V piatok 22. januára 2021 na nádvorí Domu zdravia v Báčskom Petrovci predstavitelia Obce Báčsky Petrovec odovzdali dva automobily zdravotníckej ustanovizni Dom zdravia Báčsky Petrovec, z ktorých jeden zostane v Petrovci a druhý pravdepodobne bude daný na použitie hložianskym zdravotníkom. Predsedníčka obce Jasna Šprochová kľúče dvoch automobilov DACIA SANDERO dnes slávnostne odovzdala riaditeľke petrovského domu zdravia Anne Boldockej Ilićovej. Petrovská obec totiž v decembri 2020 získala od anonymného poskytovateľa dotácie tri automobily značky DACIA DUSTER a DACIA SANDERO, z ktorých jeden dostala Policajná stanica v Báčskom Petrovci a dva zdravotnícka ustanovizeň pre potreby ošetrovateľskej služby.
Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milan Ján Pilip vyzval krajanov zapojiť sa do sčítania obyvateľstva. „Tieto údaje nám pomôžu lepšie nastaviť politiku voči krajanom," skonštatoval na dnešnej tlačovej konferencii. V ďalšej časti svojho vystúpenia uviedol, že "vo februári spúšťa ÚSŽZ informačnú kampaň v súvislosti s vydávaním osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí." Jeho držiteľ môže na Slovensku pracovať bez pracovného povolenia, študovať na vysokej škole a môže si tiež požiadať o občianstvo SR už po troch rokoch. ÚŠŽZ sa mieni v tomto roku i v nasledujúcich obdobiach zamerať aj na podporu krajanskej infraštruktúry, teda nákupu či rekonštrukcie nehnuteľností. Tiež chcú zlepšiť dotačný systém, aby boli dotácie pre krajanov rýchlejšie vyplácané a nadviazať kontakt s tzv. novou diaspórou. ÚSŽZ zároveň vypracúva návrh novej Koncepcie štátnej politiky SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na roky 2021 až 2025.
Dňa 19.01.2021 (utorok) o 10.00h prezident Republiky Srbsko Aleksandar Vučić srdečne prijal dôstojného pána biskupa Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku, Mgr. Jaroslava Javorníka, PhD. vo svojom kabinete na Andrićovom venci v Belehrade. Dôstojný pán biskup oboznámil pána prezidenta, že sa v tomto roku v našej evanjelickej cirkvi bude oslavovať 100-ročnica osamostatnenia. Preto sa chystajú ústredné oslavy, ktoré sú naplánované na mesiac jún tohto roku. Na túto významnú udalosť pán biskup pozval aj pána prezidenta A. Vučića, ktorý prisľúbil, že sa na cirkevnej slávnosti zúčastní.
Ešte len jednu mladosť mi dajte, vládkyne,
ešte len jednu možnosť, aby spev úplne dozrel.
Veď aj teraz, kým spúšťam sa po svahu svojich myšlienok
napiť sa vody z horskej studničky
hlboko v doline pri rieke mladosti
v náhodných odtlačkoch objavujem
jej úsmev.
Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku z Nadlaku vyzýva organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v SR, aby podľa priloženého Štatútu Ceny Ondreja Štefanka navrhli potenciálnych ocenených na rok 2021, a to najneskôr do 10. februára 2021. Cena Ondreja Štefanka (na pamiatku literáta, spolkového činiteľa a výrazného lídra slovenskej Dolnej zeme) sa od roku 2009 udeľuje každoročne dvom žijúcim osobnostiam slovenského zahraničného sveta, respektíve občanom Slovenskej republiky, ktorí svojou činnosťou výrazne a dlhodobo prispeli k rozvoju slovenského zahraničného sveta. Cenu udeľuje Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí.
Rusíni žijú na území dnešného Srbska už 270 rokov. V ich bohatej tradícii 17. január 1751 zostal zaznamenaný ako zvláštny dátum. V ten deň podpísal správca komorských majetkov Habsburskej monarchie v Báčke František Josef de Redl dohodu o osídlení komornej pustatiny Veľký Krstur. Tento dátum bol po konzultáciách s rusínskou komunitou prijatý ako štátny sviatok Rusínov v Srbsku, čo bolo vynesené na schôdzi Národnostnej rady rusínskej národnostnej menšiny v Srbsku v apríli 2007 spolu s rozhodnutím o rusínskych národnostných symboloch v Srbsku. Rusíni, ako národ bez svojho vlastného štátu, žijú v niekoľkých krajinách Európy. Ich počet je najvyšší na Slovensku (33 482), ďalej potom v Srbsku (14 246), na Ukrajine (oficiálne 10 183, v skutočnosti výrazne viac), v Poľsku, Maďarsku, Rumunsku či v Moldavsku.
„Je jedna krajina na Balkáne, ktorá sa hraničí sama so sebou. Kde vlaky meškajú podľa cestovného poriadku. Kde nezamestnaní najviac pracujú. Kde na najúrodnejšej pôde ľudia hladujú. Kde svetová kríza získala štátne občianstvo. Kde sú najbohatší tí, čo nikdy nepracovali. Kde múdrych vyhlasujú za hlupákov a hlupákov za schopných. Kde negramotní píšu dejiny. Kde sú falzifikáty vzácnejšie než originály, kde sú novinári slobodní a môžu napísať všetko čo im rozkážu. Kde je bezplatná zdravotná ochrana a liečba drahá. Kde sú zákony nezákonné a anarchia normálny stav. Kde sa žije minulosťou, kde je prezident kráľom, kde národných poslancov nevolí národ, kde sa vojny nikdy nekončia..." Napísal pred desaťročím v satirickom príspevku zverejnenom v denníku Večernje novosti novinár Bojan Ljubenović. Vystihol pomery, politiku, mentalitu, aj tunajšiu slobodu, tiež aj „slobodu" médií. Takí sme, v tejto balkánskej krajine so stálymi tektonickými poruchami. Takí sme a preto neprekvapuje, že sa za desaťročie tie nespočetné paradoxy neriešili, ale ich stále viac pribúda.
Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a.v. v Kráľovstve Juhoslovanskom v slove a obrazoch je názov knihy, ktorú zostavil Adam Vereš, náš prvý evanjelický biskup a ktorá vyšla roku 1930 vlastným nákladom a vytlačená bola v Kníhtlačiarni úč. spol v Petrovci, Juhoslávia. Slovenská evanjelická a.v. cirkev (SEAVC) v Srbsku si v tomto roku pripomenie veľké jubileum – storočnicu osamostatnenia, keď dňa 27. júna 1921. bola v Starej Pazove schôdzka troch slovenských seniorátov, na ktorej sa utvoril slovenský dištrikt. Dnes je Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku jedna z luteránskych cirkví (evanjelických cirkví augsburského vyznania) a medzi protestantmi, ktorých je v súčasnosti v 2,2 miliónovej Vojvodine niečo viac ako 8 %, najväčšou cirkvou. Má okolo 40 000 členov a rozdelená je na senioráty: Báčsky, Banátsky, Sriemsky a od roku 2008 k nej sa pričlenil aj novozaložený Nemecký seniorát so seniormi v čele. O prvých evanjelikoch, ktorí pred 280 rokmi prichádzali na územie Vojvodiny Adam Vereš píše:
Zločiny na Slovákoch počas druhej svetovej vojny – je názov tematickej internetovej platformy Archívu Vojvodiny spustenej v týchto dňoch, na ktorej sú prehľadne zverejnené výsledky projektu Digitalizácia a prezentácia archívneho materiálu z fondu F. 183 Archívu Vojvodiny. Materiál sa týka zločinov spáchaných okupantmi počas druhej svetovej vojny voči obyvateľstvu slovenského etnika, ktoré žilo v oblasti Báčka, Banát a Sriem: https://slovackezrtve.arhivvojvodine.org.rs/. Pri otvorení bázy údajov https://slovackezrtve.arhivvojvodine.org.rs/Signature zadala som svoje dievocké priezvisko Poniger a našla tam desaťročia hľadaný dokument o zápisnici mojej starej matere, v ktorom uvádza, že jej syna Samuela Ponigera, ktorý mal byť dňa 28. októbra 1941 v Báčskom Petrovci mučeníckou smrťou na šibenici, spolu s ôsmimi martýrmi slobody, fašistickým okupantom popravený, bol reťazami zviazaný a odvedený... a z vojny sa nikdy nevrátil. Bol totiž v skupine smelých mladých mužov, ktorí pred 80 rokmi urobili prvú diverziu voči fašistickým okupantom na území Báčky. Takých a podobných zápisníc je nateraz zverejnených vyše tisíc.
Pravoslávny svet, ktorý sa riadi podľa starého juliánskeho kalendára, víta Nový rok o polnoci z 13. na 14. januára, teda v tejto noci. K pravosláviu sa vo svete hlási približne pol miliardy kresťanov. Najpočetnejšou je ruská cirkev a najviac pravoslávnych veriacich je v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, až okolo 200 miliónov. Ďalej, okrem v Srbsku, Čiernej Hore, Poľsku... pravoslávni veriaci v menšom počte žijú aj na Slovensku, asi 70 tisíc a v Česku, asi 40 tisíc. K pravosláviu sa hlási aj jedna časť Rusínov. V multietnickom Novom Sade sa dnes víta aj rok 7529. Podľa staroslovienskeho, či starého srbského, alebo aj ruského kalendára, známejšieho ako byzantský kalendár, sa totiž čas počíta od vzniku sveta, ktorý údajne nastal 5508 rokov pred Kristom. Teraz teda prichádza rok 7529. Podľa juliánskeho kalendára zajtra je prvý deň v novom roku a tento deň je tiež sviatkom Svätého Vasila Veľkého a pomenúvajú ho aj Malý Božić (Malé Vianoce). V tento deň sa jediný raz v roku miesi a podáva rituálny chlieb/koláč, takzvaná „vasilica", ktorá sa ponúka domácim, priateľom a prvým susedom, aby celý rok plynul v zhode a priateľstve.
Po ťažkom boji s koronavírusom, dnes dobojoval životný boj Ján Balca z Kysáča. Mal iba 58 rokov a veľa životných plánov. Ešte pred dvomi mesiacmi zháňal po Petrovci nové vydania kníh. Zaujímali ho naše dejiny, ale aj súčasné diania. Čítal s pôžitkom, veď čítanie ho živilo takmer dvadsať rokov. V Novosadskom rozhlase bol totiž hlásateľom v období rokov 1986 – 2005. Odišiel odtiaľ, lebo tá naša tunajšia dolnozemská, hlboko zakódovaná väzba s pôdou sa začala čoraz nástojčivejšie hlásiť. Zem volala, bolo treba do poľa. Odchádzal do chotára aj v čase oddychu, ako poľovník. Na poľovačkách sa poľovalo, ale aj „politikovalo". Nebol ľahostajný voči tomu, čo sa medzi nami deje, že sa odnárodňujeme. Ešte chcel meniť ľudí a celú spoločnosť k lepšiemu. Bol spravodlivý a pracovitý. Pred asi mesiacom s úľavou konštatoval, že dokončil aj tú poslednú orbu. Netušil, že skutočne poslednú.
Ku koncoročným sviatkom a pred ukončením prvého polroka, čaroslováci opäť začarovali a vydali 14. číslo internetového Čaroslovu. Tentoraz najnovšie číslo Čaroslovu je tematické – tradičné, rodinné, obľúbené, či osvedčené recepty z pera našich žiakov. Na 94 stranách Čaroslovu čaroslováci čitateľom ponúkajú bohatý materiál. Na úvod sa čitateľom prihovára Mária Andrášiková, autorka projektu. Po úvodných slovách z profesionálneho hľadiska kustódka Mgr. Anna Séčová-Pintírová píše o tradičných jedlách vojvodinských Slovákov. V pokračovaní čaroslováci sprostredkovávajú čitateľom atraktívny pohľad na kuchárske rodinné dedičstvo.
Rozhlasové začiatky v Báči a Selenči siahajú do obdobia rokov1966-67. Na selenčskej webovej stránke: http://www.selenca.rs/sk/selenca/kultura/pocuvate-radio-bac-slovenske-vysielanie píše: "Rádio Báč sa svojim poslucháčom po srbsky a po slovensky prvý raz prihovoril v nedeľu 1. mája 1967. Odvtedy dodnes nebolo nedele, aby slovenské vysielanie vystalo, hoci sa ono až pätnásť rokov chystalo bez peňažnej úhrady členom redakcie, teda ochotnícky." Od dnes, zdá sa, na frekvenciách 99,1 FM pre slovenský program už viac nieto miesta. Zverejnené je to na facebookovej stránke Selenča, na čo reagovali početní občania, ale aj politici, či politické strany. Koalícia opozičných vojvodinských politických strán „Vojvodinský front" dôrazne odsúdila prerušenie zmluvy s redaktorkou slovenského programu Radio Bačka Bač, ktorá v tomto médiu pôsobila vyše dvoch desaťročí. Reagovala a post o zrušení slovenského programu Rádio Báču zdieľala aj Olena Papuga, politička rusínskej národnosti, ktorá sa pred niekoľkými dňami stala novou štátnou tajomníčkou Ministerstva pre ľudské a menšinové práva a spoločenský dialóg Srbska.
S pomocou Božou prežili ste zas ďalší rok v slede.
Nech ruka Božia pevne, iste Vás v roku novom vedie.
Nech dary jeho milosti Vás po celý rok chránia,
nech dá Vám šťastia, radosti a hojnosť požehnania.
Skupina založená na facebooku pomenovaná Mamy Petrovčanky úspešne pôsobí vyše päť rokov a má viac ako 1600 členov. Vznikla z iniciatívy jej administrátoriek Hany Pavlovovej a Ireny Lomenovej. Mladé mamy, dve sestry, chceli tak pomôcť sebe a iným. Poradiť si navzájom, informovať jedna druhú, ponúknuť pomoc, službu... V tejto skupine sa zrodila aj idea organizovať Mamin bazár, ktorý sa už stal tradičným. „Máme za sebou divný a náročný rok. Pokúsme sa však nepamätať si ho po chorobe, ale napríklad po tom, že sme dostali viac času, ktorý sme mohli tráviť so svojou rodinou, a že sme sa naučili viac si vážiť krásu toho, čo máme, maličkosti a každodennosť. A napriek všetkému, podarilo sa nám spolu zase urobiť veľa!" – napísala v skupine Hana, ktorá spresnila, že zorganizovali tri Mama bazáre, z toho dva sa uskutočnili on-line, pomohli niekoľkým rodinám, mamám, deťom, malými aj väčšími zbierkami, všeličo si navzájom vymenili, darovali, predali, kúpili, alebo dostali, pomáhali si navzájom radami a užitočnými informáciami a na konci roka nazbierali až 50 vianočných darčekov, ktoré v Centre pre sociálnu prácu rozdelili deťom z materiálne znevýhodnených rodín.
Od dnešného dňa máme jedného Slováka, ktorý reprezentuje Austráliu v krikete. Kriket (angl. cricket) je tímová loptová hra s malou loptou, ktorá sa hrá najmä v Spojenom kráľovstve a štátoch Commonwealthu. Patrí medzi najpopulárnejšie kolektívne športy na svete. Preto neprekvapuje, že o úspechu Williama Jána Pucovského z Melbournu dnes prinášajú správy početné médiá v celom svete. Will Pucovski sa síce narodil v Austrálii, ale jeho rodičia pochádzajú zo Selenče. Jeho otec Ján sa ako dieťa presťahoval zo Srbska do Austrálie. Ján tiež hrával kriket ako rýchly bowler a bol považovaný za „Caulfieldskú legendu". Syn Will, ktorý sa od detstva venoval kriketu, sa teda mal čomu od otca naučiť. Na listinu A v krikete sa dostal v roku 2017 a v austrálskom kriketovom tíme veľmi úspešne debutoval 7. januára 2021 v treťom testovacom zápase série proti Indii.
Daniel Pixiades (1931)
Pre budúce dni
A vody tečú, tečú, tečú
do rodiska, v krajinu ďalekú...
V krajinu najdlhších snov.
Z krajiny do krajiny
a nikde nemať krov.
Zvädnuté ruže v cudzej záhrade.
Zvädnuté oči na ceste.
Zvädnuté ruky na poduške!