Archív
Filter
  • Protest v Kysáči a Hlas ľudu

    Únia syndikátov osvetových pracovníkov Vojvodiny (ÚSOPV) vo štvrtok 11. júna o 12. hodine usporiada v Novom Sade, pred Výkonnou radou – budovou Banoviny, protestné zhromaždenie, ktorým vyjadria nesúhlas s vymenovaním úradujúcej riaditeľky v Základnej škole Ľudovíta Štúra v Kysáči. V rozhodnutí, ktoré podpísal predseda ÚSOPV Zvonimir Jović, sa pozývajú členovia, aby sa na proteste zúčastnili a na ten spôsob podporili boj o dôstojnosť osvetových pracovníkov, ktorý sa začal v Kysáči. Čo sa to v Kysáči udialo a čo rozvírilo hladinu, o tom náš jediný slovenský týždenník v Srbsku Hlas ľudu obšírne informuje na prvých stranách. A práve aj to informovanie ešte viac pobúrilo už rozvlnenú hladinu. Prinášame fotografie prvých niekoľkých novinových strán najnovšieho Hlas ľudu, kde si možno prečítať jednu stranu mince problému a tá druhá strana je zhrnutá v pdf dokumente pod fotografiami. Tam sú na 18 stranách chronologicky vyskladané reagovania niektorých opozičných médií, texty z facebooku a listy, ktoré sme dostali poštou.

  • In memoriam: Aleksander Saša Zavaroš

    Mal rád ľudí a mal rád šport. Mal 21 rokov a mal rád život. Odrazu, nitka života sa pretrhla, voda si ho vzala. Pohojdať ho na svojich vlnách. Na nebi zhasla jedna žiarivá hviezda. Slza v oku každého, kto poznal Saleho. Bol tu a zrazu ho nieto. Spomienku však nik nevezme. V nej zostáva, taký, akého sme poznali: vždy s dobráckym úsmevom na tvári. Obľúbený v škole, medzi kamarátmi, športovcami, v pracovnom kolektíve, v dedine. Plný života, optimizmu, s veľkými plánmi do budúca. Čistého pohľadu a zdatnej postavy, veď desať rokov sa aktívne zaoberal športom. Bože milý, daj sily rodičom, dvom bratom, celej rodine, kamarátom...

  • Nedeľa Svätej Trojice

    Dnes svätíme Nedeľu Svätej Trojice. Svätá Trojica – tajomstvo a zároveň láska. Tajomstvo Svätej Trojice je ústredné tajomstvo viery a kresťanského života. Nesnažme sa pochopiť to tajomstvo. Veď, ono je tajomstvom a teda ľudskému rozumu nepochopiteľné. Treba jednoducho veriť, keďže je to tajomstvo, ktorého podstatou je láska. A láska je dobrotivá, nezmýšľa zle... (1 Kor-13). Kto verí v lásku, verí možno podvedome aj v Boha. Lebo Boh je láska. Jeho Syn prikazuje ...aby ste sa milovali navzájom (Jn 17). Zrejme, Boh od človeka lásku vyžaduje. Iste aj preto, lebo bez čistej spoločenskej, partnerskej, rodinnej, bratskej, susedskej... lásky niet prosperity, niet budúcnosti. Ak dovolíme neláske, s ktorou ruka v ruke ide aj nenávisť, aby vládli svetom – budúcnosti nieto, ľudstvo je odsúdené na zánik.

  • Súčasné výtvarné umenie Slovákov v Srbsku

    V Galérii 73 v Belehrade 4. júna slávnostne otvorili výstavu „Savremena likovna umetnost Slovaka u Srbiji" (Súčasné výtvarné umenie Slovákov v Srbsku). Výstava predstavuje diela 25 súčasných slovenských umelcov – maliarov, grafikov a sochárov. Na vernisáži sa prihovorila riaditeľka galérie Mirela Pudar, autor konceptu Vladimír Valentík a predstaviteľ Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade Michal Hrušík, tretí tajomník. Vo svojich prejavoch vyjadrili potešenie z toho, že sa kultúrna spolupráca Srbov a Slovákov po epidémii začala rozvíjať a napredovať. Výstava potrvá do 9. júna. Uvádza na svojej facebookovej stránke Slovenské veľvyslanectvo v Srbsku.

  • 111 rokov básne Santa Maria della Salute

    Básňou Santa Maria della Salute sa Laza Kostić hlboko bolestne spovedá zo svojej beznádejnej lásky k Lenke Dunđerskej. Jelena-Lenka Dunđerská bola dcérou najmajetnejšieho vojvodinského Srba Lazara-Lazu Dunđerského. Ten mal päť detí a najstarší syn Đorđe-Đoka býval v Kulpíne. Lenka často prichádzala k bratovi do Kulpína na návštevu, kam neraz zavítal aj známy novosadský advokát a básnik Laza Kostić. Ona mala 21 a on 50 rokov. Vekový rozdiel bol príliš veľký, no láska niekedy také prekážky neuznávala. Vzplanula u oboch. V zrelom veku sa významný a uznávaný vojvodinský intelektuál, člen Učenej spoločnosti Srbska, jeden z najvzdelanejších Srbov 19. storočia, doktor práva, predseda súdu, publicista, prekladateľ a básnik... zamiloval beznádejne do beznádeje. Jeho beznádej, Lenka, mladučká, krásna, vzdelaná a bohatá, tiež nezostala ľahostajná. Štyri roky obaja zápasili so svojimi citmi. Rozum kázal jedno a srdce žiadalo druhé. Pobili sa dve sily, nakoniec zvíťazil rozum. Laza odišiel. Lenka rozchod nemohla zniesť. Krátko po jeho odchode navždy utíchlo jej mladé srdce.

  • Uhorské názvy našich miest?

    Zajtra si pripomenieme storočnicu podpísania Trianonskej mierovej zmluvy. Po prvej svetovej vojne a po rozpade Uhorska uvedenou zmluvou sa riešili hranice Maďarska s nástupníckymi štátmi: Rakúskom, Česko-Slovenskom, Rumunskom a Juhosláviou. Podpísaná bola 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon vo Versailles vo Francúzsku. Pôvodné územie uhorského štátu sa tým zmenšilo o 72 percent a o dve tretiny sa znížil počet pôvodného obyvateľstva – v Maďarsku zostalo 7 miliónov z takmer 21 miliónov obyvateľov Uhorska. I preto Maďarsko tvrdilo, že mierová zmluva "najkrutejšie" naložila práve s Maďarmi. Trianonská zmluva bola vskutku len deklaratórna, keďže hranice rok predtým stanovila už Najvyššia rada spojencov vo svojom uznesení z 12. júna 1919. Aj Vojvodina vtedy bola odštiepená od Uhorska a do nového štátneho zväzku Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov priniesla veľké „veno" – územie Banátu, Báčky i Baranje. V novom štáte sa všetko menilo, no niekdajšie názvy dedín a miest sa dodnes zachovali, predovšetkým na severe Vojvodiny, kde žije väčšinové maďarské obyvateľstvo, napríklad Szabadka – Subotica. No včera sa tabule s maďarskými názvami objavili aj vedľa príjazdných ciest do osád Kovačickej obce.

  • Spolok Slovákov z Juhoslávie

    Pred 75 rokmi v Bratislave založili Spolok Slovákov z Juhoslávie, ktorý si aj po zániku Juhoslávie v názve ponechal pomenovanie bývalej krajiny, z ktorej sa v roku 1945 začal proces presídľovania Slovákov z Dolnej zeme späť do krajiny predkov. Spolok Slovákov z Juhoslávie dodnes pôsobí pod týmto názvom a vedie ho náš známy historik PhDr. Samuel Jovankovič. Spolok vydáva Ročenku a v čísle 5 na úvod tejto vzácnej publikácie predseda S. Jovankovič v prvých vetách uvádza: „Všeobecne je známe , že slovenský národ je národom migračným. Je málo národov Európy, ktoré tak často a húfne zanechávali svoje prastaré obydlia a opúšťali svoje etnické územie." V pokračovaní píše o migráciách v 18. a 19. storočí, keď sa Slováci pohli smerom na juh – na Dolnú zem, potom sa koncom 19. a začiatkom 20. storočia začalo veľké vysťahovanie Slovákov do USA a štátov západnej Európy a po II. sv. vojne , v období rokov 1945 – 1949, v rámci matičnej akcie Mať volá, sa späť na Slovensko presťahovali početné slovenské rodiny z Vojvodiny.

  • Viliam Pauliny-Tóth, poslanec kulpínskeho okresu

    To, že bol poslancom Uhorského snemu za tento okres, predpokladáme, že väčšina čitateľov tejto stránky vie. No málokto už vie o jeho politickej orientácii, o tzv. politickej práci, čo v širšom význame slov znamená, ako plnil svoj poslanecký (volebný) program. A či ako osoba nejaký mal, ako ho zostavoval a samozrejme ako nakoniec jeho plnenie pred svojimi voličmi prezentoval. To všetko by sme sa mali dozvedieť v tomto príspevku, ktorý je výberom z obsiahlejšieho článku v denníku Národné noviny, ročník III., číslo 47, z 20. apríla 1872, s. 1 a 2.

  • Tretia božská osoba – Svätý Duch – Láska

    Svätíme Svätodušné sviatky, sviatky Svätého Ducha, Turíce. Svätý Duch – tretia osoba v Najsvätejšej Trojici (Otec, Syn, Duch Svätý) je vskutku nekonečná a nekončiaca láska. On, Duch Svätý, vnáša do srdca človeka lásku, lásku Božiu, ale aj silu. To ja tá láska Boha v nás, ktorá nás dvíha a pomáha nám dosiahnuť náš celoživotný cieľ, našu spásu. Podstatou týchto sviatkov je vskutku aj oslava našej vlastnej vnútornej sily. Ducha v nás. Zoslania Ducha Svätého aj na nás, do nás, teda sviatok všetkých nás, ktorí máme Ducha, či dušu, či lásku. Slávi sa 50 dní po Veľkej noci. Sväté písmo chápe Ducha Svätého ako tvorivú silu všetkého života. Symbolom Ducha Svätého je holubica...

  • Očami Matičiara – Elita a vírus

    M.A. Aurelius, rimský cisár, „filozof na tróne", okrem dobytia starého Slovenska aj pri dnešnom Hronskom Beňadiku (apud Granuas) napísal po r. 169 n.l. aj počiatok svojho nehynúceho diela Hovory k sebe (preložené do vyše 130 jazykov ), kde nám odkázal: „Nikdy som neoľutoval, čo som nepovedal, mnohokrát som oľutoval, čo som povedal". Aktuálne, však!?

  • V Kulpíne ubytované tri utečenecké rodiny

    Kľúče trom utečeneckým rodinám z Bosny a Hercegoviny a Chorvátska, ktoré sa od dnes stali novými občanmi Kulpína, slávnostne odovzdal predseda Komisie pre koordináciu Procesu trvalej integrácie utečencov, prvý podpredseda Vlády Srbska a minister zahraničných vecí Ivica Dačić. Byty boli vybudované v rámci podprojektu 5 Regionálneho bytového programu.

  • Národnostná zrada?

    „Triezvou mysľou a čistého svedomia možno konštatovať, že predovšetkým zásluhou škôl a cirkvi, ale aj Matice slovenskej, sa na týchto priestoroch už takmer tri storočia zachováva slovenskosť. Národnostná rada v tom smere pôsobí však iba vyše desaťročie a teda absolvovala iba základoškolské vzdelanie. Preto by sa snáď ani nesmela správať nadradene a povýšenecky. Ešte jej chýba nadstavba. Veľa toho by sa ešte asi mala a mohla učiť a naučiť z našej minulosti, ale aj dobre načúvať pulzovaniu spoločenstva a čo najsprávnejšie konať v prospech tunajších Slovákov. Žiadne iné záujmy, a zvlášť nie tie stranícke, by sa nesmeli uprednostniť. Keďže je od začiatku naša Rada až výrazne stranícky prifarbená, zdá sa že namiesto aby nás Slovákov spájala, ona nás skôr triešti." Tieto vety boli uverejnené na tejto stránke 14. 05. 2012, odvtedy sme osem rokov starší, no asi nie aj múdrejší. Politika sa od samotného začiatku vtlačila do NRSNM a napriek upozorneniam tých obozretných a zahľadených do budúcnosti, že centralizácia moci v NRSNM môže byť nebezpečná, práve to sa od začiatku robilo. Teraz sa nám to pomstí. Na hrubú národnostnú zradu v týchto dňoch upozorňujú aj kysáčski osvetoví pracovníci.

  • Slovenské etno motívy u Gorana Bregovića

    Ako náš svetoznámy hudobník Goran Bregović dostal maľovaný šamlík a maľovanú tekvicu od Vieroslavy Svetlíkovej? Rozprávkový príbeh sa začína: Pred niekoľkými rokami do kovačickej Galérie Babka prišiel Dr. Siniša Andjelić, stomatolog, orálny chirurg z Belehradu s manželkou a dvomi synmi. Galérista Pavel Babka pri ozrejmovaní vystavených umeleckých diel načrel aj do histórie kovačickej insity, pritom samozrejme vyzdihol slovenskú náturu, pracovitosť, statočnosť, šikovnosť... a spomenul aj maľovaný šamlík Vieroslavy Svetlíkovej, ktorý vlastní náš a svetový Novak Djoković. Vtedy pán doktor prezradil, že aj on má slovenské korene, jeho mama je vraj Petrovčanka, rodená Denďúrová, ktorá sa vydala za jeho oca, dvostojníka JNA, na službe v Sarajeve. Pán doktor teda odrastal v Bosne a Hercegovine, v Sarajeve, kde v mladosti hrával spolu s Goranom Bregovićom – mali svoj bend. To priateľstvo z mladosti dodnes pestujú a Siniša Andjelić prišiel do Kovačice Bregovi k narodeninám kúpiť dar.

  • Matici 20.000 € zo Slovak Aid

    „Chcel by som vyjadriť svoje potešenie, že moja prvá oficiálna cesta od odovzdania poverovacích listín prezidentovi Srbskej republiky je nasmerovaná tuná do Báčskeho Petrovca," povedal na úvod príhovoru J.E. Fedor Rosocha, novovymenovaný veľvyslanec Slovenskej Republiky v Srbsku po odovzdaní šeku v hodnote 20.000 € do rúk predsedu Matice slovenskej v Srbsku Jána Brtku. Finančné prostriedky sú donáciou oficiálnej slovenskej rozvojovej pomoci Slovak Aid, ktorá patrí pod Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, a sú určené na boj s pandémiou koronavírusu.

  • 250 rokov Slovákov v Pazove a 275 rokov v Petrovci

    Počas 17. a 18. storočia, Mária Terézia a jej syn Jozef II. zorganizovali migráciu obyvateľstva do južných častí Uhorska. Osídlili tak aj Báčku, Banát a Sriem. Prvý doklad o osídľovaní Slovákmi týchto najjužnejších oblastí vtedajšieho Uhorska, datuje z roku 1745. Vtedy Matej Čáni, slobodník priviedol stodvadsaťosem slovenských rodín na územie dnešného Petrovca. Osídľovanie Starej Pazovy sa považuje za sekundárnu migráciu. Od formovania Chorvátsko-slavonskej vojenskej hranice roku 1750, Pazova sa stala hraničiarskym mestom, vojensko-roľnícka osada a kapitán vojska sa staral o hospodársky rozvoj mesta a vzdelaní obyvateľstva. Tak sa do Starej Pazovy v 18. storočí nasťahovali pracovití ľudia, ktorí na pustatinu Pazovo prišli chrániť hranicu Uhorska pred tureckými vpádmi, vysušovať močaristú pôdu, kopať kanály a studne, a založiť si gazdovstvá. Sriem, ako súčasť rakúskej Vojenskej hranice, prisťahovalcom zaručoval slobodu vlastniť majetok, vzdelávať sa v materinskom jazyku a slobodu vierovyznania.

  • Deň slovanského písomníctva a kultúry

    V pravoslávnom kalendári je 24. máj (resp. 11. máj podľa starého pravoslávneho kalendára) venovaný slovanským vierozvestcom Cyrilovi a Metodovi a označený je červenými písmenami, čo znamená, že sa im na dnešných bohoslužbách venovala patričná pozornosť. Dvom solúnskym bratom dnes vzdali úctu aj predstavitelia Mesta Belehrad, slovanských veľvyslanectiev v Belehrade a Združenia spisovateľov Srbska. Pre Slovenskú republiku k pamätníku Cyrila a Metoda v Belehrade kvety položil J.E. Fedor Rosocha, veľvyslanec SR v Belehrade. Literárny život v Srbsku týmto dňom začal ožívať. Sviatok slovanskej slovesnosti, čiže Deň Cyrila a Metoda srbskí spisovatelia oslávili v kláštore Rakovica v Belehrade, kde usporiadali príležitostný program. Na oslavu si čestný predseda Združenia spisovateľov Srbska Radomir Andrić pozval aj predstaviteľov našej slovenskej menšinovej literatúry. V mene Slovákov na podujatí sa zúčastnili básnik a prekladateľ Martin Prebudila a riaditeľ SVC Vladimír Valentík.

  • Čistý luxus z prírody

    Konopná a ľanová látka sú tým čistým luxusom z prírody a preto sú znova vyhľadávané. Cannabis sativa, alebo konopa obecná, tak veľmi ľutujem túto byľku a jej povesná... Báseň nášho barda Paľa Saba Bohuša venovaná konope, svedčí o spojitosti konôp so životom našich predkov. S ňou odrastali viaceré naše generácie. Tejto... rastline, od ktorej sme stáročia tvrdo záviseli a ktorej sme sa v malom úlomku života len jednej generácie, ľahko zriekli... sa roky venoval prof. Dr. Ján Kišgeci, ktorý veľmi dobre poznal jej vysokú hodnotu, nielen priemyselnú, ale aj liečivú. Najpevnejšie rastlinné vlákno je konopné. Košeľa ušitá z konopy je prakticky na celý život a v nejednom prípade sa dedí z generácie na generáciu. Ak sme si zachovali starodávne uteráky, doprajme si dotyk prírody s tými tkanými konopnými či ľanovými uterákmi s masážnym efektom. Niektorí lekári radia používať ich aj na problematickú kožu.

  • Naše riešenia sú v prírode...

    ...lebo sme súčasťou prírody a bez nej nedokážeme žiť. 22. máj je Medzinárodný deň biodiverzity. Tohtoročný nás zvlášť varuje, aby sme ochraňovali prírodu. Mocná príroda nám práve ukázala, že ona bez nás môže a vieme, že my bez nej nie. Ukázala nám tiež to, že nás môže zničiť najmenším svojim druhom, neviditeľným vírusom. Vypuknutie vírusu COVID-19 zastavil bežný život po celom svete. Počas posledných dvoch mesiacov sme čítali mnohé komentáre o tom, že príroda už napokon musela kruto zasiahnuť, aby sa človek spamätal a prestal jej ubližovať. Prečítali sme aj to, že už po mesiaci celosvetovej svojráznej karantény a hospodárskej pasivity, sa príroda v značnej miere zotavila. Pandémia nám však tiež ukazuje, aké dôležité sú prírodné ekosystémy pre ľudské zdravie. Renomovaný expert na ekológiu, Henrique Miguel Pereira z nemeckého centra pre výskum biodiverzity zdôrazňuje, že tohtoročným mottom Medzinárodného dňa biodiverzity je myšlienka - „Naše riešenia sú v prírode". Zároveň by podľa neho rok 2020 mal byť aj pre nás rokom sebareflexie a prehodnotenia nášho vzťahu k prírode.

  • Vstúpenie Krista Pána

    Vstúpil na nebesá, sedí na pravici Boha, Otca všemohúceho... Stalo sa to v 40. deň po vzkriesení. Pán Ježiš fyzicky odišiel z tohto sveta. V Biblii sa to takto opisuje: Pred ich očami vzniesol sa hore, až im ho vzal oblak z dohľadu. Stal sa teda zázrak! Pred niekoľkými desaťročiami sme si to inak ani nedokázali vysvetliť, no v súčasnej dobe veda nám všeličo ujasňuje. A ak si dokážeme racionálne vysvetliť zázraky, to znamená, že sa ony skutočne mohli stať a tak sa aj v Biblii opísaná udalosť o Ježišovom odletení a možno aj Jeho premenení sa v oblak, skutočne mohla udiať. Vladimír Obšust, farár novosadského cirkevného zboru túto udalosť takto vysvetľuje:

  • Karol Medvecký – 160 rokov narodenia

    Karol Medvecký sa narodil vo Veľkej Slatine 27. januára 1860 a zomrel v Selenči 16. októbra 1937, kde je aj pochovaný. V týchto dňoch, keď sa napĺňa 129 rokov od jeho príchodu do Selenče (za farára si ho pozvali 23. mája 1891), vďačný zbor mu renovoval hrob. Pred príchodom do Selenče Medvecký pôsobil sedem rokov v Petrovci. Do Petrovca prišiel roku 1884 a tam najprv pracoval ako učiteľ na školách a pomáhal v kňazskej službe pri Jurajovi Mrvovi. Po štyroch rokoch po príchode na Dolnú zem, roku 1888, sa oženil s učiteľkou Máriou Garayovou a v tom čase vypomáhal v kňazskej službe v Kulpíne. Keď sa napokon usadil v Selenči, o dva roky tam zamestnal Jána Čajaka. Ján Čajak prišiel za učiteľa do Selenče v decembri roku 1893 na pozvanie evanjelického farára Karola Medveckého, svojho ujca...V Selenči na fare sa v tom období neraz zastavovali aj ďalší veľkí spisovatelia, medzi ktorými aj Janko Jesenský, o čom svedčí pohľadnice s pozdravom zo Selenče, ktorú Janko Jesenský písal Miline Jesenskej, manželke mladšieho brata Fedora do Liptovského Sv. Mikuláša.

  • Prvá generácia žiakov Slovenskej učiteľskej školy

    Pred 70 rokmi maturantmi sa stali žiaci prvej generácie učiteľov Slovenskej učiteľskej školy v Báčskom Petrovci. Boli tiež prví, ktorí viac nemali byť „pánmi" a ktorých žiaci mali oslovovať „súdruh učiteľ" či „súdružka učiteľka". Tri roky predtým, v školskom roku 1947/48, sadli si do školských lavíc ako prví v novootvorenej učiteľskej škole a maturovali v školskom roku 1950/51. V tom povojnovom období bolo treba narýchlo v novom duchu vyškoliť početných učiteľov. Náboženstvo, modlitby a hold kráľovi sa v novom štátnom zriadení museli zabudnúť. Preto na petrovskom gymnáziu otvorili učiteľskú školu a do nej priberali tých šikovných, bystrých, statočných a usilovných, ktorí však neboli príliš náboženský orientovaní, aby aj svojim budúcim žiakom vštepovali tieto cnosti a názory. Keď sa pred dvomi desaťročiami táto generácia prvých slovenských učiteľov stretla na maturitnej zlatej päťdesiatke, na návrh ich súdružky profesorky Anny Benkovej pre stretnutie si zvolili motto z Kollárovej Slávy dcéry: Čas vše mení i časy, k vítezství on vede pravdu... A tak pravdou vedení tri desaťročia do života vyprevádzali socialistické generácie.

  • 18. máj – Medzinárodný deň múzeí

    Múzeum je inštitúciou, ktorá nám pomáha orientovať sa v súčasnom svete pri hľadaní toho, kto sme, odkiaľ prichádzame a kam smerujeme. Vedeli to naši predkovia, keď v roku 1946, hneď po vojne, vo vtedajšej Federatívnej ľudovej republike Juhoslávii otvorili v Báčskom Petrovci múzeum slovenskej menšiny. Jeho založenie iniciovala Matica slovenská – Muzeálno-zberateľský aktív Matice slovenskej. Muzeálna zbierka vtedy už existovala a jej jadrom bola etnografická zbierka Spolku československých žien, vytvorená v medzivojnovom období. Slovenské múzeum otvorili na Slovenských národných slávnostiach 7. augusta 1949. Múzeum pod dnešným menom: Múzeum vojvodinských Slovákov existuje od roku 2012, kedy boli donesené rozhodnutia zo strany dvoch zakladateľov: Obce Báčsky Petrovec a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Počas 71 rokov exponáty sa hromadili, no hromadili sa aj problémy, zvlášť tie priestorové. Dodnes nie je doriešené trvalé bydlisko pre početné vzácne zbierky.

  • Ján Bačúr a karanténa

    Neochabovať na duchu, prispôsobiť sa dobe, pracovať a nezastávať. Také životné pravidlá dodržiava aj Ján Bačúr z Padiny, jeden z najstarších insitných maliarov kovačickej insitnej školy. Má 83 rokov, je však stále fešák a vôbec nevyzerá na svoj vek. Jeho životným mottom je: „Neutopí sa ten, čo sa topí, ak má srdce, ktoré sa vie boriť. Utopí sa ten, čo sa vzdal, nepomôže mu ani, ak vie plávať." Toho sa stále drží a podčiarkuje, že sa načim boriť, potom sa neutopíš. On sa stále borí a to najčastejšie so štetcom v ruke a s úsmevom na tvári. Z čerstvej fotografie sa tiež usmieva. Z núdzového stavu vychádza úplne iný, „nový" Ján Bačúr. Od 16. marca 2020, odkedy v Srbsku boli vyhlásené mimoriadne okolnosti, pán Bačúr sa rozhodol zapustiť bradu a fúzy.

  • Nemožné? Ale stalo sa

    V živote sa stávajú rôzne situácia, často nepríjemné. A tak sa stalo aj v roku 1901. Nuž čo také sa vtedy prihodilo? Nič mimoriadne, ale nepríjemné najmä pre Kulpín, ba skôr pre kulpínskeho evanjelického učiteľa. Dozvedáme sa to z jeho reakcie v Národných novinách, roč. XXXII., číslo 87, zo soboty 27. júla 1901 na strane 5 v texte podpísanom menom Štefan Kvas, ev. učiteľ, kde píše: „Pripojene osmeľujem sa Vám poslať moje osvedčenie, vzťahujúce sa na pamflet ‚Co hatí Slováky?' s tou úctivou prosbou, buďte tak láskaví v najbližšom čísle ho uverejniť. Nečakane, bez základu, bez všetkých príčin som napadnutý. Napadnutý som od ľudí, ktorí vedia dobre, že som na vzdelávaní národa nášho slovenského vždy verne, statočne pracoval."

  • Slovenská pomoc Novému Sadu v boji proti Covid-19

    Veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku, J.E. Fedor Rosocha a primátor Nového Sadu Miloš Vučević dnes v novosadskej radnici podpísali zmluvu o donácii v hodnote 50.000 EUR, ktorou Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky pomáha Srbsku a konkrétne mestu Nový Sad v boji proti koronavírusu. Slovenský veľvyslanec odovzdal primátorovi tiež symbolický šek, po čom nasledoval neformálny rozhovor o doterajšej spolupráci a plánoch budúceho partnerstva. Vučević sa poďakoval Slovenskej republike a povedal, že donácia bude usmernená na primárnu zdravotnú ochranu a kúpu vybavenia buď pre pohotovostnú lekársku službu alebo pre Dom zdravia v Novom Sade. Veľvyslanec Rosocha zhodnotil, že je ekonomický aspekt veľmi dôležitý pre rozvoj ďalších bilaterálnych vzťahov a ohlásil, že na nasledujúcom stretnutí s novosadským primátorom predostrie konkrétne plány na uskutočnenie tejto spolupráce.

  • Osídľovanie Vojvodiny

    Pred 330 rokmi, po ústupe Turkov, územie dnešnej Vojvodiny medzi Dunajom a Tisou bolo takmer pusté. Vďaka zmluve z roku 1699 a neskôr z roku 1718 Vojvodina pripadla Rakúsku. Na základe cisárskej kráľovskej výsadnej listiny zo dňa 21. augusta 1690, Srbi pod vodcovstvom patriarchu Arsenija Čarnojevića prešli Dunaj a Sávu a nasťahovali sa aj vo Vojvodine. Futocké panstvo, ktoré malo vyše 24.000 k.j. pôdy, bolo panovníkom dané do prenájmu Mihajlovi Čarnojevićovi pod tou podmienkou, že pusté a neobydlené, panstvu patriace polia potrebnými osadníkmi zaplní. Tak sa stalo, že na spomenuté panstvo boli povolaní aj hornouhorskí Slováci a to najprv do Petrovca, potom do Hložian a Kysáča. Uviedol to druhý petrovský farár Ján Sztehlo v latinsky písanej knihe Dejiny obce Petrovec.

  • Pavel Jozef Šafárik

    Pred 225 rokmi 13. mája 1795 v malej slovenskej dedinke Kobeliarovo sa narodil veľký Slovák, ktorý pre Srbov, ich školstvo, literatúru a jazyk urobil míľové kroky dopredu. Známy slovenský básnik, historik, etnograf, slavista a univerzitný profesor Pavel Jozef Šafárik od samotného začiatku stál v čele srbského pravoslávneho gymnázia v Novom Sade, bol aj prvým autorom dejín srbskej literatúry a urobil veľa pre srbskú filológiu. Do Nového Sadu prišiel v roku 1819 ako 24-ročný na pozvanie srbského metropolitu, kulpínskeho rodáka Stefana Stratimirovića, ktorý ho čoskoro po príchode vymenoval za riaditeľa gymnázia. V Novom Sade si Šafárik založil rodinu, tam sa jeho rodina rozrastala. V roku 1822 sa oženil s 19 ročnou Júliou Ambróziou z drobnej slovenskej zemianskej rodiny z Veľkej Kikindy (Maďarsko) s ktorou mal päť detí. Šafárik sa pomerne rýchlo začlenil do tunajšej spoločnosti a spriatelil sa s významnými osobnosťami, vrátane Vuka Karadžića. Srbom a tunajším Slovákom zanechal mnoho, žiaľ, nebolo mu odplatené rovnakou mierou. To málo, čo dnes predsa svedčí o jeho veľkosti, treba preto stále pripomínať.

  • Čo už...

    V živote sa nám občas udejú podivné náhody. Náhody? Alebo riadenie zhora? S Natáliou Maliarikovou z Prievidze, rodenou Harmincovou, neterou svetoznámeho architekta Michala Milana Harminca, nikdy som sa nestretla, no akási vyššia sila akoby chcela skrížiť aspoň tie naše duchovné cesty. Pred desaťročím mi Natka (od začiatku trvala na tom, aby som ju oslovovala iba menom) napísala list o svojich kulpínskych koreňoch a tých niekoľkých nezabudnuteľných rokoch strávených v Kulpíne a Petrovci. Časom sa korešpondencia medzi nami rozprúdila. Ona častejšie písavala, aj keď mala takmer osemdesiatku na krku, pamäť mala obdivuhodnú. V liste mi neraz zasielala aj drobné milé pozornosti, ktoré sama vytvorila, zhotovila, vyšila... Natka v týchto dňoch oslavuje 87. narodeniny. Na svoje narodeninové oslavy sa vždy tešievala. Pre svojich najbližších gratulantov pripravovala ručne zošité knižočky, v ktorých sa vlastnými veršami poďakúva za ich gratulácie. Knižočky poštou zasielala aj mne, pritom však vôbec netušila, že narodeniny oslavujeme v rovnaký deň a že mi vskutku zasielala dar k jej a mojim narodeninám.

  • Krásy Bieleho Blata a panónske esperanto

    Medzi tromi mestami: Novým Sadom, Belehradom a Zreňaninom sa rozprestiera jeden svetový poklad - Cárska bara. Táto jedinečná prírodná rezervácia získala svetovú slávu svojím neobvyklým vtáčím svetom. Vzhľadom na výskyt viac ako 240 druhov vtákov, Cárska bara je na zozname UNESCO zapísaná ako mokraď medzinárodného významu. A v blízkosti týchto prírodných krás je ďalšia rarita – je to Biele Blato. Dedinka má iba niečo vyše tisíc obyvateľov a v nej žije až 20 národnostných spoločenstiev, z čoho najviac Slovákov. Taká rozmanitosť je zriedkavosťou aj v multikultúrnej Vojvodine.

  • Mužský starodávny kroj

    V slovenskom odeve poznáme starší typ ľudového kroja, ktorý sa používal do konca prvej svetovej vojny presnejšie do 20. rokov XX. storočia, nový typ ľudového kroja, ktorý sa nosil do konca druhej svetovej vojny a najnovší typ, ktorý zahŕňa archaické prvky ako i prvky meštiackeho odevu. V našom mužskom ľudovom odeve nebolo vidno toľko rozdielov medzi oblasťami či osadami, ako pri ženskom odeve. „Pre starší typ mužského odevu je charakteristické to, že pozostával z košeľe a širokých gaťí a prucleka, ľeveša, kabáta, kacabajki, v zimnom období súkenných nohavíc, haľeni, bundi a iných odevných predmetov vyrobených z kožušín. Príznačné je to, že košeľa a gate boli v minulosti základný mužský odev ako v lete tak i v zimnom období a to nielen u Slovákov, ale aj u ostatných etnických skupín vo Vojvodine." Uvádza etnologička Anna Séčová Pintírová.

  • Víťazstvo a strata

    8. mája pred 75 rokmi bola ukončená II. svetová vojna. Nemecko podpísalo bezpodmienečnú kapituláciu krátko pred polnocou 8. mája 1945 o 23:01 stredoeurópskeho času. V Moskve vtedy už bolo po polnoci a preto sa Deň víťazstva nad fašizmom v niektorých krajinách oslavuje 9. mája. Slávime teda víťazstvo nad hrôzou, ale v tieto dni smútime aj nad veľkou, neopísateľnou stratou. Žialime za zmárnenými miliónmi životov, ale mnohí z nás aj za stratenou Juhosláviou. Pred štyridsať rokmi 8. mája 1980 v Belehrade bol pochovaný juhoslovanský prezident Josip Broz Tito. Titov pohreb bol aj pohrebom Juhoslávie, tej skutočnej, hrdej a významnej, veľkej v pravom slova zmysle. Smútiac za Titom smútime aj za Titovou érou, ktorá zostala synonymom mieru, poriadku, spravodlivosti, sociálnych istôt. Tito dokázal takmer štyri desaťročia krotiť nebezpečný nacionalizmus, ktorý po jeho smrti vzplanul a ktorý pred tridsaťročím bol príčinou krvavého stroskotania posledných zbytkov „Titovej Juhoslávie". Nacionalizmus, ideológia jednostranne zdôrazňujúca význam jedného národa a politika založená na takejto ideológii, zavinili v II. svetovej vojne smrť 50 až 80 miliónov ľudí.

  • Kam my to smerujeme?

    Včera parlament Srbska zrušil núdzový stav a od dnes prestali platiť obmedzenia vychádzania, čiže zrušená je policajná hodina. Bilancia: pre porušenie zákazu pohybu a iných opatrení na zamedzenie šírenia koronavírusu, priestupkové súdy vyriekli peňažné pokuty takmer 6 tisíc občanom, z čoho aj 600 seniorom. Z týchto pokút štát inkasoval vyše 2 milióny eur. Po vyhlásení núdzového stavu prerušené boli predvolebné aktivity, ktoré sa teraz už naplno rozbehnú. Republikové, pokrajinské a lokálne voľby, ktoré mali byť 26. apríla sú posunuté na 21. júna. Pred nami je teda búrlivé obdobie, o čom napovedajú aj čoraz početnejšie aktivity proti režimu, ktorý využíval svoju pozíciu a počas núdzového stavu konal v záujme vládnucej strany. Keďže opozícia večer von nemohla, začala akciu pomenovanú Hlukom proti diktatúre. O 20,05h z okien a balkónov väčších miest sa ozýval všelijaký hluk. Teraz, po zrušení policajnej hodiny, sa ten hluk pravdepodobne prenesie aj do ulíc, keďže nespokojnosť narastá. V Novom Sade sa začali aj protestné jazdy na bicykloch. Občania na rôzne spôsoby prejavujú nespokojnosť.

  • Stupeň spoločenskej integrovanosti slovenskej menšiny v Srbsku

    Inštitút spoločenských vied z Belehradu (www.idn.org.rs) začal štúdiu venovanú integrácii národnostných menšín v Srbsku. Ciele výskumu sú vedecké a v súlade s odporúčaniami Rady Európy o nedostatku etnicky citlivých údajov v Srbsku. Prieskum je anonymný a odpovede zaslané respondentmi nemôžu byť žiadnym spôsobom spojené s ich identitou. Účasťou na prieskume alebo vyplnením dotazníka, ktorý trvá 15 - 20 minút, prispievate k získaniu reprezentatívnej a objektívnej verejnej mienky o tejto dôležitej sociálnej otázke. Tento dotazník je dobrovoľný, vyplníte ho dobrovoľne a očakávame od vás úprimné odpovede, a ak sa rozhodnete, môžete účasť v dotazníku kedykoľvek zrušiť. Sme však vďační, ak dokončíte začaté vypĺňanie dotazníka a odpoviete na všetky otázky. Dotazník vypĺňajú iba dospelí občania Srbskej republiky. Ak máte menej ako 18 rokov a nie ste občanom Srbskej republiky, ďakujem za váš záujem, ale pri spracovaní údajov nie je možné zohľadniť vaše názory. Pripojený je odkaz na dotazník v slovenskom a srbskom jazyku.

  • Vladimír Hurban – 170 rokov od narodenia

    „Tak vznešeného a ušľachtilého zjavu nevidel báč-sriemsky seniorát. V jeho postave závodila krása tela s krásou ducha a kúzlu takej osobnosti nemožno odolať. Bolo by mu veľmi dobre svedčilo, aby sa bol stal najvyšším cirkevným hodnostárom, čo by bol iste i dosiahnul, keby okolnosti a pomery politické boly bývaly koľko-toľko priznivejšie slovenskej veci. Za jeho života bola Stará Pazova ústredím národnej myšlienky na týchto stranách." Tak Vladimíra Hurbana opisuje historik Jozef Maliak (1854 – 1945) v útlej knižočke Daniel Kolényi a jeho doba. Vladimír Hurban (1850 – 1914), autor cestopisov a evanjelický farár v Starej Pazove sa narodil pred 170 rokmi 5. mája 1850 v Brezovej na Slovensku. Práve v dňoch keď oslavoval svoje 25. narodeniny, pred 145 rokmi, v piatu nedeľu po Veľkej noci roku 1875 ho inštalovali za farára staropazovského.

  • 4. máj, deň spomienky

    V dnešný deň sa klaniame dvom významným osobnostiam, dvom politikom svetového formátu, dvom štátnikom, ktorí významne ovplyvnili život Slovákov v Srbsku, dvom velikánom, ktorým sa životná púť skončila 4. mája. V dnešný deň pred 101 rokmi tragicky zahynul generál Milan Rastislav Štefánik a v tento deň pred 40 rokmi zomrel maršal Josip Broz Tito. Obaja štátnici si zaslúžili najvyššiu vojenskú hodnosť, obaja bojovali za slobodu svojho národa, obaja spájali bratské národy do jedného celku, obom záležalo na slovanstve a obaja si zaslúžili veľký rešpekt aj v zahraničí. Obom môžeme byť vďační, že sme dodnes tou „zelenou vetvou", ktorej v miazge pulzuje slovenská krv. Jazyk a národnostnú identitu sme si dodnes zachovali iste aj vďaka Titovi, ktorý sa 35 rokov zasadzoval za rovnoprávnosť medzi národmi a národnosťami v Juhoslávii a vďaka aj Štefánikovi sa môžeme pochváliť, že máme v Petrovci najstaršie slovenské gymnázium mimo hraníc Slovenska a tretie najstaršie gymnázium v Srbsku.

  • 40 rokov po Titovi

    4. mája 1980 v Ľubľane zomrel juhoslovanský komunistický politik a štátnik Josip Broz Tito. Vo chvíli, keď správu o jeho smrti trasľavým hlasom zverejňoval moderátor štátnej televízie, aj mladým aj starým sa tisli slzy do očí. Ten kolektívny plač bol skutočne úprimný, akoby všetkým umrel niekto najbližší. Prerušený bol aj prvoligový futbalový zápas medzi Hajdukom a Červenou hviezdou. Juhoslávia plakala, štadiónom sa spontánne rozozvučala pieseň: Súdruh Tito mi ti prisaháme. Doživotný prezident SFRJ bol pochovaný 8. mája v Dome kvetov v Belehrade. Na jeho pohreb prišlo 700.000 ľudí a početné štátne delegácie. Prišli sa mu pokloniť králi, princovia, prezidenti, premiéri...Krajina sa lúčila s Josipom Brozom Titom, súdruhom Titom, maršalom Titom, alebo jednoducho Titom, ktorý ju vyslobodil z fašistickej okupácie a viedol 35 rokov. Obľúbeného prezidenta obyvatelia mali radi od samotného začiatku. Nevyvyšoval sa a bol jednoduchý. Tak napríklad hneď po vojne, 14. mája 1945, iba pár dní po podpísaní kapitulácie Nemecka, na ceste povedľa Dobanoviec, Tito zrazu prikázal zastaviť auto a zamieril do poľa. Chcel sa prihovoriť sedliakovi na roli a pomôcť mu v oračke. Práve tam, na Vitízovom pozemku, vznikla jedna z prvých fotografií maršala Josipa Broza Tita, budúceho veľkého štátnika.

  • Slovensko a Slováci žijúci v zahraničí

    Vo štvrtok 30. apríla 2020 v Národnej rade SR v Bratislave lídri koaličných strán sa vyjadrili k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 -2024. Nedávno zvolená Vláda Slovenskej republiky týmto podľa článku 113 Ústavy Slovenskej republiky predložila svoj program pred Národnú radu Slovenskej republiky a jej občanov so žiadosťou o vyslovenie dôvery. Tú aj získali, z prítomných 141 poslancov za ňu hlasovalo 93, a tak priority v programovom vyhlásení vlády sa stali spoločným záväzkom celej koalície. Jedna časť v tomto dokumente sa vzťahuje aj na život Slovákov v zahraničí. Z neho vyplýva, okrem iného, že sa navýši finančná podpora slovenskému zahraničiu a podporí možnosť zapájania komunity Slovákov do spolupráce pri presadzovaní cieľov zahraničnej politiky SR.

  • Dvanásť rokov kulpin.net

    Začínali sme vo sviatok práce – práci zdar! a potom postupne každý deň, či to bolo „v piatok, či vo sviatok" spustiť aspoň jeden článok. Robiť tak možno iba s veľkou láskou. Zvlášť keď sa to robí bez finančnej úhrady a k tomu ešte vo voľnom čase. Robíme tak dvanásť rokov. V roku 2008 sme začínali a s obavou napísali: http://www.kulpin.net/o-nas. Veď, medzi Slovákmi v Srbsku vtedy sme boli pioniermi internetového novinárstva. Webové stránky v tom čase ešte nemali ani veľké firmy, či organizácie, ani novinovo-informačné ustanovizne a ani obce... Postupne sa to predsa pomaly rozbiehalo, rástlo, roky nám pribúdali, ale aj texty na portáli. Darilo sa nám aj vďaka vám, našim čitateľom a tiež aj vďaka podpore a pomoci ochotných spolupracovníkov. Mnohí nám pomáhali a pomáhajú pri vypracúvaní článkov, iní radou, chválou, pekným slovom... Aj kritika môže viesť k vylepšeniu, len ju treba vedieť správne prijať. Všetky doterajšie články, ktorých je vyše päťtisíc a asi toľko je aj fotiek v osobitnej fotogalérii, si môže každý záujemca kedykoľvek na stránke nájsť.

  • Stavanie májov

    Tradícia „stavania májov" bola rozšírená v mnohých kútoch sveta, je veľmi stará a bola známa už v antike. Symbolický strom – takzvaný „máj", alebo stĺp, či „májové drevo", sa najčastejšie stavia v posledný aprílový deň, alebo v poslednú aprílovú noc. Môže sa však stavať aj na Turíce, alebo aj pri iných príležitostiach. Májové drevo symbolizuje víťazstvo jari nad zimou a v prenesenom zmysle víťazstvo života nad smrťou. Aj keď táto pekná tradícia stále viac upadá do zabudnutia, v mnohých našich prostrediach sú ešte nadšenci, ktorí tradíciu stavania májov zachovávajú. Taj napríklad ochotníci SKUS Jednota zo Šídu pred Slovenským domom tradične stavajú „máj", podobne aj členovia SKUS Milana Rastislava Štefánika z Bingule, členovia Kultúrno-umeleckého spolku Vladimíra Mičáteka z Kysáča, Lužania, matičiari z chorvátskeho Radošu... Máje sa ojedinele ešte vždy stavajú aj v ďalších našich slovenských osadách. Neraz strom cez noc „vyrastie" niekedy pred podnikom, spolkom, na rohu ulíc, pred dievkiným domom...V tomto roku, žiaľ, núdzový stav bráni aj tradíciám...

  • Slováci v Srbsku

    Rapídne nás ubúda. A sme nejednotní. Počet Slovákov v Srbsku v poslednom období neustále a drasticky klesá – v roku 2002 nás bolo 59.000 a v roku 2011 už iba 52.000. Na území Vojvodiny v roku 1981 žilo 3,4 percent Slovákov a v roku 2011 už iba 2,6 percent. V prvom desaťročí nového milénia bolo nás menej o 7.000 a v druhom ten trend by mohol byť ešte výraznejší. Bude nás aspoň toľko, ako v dávnom roku 1880, keď podľa sčítania obyvateľstva v Báčke žilo 43.318 Slovákov? V roku 2021 bude nové sčítanie obyvateľstva. Pokles bude zrejme zjavný.

  • Rozprávka o 100 eurách

    Prezident Srbska Aleksandar Vučić koncom marca povedal, že v rámci ekonomických opatrení, ktorými chcú zjemniť negatívne následky núdzového stavu na hospodárstvo, zvažuje dať každému dospelému občanovi Srbska darček v hodnote 100 EUR. „Ide o veľké peniaze, okolo 520 miliónov eur. Každému dospelému občanovi, zamestnancovi, nezamestnanému, dôchodcovi, nech je ktokoľvek, jednorázovo," povedal Vučić a dodal, že Srbsko má asi 5,2 milióna dospelých občanov. O dva týždne už skonkretizoval: „Sto EUR očakávajte v mesačnej lehote po zrušení núdzového stavu." Tiež dodal, že každý kto dovtedy dovŕši 18 rokov, dostane 100 EUR . Pred desiatimi dňami minister financií Siniša Mali vyhlásil, že je schválený dekrét o 100 eurovej podpore každému plnoletému občanovi Srbska, ktoré budú vyplatené v dinárovej protihodnote a prevedené na bankový účet každého jednotlivca. Pred tromi dňami sa už situácia mení a prezident vyhlásil, že došlo k „malej zmene", pokiaľ ide o spôsob, akým sa bude vyplácať pomoc a občania budú musieť „požiadať" o prisľúbenú sumu. Zmenu zdôvodnil tým, že mnohí magnáti v krajine i mimo nej povedali, že nechcú túto ponižujúcu pomoc. Potom sa už všetko zamotalo a voda sa zamútila.

  • Igor Branislav Štefánik

    Medzi historickými osobnosťami, ktoré poznačili viac ako dve a pol storočia spoločného života Srbov a Slovákov na území dnešnej Vojvodiny, vyniká Igor Branislav Štefánik (1873 – 1940), evanjelický farár, publicista a poslanec, starší brat generála Milana Rastislava Štefánika. Igor Branislav bol prvým poslancom, ktorý v parlamente Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov hovoril po slovensky. Bol tiež veľkým bojovníkom za spolužitie Srbov a Slovákov na prelome 19. a 20. storočia. Zomrel po dlhoročnej chorobe pred 80 rokmi 25. apríla 1940 v Novom Sade, kde je aj pochovaný na Veľkom katolíckom a evanjelickom cintoríne na Futošskej ulici.

  • Janko Kráľ medzi Slovákmi na Dolnej zemi

    V dnešný deň roku 1822 v Liptovskom Mikuláši sa narodil národný buditeľ, predstaviteľ romantizmu v slovenskej literatúre a jeden z najrevolučnejších štúrovských básnikov Janko Kráľ. Dielo a osobnosť Janka Kráľa boli v roku 1972 zaradené do kultúrneho kalendára UNESCO. Jeho život a dielo sú teda dopodrobna skúmané, avšak málo sa píše a málo sa vie o jeho pobyte v Kulpíne. Chýbajú údaje o roku 1846 a pôsobení Janka Kráľa medzi dolnozemskými Slovákmi, kde asi pol roka učil deti v srbskej šľachtickej rodine Stratimirovićovcov v Kulpíne. O tom svedčí stála expozícia Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne, kde je jedna časť venovaná majiteľom kaštieľa, v ktorom dnes sídli múzeum a tiež významným osobnostiam, ktoré boli súkromnými učiteľmi detí rodiny Stratimirovićovcov. Všetci učitelia boli Slováci a všetci sa nemalou mierou zaslúžili o stále pretrvávajúci národný život tunajších Slovákov, žijúcich takmer tri storočia ďaleko od vlasti.

  • Nedeľná škola a petrovská knižnica

    Dnes je Svetový deň kníh a autorských práv, ktorým sa prejavuje úcta voči tvorcom, vydavateľom, knihovníkom a kníhkupcom. Medzi dolnozemskými Slovákmi boli od pradávna kniha, tvorba, učenie a čítanie vysúvané na popredné miesto. Svedčí o tom Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci. V tejto súčasnej podobe ona pôsobí od roku 1996, jej história je však 175-ročná a siaha až do roku 1845. V tom roku v auguste, vďaka Štefanovi Homolovi (1820-1881), vznikla v Petrovci Nedeľná škola a s ňou, ako jej súčasť, aj prvá knižnica s počiatočným fondom 150 kníh. Treba zdôrazniť, že petrovská knižnica patrí medzi najstaršie v Srbsku. Zaujímavosťou je, že je táto knižnica o jeden mesiac staršia aj od novosadskej knižnice, ktorá bola založená v septembri 1845 a vo Vojvodine je od petrovskej staršia iba knižnica v Irigu. Knižnica, resp. Srbská čitáreň v Irigu, bolo prvé a najstaršie čitateľské stredisko vo všeobecnosti v Srbsku a bola založená 14. januára 1842.

  • Holokaust, európske hodnoty a lokálne archívy

    22. apríla si Srbsko pripomína pamätný deň obetí holokaustu, genocídy a iných obetí fašizmu v druhej svetovej vojne. Tento deň je spomienkou na 22. apríla 1945, keď došlo k prerazeniu skupiny väzňov z ustašovského tábora smrti v Jasenovci - Donja Gradina. Na oficiálnej stránke http://www.jusp-jasenovac.hr/Default.aspx?sid=6284 píše, že v Jasenovci bolo zlikvidovaných 83.145 osôb, z čoho aj 106 Slovákov a 114 Čechov. Ide o identifikované obete, avšak mnohí historici sa domnievajú, že by ten počet mohol byť aj desaťnásobne vyšší. Mnohé údaje a udalosti z II. sv. vojny sú totiž dodnes zahalené tajomstvom a práve s cieľom pátrania po tých pravdivých informáciách, Archív Vojvodiny z Nového Sadu včera a dnes usporiadal medzinárodnú konferenciu „Holokaust, európske hodnoty a lokálne archívy". Vskutku ide o rovnomenný projekt, ktorý sa má realizovať počas nasledujúcich dvoch rokov a do ktorého sú zapojení odborníci z Rakúska, Maďarska, Nemecka, Poľska, Slovenska a Českej republiky, ako aj účastníci z Izraela, Spojeného kráľovstva, Spojených štátov, Nórska, Grécka a Holandska.

  • Karol Duchoň, nedožitá sedemdesiatka

    V dnešný deň pred 70 rokmi sa narodil „slovenský Tom Jones". Slovenský, svetový, ale aj náš Karol Duchoň (* 21. apríl 1950, Jelenec – † 5. november 1985, Bratislava), bol jednou z najväčších hviezd swingovej éry na Slovensku. Jeho dnešnú nedožitú sedemdesiatku si na Slovensku pripomínajú s patričnou úctou a na nedeľu mala byť v Bratislave veľká hudobná galashow KAROL DUCHOŇ 70 - Posledný bohém, ktorá je pre koronavírus odročená na september. Matka Karola Duchoňa, po ktorej zdedil hudobné nadanie, bola pôvodom z Báčskeho Petrovca. Oľga Duchoňová, rodená Lačoková pochádzala zo známej petrovskej kožušníckej rodiny, ktorá sa v akcii reemigrácie a repatriácie zahraničných Slovákov do vlasti po roku 1945 (tzv. akcia "Mať volá") z Petrovca odsťahovala do Galanty. Po matke Karol zdedil hudobné gény a balkánsky srdečný temperament. Bol človek so zmyslom pre humor, ktorý rád zabával druhých, bol veľmi dobrosrdečný a rád iným pomáhal. Žil rýchlo, nechcel nič premeškať či nezažiť. Do Petrovca rád chodieval a naposledy, asi rok pred smrťou, sa odtiaľ ani nechcel vrátiť späť do Bratislavy. Vtedy už mal výrazný problém s alkoholom. Bujarý život čoskoro zabil legendu.

  • Albert Martiš (20. 04. 1855 Kulpín – 19. 09. 1918 Padina)

    Albert Martiš sa narodil 20. apríla 1855 v Kulpíne z rodičov Petra Martiša a matky Apolónie, rodenej Frankovej, dcéry kysáčskeho učiteľa Samuela Franku. Ide o osobnosť našich kulpínskych, ale aj dolnozemských dejín, ktorá si zasluhuje väčšiu pozornosť. Z viacerých kníh u nás mu vyšiel výber z poviedok: Hriechy mladosti a iné rozprávky (Petrovec 1933).V tom roku 1933 Andrej Sirácky upozorňoval, že sa na Martiša neprávom zabúda a stručne takto ocharakterizoval jeho tvorbu: ..." rozprávky sú veľmi pútavé, zaujímavé, nabité vitálnosťou a presiaknuté šľachetnou tendenciou." V knihe Albert Martiš: autobiografické črty a poviedky, ktorú vydala Kultúra Báčsky Petrovec roku 1996 v prvej vete profesorka Jarmila Hodoličová uvádza: „Hodnotenie literárnej tvorby Alberta Martiša sa doteraz neprávom obchádzalo."

  • Pod rúškom

    Je dobré mať prehľad. Preto trochu štatistiky. Srbsko sa dnes 19. apríla 2020, v 45. deň od začiatku nákazy, s počtom infikovaným 6.318 osôb, na svetovom rebríčku vyšplhalo na 39. miesto. Za posledných 24 hodín potvrdených bolo 324 nových prípadov a na covid-19 doteraz u nás zomrelo 122 osôb. Oficiálne bol v Srbsku prvý prípad evidovaný 6. marca 2020.V ten istý deň aj Slovenská republika prihlásila prvého infikovaného koronavírusom. Na Slovensku sa v tom istom týždni naliehavo zaviedli možno najprísnejšie opatrenia v celej Európe. Všetka letecká, železničná a autobusová doprava bola okamžite pozastavená. Všetky školy boli zatvorené a hneď na začiatku bola zavedená povinná 14-dňová karanténa pre každú osobu, ktorá sa vracia na Slovensko zo zahraničia. Zákaz vychádzania nebol však tak prísne prikázaný ako v Srbsku, no rúška boli na rozdiel od Srbska, takmer od prvého dňa povinné a príkaz sa prísne rešpektoval. Štatistika nasvedčuje, že Slovensko do dnešného dňa zaznamenalo desaťnásobne menší počet úmrtí než Srbsko.

  • Svadba, o ktorej sa dlho rozprávalo

    V dnešný deň v roku 1929 v Kulpíne sa konala nevídaná svadba. Mládenec z Ameriky, 24-ročný John Kriska si bral slobodnú devu, devätnásťročnú Annu Melichovú. Udalosť, o ktorej sa veľa rozprávalo už pred sobášom, ale aj po ňom. Mladoženích John, – v kulpínskej matrike sobášených zapísaný ako Jovan – vskutku bol Ján Kriška, narodený 26. 06. 1905 v Silbaši. Keď mal dva roky jeho rodina sa presťahovala do zámoria. Usadili sa v meste Akron, v štáte Ohio, ktoré v tom čase už malo rozvinuté remeselníctvo a kde sa rodina Krišková dobre prispôsobila. Po 22 rokoch Ján pricestoval z Ameriky do rodiska na dovolenku, kde zostal deväť mesiacov. Bol z neho už mládenec na ženenie a zrejme si vlastne do starej vlasti prišiel nájsť manželku. Rozhliadal sa po súcich slovenských devách a v Kulpíne sa tak zahľadel do mladého švárneho dievčaťa. Chodieval potom už za ňou kýmkoľvek sa s ňou a s jej rodičmi nedohodol o sobáši. Svadba bola veľká a tí, čo na ňu neboli pozvaní, prišli sa „čuduvať", čiže dívať sa a híkať nad tými novotami z „bieleho sveta". Tí najbližší mali možnosť sa aj vyfotografovať.

  • Duní Dunaj...

    Koncom marca 2020 vyšla v Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave antológia slovenskej poézie o Dunaji Duní Dunaj... ktorú zostavili Miroslav Bielik a Katarína Koláriková. Táto kniha nadväzuje na minuloročné vydanie antológie klasikov národných literatúr podunajských krajín, ktoré vyšlo pod názvom Veľký pán Dunaj. Zostavil ju predseda Spolku slovenských spisovateľov Miroslav Bielik a pomenoval ju podľa rovnomennej básne srbského básnika Vaska Popu. O tom viac TU: http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/10597-basnici-a-dunaj. Názov najnovšej antológie súčasnej slovenskej poézie o Dunaji Duní Dunaj... je odvodený z prvého verša slávnej epickej básne Sama Chalupku MOR HO!

  • V malom Kulpíne sa stávali veci nevídané

    Veľmi milujem kraj, kde sa môj otec Michal Harminc narodil ešte v roku 1894 a kde som ako dieťa prežila veľa pekných chvíľ a spoznala veľa dobrých ľudí. Pretože sa mi veľmi páčilo, ako sa tam kedysi žilo, veľmi rada používam výrazy z tamojšieho nárečia a keďže ich považujem za organickú súčasť jazyka Slovákov v Báčke, nedávam ich do úvodzoviek. Takže, hajde, nak už začnem!

  • Kolektívne identity Slovákov v Srbsku

    Druhé vydanie knihy Kolektívne identity Slovákov v Srbsku: Význam slovenských kultúrnych a osvetových inštitúcií a konfesijnej identity pre konštruovanie a reflexie národnej identity Slovákov v Srbsku, uzrelo dnes svetlo sveta napriek núdzovému stavu v krajine, zavedenému kvôli koronavírusu. Prvé vydanie tejto trojjazyčnej srbsko-slovensko-anglickej publikácie vyšlo v roku 2019 v náklade 300 kusov. Knihu vydal Archív Vojvodiny z Nového Sadu a spoluautormi sú Kristijan Obšust a Nebojša Kuzmanović. Hlavný a zodpovedný redaktor je Dr. Nebojša Kuzmanović, riaditeľ Archívu Vojvodiny. V knihe sa na 172 stranách spracúva problematika kolektívnej identity slovenskej národnostnej menšiny v Srbskej republike s osobitným dôrazom na význam Matice slovenskej, Gymnázia Jána Kollára, Slovenských národných slávností a evanjelickej cirkvi.

  • Koronavírus a život v Austrálii

    Koronavírus, Coronavirus, Covid-19 alebo, ako ho Američania nazývajú: Čínsky vírus, Wu-chan vírus, ba aj Wo-flu, máme už aj v Austrálii. Posledne sme aj tu svedkami globálnej eufórie, strachu z nákazy týmto vírusom. Čítaš noviny, počúvaš rozhlas, pozeráš sa na TV, otvoríš si počítač, prejdeš sa elektronickými médiami a už sa na teba uškŕňajú najrozličnejšie „Fake news" (falošné správy), nuž človek je zo všetkého jeleň. Brigády „presstitútov" šíria náhľady svojich majiteľov, povedal by, že sú to súčasní mentálni otroci. Tí vám toho navymýšľajú, poprekrúcajú, zamlčia fakty.., len aby vyhoveli požiadavkám, smerniciam chlebodarcov. Nemienim ich osočovať, nie som tam potrebný, veď ich osočujú ich konzumenti. Musíme ich chápať. Bojujú o svoju skyvu chleba, len asi nevedia, že tá bude trpká. Epidémia sa presťahovala aj na južnú pologuľu. Aj do Austrálie, ktorá má beztak túto sezónu veľmi neprajnú: suchota, riečne korytá väčšinou prázdne, lesné požiare...

  • Veľkonočný pondelok a tradičná oblievačka

    Krojovaní mládenci, vedrá vody a muzika. Dvaja zdatní pohoniči a zapriahnuté dva hnedáky. Náladu si zaraz urobili. A vybrali sa hor ulicou za dievkami. Tak ako to robievali aj ich predkovia voľakedy. Huncútsky sa na nich z kúta usmievali tí trochu starší a iste si pritom aj oni spomenuli na voľakedajšie časy. A nechýbalo ani to príslovečné: „Jáááj, keď sme my boli mladí..." Práve tie spomienky sa vynárajú možno viac práve v tomto korona tichu a vracajú nás do zašlých čias. Nejedna mama a stará mama sa pri spomienke záhadne pousmeje, veď, boli časy, keď nejedna z nich pocítila, aká je voda z vedra studená.

  • XIV. virtuálna Veľká noc v Kulpíne

    Dajte dobrý nápoj pocestnému,
    dajte vína tomu, kto má zlú náladu,
    aby sa napil a na svoj zármutok zabudol.
                                  Šalamún

  • „Pokoj vám"

    „Pokoj vám" (Jn 20, 19). Napriek tomu, že tento pozdrav je neformálny, vystihuje podstatu veľkonočného posolstva. Želať niekomu pokoj, želáme mu aj zdravia, aj šťastia, aj lásku.. lebo iba duševne vyrovnaný človek, bez trápenia a starostí, môže byť spokojný, mať pokoj. Dar pokoja je veľmi vzácny dar. Pokoj nám pomáha zvládnuť ťažkosti bez toho, aby nás pohltili tiesne, hnev či strach a prináša do nášho srdca dôveru, ktorá nás bude viesť pri ťažkých rozhodnutiach. „Mnohí ľudia žijú skromne a spokojne. Netrápi ich to, že iní žijú omnoho lepšie. Mohli by aj oni žiť lepšie, ale to by im bolo na hanbu." (Duško Radović) Zamyslime sa, či aj my môžeme dosiahnuť ten pokoj vo svojom srdci, či máme čisté svedomie.

  • Virózna Veľká noc (2020)

    Tohto roku bude u nás,
    skoro prípad kajúceho hája,
    bývalo nás za sviatky mnoho,
    teraz sme tu iba dvaja.

  • Škaredá streda a Zelený štvrtok

    Sme uprostred Veľkého, Svätého, alebo aj Tichého týždňa, ktorý predchádza Veľkej noci. V ňom má každý deň osobitné pomenovanie: Modrý pondelok, Žltý utorok, Čierna streda, Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota. Dnes je teda Čierna streda alebo aj Škaredá streda. O takýto názov sa pričinil Judáš, ktorý za príslovečný Judášov groš zradil Ježiša. Predtým na neho škaredo zazeral. Túto dnešnú stredu si neraz mýlime s Popolcovou stredu. Popolcová streda už bola pred vyše mesiacom a ňou sa začína 40-dňový pôst pred Veľkou nocou. Židia sa na začiatku pôstu zvykli posýpať popolom a preto je Popolcová. Zajtra bude Zelený štvrtok, deň keď Ježiš sedel so svojimi učeníkmi pri Poslednej večeri.

  • Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko

    Na 28. ročníku súťaži Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko žiaci z našich vojvodinských škôl, ktorí súťažia v osobitnej štvrtej kategórii prác žiakov zo zahraničia, boli najúspešnejší, získali deväť cien a dosiahli krásne výsledky. Oceneným pedagógom je Mária Andrášiková zo ZŠ Jána Čajaka z Báčskeho Petrovca. Tento ročník súťaže sa niesol v znamení 100. výročia vzniku Slovenského národného divadla v Bratislave a 20. výročia vyhlásenia Medzinárodného dňa materinského jazyka a v znamení jubileí významných osobností: Andreja Sládkoviča, Martina Kukučína, Štefana Baniča, Milana Rastislava Štefánika, Zuzky Zgurišky, Jána Kostru, Albína Brunovského, Jána Palárika, Jozefa Gregora Tajovského, Jozefa Cígera-Hronského a Vladimíra Hurbana Vladimírova

  • Štatistika koronavírusu Covid-19

    Dodnes je celosvetovo počet infikovaných koronavírusom 1,328,785 a ochoreniu podľahlo 73,799.Počet potvrdených prípadov nákazy prekročil milión pred štyrmi dňami. Ako sa ten počet v ten deň z hodiny na hodinu zvyšoval? Prvá tabuľka je zostavená z osobne odčítavaných postupných zmien a zobrazuje vývoj pri prekročení počtu infikovaných cez hranicu 1 milióna. Údaje prevzaté z dňa 2. 4. 2020 zo stránky https://www.worldometers.info/coronavirus/

  • Uhorský Ústavopis z roku 1872 (štvrtá časť – ukončenie)

    Ústava je najvyšší zákon republiky, ktorý musí dodržiavať každý obyvateľ toho ktorého štátu. Pokračujeme s definovaním občianstva, právach a povinnostiach, majetku a dedičstve, poplatkoch a povinnostiach vojenských.

  • Lásku bez kríža nenájdeš

    Kristus v Kvetnú nedeľu vstupuje do Jeruzalemu. Zástupy ľudí Ho srdečne vítajú. Všade radosť, eufóriu a nadšenie... volajú „Hosana!" a o pár dní budú kričať „Ukrižuj Ho!". To sme my, ľudia. Tak ľahko sa necháme zmanipulovať. Tento celý týždeň pred Veľkou nocou, ktorý sa začína Kvetnou nedeľou, chce nám poukázať aj na to, v akej tesnej blízkosti stoja dva odlišné názory, dve odlišné zvolania. Dnes voláme na slávu a o pár dní sme už schopní potupiť človeka. Protiklad najhlbšej úcty a najpodlejšieho pokrytectva. Dvojtvárnosť človeka. Pre kresťana je predsa tým najhlbším odkazom celého tohto nadchádzajúceho Veľkého týždňa: Lásku bez kríža nenájdeš a kríž bez lásky neunesieš. Kvetná nedeľa je poslednou predveľkonočnou nedeľou. Začína sa ňou najdôležitejší týždeň v roku - veľkonočný týždeň, známy pod názvami Tichý alebo Veľký týždeň. V tomto roku, v období núdzového stavu v celej krajine a kvôli koronavírusu, Tichý týždeň nám bude skutočne mĺkvy. V tichu budeme pokračovať aj po veľkonočných sviatkoch a spolu s pravoslávnymi veriacimi budeme v tichosti príbytkov prežívať aj pravoslávny Veľký týždeň, počas ktorého budeme môcť seba a vlastné správanie ešte raz hlboko preskúmať.

  • Dr. Janko Šafárik, Slovák, zaradený medzi srbských vedcov

    „ Bratský slovenský národ, bohato odmenil srbstvo tým, že mu dal do služieb a adopciu synovca významného slavistu Pavla Jozefa Šafárika, tiež veľmi známeho vo vedeckom svete, Janka Šafárika, srbského vedca, spisovateľa a štátnika..." – uvádza v knihe Významní Srbi XIX. storočia (Znameniti Srbi XIX veka) redaktor Andra Gavrilović. Podľa názoru PhDr. Samuela Jovankoviča srbskí historici a bibliotekári napísali o Dr. Jankovi Šafárikovi (1814 – 1876) niekoľko vedeckých štúdií, kým slovenská historiografia akoby zabudla na svojho syna, zatúlaného v balkánskom priestore, v krajine, ktorá ešte stále nebola v úplnosti slobodná, v ktorej sa ešte stále strachovalo od tureckého nebezpečenstva. V takých podmienkach Janko Šafárik kládol v Belehrade základy srbskej vedy a kultúry. Bol členom a aj predsedom (1869–1975) Srbskej vedeckej spoločnosti, budúcej Srbskej akadémie vied a umení (SANU).

  • Modlitba – Antoine de Saint-Exupery

    Neprosím o zázrak, Pane, ale o silu pre všedný život. Nauč ma umeniu malých krokov. Sprav ma vynaliezavým a vynachádzavým, sprav ma sebaistým v správny čas.

  • Dolnozemské zlaté pero

    Spolok Slovákov z Bulharska vyhlasuje I. ročník literárnej súťaže „Dolnozemské zlaté pero". Súťaž bude prebiehať elektronickou formou a výstupom bude zborník v elektronickej podobe. Poslaním súťaže je podporiť literárnu tvorbu Slovákov žijúcich na Dolnej zemi s cieľom inšpirovať a prezentovať mladú generáciu v literárnej tvorbe v materinskom jazyku, možnosťou rozvíjať svoj talent a prostredníctvom literárnych časopisov uverejniť svoju tvorbu na Slovensku. Súťaž podporuje časopis Dotyky (časopis pre mladú literatúru a umenie) a časopis Fajauka (časopis Spolku Slovákov z Bulharska).

  • In memoriam – za Annou Bagľašovou

    Dňa 31. marca 2020 vo veku nedožitých 59. rokov zomrela Anna Bagľašová (rod. Kokavská) z Aradáča, predsedníčka MOMS Aradáč v rokoch 2011-2017, prvá predsedníčka ženského spolku v Aradáči, ktorý bol činný pri miestnom matičnom odbore a neúnavná kultúrna pracovníčka vojvodinských, najmä aradáčskych Slovákov.

  • Jarmila Hodoličová: Skromný a vzácny človek Jozef Valihora

    Keď som sa ráno 11. apríla roku 2016 pozrela do nástenného kalendára, v okienku s tým dátumom bolo napísané "JODI". Mám zvyk si zapísať narodeniny v okruhu rodiny, kolegov, známych, priateľov, dokonca našich spisovateľov. Je to taká najkrajšia časť dňa pri káve, keď prvé myšlienky venujem oslávencovi toho dňa. Spomínam, uvažujem a takto si možno aj bystrím rozum pri retrospektívnej životnej ceste jubilanta. A tých v mesiaci apríli mám zapísaných skutočne veľa. Mesiac apríl už 11. apríla narodeninami otvára kolega Jozef Valihora, 17. apríla moja kamarátka, akademická maliarka Marka Gašková, 20. apríla môj magisterský kamarát Albert Martiš, 23. apríla Vierka Benková, spisovateľka a dobrá spolubesedníčka, 24. apríla Paľo Bohuš, spisovateľ a verný piatkár spolu s mojím otcom, tiež Oľga Babylonová - Garayová, spisovateľka a za života moja známa, 25. apríla profesor Samuel Boldocký, kritik, človek ochotný vždy pomôcť. Určite som na niekoho zabudla, ale môj kalendár môže vytrpieť aj chyby.

  • Hravý svet Miroslava Hraška

    Miroslav Hraško sa narodil v dnešný deň pred tridsiatimi rokmi, 28. marca 1990 vo Vršci, v jednom z najkrajších banátskych miest. Vyrastal tiež v krásnej, malebnej, multikulturálnej Hajdušici, s väčšinovým slovenským obyvateľstvom, ktorú opisujú aj ako osadu obklopenú zeleňou. Aj keď vo Vršci ukončil strednú elektrotechnickú školu, Hajdušicu neopúšťal a nadchnutý prírodou začal sa venúvať včelárstvu, ktoré sa stalo jeho povolaním. Vo voľnom čase sa venoval maľbe a banátskej rovine. Vodorovné čiary horizontu a malé rozihrané postavičky začal na svojich olejomaľbách zobrazovať od roku 2011. Donedávna bol najmladším výtvarníkom, ktorý spolu so 62 autormi tvoril zoznam slovenského insitného umenia vo Vojvodine. Aj keď mladý, rýchlo si vytrasoval vlastnú cestu a vypestoval rozpoznateľný štýl. To nezostalo nepovšimnuté a za pomerne krátky čas sa dostal aj na Bijenale ilustrácií v Bratislave, vydaná bola knihu s jeho ilustráciami Chlapček z hrášku (alebo Mirko Hraško maľuje Janka Hraška) – za tie ilustrácie dostal veľké uznanie aj od Miroslava Cipára a zaradený bol do UNICEFovho kalendára.

  • In memoriam – za Jánom Struhárom

    Vo veku 86 rokov v minulej noci zomrel náš známy hlásateľ a novinár Ján Struhár – Strunko. Narodil sa 10. januára 1934 v Erdevíku, kde skončil základnú školu, v školení pokračoval na gymnáziu v Báčskom Petrovci a štúdium práva absolvoval na Vyššej právnickej škole v Novom Sade. K rozhlasovému mikrofónu sa prvýkrát dostal ešte v dávnom v roku 1958, po úspešnej previerke hlasových a výrazových kvalít, ktoré sa v tom čase záväzne praktizovali. Do trvalého pracovného pomeru v Novosadskom rozhlase nastúpil v roku 1963, kde najprv pôsobil ako hlásateľ a od roku 1970 aj ako novinár. Ján Struhár sa neuspokojoval s vrodenými danosťami, ale na svojom profesionálnom zdokonaľovaní tvrdo pracoval. Vďaka vrodenej empatii a príjemnému hlasu dokázal s poslucháčmi a divákmi nadviazať „blízky kontakt na diaľku" a ten vzťah a rešpekt si zachoval aj roky po tom, ako ukončil svoje profesionálne pôsobenie. Ján Struhár patril k tým našim skutočne najvzácnejším osobnostiam.

  • IN MEMORIAM: Jozef Valihora, PhD

    Dnes ráno sa tíško s nami rozlúčil univerzitný profesor vo výslužbe Dr. Jozef Valihora. Narodil sa 11. 4. 1946 v Pivnici, v rodisku zakončil základnú školu a gymnázium v Báčskom Petrovci. Vyštudoval prvý stupeň slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte v Novom Sade a v štúdiu pokračoval na Filologickej fakulte v Belehrade, kde obhájil aj magisterskú prácu. Pre doktorskú dizertačnú prácu si zvolil tému: Básnická a prozaická práca Juraja Tušiaka. Pôsobil na oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade. Okrem pedagogickej práce zaoberal sa editorskou činnosťou, literárnou vedou a prekladateľskou činnosťou. Za svoju celoživotnú prácu získal viacero ocenení a v roku 2016 mu Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny udelila Zlatú plaketu.

  • 130. výročie narodenia Samuela Širku

    Samuel Širka na narodil 25. marca 1890 v Kulpíne z rodičov: otca Samuela, stolára a matky Márie rodenej Šimove, krajčírky. Základnú školu skončil v rodisku a do gymnázia chodil v Sarvaši, skadiaľ bol pre svoje slovenské presvedčenie koncom štvrtého ročníka vylúčený. V ďalšom školení pokračoval na novosadskom srbskom gymnáziu, kde v roku 1909 zmaturoval. Teológiu vyštudoval v Bratislave. Kňazskú službu začal kaplánovaním v Békešskej Čabe, odtiaľ roku 1915 odchádza do Mokrej v Rumunsku a v roku 1922 si ho vyvolil slovenský evanjelický a.v. cirkevný zbor v Aradáči za svojho farára. Roku 1925 sa stal seniorom Banátskeho seniorátu. Túto funkciu zastával do svojho odchodu do Hložian roku 1928. V období rokov 1932 – 1944 bol báčskym seniorom. Okrem hložianskeho cirkevného zboru zaopatroval aj filiálne zbory v Begeči a Čeláreve. Zomrel v novosadskej nemocnici 27. júna 1959 a pochovaný bol v Hložanoch.

  • Keď bomby padali

    Kto to nezažil, a nikomu to neželáme, ťažko si dokáže predstaviť bombardovanie a vojnu. Keď sirény ohlasujú vzdušný útok, keď z rádia či televízora, po prerušení programu upozorňujú: „Vypnite prúd a plyn, otvorte okná, spustite rolety, vezmite si najnevyhnutnejšie veci a ponáhľajte sa do úkrytu." Zažili sme nielen to, ale desaťročie predtým, aj veľkú biedu, embargo, obchodnú blokádu, život bez paliva, liekov, bez prúdu... Zažili sme aj hyperinfláciu, keď peniaze prakticky za pár hodín strácali hodnotu a keď predajne boli prázdne. Dnes, keď si pripomíname 21 rokov od NATO agresie, sme tiež v strachu a zavretí vo svojich domoch. Máme zavedenú 12-hodinovú policajnú hodinu a izoláciou bojujeme proti koronavírusu. Aj počasie sa akoby sprisahalo proti nám a namiesto jarného slnka dnes celý deň sneží.

  • Výzva ÚSŽZ

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) nedávno schválil granty, z ktorých sa však niektoré, pre mimoriadnu situáciu, reálne nebudú môcť realizovať. Preto sa na všetkých obracajú s výzvou, aby objektívne a zodpovedne zvážili možnosť reálneho využitia schválených finančných prostriedkov, predovšetkým na aktivity, ktoré sú plánované na I. polrok tohto roku 2020. Ak nevidíte reálnu možnosť uskutočnenia plánovanej aktivity, vyzývajú bezodkladne oznámiť takúto skutočnosť ÚSŽZ, aby sa vyhlo zbytočným administratívnym úkonom a zbytočným finančným výdavkom.

  • Medailón z Nadlaku

    Návšteva Nadlaku mi vždy pripomenie niečo z detstva v mojom meste na Slovensku. Tiež sme mali lavičku pred domom kde som sedávala a strážila malé kuriatka ktoré sa pásli na tráve, ale také tunely pre sliepky z ulice do dvora som videla len v Nadlaku. Zdravili sme vždy všetkých čo išli okolo, či sme poznali alebo nie. Tie časy u nás sú už dávno preč, no som rada, že u Vás ešte nie.

  • Jar, príroda a poézia

    20. marca o 4.50 h stredoeurópskeho času sa začala astronomická jar. Dátum 21. marec, ktorý sme donedávna označovali za prvý jarný deň už neplatí. Od roku 2012 sa jar v našom časovom pásme začína vždy 20. marca a od roku 2048 sa bude objavovať aj dátum 19. marca. V týchto dňoch, a na štarte nového vegetačného obdobia, treba sa pokloniť nielen jari a prírode, ale aj lesom a poézii.

  • Kulpín a jubileá

    V roku 2020 Kulpínčania oslavujú 275 rokov súčasného Kulpína vybudovaného na dnešnej lokalite a pripomínajú si aj jubileá významných osobností: 220 rokov narodenia a 145 rokov úmrtia evanjelického farára Daniela Koléniho, 190 rokov narodenia srbského patriarchu Georgija Brankovića, 130 rokov úmrtia evanjelického kňaza, prozaika, publicistu, učiteľa, národnopolitického dejateľa Félixa Kutlíka, 70 rokov od smrti majiteľa kulpínskeho kaštieľa, zemepána Djoku Dundjerského... A pred sedemdesiatimi rokmi 21. júla 1950 sa v Kulpíne narodil univerzitný profesor, historik, literárny historik, prekladateľ učebníc a vydavateľ bibliofílií Samuel Čelovský.

  • Drastické opatrenia

    Zákaz pohybu: v mestách osobám starším od 65 a na vidieku od 70 rokov, policajná hodina od 20. – 5. h, vojsko na uliciach, tresty za porušenia budú vysoké. Predvolebné aktivity sa prerušujú. Uvažuje sa o zrušení medzimestskej a mestskej dopravy. Čína nám zašle veľkú pomoc, pomoc a odborníci prichádzajú do Srbska v sobotu. Potravín máme nadostač. Toto je dvanásty deň, dnes máme 72 nakazených. Tieto a ďalšie mimoriadne opatrenia a informácie zverejnil dnes srbský prezident Aleksandar Vučić a premiérka Ana Brnabićová.

  • Pokyny SEAVC počas núdzového stavu

    Biskupský úrad Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku všetkým zborom a fíliám SEAVC v Srbsku 16. marca 2020 adresoval Smernice pre zbory počas núdzového stavu v štáte. V nich sa odporúča ohraničenie počtu prítomných na bohoslužbách a pohrebných zhromaždeniach v zatvorených priestoroch, prerušujú sa prípravy konfirmandov a práce s mládežou a deťmi a odporúča sa tiež odročenie sobášov a krstov. V pokynoch sa uvádza:

  • V Srbsku vyhlásený núdzový stav

    Prezident Srbska Aleksandar Vučić dnes večer, po schôdzi Krízového štábu, v príhovore prostredníctvom priameho TV prenosu a na mimoriadnej tlačovej konferencii zverejnil rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu na území celej krajiny. Rozhodnutie nadobúda platnosť ihneď. Podľa jeho slov dnes už máme 48 nakazených. Od zajtra sú zavreté školy, fakulty, škôlky, nieto tréningov, športu... Ohraničuje sa práca reštaurácií, predajní... „Zahraničným občanom odkazujem, aby nechodili do Srbska a našich občanov v zahraničí tiež prosím, aby mali ohľadu voči svojmu národu a nateraz sa radšej nevracali, lebo ich očakáva karanténa," zdôraznil prezident Vučić. Každý kto do Srbska prichádza bude musieť byť v karanténe od 14 do 28 dní, v závislosti od toho, z ktorej krajiny prichádza. Do nemocníc vstup bude zakázaný. Vojsko a polícia bude na všetko dozerať, za porušovanie príkazov hrozí trest väzenia do troch rokov.

  • Plán príchodu Tolstoja do Nového Sadu

    Na začiatku 20. storočia sa Lev Nikolajevič Tolstoj chcel tajne presťahovať do Nového Sadu. Posledných pár rokov v živote veľkého spisovateľa nebolo totiž najšťastnejších. Pre svoje pokročilé spoločenské postoje sa dostal do konfliktu so šľachtou, autoritami, cirkvou a aj rodinou. Nový Sad si nie náhodou zvolil za svoje útočisko. Počas posledných siedmich rokov života osobným spisovateľovým lekárom v Jasnej Poľane bol Slovák z Ružomberku Dušan Makovický, vynikajúci odborník , ktorý sa podieľal aj na prekladaní a tlačení Tolstého diela mimo Ruska. Olga, sesternica Dušan Makovického bola vydatá za prominentného právnika v Novom Sade, politicky angažovaného aktivistu za národné práva, Miloša Krna.

  • Sme zodpovední?

    V Srbsku do 18:00 bolo zaznamenaných 35 prípadov koronavírusovej infekcie, oznámilo Ministerstvo zdravotníctva na internetovej stránke www.covid19.rs. Epidémia koronavírusu prinútila svet k tvrdým opatreniam, ktorými sa európske vlády snažia potlačiť pandémiu. Niekoľko krajín vyhlásilo preto stav núdze a čoraz viac vlád sa rozhoduje zatvoriť školy, škôlky, univerzity a reštaurácie. Naše štátne vedenie ešte vždy také opatrenia neprikázalo. Svojvoľne, mnohí rodičia dnes predsa svoje deti nepustili do školy. Na rozdiel od škôl, z preventívnych dôvodov sú zrušené zápasy a predstavenia v uzavretých priestoroch. Zo SVD z Báčskeho Petrovca informujú, že Rock opera SND, ktorú mali mať na programe v nedeľu 15. marca je odročená na 7. mája 2020. Kulpínski volejbalisti oboznamujú svojich fanúšikov, že do ďalšieho zápasy budú hrať bez prítomnosti publika. Podujatia na otvorenom priestore však nie sú zakázané. Tak v Novom Sade, na plató SPENSu od včera a do nedele prebieha festival klobásy Dunajských regiónov.

  • Bot robot a bot človek

    Výraz „bot" je skrátené pomenovanie internetového robota, čiže je to počítačový program, ktorý pre svojho majiteľa opakovane vykonáva nejakú rutinnú činnosť na internete – obvykle odosiela a spracováva požiadavky na služby vzdialených serverov. Toto slovko má však aj prenesený význam. Internetový portál „Vukajlija" uvádza viac definícií tohto slovka, okrem iného aj to, že je bot výrazne sprostý a nezodpovedný človek. Alebo aj to, že je bot nebezpečný druh kliešťa (krpelj), ktorý sa udomácnil na spoločenských sieťach. Vukajlija poskytuje aj radu, ak sa na vás zakvačí taký nákazlivý kliešť, nepoužívajte žiadne agresívne metódy, lebo ten parazit má za cieľ vzbudiť u slušných a poctivých ľudí hnev a nenávisť, čoho je on plný. Bota nemožno zmeniť, lebo je on bezcitný, nezodpovedný a plný zloby. Ak reagujete na jeho špinavé, urážajúce komentáre, robíte vskutku jemu radosť a službu, lebo sa mu podarilo tú jeho nenávisť preniesť na vás a šírite ju ďalej. Treba ho radšej ignorovať. Mládež výraz bot často používa pre zosmiešnenie niekoho.

  • Koronavírus: Srbsko má ďalšie potvrdené prípady ochorenia

    V Srbsku dnes do 20. hodiny potvrdili ďalších 13 prípadov nákazy vírusom Covid 19 čím sa počet chorých zvýšil na 18. Zverejnené je na webovej stránke Ministerstva zdravotníctva Republiky Srbsko venovanej aktuálnej situácii v krajine na adrese www.covid19.rs. Epidemiológ Predrag Kon vyhlásil, že je toto začiatočná fáza nákazy Korona vírusom pričom sa odhaduje, že čoskoro dôjde k lokálnej transmisii, keď začnú podliehať vírusu aj tí, čo s nakazenými boli v kontakte. „Musíme sa dobre organizovať v zmysle dozoru a sledovania situácie a pokúsiť sa prolongovať prípadnú epidémiu." povedal Kon ozrejmujúc, že by následky mohli byť omnoho jemnejšie, ak by epidémia vypukla na jar, ako v zimnom období. Povedal tiež, že „epidémia nie je nemožná a najkritickejším obdobím bude obdobie okolo Veľkej noci". Prezident Srbska Aleksandar Vučić vyjadril presvedčenie, že sa naša krajina môže vyhnúť chaotickej situácii aká sa vytvorila v jednotlivých európskych krajinách a radí dodržiavať odporúčané hygienické opatrenia a nepodliehať panike.

  • Zima s knihou 2020

    Putovná prezentácia knižnej produkcie Slovenského vydavateľského centra (SVC) z Báčskeho Petrovca, 13-ročná akcia Zima s knihou, v tomto roku sa začala 06.februára na Starej fare v Kysáči, kde svoje najnovšie knihy predstavili minuloročná jubilantka, poetka a spisovateľka Viera Benková, poetka, spisovateľka a prekladateľka Zdenka Valentová Belićová a básnik, spisovateľ, prekladateľ a bibliograf Víťazoslav Hronec. Ďalšia akcia bola v Hložanoch, kde okrem iného, predstavili básnickú zbierku Ladislava Čániho Deväť kruhov noci. Akcia ďalej namierila do Padiny a Kovačice a tam predstavili novú knihu pre deti Jána Valentu Bránky veršovanky. Potom pokračovala v Petrovci, Hložanoch a v Novom Sade na Medzinárodnom knižnom veľtrhu. Včera zavítala aj do Kulpína. Riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík predstavil vlaňajšiu knižnú produkciu SVC, spisovateľka Viera Benková hovorila o svojich najnovších publikáciách a prekladateľka Katarína Pucovská priblížila dielo kysáčskeho rodáka a kulpínskeho učiteľa Daniela Pixiadesa.

  • Viere Benkovej Cenu Spolku slovenských spisovateľov

    Žena, so svojim jemnocitom, meditatívnosťou a filozofickým rozmerom, ale aj lyrickým prístupom k realite, sa nevzdáva a stále pokračuje v hľadaní harmónie života. Veď, to je asi aj tá najhlbšia podstata a poslanie ženskej existencie. Neničiť a nebúrať, ale plodiť a tvoriť, pozdvihovať, robiť lepším, spájať a harmonizovať svet vôkol seba. Šíriť a rozdávať dobro a lásku. Lebo, láska je soľou zeme, láska je stromom života. Tá podstata života je zhrnutá vo výberoch z poézie Viery Benkovej Herbár zeme (2015) a Studňa (2019), ktoré Spolok slovenských spisovateľov (SSS) z Bratislavy vydal tejto svojej členke a našej prvej dáme poézie, ktorej včera v Báčskom Petrovci predseda SSS Miroslav Bielik udelil Cenu Spolku slovenských spisovateľov za celoživotné dielo . V ústrety dnešnému Medzinárodnému dňu žien jej odovzdal aj kyticu ruží. Blahoželáme!

  • Schválené a neschválené žiadosti o dotácie 2020 ÚSŽZ

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí oznamuje všetkým žiadateľom o dotácie na rok 2020 konečné výsledky – protokoly schválených a neschválených žiadostí o dotácie na rok 2020.

  • Medzinárodný knižný veľtrh v Novom Sade

    V Novom Sade na Novosadskom výstavisku v týchto dňoch sa zjednotene prezentuje literatúra, umenie a vzdelávanie. V utorok 3. marca otvorili tradičný Medzinárodný knižný veľtrh a Výstavu umenia Art Expo a včera a dnes sa k nim pridalo aj tretie podujatie: Veľtrh vzdelávania Putokazi. On trval iba dva dni, kým knižný veľtrh a výstava umenia potrvajú do pondelka 9. marca. Na knižnom veľtrhu sa pravidelne predstavujú aj naše slovenské vydavateľstvá a knihy slovenských autorov. Medzi dvomi veľtrhmi najviac slovenských kníh vydalo SVC z Báčskeho Petrovca, ktoré tentoraz vystavuje najnovšie tituly Viery Benkovej, Zdenky Valentovej Belićovej, Ladislava Čániho, Daniela Pixiadesa, Víťazoslava Hronca, Zoroslava Jesenského, Jána Valentu a ďalších, tiež aj Miroslava Bielika z Bratislavy v preklade do srbčiny. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov dnes predstavil sedem svojich najnovších titulov.

  • Austrália, Terra Incognita

    píše Ján Kulík

    Posledne sa v tlači môjho starého kraja, Juhoslávie, hodne píše o „probléme" odchodu mladých za vidinou lepšieho života a môžem povedať, že im ani Austrália nestojí stranou. Aj sem prichádzajú, ale už nie v takom počte, ako v 70-tých rokoch XX. st. Aj my sme prišli práve vtedy, v januári roku 1970. Vlastne, v tom čase sme tu medzi nami každý týždeň vítali aj po niekoľko rodín. Austrália vtedy prijímala aj „lopatášov". Práca pre nekvalifikovaných bola všade. Boli tu, vlastne ešte vždy aj sú, rozličné bitúnky, mäsokombináty, kožiarne... lenže dnes to už nejde „hladko". Preferujú sa kvalifikovaní prisťahovalci s nejakým remeslom, so školským vzdelaním a hlavne s určitou znalosťou angličtiny, avšak ešte vždy tu fungujú aj rýchlokurzy angličtiny...

  • Pocta poézii, žene a nehynúcej ženskosti

    V Nadlaku sa koncom februára konalo pozoruhodné podujatie, na ktorom sa stretli záujemcovia o slovenské písané slovo. Prvá časť tohto nevšedného počinu sa konala 27. februára na pôde centrálneho sídla Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, kde prebehlo stretnutie členov Literárneho spolku Ondreja Štefanka s dvoma z najvýznamnejších súčasných poetiek na Slovensku - Hanou Koškovou a Danou Podrackou. Na druhý deň podujatie pokračovalo vzdaním holdu poézii, ale aj žene a nehynúcej ženskosti. Stretnutie navrhli, zorganizovali a pripravili docentka Dagmar Mária Anoca a Želmíra Makóová, vedúca mestskej knižnice. Stretnutie prebiehalo dvojjazyčne, pretože účastníčkami boli poetky zo Slovenska, Srbska a Rumunska, píšuce svoje básne v slovenskom, rumunskom, no aj srbskom jazyku.

  • Nedostatok pracovnej sily?

    Mesto Nový Sad a Národná služba pre zamestnávanie – Filiálka Nový Sad v stredu 4. marca 2020 usporiadajú 30. veľtrh zamestnávania. Prebiehať bude v Master stredisku Novosadského veľtrhu v čase od 10. do 15. hodiny. Účasť na ňom potvrdilo zo 60 firiem, ktoré prihlásili vyše tisíc voľných pracovných miest v elektrotechnickej, komerčnej, obchodníckej, stavebníckej, strojníckej, zdravotníckej, textilnej, pohostinskej a iných oblastiach. Už , zdá sa, nebudeme bojovať so zvyškom pracovnej sily, lež už s jej nedostatkom. V petrovskej obci sme napríklad v týchto dňoch do poštových schránok dostávali letáčik s pracovnou ponukou. Ponúkajú prácu stolárom, krajčírom a tapetárom. Na letáku sa uvádza, že je ponuka na plný pracovný úväzok, víkendy sú nepracovné a preprava zabezpečená.

  • 25 rokov Šachového klubu Kulpín

    Šach má v sebe prvky umenia, vedy a športu. Rozvíja logické myslenie a cvičí pamäť, zvyšuje inteligenciu hráčov, pomáha rozvinúť trpezlivosť a prospieva v mnohých iných oblastiach. Všetko to mali na zreteli kulpínski šachisti, keď pred štvrťstoročím zakladali šachový klub. Keďže si uvedomovali význam šachu v rozvoji inteligencie a v logike myslenia, osobitnú pozornosť venovali žiakom. Toho sa dodnes držia a preto aj ich stretnutia, ktoré pravidelne mávajú vo štvrtok večer a v nedeľu predpoludním, bývajú v školskej budove. V škole pôsobí aj šachová sekcia, ktorú úspešne vedie učiteľ Radoslav Kolarski. Predsedom klubu od samotného začiatku je Dušan Vida. Klub má zo štyridsať členov, dospelých a žiakov, a tých čo pravidelne prichádzajú na stretnutia je asi pätnásť. V sobotu 29. februára v školských priestoroch usporiadali výročné zhromaždenie, na ktorom boli nielen domáci, ale aj hostia, a na ňom analyzovali prejdenú cestu a stanovili si plány na tento rok.

  • Meter klobásy za 500 dinárov

    Najznámejšia klobasiáda v Srbsku – „Kobasicijada Turija" počas tohto víkendu záujemcom ponúka možnosť zábavy, jedla a kúpy klobás a iných mäsových výrobkov. No nielen to, počas celého víkendu sú v ponuke aj jedlá z roštu, bravčový a ovčí paprikáš, morčacia domáca polievka... Sto ľudí, sto chutí, každému žeby bolo po chuti... Okrem jedla, zábavy a lokálnych kultúrnych obsahov, organizátori ponúkajú aj kúsok svetového guštu - kus z guinnessovej klobásky, ktorá je každoročne o jeden meter dlhšia a ktorou obyvatelia tejto malej osady každoročne prekonávajú vlastný rekord. V tomto roku klobása dosiahla 2036 metrov. Asi jeden meter na každého obyvateľa Turije. Festival má aj súťažný ráz a tentoraz najchutnejšiu klobásu urobil Petrovčan Miroslav Lačok, majiteľ firmy Petro – kul. Víťazstvo na tak významnom festivale iste je dobrou reklamou pre petrovskú klobásu.

  • Maškaráda a Bele poklade

    Maškaráda – maskovaný sprievod v organizácii Múzea Vojvodiny z Nového Sadu sa zorganizoval už 25. krát s cieľom odohnať zimu a privolať jar a zaspomínať si na fašiangové zvyky. Podujatie sa organizuje v ústrety pravoslávnemu sviatku Bele poklade, ktorý je, podobne ako aj Popolcová streda, hraničným obdobím medzi fašiangovou dobou hostín a karnevalov a prichádzajúcim pôstnym obdobím. Na podujatí sa aj tohto roku zúčastnilo zo päťsto maskovaných účastníkov rôznych vekových kategórií: škôlkari, základoškoláci, stredoškoláci, ale i dospelí. Defilovalo sa novosadskými ulicami Dunajskou, Zmaj Jovovou, Kráľa Alexandra, ulicou Modene, Bulvárom Mihajla Pupina... V maškarnom zástupe pochodovali aj masky žiakov našich slovenských škôl a petrovské masky boli nielen povšimnuté, ale aj odmenené.

  • Čo je Vojvodina?

    Môže si Vojvodina žiadať status republiky? Áno, lenže tu nejde o „novú historickú ústavnú dohodu", lež o uznanie historickej skutočnosti a túto, svojím podpisom ručil aj kráľ SHS, či neskoršej Juhoslávie. Autonómna Vojvodina nie je ani výmyslom komunistickej Juhoslávie, keďže jej korene siahajú ešte do ríše Habsburgovcov a preto naši kňazi pri opisovaní „nového kraja" neraz spomenú aj „srbskú Vojvodinu". V rámci ríše, už vtedy zásluhou (vzburou) srbského živlu, dosiahla sa určitá autonómia (nemalo ju ani Slovensko) a ako taká, autonómna Vojvodina bola vyznačená aj na školských mapách Rakúsko-Uhorska.

  • Popol na hlavách – znamenie začiatku pôstu

    Dnes je Popolec, čiže Popolcová streda. Začína sa pôstna doba. „Posypanie hlavy popolom je symbolické gesto nového začiatku, " povedal na dnešnom pôstnom večierku v Kulpíne Sladjan Daniel Srdić, ev. farár cirkevného zboru z Jánošíka, ktorý na zborovú návštevu do Kulpína prišiel s predstaviteľmi CZ Hajdušica, kde je administrátorom cirkevného zboru. Vzácnych hostí a domácich viery v zborovej sieni privítal domáci kňaz Jaroslav Javorník. Po úvodnej pôstnej pesničke nasledovala priliehavá duchovná úvaha hosťujúceho kňaza, ktorý si za jej základ zvolil Matúšovo evanjelium: „Varujte sa prejavovať zbožnosť pred ľuďmi preto, aby vás videli; ináč nemáte odplatu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach..." Po prednáške jednu pieseň zaspieval kulpínsky cirkevný spevokol.

  • Selenčské sláviky 2020

    Počas minulého víkendu, 22. a 23. februára, Selenčou sa ozývala slovenská ľudová pieseň. Na dvoch koncertoch so spoločným názvom Selenčské sláviky 2020 sa v dome kultúry v Selenči sa zišlo 65 spevákov, malých sólistov a 34 členov orchestra ZŠ Jána Kollára a Komorného zboru Zvony zo Selenče. Všetci účastníci vystupovali v ľudovom kroji. Orchestrom dirigoval doktor hudobnej pedagogiky Juraj Súdi, ktorý zároveň mal na starosti aj úpravu piesní a nacvičovanie spevákov, v čom mu, keď treba pomáhajú aj členovia rodiny. Usilovne pracovali od začiatku školského roka, teda od prvého septembra a táto ich polročná snaha bola korunovaná dvomi úspešnými koncertmi, z ktorých prvý trval poldruha hodiny a druhý celé dve hodiny. Festival nie je súťažného rázu, ním sa chce upevniť a prehĺbiť láska k ľudovému spevu a kroju a priprávať deti na verejné vystupovanie.

  • Pavlovi Babkovi Cena ministerky kultúry SR

    Ministerka kultúry Slovenskej republiky Ľubica Laššáková dnes odovzdala Cenu ministerky kultúry SR za rok 2019 jedenástim tohtoročným laureátom. O udelení ocenenia významným osobnostiam v oblasti profesionálneho umenia rozhodla na základe hodnotiacej komisie, ktorá v tomto roku medzi kandidátov zaradila aj majiteľa Galérie Babka Kovačica Pavla Babku. Jeho vyznamenala za „šírenie dobrého mena slovenského insitného umenia prostredníctvom výstav organizovaných súkromnou Galériou Babka Kovačica na významných podujatiach v zahraničí a za podporu uchovávania a rozvíjania insitného umenia slovenskej komunity vo Vojvodine". Slávnostné odovzdávanie ocenení prebiehalo dnes vo výstavných priestoroch Dvorany Ministerstva kultúry v Bratislave. Gratulujeme!

  • VK Kulpín si razí cestu dopredu

    VK Partizan – VK Kulpín 1:3 ( 22:25, 25:15, 20:25, 20:25).

    Volejbalisti VK Kulpína od začiatku augusta usilovne trénovali, čo sa pozitívne odzrkadlilo aj na ich výsledkoch – doteraz zaznamenali 10 výhier a iba jednu prehru. Spolu s VK Bečejom sú hlavným kandidátom na postup do prvej zväzovej ligy... No, víťazná cesta býva aj hrboľatá, a ako to Slováci hovoria: Človek mieni a Pán Boh zmení...

  • Naprieč Vojvodinou

    Krátka letmá foto reportáž: Banát-Sriem-Báčka, Kovačica, Pazova, Petrovec. Ráno štart v Báčke a cez Sriem, do večera absolvovať celodennú túru do Banátu. Na príjazdovej ceste do Kovačice vítali nás vetroparky a v mekke svetovej insity nadchli mega obrazy zdobiace steny v Rekreačnom stredisku Relaxe. Na fare pozornosť upútal zarámovaný biblický text v kovačickom cirkevnom zbore číslo 2, v takzvanom „chudobnom zbore". A potom už nasledovalo bohaté nasýtenie telesné. V galériách krásne naivné umenie, ktoré svetovo preslávilo túto našu slovenskú dedinu, ktorá gravituje k Belehradu . Pri odchode z Kovačice nás zas vyprevádzali otáčajúce sa veterné turbíny a banátska šíra rovina. Z nového Pupinovho mosta letmý očarujúci pohľad na západ slnka.

  • Medzinárodný deň materinského jazyka

    Všetky členky UNESCO, medzi ktorými aj naša krajina, každoročne, od roku 2000, si 21. februára pripomínajú Medzinárodný deň materinského jazyka. Ústredné oslavy v Srbsku prebiehajú v Kovačici a to predovšetkým vďaka Pavlovi Babkovi, majiteľovi Galérie Babka, ktorý si pred dvadsiatimi rokmi smelo určil plán a začal organizovať toto podujatie. O dvadsaťročnej skúsenosti a o dosiahnutých výsledkoch hovoril aj 17. februára 2020 v sídle UNESCO v Paríži, kde prezentoval dokumentárnu výstavu o doterajších oslavách dňa materinského jazyka v Kovačici. Dnes túto výstavu sprístupnili aj návštevníkom Galérie Babka, no predtým v Rekreačnom stredisku Relax a na plató medzi Galériou insitného umenia a Galériou Babka usporiadali príležitostný program. Prítomných privítal predseda Obce Kovačica Milan Garašević, ktorý podčiarkol, že je dnešný deň pre Kovačicu osobitným dňom, keďže v tomto multietnickom prostredí, v ktorom sa hovorí piatimi jazykmi, Medzinárodný deň materinského jazyka prebieha už dvadsiatykrát. Aj vďaka tomu Pavlovi Babkovi na pondelok 24. februára 2020 ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková odovzdá Cenu kultúry za rok 2019.

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné komentáre

Posledné články