Združenie vinárov a vinohradníkov

Združenie vinárov a vinohradníkov v Kulpíne

Združenie vinárov a vinohradníkov v Kulpíne - Udruženje vinara i vinogradara Kulpin
 
Združenie vinárov a vinohradníkov v Kulpíne bolo založené v roku 2003.
Jeho prvoradá činnosť bola prevažne edukačného rázu a vedenie združenia od samého začiatku organizovalo a aj dodnes organizuje, tak pre svojich členov ako aj všetkých záujemcov, odborné prednášky o pestovaní a ochrane viniča.
Členovia združenia v priamych rozhovoroch s odborníkmi preberajú tiež i témy o spracovaní dopestovaného hrozna a ošetrovaní vyrobeného vína.
Kontrolu už vyrobeného vína konajú degustáciami. Najväčšia a najdôležitejšia je koštovka vo veľkonočnú nedeľu, ktorá sa koná v kulpínskom kaštieli. Toto podujatie pod názvom Veľká noc v Kulpíne ( Uskrs u Kulpinu ), ktoré od roku 2007 organizuje kulpínske Združenie vinárov a vinohradníkov, prerastá v medzinárodnú súťaž s oceňovaním vín a klobás.
Členovia tohto združenia sa so svojimi vzorkami vín zúčastňujú na rôznych domácich a medzinárodných súťažiach, kde dosahujú pozoruhodné úspechy. Početné uznania a vysoké ocenenia, ktorých čoraz viac pribúda, svedčia nielen o vedomostiach lež aj uvedomelosti kulpínskych pestovateľov hrozna a výrobcov vína. Vedia, že tam kde je to potrebné, na pomoc treba pozvať vedu a vďaka konzultáciám s odborníkmi, výsledky bývajú čoraz lepšie. Tak z Ústavu pre vinohradníctvo novosadskej Poľnohospodárskej fakulty dostali prvý recept na výrobu vína a dodržiavajú aj odporúčané podmienky skladovania vína. Postupne vyraďujú drevené sudy a čoraz častejšie sa orientujú na skladovanie v prochrómových alebo sklených nádobách.
O nič menej dôležitá je aj orientácia členov tohto združenia zachovať panónsku vínnu tradíciu a kultúru. Oživenie výroby chýrečných vín ešte z čias Rakúsko-Uhorska z takzvaného Kulpínskeho brehu, a hlavne Viničiek, ktoré boli pomenovaná podľa rodných viníc, by mohlo prispieť k prosperite toho prostredia. Vinohrady sa na uvedené svahy postupne vracajú a už teraz sa Kulpín začína uvádzať ako osada, ktorá by mohla vojsť do mapy tzv. Vínnej cesty Vojvodiny. Presnejšie Báčska vínna cesta my mala viesť cez Feketić, Mali Idjoš, Kulpin, Temerin, Titel a Kovilj.
 
Predseda Združenia vinárov a vinohradníkov je Dipl.Ing.Michal Dovičin.
Počet členov 67.
 
Piť víno je umenie
 
Dajte dobrý nápoj pocestnému,
dajte vína tomu, kto má zlú náladu,
aby sa napil a na svoj zármutok zabudol.
                                         Šalamún
 
Je umením piť víno tak, aby sa dosiahol čo najväčší zážitok a uspokojenie, aby však neškodilo, ale prospievalo zdraviu.
Južné národy, najmä Francúzi, odporúčajú, aby sa víno podávalo najmä spolu s jedlom. Tvrdia, že je umením zosúladiť druh jedla s vhodným typom vína tak, aby sa dosiahol až dvojnásobný pôžitok.
Kvalitné víno musíme vychutnávať s úctou, akú si zaslúži už pre vykonanú prácu. Víno nepijeme ako malinovku na zahasenie smädu, ale pre pocit blaha.
Pri chutnaní vína musíme nechať pôsobiť všetky naše zmysly. Zážitok a očakávanie niečoho pekného máme už pri nalievaní, keď víno padá do pohára, keď sa perlí a upútava naše zmysly. Potom uchopíme pohár za stopku a sledujeme zrakom jeho farbu a iskrivosť. Keď sme sa už dosť nakochali, vsunieme nos do pohára. Pohár sa napĺňa len do dvoch tretín. Prerušovaným čuchaním sa usilujeme zachytiť najjemnejšie odtiene vône vína. Potom dáme malý dúšok vína na jazyk a podržíme ho v ústach, aby sa zahrialo teplom našich úst. Prevaľujeme ho na jazyku, aby sa vôňa ešte zintenzívnila a aby sa víno dostalo do styku so všetkými centrami chuti v ústach. Potom víno prehltneme a sledujeme pocity a ich trvanie pri prehltávaní. Čím je víno kvalitnejšie, tým sú vyvolané pocity dlhšie a intenzívnejšie. Pri takto prežívanom chutnaní vína sa nám často vybavujú v pamäti pocity, ktoré sme prežívali pri predchádzajúcich chutnaniach vína. Pocity môžeme porovnávať a prípadne ich aj slovne vyjadrovať. Umelcom, spisovateľom a básnikom dávalo víno inšpiráciu. Pod jeho vplyvom vytvorili významné diela. Všetko má však svoje hranice, a preto vychutnávať a piť víno treba s rozumom a mierou, aby sa stalo len potešením a príjemným zážitkom. Starí vinohradníci mali plné sudy vína, ktoré vychutnávali a láskali sa s ním. Boli aj výnimky...
Skutočný milovník vína sa však nikdy nestáva pijanom. Piť víno je umenie...
 
(Ján Farkaš – Všetko o víne) 

Letmo

Michal Babinka (1927 – 1974)

Priestor

...Toto je poradím nenaznačený svetadiel
zemegule leta:
tá vzletná letmosť perleťová
výkričník číchsi enigiem a sena
tá radosť rozhrabaná v znení
niečieho srdca
a rúk

To je už iba sen
a raz aj tuhé
zomieranie

 

Posledné komentáre

Posledné články