PDvK

PDvK

Logo
  foto   foto
 
 
Po desiatom výroči Predslávnosťových dní v Kulpíne
 
DEKÁDA NAJVÄČŠEJ MATIČNEJ  MANIFESTÁCIE V KULPÍNE
 
Problémy v štarte, potom to už šlo
 
    Keď na prelome dvoch posledných desaťročí 20. storočia na priestoroch vtedajšej Juhoslávie začínala búrka, ktorá neskoršie prerástla v ešte väčšiu víchricu, vlastne desivú nevraživosť juhoslovanských národov, čo vyústila do občianskej vojny a do rozpadu tohto štátu, aj Slovákom, čo sa tiež našli v okruží kde zbraň rinčala, už sám ten fakt nič dobrého nesľuboval. Práve preto, v týchto pohnutých časoch pocítili našinci potrebu aby medzi sebou stmelili rady, pevnejšie sa organizovali a jednotne nastupovali. Hned' nato zastali aj za ideu, že nám je nevyhnuté zoskupiť sa pod jeden prápor, vlastne formovať si nejakú národnú inštitúciu, ktorá by zastávala našincov a bránila ich práva. Tak potom zrodila sa Matica slovenská v Juhoslávii, vlastne obnovila svoju činnosť po tretíkrát v histórii Slovákov na týchto priestoroch. A tak, ako sa to svedčí, okrem ústredného organizovania, aj matičná organizácia po osadách, kde žijú Slováci, bola na rade. Tak potom vznikli miestne odbory Matice slovenskej. Aj ten v Kulpíne.
    Hned' v štarte formovalo sa tu vedenie, utvorili odbočky, cez ktoré by sa mali realizovať početné matičné aktivity. Problém však nastal, ked' šlo o kultúrno-umelecký segment pôsobenia pri miestnom odbore, lebo vedenie dovtedy jestvujúceho a za posledné dve decenie nanajvýš aktívneho KUS Zvolen v tejto osade, sa nechcelo zhodnúť s nijakou inou solúciou okrem tej, že tento spolok má mať absolútne samostatné pôsobenie a že na kultúrno-umeleckom poli v žiadnom prípade neuznáva ani strešnú pozíciu MSJ, vlastne jej predlženého orgánu - MOMS v Kulpíne. Tejto konfrontácii medzi MOMS a KUS Zvolen sa snažilo vyhnúť už na prvom zasadnutí správneho výboru MOMS, aj d'alších, ale aj tých spoločných so spolkom. Ako to bude vidno neúspešne, lebo hned' na začiatku uviazlo sa v snahách zjednotiť sily dvoch nateraz jediných národne ladených organizácií v Kulpíne. Tak sa potom o slabej spolupráci medzi MOMS a KUS Zvolen konštatuje aj na d'alších zasadnutiach, počas d'alšich štyroch rokov - v trvaní prvého mandátu matičného vedenia (1991-1995).
 
Matičné kultúrne podujatia na malé vráta
 
    Aj ked' sa v roku 1995 vedenie MOMS v Kulpíne v novom mandáte, teda v novom štvorročí, len čiastočne korigovalo, do problému kultúrno - umeleckého pôsobenia v tejto osade sa koplo celkom seriózne. Už na výročnom zasadnutí budúci predseda MOMS v Kulpíne DrSc. Ján Babiak podstatne žiadal, ako to vidno aj zo zápisnice, „hľadať priliehavé formy práce" aj na kultúrno-umeleckom poli a sústavne ich plánovať aj v rámci budúcich aktivít, lebo neuspokojujúca programová náplň najmä „pre široké obecenstvo si vyžaduje pri MOMS formovať komisiu pre manifestácie, estrádne programy a zábavu s patričným programom." To potom vyvolalo ďalšie trenice medzi MOMS a KUS Zvolen, (aj obvinenia, že si MOMS v Kulpíne chce vlastne privlastniť prácu KUS Zvolen), do tej miery, že na zasadnutí správneho a dozorného výboru MOMS bola postavená aj otázka „či treba do správy o činnosti MOMS vniesť aj činnosť KUS Zvolen?" Na šťastie tento problém bol nestranícky riešený, v zmysle, že aj ústredie MSJ, už aj preto, že je to aj v domene tejto inštitúcie, musí vedieť o všetkých aktivitách, čo sa konajú na kultúrnom poli Slovákov vo Vojvodine, a tak aj v Kulpíne. Potom, na novom spoločnom zasadnutí MOMS a KUS Zvolen, črtá sa už istýsi ústupok od predchádzajúcej koncepcie v spolupráci týchto dvoch celkov, ktorá sa aj v praxi, pre tvrdohlavosť spolkového vedenia, koriguje len po personálnych zmenách vo vedení KUS Zvolen. A hoci sa zdá, že sa na poli spolupráce môže evidovať odmäk, to predsa nejde tak jednoduchými chodníčkami, lebo komisia pre manifestácie, estrádne programy a zábavu pri MOMS, čo mala okrem iného aj priblížiť aktivity dvoch organizácií,  začala myslieť o svojej aktivite, nie však aj konať a tak aj na výročnom zasadnutí MOMS bola okvalifikovaná ako nečinná. Jedno z možností (navrhnuté samým predsedom tejto komisie) bolo, aby sa program tejto komisie urobil spolu s komisiou pre programy pri spolku. Avšak nový predseda KUS Zvolen hned' vracia loptu na stred ihriska tvrdením na zasadnutí v októbri 1997, že „KUS Zvolen má svoj plán práce a úspešne ho realizuje." Jediné možné riešeníe bolo vidieť, ako je to v iných MOMS, čo znovu posunulo lehotu riešovania už dávno nastoleného problému.
    Ked' už bolo celkom jasné, že iné miestne odbory robia aj na kultúrnom poli na roli národa dedičnej, niektoré až na závideniahodnej úrovni, rozhodlo sa, aby aj kulpínsky miestny odbor pre túto komisiu do výročnej konferencie koncipoval plán práce. Na to bola určená aj zodpovedná komisia, ktorá si potom svoje záväzky aj vykonala. Tak potom odbočka či komisia pre programy, oslavy a verejné manifestácie „si zaplánovala tri väčšie a niekoľko menších programových celkov, ktoré realizuje bud'to samostatne alebo v spolupráci s niektorou inou odbočkou alebo s KUS Zvolen." Prvá, v tom zmysle nápomocná odbočka bola etnografícko-historická, ktorá si pre rok 1998 zaplánovala oslavu venovanú slovenskému národovcovi a kulpínskému farárovi Félixovi Kutlíkovi. Táto manifestácia by sa podľa vtedajšej mienky mala realizovať v tvare čajanky.
 
Zrod Predslávnosťových dní v Kulpíne
 
    Vtedy však v kulpínskom MOMS už dozrieva idea, že si toto matičné prostredie musí vytvoriť nejakú svoju kultúrnu manifestáciu. Celkom inú, vlastne podstatne odlišnú od už početných folklórnych festivalov, speváckych súťažení, divadelných prehliadok a tomu podobných a tak už na májovom zasadnutí (1998) svojho správneho telesa sa na návrh predsedu MOMS a zároveň aj historicko-etnografíckej odbočky uzaviera, „aby sa plánovaná čajanka z príležitosti osláv výročia narodenia slovenského národovca a kulpínskeho farára Félixa Kutlíka presunula na predslávnosťový víkend" a čajanka vskutku pozmenila na dvojdňovú matičnú manifestáciu, ktorá by sa realizovala v tejto osade týždeň pred Slovenskými národnými slávnosťami. Vlastne, táto manifestácia by ako prvá lastovička predstavovala vstupné oslavy do týchto našich najväčších sviatkov. Preto aj jej názov Predslávnosťové dni v Kulpíne sa zdal byť aj logický. Návrh bol ujatý a aj celkové chcenie členov oboch výborov, vlastne celého vedenia MOMS, pomôcť v jej organizácii bolo evidentné.
    Tak konečne dlhoročné snahy, inicované ešte v začiatku poslednej dekády dvadsiatého storočia, aby mimo tej tichej, ale mravčej práce na roli národa dedičnej, čo mnohí ani nevidia, sa pri MOMS v Kulpíne začala aj aktivita páčivá aj pre široké ľudové masy, napokon koncom tohto desaťročia urodili plodom a idea konečne dostala zelenú. Kulpínske prostredie už potom povolilo a matiční aktéri aj podporili organizáciu jednej verejnej manifestácie, ktorá nebude narušovať jestvujúce programové celky KUS Zvolen, ba naopak, ale ktorá sa v najväčšej miere pričiní o to, aby sa to slovenské z minulosti podčiarkovalo, v súčasnosti podporovalo a aby pre budúce pokolenia aj zapísané zostalo.
 
Každý začiatok je ťažký
 
    V štarte samej manifestácie - Predslávnosťových dni v Kulpíne, boli ešte aj namietky o jej názve, a konečne aj snahy aby sa meno tejto manifestácie pozmenilo v Kulpínske národné slávnosti. Ale táto lokálpatriotická snaha, založená možno na tej petrovskej spojenej so Slovenskými národnými slávnostiami, ktorá nikdy nezažila, bola kategoricky odmietnutá argumentami jednotného slovenského nastupovania a koncepciami PDvK ako vstupnej manifestácie do SNS, aj „argumentami", že MOMS, vlastne iniciátori tejto manifestácie, v prípade tak úskospätej koncepcie aj odstúpia od jej organizácie.
    Keď sa aj problemy s krstením manifestácie doriešili mohlo sa pristúpiť aj k realizácii programu tohto novorodeniatka. Prvé PDvk, realizované 1. a 2. augusta 1998, boli venované Félixovi Kutlíkovi (slávnostné bohoslužby, pietná spomienka na evanjelickom cintoríne, recitál) a mimo toho prezentovaná bola aj reedícia Kutlíkovej publikácie Báč-sriemskí Slováci, svoje diela vystavovala matičná výtvarná skupina KEBY a boli tu aj sprievodné manifestácie. V štarte však neprešlo aj bez problémov, lebo si v posledný okamih svoje kopýtka vyhodili divadelníci. Ale, ten kto nechce, bez neho sa môže.
    Problémy však neprestávali, lebo už druhé PDvK boli pre útok NATO na náš štát problematické. Predsa sa po prerušení útoku realizovali v termíne 21.-22. augusta 1999. Tematicky boli zarotované k 95. výročiu divadla v Kulpíne. Z programu v tom zmysle bolo tu hosťujúce divadelné predstavenie a divadelno-historický kolážový program. Vedľa toho boli tu aj príležitostné bohoslužby, ale hral sa aj fgutbal a boli aj vernisáže dvoch výstav.
 
Do tretice (aj ďalej), všetko dobré
 
    Na tretích PDvK, v termíne 12.-13. augusta 2000 sa vzdal hold národovcovi a cirkevnému dejateľovi Danielovi Kolénimu. V rámci toho bola aj prezentácia reedície križky J. Maliaka Daniel Kolényi a jeho doba, svoje výtvarné diela vystavovali I. Križan a skupina KEBY, aby to v druhý večer kulminovalo programom FS Vatra z Tlmiač (Slovensko). Vedľa toho bol tu aj rad sprievodných manifestácií.
    Štvrté PDvK, realizované 28. a 29. júla 2001, vzdali úctu konopám, aj všetkým obyčajam spätým s touto priemyselnou rastlinou. V rámci programu vystavovala tu trojka A. Babiaková, A.-A. Babiaková a Z. Pudelka, ale aj skupina KEBY a promované bolo aj prvé číslo Kulpínskeho matičiara. Nezabudlo sa ani na futbal a pravda neprešlo to ani bez sprievodných manifestácií.
    Piate PDvK (27.-28. júla 2002) boli už jubilujúce. Oslávilo sa prvých päť rokov, prezentované bolo až päť výstav (Slováci v Juhoslávii, Päť (k)rokov PDvK a potom výtvarníkov: Dr. P. Michalidesa, J. Chlpku a skupiny KEBY). Ani už obvyklé bohoslužby nevystali, na kulpínskom cintoríne  spomenulo sa na kňaza G. Klobušického a v KUS Zvolen bola video projekcia hosťovania Zvolenovcov na Detve. Ako obvykle, boli tu aj sprievodné manifestácie, no to čo je pre tieto PDvK charakteristické je to, že sa aj rámec koncepcie čiastočne mení a v celkovej organizácii do popredia vychádza objekt bývalého Dundjerského kaštieľa.
 
Programový a organizačný vzrast
 
    Po úspešnom malom jubileu všetkým bolo jasné, že táto manifestácia bez ďalšieho vzrastu neprejde. Veď ako nápomocní v organizácii pribudne tu celý rad združení, skupín, pokrokových síl a aj programovo sa manifestácia skoro zdvojnásobila. V prvý deň, 2. augusta stužku prestrihne ZŠR Zubáč so súťažením v športovom rybolove a varení paprikášu. V Kaštieli zas vystavoval M. Hasík a bežala aj etnografická výstava pod názvom Odev našincov v minulosti. Večer bol hudobno folklórny gala program koncipovaný ako garden party a po ňom ľudová veselica. V druhý deň na svoje prišli poľovníci, evanjelickí veriaci a poobede výtvarná skupina KEBY a na cintoríne sa k výročiu narodenia F. Kultíka položili kvety. Tie tematické programové celky boli zarotované k 140.výročiu založenia Matice (výstava žiackých prác a literárny súbeh na tému Matici k narodeninám, a večer k tomuto výročiu aj priliehavé literárno-hudobné pásmo). Neobišlo to ani bez ďalšieho čísla Kulpínskeho matičiara, ani bez veselice v parku kulpínskeho kaštieľa.
    Na siedmych PDvK sa matičiari po druhýkrat vrátili k divadlu. Veď pred piatími rokmi iba upomínali na toto jubileum. Matičná manifestácia je už trojdňová, lebo oslavy začnú kysáčski divadelníci ešte v piatok 30. júla 2004. V nasledovný deň ide to už zachodenými cestičkami - na kanáli súťažia rybári a v Kaštieli J. Maglóvsky podá  maketovú víziu Kulpína z minulého storočia. Bude tu aj foto-dokumentácia o živote M. R. Štefánika, ale aj  o divadle v Kulpíne, ako i výstava pod názvom Rodina Babiakovcov vo výtvarnom umení. Večer to bude už v znamení divadelného jubilea (škôlkári vystúpia s divadielkom O kozliatkach), ale aj v znamení spevu a tanca, koštovky vína Spolku vinárov a vinohradníkov a ľudovej veselice, čo trvala do rána. V posledný deň  na rade boli príležitostné bohoslužby, k poľovníkom sa v súťažení pridali aj šachisti, popoludní sa k všetkému pridala aj výtvarná skupina KEBY a v rámci výtvarnej a literárnej tvorivosti na tému Divadlo, dosky ktoré svet znamenajú sily si odmerali aj žiaci. Večer si už potom všetci prítomní v areáli kulpínskeho kaštieľa hodlali v priamom prenose magazínu Dotyky a z video-záznamu z predstavenia Plešivá speváčka. Aj ľudová veselica konkurovala tej včerajšej.
    Ôsme po rade PDvK začali už v sobotu dopoludňajšími kvalifikačnými zápasmi v pionierskom futbalovom turnaji. V podvečer vedľa futbalistov boli už na rade aj rybári a kotlíkari. Koho šport nebavil zabehol si do kaštieľa na výstavu Kysúcki drotári a výstavu padinskej insitnej maliarky A. Kotvášovej. Predtým aj DEM mal svoju losovaciu odmeňovaciu súťaž. Večer oslava kulminovala v gala programe, pri hudbe na chate ZŠR Zubáč a pri koncerte skupiny Lude krave na ihrisku FK Kulpín. Tri koncerty v istý čas, a všade plno ľudí, to Kulpín ešte nemal. Nedeľné doobedie prebehlo už v štandardnej schéme, poobede si svoju trade mark manifestáciu odpracovala výtvarná skupina KEBY, futbalisti dokončili svoju súťaž a súťaž čakala aj žiakov výtvarníkov a literátov na tému Život dlhý 260 rokov. Na tému 260 ročného života na týchto priestoroch písal aj Kulpínsky matičiar a realizovaná bola aj prvá časť trilógie 260 rokov príchodu Slovakov nazvaná Horniaky z príchťou blenu.
 
Programová stabilizácia, aj redukcia
 
    Posledné PDvK s jednociferným číslom realizované boli v dňoch 29. a 30. júla 2006. Vo svojej sumácii neprešli dvojdňové trvanie, ale za dva dni bolo tu 20 programových celkov a celý rad sprievodných manifestácií. Štartovalo sa v sobotu dopoludnia obecnou futbalovou súťažou Memoriál M. Kulíka a popoludní na rad prišli rybári. V podvečer svoje polstoročné umenie, na šesťdesiatej výstave, vo svojej sedemdesiatke ukázala A. Čížiková. Aj Ľ. Juricová na výstave pod názvom V kratochvíli na dôchodku prezentovala svoju etno-umeleckú prácu. Pri príležitosti výročia Ľ. Štúra Veno Nechvatal sa oduševňoval týmto našim velikánom (téma prednášky zverejnená bola aj v ďalšom čísle Kulpínskeho matičiara). Večer v gala programe tí najmladší - KUS Zvolen a KUS Petrovská družina, a potom aj starší Zvolenovci a FS Krajan zdvyhli divákov na nohy. Aj tak ako vlani trojzábava v kaštieli, na chate a na futbalovom hrisku bola na rade. V druhý deň doobedie malo už štandardný program. Ibaže šachisti zo školských priestorov vyšli na rybársku chatu. Poobede bola výstava výtvarných prác skupiny KEBY a futbalový zápas a večer v areáli kaštieľa hosťovalo divadlo J. Čemana z Pivnice s Antigonou z New Yorku. Už pozde v noci bola tu koštovka vín a pred ňou a po nej ľudová veselica.
    A už sme pri dvojcifernom čísle PDvK. V skoro ustálenej programovej koncepcii posledné hody boli späté s oslavou ich desaťročnice. V tom zmysle bola tu aj výstava o programoch tejto manifestácie behom desaťročia, a z umelcov vystavovala tu pivnická etno umelkyňa Z. Pudelková. Ale aj napriek tomu, že boli jubilárne, bolo tu už menej programových celkov a zaplánovaní poľovníci a futbalisti sa aj odmlčali. Z ustáleného klišea vyskočí tu iba promócia knihy Kulpínčania na krídlach Tálie, vyniknú aj tie body späté s výročím a, pravda, gala programi. Ale, budú tu aj nedopatrenia, ktoré si do budúcna toto prostredie nesmie dovoliť, nakoľko takúto manifestáciu chce zadržať. Tak gala program dostal v Kaštieli zelenú ale len pod podmienkou, že sa uskutoční na priestoroch pred dunđerskovími maštaľmi, kde doteraz nikdy nebol, gala program bol pre svoju «hlasitosť» policiou umlčaný predtým ako čo zaznamenal svoj reálny koniec, a niektoré časti programu PDvK si už otvorene brali pod svoje iní, - tí čo možno v organizácii pomohli (alebo aj nie), ale v tom všetkom kalkulácie si predsa našli. A nakoniec, aj niekoľko týždňov priprávaná výstava desaťročnice PDvK bola, nevedno prečo a bez obvyklého protokolu, po dvoch dňoch jednoducho strhnutá z repertoáru. Po deväť rokov úspešnej realizácie PDvK na výročnom bude aj to negatívne, na čo vedľa tých príjemných veci si predsa najviac pamätáme.
 
Namiesto záveru
 
    A čo povedať nakoniec o týchto kulpínskych matičných hodoch? Iba to, že šlo o skoro desaťročné snahy niekoľkých matičiarov, aby okrem tej tichej a verejnosti málo známej práci na roli národa dedičnej, kulpínsky MOMS zapôsobil aj na verejnej scéne. Keď to pred desiatimi rokmi konečne povolila kulpínska verejnosť, spolu s matičiarmi celú decéniu vzdávali sme hold vynikajúcim slovenským osobnostiam, oslavovali úctyhodné jubileá, rozpamätúvali sa na už skoro zabudnuté tradície.
    Vydržíme v tých snahách? Museli by sme.
    Za celú dekádu dýchali sme tu na našich hodoch po slovensky. Aj vedeli sme nastúpiť spolu, aj prejaviť svoje cítenie, svoje slovenské presvedčenie. Aj množili sa tu zástancovia slovenského cítenia a s nimi sa, okrem naposledy, aj programové celky stále viac a viac multiplikovali. Rástli sme. Uznali nás nielen v našej osade, ale aj širšie, medzi Slovačou vo Vojvodine, ale aj za hranicami ako jedinečnú manifestáciu.
    Máme tu jedinečné hody pred Slávnosťami. Aj získali sme epiteton prvej lastovičky, sme vstupnou manifestáciou nášho najväčšieho kultúrneho zrazu - Slovenských národných slávností, Slávnostiam dôstojný odrazový mostík.
    Veďme to ceniť! Aj zachovať! 
 
DrSc. Ján Babiak

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články