Milan Hodža

Milan Hodža

Milan Hodža
 
Hodza Milan Hodža sa narodil 1. februára 1878 v turčianskej dedine Sučany. Jeho otec Ondrej Hodža bol miestny evanjelický farár a literát. V rokoch 1905-1910 bol M. Hodža poslancom uhorského snemu za volebný okres Kulpín na Dolnej zemi.
Od roku 1941 žil v exile v USA. Tu prežil posledné roky svojho života.
Dňa 27. júna 1944 dodýchal v USA, v Miami popredný politik a štátnik Dr. Milan Hodža. V poslednej vôli si želal, aby bol pochovaný na rodnom Slovensku.
Po päťdesiatich ôsmich rokoch, sa splnila Hodžova posledná vôľa spočinúť vo večnom spánku pri svojich najbližších.
V utorok 25. júna 2002 prechádzala Chicagom slávnostná kolóna áut, na čele ktorej šiel chevrolet s pozostatkami Dr. Milana Hodžu a za ním autá diplomatického zboru, delegácie zo Slovenska, predstavitelia mesta a miestnych Slovákov, nechýbalo ani auto šerifa. Smútočný sprievod sa presunul z evanjelického kostola Trinity Lutheran Church, kde sa konala pietna pobožnosť, ktorú celebroval biskup Joan Čobrda a reverend Rudolf Shintay, na letisko O,Hara. Tu prebehli pocty primerané štátnikovi. Rakvu s jeho pozostatkami preniesla osemčlenná čestná stráž americkej armády do lietadla. Na letisku bolo prítomné aj množstvo novinárov a podľa denníka Chicago Tribune bol československý premiér Hodža "slovenskou verziou Georgea Washingtona".
Po dvanásťhodinovom lete priletelo lietadlo na letisko Milana R. Štefánika v Bratislave, kde čakal premiér Mikuláš Dzurinda a pietna ceremónia sa zopakovala
Na bohoslužbách v evanjelickom kostole na Memorandovom námestí sa prítomným prihovoril predseda vlády SR M. Dzurinda, generálny biskup evanjelickej cirkvi J. Filo a vnuk M. Hodžu John Palka. Prítomných bolo asi štyristo zástupcov politického, verejného a spoločenského života. Po skončení pobožností vo štvrtok 28. júna 2002 uložili rakvu s pozostatkami M. Hodžu do rodinnej hrobky na Národnom cintoríne, kde odpočíva aj Hodžová manželka Irena.
Tak sa po päťdesiatich ôsmich rokoch konečne splnila posledná vôľa človeka, ktorý túžil po domove, kam mu bolo umožnené vrátiť sa až dnes, po mnohých rokoch nepokojného spánku v cudzej zemi.
 
Martina Mitterpachvá

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články