O Kulpíne

KULPÍN

Zemepisné charakteristiky a demografia

 

Kulpín sa nachádza vo Vojvodine, v Južno-báčskom obvode v obci Báčsky Petrovec. Leží na asi 30 km od Nového Sadu, južne od Malých rímskych šiancov a severne od Tereziánskeho kanálu (dnes kanálu DTD). Osada je na nadmorskej výške 83 m a rozprestiera sa na rozlohe 36,4 km². Zaľudnenosť: 82 obyvateľov na štvorcový kilometer.

Na základe súpisu obyvateľstva z roku 2002 Kulpín má 2976 obyvateľov. V porovnaní so súpisom z roku 1991, keď mal 3203 obyvateľov, je to pokles o asi 7 percent.

Prevažnú časť obyvateľstva Kulpína činia Slováci a je ich 2116, čiže asi 71 percent, kým Srbov je 634 čo činí 21 percent. Keď ide o vekovú štruktúru, niečo vyše polovice z celkového počtu obyvateľstva sú pracovne aktívni a prevažne sa zaoberajú poľnohospodárstvom - asi 72%, kým v priemysle, podobne ako aj v remeselníctve pracuje asi 7% Kulpínčanov.

 

Údaje čerpané z Wikipédie

 

Plán Kulpína

 

Plán Kulpína

 

Špecifiká osady

 

V prvom písanom dokumente o Kulpíne z polovice XIV. Storočia ( 28. 02. 1345) sa uvádza, že sa vtedajší obyvatelia Kulpína zaoberali lovom a rybolovom. V tej ďalekej minulosti lov bol zdrojom obživy. O tom, že poľovačky majú v Kulpíne zaiste dlhú tradíciu, svedčí aj fotografia lovu na zajace z roku 1912 zarámovaná v miestnostiach poľovníckeho spolku. Vizionársky pohľad kulpínskych lovcov do budúcnosti, ktorý však pramení v tradícii, chce súčasné prevažne roľnícko - poľnohospodárske zameranie obyvateľstva, viac usmerniť na lovno - turistické. Kulpínski poľovníci totiž v roku 2009 prví vo Vojvodine založili lovno - turistickú organizáciu, čím rozšírili svoju činnosť aj na lovnú turistiku. Takýto spôsobom sa budú môcť zaoberať zárobkovou činnosťou, čiže turistikou a to im umožní aj nový poľovnícky dom a v ňom ubytovacie kapacity a ponuka stravovania. Pre túto novú činnosť sa už v značnej miere kulpínski lovci aj pripravili a aby v lovnom revíri mali nadostač lovnej zveri a vtáctva, vedľa nového poľovníckeho domu vystavali voliére, v ktorých chovajú bažanty pre potreby lovu.

Združenie vinárov a vinohradníkov ktoré bolo v Kulpíne založené v roku 2003, svoju činnosť tiež zakladá na tradícii - veď vyvýšenina vedľa Kulpína „Viničky“ bola pomenovaná podľa rozsiahlych rodných viníc. Tie však v posledných desaťročiach takmer úplne vymizli z kulpínskeho chotára. V súčasnosti sa vinohrady znovu vracajú na tieto pozemky, čo tiež môže prispieť k zveľadeniu nielen poľnohospodárskej výroby lež aj turistiky. V tom smere bolo aj založené podujatie pod názvom Veľká noc v Kulpíne ( Uskrs u Kulpinu ), ktoré od roku 2007 organizuje kulpínske Združenie vinárov a vinohradníkov a ktoré prerastá v medzinárodnú súťaž s oceňovaním vín a klobás. Tiež je dôležitá aj snaha členov tohto združenia zachovať panónsku vínnu tradíciu a kultúru. Oživenie výroby chýrečných vín ešte z čias Rakúsko-Uhorska z takzvaného Kulpínskeho brehu, by mohlo prispieť k prosperite celého kraja. Keďže sa vinič postupne vracia do týchto končín, už teraz sa Kulpín začína uvádzať ako osada, ktorá by mohla vojsť do mapy tzv. „Vínnej cesty Vojvodiny“. Presnejšie Báčska vínna cesta my mala tiahnuť cez Feketić, Mali Idjoš, Kulpín, Temerin, Titel a Kovilj.

 

Historické fakty a súčasnosť dediny

 

Pohľadnica z roku 1906 v úprave Michala Hasika

 

Pohľadnica z roku 1906 v úprave Michala Hasika

 

Kulpín patrí medzi najstaršie osídlenia južnej Báčky. Podľa niektorých údajov, osada s dnešným menom Kulpín pochádza zo začiatku 13. storočia z čias kráľa Belu. Najstaršie hodnoverné maďarské informácie svedčia, že sa Kulpín uvádzal pod menom Kurpee v písaných dokladoch s dátumom 28. februára 1345, keď darovacou listinou časť Kulpína bola venovaná Štefanovi Ujláckemu, šľachticovi a sudcovi z Iloku. Údajmi a dokladmi datujúcimi z roku 1442 sa Kulpín pomenúva Kwalpi. V roku 1722 sa prvýkrát píše o osídlencoch Srboch a podľa týchto údajov v Kulpíne v tom čase žilo 105 srbských rodín.

Nové dejiny Kulpína sa začínajú 10. júla 1745, keď bratia Stratimirovićovci zakladajú dnešný Kulpín. Na svoj nový majetok privádzajú asi 200 srbských rodín. O príchode prvých Slovákov do Kulpína nejestvujú presné údaje. Po prvýkrát sa v určitom dokumente Slováci v Kulpíne spomínajú roku 1758. Historici však mienia, že sa prví Slováci do Kulpína nasťahovali tri roky skôr. Podľa nich je táto osada, spolu s Báčskym Petrovcom, najstarším osídlením Slovákov na týchto dolnozemských končinách.

V tom období, teda v polovici 18. storočia osada začína svoj rozvoj. Najväčší prínos pri zakladaní a v rozvoji dnešného Kulpína mala už spomenutá srbská rodina Stratimirovićovcov, ktorá Kulpín dostala za vojnové zásluhy od cisárovnej Márie Terézie roku 1745. Rodina bratov Stratimirovićovcov bola jednou z najvýznamnejších srbských rodín v Habzburgskej monarchii. Z rodiny Stratimirovićovcov pochádza viac významných osobností napr. Metropolita Stevan Stratimirović a Đorđe Stratimirović – veliteľ srbského vojska v revolúcii 1848/49. Osobitne významnou kulpínskou osobnosťou nesporne je Patriarcha Srbskej pravoslávnej cirkvi Georgie Branković. Narodený bol v Kulpíne roku 1830 a v roku 1890 bol zvolený za srbského patriarchu. V čele Srbskej pravoslávnej cirkvi stál 17 rokov. Umrel v roku 1907. Tým, že z Kulpína pochádzali až dvaja najvyšší hodnostári Srbskej pravoslávnej cirkvi: Metropolita Stratimirović a Patriarcha Branković, táto neveľká báčska osada sa do dejín pravoslávnej cirkvi zapísala ako jedinečný prípad v celej krajine.

Koncom 19. a začiatkom 20. storočia na život a rozvoj Kulpína veľký vplyv mala ďalšia významná srbská rodina Dunđerskovcov, počas ktorej sa osada najviac rozvíjala a to nielen ekonomicky, ale aj kultúrne. Aj Slováci sa v posledných desaťročiach 19. storočia vzmáhali a v roku 1875 podľa projektu Alojza Zozeka (Čoček) začali s výstavbou evanjelického kostola projektovaného v neorománskom štýle. Chrám, ktorý je šírky 15 m a dĺžky 31 m bol postavený za dva roky a posvätený bol v roku 1879. V chráme sú dvojmanuálne organy z roku 1891, na ktorých je skulptúra kráľa Dávida.

V tej dobe významnou kulpínskou slovenskou rodinou, ktorá poznačila dejiny tejto osady, bola rodina Kutlíkovcov. Prvým z nich bol Félix Kutlík I, ktorý bol známym spisovateľom a publicistom, ktorý sa aj politicky angažoval a zohral významnú úlohu vo vtedajšom čulom politickom živote tunajších Slovákov. Na tieto priestory prichádza za farára a učiteľa v roku 1870 a v roku 1876 sa natrvalo nasťahoval do Kulpína. Z jeho publikovaných diel, ktoré si možno stiahnuť aj na internetovej adrese http://zlatyfond.sme.sk/autor/190/Felix-Kutlik možno spomenúť Stratený syn, Hajdúchova smrť, Lazar, V Belehrade a Marko. Kutlíkovi sa v Kulpíne v roku 1883 narodil syn, tiež Félix Kutlík, ktorý bol uznávaným bankárom a publicistom a autorom monografie „Dejiny Kutlíkovcov“, ktorá je významná pre dejiny Slovákov na Dolnej zemi. Z tejto rodiny pochádzal i Cyril Kutlík, maliar, ktorý prišiel z Prahy do Belehradu a tu založil prvú výtvarnú školu v Belehrade.

V dávnejšej minulosti a do obdobia prvej svetovej vojny, Kulpín mal veľmi dôležitú úlohu a bol strediskom volebného okresu do uhorského parlamentu. Vo voľbách v roku 1869, v ktorých v celom Uhorsku boli úspešní iba štyria kandidáti z dvadsiatich dvoch kandidujúcich Slovákov, za okres Kulpín (Srbsko) bol zvolený podpredseda Matice slovenskej a predstaviteľ Starej školy slovenskej Viliam Pauliny - Tóth.

V roku 1906 do uhorského snemu sa dostal i ďalší významný Slovák Milan Hodža a to ako spoločný slovensko-srbský kandidát kulpínskeho okresu. Tak najväčší dobový celosvetový politik nastupuje do krajinského snemu cez Kulpín. Počas predvolebnej kampane Hodža túto osadu aj navštívil a keďže mal veľa priateľov z radov vzdelaných Srbov, voličom sa prihovoril po slovensky a srbsky. Milan Hodža navštívil Kulpín ešte raz roku 1936, ale vtedy už ako predseda československej vlády.

Z osobností slovenskej príslušnosti, ktoré v určitom období poznačili dejiny Kulpína, tu treba spomenúť i Pavla Jozefa Šafárika, ktorého príchod na Dolnú zem sa spája s rodinou Stratimirovićovou ako aj básnika Janka Kráľa. Dcéry zemianskej rodiny Stratimirovićovej , v lete 1846 podúčal romantický búrlivák, básnik Janko Kráľ.

S ďalšou zámožnou kulpínskou rodinou, s rodinou Dunđerskovcov sa zase viaže meno jedného z najväčších romantických srbských básnikov Lazu Kostića. On veľa času trávil v Kulpíne, kde zrejme načerpal inšpiráciu pre známu báseň Santa Maria della Salute, v ktorej opisuje svoju beznádejnú lásku k dcére majiteľa kulpínskeho kaštieľu Lenke Dunđerskej.

Kulpínski Slováci sú evanjelického vierovyznania a Srbi sú pravoslávneho. V osade existuje aj tzv. katolícky kostol, ktorý je skôr modlitebnicou a slúži pre potreby málopočetných príslušníkov chorvátskej etnickej skupiny, ktorých je v osade 0,70 %.

Z významnejších kultúrno-výchovných stánkov novšej doby treba spomenúť Dom kultúry, v ktorom sa organizujú kultúrno - umelecké programy ako aj spolkovo - matičný dom Zvolen, v ktorom sa konajú zábavy, posedenia, čajanky, výročné schôdze a kde sa nacvičujú spevy, tance a divadelné predstavenia. Na kultúrno - výchovné účely slúži aj pomerne nová školská budova ako aj nová telocvičňa.

Takmer všetci obyvatelia ovládajú oba jazyky, takže sa vzájomná komunikácia koná v slovenčine ale aj v srbčine a na Základnej škole Jána Amosa Komenského v Kulpíne sú oddelenia so slovenským a srbským vyučovacím jazykom. Škola má bohaté dejiny a pri príležitosti 200 - ročnice dvojjazykovej výučby mala byť vydaná Pamätnica – Споменица 1789 – 1989, ktorú redakčne podpísali Miroslav Krivák, hl. a zodpovedný redaktor, Mr. Michal Babiak, Dr. Samuel Čelovský, Ranko Stojanović a Dr. Michal Týr. Hlboká, najprv politická a potom i ekonomická kríza, ktoré v tých rokoch otriasali našou krajinou, silno ovplyvnili všetky sféry života a tak kniha tlačou vyšla až v roku 1996.

Do tejto 270 stranovej publikácie hodnotné štúdie a príspevky napísali poprední odborníci a významní historici školstva a pedagogiky ako aj zamestnanci školy a iné významné osobnosti, ktoré na určitý spôsob poznačili dejiny tejto školy. Srbská pravoslávna základná škola v Kulpíne bola založená 35 rokov skôr než slovenská, teda ešte v roku 1754.

 

Pamätnica

 

Pamätnica

 

LITERATÚRA:

- brožúrka: kolektív autorov: Významní Slováci v dejinách Kulpína. Kysáč: Graf office 2009. 40 s.

- internet: Zlatý fond: zlatyfond.sme.sk

- monografia: ČELOVSKÝ, Samuel: Mladosť Félixa Kutlíka. Nový Sad: Obzor 1982. 300 s.

- pamätnica: kolektív autorov: Pamätnica – Споменица 1789 – 1989 200 rokov školy v Kulpíne 200 година школе у Кулпину. Báčsky Petrovec: Kultúra 1996. 275 s.

 

Turistika

 

Bohatá minulosť poznačila aj súčasnosť a tak dodnes v strede osady ako nádherné pamätníky svojej doby hrdo sa vzpínajú malý kaštieľ vybudovaný koncom 18. storočia a veľký kaštieľ klasicistického štýlu z polovice 19. storočia. Oba kaštiele sú vyhlásené za pamätníky kultúry osobitného významu. V rozsiahlom parku, v ktorom kaštiele sídlia, sú zachované zriedkavé a veľmi staré stromy a kríky. Park sa rozprestiera na rozlohe 4 ha a je prírodnou pamiatkou - arborétom zriedkavých rastlinných druhov. V tomto, najprv Stratimirovićovom, potom kratšiu dobu majetkom maďarskej rodiny Szemzö a nakoniec aj Dunđerskovom príbytku teraz sídli Poľnohospodárske múzeum, ktoré je jedinečným múzeom tohto druhu v našej krajine. Okrem kaštieľom, Kulpín sa môže pochváliť i nanajvýš hodnotným pravoslávnym kostolom z roku 1813 a evanjelickým kostolom, ktorý bol posvätený roku 1879.

 

Poľnohospodárske múzeum

 

Poľnohospodárske múzeum

 

V poslednom období v Kulpíne sa začína rozvíjať dedinská turistika a to v rôznych formách. Podujatie „Svadba voľakedy a dnes“, ktorého organizáciu prebrala Turistické organizácia obce Báčsky Petrovec a ktoré sa organizuje v júli, má za cieľ prezentovať tradíciu svadby u rôznych národov a národnostných spoločenstiev. Do osady privedie veľký počet účastníkov z rôznych krajov Srbska ale aj zahraničia, ako aj návštevníkov, ktorých priláka tak kultúrny obsah tohto podujatia ako aj zábava a gastronomická ponuka.

Turistika v nadväznosti na tradíciu, gastronómiu a enológiu sa v Kulpíne návštevníkom ponúka aj počas veľkonočných sviatkov. Vtedy Združenie vinárov a vinohradníkov organizuje podujatie „Veľká noc v Kulpíne“ ktoré prerastá v medzinárodnú súťaž s oceňovaním vín a klobás.

Lovná turistika je ďalšou formou turistiky, ktorá je síce v začiatkoch, avšak sľubuje peknú budúcnosť. Do kulpínskeho lovného revíra poľovníci môžu prísť na poľovačku na zajace, bažanty, jarabice, prepelice a srnčiu divinu. Kulpínsky poľovnícky spolok totiž založil lovno-turistickú organizáciu a svoju budúcu zárobkovú činnosť už predstavujú aj na turistických veľtrhoch. Okrem možnosti organizovaných poľovačiek, ponúkajú aj ubytovanie a stravovanie. Nateraz je to iba v súkromnom úseku avšak v najbližšej budúcnosti to bude v novom objekte poľovníckeho domu.

 

Lovecký dom

 

Lovecký dom

 

Letmo

Michal Babinka (1927 – 1974)

Priestor

...Toto je poradím nenaznačený svetadiel
zemegule leta:
tá vzletná letmosť perleťová
výkričník číchsi enigiem a sena
tá radosť rozhrabaná v znení
niečieho srdca
a rúk

To je už iba sen
a raz aj tuhé
zomieranie

 

Posledné komentáre

Posledné články