- Podrobnosti
-
Uverejnené 27. 05. 2008
Po desiatom
výroči Predslávnosťových dní v Kulpíne
DEKÁDA NAJVÄČŠEJ
MATIČNEJ MANIFESTÁCIE V KULPÍNE
Problémy v štarte,
potom to už šlo
Keď na prelome dvoch posledných desaťročí 20. storočia na
priestoroch vtedajšej Juhoslávie začínala búrka, ktorá neskoršie prerástla v
ešte väčšiu víchricu, vlastne desivú nevraživosť juhoslovanských národov, čo
vyústila do občianskej vojny a do rozpadu tohto štátu, aj Slovákom, čo sa tiež
našli v okruží kde zbraň rinčala, už sám ten fakt nič dobrého nesľuboval. Práve
preto, v týchto pohnutých časoch pocítili našinci potrebu aby medzi sebou
stmelili rady, pevnejšie sa organizovali a jednotne nastupovali. Hned' nato
zastali aj za ideu, že nám je nevyhnuté zoskupiť sa pod jeden prápor, vlastne
formovať si nejakú národnú inštitúciu, ktorá by zastávala našincov a bránila
ich práva. Tak potom zrodila sa Matica slovenská v Juhoslávii, vlastne obnovila
svoju činnosť po tretíkrát v histórii Slovákov na týchto priestoroch. A tak,
ako sa to svedčí, okrem ústredného organizovania, aj matičná organizácia po
osadách, kde žijú Slováci, bola na rade. Tak potom vznikli miestne odbory Matice
slovenskej. Aj ten v Kulpíne.
Hned' v štarte formovalo sa tu vedenie, utvorili
odbočky, cez ktoré by sa mali realizovať početné matičné aktivity. Problém však
nastal, ked' šlo o kultúrno-umelecký segment pôsobenia pri miestnom odbore,
lebo vedenie dovtedy jestvujúceho a za posledné dve decenie nanajvýš aktívneho
KUS Zvolen v tejto osade, sa nechcelo zhodnúť s nijakou inou solúciou okrem
tej, že tento spolok má mať absolútne samostatné pôsobenie a že na kultúrno-umeleckom poli v
žiadnom prípade neuznáva ani strešnú pozíciu MSJ, vlastne jej predlženého
orgánu - MOMS v Kulpíne. Tejto konfrontácii medzi MOMS a KUS Zvolen sa snažilo
vyhnúť už na prvom zasadnutí správneho výboru MOMS, aj d'alších, ale aj tých spoločných
so spolkom. Ako to bude vidno neúspešne, lebo hned' na začiatku uviazlo sa v
snahách zjednotiť sily dvoch nateraz jediných národne ladených organizácií v
Kulpíne. Tak sa potom o slabej spolupráci medzi MOMS a KUS Zvolen konštatuje aj
na d'alších zasadnutiach, počas d'alšich štyroch rokov - v trvaní prvého
mandátu matičného vedenia (1991-1995).
Matičné kultúrne podujatia na malé vráta
Aj ked' sa v roku 1995 vedenie MOMS v
Kulpíne v novom mandáte, teda v novom štvorročí, len čiastočne korigovalo, do
problému kultúrno - umeleckého pôsobenia v tejto osade sa koplo celkom seriózne.
Už na výročnom zasadnutí budúci predseda MOMS v Kulpíne DrSc. Ján Babiak
podstatne žiadal, ako to vidno aj zo zápisnice, „hľadať priliehavé formy
práce" aj na kultúrno-umeleckom poli a sústavne ich plánovať aj v rámci
budúcich aktivít, lebo neuspokojujúca programová náplň najmä „pre široké
obecenstvo si vyžaduje pri MOMS formovať komisiu pre
manifestácie, estrádne programy a zábavu s patričným programom." To potom vyvolalo
ďalšie trenice medzi MOMS a KUS Zvolen, (aj obvinenia, že si MOMS v Kulpíne
chce vlastne privlastniť prácu KUS Zvolen), do tej miery, že na zasadnutí
správneho a dozorného výboru MOMS bola postavená aj otázka „či treba do správy
o činnosti MOMS vniesť aj činnosť KUS Zvolen?" Na šťastie tento problém
bol nestranícky riešený, v zmysle, že aj ústredie MSJ, už aj preto, že je to aj
v domene tejto inštitúcie, musí vedieť o všetkých aktivitách, čo sa konajú
na kultúrnom poli Slovákov vo Vojvodine, a tak aj v Kulpíne. Potom, na
novom spoločnom zasadnutí MOMS a KUS Zvolen, črtá sa už istýsi ústupok od
predchádzajúcej koncepcie v spolupráci týchto dvoch celkov, ktorá sa aj v praxi,
pre tvrdohlavosť spolkového vedenia, koriguje len po personálnych zmenách vo
vedení KUS Zvolen. A hoci sa zdá, že sa na poli spolupráce môže evidovať odmäk,
to predsa nejde tak jednoduchými chodníčkami, lebo komisia pre manifestácie,
estrádne programy a zábavu pri MOMS, čo mala okrem iného aj priblížiť aktivity
dvoch organizácií, začala myslieť o
svojej aktivite, nie však aj konať a tak aj na výročnom zasadnutí MOMS bola
okvalifikovaná ako nečinná. Jedno z možností (navrhnuté samým predsedom tejto
komisie) bolo, aby sa program tejto komisie urobil spolu s komisiou pre
programy pri spolku. Avšak nový predseda KUS Zvolen hned' vracia loptu na stred
ihriska tvrdením na zasadnutí v októbri 1997, že „KUS Zvolen má svoj plán práce
a úspešne ho realizuje." Jediné možné riešeníe bolo vidieť, ako je to v
iných MOMS, čo znovu posunulo lehotu riešovania už dávno nastoleného problému.
Ked' už bolo celkom jasné, že iné miestne
odbory robia aj na kultúrnom poli na roli národa dedičnej, niektoré až na
závideniahodnej úrovni, rozhodlo sa, aby aj kulpínsky miestny odbor pre túto
komisiu do výročnej konferencie koncipoval plán práce. Na to bola určená aj zodpovedná komisia, ktorá
si potom svoje záväzky aj vykonala. Tak potom odbočka či komisia pre programy,
oslavy a verejné manifestácie „si zaplánovala tri väčšie a niekoľko menších
programových celkov, ktoré realizuje bud'to samostatne alebo v spolupráci s
niektorou inou odbočkou alebo s KUS Zvolen." Prvá, v tom zmysle nápomocná
odbočka bola etnografícko-historická, ktorá si pre rok 1998 zaplánovala oslavu
venovanú slovenskému národovcovi a kulpínskému farárovi Félixovi Kutlíkovi.
Táto manifestácia by sa podľa vtedajšej mienky mala realizovať v tvare
čajanky.
Zrod
Predslávnosťových dní v Kulpíne
Vtedy však v kulpínskom MOMS už dozrieva
idea, že si toto matičné prostredie musí vytvoriť nejakú svoju kultúrnu
manifestáciu. Celkom inú, vlastne podstatne odlišnú od už početných folklórnych
festivalov, speváckych súťažení, divadelných prehliadok a tomu podobných a tak
už na májovom zasadnutí (1998) svojho správneho telesa sa na návrh predsedu
MOMS a zároveň aj historicko-etnografíckej odbočky uzaviera, „aby sa plánovaná
čajanka z príležitosti osláv výročia narodenia slovenského národovca a
kulpínskeho farára Félixa Kutlíka presunula na predslávnosťový víkend" a
čajanka vskutku pozmenila na dvojdňovú matičnú manifestáciu, ktorá by sa
realizovala v tejto osade týždeň pred Slovenskými národnými slávnosťami.
Vlastne, táto manifestácia by ako prvá lastovička predstavovala vstupné oslavy
do týchto našich najväčších sviatkov. Preto aj jej názov Predslávnosťové dni v
Kulpíne sa zdal byť aj logický. Návrh bol ujatý a aj celkové chcenie členov
oboch výborov, vlastne celého vedenia MOMS, pomôcť v jej organizácii bolo
evidentné.
Tak konečne dlhoročné snahy, inicované ešte v začiatku
poslednej dekády dvadsiatého storočia, aby mimo tej tichej, ale mravčej práce
na roli národa dedičnej, čo mnohí ani nevidia, sa pri MOMS v Kulpíne začala aj
aktivita páčivá aj pre široké ľudové masy, napokon koncom tohto desaťročia urodili
plodom a idea konečne dostala zelenú. Kulpínske prostredie už potom povolilo a
matiční aktéri aj podporili organizáciu jednej verejnej manifestácie, ktorá
nebude narušovať jestvujúce programové celky KUS Zvolen, ba naopak, ale ktorá
sa v najväčšej miere pričiní o to, aby sa to slovenské z minulosti
podčiarkovalo, v súčasnosti podporovalo a aby pre budúce pokolenia aj zapísané
zostalo.
Každý začiatok je ťažký
V štarte samej manifestácie -
Predslávnosťových dni v Kulpíne, boli ešte aj namietky o jej názve,
a konečne aj snahy aby sa meno tejto manifestácie pozmenilo
v Kulpínske národné slávnosti. Ale táto lokálpatriotická snaha, založená
možno na tej petrovskej spojenej so Slovenskými národnými slávnostiami, ktorá
nikdy nezažila, bola kategoricky odmietnutá argumentami jednotného slovenského
nastupovania a koncepciami PDvK ako vstupnej manifestácie do SNS, aj „argumentami",
že MOMS, vlastne iniciátori tejto manifestácie, v prípade tak úskospätej
koncepcie aj odstúpia od jej organizácie.
Keď sa aj problemy s krstením
manifestácie doriešili mohlo sa pristúpiť aj k realizácii programu tohto
novorodeniatka. Prvé PDvk, realizované 1. a 2. augusta 1998, boli venované
Félixovi Kutlíkovi (slávnostné bohoslužby, pietná spomienka na evanjelickom
cintoríne, recitál) a mimo toho prezentovaná bola aj reedícia Kutlíkovej
publikácie Báč-sriemskí Slováci, svoje
diela vystavovala matičná výtvarná skupina KEBY a boli tu aj sprievodné
manifestácie. V štarte však neprešlo aj bez problémov, lebo si v posledný
okamih svoje kopýtka vyhodili divadelníci. Ale, ten kto nechce, bez neho sa
môže.
Problémy však neprestávali, lebo už
druhé PDvK boli pre útok NATO na náš štát problematické. Predsa sa po prerušení
útoku realizovali v termíne 21.-22. augusta 1999. Tematicky boli zarotované k 95.
výročiu divadla v Kulpíne. Z programu v tom zmysle bolo tu hosťujúce divadelné
predstavenie a divadelno-historický kolážový program. Vedľa toho boli tu aj
príležitostné bohoslužby, ale hral sa aj fgutbal a boli aj vernisáže dvoch
výstav.
Do tretice (aj
ďalej), všetko dobré
Na tretích
PDvK, v termíne 12.-13. augusta 2000 sa vzdal hold národovcovi a cirkevnému
dejateľovi Danielovi Kolénimu. V rámci toho bola aj prezentácia reedície križky
J. Maliaka Daniel Kolényi a jeho doba, svoje
výtvarné diela vystavovali I. Križan a skupina KEBY, aby to v druhý večer
kulminovalo programom FS Vatra z Tlmiač (Slovensko). Vedľa toho bol tu aj rad
sprievodných manifestácií.
Štvrté PDvK, realizované 28. a 29.
júla 2001, vzdali úctu konopám, aj všetkým obyčajam spätým s touto priemyselnou
rastlinou. V rámci programu vystavovala tu trojka A. Babiaková, A.-A. Babiaková
a Z. Pudelka, ale aj skupina KEBY a promované bolo aj prvé číslo Kulpínskeho matičiara. Nezabudlo sa ani
na futbal a pravda neprešlo to ani bez sprievodných manifestácií.
Piate PDvK (27.-28. júla 2002) boli
už jubilujúce. Oslávilo sa prvých päť rokov, prezentované bolo až päť výstav
(Slováci v Juhoslávii, Päť (k)rokov PDvK a potom výtvarníkov: Dr. P.
Michalidesa, J. Chlpku a skupiny KEBY). Ani už obvyklé bohoslužby nevystali, na
kulpínskom cintoríne spomenulo sa na
kňaza G. Klobušického a v KUS Zvolen bola video projekcia hosťovania
Zvolenovcov na Detve. Ako obvykle, boli tu aj sprievodné manifestácie, no to čo
je pre tieto PDvK charakteristické je to, že sa aj rámec koncepcie čiastočne
mení a v celkovej organizácii do popredia vychádza objekt bývalého Dundjerského
kaštieľa.
Programový a
organizačný vzrast
Po úspešnom malom jubileu všetkým
bolo jasné, že táto manifestácia bez ďalšieho vzrastu neprejde. Veď ako
nápomocní v organizácii pribudne tu celý rad združení, skupín, pokrokových síl
a aj programovo sa manifestácia skoro zdvojnásobila. V prvý deň, 2. augusta stužku
prestrihne ZŠR Zubáč so súťažením v športovom rybolove a varení paprikášu. V
Kaštieli zas vystavoval M. Hasík a bežala aj etnografická výstava pod názvom Odev našincov v minulosti. Večer bol
hudobno folklórny gala program koncipovaný ako garden party a po ňom ľudová
veselica. V druhý deň na svoje prišli poľovníci, evanjelickí veriaci a poobede
výtvarná skupina KEBY a na cintoríne sa k výročiu narodenia F. Kultíka položili
kvety. Tie tematické programové celky boli zarotované k 140.výročiu založenia
Matice (výstava žiackých prác a literárny súbeh na tému Matici k narodeninám, a večer k tomuto výročiu aj priliehavé
literárno-hudobné pásmo). Neobišlo to ani bez ďalšieho čísla Kulpínskeho matičiara, ani bez veselice
v parku kulpínskeho kaštieľa.
Na siedmych PDvK sa matičiari po
druhýkrat vrátili k divadlu. Veď pred piatími rokmi iba upomínali na toto
jubileum. Matičná manifestácia je už trojdňová, lebo oslavy začnú kysáčski
divadelníci ešte v piatok 30. júla 2004. V nasledovný deň ide to už zachodenými
cestičkami - na kanáli súťažia rybári a v Kaštieli J. Maglóvsky podá maketovú víziu Kulpína z minulého storočia. Bude
tu aj foto-dokumentácia o živote M. R. Štefánika, ale aj o divadle v Kulpíne, ako i výstava pod názvom
Rodina Babiakovcov vo výtvarnom umení.
Večer to bude už v znamení divadelného jubilea (škôlkári vystúpia s divadielkom
O kozliatkach), ale aj v znamení spevu a tanca, koštovky vína
Spolku vinárov a vinohradníkov a ľudovej veselice, čo trvala do rána. V
posledný deň na rade boli príležitostné
bohoslužby, k poľovníkom sa v súťažení pridali aj šachisti, popoludní sa k všetkému
pridala aj výtvarná skupina KEBY a v rámci výtvarnej a literárnej tvorivosti na
tému Divadlo, dosky ktoré svet znamenajú sily
si odmerali aj žiaci. Večer si už potom všetci prítomní v areáli kulpínskeho
kaštieľa hodlali v priamom prenose magazínu Dotyky a z video-záznamu z
predstavenia Plešivá speváčka. Aj
ľudová veselica konkurovala tej včerajšej.
Ôsme po rade PDvK začali už v sobotu
dopoludňajšími kvalifikačnými zápasmi v pionierskom futbalovom turnaji. V
podvečer vedľa futbalistov boli už na rade aj rybári a kotlíkari. Koho šport
nebavil zabehol si do kaštieľa na výstavu Kysúcki
drotári a výstavu padinskej insitnej maliarky A. Kotvášovej. Predtým aj DEM
mal svoju losovaciu odmeňovaciu súťaž. Večer oslava kulminovala v gala
programe, pri hudbe na chate ZŠR Zubáč a pri koncerte skupiny Lude krave na
ihrisku FK Kulpín. Tri koncerty v istý čas, a všade plno ľudí, to Kulpín ešte
nemal. Nedeľné doobedie prebehlo už v štandardnej schéme, poobede si svoju
trade mark manifestáciu odpracovala výtvarná skupina KEBY, futbalisti dokončili
svoju súťaž a súťaž čakala aj žiakov výtvarníkov a literátov na tému Život dlhý 260 rokov. Na tému 260
ročného života na týchto priestoroch písal aj Kulpínsky matičiar a realizovaná bola aj prvá časť trilógie 260 rokov príchodu Slovakov nazvaná
Horniaky z príchťou blenu.
Programová stabilizácia,
aj redukcia
Posledné PDvK s jednociferným číslom
realizované boli v dňoch 29. a 30. júla 2006. Vo svojej sumácii neprešli
dvojdňové trvanie, ale za dva dni bolo tu 20 programových celkov a celý rad
sprievodných manifestácií. Štartovalo sa v sobotu dopoludnia obecnou futbalovou
súťažou Memoriál M. Kulíka a popoludní na rad prišli rybári. V podvečer svoje
polstoročné umenie, na šesťdesiatej výstave, vo svojej sedemdesiatke ukázala A.
Čížiková. Aj Ľ. Juricová na výstave pod názvom V kratochvíli na dôchodku prezentovala svoju etno-umeleckú prácu.
Pri príležitosti výročia Ľ. Štúra Veno Nechvatal sa oduševňoval týmto našim
velikánom (téma prednášky zverejnená bola aj v ďalšom čísle Kulpínskeho matičiara). Večer v gala
programe tí najmladší - KUS Zvolen a KUS Petrovská družina, a potom aj starší
Zvolenovci a FS Krajan zdvyhli divákov na nohy. Aj tak ako vlani trojzábava v
kaštieli, na chate a na futbalovom hrisku bola na rade. V druhý deň doobedie
malo už štandardný program. Ibaže šachisti zo školských priestorov vyšli na
rybársku chatu. Poobede bola výstava výtvarných prác skupiny KEBY a futbalový
zápas a večer v areáli kaštieľa hosťovalo divadlo J. Čemana z Pivnice s Antigonou z New Yorku. Už pozde v noci
bola tu koštovka vín a pred ňou a po nej ľudová veselica.
A
už sme pri dvojcifernom čísle PDvK. V skoro ustálenej programovej koncepcii posledné
hody boli späté s oslavou ich desaťročnice. V tom zmysle bola tu aj výstava o
programoch tejto manifestácie behom desaťročia, a z umelcov vystavovala tu
pivnická etno umelkyňa Z. Pudelková. Ale aj napriek tomu, že boli jubilárne,
bolo tu už menej programových celkov a zaplánovaní poľovníci a futbalisti sa aj
odmlčali. Z ustáleného klišea vyskočí tu iba promócia knihy Kulpínčania na krídlach Tálie, vyniknú
aj tie body späté s výročím a, pravda, gala programi. Ale, budú tu aj
nedopatrenia, ktoré si do budúcna toto prostredie nesmie dovoliť, nakoľko
takúto manifestáciu chce zadržať. Tak gala program dostal v Kaštieli zelenú ale
len pod podmienkou, že sa uskutoční na priestoroch pred dunđerskovími maštaľmi,
kde doteraz nikdy nebol, gala program bol pre svoju «hlasitosť» policiou
umlčaný predtým ako čo zaznamenal svoj reálny koniec, a niektoré časti programu
PDvK si už otvorene brali pod svoje iní, - tí čo možno v organizácii pomohli
(alebo aj nie), ale v tom všetkom kalkulácie si predsa našli. A nakoniec, aj
niekoľko týždňov priprávaná výstava desaťročnice PDvK bola, nevedno prečo a bez
obvyklého protokolu, po dvoch dňoch jednoducho strhnutá z repertoáru. Po deväť
rokov úspešnej realizácie PDvK na výročnom bude aj to negatívne, na čo vedľa
tých príjemných veci si predsa najviac pamätáme.
Namiesto záveru
A
čo povedať nakoniec o týchto kulpínskych matičných hodoch? Iba to, že šlo o
skoro desaťročné snahy niekoľkých matičiarov, aby okrem tej tichej a verejnosti
málo známej práci na roli národa dedičnej, kulpínsky MOMS zapôsobil aj na
verejnej scéne. Keď to pred desiatimi rokmi konečne povolila kulpínska
verejnosť, spolu s matičiarmi celú decéniu vzdávali sme hold vynikajúcim
slovenským osobnostiam, oslavovali úctyhodné jubileá, rozpamätúvali sa na už
skoro zabudnuté tradície.
Vydržíme
v tých snahách? Museli by sme.
Za celú
dekádu dýchali sme tu na našich hodoch po slovensky. Aj vedeli sme nastúpiť
spolu, aj prejaviť svoje cítenie, svoje slovenské presvedčenie. Aj množili sa
tu zástancovia slovenského cítenia a s nimi sa, okrem naposledy, aj
programové celky stále viac a viac multiplikovali. Rástli sme. Uznali nás
nielen v našej osade, ale aj širšie, medzi Slovačou vo Vojvodine, ale aj
za hranicami ako jedinečnú manifestáciu.
Máme tu
jedinečné hody pred Slávnosťami. Aj získali sme epiteton prvej lastovičky, sme
vstupnou manifestáciou nášho najväčšieho kultúrneho zrazu - Slovenských
národných slávností, Slávnostiam dôstojný odrazový mostík.
Veďme to
ceniť! Aj zachovať!
DrSc.
Ján Babiak