Voľby

Voľby

VOĽBY V KULPÍNE
 
- Majú veľmi dlhú tradíciu
 
Najprv o tohtoročných
 
11. máj 2008 VOĽBY: PARLAMENTNÉ, POKRAJINSKÉ, LOKÁLNE a v Kulpíne aj voľby do Rady Miestneho spoločenstva
 
Účasť na voľbách na území obce B. Petrovec
 
Z celkového počtu voličov, ktorých je v B. Petrovskej obec 12.319 volieb sa zúčastnilo 7.827 čiže 63,5% ( KULPÍN 61,9%)
1. Za Európske Srbsko -  Boris Tadić   5.298  -  67,69%
2. SRS - Dr. Vojislav Šešelj  1.093   - 13,96 %
3. LSD - Čedomir Jovanović 680  -  8,69
 
Keď ide KULPÍN 
 
z oprávnených 2.412 voličov volieb sa zúčastnilo 1436. Pre  nové zloženie obecného parlamentu  Kulpínčania najviac hlasov dali koalícii Za Európsku Vojvodinu-Boris Tadić - 469 hlasov .
Do RADY MS sa volilo 9. členov.
  1. Zima Pavel - 1033
  2. Cesnak Branislav - 885
  3. Govorčin Gavra - 844
  4. Gaža Jan - 779
  5. Haška Vladimir - 758
  6. Korunjak Mihal - 749
  7. Gaža Pavel - 732
  8. Lačok Jan - 673
  9. Vida Mihal - 527
Nasledujúci kandidáti nezískali dostatočný počet hlasov:
Medovarski Ana - 519, Radanov Todor - 518, Kolarski Stevan - 490, Širka Jaroslav - 472  Đuga Ana - 451, Zelenak Jaroslav - 390, Prodanov Spasoje - 342, Lovre Lejla - 328, Zelenak Mihal - 308, Nakić Aleksandar - 289 
 
 
- prezidentské voľby:
20. januára 2008 - prezidentské voľby – prvé kolo
1. Tadić – 911 hlasov,
2. Nikolić – 330 hlasov,
3. Jovanović – 139hlasov,
4. Mrkonjić – 39 hlasov,
5. Ilić – 35 hlasov,
a nasledujú Pasztor, Karićová, Rističević, Dobričanin s menším počtom hlasov.
 
3. februára 2008 - prezidentské voľby - druhé kolo
Úhrný počet voličov: 2 378
Volieb sa zúčastnilo: 1 740 (73,2 percenta)
1. Borisa Tadića podporilo 1 340 (77,01 percenta)
2. Tomislav Nikolić získal 388 hlasov (22,3 percenta).
 
- V pokračovaní:
Z DEJÍN KULPÍNSKEHO VOLEBNÉHO OKRESU
 
Kulpín bol strediskom volebného okresu do Uhorského parlamentu.
Do KULPÍNSKEJ VOLEBNEJ JEDNOTKY patrili Kulpín, Nový Futog, Starý Futog, Starý Kir (Zmajevo), Begeč, Čeb (Čelárevo), Piroš (Rumenka), Hložany, Sentiván (Despotovo), Kysáč, Nová Šova a Stará Šova (Ravno Selo), Buľkes (Maglić) a Petrovec.
 
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
 
Voľby do uhorského parlamentu ROK 1869
 
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
 
Principiálnosť štátoprávnych požiadaviek slovenského národa je hlavnou politickou črtou prvej slovenskej politickej strany. Túto principiálnu politickú líniu memoranda reprezentovalo politické zoskupenie, ktoré dostalo názov Stará škola slovenská (memorandisti). Ďalším rysom slovenskej politiky je nejednostnosť a prítomnosť rozkolu. Rakúsko-uhorským vyrovnaním (1867) došlo aj k zmene politických pomerov a na scéne sa objavila liberálnejšia Nová škola. Rozkol v národnom tábore nakoniec vyhrali memorandisti a presadil sa principiálny program. Podobných názorových stretov sa histórii SNS vyskytlo niekoľko, nakoniec sa vždy presadil principiálnejší postoj či radikálnejšia línia politiky. V konzervatívnom slovenskom prostredí a počas reštrikčného maďarského šovinizmu sa preto podarilo Starej škole vo voľbách 1869 presadiť len jedného poslanca a aj ten kandidoval mimo územia Slovenska, za Kulpín vo Vojvodine.
ww.sns.sk
 
29. marca 1869 v Uhorsku sa konali voľby do parlamentu, v ktorých boli úspešní štyria kandidáti z dvadsiatich dvoch kandidujúcich Slovákov. Za okres Kulpín (Srbsko) bol zvolený podpredseda Matice slovenskej a predstaviteľ Starej školy slovenskej Viliam Pauliny - Tóth. Viliam Pauliny - Tóth – podpredseda Matice slovenskej a čestný člen Matice srbskej, veľký priateľ Svetozara Miletića - na týchto voľbách zvíťazil a tak sa stal druhým Slovákom v Uhorskom parlamente ( po Ľudovítovi Štúrovi ).
Podľa dr. Jána Siráckeho... bola dôležitá aj voľba podpredsedu Matice slovenskej Viliama Paulínyho-Tótha za poslanca kulpínskeho volebného okresu roku 1869, ako výsledok slovensko - srbskej spolupráce datujúcej sa už od roku 1845. Tieto voľby, podľa jeho názoru, znamenali začiatok intenzívnejšieho procesu národného a politického aktivizovania slovenského ľudu na juhoslovanskej Dolnej zemi.
 
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
 
Voľby do uhorského parlamentu ROK 1905
 
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
 
Petrovec sa na prahu druhej polovice 19. storočia stal koncentrujúcim ohnivkom tunajších vzdelancov tým, že sa argumentovane, kresťansky a ľudsky postavil proti šíreniu maďarizácie v Uhorsku. Petrovec sa stal známym vo svete ako najtvrdšia bašta slovenskosti v Uhorsku, na ktorú sa potom úspešne opieralo okrem iných i silné štúrovské hnutie. V novembri 1904 bolo v Petrovci osemtisícové srbsko-slovenské zhromaždenie, ktoré proti maďarizačnému školskému návrhu zákona vynieslo protestnú rezolúciu na Uhorský snem. Pre nastávajúce voľby do Uhorského snemu navrhnutý bol Milan Hodža, ktorý na voľbách 26. januára 1905 aj presvedčivo zvíťazil. Aj o rok, keď sa krajinské voľby zopakovali, v Kulpíne roku 1906 zvíťazil Milan Hodža ako spoločný slovensko-srbský kandidát. Zopakovalo sa to, že najväčší dobový celosvetový politik dostáva vstup do krajinského snemu cez Petrovec.
Prevzaté z webovej stránky mesta Martin ZAHRANIČNÉ VZŤAHY
 
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-
 
Na návrh známeho srbského politika a publicistu Jašu Tomića (bol zaťom Svetozara Miletića , ktorý mu vštepil sympatie voči Slovákom) kandidátom na poslanca Kulpínskeho volebného okresu sa stal Milan Hodža. Počas predvolebnej kampane Hodža navštevuje Kulpín a keďže mal veľa priateľov z radov vzdelaných Srbov, voličom sa prihovoril po slovensky a srbsky.
Milan Hodža navštívil Kulpín ešte raz roku 1936, ale vtedy už ako predseda československej vlády.

Letmo

Michal Babinka (1927 – 1974)

Priestor

...Toto je poradím nenaznačený svetadiel
zemegule leta:
tá vzletná letmosť perleťová
výkričník číchsi enigiem a sena
tá radosť rozhrabaná v znení
niečieho srdca
a rúk

To je už iba sen
a raz aj tuhé
zomieranie

 

Posledné komentáre

Posledné články