Kulpínska svadba

Kulpínska svadba

KULPÍNSKA SVADBA
 
 foto
 
 foto
 
foto
 
foto
 
 Obalka
 
Mlady
 
ROK 2006
 
Iniciatíva zorganizovať podujatie na ktorom sa budú predstavovať svadobné obyčaje národov a národnostných spoločenstiev sa zrodila v Spolku kulpínskych žien. Ony už potom nezaháľali ani chvíľku ale pilne konali. Napísali zaujímavý projekt a tak dostali prostriedky. Prvé podujatie usporiadali v roku 2006 a už vtedy sa videlo, že ono má skvelú budúcnosť. To pochopili aj v obecnej turistickej organizácii a ponúkli sa za spoluorganizátora nasledujúcej Kulpínskej svadby.
 
ROK 2007
 
Dňa 29. júna 2007 členky Spolku kulpínskych žien uvítali 10-člennú delegáciu z partnerského mesta Riečka zo Slovenska, ktorá pricestovala na Kulpínsku svadbu
Dňa 30. júna sa konalo pre Kulpín zatiaľ najväčšie podujatie – Svadba. Tentokrát jej organizáciu mala na starosti Turistická organizácia obce Báčsky Petrovec. Spolok žien sa v nej zúčastnil s predajom tort. Na stánkoch na nádvorí kaštieľa k dispozícii bolo 50 tort, ktoré pripravili kulpínske tortarky, z partnerského mesta Riečka do Kulpína priniesli 3 torty a z Pazovy a Lalite jednu. Na svadbu boli pozvané hosťky zo spolkov žien z Petrovca, Hložian, Lalite, Kysáča, B.Palanky – 2 spolky, St.Pazovy, Kovačice, Aradáča, Selenče... a iní vzácni hostia .Napríklad i členovia folklórnych skupín:
Radzim z Vyšnej Slanej, Veršinok z Rakovnice
a Miestneho odboru Matice Slovenskej z Rožňavy
Odniesli si takéto dojmy:
Cítili sme sa naozaj, ako doma
 
Mlady

Kulpín, Aradáč, Biele Blato, 29.jún – 3. júl 2007 (Srbsko - Vojvodina)
 
"Chcela by som spievať o jednej krajine,
o jednom mieste v nej, o jednej dedine,
o jednom potôčku, čo kraj lesa žblnká
a keď doň pozriem sa, chytí vlnku vlnka.
Chcela by som spievať o tom, že na svete
krajšiu zem nad túto nikde nenájdete."
 
Aj tieto prekrásne slová básnika zazneli v rámci troch koncertov, ktoré v Srbsku - Vojvodine zrealizovali členovia folklórnych skupín Veršinok z Rakovnice, Radzim z Vyšnej Slanej a matičiari z Rožňavy na pozvanie našich krajanov z Aradáča, čím opätovali ich návštevu u Nás na Slovensku. Prekrásne spomienky začali už v Kulpíne kde sme sa zúčastnili festivalu "Svadba - včera a dnes". Prítomným divákom sme predstavili prvú Gemerskú svadbu s pytankou, obliekaním nevesty, pozývačkami, zavíjankou, nevestovským i sviečkovým tancom. Okrem nás sa tu predstavilo ďalších sedemnásť folklórnych kolektívov so svojimi svadobnými tradíciami.
 
Členovia folklórnych skupín:
Radzim z Vyšnej Slanej, Veršinok z Rakovnice
a Miestneho odboru Matice Slovenskej z Rožňavy
 
 
 
SLOVENSKÁ SVADBA
 
Parta
 
Jedna z prelomných udalostí v živote dvoch mladých ľudí je nevšedný a vzácny deň, keď sa rozhodnú podať si ruky a so sľubom vernosti vykročiť na spoločnú cestu života.Slováci žijúci tuná vždy boli hrdí na svoj slovenský pôvod, a preto aj manželstvá uzavierali slovenská dievčina so slovenským mládencon a len málokedy to boli zmiešané manželstvá. U nás, vo Vojvodine, chvíle vstupovenia do manželstva boli, a i teraz sú, hoci už zriedka, sprevádzané trojdňovým svadobným veselím.
Sprítomnime si však obdobie, ktoré predchádza svadbe až po jej ukončenie. Môžeme ho rozdeliť do troch častí. I.časť - predsvadobné obdobie, ktoré zahŕňa pytačky, ohlášky, pozývanie hostí na svadbu a prevážanie nevestinej výbavy. II.časť - svadba: príchod ženích pre nevestu, odobierka, odchod na sobáš, príchod do domu ženícha a III. časť - posvadobný deň: posvadobná hostina v tretí deň svadby.
Keď sa dievčina a mládenec rozhodnú spolu kráčať v ústrety budúcemu spoločnému životu, prvým krokom sú pytačky. Mládenec s kamarátmi odchádza do domu vyvolenej dievky, aby ju od jej rodičov popýtal o ruku. Keď rodičia súhlasia, na druhý deň v jej dome sa stretnú rodičia oboch mladých, aby sa zoznámili a dohodli sa na termíne a spôsobe vykonávania svadobného veselia. Od tejto chvíle sa začínajú prípravy pre svadbu v oboch rodinách. U nevesty sa koná svadobná hostina, ktorá sa nazýva i odávky a u ženích je to svadba.
Pred svadbou sa konajú ohlášky v kostole a to tri nedele pred jej začiatkom, prípadne len v poslednú nedeľu pred svadobným veselím. Budúci manželský pár, rodičia a príbuzný vtedy odchádzajú do kostola, kde kňaz oznamuje mená dievky a mládenca, ktorí sa rozhodli uzavrieť manželstvo kresťanským poriadkom.
Dôležitý moment v savadobnej procedúre je i pozývanie hostí - príbuzných, kamarátov, družice, družbov, susedov a známych. Svadby sa konali vo väčšine prípadov doma pod šiatrom, ktorý sa spolu so stolmi, lavicami, taniermi a jedálnym príborom prenajímal alebo vypožičiaval od susedov a známych. Ústredná svadobná hostina sa konala iba vo všedné dni, a to v utorok alebo vo štvrtok a v novšej dobe už iba v sobotu, za prítomnosti i do 200 osôb. Dnes sú to menšie svadobné veselia, ktoré sa usporadúvajú v miestnostiach spolkov, v reštauráciách a len zriedkavo doma. Pri pozývaní svadobných hostí družbovia s "krivaňami" ozdobenými farebnými stužkami (dnes valaškami, na ktoré pozvaní pripínajú uteráky ) vinšovali takto:
"Prichádzame k Vám s tým cieľom, aby sme Vám predovšetkým oznámili, že slobodný mládenec N.N. zaumienil si stav svoj mládenecký zmeniť a do stavu manželského vstúpiť. S tým cieľom vyvolil si za manželku slobodnú pannu N.N. Keďže on to bez svojich priateľov a príbuzných nemôže a nechc, požiadali nás, aby sme v ich mene Vás poprosili, aby ste ich pozvaním nepohrdli a do ich svadobného domu dostaviť sa ráčil."
K predsvadobnému obdobiu patrí aj prevážanie nevestinej výbavy. Je to veno, ktoré mladá nevesta dostala a sem patrili periny, vankúše, skrine a podobné. Tieto veci sa prevážali na vozoch v deň pred svadbou a svadobníci, najmä mládež pritom spievala.
Zaujímavosťou je i to, že v sobotu pred svadbou sa konali "prišívačky" u dievky, ktorá sa vydáva. Tu sa zoskupovala len mládež. Družice "prišívali" mládencom "pierka" na kabátiky a za tú službu museli dievčine zaplatiť peniazmi alebo bozkom.
Na začínačku, v deň pred svadbou, sa staval šiator, zbieral sa riad od rodiny a susedov a zakáľalo sa. Vtedy bývalo veľmi veselo. Pred pol nocou svadobníci od mladého zaťa prichádzali do domu nevesty, prinášali tzv. "cipele" (sobášne topánky ) pre mladuchu a staré, už vyradené, často nie v páre, pre prvú družicu, do ktorých ju, po umytí nôh, obuli a musela v nich tančiť. Smiech a žart pritom nechýbal.
Ústerdným dňom svadobného veselia je deň svadby. Táto sa začína príchodom svadobných hostí do domu domácich. Po zoskupení, najmä krstných rodičov a blízkych príbuzných po kresťanskom poriadku svadobné veselie starejší modlitbou, po ktorej nasleduje pieseň S Bohem já chci začíti.
"S Bohem já chci začíti, Jemuž buď chvála, česť, Když musela odjíti Noc, a hle, již den jest, Přestaň srdce, spáti, Považ Boží milosti A stoj se dnes s pilnostíi Vše dobré konati."
Po tejto piesni muzikanti zahrajú pieseň na veselšiu nôtu ako Keď som ja bol šestnásťročný mládenec, Naša Anička len za Janíčka by sa vydávala a pod. a domáci, čiže svadobní rodičia začínajú tanec s cieľom ukázať, aká veselá má byť svadba. Potom nasleduje obed, po ktorom sa koná odobierka. Vtedy starejší odoberá od rodičov, príbuzných a známych mladuchu, či mladoženícha, pričom sa oni s nimi lúčia. V závislosti od toho, na koľkú hodinu je stanovený sobáš, mladý zať so svadobným sprievodom prichádzajú do domu mladuchy, odkiaľ idú k sobášu.
Keďže je záväzný najprv úradný sobáš, tento sa koná tesne pred cirkevným, prípadne zopár dní pred svadbou. Cirkevný sobáš, ktorý sa koná v kostole, je najslávnostnejšia časť svadby. Po uzavretí kresťanského sňatku mladomanželia a ostatní svadobníci znovu odchádzajú do domu mladej nevesty, kde sa im podávajú nápoje a mladému manželskému páru aj jedlo. Mladá nevesta sa potom opäť lúči od rodičov a spolu so svojim ženíchom odchádza do jeho svadobného domu. Vyprevádzajú ich muzikanti a svadobníci piesňou Vydala ma mamka za širokú vodu. Príchodom do domu svadobného zaťa sa pokračuje v svadobnom veselí až po podávanie večere, počas ktorej hudobníci nehrajú. Iba pri pečenom mäse sa "prehúda", a to ťahavé piesne.
Okolo pol noci svadobníci z odávok na svadbu prinášajú "koláč" ( v terajšej dobe tortu ) v pletenom koši. Pred svadobným domom ich vítajú mladomanželia so svadobníkmi, pričom mladucha nesie zapálenú petrolejovú lampu, ktorou si osvecuje cestu k hosťom. Po uvítaní všetci spoločne vchádzajú dnu, ponúkajú sa nápojmi a prineseným koláčom. Mladí nevesta má do tejto chvíle "párty", ktoré jej prvý družba sníma z hlavy. Pred mladuchu sa postaví zrkadlo a družice a ženy stojace vôkol nej spievajú pieseň tou príležitosťou ladenú - Ej na zelenej lúke kopa sena, včera bola dievka, dnes je žena...Mladuchu rozpletá a "čepčí", čiže strojí mladú ženu do čepca družba a týmto činom sa mladá nevesta prijíma medzi vydaté ženy. Svadobný oblek si vymieňa iným oblekom a svadobníkov ponúka medovým pálením. Po tomto čine svadobníci z odávok sa poberajú späť a svadobná veselica pokračuje do rána.
Nad ránom, tí najvytrvalejší svadobníci odchádzajú zobúdzať svadobníkov, ktoré šli domov. Zobudeným domácim muzikanti hrajú pieseň, ktorú si objednajú.
V tretí deň svadby sa opäť predpoludním stretávajú susedovci, družbovia, družice a najbližší príbuzní. Ponúka sa im jedlo, ktoré zostalo po svadobnej hostine a pomáha sa domácim rozoberať šiator, roznášať riad a upratovať. A je po svadbe.
Všetci však dobre vieme, že svadba je príležitosť, na ktorú sa treba náležite pripraviť, najmä keď ide o jedlo a nápoje. Preto spomeňme, čo sa a kedy podáva.
Aby sa svadobní hostia dobre uhostili nevyhnutné bolo zabezpečiť hodne mäsa. Preto sa zakáľali jeden až dva bravy a svadobníci prinášali hydinu, vo väčšine sliepky. Na začínačku sa robievali "májošky, brezáky a škvarky", ktoré sa podávali k večeri. Od asi 50-tych rokov sa podáva krátka polievka a paprikáš, prípadne iba sám paprikáš so zemiakmi. Pripomeňme, že sa na svadobnej hostine klobásy začali podávať iba po druhej svetovej vojne.
V druhý deň svadby sa pripráva obed a večera. K obedu sa dakedy podával iba paprikáš a v novšej dobe je to kyslá polievka, fašírky, klobása, piré a kapustový šalát. Zo sladkostí sú tu rôzne drobné koláče, rejteš a svadobný koláč.
Večera je omoho bohatšia a podáva sa neskoro v noci. Začína sa to slepačou polievkou, po ktorej nasleduje varené mäso s paradajkovou omáčkou. Po ňom "drobke z hydiny". Ďalším jedlom je kapusnica s mäsom, v novšej dobe sárma, a nakoniec pečené bravčové a slepačie mäso s "dunstom" čiže zaváraným ovocím, nakladanou paprikou a uhorkami. Na záver nasledujú torty a rôzne múčniky. Spomenieme niektoré: "salagáciové koláčiky" obaľované v cukre a orechoch, medové poobaľované v snehu z bielkov, smotanové, zliepkané lekvárové, kekse pečené na železe, potom "rejteš" ( makový, tvarohový, zemiakový, "bugárkový" a "grísový" ), teiž "herovke", pampúchy, plásty, pokým torty sa začali priprávať iba neskôr, a to skromné. Dnes sú to torty z 30 až 50 vajec a bohato ozdobené. Sú to vo väčšine orechové, lieskovcové, čokoládové, citrónové, dobošové a rôzne iné. Z nápojov spomeňme pálené, domáce víno, sóda, "sinálka" neskoršie pivo a rôzne bezalkoholické nápoje.
Na záver pripomeňme i to, že jedlá pri večeri podávali družice a družbovia, ktorí mali opásané vyšívané biele zástery a pred každým jedlom, ktoré sa pred mladomanželov, starejšieho, krstných rodičov a ostatných príbuzných prinášalo, zavinšoval sa priliehavý vinš. Po každom vinši družba, ktorý vinšoval, sa prihovoril slovami: "Pán starejší, prímte vďačne".
A aby tie vinše nevymizli, pre terajšie a budúce generácie uvedieme zopár vinšov.
 
PRI SLEPAČEJ POLIEVKE:
 
Ženy, ženy, ženičky, panenky a paničky,
dobrý pozor dávajte, na misu sa dívajte.
Tu sa nesie polievočka, je v nej kohút aj sliepočka,
chutné dlhé rezance, drobky z husy, melence.
Pozor dajte na kostičky, rebierka aj nožičky,
by vám v hrdle nezastali a paru vám nezapchali.
Budete ju potrebovať, pri tanci si odfukovať.
Mäso odrežte si nožom, kosti nechajte zas mužom.
 
PRI VARENOM MASE
 
Pri tichosti, milí hosti, tu sú kusy ako pästi.
Len na seba pozor dajte, po troške si ujedajte.
Kuchárky si šepcú tíšky, že je to zo starej líšky.
Nemohli to uvariti, zostarené na pažiti.
Nedajte sa oklamati hľaďte s chuťou užívati.
 
PRI KAPUSTE
 
Tu je, tu je kapustička, trčí z nej aj kus mäsíčka
Deväťkrát je zohrievaná, masťou je polievaná.
Je to jedlo jak mušt rezké, tlstnú od nej chlapi, ženské.
Preto len sa s chuťou do nej, lebo mastná je jak olej.
Dá sa dobre po nej piť, víno, pivo, tiež aj nič.
Hovorí sa: "Od kausty, bývajú vždy chlapi hustí".
 
PRI PEČENOM MASE
 
Sem sa Vy svadobní havrani, ktorý môže z ktorej strany!
Trhajte, mykajte, od kostí ho oberajte.
Nebojte sa, že tu není.
Je tu mäsa jak z mrciny, lenže je to von z dediny.
Doviezli ho za tri vozy, nemyslite, že je z kozy.
Niekto myslí, že je z capov. Jaj! Skoro mi tanier capov.
 
PRI TORTÁCH
 
Uhádnite, čo je toto. Či je cesto, či je blato.
Na oči je veľmi pekné, veru musí byť aj chutné.
Ružičkami cifruvanvo, farbičkami maľuvanvo.
Všetko dobre zhotovenvo, lebo z vajec je trepanvo.
Ktorému z vás sa neľúbi, nezafúľa si bár fúzy.
 
NERAZ ZNEL VERŠ I TAKTO
 
Pri tichosti, milí hosti! A snáď vám už bude dosti.
Len sa trochu zabávajte a torty si ujedajte!
Kým sa vrátim ešte sem, čistý tanier donesiem.
Tu nech ukáže každý ver, čo patrí na čistý tanier.
 
PRI VÍNE
 
Hore huci, bas dvíhajte, na ženy si pozor dajte.
Žeby sa vám nenapili a po zemi neváľali.
Jedna sa tak zvalila a škodu si spravila.
Preto pite, upíjajte, ale dobrý pozor dajte,
žeby aj vás nesklamalo, hore nohy nedvíhalo.
 
NA ZÁVER UVEDIEME EŠTE VERŠOVANÝ PRÍHOVOR K RODIČOM
 
Vzácni páni rodičovia, mamičky a tatičkovia!
Majte radosť z detí svojich, že ich máte už dospelých.
Doprajte im tej radosti, nech majú vše hojnosti.
O to sa vy postarajte, čo im možno poskladajte.
Aby nepoznali hladu, ani núdzu ani smädu.
Budú sa vždy milovat a dobre si gazdovať.
Možno že sa dožijete, radosť nad tým mať budete,
keď sa vaši vnukovia vydajú a oženia.
Nech vám to Boh dopraje. Manželský pár nech žije!
 
Daniela Lačoková

urad

Letmo

Michal Babinka (1927 – 1974)

Priestor

...Toto je poradím nenaznačený svetadiel
zemegule leta:
tá vzletná letmosť perleťová
výkričník číchsi enigiem a sena
tá radosť rozhrabaná v znení
niečieho srdca
a rúk

To je už iba sen
a raz aj tuhé
zomieranie

 

Posledné články