spolku Slovákov v Poľsku.

  • Z cirkevných zborov

    Na začiatku novembra si pripomíname Všechsvätých a Pamiatku zosnulých, čiže Dušičky a v jednotlivých našich chrámoch oslavujú aj Pamiatku posviacky kostola a ďakujú za úrody zeme. Prinášame foto riport z jednotlivých cirkevných zborov, v ktorých v túto prvú novembrovú nedeľu, zároveň 20. nedeľu po Sv. Trojici prebiehali príležitostné služby Božie.

  • 46. Rozhlasová súťaž recitátorov

    V novosadskom Štúdiu M sa v sobotu 2. novembra 2019 stretli milovníci prednesu poézie a prózy v rámci 46. Rozhlasovej súťaže recitátorov. Účinkujúci súťažili v štyroch kategóriách: prednes poézie žiakov nižších ročníkov, prednes prózy, prednes poézie žiakov vyšších ročníkov a žiaci stredných škôl a študenti vysokých škôl. Na tohtoročnej súťaži účinkovalo 55 recitátorov.

  • Oslavy a otázniky

    „Novopohanstvo nesmie prerásť tradície. Kresťanskú slávnosť Všetkých svätých a spomienku na zosnulých si treba uctiť." Píše to na titulnej strane najnovšieho čísla Slovenských národných novín, ktoré vydáva Matica slovenská z Martina a ktoré vychádzajú so zajtrajším dátumom. V nich je tiež text o oslavách storočnice slovenského gymnázia v Petrovci a črta o Michalovi Milanovi Harmincovi, architektovi európskeho formátu, rodákovi z Kulpína.

  • V Kulpíne večierok s Jánom Bačúrom

    V stredu večer v Poľnohospodárskom múzeu v Kulpíne usporiadali prezentáciu CD kalendára na rok 2020, venovaného bardovi našej insity Jánovi Bačúrovi z Padiny. Zároveň bola otvorená jeho 66. samostatná výstava. Na úvod hostí privítala autorka večierka Katarína Pucovská a v mene organizátorov: Združenia pre muzeálne agrárne dedičstvo zo sídlom v Kulpíne a Galérie Babka z Kovačice, sa prihovoril profesor doktor Ján Kišgeci a galérista Pavel Babka. V hudobných predeloch vystúpili Zoran a Iris Mitićovci. Výstavu otvoril akademický grafik Pavel Čáni, ktorý maliarovi zablahoželal i k nedávno osláveným 82. narodeninám.

  • Dr.h.c. prof. Dr. Ján Kišgeci

    V aule Slovenskej poľnohospodárskej univerzity SPU Nitra - Zelená univerzita sa dňa 23.10.2019 uskutočnilo slávnostné zasadnutie Vedeckej rady SPU v Nitre, rozšírené o Vedeckú radu Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov - SPU v Nitre, na ktorom boli udelené čestné tituly Doctor honoris causa dvom osobnostiam medzinárodnej vedy: prof. Ing. Pavlovi Tlustošovi, CSc. z Prahy a prof. Dr. Jánovi Kišgecimu, z Univerzity v Novom Sade. Diplom a insígnie čestných doktorov im odovzdala rektorka SPU v Nitre doc. Klaudia Halászová. Blahoželáme!

  • Zlatý kľúč Ivete Kováčovej

    V nedeľu 27. októbra 2019 v Selenči prebiehal 39. ročník festivalu Zlatý kľúč. V súťažnej časti festivalu odznelo dvanásť nových skladieb. Prvú cenu a soškou NRSNM si vyspievala mladá skladateľka a speváčka Iveta Kováčová z Báčskeho Petrovca so skladbou Kvôli životu. Druhú cenu získala skladba Prosba Ondreja Maglovského v predvedení Anny Zorňanovej a tretiu cenu skladba Bludár Maríny Kaňovej v interpretácii Andrey Lačokovej. Najviac SMS hlasov dostala skladba Protiklad autorov Samuela Kováča a Martina Jána Javorníka, ktorý pieseň zaspieval v duete s Andreou Koruniakovou. Cenu za interpretáciu si vyspievala Slovenka Benková Martinková a Cena obecenstva sa dostala Jánovi Dobríkovi za skladbu Slovenské dievčatá, ktorú autor spolu s Magdalénou Kaňovou a Janou Trusinovou aj predviedol Cenu za text piesne Počúvaj seba získal Samuel Kováč. Špeciálnu cenu odborná porota udelila Leonóre a Jurajovi Súdiovcom za prednes piesne Na krídlach noci.

  • K 75. narodeninám Michala Harpáňa

    V dnešný deň 27. októbra 1944 v Kysáči sa narodil profesor na dôchodku Michal Harpáň. Vyštudoval juhoslovanskú literatúru na Filozofickej fakulte v Novom Sade, kde najprv pôsobil ako asistent, potom ako docent, profesor a vedúci katedry slovenského jazyka a literatúry. Zároveň prednášal aj na iných univerzitách doma a v zahraničí. Literárna cesta Michala Harpáňa viedla od začínajúceho literárneho kritika k etablovanému dvojdomému literárnemu vedcovi, suverénne sa pohybujúcemu v dvoch odlišných kultúrnych priestoroch: slovenskom a srbskom. Za výnimočnú prácu mu boli udelené najvyššie ocenenia.

  • Vladimír Skalský aj ďalej v čele SZSZ

    V sobotu 26. októbra 2019 sa v kongresovej sále Hotela Nivy v Bratislave uskutočnilo VI. riadne Valné zhromaždenie Svetového združenia Slovákov v zahraničí (VZ SZSZ). Ide o vrcholné snemovanie strešnej organizácie slovenského zahraničia, združujúcej viac než sto najvýznamnejších krajanských spolkov a inštitúcií z 24 krajín sveta. Ďalšie štyri roky združenie bude viesť Vladimír Skalský (1972), ktorý obhájil post predsedu združenia a ktorý vedie strešnú organizáciu zahraničných Slovákov už od roku 2006. Podľa písania tlačovej agentúry Sita, ktorá sa odvoláva na informáciu od V. Skalského, vo výkonnom výbore SZSZ budú podpredsedovia Dušan Daučík zo Švédska, Pavel Hlásnik z Rumunska a Milan Čuba z USA, tajomníčky Alžbeta Hollerová Račková z Maďarska a Svetlana Zolňanová zo Srbska a členovia výboru Andrej Dan Bárdoš z Česka a Ján Šuľan zo Srbska. Na zhromaždení sa rokovalo aj o finančných prostriedkoch na podporu projektov krajanských subjektov a v tom kontexte bolo reči aj o budovaní Strediska Slovákov v Novom Sade.

  • Bzdochy

    V týchto dňoch sa im nemôžeme brániť. Do všetkých možných škár domu začali vliezať tieto neveľké chrobáky, ktoré veľmi nevoňajú. Názov bzdocha napovedá, že tento malý sploštený živočích má niečo spoločné so smradom po zdochline. Po srbsky sa menuje „smrdibuba", teda aj zo srbského názvu možno uzavrieť, že chrobák zapácha. Bzdochy, smrdibube (Heteroptera) sú pomerne rozmanitou skupinou hmyzu. Na celom svete bolo dosiaľ zaznamenaných viac než 40 000 druhov. Na Slovensku sa ľudovo tento chrobák nazýva „smradlák", ale aj „smradľavý martin". Čo je snáď zvláštnosťou, u Srbov pre tento druh hmyzu tiež existuje rovnoznačný ľudový názov: „smrdljivi martin". V Srbsku ľud od pradávna uctieval bzdochy a veril v ich nadprirodzenú moc. V záznamoch o ľudových poverách sa uvádza: "Keď smradľavý martin vojde do domu – bude peňazí" (Kad smrdljivi martin uđe u kuću - biće para!). V tomto roku, teda, asi mnohí zbohatneme!

  • 50 rokov Gymnázia Mihajla Pupina

    Moderná budova v kopci, schúlená v hustom kroví starého parku, prijímala do svojho náručia iba veľkých „gymnazistov", stredoškolákov. Nesmierne sme hrdí na našich gymnazistov, z ktorých vyrástli „skutočne veľkí" – veľkí odborníci, veľkí humanisti, veľkí ľudia. Napísané je v úvodných riadkoch monografie 50 godina Gimnazije Mihajlo Pupin /50 rokov Gymnázia Mihajla Pupina, pod ktorými stojí podpis: Bývalá gymnazistka, profesorka telesnej výchovy, riaditeľka Tatiana Brtková. Monografiu, mapujúcu polstoročnicu gymnázia, ako jedinej stredoškolskej inštitúcie v okrese Kovačica, 23. októbra 2019 slávnostne predstavili a symbolickým krstom knihy vyprevadili k čitateľom. Vydaniu knihy predchádzali tri roky vytrvalej práce na zhromažďovaní potrebných údajov a fotografií, ktorých je v knihe až 315. Monografia je dvojjazyčná, srbsko –slovenská, má 208 strán a vyšla v náklade 500 výtlačkov.

  • Slobodu si nezaslúži každý

    V utorok 22. októbra v Bratislave bola premiéra nového česko-slovenského filmu Amnestie, ktorý sa do kín dostáva už od 31.októbra 2019. Film Amnestie sa okrem príbehu troch rodín zasiahnutých komunistickou perzekúciou, venuje aj vzbure väzňov v Leopoldove, ktorá si vyžiadala vojenský zákrok. Vzbure predchádzali široké amnestie Václava Havla, ktoré udelil v januári 1990, len pár dní po svojom zvolení za československého prezidenta. Po 30 ročnom časovom odstupe autorom sa podarilo, cez jednotlivé príbehy, priblížiť divákovi politické diania, ktorých konečným dôsledkom bol pád komunizmu v Československu. Pod dramaturgiu filmu sa podpisuje Maja Hriešik, maturantka a žiačka generácie prestížneho gymnázia Jovana Jovanovića Zmaja v Novom Sade. Blahoželáme!

  • Pamätajme...

    Srbsko si včera pripomínalo Pamätný deň obetí druhej svetovej vojny a 78. výročie masového strieľania civilistov, vrátane žiakov a profesorov v Kragujevci. V spomienkovom parku Šumarice sa konala Veľká školská hodina, pripomínajúca jeden z najväčších zločinov v ľudskej histórii – strieľanie detí. Aj v tomto roku z uvedeného pietneho podujatia boli vysielané správy o mieri a tolerancii, a výzva celému svetu, aby sa taký zločin nikde a nikdy nezopakoval. V Kragujevci včera pobudla aj delegácia veľvyslanectva Slovenskej republiky v Srbsku vedená J.E. Dagmar Repčekovou, veľvyslankyňou, ktorá v Spomienkovom parku Kragujevský október Šumarice zasadila Strom mieru pri pamätníku popravených 44 slovenských vojakov 71. Trenčianskej pechoty v roku 1918.

  • 50. Divadelný vavrín

    50. Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku Divadelný vavrín sa uskutoční v termíne 26. októbra – 3. novembra 2019 v Starej Pazove. Slávnostný otvárací program bude v sobotu 26. októbra 2019 o 17:30 v divadelnej sieni Strediska pre kultúru Stará Pazova. V súťažnej časti vystúpi osem divadelných súborov, z toho až tri z Pivnice a po jeden z Kysáča, Nového Sadu, Vojlovice, Aradáča a Lalite. Kulpínski ochotníci v tomto roku ne Vavríne nevystupujú, avšak ako vlaňajší víťazi mali by ho otvoriť.

  • Pamiatky našich chrámov

    V Kulpíne, Kovačici a v Aradáči si dnes pripomínali výročie posviacky kostolov. Tieto tri naše kostoly oslavujú Pamiatku posvätenia chrámu Božieho 18. a 19. októbra a slávnostné služby Božie každoročne bývajú v najbližšiu nedeľu k tomuto dátumu. Aradáčsky chrám má 193 rokov, kovačický 191 a kulpínsky dnes oslavuje svoje 140. narodeniny.

  • 75 rokov týždenníka Hlas ľudu

    „Práve na dnešný deň roku 1944 v Báčskom Petrovci svetlo sveta uzrelo prvé číslo Hlasu ľudu. Dnes je tomu 75 rokov od tej významnej historickej chvíle, keď sa dejiny jedného národa vtesnávajú do dvoch veľavravných slovíčok: Hlas ľudu." Takto sa dnes v štúdiu M Novosadského rozhlasu začala slávnostná akadémia venovaná významnému jubileu nášho jediného slovenského spoločensko-politického týždenníka. Prítomných privítala úradujúca riaditeľka Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu Anna Huďanová. V pokračovaní odzneli slová chvály a výňatky z dejín týchto novín, tiež aj páčivý kultúrno-umelecký program. Pekná bola aj prezentácia knihy Miliny Vrtunskej, ktorá vyšla vo vydavateľstve Hlas ľudu a tiež aj udeľovanie uznaní novinárom a spolupracovníkom. Uznania získal aj Juraj Bartoš, ktorý performanciou bez slov veľa povedal. Odmenu si vyšiel prevziať so zalepenými ústami. Umlčané a cenzurované novinárstvo?

  • Jánovi Kišgecimu čestný titul Dr.h.c.

    V aule Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre 23. októbra 2019 bude slávnostné zasadnutie Vedeckej rady Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, rozšírené o Vedeckú radu Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov, na ktorom udelia čestný titul doctor honoris causa prof. Dr. Jánovi Kišgecimu z Univerzity v Novom Sade. Profesor Kišgeci sa tak stane tretím Slovákom zo Srbska (resp. Juhoslávie) s týmto akademickým titulom. Čestný doktorát – doctor honoris causa – filologických vied Univerzity Komenského v Bratislave bol roku 1989 udelený Jánovi Kmeťovi za významné zásluhy na rozvoji juhoslovansko-slovenských vzťahov v oblasti vedy, kultúry a vysokého školstva. V roku 2012 Vedecká rada UMB v Banskej Bystrici udelila tento titul prof. Dr. Michalovi Harpáňovi, ktorý sa svojou vedeckou, pedagogickou a prekladateľskou aktivitou spolupodieľa na rozvoji literárnej vedy a translatológie, šírení hodnôt vzdelanosti, humanizmu a kultúry v domácom, krajanskom a medzinárodnom kontexte.

  • Tajomstvá Petrovaradínskej pevnosti

    Pri príležitosti 327. výročia kladenia základného kameňa Petrovaradínskej pevnosti Múzeum mesta Nový Sad organizuje zajtra 18. októbra o 15:00 bezplatnú prehliadku Podzemných vojenských galérií. Na utorok 22. októbra, pri príležitosti 65. narodenín Múzea mesta Nový Sad, vstup do všetkých objektov tohto múzea bude voľný a o 15:00 bude zorganizovaná ďalšia bezplatná obchôdzka Podzemných vojenských galérií. Petrovaradínska pevnosť sa rozlieha na 112 hektároch pozemku. Pod ňou je množstvo tunelov a katakomb. Opradená je legendami o sieti tunelov v štyroch podzemných etážoch. Stála teplota v podzemí tých priestorov je 12 stupňov a turistom sa neradí odbočiť z označenej dráhy, keďže ďalšie chodby (lagumi) ukrývajú asi 30 labyrintov.

  • Vynovené Etno múzeum Petráš

    Pred príchodom daždivého jesenného počasia úspešne bola ukončená oprava šindľovej strechy na objekte tradičnej ľudovej architektúry Etno múzea Petráš v Padine. Budova je historický najstarší dom v Padine a v nej sa nachádza expozícia tradičného ľudového staviteľstva, bývania a spôsobu života Slovákov na Dolnej zemi vo Vojvodine z obdobia druhej polovice 18. až prvej polovice 20. storočia. Toto súkromné etno múzeum je nezisková organizácia, ktorá vznikla v roku 2013 s cieľom zastrešiť dlhoročnú prácu manželov Petrášových, ktorí vložili vlastné finančné prostriedky na rozvoj a obnovu exponátov. V múzeu sa nachádza okolo 20 000 vzácnych predmetov. Najstarší exponát je Biblia z roku 1776, ktorú si priniesli Slováci zo Slovenska.

  • LiteraTour s Veronikou Šikulovou

    V rámci podujatia LiteraTour dnes v Slávnostnej sieni Filozofickej fakulty v Novom Sade prebiehala beseda so spisovateľkou zo Slovenska Veronikou Šikulovou, známou prozaičkou, autorkou kníh pre deti a mládež, najstaršou dcérou spisovateľa Vincenta Šikulu. Rozhovor viedla prof. Dr. Marta Součková, literárna kritička, ktorá na novosadskej fakulte na Oddelení slovakistiky štyri roky pôsobila ako lektorka. Dnes, pred začiatkom besedy, M. Součková, profesorka Prešovskej univerzity, usporiadala i prednášku na tému: K axiológii slovenskej literatúry po roku 2000. Prednáška a beseda sa uskutočnili v rámci osláv 65. výročia Filozofickej fakulty v Novom Sade.

  • Úspechy kulpínskych divadelníkov

    Na práve ukončenom 16. ročníku Festivalu Zuzany Kardelisovej v Kysáči najúspešnejší boli Kulpínčania s inscenáciou Stanislava Štepku Konečná stanica v réžii Alexandra Baka. Cenu Zuzany Kardelisovej za najlepšie stvárnenie ženskej postavy odborná porota udelila Martine Benkovej z Nového Sadu, kým osobitnú cenu získala divadelná sekcia Branislava Vierga pri kultúrnom centre Aradáč. Cenu za vedľajšiu úlohu získala členka KUS Zvolen z Kulpína Viera Dorčová Babiaková za stvárnenie policajtky. S hrou Konečná stanica, ktorej premiéra bola vo februári 2018, sa v posledný prázdninový víkend kulpínski ochotníci zúčastnili v Martine na najstaršom festivale neprofesionálneho divadla 97. ročníku Scénickej žatvy.

  • Mesiac október – mesiac úcty k starším

    Symbolika jesene je tradične spojená so seniormi. Jeseň života. Jeseň je často sychravá, depresívna a smutná. Avšak, aj poza sivé chmáry môže zasvietiť slnko. Namiesto slnka, teplo do ustaraných dní môže vniesť aj srdečné slovo, alebo úprimný úsmev. V starobe sa človek naučí tešiť aj z tých drobných pozorností. Vraví sa, že staroba je múdra. Lenže zmúdrieť naozaj nie je jednoduché ani vo vysokom veku. Vždy je to za cenu mnohých chýb, prehreškov a omylov. Vyžaduje si to pokoru a kus odvahy zmieriť sa s vlastným osudom. Len tak možno nadobudnúť vnútorný pokoj a zduchovnieť. Ak sme ochotní múdro zostarnúť, zaradíme sa k tým, ktorí budú rozdávať okolo seba radosť. Iba tak, nezištne... A to si rozhodne zaslúži všeobecný obdiv!

  • Život s hadmi

    Pomóc, had! Plazov sa mnohí bojíme. Málokto si trúfne priblížiť sa hoci aj k malému hadovi. Málo je takých, ktorí sa opovážia hada vziať do ruky a ešte menej je tých, čo si hada zvolia za domáceho miláčika. A čo tak žiť v jednej izbe s ôsmimi hadmi??? Igor a Ivan ešte kým boli malí sa radi hrávali so žabami, jaštermi a inými plazmy. Láska dodnes zostala a v rodičovskom dome v Kulpíne, v improvizovanom teráriu, čiže v izbe, v ktorej sa býva a spáva, je toho času najväčšia trojmetrová boa a asi dvojmetrový pyton. Žijú spolu v jednej väčšej vyhrievanej klietke. V druhej sú menšie hady, v tretej iné druhy, v štvrtej zas vzácnejšie, v piatej mláďatá...

  • K nedožitej deväťdesiatke Pavla Mučajiho

    Pred piatimi rokmi oslávil ešte svoje posledné, 85. narodeniny a potom, v nasledujúci deň, ticho sklopil oči. Umrel básnik, spisovateľ pre deti, prekladateľ, redaktor časopisu Naši pionieri, riaditeľ a profesor slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci Pavel Mučaji. Narodil sa 11. októbra 1929 v Báčskom Petrovci, kde skončil základnú školu a gymnázium a v školení pokračoval v Belehrade, na fakulte českého a slovenského jazyka a literatúry. Uverejnil básnické zbierky Bojujúce srdce, Slnečné prístrešie, Moja Itaka, Trvanie básnika, Belasé sonety, Visuté záhrady a Večer trojkráľový, viac zbierok básní pre deti a jednu knihu próz, ako aj hodne štúdií z oblasti kultúry juhoslovanských Slovákov. Inšpiroval sa ľuďmi a sám bol inšpiráciou maliarom.

  • Festival Zuzany Kardelisovej

    V Kysáči v dňoch 10. – 13. októbra 2019 bude prebiehať v poradí 16. Festival Zuzany Kardelisovej. V súťažnej časti sa predstaví päť ochotníckych divadelných súborov: z Pivnice, Nového Sadu, Kysáča, Kulpína a Aradáča a v nedeľu po udelení cien s hosťujúcim predstavením Svety za dedinou vystúpi Slovenské vojvodinské divadlo z Báčskeho Petrovca. Na tohtoročnom festivale sa azda po prvý krát v jeho dejinách nezúčastňuje žiaden zahraničný divadelný súbor. V predchádzajúcich ročníkoch sem pravidelne prichádzalo aspoň jedno divadlo zo Slovenska, kým na desiaty ročník do Kysáča pricestovali českí divadelníci. Recipročná výmena divadelníkov vyplývala z Memoranda podpísaného medzi festivalmi z Kysáča a Nového Mesta nad Váhom.

  • Pupin

    Mihajlo Pupin (1854-1935), alebo Mihailo Idvorsky, vynálezca a vedec, sa narodil v Idvore, v Obci Kovačica, 9. októbra 1854. Tu strávil svoje detstvo a svoje akademické vzdelanie získaval na Columbia College v New Yorku a svoje vedecké vzdelanie na univerzitách v Cambridge v Anglicku a v Berlíne v Nemecku, kde získal aj titul Ph.D. Tento náš vedec svetového mena, svojmu rodisku a svojej krajine zanechal všetku svoju pozostalosť. V Idvore je celý komplex Pupinových budov, kovačické gymnázium nesie meno Mihajla Pupina, existuje virtuálne múzeum venované veľkému vedcovi, v strede Nového Sadu je jeho socha a najnovšie aj veľká budova pomenovaná Pupinova palata. Na Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici oslávili dnes Deň školy.

  • Včelia klinika

    Včelia klinika Jozefa Gašparovského na práve ukončenom 52. Medzinárodnom veľtrhu turizmu v Novom Sade získala zlatú medailu a rodinné gazdovstvo Gašparovský zo Selenče je nositeľom značky Brand Báčky. Ocenenia boli udelené za kvalitu zdravotno-vidieckeho turizmu. Aký súvis môžu mať včely s turistikou a prečo pomenovanie Včelia klinika? Je známe, že včelie produkty liečia, vieme aj to, že ich správne užívanie môže pomôcť telu vyrovnať sa s mnohými chorobami. Menej je však známe, že aj samotný pobyt v mikroklíme včiel, – vo Včelej klinike – môže priaznivo vplývať na organizmus.

  • 150. výročie narodenia M. M. Harminca

    Michal Milan Harminc, architekta európskeho formátu, ktorý za sebou zanechal impozantných takmer 300 realizovaných diel, sa narodil v dnešný deň 7. októbra 1869 v Kulpíne. Bol najaktívnejší slovenský architekt, priekopník slovenskej modernej architektúry a ako jediný na Slovensku naprojektoval tri múzeá. Slovenské národné múzeum v Bratislave si svojho staviteľa pripomína dnes a k jeho výročiam: 150 rokov narodenia a 55 rokov od smrti, usporiadalo Spomienkové podujatie v Knižnici SNM v sídelnej budove SNM na Vajanského nábreží 2 v Bratislave. Kulpínčania si tieto jubileá pripomenuli na tohtoročných Predslávnosťových dňoch v Kulpíne.

  • 5. a 6. október... aby sa nezabudlo

    Dni 5. a 6. október sa zapísali do dejín Srbska a Vojvodiny, aj keď sa o nich v súčasnosti málo hovorí. V tomto roku si v tieto dni pripomíname 31 rokov od tzv. „jogurtovej revolúcie" a 19 rokov od veľkých demokratických protestov v Belehrade, tzv. „bager revolúcie". Vojvodinské „piatooktóbrové" udalosti sú akoby posunuté do úzadia a málo sa o nich hovorí, aj keď priamo súvisia s tými belehradskými „piatooktóbrovými" udalosťami, v ktorých bol v roku 2000 zvrhnutý diktátorský režim Slobodana Miloševića. Jogurtovou revolúciou sa totiž začínalo a bagerovou revolúciou končilo Miloševićovo obdobie.

  • Návšteva

    Pougár

    Keď vhupnete niekomu na návštevu, nevolaný/ná, respektíve nepovolaná/ný, nezabudnite riadne buchnúť dverami. A prihovoriť sa hlasom o dve-tri oktávy vyšším než ho bežne máte. Tobôž ak aj inak hovoríte príliš hlasne. Čiste, aby ste dali najavo, že prichádzate radi/dy. A obzvlášť preto, aby ste zanechali Dojema. Ktorého Dojema umocníte, keď – akonáhle vpálite, nepozvaná/ný/ný/ná, na Neoznámenú Návštevu ráznym krokom, zhasnete svetlo. Záväzne zhasnite svetlo. Najmä ak vám tak prikázal Ten, kto vás na Návštevu poslal. A ubezpečil vás predom, že sa tamtí na vás Ohromne tešia. Takmer ako na Neho samého.

  • Tak plynie čas...

    (storočnica petrovského gymnázia)

     

    Do učebne hlučne vbehne 10 žiakov so stoličkami. Na jej stenách sa prelínajú obrazy budovy gymnázia, fotografie niekdajších žiakov a riaditeľov, zápisníc zo zasadnutia kuratória, líp... Tak plynie čas... Z ozvučenia znejú slová: „Dejiny ľudské sú dejinami čestnosti. Apropo – dnes s potešením odhaľujeme etymológiu čestnosti jednej školy, ktorá sa dožíva úctyhodného veku – sto rokov. Je mocná a má samorodný tvar, ktorý má tvár a nadbytok ducha. Život školy je podobný ľudskému životu. Žiť naplno je cieľom oboch a 100 rokov je úctyhodný vek, zvlášť ak sa žil dôstojne, cieľavedome a ak sa plnilo určené poslanie. "Tak sa 1. októbra 2019 začínal program na javisku Slovenského vojvodinského divadla venovaný storočnici slovenského gymnázia v Petrovci. Na počesť toho večného trvania, akokoľvek špecifického a akosi dvojdomého sa hralo v ten večer. Moderátori sedeli v starých školských laviciach a pod lipami.

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné komentáre

Posledné články