Poznajme osobnosti

Poznajme osobnosti

POZNAJME OSOBNOSTI
 
 
 
ktoré sa zapísali alebo zapisujú do dejín Kulpína
 
 
Úvodom poznámka autorov Webovej stránky, že sa tento zoznam bude neustále dopĺňať a v tom žiadame pomoc aj návštevníkov tejto prezentácie. Mená niektorých významných osobností možno nájsť aj v častiach, v ktorých spracúvame dejiny osady, ustanovizní, cirkví, spolkov, združení... a samozrejme aj autori jednotlivých článkov zverejnených na tejto webovej stránke iste patria medzi významné osobnosti Kulpína. Nateraz ponúkame zoznam osobností, ktoré sú zaevidované na internete alebo vyberáme z vlastného skromného archívu.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
Stratimirović Stevan (1757 v Kulpíne – 1834) Metropolita Srbskej pravoslávnej cirkvi, potomok hercegovskej rodiny, ktorá založila terajší Kulpín. Základoškolské vzdelanie získal v Kulpíne a v školení pokračoval na gymnáziu v Segedíne a Váci. Filozofiu a právo študoval v Budíme a Viedni a ukončil aj bohosloveckú fakultu. Za metropolitu bol zvolený na Temešvárskom sneme 1790 roku. Vďaka svojmu širokému vzdelaniu a schopnostiam stal sa najmladším najvyšším hodnostárom Srbskej pravoslávnej cirkvi. Vďaka jemu bolo založené gymnázium v Karlovciach, Karlovecká bohoslovia a gymnázium v Novom Sade. Zaoberal sa i vedecko - literárnou prácou a aktívne pomáhal povstanie srbského ľudu proti Turkom. Treba povedať i to, že bol proslovenský orientovaný a bol veľkým priateľom Slovákov. Pričinil sa aby na zámku Stratimirovićovcov v Kulpíne vyučovali slovenskí učitelia. Tak učiteľmi zemepánových detí boli Michal Godra a básnik Janko Kráľ. Okrem toho, niektorí učitelia Slováci pôsobili na gymnáziách v Karlovciach a v Novom Sade - ich tiež pozval metropolita Stratimirović.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
Stratimirović Djordje (1822 v Novom Sade– 1908 Viedeň) Detstvo a veľkú časť života strávil v Kulpíne . Základoškolské vzdelanie získal v Kulpíne a v školení pokračoval na gymnáziu vo Vrbasi, ďalej odchádza do vojenskej školy v Titeli a neskôr na Vojenskú akadémiu do Viedne (1837-1841). Po ukončení akadémie dva roky bol oficierom rakúskeho vojska v severnom Taliansku a potom vojsko opúšťa , žení sa a vracia do Kulpína na rodinný majetok. Velil srbskému vojsku v revolúcii proti maďarizácii 1848/49 r. Preslávil sa v bitke pri Srbobrane, kde srbské vojsko zvíťazilo nad desaťnásobne silnejším maďarským vojskom. Vďaka tomu sa stal najpopulárnejším vojvodinským Srbom tej doby. Po týchto udalostiach dostáva sa do najužšieho srbského vedenia a vymenúvajú ho za viceprezidenta Srbskej Vojvodiny. Neskôr, na návrh bána Jelačića , ktorý určité obdobie strávil v Kulpíne , bol vymenovaný aj za husárskeho podplukovníka. Významnou zásluhou Djordja Stratimirovića viedenský dvor 4. marca 1849 schválil Srbskú Vojvodinu.
 
Todor Radanov
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
Branković Georgije - Patriarcha Srbskej pravoslávnej cirkvi – narodil sa v Kulpíne vo farárskej rodine 13. marca 1830. roku. V Kulpíne získal základné vzdelanie a ďalej sa venúva teológii. V cirkevnej hierarchii rýchlo postupuje a v roku 1890 bol zvolený za srbského patriarchu. Umrel v roku 1907, čo znamená, že v čele Srbskej pravoslávnej cirkvi stál 17 rokov. Ako patriarcha navštívil Kulpín 5. augusta 1892.r a tou príležitosťou venoval Srbskej pravoslávnej škole 30 jutár pôdy a pričinil sa o vybudovanie srbskej dievčenskej školy.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
Dundjerski Djoka, (1873 v Sentomaši, dnečný Srbobranu – 1950) syn Lazara Dundjerského, ktorý kúpil kaštieľ a kulpínsky majetok od maďarskej rodiny Semzo. Zakončil obchodnú školu v Budapešti a agronómiu študoval v Nemecku .Podobne ako jeho otec, aj on intenzívne rozvíjal poľnohospodárstvo a priemysel v Kulpíne. Tiež začal uvádzať početné zmeny v hospodárení, takže sa na rozsiahlych poľnohospodárskych majetkoch súčasnejšie obrábala pôda. Uvádzal i početné novinky v spôsobe jej obrábania a tiež začal s pestovaním nových, netradičných kultúr. Taktiež intenzívne rozvíjal aj priemyselnú výrobu. Djoka Dundjerski bol majiteľom niekoľkých tovární: v Kulpíne konopárne a továrne na spracovanie paradajok a v Novom Sade vlastnil továreň mäsových výrobkov „Kulpín“, továreň sér „Kamendin“ a umelecký tlačiareňský ústav „Grafiku“ ). Na svojom majetku v Kamendíne mal veľkú ergelu koní.. Bol spoluorganizátorom hipodromu v Belehrade a Veľtrhu v Novom Sade. .Nezanedbával ani kultúru, takže spoločenský život v jeho kaštieli bol veľmi čulý a v ňom sa schádzali významné osobnosti kultúrneho a spoločenského života. Bol ženatý s príbuznou kráľovskej rodiny Karadjordjevićovcov.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
Kostić Laza - veľký srbský básnik veľa času trávil v Kulpíne, kde býval hosťom veľkostatkárskej rodiny Dundjerskej.V Kulpíne vznikla aj jeho známa báseň Santa Maria della Salute, v ktorej opisuje svoju beznádejnú lásku k Lenke Dundjerskej.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
Milan Hodža sa narodil 1. februára 1878 v turčianskej dedine Sučany. Jeho otec Ondrej Hodža bol miestny evanjelický farár a literát. V rokoch 1905-1910 bol M. Hodža poslancom uhorského snemu za volebný okres Kulpín na Dolnej zemi. Od roku 1941 žil v exile v USA. Tu prežil posledné roky svojho života. Dňa 27. júna 1944 dodýchal v USA. Po 58. rokoch sa konečne splnila posledná vôľa človeka, ktorý túžil po domove, kam mu bolo umožnené vrátiť sa 28. júna 2002 keď rakvu s pozostatkami M. Hodžu uložili do rodinnej hrobky na Národnom cintoríne v Bratislave.
 
Cesky a slovensky svet (Úryvky) Martina Mitterpachvá
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
Michal Milan Harminc (7. 10. 1869 Kulpín - Juhoslávia - 5. 8. 1964 Bratislava). Najaktívnejší slovenský architekt, priekopník slovenskej modernej architektúry. Rodina Harmincovcov pochádza z obce Dabaš zo slovenskej kolónie pri Pešti. Usídlila sa na území bývalej Juhoslávie v Báčke v obci Kulpín pri Petrovci, ktorý je strediskom Slovákov z Báčky. M. M. Harminc sa narodil v rodine tesárskeho majstra a podnikateľa, ktorý sa orientoval najmä na stavbu kostolov. Vzdelanie získal vlastnou usilovnosťou. Ako 17-ročný opustil rodičovský dom a zamestnal sa u firmy Karol Neuschloss a synovia“ v Budapešti. Svojím organizačným talentom zaujal vážne miesto v slovenskom národnom hnutí v Pešti. V roku 1904 ukončil tesársku majstrovskú skúšku a neskôr získal titul staviteľ. Od roku 1886 do I. svetovej vojny žil v Budapešti, od roku 1918 v Bratislave. Spočiatku tvoril v duchu historického eklekticizmu, neskôr secesie. Od 20-tych rokov tvoril v duchu zjednodušeného monumentalizovaného neoklasicizmu (bývalá Tatra banka v Bratislave, hotel Carlton-Savoy. Neskôr bol aj autorom funkcionalistických budov v Bratislave (evanjelický kostol - 1929, Dom Slovenskej ligy - 1934. Počas svojej staviteľskej práce naprojektoval vyše 300 budov v Európe, z toho 171 na Slovensku. Vystaval 108 kostolov pre všetky naše konfesie.
 
Kveta Slyšková - Poznajte osobnosti, po ktorých sú pomenované naše ulice - Dúbravské noviny
 
10. 2006 Bratislava
 
Slovník slovenských spisovateľov dolnej zeme
(Výber narodených a pôsobiacich v Kulpíne)
 
ČELOVSKÝ, Samuel (Kulpin, Juh., 21.7. 1950), historik, literárny historik, prekladateľ učebníc, vydavateľ bibliofílií, mimoriadny profesor na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade.
BIBL. literárna história: Mladosť Félixa Kutlíka, NS 1982; bibliografia: Bibliografia časopisu Náš život, NS 1984.
LIT. V Hronec: Bibliografia Nového života 1949 - 1973, NS 1974,35; Odkaz, BP 1975, 312 - 313; Bibliografija radnika Filozofskog fakulteta u Novom Sadu, NS 1984, 801 - 805; Bibliografia Ústavu pre vydávanie učebníc 1965 - 1985, NS, 1985, 211 - 272; V Hronec: Bio-bibliografický súpis súčasných slovenských spisovateľov z Juhoslávie, Ba 1990,7; Bibliografia Ústavu pre vydávanie učebníc 1986 - 1990, NS 1991,169 - 188; V Hronec: Bibliografia slovenskej knižnej tvorby v Juhoslávii 1918 - 1977, NS 1993, 209.

DORČA, Vladimír (Báčšký Petrovec, Juh., 23.4.1944), satirik, autor pre deti, novinár v týždenníku Hlas ľudu v Novom Sade.
BIBL.próza: Trinásť do tucta, humoresky, Gž 1984.
LIT. V Hronec: Bibliografia Nového života 1949-1973, NS 1974, 41-42; Štyridsať rokov Hlasu ľudu, NS 1984, 186; V; Hronec: Bio-bibliografický súpis súčasných slovenských spisovateľov z Juhoslávie, Ba 1990,10.
Značnú časť života strávil v Kulpíne. (Poznámka autora Web stránky)
 
ĎUGA, Michal (Kulpín, Juh., 19. 1. 1951), básnik, profesor na slovenskom gymnáziu v Petrovci, novinár v slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu, redaktor knižných vydaní, literárneho časopisu Nový život a rodinného ma­gazínu Rovina vo vydavateľstve Obzor v Novom Sade.
BIBL. poézia: Spiace motýle, NS 1976; Krok, NS 1979; Prometeus, bibliofília, Kp 1979; Zem, NS 1986; poézia pre deti: Chytačky, NS 1992; antológie a výbery z diel iných autorov: Juraj Rohoň: Chvála Slovakii, NS-BP-Gž 1993, NS 1994, spolu s V Hroncom.
LIT. V Hronec: Bibliografia Nového života 1949-1973, NS 1974, 44; Štyridsať rokov Hlasu ľudu, NS 1984,187; Bibliografia Ústavu pre vydávanie učebníc 1965-1985, NS 1985, 211-272; V Hronec: Bio-bibliografický súpis súčasných slovenských spiso­vateľov z Juhoslávie, Ba 1990,13; V Hronec: Generácia vo vlastnom tieni, NS 1990, 2\-35; Rozhovor o knihách, NŽ, 43, 1-2, 1991, 48-60; V. Hronec: Bibliografia slo­venskej knižnej tvorby v Juhoslávii 1918-1977, NS 1993, 41,209.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
KOLÉNI, Emil (Kulpín, Juh., 18.2.1835 - Hajdušica, Juh., 16.7.1915), autor cestopisov, historik, publicist, učiteľ a kazateľ v obci Bečej, kaplán v dedine Savino Selo, farár v obciach Ocelo Rossu, Rum. a Hajdušica.
BIBL. antológie a výbery z diel iných autorov: [W. Berndt tvrdí, že „publikoval zbierku národných piesní"]; preložil: [?]: Nezbedný a Anička, Bp 1872; [?]: Tirza, neboli príťažlivá moc kfíže, Bp 1872.
LIT. Ľ. V Rizner: Bibliografia písomníctva slovenského 2, Mt 1931,392-393; Leksikon pisaca Jugoslavije 3, NS 1987, 216; Slovenský biografický slovník 3, 1989, 141; W. Berndt: Spomíname na Emila Kolenyiho, NŽ, 42, 9-10, 1990, 414-416.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
KUTLÍK, Félix (Sínnicolau Mare, Rum., 28. 3. 1843 - Kulpín, Juh., 30. 6. 1890), prozaik, publicista, učiteľ v obciach Nagybánhegyes a Vírsand, ev. kaplán v obci Bački Petrovac, farár v obciach Silbaš a Kulpin, syn Jána (1806-1890), brat Jána (1830-1893) a Bohdana Martina (1838-1925), otec Félixa (1893-1954).
BIBL. próza: Kralica, Pa 1935; próza, cestopisy a dramatická tvorba: Kralica a iné, Ba - NS 1981; dejiny: Báč-Sriemski Slováci, BPa 1888; kroniky: S. Čelovský: Kulpínska kronika Félixa Kultíka z rokov 1876-1890, ZSVS, 3, 1981, 89-133; denníky: Denník Félixa Kutlíka z rokov 1872-1877, ZS, 13,1977,117-138; korešpondencia: S. Čelovský: Listy Félixa Kutlíka Ľudovítovi Vladimírovi Riznerovi, NŽ, 34, 6, 1982, 632-653; polemický text: Egy ujszabású vértanu a Bács-Szerémi ágost. hitv. evangelikus es-perességben, NS 1887.
LIT. F. Kutlík 111: Dejiny Kutlíkovcov, Ba 1931, 58-64; Ľ. V. Rizner: Bibliografia písomníctva slovenského 2, Mt 1931, 493-494; Slovenský náučný slovník 2, Ba - Pa 1932, 278; J. Grafová, T. Winkler: Pozostalosť Kutlíkovcov, Mt 1971; V. Hronec: Bibliografia Nového života 1949-1973, NS 1974, 83; Encyklopédia Slovenska 3, Ba 1979, 285; S. Čelovský: Mladosť Félixa Kutlíka, NS 1982; Encyklopédia slovenských spisovateľov 2, Ba 1984, 361-362; Leksikon pisaca Jugoslavije 3, NS 1987, 546-547; Slovenský biografický slovník 3, Mt 1989, 318; Encyklopédia dramatických umení Slovenska 1, Ba 1989, 651.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
KUTLÍK, Félix (Kulpín, Juh., 17. 9. 1883 - Bratislava, Slov., 24. 5. 1954), publicista, úradník v Bratislave, roku 1921 tajomník Jednoty peňažných ús­tavov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, vnuk Jána (1806-1890), syn Félixa (1843-1890), synovec Jána (1830-1893) a Bohdana Martina (1838-1925).
BIBL. biografická literatúra; Dejiny Kutlíkovcov, Ba 1931; In memoriam M. M. Hodža, Ba 1933; literárna história: Kalmár és Peidfi, Ba 1934.
LIT. F. Kulík III.: Dejiny Kutlíkovcov, Ba 1931, 65; J. Grafová, T. Winkler: Pozostalosť Kutlíkovcov, Mt 1971,185; Slovenský biografický slovník 3, Mt 1989, 318-319.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
KYSEĽA, Michal (Kysáč, Juh., 16. 9. 1903 - Murska Sobota, Slovin., 6. 12. 1986), autor pre deti, zostavovateľ čítaniek a učebníc, prekladateľ, podpred­seda Matice slovenskej v Juhoslávii, predseda Ochotníckeho divadla, správca Národného múzea a Ľudovej univerzity v obci Bački Petrovac, učiteľ v obciach Silbaš, Pivnice, Kulpin, Bački Petrovac a Slankamenski Vinogradi.
BIBL. verše pre deti: Kvietky pre dietky, BP 1962; prerozprával: Daniel Defoe: Robin-son Crusoe, NS 1952; preložil: zmaď.: János Herceg: Ferko Železník, NS 1960; zo srb.: Milan Kaman: Čo je život, NS 1948; S. Valdgard: Príroda a jej sily v službách človeka, NS 1950; Výber zo súčasnej juhoslovanskej prózy, NS 1950, spolu s A. Vrbackým, S. Dubovským, P. Kováčom Vargom; Červená čiapočka, NS 1952; Petar Mardešič: Krištof Kolumbus, BP 1961; Samuel Miklovic, Pavel Mučaji: Po boku otcov, antológia poviedok z národnooslobodzovacieho boja, BP 1961, spolu s A. Makanovou, S. Miklovicom, P. Mučajim.
LIT. V. Hronec: Bibliografia Nového života 1949-1973, NS 1974, 83; Štyridsať rokov Hlasu ľudu, NS 1984,188; Bibliografia Ústavu pre vydávanie učebníc 1965-1985, NS 1985,211-272; V Hronec: Zomrel Michal Kyseľa, NZ, 38,10,1986,808-810; Leksikon pisaca Jugoslavije 3, NS 1987, 144; V Hronec: Bio-bibliografický súpis súčasných slovenských spisovateľov z Juhoslávie, Ba 1990, 22-23; V. Hronec: Bibliografia slo­venskej knižnej tvorby v Juhoslávii 1918-1977, NS 1993,76-77,209.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
LOMEN, Ján (Kysáč, Juh., 4.7. 1936), básnik, novinár v časopise Hlas ľudu v Novom Sade, predtým učiteľ v osadách Kulpin a Kisač, riaditeľ Kul-túrno-informačného strediska v rodisku, teraz tam na dôchodku.
BIBL. poézia: Básne, Kč 1993; antológie a výbery z diel iných autorov: Ľudovky v tanečnom rytme, Kč 1994.
LIT. V. Hronec: Bibliografia Nového života 1949-1973, NS 1974, 90; Štyridsať rokov Hlasu ľudu, NS 1984,186.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
MARTIŠ, Albert (Kulpín, Juh., 20. 4. 1855 - Padina, Juh., 19. 9. 1918), prozaik, ľudovýchovný pracovník, učiteľ v obciach Hajdušica a Padina.
LIT. próza: Statočnosť... na večnosť, LM 1918; Na zlej ceste, Mt 1920, spolu s poviedkou Vzdory srdcu od Márie Oľgy Horvátovej; Na rozcestí, Mt 1922; Hriechy mladosti a iné rozprávky, BP 1933; dramatická tvorba: Hľadali Pravdu a Slobodu, Md 1908; Stratený žreb alebo: Láska je vynaliezavá, Slovenské pohľady, 34, 1914, 2, 109-117; memoáre: Pamäti dolnozemského buditeľa, Mt 1937, red. J. V Ormis.
LIT. Ľ. V Rizner: Bibliografia písomníctva slovenského 3, Mt 1932, 161; V Hronec: Bibliografia Nového života 1949-1973, NS 1974, 95-96; Encyklopédia slovenských spisovateľov 1, Ba 1984, 411-412; Encyklopédia Slovenska 3; Ba, 1979, 505; [K 80. výročiu od smrti], NŽ, 40, 9, 1988, 575-583; Encklopédia dramatických umení Slo­venska 2, Ba 1990, 37; Slovenský biografický slovník 4, Mt 1990, 94.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
MUČAJI, Juraj (Báčšky Petrovéc, Juh., 19. 2. 1919 - Izjum, Ukraj., január 1945), básnik, kritik, prekladateľ, novinár v denníku Slovenská jednota v Budapešti, učiteľ v obciach Kulpin a Kráľova Lehota, nasilu zmobilizovaný do Horthyho jednotiek, zajatý v ZSSR, brat nasledujúceho.
BlBL. poézia: Rozvravene srdce, Bp 1942; Básnické dielo, NS 1969; korešpondencia: Listy písané v tieni smrti, NS 1969; verše pre deti: Nezbedníci, NS 1975.
LIT V Hronec: Bibliografia Nového života 1949-1973, NS 1974,102; Odkaz, BP 1975, 326-327; Encyklopédia Slovenska 3, Ba 1979,635; Slovenský biografický slovník 4, Mt 1990, 236; V Hronec: Bio-bibliografický súpis súčasných slovenských spisovateľov z Juhoslávie, Ba 1990, 26-27.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
PIXIADES, Daniel (Kysáč, Juh., 5. 7. 1931), básnik, učiteľ v obciach Seleuš, Veliko Gradište, Kulpin, Sremski Karlovci, Stari Bar a Sutdmore v Juhoslávii, po roku 1974 redaktor chorvátskych novín Naše novine v Ibronte v Kanade.
BlBL. poézia: Vlny kotvy vlny, NS 1973, básne napísané po srb. prel. Michal Babinka.
LIT. V Hronec: Bibliografia Nového života 1949-1973, NS 1974, 114-115; Štyridsať rokov Hlasu ľudu, NS 1984, 186; V Hronec: Bio-bibliografický súpis súčasných slovenských spisovateľov z Juhoslávie, Ba 1990,30.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
ROHOŇ, Juraj (Horný Kalník, Slov., 15.8.1773 - Hložany, Juh., 22.10.1831), básnik, súkromný vychovávateľ a organista v obci Kulpin, evanjelický farár v dedine Hložany, senior báčsko-sriemskeho seniorátu, starý otec Leopolda Branislava Abafiho.
BlBL. poézia: Chvála Slovakii, BŠ 1791, NS-BP-Gž 1993, NS 1994; Ode in honorem Michaeli Járossydum natalem, firma valetudine et hilari vultu anno 1791. die III. ante calendes Octobris recoleret, BŠ 1791; Když školy evanjelické šTá vnické p. rektor Mien. Jarošy památku jména svého sobé pripomínal - verní učedlníci 1789 skze Jir. Rohoň, BS 1798; Lessus quo Spect. condam Dnae Josephae natale Tôkóly, nuptae vero Stratimirovics de Kulpin, praematurum obitum deflevit 1815, BŠ 1815; Kratochvílné spevy, pro mládež rolničkou, Bp 1829; Pieseň r. P. 1797 pri vysvätení a r. 1897 pri storočnej pamiatke vysvätenia chrámu kysáčskeho spievaná, Md, b. r., Sn 1910; polemika vo veršoch: Palma, quam Dugonics similesque Magyari Slaviae eripere attentarunt, vindicata, Zg 1832.
LIT. Ľ. V Rizner: Bibliografia písomníctva slovenského 4, Mt 1932, 254; V Hronec: Bibliografia Nového života 1949-1973, NS 1974, 121; O. Sliacky a kol.: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež, Ba 1979, 232; Encyklopédia slovenských spisovateľov 2, Ba 1984,77; Pedagogická encyklopédia Slovenska 2, Ba 1985,193-194; Slovenský biografický slovník 5, Mt 1992,103-10
 
Z našej dokumentácie
 
Cesnak Vlastislav
 
 cesnak
 
 
cesnak
 
- narodený 22. septembra roku 1945 v Kulpíne. Základnú školu zakončil v Kulpíne a gymnázium v Báčskom Petrovci. Absolvoval Fakulta architektúry v klase prof.arch. Iva Kurtovića na Univerzite v Belehrade. Po krátkom pobyte v Nemecku, kde sa pracovne angažoval v rámci súkromných projektných ateliérov v Bambergu u Arch. P. Keidla a v Norimbergu u Regirung-Baumeister Prof. Arch. H. A. Wilhelma- zamestnáva sa v O.S. Z.O. Báčsky Petrovec na referáte pre stavebníctvo a urbanistické plánovanie. Odborne sa zdokonaľoval na študijných cestách v Československu, Nemecku, Grécku, Bulharsku a Francúzsku. Začal sa zaoberať fotografiou, ktorú študoval diaľkove na Werbefotoschule v Manheimu a navštevoval “A“ kurs fotografie na F.K.K. B. Bajić v Novom Sade, pod vedením majstra fotografii Tibora Vargu Šomodjiho. Mal autorské výstavy fotografií a uverejňoval svoje fotografie v tlači. Žije na dôchodku v Kulpíne. Toho času sa zaoberá hlavne olejomaľbou a najčastejšími motívmi obrazov sú veduty krajiniek. V poslednom období, za pomoci počítača, skúša kombinovať obrazy a fotografie. Zapojil sa do písania Wikipédie, kde sa zaoberá najmä témami z dejín umenia a architektúry. Pre svoju prácu v tejto oblasti získal uznania. Samostatne vystavoval zo desaťkrát a zúčastnil sa i kolektívnych výstav v Odžakoch, B. Topole, Mitrovici, B. Palanke, Plandišti, Bači, Vrbasi, Kule, Malom Idjoši, Sombore, Apatine, Sente, Srbobrane, Kulpíne a ďalších vojvodinských mestách. Je členom výtvarnej odbočky "Keby ..." pôsobiacej v rámci M.O. Matice slovenskej v Kulpíne a tam každý rok pravidelne vystavuje.
 
 
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
Čáni Pavel
 
 
Cani
 
 
P. Čáni

- narodený 1953 r. v Kačareve. Vyštudoval grafiku na Akadémii umení v Novom Sade. Postgraduálne štúdium ukončil v klase profesora Marka Krsmanovića v Belehrade. Je členom Združenia výtvarných umelcov Vojvodiny, Združenia grafikov Slovenska a Grafického kolektívu z Belehradu. Vystavoval na vyše sto kolektívnych výstav doma a v zahraničí. Roky pracoval na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci a v roku 2007 bol vymenovaný za riaditeľa Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci. Prisťahoval sa do Kulpína, kde i teraz žije.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
Hasík Michal
 
Hasik
 
hasik
hasik
hasik
hasik
 
M. Hasík
 
- sa narodil roku 1946 v Kulpíne. Výtvarnícko-sochárske vlohy prejavoval od detstva a prvú samostatnú výstavu mal ako 17 ročný (roku 1963) v Báčskom Petrovci. Výstava pozostávala z diel vypracovaných rôznymi technikami a okrem obrazov a sôch, boli tam aj práce z plechu, drevoryty a reliéfy. Rôznorodosť techník alebo kombinované techniky boli zastúpené aj v ďalšej jeho tvorbe, avšak portrétovanie nožničkovým výstrihom na papieri je technika, ktorou sa zaoberá najviac a s ktorou sa stal známy doma a v zahraničí.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
Kopčok Ján narodený 2.6.1942 v Báčskom Petrovci. Zakončil I. stupeň Filozofickej fakulty v Novom Sade odbor slovenský jazyk a literatúra a stal sa odborným učiteľom slovenčiny.
Pôsobil v Kulpíne na Základnej škole J. Á. Komenského kde vyučoval slovenčinu a hudobnú kultúru .
Lásku k hudbe a piesni prejavoval nielen nacvičovaním spevu a zborového spevu na škole ale aj komponovaním piesní tematicky ladených. Najznámejšie a rady počúvané sú piesne Kulpín je malá dedinka , Kulpín bude večne žiť, Spomienky na školu ai. Bol zakladateľom detskej speváckej súťaže pod názvom LETÍ, LETÍ PESNIČKA, kde mnohé spevácke talenty pokračovali v speváckej kariére v KUS Zvolen a vystupovali v mnohých programoch doma i v zahraničí.
Jeho druhou záľubou boli známe divadelné scénky, ktorých sám bol i autorom a nacvičoval ich nielen v škole ale aj v spolku. Bol i autorom početných príležitostných recitálov.
Tiež bol aj jeden zo zakladateľov rádio-amatérskeho klubu v Kulpíne. V súčasnosti sa venuje vo voľnom čase činnosti v Miestnom odbore penzistov v Kulpíne, kde nacvičuje spevácku skupinu penzistov a má na starosti programovú časť pri poriadaní rôznych posedení penzistov.
Relaxuje sa pri love rýb, vo voľnej prírode teda kde inde ako na kanáli.
 
 
{mmp3}angular2.swf|kulpin_je_mala_dedinka.mp3{/mmp3} 
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
Maglovský Ondrej narodený 13. októbra 1957., základnú školu zakončil v rodisku. Základy hudobného vzdelaniazískal v Kulpíne, v takzvanej hudobnej škole Šimovej. Už vtedy sa rozhodol pre harmoniku, a hru na tomto hudobnom nástroji zdokonaľoval do tej miery, že dnes patrí medzi najchýrečnejších harmonikárov v celej Vojvodine. V školení pokračoval v Novom Sade kde zakončil strednú hudobnú školu. V kultúrno-umeleckom živote osady aktívne účinkoval od včasnej mladosti a dodnes je aktívny .Nacvičoval mužskú, ženskú a zmiešanú spevácku skupinu Za svoju prácu získal početné vysoké ocenenia a uznania. Zaoberá sa tiež i skladateľskou činnosťou a skomponoval mnohé slovenské, srbské, a rusínske ľudové a tanečné piesne. Zo slovenských sú to Studnička, To hudba povie ti, Diale šíre diale, Pieseň tuláka..., Toho času pracuje ako hudobný redaktor Novosadského rozhlasu.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
Pucovský Samuel (1930 Radoš pri Iloku, Chorvátsko – 2005 Kulpín). Po vyškolení na Učiteľskej škole v chorvátskom Karlovci ako 17 ročný začal učiť na školách. Z bohatej učiteľskej praxe, najhlbšie stopy zanechal najprv v Kysáči a potom v Kulpíne, kde pôsobil do dôchodku, a kde bol aj úradujúcim riaditeľom v období, keď sa stavala nová školská budova. Hrával v orchestri, spieval, bol divadelníkom, nacvičoval spevácke skupiny... Bol aj aktívnym matičiarom. Počas celej pracovnej doby sa aktívne venoval tak kultúrno-umeleckej ako aj spoločenskej práci za čo dostal početné uznania.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - 
 
Babiak Ján DrSc. - narodený v Kulpíne 22. októbra 1946. Základnú školu absolvoval v rodisku a gymnázium, smer prírodo-matematický v Báč. Petrovci. Diplomoval odbor telovýchovy na Vyššej pedagogickej škole v Novom Sade a na Fakulte telesnej kultúry v Záhrebe a postgraduálne štúdium (magisterské a doktorské) v Belehrade. Hodnosť doktora vied v oblasti telesnej kultúry získal v marci roku 1985.
Po zakončenom vyššom vzdelaní pracoval v ZŠ Maršala Tita v Padine a od 1978. roku vo VS Mihajlo Pupin v Kovačici. Od roku 1988 pracuje v Pokrajinskom ústave pre šport v Novom Sade. Vedľa svojich pracovných záväzkov od roku 1987 pracoval aj ako profesor metodiky telesnej výchovy na Pedagogickej akadémii v Novom Sade, a od roku 2000 na Učiteľskej fakulte v Sombore, resp. v Petrovci v hodnosti mimoriadneho profesora.
Vo svojom odbore sloví ako expert v oblasti telovýchovnej dokimológie a ako taký občas je aj prednášateľom na postgraduálnych štúdiách na fakultách telovýchovy v Belehrade a Novom Sade. Vo svojom odbore pôsobil ako organizátor početných manifestácií, zletov, prehliadok, krosov, táborovaní a letovaní žiakov, ale aj školskej olimpiády. Od roku 1967 bol najprv hráčom a potom aj dlhé roky trénerom hádzanárskeho klubu Dolina z Padiny a kondičným trenérom karate klubu tiež z Padiny a 10 rokov pôsobil aj ako kondičný tréner prvoligového stonotenisového klubu Unirea v Uzdíne. V oblasti telesnej kultúry mal funkcie predsedu Spolku pedagógov telesnej kultúry v obci Kovačica a dva mandáty (2x4 roky) aj predsedu Sväzu pedagógov telesnej kultúry Vojvodiny a člen Predsedníctva Sväzu pedagógov telesnej kultúry Juhoslávie.
Bol účastníkom početných seminárov, simpózii, letných škôl a kongresov pedagógov telesnej kultúry medzinárodného charakteru, spravidla so svojim vedecky, odborne alebo empiricky podloženým príspevkom. V odbornej periodike zverejnil ponad 120 vedeckých, vedecko-odborných resp. odborno-populárnych príspevkov. Bol aj účastníkom, realizátorom ale aj nositeľom projektov v segmente školskej telesnej výchovy resp. športovej rekreácie.
Na pracovnom mieste bol aj konsultantom riaditeľa Ústavu a hlavným a zodpovedným redaktorom časopisu Aktuelno u praksi.
Je spoločensky činný. Od obnovenia Matice slovenskej v Juhoslávii, v jednom mandátnom období bol podpredsedom pre Báčku (neskôr náhradník podpredsedu), a potom aj predsedom MSJ. Bol vedúcim niekoľkých komisií, resp. delegátom MSJ v Sekretariáte pre národnostné práva a predpisy Výkonnej rady Vojvodiny. Funkciu predsedu MOMS v Kulpíne vykonával 16 rokov. Posledných 20 rokov nie je politicky orientovaný.
Jeho koníčkom sú dejiny, ale aj súčasná problematika svojho národa. V tom smere publikoval v našich časopisoch ponad 2500 klepaných strán textu. Asi najväčšiu ozvenu mal podčiarník Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem (Hlas ľudu, 1995, 1996, 1997), ale aj príležitostné feľtóny: 75 rokov od založenia Sokolskej jednoty v Petrovci (Hlas ľudu, 1995), Janko Bulík – kráľ kráľovnej športu (Hlas ľudu, 1997, Ročenka MSJ 1997), Kovačický proces (Hlas ľudu, 1997), Mieruôsmy rok a Dolnozemskí Slováci (Hlas ľudu, 1998), Kulpínčania na krídlach Tálie (Hlas ľudu, 1999) a tď. Okrem toho v Národnom (ľudovom) kalendári, Rovine a Dolnozemskom Slováku zverejňuje príspevky o prvých začiatkoch Slovákov v osadách ktoré zaznačujú okrúhle jubileá, v zborniku prác Padina 1806-1996 a monografii Kovačica 1803- 2003 sa podpísal pod kompletnú históriu týchto osád a v monografii Petrovec 1745-1995 prispel s príspevkami z oblasti športu. Je kolumnistom v časopise Padinské zvony (rubrika: Iskričky z dejín Padiny), od začiatkov tohto časopisu, mal aj rubriku Mens sana in corpore sano v mládežníckom časopise Vzlet (3,5 roky) ale aj rubriku 260 rokov od príchodu Slovákov na Dolnú zem. Je redaktorom časopisov Kulpínsky matičiar, Slovenský matičiar a Matičný pamätníček.
Knižne vydal publikáciu Keď vzlietol sokol petrovský (2001, 460 strán), textom prispel v publikácii Atlas ľudovej kultúry Slovákov v Juhoslávii (2002), bol jedným z redaktorov zbornika 10 rokov MSJ (2001). Je autorom príspevku Spolkografia – Padina v druhej knihe o slovenských spolkoch vo Vojvodine. Posledné samostatné publikácie: Slovenské národné slávnosti – fakľa národného cítenia medzi dvoma vojnami (2006, 608 strán) a Kulpínčania na krídlach Tálie – sto rokov javiskového pôsobenia v tejto osade (450 strán, v tlači).
Žije v Kulpíne.  
 
 - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
Ďuga Michal sa narodil 19. januára 1951 v Kulpíne. Gymnázium zakončil v Petrovci a štúdiá filozofie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1969 – 1974). V rokoch 1977 – 1978 pôsobil ako profesor na Gymnáziu Jána Kollára v Petrovci a potom päť rokov pracoval ako redaktor Rádio-Televízii Nový Sad. V období rokov 1983 – 2005 pracoval vo vydavateľstve Obzor v Novom Sade a v Akciovej spoločnosti tlačiareň Kultúra v Báčskom Petrovci (od roku 1995), najprv ako redaktor knižných vydaní, neskoršie ako úradujúci hlavný a zodpovedný redaktor časopisu Pionieri (1990), potom ako výkonný redaktor mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život (1990 – 1993) a onedlho i ako hlavný a zodpovedný redaktor tohto mesačníka (1994 – 1997). Od roku založenia slovenského magazínu Rovina (1994) do roku 2005 bol jeho šéfredaktorom. Toho času pracuje v Novinovo-vydavateľskej ustanovizni Hlas ľudu v Novom Sade, kde je zodpovedným redaktorom slovenského týždenníka Hlas ľudu. Je členom Spolku vojvodinských spisovateľov od roku 1979, členom Spolku slovenských spisovateľov od roku 1990 a členom Spolku novinárov Srbska od roku 2004.
Vydal básnické zbierky Spiace motýle (1976), Krok (1979), Prometeus (1979), Zem (1986), Výklad snov (2001) a Trosky ticha (2008). Jeho básne sú zaradené do mnohých antológií doma a v zahraničí. Okrem poézie, píše aj prózu a literárnu kritiku, tiež prekladá zo srbského jazyka.
Vydal i zbierku poviedok pre dospelých Osud ľavej nohy (1997) a zbierku poézie pre deti Chytačky (1992) a roku 1994 bol zostavovateľom Národného kalendára na rok 1995. Napísal aj hru pre deti A už to máme (1998). Je nositeľom Ceny Nového života za rok 1979.
 
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
 
Babiaková Anna sa narodila 6. júna 1949 v Báčskom Petrovci, kde zakončila aj základnú školu. V Novom Sade absolvovala strednú medicínsku školu a štúdium v odbore výtvarnej kultúry v Belehrade. Pracovala ako výtvarný pedagóg na základných školách v Padine, Pivnici a Hložanoch. Odovzdane sa venovala práci s deťmi, o čom svedčia aj získané ceny jej žiakov na rôznych celoštátnych ako aj medzinárodných súťažiach. Za sebou má niekoľko samostatných výstav: v Padine, Hložanoch, Pivnici, Kulpíne a Petrovci a rad kolektívnych. Je na dôchodku a ďalej je výtvarne činná. Často účinkuje na výtvarných kolóniách a posledne je aj recenzentkou učebníc z výtvarnej kultúry. Pre svoju prácu získala početné spoločenské uznania. Spolu s manželom Jánom žije v Kulpíne, kde v jeho rodičovskom dome má útulný ateliér, v ktorom si vychutnáva čaro pokoja a nadchnutosť tvorivej chvíle.
 

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články