Poznajme osobnosti

Poznajme osobnosti

POZNAJME OSOBNOSTI
 
 
 
ktoré sa zapísali alebo zapisujú do dejín Kulpína
 
 
Úvodom poznámka autorov Webovej stránky, že sa tento zoznam bude neustále dopĺňať a v tom žiadame pomoc aj návštevníkov tejto prezentácie. Mená niektorých významných osobností možno nájsť aj v častiach, v ktorých spracúvame dejiny osady, ustanovizní, cirkví, spolkov, združení... a samozrejme aj autori jednotlivých článkov zverejnených na tejto webovej stránke iste patria medzi významné osobnosti Kulpína. Nateraz ponúkame zoznam osobností, ktoré sú zaevidované na internete alebo vyberáme z vlastného skromného archívu.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
Stratimirović Stevan (1757 v Kulpíne – 1834) Metropolita Srbskej pravoslávnej cirkvi, potomok hercegovskej rodiny, ktorá založila terajší Kulpín. Základoškolské vzdelanie získal v Kulpíne a v školení pokračoval na gymnáziu v Segedíne a Váci. Filozofiu a právo študoval v Budíme a Viedni a ukončil aj bohosloveckú fakultu. Za metropolitu bol zvolený na Temešvárskom sneme 1790 roku. Vďaka svojmu širokému vzdelaniu a schopnostiam stal sa najmladším najvyšším hodnostárom Srbskej pravoslávnej cirkvi. Vďaka jemu bolo založené gymnázium v Karlovciach, Karlovecká bohoslovia a gymnázium v Novom Sade. Zaoberal sa i vedecko - literárnou prácou a aktívne pomáhal povstanie srbského ľudu proti Turkom. Treba povedať i to, že bol proslovenský orientovaný a bol veľkým priateľom Slovákov. Pričinil sa aby na zámku Stratimirovićovcov v Kulpíne vyučovali slovenskí učitelia. Tak učiteľmi zemepánových detí boli Michal Godra a básnik Janko Kráľ. Okrem toho, niektorí učitelia Slováci pôsobili na gymnáziách v Karlovciach a v Novom Sade - ich tiež pozval metropolita Stratimirović.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
Stratimirović Djordje (1822 v Novom Sade– 1908 Viedeň) Detstvo a veľkú časť života strávil v Kulpíne . Základoškolské vzdelanie získal v Kulpíne a v školení pokračoval na gymnáziu vo Vrbasi, ďalej odchádza do vojenskej školy v Titeli a neskôr na Vojenskú akadémiu do Viedne (1837-1841). Po ukončení akadémie dva roky bol oficierom rakúskeho vojska v severnom Taliansku a potom vojsko opúšťa , žení sa a vracia do Kulpína na rodinný majetok. Velil srbskému vojsku v revolúcii proti maďarizácii 1848/49 r. Preslávil sa v bitke pri Srbobrane, kde srbské vojsko zvíťazilo nad desaťnásobne silnejším maďarským vojskom. Vďaka tomu sa stal najpopulárnejším vojvodinským Srbom tej doby. Po týchto udalostiach dostáva sa do najužšieho srbského vedenia a vymenúvajú ho za viceprezidenta Srbskej Vojvodiny. Neskôr, na návrh bána Jelačića , ktorý určité obdobie strávil v Kulpíne , bol vymenovaný aj za husárskeho podplukovníka. Významnou zásluhou Djordja Stratimirovića viedenský dvor 4. marca 1849 schválil Srbskú Vojvodinu.
 
Todor Radanov
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
Branković Georgije - Patriarcha Srbskej pravoslávnej cirkvi – narodil sa v Kulpíne vo farárskej rodine 13. marca 1830. roku. V Kulpíne získal základné vzdelanie a ďalej sa venúva teológii. V cirkevnej hierarchii rýchlo postupuje a v roku 1890 bol zvolený za srbského patriarchu. Umrel v roku 1907, čo znamená, že v čele Srbskej pravoslávnej cirkvi stál 17 rokov. Ako patriarcha navštívil Kulpín 5. augusta 1892.r a tou príležitosťou venoval Srbskej pravoslávnej škole 30 jutár pôdy a pričinil sa o vybudovanie srbskej dievčenskej školy.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
Dundjerski Djoka, (1873 v Sentomaši, dnečný Srbobranu – 1950) syn Lazara Dundjerského, ktorý kúpil kaštieľ a kulpínsky majetok od maďarskej rodiny Semzo. Zakončil obchodnú školu v Budapešti a agronómiu študoval v Nemecku .Podobne ako jeho otec, aj on intenzívne rozvíjal poľnohospodárstvo a priemysel v Kulpíne. Tiež začal uvádzať početné zmeny v hospodárení, takže sa na rozsiahlych poľnohospodárskych majetkoch súčasnejšie obrábala pôda. Uvádzal i početné novinky v spôsobe jej obrábania a tiež začal s pestovaním nových, netradičných kultúr. Taktiež intenzívne rozvíjal aj priemyselnú výrobu. Djoka Dundjerski bol majiteľom niekoľkých tovární: v Kulpíne konopárne a továrne na spracovanie paradajok a v Novom Sade vlastnil továreň mäsových výrobkov „Kulpín“, továreň sér „Kamendin“ a umelecký tlačiareňský ústav „Grafiku“ ). Na svojom majetku v Kamendíne mal veľkú ergelu koní.. Bol spoluorganizátorom hipodromu v Belehrade a Veľtrhu v Novom Sade. .Nezanedbával ani kultúru, takže spoločenský život v jeho kaštieli bol veľmi čulý a v ňom sa schádzali významné osobnosti kultúrneho a spoločenského života. Bol ženatý s príbuznou kráľovskej rodiny Karadjordjevićovcov.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
Kostić Laza - veľký srbský básnik veľa času trávil v Kulpíne, kde býval hosťom veľkostatkárskej rodiny Dundjerskej.V Kulpíne vznikla aj jeho známa báseň Santa Maria della Salute, v ktorej opisuje svoju beznádejnú lásku k Lenke Dundjerskej.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
Milan Hodža sa narodil 1. februára 1878 v turčianskej dedine Sučany. Jeho otec Ondrej Hodža bol miestny evanjelický farár a literát. V rokoch 1905-1910 bol M. Hodža poslancom uhorského snemu za volebný okres Kulpín na Dolnej zemi. Od roku 1941 žil v exile v USA. Tu prežil posledné roky svojho života. Dňa 27. júna 1944 dodýchal v USA. Po 58. rokoch sa konečne splnila posledná vôľa človeka, ktorý túžil po domove, kam mu bolo umožnené vrátiť sa 28. júna 2002 keď rakvu s pozostatkami M. Hodžu uložili do rodinnej hrobky na Národnom cintoríne v Bratislave.
 
Cesky a slovensky svet (Úryvky) Martina Mitterpachvá
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
Michal Milan Harminc (7. 10. 1869 Kulpín - Juhoslávia - 5. 8. 1964 Bratislava). Najaktívnejší slovenský architekt, priekopník slovenskej modernej architektúry. Rodina Harmincovcov pochádza z obce Dabaš zo slovenskej kolónie pri Pešti. Usídlila sa na území bývalej Juhoslávie v Báčke v obci Kulpín pri Petrovci, ktorý je strediskom Slovákov z Báčky. M. M. Harminc sa narodil v rodine tesárskeho majstra a podnikateľa, ktorý sa orientoval najmä na stavbu kostolov. Vzdelanie získal vlastnou usilovnosťou. Ako 17-ročný opustil rodičovský dom a zamestnal sa u firmy Karol Neuschloss a synovia“ v Budapešti. Svojím organizačným talentom zaujal vážne miesto v slovenskom národnom hnutí v Pešti. V roku 1904 ukončil tesársku majstrovskú skúšku a neskôr získal titul staviteľ. Od roku 1886 do I. svetovej vojny žil v Budapešti, od roku 1918 v Bratislave. Spočiatku tvoril v duchu historického eklekticizmu, neskôr secesie. Od 20-tych rokov tvoril v duchu zjednodušeného monumentalizovaného neoklasicizmu (bývalá Tatra banka v Bratislave, hotel Carlton-Savoy. Neskôr bol aj autorom funkcionalistických budov v Bratislave (evanjelický kostol - 1929, Dom Slovenskej ligy - 1934. Počas svojej staviteľskej práce naprojektoval vyše 300 budov v Európe, z toho 171 na Slovensku. Vystaval 108 kostolov pre všetky naše konfesie.
 
Kveta Slyšková - Poznajte osobnosti, po ktorých sú pomenované naše ulice - Dúbravské noviny
 
10. 2006 Bratislava
 
Slovník slovenských spisovateľov dolnej zeme
(Výber narodených a pôsobiacich v Kulpíne)
 
ČELOVSKÝ, Samuel (Kulpin, Juh., 21.7. 1950), historik, literárny historik, prekladateľ učebníc, vydavateľ bibliofílií, mimoriadny profesor na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade.
BIBL. literárna história: Mladosť Félixa Kutlíka, NS 1982; bibliografia: Bibliografia časopisu Náš život, NS 1984.
LIT. V Hronec: Bibliografia Nového života 1949 - 1973, NS 1974,35; Odkaz, BP 1975, 312 - 313; Bibliografija radnika Filozofskog fakulteta u Novom Sadu, NS 1984, 801 - 805; Bibliografia Ústavu pre vydávanie učebníc 1965 - 1985, NS, 1985, 211 - 272; V Hronec: Bio-bibliografický súpis súčasných slovenských spisovateľov z Juhoslávie, Ba 1990,7; Bibliografia Ústavu pre vydávanie učebníc 1986 - 1990, NS 1991,169 - 188; V Hronec: Bibliografia slovenskej knižnej tvorby v Juhoslávii 1918 - 1977, NS 1993, 209.

DORČA, Vladimír (Báčšký Petrovec, Juh., 23.4.1944), satirik, autor pre deti, novinár v týždenníku Hlas ľudu v Novom Sade.
BIBL.próza: Trinásť do tucta, humoresky, Gž 1984.
LIT. V Hronec: Bibliografia Nového života 1949-1973, NS 1974, 41-42; Štyridsať rokov Hlasu ľudu, NS 1984, 186; V; Hronec: Bio-bibliografický súpis súčasných slovenských spisovateľov z Juhoslávie, Ba 1990,10.
Značnú časť života strávil v Kulpíne. (Poznámka autora Web stránky)
 
ĎUGA, Michal (Kulpín, Juh., 19. 1. 1951), básnik, profesor na slovenskom gymnáziu v Petrovci, novinár v slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu, redaktor knižných vydaní, literárneho časopisu Nový život a rodinného ma­gazínu Rovina vo vydavateľstve Obzor v Novom Sade.
BIBL. poézia: Spiace motýle, NS 1976; Krok, NS 1979; Prometeus, bibliofília, Kp 1979; Zem, NS 1986; poézia pre deti: Chytačky, NS 1992; antológie a výbery z diel iných autorov: Juraj Rohoň: Chvála Slovakii, NS-BP-Gž 1993, NS 1994, spolu s V Hroncom.
LIT. V Hronec: Bibliografia Nového života 1949-1973, NS 1974, 44; Štyridsať rokov Hlasu ľudu, NS 1984,187; Bibliografia Ústavu pre vydávanie učebníc 1965-1985, NS 1985, 211-272; V Hronec: Bio-bibliografický súpis súčasných slovenských spiso­vateľov z Juhoslávie, Ba 1990,13; V Hronec: Generácia vo vlastnom tieni, NS 1990, 2\-35; Rozhovor o knihách, NŽ, 43, 1-2, 1991, 48-60; V. Hronec: Bibliografia slo­venskej knižnej tvorby v Juhoslávii 1918-1977, NS 1993, 41,209.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
KOLÉNI, Emil (Kulpín, Juh., 18.2.1835 - Hajdušica, Juh., 16.7.1915), autor cestopisov, historik, publicist, učiteľ a kazateľ v obci Bečej, kaplán v dedine Savino Selo, farár v obciach Ocelo Rossu, Rum. a Hajdušica.
BIBL. antológie a výbery z diel iných autorov: [W. Berndt tvrdí, že „publikoval zbierku národných piesní"]; preložil: [?]: Nezbedný a Anička, Bp 1872; [?]: Tirza, neboli príťažlivá moc kfíže, Bp 1872.
LIT. Ľ. V Rizner: Bibliografia písomníctva slovenského 2, Mt 1931,392-393; Leksikon pisaca Jugoslavije 3, NS 1987, 216; Slovenský biografický slovník 3, 1989, 141; W. Berndt: Spomíname na Emila Kolenyiho, NŽ, 42, 9-10, 1990, 414-416.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
KUTLÍK, Félix (Sínnicolau Mare, Rum., 28. 3. 1843 - Kulpín, Juh., 30. 6. 1890), prozaik, publicista, učiteľ v obciach Nagybánhegyes a Vírsand, ev. kaplán v obci Bački Petrovac, farár v obciach Silbaš a Kulpin, syn Jána (1806-1890), brat Jána (1830-1893) a Bohdana Martina (1838-1925), otec Félixa (1893-1954).
BIBL. próza: Kralica, Pa 1935; próza, cestopisy a dramatická tvorba: Kralica a iné, Ba - NS 1981; dejiny: Báč-Sriemski Slováci, BPa 1888; kroniky: S. Čelovský: Kulpínska kronika Félixa Kultíka z rokov 1876-1890, ZSVS, 3, 1981, 89-133; denníky: Denník Félixa Kutlíka z rokov 1872-1877, ZS, 13,1977,117-138; korešpondencia: S. Čelovský: Listy Félixa Kutlíka Ľudovítovi Vladimírovi Riznerovi, NŽ, 34, 6, 1982, 632-653; polemický text: Egy ujszabású vértanu a Bács-Szerémi ágost. hitv. evangelikus es-perességben, NS 1887.
LIT. F. Kutlík 111: Dejiny Kutlíkovcov, Ba 1931, 58-64; Ľ. V. Rizner: Bibliografia písomníctva slovenského 2, Mt 1931, 493-494; Slovenský náučný slovník 2, Ba - Pa 1932, 278; J. Grafová, T. Winkler: Pozostalosť Kutlíkovcov, Mt 1971; V. Hronec: Bibliografia Nového života 1949-1973, NS 1974, 83; Encyklopédia Slovenska 3, Ba 1979, 285; S. Čelovský: Mladosť Félixa Kutlíka, NS 1982; Encyklopédia slovenských spisovateľov 2, Ba 1984, 361-362; Leksikon pisaca Jugoslavije 3, NS 1987, 546-547; Slovenský biografický slovník 3, Mt 1989, 318; Encyklopédia dramatických umení Slovenska 1, Ba 1989, 651.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
KUTLÍK, Félix (Kulpín, Juh., 17. 9. 1883 - Bratislava, Slov., 24. 5. 1954), publicista, úradník v Bratislave, roku 1921 tajomník Jednoty peňažných ús­tavov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, vnuk Jána (1806-1890), syn Félixa (1843-1890), synovec Jána (1830-1893) a Bohdana Martina (1838-1925).
BIBL. biografická literatúra; Dejiny Kutlíkovcov, Ba 1931; In memoriam M. M. Hodža, Ba 1933; literárna história: Kalmár és Peidfi, Ba 1934.
LIT. F. Kulík III.: Dejiny Kutlíkovcov, Ba 1931, 65; J. Grafová, T. Winkler: Pozostalosť Kutlíkovcov, Mt 1971,185; Slovenský biografický slovník 3, Mt 1989, 318-319.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
KYSEĽA, Michal (Kysáč, Juh., 16. 9. 1903 - Murska Sobota, Slovin., 6. 12. 1986), autor pre deti, zostavovateľ čítaniek a učebníc, prekladateľ, podpred­seda Matice slovenskej v Juhoslávii, predseda Ochotníckeho divadla, správca Národného múzea a Ľudovej univerzity v obci Bački Petrovac, učiteľ v obciach Silbaš, Pivnice, Kulpin, Bački Petrovac a Slankamenski Vinogradi.
BIBL. verše pre deti: Kvietky pre dietky, BP 1962; prerozprával: Daniel Defoe: Robin-son Crusoe, NS 1952; preložil: zmaď.: János Herceg: Ferko Železník, NS 1960; zo srb.: Milan Kaman: Čo je život, NS 1948; S. Valdgard: Príroda a jej sily v službách človeka, NS 1950; Výber zo súčasnej juhoslovanskej prózy, NS 1950, spolu s A. Vrbackým, S. Dubovským, P. Kováčom Vargom; Červená čiapočka, NS 1952; Petar Mardešič: Krištof Kolumbus, BP 1961; Samuel Miklovic, Pavel Mučaji: Po boku otcov, antológia poviedok z národnooslobodzovacieho boja, BP 1961, spolu s A. Makanovou, S. Miklovicom, P. Mučajim.
LIT. V. Hronec: Bibliografia Nového života 1949-1973, NS 1974, 83; Štyridsať rokov Hlasu ľudu, NS 1984,188; Bibliografia Ústavu pre vydávanie učebníc 1965-1985, NS 1985,211-272; V Hronec: Zomrel Michal Kyseľa, NZ, 38,10,1986,808-810; Leksikon pisaca Jugoslavije 3, NS 1987, 144; V Hronec: Bio-bibliografický súpis súčasných slovenských spisovateľov z Juhoslávie, Ba 1990, 22-23; V. Hronec: Bibliografia slo­venskej knižnej tvorby v Juhoslávii 1918-1977, NS 1993,76-77,209.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
LOMEN, Ján (Kysáč, Juh., 4.7. 1936), básnik, novinár v časopise Hlas ľudu v Novom Sade, predtým učiteľ v osadách Kulpin a Kisač, riaditeľ Kul-túrno-informačného strediska v rodisku, teraz tam na dôchodku.
BIBL. poézia: Básne, Kč 1993; antológie a výbery z diel iných autorov: Ľudovky v tanečnom rytme, Kč 1994.
LIT. V. Hronec: Bibliografia Nového života 1949-1973, NS 1974, 90; Štyridsať rokov Hlasu ľudu, NS 1984,186.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
MARTIŠ, Albert (Kulpín, Juh., 20. 4. 1855 - Padina, Juh., 19. 9. 1918), prozaik, ľudovýchovný pracovník, učiteľ v obciach Hajdušica a Padina.
LIT. próza: Statočnosť... na večnosť, LM 1918; Na zlej ceste, Mt 1920, spolu s poviedkou Vzdory srdcu od Márie Oľgy Horvátovej; Na rozcestí, Mt 1922; Hriechy mladosti a iné rozprávky, BP 1933; dramatická tvorba: Hľadali Pravdu a Slobodu, Md 1908; Stratený žreb alebo: Láska je vynaliezavá, Slovenské pohľady, 34, 1914, 2, 109-117; memoáre: Pamäti dolnozemského buditeľa, Mt 1937, red. J. V Ormis.
LIT. Ľ. V Rizner: Bibliografia písomníctva slovenského 3, Mt 1932, 161; V Hronec: Bibliografia Nového života 1949-1973, NS 1974, 95-96; Encyklopédia slovenských spisovateľov 1, Ba 1984, 411-412; Encyklopédia Slovenska 3; Ba, 1979, 505; [K 80. výročiu od smrti], NŽ, 40, 9, 1988, 575-583; Encklopédia dramatických umení Slo­venska 2, Ba 1990, 37; Slovenský biografický slovník 4, Mt 1990, 94.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
MUČAJI, Juraj (Báčšky Petrovéc, Juh., 19. 2. 1919 - Izjum, Ukraj., január 1945), básnik, kritik, prekladateľ, novinár v denníku Slovenská jednota v Budapešti, učiteľ v obciach Kulpin a Kráľova Lehota, nasilu zmobilizovaný do Horthyho jednotiek, zajatý v ZSSR, brat nasledujúceho.
BlBL. poézia: Rozvravene srdce, Bp 1942; Básnické dielo, NS 1969; korešpondencia: Listy písané v tieni smrti, NS 1969; verše pre deti: Nezbedníci, NS 1975.
LIT V Hronec: Bibliografia Nového života 1949-1973, NS 1974,102; Odkaz, BP 1975, 326-327; Encyklopédia Slovenska 3, Ba 1979,635; Slovenský biografický slovník 4, Mt 1990, 236; V Hronec: Bio-bibliografický súpis súčasných slovenských spisovateľov z Juhoslávie, Ba 1990, 26-27.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
PIXIADES, Daniel (Kysáč, Juh., 5. 7. 1931), básnik, učiteľ v obciach Seleuš, Veliko Gradište, Kulpin, Sremski Karlovci, Stari Bar a Sutdmore v Juhoslávii, po roku 1974 redaktor chorvátskych novín Naše novine v Ibronte v Kanade.
BlBL. poézia: Vlny kotvy vlny, NS 1973, básne napísané po srb. prel. Michal Babinka.
LIT. V Hronec: Bibliografia Nového života 1949-1973, NS 1974, 114-115; Štyridsať rokov Hlasu ľudu, NS 1984, 186; V Hronec: Bio-bibliografický súpis súčasných slovenských spisovateľov z Juhoslávie, Ba 1990,30.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
ROHOŇ, Juraj (Horný Kalník, Slov., 15.8.1773 - Hložany, Juh., 22.10.1831), básnik, súkromný vychovávateľ a organista v obci Kulpin, evanjelický farár v dedine Hložany, senior báčsko-sriemskeho seniorátu, starý otec Leopolda Branislava Abafiho.
BlBL. poézia: Chvála Slovakii, BŠ 1791, NS-BP-Gž 1993, NS 1994; Ode in honorem Michaeli Járossydum natalem, firma valetudine et hilari vultu anno 1791. die III. ante calendes Octobris recoleret, BŠ 1791; Když školy evanjelické šTá vnické p. rektor Mien. Jarošy památku jména svého sobé pripomínal - verní učedlníci 1789 skze Jir. Rohoň, BS 1798; Lessus quo Spect. condam Dnae Josephae natale Tôkóly, nuptae vero Stratimirovics de Kulpin, praematurum obitum deflevit 1815, BŠ 1815; Kratochvílné spevy, pro mládež rolničkou, Bp 1829; Pieseň r. P. 1797 pri vysvätení a r. 1897 pri storočnej pamiatke vysvätenia chrámu kysáčskeho spievaná, Md, b. r., Sn 1910; polemika vo veršoch: Palma, quam Dugonics similesque Magyari Slaviae eripere attentarunt, vindicata, Zg 1832.
LIT. Ľ. V Rizner: Bibliografia písomníctva slovenského 4, Mt 1932, 254; V Hronec: Bibliografia Nového života 1949-1973, NS 1974, 121; O. Sliacky a kol.: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež, Ba 1979, 232; Encyklopédia slovenských spisovateľov 2, Ba 1984,77; Pedagogická encyklopédia Slovenska 2, Ba 1985,193-194; Slovenský biografický slovník 5, Mt 1992,103-10
 
Z našej dokumentácie
 
Cesnak Vlastislav
 
 cesnak
 
 
cesnak
 
- narodený 22. septembra roku 1945 v Kulpíne. Základnú školu zakončil v Kulpíne a gymnázium v Báčskom Petrovci. Absolvoval Fakulta architektúry v klase prof.arch. Iva Kurtovića na Univerzite v Belehrade. Po krátkom pobyte v Nemecku, kde sa pracovne angažoval v rámci súkromných projektných ateliérov v Bambergu u Arch. P. Keidla a v Norimbergu u Regirung-Baumeister Prof. Arch. H. A. Wilhelma- zamestnáva sa v O.S. Z.O. Báčsky Petrovec na referáte pre stavebníctvo a urbanistické plánovanie. Odborne sa zdokonaľoval na študijných cestách v Československu, Nemecku, Grécku, Bulharsku a Francúzsku. Začal sa zaoberať fotografiou, ktorú študoval diaľkove na Werbefotoschule v Manheimu a navštevoval “A“ kurs fotografie na F.K.K. B. Bajić v Novom Sade, pod vedením majstra fotografii Tibora Vargu Šomodjiho. Mal autorské výstavy fotografií a uverejňoval svoje fotografie v tlači. Žije na dôchodku v Kulpíne. Toho času sa zaoberá hlavne olejomaľbou a najčastejšími motívmi obrazov sú veduty krajiniek. V poslednom období, za pomoci počítača, skúša kombinovať obrazy a fotografie. Zapojil sa do písania Wikipédie, kde sa zaoberá najmä témami z dejín umenia a architektúry. Pre svoju prácu v tejto oblasti získal uznania. Samostatne vystavoval zo desaťkrát a zúčastnil sa i kolektívnych výstav v Odžakoch, B. Topole, Mitrovici, B. Palanke, Plandišti, Bači, Vrbasi, Kule, Malom Idjoši, Sombore, Apatine, Sente, Srbobrane, Kulpíne a ďalších vojvodinských mestách. Je členom výtvarnej odbočky "Keby ..." pôsobiacej v rámci M.O. Matice slovenskej v Kulpíne a tam každý rok pravidelne vystavuje.
 
 
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
Čáni Pavel
 
 
Cani
 
 
P. Čáni

- narodený 1953 r. v Kačareve. Vyštudoval grafiku na Akadémii umení v Novom Sade. Postgraduálne štúdium ukončil v klase profesora Marka Krsmanovića v Belehrade. Je členom Združenia výtvarných umelcov Vojvodiny, Združenia grafikov Slovenska a Grafického kolektívu z Belehradu. Vystavoval na vyše sto kolektívnych výstav doma a v zahraničí. Roky pracoval na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci a v roku 2007 bol vymenovaný za riaditeľa Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci. Prisťahoval sa do Kulpína, kde i teraz žije.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
Hasík Michal
 
Hasik
 
hasik
hasik
hasik
hasik
 
M. Hasík
 
- sa narodil roku 1946 v Kulpíne. Výtvarnícko-sochárske vlohy prejavoval od detstva a prvú samostatnú výstavu mal ako 17 ročný (roku 1963) v Báčskom Petrovci. Výstava pozostávala z diel vypracovaných rôznymi technikami a okrem obrazov a sôch, boli tam aj práce z plechu, drevoryty a reliéfy. Rôznorodosť techník alebo kombinované techniky boli zastúpené aj v ďalšej jeho tvorbe, avšak portrétovanie nožničkovým výstrihom na papieri je technika, ktorou sa zaoberá najviac a s ktorou sa stal známy doma a v zahraničí.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
Kopčok Ján narodený 2.6.1942 v Báčskom Petrovci. Zakončil I. stupeň Filozofickej fakulty v Novom Sade odbor slovenský jazyk a literatúra a stal sa odborným učiteľom slovenčiny.
Pôsobil v Kulpíne na Základnej škole J. Á. Komenského kde vyučoval slovenčinu a hudobnú kultúru .
Lásku k hudbe a piesni prejavoval nielen nacvičovaním spevu a zborového spevu na škole ale aj komponovaním piesní tematicky ladených. Najznámejšie a rady počúvané sú piesne Kulpín je malá dedinka , Kulpín bude večne žiť, Spomienky na školu ai. Bol zakladateľom detskej speváckej súťaže pod názvom LETÍ, LETÍ PESNIČKA, kde mnohé spevácke talenty pokračovali v speváckej kariére v KUS Zvolen a vystupovali v mnohých programoch doma i v zahraničí.
Jeho druhou záľubou boli známe divadelné scénky, ktorých sám bol i autorom a nacvičoval ich nielen v škole ale aj v spolku. Bol i autorom početných príležitostných recitálov.
Tiež bol aj jeden zo zakladateľov rádio-amatérskeho klubu v Kulpíne. V súčasnosti sa venuje vo voľnom čase činnosti v Miestnom odbore penzistov v Kulpíne, kde nacvičuje spevácku skupinu penzistov a má na starosti programovú časť pri poriadaní rôznych posedení penzistov.
Relaxuje sa pri love rýb, vo voľnej prírode teda kde inde ako na kanáli.
 
 
{mmp3}angular2.swf|kulpin_je_mala_dedinka.mp3{/mmp3} 
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
Maglovský Ondrej narodený 13. októbra 1957., základnú školu zakončil v rodisku. Základy hudobného vzdelaniazískal v Kulpíne, v takzvanej hudobnej škole Šimovej. Už vtedy sa rozhodol pre harmoniku, a hru na tomto hudobnom nástroji zdokonaľoval do tej miery, že dnes patrí medzi najchýrečnejších harmonikárov v celej Vojvodine. V školení pokračoval v Novom Sade kde zakončil strednú hudobnú školu. V kultúrno-umeleckom živote osady aktívne účinkoval od včasnej mladosti a dodnes je aktívny .Nacvičoval mužskú, ženskú a zmiešanú spevácku skupinu Za svoju prácu získal početné vysoké ocenenia a uznania. Zaoberá sa tiež i skladateľskou činnosťou a skomponoval mnohé slovenské, srbské, a rusínske ľudové a tanečné piesne. Zo slovenských sú to Studnička, To hudba povie ti, Diale šíre diale, Pieseň tuláka..., Toho času pracuje ako hudobný redaktor Novosadského rozhlasu.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
Pucovský Samuel (1930 Radoš pri Iloku, Chorvátsko – 2005 Kulpín). Po vyškolení na Učiteľskej škole v chorvátskom Karlovci ako 17 ročný začal učiť na školách. Z bohatej učiteľskej praxe, najhlbšie stopy zanechal najprv v Kysáči a potom v Kulpíne, kde pôsobil do dôchodku, a kde bol aj úradujúcim riaditeľom v období, keď sa stavala nová školská budova. Hrával v orchestri, spieval, bol divadelníkom, nacvičoval spevácke skupiny... Bol aj aktívnym matičiarom. Počas celej pracovnej doby sa aktívne venoval tak kultúrno-umeleckej ako aj spoločenskej práci za čo dostal početné uznania.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - 
 
Babiak Ján DrSc. - narodený v Kulpíne 22. októbra 1946. Základnú školu absolvoval v rodisku a gymnázium, smer prírodo-matematický v Báč. Petrovci. Diplomoval odbor telovýchovy na Vyššej pedagogickej škole v Novom Sade a na Fakulte telesnej kultúry v Záhrebe a postgraduálne štúdium (magisterské a doktorské) v Belehrade. Hodnosť doktora vied v oblasti telesnej kultúry získal v marci roku 1985.
Po zakončenom vyššom vzdelaní pracoval v ZŠ Maršala Tita v Padine a od 1978. roku vo VS Mihajlo Pupin v Kovačici. Od roku 1988 pracuje v Pokrajinskom ústave pre šport v Novom Sade. Vedľa svojich pracovných záväzkov od roku 1987 pracoval aj ako profesor metodiky telesnej výchovy na Pedagogickej akadémii v Novom Sade, a od roku 2000 na Učiteľskej fakulte v Sombore, resp. v Petrovci v hodnosti mimoriadneho profesora.
Vo svojom odbore sloví ako expert v oblasti telovýchovnej dokimológie a ako taký občas je aj prednášateľom na postgraduálnych štúdiách na fakultách telovýchovy v Belehrade a Novom Sade. Vo svojom odbore pôsobil ako organizátor početných manifestácií, zletov, prehliadok, krosov, táborovaní a letovaní žiakov, ale aj školskej olimpiády. Od roku 1967 bol najprv hráčom a potom aj dlhé roky trénerom hádzanárskeho klubu Dolina z Padiny a kondičným trenérom karate klubu tiež z Padiny a 10 rokov pôsobil aj ako kondičný tréner prvoligového stonotenisového klubu Unirea v Uzdíne. V oblasti telesnej kultúry mal funkcie predsedu Spolku pedagógov telesnej kultúry v obci Kovačica a dva mandáty (2x4 roky) aj predsedu Sväzu pedagógov telesnej kultúry Vojvodiny a člen Predsedníctva Sväzu pedagógov telesnej kultúry Juhoslávie.
Bol účastníkom početných seminárov, simpózii, letných škôl a kongresov pedagógov telesnej kultúry medzinárodného charakteru, spravidla so svojim vedecky, odborne alebo empiricky podloženým príspevkom. V odbornej periodike zverejnil ponad 120 vedeckých, vedecko-odborných resp. odborno-populárnych príspevkov. Bol aj účastníkom, realizátorom ale aj nositeľom projektov v segmente školskej telesnej výchovy resp. športovej rekreácie.
Na pracovnom mieste bol aj konsultantom riaditeľa Ústavu a hlavným a zodpovedným redaktorom časopisu Aktuelno u praksi.
Je spoločensky činný. Od obnovenia Matice slovenskej v Juhoslávii, v jednom mandátnom období bol podpredsedom pre Báčku (neskôr náhradník podpredsedu), a potom aj predsedom MSJ. Bol vedúcim niekoľkých komisií, resp. delegátom MSJ v Sekretariáte pre národnostné práva a predpisy Výkonnej rady Vojvodiny. Funkciu predsedu MOMS v Kulpíne vykonával 16 rokov. Posledných 20 rokov nie je politicky orientovaný.
Jeho koníčkom sú dejiny, ale aj súčasná problematika svojho národa. V tom smere publikoval v našich časopisoch ponad 2500 klepaných strán textu. Asi najväčšiu ozvenu mal podčiarník Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem (Hlas ľudu, 1995, 1996, 1997), ale aj príležitostné feľtóny: 75 rokov od založenia Sokolskej jednoty v Petrovci (Hlas ľudu, 1995), Janko Bulík – kráľ kráľovnej športu (Hlas ľudu, 1997, Ročenka MSJ 1997), Kovačický proces (Hlas ľudu, 1997), Mieruôsmy rok a Dolnozemskí Slováci (Hlas ľudu, 1998), Kulpínčania na krídlach Tálie (Hlas ľudu, 1999) a tď. Okrem toho v Národnom (ľudovom) kalendári, Rovine a Dolnozemskom Slováku zverejňuje príspevky o prvých začiatkoch Slovákov v osadách ktoré zaznačujú okrúhle jubileá, v zborniku prác Padina 1806-1996 a monografii Kovačica 1803- 2003 sa podpísal pod kompletnú históriu týchto osád a v monografii Petrovec 1745-1995 prispel s príspevkami z oblasti športu. Je kolumnistom v časopise Padinské zvony (rubrika: Iskričky z dejín Padiny), od začiatkov tohto časopisu, mal aj rubriku Mens sana in corpore sano v mládežníckom časopise Vzlet (3,5 roky) ale aj rubriku 260 rokov od príchodu Slovákov na Dolnú zem. Je redaktorom časopisov Kulpínsky matičiar, Slovenský matičiar a Matičný pamätníček.
Knižne vydal publikáciu Keď vzlietol sokol petrovský (2001, 460 strán), textom prispel v publikácii Atlas ľudovej kultúry Slovákov v Juhoslávii (2002), bol jedným z redaktorov zbornika 10 rokov MSJ (2001). Je autorom príspevku Spolkografia – Padina v druhej knihe o slovenských spolkoch vo Vojvodine. Posledné samostatné publikácie: Slovenské národné slávnosti – fakľa národného cítenia medzi dvoma vojnami (2006, 608 strán) a Kulpínčania na krídlach Tálie – sto rokov javiskového pôsobenia v tejto osade (450 strán, v tlači).
Žije v Kulpíne.  
 
 - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
Ďuga Michal sa narodil 19. januára 1951 v Kulpíne. Gymnázium zakončil v Petrovci a štúdiá filozofie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1969 – 1974). V rokoch 1977 – 1978 pôsobil ako profesor na Gymnáziu Jána Kollára v Petrovci a potom päť rokov pracoval ako redaktor Rádio-Televízii Nový Sad. V období rokov 1983 – 2005 pracoval vo vydavateľstve Obzor v Novom Sade a v Akciovej spoločnosti tlačiareň Kultúra v Báčskom Petrovci (od roku 1995), najprv ako redaktor knižných vydaní, neskoršie ako úradujúci hlavný a zodpovedný redaktor časopisu Pionieri (1990), potom ako výkonný redaktor mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život (1990 – 1993) a onedlho i ako hlavný a zodpovedný redaktor tohto mesačníka (1994 – 1997). Od roku založenia slovenského magazínu Rovina (1994) do roku 2005 bol jeho šéfredaktorom. Toho času pracuje v Novinovo-vydavateľskej ustanovizni Hlas ľudu v Novom Sade, kde je zodpovedným redaktorom slovenského týždenníka Hlas ľudu. Je členom Spolku vojvodinských spisovateľov od roku 1979, členom Spolku slovenských spisovateľov od roku 1990 a členom Spolku novinárov Srbska od roku 2004.
Vydal básnické zbierky Spiace motýle (1976), Krok (1979), Prometeus (1979), Zem (1986), Výklad snov (2001) a Trosky ticha (2008). Jeho básne sú zaradené do mnohých antológií doma a v zahraničí. Okrem poézie, píše aj prózu a literárnu kritiku, tiež prekladá zo srbského jazyka.
Vydal i zbierku poviedok pre dospelých Osud ľavej nohy (1997) a zbierku poézie pre deti Chytačky (1992) a roku 1994 bol zostavovateľom Národného kalendára na rok 1995. Napísal aj hru pre deti A už to máme (1998). Je nositeľom Ceny Nového života za rok 1979.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
Babiaková Anna sa narodila 6. júna 1949 v Báčskom Petrovci, kde zakončila aj základnú školu. V Novom Sade absolvovala strednú medicínsku školu a štúdium v odbore výtvarnej kultúry v Belehrade. Pracovala ako výtvarný pedagóg na základných školách v Padine, Pivnici a Hložanoch. Odovzdane sa venovala práci s deťmi, o čom svedčia aj získané ceny jej žiakov na rôznych celoštátnych ako aj medzinárodných súťažiach. Za sebou má niekoľko samostatných výstav: v Padine, Hložanoch, Pivnici, Kulpíne a Petrovci a rad kolektívnych. Je na dôchodku a ďalej je výtvarne činná. Často účinkuje na výtvarných kolóniách a posledne je aj recenzentkou učebníc z výtvarnej kultúry. Pre svoju prácu získala početné spoločenské uznania. Spolu s manželom Jánom žije v Kulpíne, kde v jeho rodičovskom dome má útulný ateliér, v ktorom si vychutnáva čaro pokoja a nadchnutosť tvorivej chvíle.
 

urad

Letmo

Zlatko Benka (1951)
Najvyšší čas (úryvok)

Najvyšší čas je čas dnešný
čo dovoľuje klíčeniu
lomcovať nami ako víchor
Sebou už nemôžeme byť
nech dnešok
akokoľvek páchne zajtrajškom
Len skrze slovo sa púšťame na púť
na cestu mladučkú
kľukatiacu sa veselo
po veľkej dlani sveta
Do hlbokého snehu neba
raz navždy vyrúbanej
Najvyšší čas až zajtra
keď zo sna vystúpime
a rovno na dúhu

Posledné komentáre

Posledné články