Daniel Pixiades (1931)
Pre budúce dni
A vody tečú, tečú, tečúdo rodiska, v krajinu ďalekú...
V krajinu najdlhších snov.
Z krajiny do krajinya nikde nemať krov.
Zvädnuté ruže v cudzej záhrade.Zvädnuté oči na ceste.Zvädnuté ruky na poduške!