FK Kulpín

FK Kulpín

erb
FK KULPÍN
 
prvé začiatky...
Do roku 1930 v Kulpíne nejestvovala športová organizácia a to znamená, že sa ani futbal nehrával organizovane. To však neznamená, že mladí v tom období nepoznali futbal. Tento druh športu do Kulpína priniesli chlapci, ktorí v tom čase mali styk s Petrovcom, buďto odchádzali tam alebo boli obchodnými učňami v Petrovci. Podľa rozprávania niektorých ešte živých fanúšikov alebo priamych účastníkov futbalu, jestvovali určité skupiny mladíkov, zoradených z najbližších ulíc, ktorí na voľnom priestore a najčastejšie na takzvaných „jamách“, ktorých bolo vôkol dediny hodne, hrávali futbal.
V tom čase v Petrovci sa už hrával futbal organizovane, bolo viac klubov, z ktorých sa niektoré rozpadli a nové vznikali. Tak roku 1930 v Petrovci sa rozpadol vtedajší futbalový klub Slávia a jej vedúci ponúkli vtedajším kulpínskym chlapcom kopačky a dresy. Bol to prvý podnet pre Kulpínčanov, aby založili futbalový klub a nastupovali organizovane. Tej neľahkej priekopníckej práce chopili sa Ján Valentík (krajčír), Daniel Danko (obchodník), Lukáč Nongrádi, Ján Vida a iní. Keďže finančných prostriedkov nemali, rozhodli sa na zbierkovú akciu. Avšak: „...kým sme zbierku vykonali, ktorá bola viac než skromná, vedenie Slávie výstroj predalo.“ – poznamenal jeden z prvých kulpínskych futbalistov.
V máji roku 1930 zbierkovú akciu na zakúpenie výstroja zorganizoval Ján Valentík (krajčír) a Michal Maglovský (stolár) za pomoci vtedajších entuzijastov a milovníkov futbalu a tak sa im konečne podarilo v Novom Sade kúpiť 10 dresov červeno-citrónovej farby. Ostatnú výstroj si podľa možností každý zaobstaral sám. Vtedy sa zoskupilo niekoľko najlepších hráčov čo malo úplnú výstroj, fanúšikovia a poprední občania ktorí prejavili záujem o futbal a rozhodli sa, že založia futbalový klub. Ten prvý klub bol bez mena a nemal ani vedenie, ale jednotlivé záležitosti vykonávali tí čo mali viac voľného času.
Takto založený klub počas leta roku 1930 zohral niekoľko zápasov mimo Kulpína, lebo vlastného ihriska nemali. Podľa údajov, prvý zápas kulpínski futbalisti zohrali v Petrovci s vtedajším celkom SŠK a zápas prehrali výsledkom 4:0. Na tomto zápase v Petrovci futbalisti Kulpína prišli do styku s Kysáčanmi a dohodli sa, že mužstvo Kulpína navštívi Kysáč. Pre tento zápas ako podmienku, Kulpínčania nastolili vypožičanie kopačiek zo strany Kysáčanov, na čom sa aj uzhodli.
Na návštevu do Kysáča sa vyrazilo autobusom. Avšak, autobus na pol cesty zastal (z technických príčin) a Kulpínčania sa do Kysáča museli dostať pešo. Na ihrisko prišli tesne pred začiatkom, unavení a opálení slnkom. Bol to namáhavý zápas, lebo domácim pomáhal aj silný vietor, ktorý zmenil smer po prestávke. Avšak, aj napriek všetkým ťažkostiam Kulpínčania zápas vyhrali výsledkom 4:2.
Po prvých skúsenostiach na zelenom trávniku mimo svojej osady futbalisti Kulpína sa dožadovali vlastného ihriska. Tak začiatkom septembra roku 1930 futbalový klub si vypožičal 200 dinárov a Michal Maglovský, stolár, ktorý bol aj aktívnym hráčom , za pomoci niekoľkých fanúšikov, urobil prvé brány. Vtedy sa už musela riešiť otázka kde ich postaviť. Prvé ihrisko v Kulpíne bolo na takzvanom Rakićovom „jaraši“, na konci dediny v blízkosti kanála. Kladenie brán a úpravu ihriska vykonali sami hráči za pomoci vtedy najhorlivejších fanúšikov. Hneď potom Kulpínčania zohrali prvý zápas na vlastnom ihrisku s druhým celkom z Petrovca a vyhrali 2:0.
V prvom futbalovom klube, ktorý bol založený v Kulpíne od začiatku až do jeho zániku najčastejšie hrávali: Lukáč Nongrádi ako prvý brankár, potom Fuchs Handrich, Jozef Valfisch, Samuel Diňa a Lajoš Fedela z Petrovca , Michal Maglovský, Ján Valentík, Ján Melich, Novakov Slavko, Kosovac Obrad, Pavel Mandáč, Ján Vida, Samuel Vida, Mladen Gostović, Popjovanov Lazar, Daniel Danko a iní, ktorí sa len zriedkakedy zapojovali.
Tento prvý organizovaný celok futbalového klubu v Kulpíne pre nedostatok finančných prostriedkov, odchodom jednotlivých hráčov za zamestnaním na salaše alebo do iných osád , začal postupne upádať, aby po dvoch rokoch úplne prestal s prácou. Tak koncom roku 1931 činnosť klubu zanikla, aby sa na jar roku 1932 znovu rozprúdila. Avšak, tentokrát futbalisti Kulpína začali pracovať v rámci vtedajšieho telovýchovného spolku Sokol ( Sokolská Jednota Kulpín ). Klub nemal osobitné meno a nastupoval v mene telovýchovného spolku Sokol. Hlavným organizátorom bol Jozef Valfisch.
V dôsledku toho, že činnosť telovýchovného spolku Sokola nebola spätá s futbalom, klub po niekoľkých mesiacoch prestáva s činnosťou. Ihrisko, ktoré bolo zobrané do prenájmu sa nemalo z čoho zaplatiť a tak ho majiteľ začal používať na kosienok Futbal sa prestal hrávať a znovu sa zjavili skupiny mladíkov z najbližších ulíc, aby na takzvaných jamách vo svojom výstroji vo voľných chvíľach hrávali futbal kvôli vlastnému uspokojeniu.
Takáto neorganizovanosť trvala až do roku 1934.
 
Novi pokušaji
Godina 1934 donela je nove pokušaje organizovanja fudbalskog kluba. Odmah u proleće tadašnji igrači dogovorili su se da osnuju novi fudbalski klub. Medjutim, zbog nedostatka sredstava, nepostojanja igrališta, i nerazumevanja same sredine za ovaj vid sporta, dogovaranje je trajalo do kraja leta pomenute godine.
U jesen 1934 godine još stalno aktivni igrač Valfisch Jozef u saradnji sa Stratimirović Pajom osnovali su novi fudbalski klub pod imenom Junak. Valfisch Jozef je ujedno obavljao dužnost organizatora i trenera kluba. U to vreme bilo je dosta problema, jer postojanje kluba bez igrališta nije obezbedjivalo rad prema potrebama. Posle velikih napora nadjeno je rešenje. Veleposednik Dunđerski Đoka ustupa zemljište na istočnoj strani sela (kasnije Gajinov salaš) da se na njemu uredi igralište i odigravaju utakmice.
Uz sve teškoće i odricanja, fudbalski klub Junak je ipak sa malim uspesima žive osve do kraja 1938 godine.
U ovom periodu kao standardni tim sačinjavali su: Nongradji lukač, Valfisch Jozef, Fedela Lajoš, Popjovanov Lazar, Vida Jan, Danko Danijel,Gostović Stanko, Gostović Mladen, Vida Samuel, Vrbaški Petar, Vorliček Tončika.
Sem pomenutih igrača u klubu su povremeno igrali još Gajinov Miladin, Danko Jozef, Markov Obrad, Markov Dušan, Kika i Mićo (beležnikovi sinovi), Meljih Jan I. i Meljih Jan II.
Krajem 1938 godine fudbalski klub Junak se raspada a mlada generacija, koja je već stasala za fudbal, ponovo se zalaže za oživljavanje ovog vida sporta u Kulpinu. Jedan deo fudbalera iz starije generacije okuplja se oko Velenćik Jana i nastoji na tome, da se u proleće 1939. god. ponovo osnuje fudbalski klub. Već u toku zimskog perioda pripremaju pozorišni komad da bi na taj način obezbedili finansijska sredstva za novi fudbalski klub. U ovom uspevaju i u proleće 1939. g. u krojačkoj radnji Valenćik Jana održavaju osnivački sastanak na kojem su se dogovorili da fudbalski klub nosi ime KSK ( Kulpinski sportski klub ). Osnivači su bili Valenćik Jan i Šimo Pavel.
Osnivanjem novog kluba mora ose tražiti i novi teren za igralište. Nadjeno je rešenje da se od vlasnika Koze Mihala uzme u najam zemljište u blizini nekadašnjeg močila (sada iza Pujićeve zgrade). Medjutim igralište ovde nije moglo da ostane duže, već se u idućoj fidbalskoj sezoni seli nešto bliže na crkveno zemljište.
U isto vreme 1939. g. u Kulpinu se formira i Skautska organizacija po rukovodstvom Gajdobranski Stanojka. Ova organizacija donosi odluku da se formira posebna fudbalska sekcija. Ova sekcija takodje nema finansijskih sredstava, pas e jednim pismom obraća Skautskoj organizaciji na moru, koja im šalje 12 mornarskih majica i u znak zahvalnosti fudbalska sekcija svom klubu daje ime Jadran. Kulpin kao malo selo naravno nije mogao da podržava dva kluba, te se poverava Valenćik Janu, krojaču, i Zaborski Ondreju, trgovcu, da nadju rešenje kako bi ova dva kluba zajednički nastupali. U tome se uspeva i tako u toku 1939. i 1940.g. KSK i SD Jadran zajedno nastupaju. Kupljena je odmah nova kompletna garnitura opreme plavo – bele boje, sredjeno je igralište na crkvenom zemljištu (iza Pujićeve zgrade) i uspešno odigravaju utakmice.
U ovom periodu, 1939. i 1940.g najčešće igraju sledeći igrači:Nongradji Lukač, Zaborski Mihal, Meljih Jan, Plahćinski Samuel, Cerovski Pavel, Maglovski Jan, Maglovski Ondrej, Jurik Samuel, Govorčin Miloš, Grujić Stevan, Šimo Pavel, Vida Samuel, Gostović Spasoje, Gajdobranski Stanojko, Tomin Ivan, Valenćik Jan, Valfisch Šandor Červenji Jan, Marek Mihal i drugi.
Krajem 1940.g. deo ove generacije prestaje da igra fudbal, poneki odlaze u vojsku, situacija u svetu postaje nestabilna, zapravo to je godina pred okupaciju naše zemlje, t ese to odražava i u radu kluba. Dolazi zimski period, kada fudbal prestaje a sledeća godina donosi sa sobom neminovne promene.
 
FK Kulpín (Futbalový klub Kulpín)
 
Roku 1958 futbalové ihrisko umiestnili v sterde Kulpína. Malo to aj svoje prednosti. V prvom rade, pozemok bol ohradený, fanúšikovia sa veľmi ľahko dostali na ihrisko, poskytovalo možnosti žiakom základnej školy voľne cvičiť, a keď bolo tzreba všetko bolo po ruke. Zároveň s presťahovaním na nové ihrisko, vedenie futbalového klubu vykonalo aj premenovanie a tak namiesto SD Jadran od toho času klub nesie meno FK Kulpín (Futbalový klub Kulpín).
...
Počas osláv 50. výročia založenia futbalového klubu (v roku 1980 - poznámka zostavovateľa webovej stránky) sa vykoná kladenie základného kameňa pre nový objekt na budúcom ihrisku, ktoré bude umiestnené vedľa kanála a bude patriť do komplexu nového rekreačného strediska.
 
Text prevzatý z publikácie: 50 ROKOV FK KULPÍN Z KULPÍNA
Pamätnica 1930 - 1980
autora Michala Bažaľu
 
Ihrisko
 
ROK 2005 - 75 rokov FK KULPÍN
 
KULPÍNSKY FUTBAL V NEBLAHEJ SITUÁCII
Futbalisti Kulpína v roku, keď oslavovali 75. výročie jestvovania svojho klubu, sa znovu ocitli v spoločnosti vojvodinských ligistov. Druhé miesto v Novosadskej oblastnej lige Kulpínčanom totiž umožnilo, aby zopakovali úspech z roku 1999.
Všetko má svoj koniec!
Kulpín jesennú časť súťaže skončil na predposlednom pätnástom mieste s dvanástimi bodmi. Na pätnástich zápasoch Kulpínčania tri razy vyhrali, tiež toľkokrát hrali nerozhodne a utrpeli až deväť porážok. Gólový pomer je 9 : 26. Na domácom trávniku kulpínski futbalisti porazili Crvenu zvezdu 1 : 0 a Jugović 1 : 0, kým remizovali s Fruškogorcom 0 : 0. Na hosťovaniach si vybojovali víťazstvo len v Gospođinciach – 3 : 1, hrali nerozhodne so Slavijou 1 : 1 a Sutjeskou 0 : 0.
Štart však sľuboval omnoho viacej, lebo v prvých troch kolách z možných deviatich bodov kulpínski futbalisti získali až sedem. V štvrtom kole Kulpín zažil pohromu s Futogom na domácej pôde 0 : 5. Potom nasledovala minimálna prehra v Temeríne a dve remízy. Ďalej opäť prehra s Turijčanmi doma 1 : 2. Napokon prišla nezabudnuteľná sobota 8. októbra 2005, keď v dopravnej tragédii utratili životy piati mladí ľudia. Na prvom zápase po tomto veľkom nešťastí s Jugovićom 1 : 0 futbalisti Kulpína venovali výhru svojmu spoluhráčovi Rastislavovi Báďonskému-Piksimu. Odvtedy si viac do konca jesene nezapísali ani bod na svoje konto.
V jesennej časti za Kulpín hralo 23 futbalistov. Najviac zápasov zohrali Kunovac a Matijević – po štrnásť, Inđić, Božin a Nišić po 13, Koruniak a Tomčić po 12, Vuković, Đekić, Fejdi a Žarković po 11... Najviac gólov – 3 dal Medveď a potom po 6. kole odišiel študovať na Slovensko, Ević bol strelcom dvoch gólov, kým sa raz do listiny kanonierov zapísali Žarković, Božin, Koruniak a Popov. Na rebríku fér play Kulpínčania sú na 11. mieste so 43 žltými kartami, z ktorých traja futbalisti na jednom zápase dostali po dve, čo znamená, že boli vylúčení. Po štyri žlté karty v jeseň dostali Matijević, Koruniak, Ević, Nešković a Đekić. Z 23 futbalistov sa mená až devätnástich Kulpínčanov ocitli v notesoch hlavných rozhodcov.
Po skončení jesenných majstrovstiev už v sobotu 26. novembra 2005 usporiadali schôdzu konferencie FK Kulpín. Malý počet účastníkov zhromaždenia, bolo ich len 26, analyzoval výsledky všetkých selekcií: seniorov, kadetov a pionierov. V rozprave sa prelínali obavy nielen z toho, či si mužstvo vybojuje obstátie vo Vojvodinskej lige, ale ako FK Kulpín bude vôbec ďalej fungovať!? Príjmy od sponzorov sú čoraz menšie, prostriedky zo samozdanenia a obecného rozpočtu nestačia ani na zaokrytie minimálnych potrieb klubu. Napríklad na zápasy klubov tohto rangu delegujú piatich rozhodcov a dvoch delegátov, ktorých celkové trovy sú 16 000 až 19 000 dinárov! Mienim, že nebudem neobjektívny, ak všetky úspechy FK Kulpín v poslednom desaťročí pripíšem niekoľkým milovníkom futbalu, ktorí nešetrili časom a ešte menej vlastnými prostriedkami. No všetko má svoj koniec!
Na novembrovej schôdzi predseda FK Kulpín Miroslav Čáni po štvorročnom mandáte podal žiadosť o uvoľnenie z čelnej funkcie. To isté urobil aj tajomník, podpisovateľ týchto riadkov. Na zasadnutí Správnej rady FK Kulpín, predstaviteľov Miestneho spoločenstva a dlhoročných aktivistov klubu koncom roka 2005 sa hľadalo východisko z neblahej situácie. Je nádej na ďalšie obstátie FK Kulpín?
Gavra GOVORČIN

urad

Letmo

Michal Babinka (1927 – 1974)

Priestor

...Toto je poradím nenaznačený svetadiel
zemegule leta:
tá vzletná letmosť perleťová
výkričník číchsi enigiem a sena
tá radosť rozhrabaná v znení
niečieho srdca
a rúk

To je už iba sen
a raz aj tuhé
zomieranie

 

Posledné články