Kostoly a spolky, ktoré si dolnozemskí Slováci vystavali a založili v Austrálii, dodnes sú ústredným centrom šírenia kultúry a zvykov. Najsilnejšia populácia žije v Lavertone, na predmestí Melbourne a tamojší evanjelický zbor počíta zo 250 veriacich. Aj keď málopočetní, melbournskí Slováci vlastnými silami vybudovali kostol a spolkový dom, aby si v nich mohli zachovávať vieru a dedičstvo. Starostlivo si pestujú i spolupatričnosť a udržiavajú kontakty so svojou vlasťou. Na všetky významnejšie oslavy si spravidla pozývajú Slovákov z Dolnej zeme. Keďže v týchto dňoch oslavujú 40. výročie založenia slovenského cirkevného zboru Krista Pána v Melbourne, na zborovú návštevu odcestovali Ján Vida, farár báčskopetrovský a Evka Hlavatá, tajomníčka biskupského úradu z Nového Sadu. Ján Vida poslúžil zvesťou slova Božie v predminulú nedeľu na ústredných oslavách posvätenia chrámu a s duchovnou úvahou sa prihovoril aj v minulú nedeľu Deviatnik.
Fotografickú monografiu Petra Dešića z Čeláreva Môj slovenský príbeh na sklonku roka 2018 vydalo Kreatívne centrum pre cestovný ruch, umenie a kultúru z Kovačice ako svoju prvú knihu. V nej je okolo 150 farebných kvalitných fotografií, ktoré vznikli v posledných štyroch rokoch a zobrazujú zvyky a tradície dolnozemských Slovákov. Fotograf v období rokov 2014 – 2018 navštívil 25 slovenských dedín, kde mu ochotní nadšenci folklóru a tradície pózovali a zinscenovali obyčaje, ktoré on fotograficky zvečnil. Z objemného fotomateriálu vznikli najprv výstavy a vlani sa to najkvalitnejšie aj knižne publikovalo. Polovicou januára knihu predstavili v Bratislave, neskôr aj v Kovačici a jej tretia prezentácia prebiehala včera v Báčskom Petrovci v priestoroch mládežníckeho združenia YMCA a Folklórneho súboru Petrovčan.
V Srbsku sme akoby zahriaknutí. "Predtým než si diagnostikujete depresiu s pocitom menejcennosti a nízke sebavedomie, uistite sa, že nie ste obkolesení blbcami..." radí Zigmund Freud. A herečka Svetlana Bojkovićová konštatuje: „V Srbsku sú ohrozené ľudské a demokratické práva. Občania sú vyňatí zo všetkého, akoby sme žili nejaké paralelné životy s vládnucou garnitúrou. Nieto inštitúcií, nieto slobody médií a všetko sa to stále zhoršuje." Dodáva, že ju znepokojuje kriminalita, ktorá priam bujnie a tiež chaos, ktorý tu vskutku vládne. „Zúčastním sa na protestných prechádzkach. Na ne sa pozerám ako na prebúdzanie občianskeho povedomia, ako reakciu verejnosti na štátne vedenie, ktoré ponižuje robotníkov a radových občanov a uráža našich intelektuálov," vyhlásila Bojkovićová. Ďalšia herečka Mirjana Karanovićová tiež chce podporiť všetko čo je pozitívne, keďže sa v Srbsku za najväčšiu výhodu začína považovať to, že je obyvateľom umožnené dýchanie.
Kulpínski vinohradníci sú spokojní s vlaňajším rokom. Úroda hrozna bola dobrá a kvalita vína tiež. To sa aj potvrdilo nedávno v Temeríne, kde na medzinárodnú súťaž zaslali 21 vín a v silnej konkurencii získali 2 zlaté, 6 strieborných a viac bronzových medailí. Bolo to počuť na včerajšom výročnom zasadnutí Združenia kulpínskych vinohradníkov a vinárov, na ktorom pozitívne zhodnotili tiež aj finančnú správu. Podčiarkli pritom, že sú snáď jediným združením v obci, ktoré sa počas celého svojho 16-ročného pôsobenia dokázalo samo vyfinancovať. Predseda Michal Dovičin za ich najväčší úspech označil narastajúci záujem mladých ľudí o vinohradníctvo a vinárstvo zdôrazňujúc, že tí mladí členovia dosahujú vynikajúce výsledky. Včera sa do ich radov začlenila ďalšia mladá členka, Daniela Plachtinská, ktorá už v túto jar plánuje vysadiť 750 krov hrozna a 400 sadeníc malín.
Všetko je jednoduché a zároveň veľmi komplikované. Vraj sme sem prišli preto, aby sme boli šťastní. A sme šťastní, tešíme sa životu, darí sa nám, sme úspešní... Odrazu, sfúkne akýsi vietor, zhasne sviecu a proti tomu aj ten silný človek zostáva bezmocný. Vesna Chrťanová sa ešte pred mesiacom veselo smiala a 22. januára 2019 na výročnej schôdzi členov Galérie insitného umenia z Kovačice sa so šťastným úsmevom fotografovala s kolegami umelcami. Veď bola plná života, vlani oslávila päťdesiatku, vlani ju prijala aj za členku galérie, veselosť farieb hýrila z jej obrazov... Krátko po výročnom zasadnutí sa zrazu všetko začalo rútiť do priepasti. Náhla vysoká teplota, kóma, sanitka, nemocnica... Zhasla svieca, dohorel život.
V Dunđerskovom kaštieli v Kulpíne, pohodlne usadení v štýlových sedačkách a kreslách, návštevníci včerajšieho literárneho podujatia si mohli užiť z tých pekných obsahov zhrnutých do kníh a oddýchnuť si od každodenných, bežných a snáď i nudných zimných večerí pri televízore a počítači. Treba vyjsť a vymaniť sa z toho virtuálneho sveta a vrátiť sa do skutočného – kamarátenie s ľuďmi a knihou môže byť tou najlepšou alternatívou. Tak sa aj účastníci včerajšieho literárneho večierka obohatili poznatkami, nadchli sa, porozprávali, zduchovneli a ešte sa aj dobre bavili pri chutnom občerstvení. V kaštieli prebiehala pravidelná zimná akcia Slovenského vydavateľského centra (SVC) Zima s knihou, na ktorej po stručnom riporte o najnovšej produkcii tohto nášho vydavateľstva, pozornosť bola venovaná tvorbe Viery Benkovej, Michala Ďugu a Daniela Pixiadesa.
V sobotu 9. februára 2019 v miestnostiach Komorného zboru Nádeje v Pivnici usporiadali 9. ročník seminára zborového spevu pod názvom Nová pieseň. Seminár bol zameraný na vzdelávanie vedúcich a predstaviteľov našich slovenských amatérskych komorných zborov v interpretácii zborových piesní. Lektorom seminára aj tentoraz bol Dr. Juraj Súdi zo Selenče a na ňom sa okrem hostiteľského zboru zúčastnili predstavitelia zborov z Nového Sadu, Selenče, Starej Pazovy, Kulpína, Aradáča , Šídu, Báčskej Palanky, Petrovca a ďalší, ako aj žiaci ZŠ 15. októbra z Pivnice a jednotlivci. Všetkých prítomných v mene hostiteľského zboru privítala predsedníčka Komorného zboru Nádeje Miluška Macková. Po seminári usporiadali prezentáciu knihy Činnosť slovenskej zborovej kultúry a jej vplyv na rozvoj a šírenie interkulturality vo Vojvodine Juraja Súdiho.
Výstava obrazov Vladimíra Urbančeka pod názvom Petrovec v spomienkach, trefne zapadá do roku našich veľkých jubileí: stého výročia Slovenských národných slávností, slovenského gymnázia, kníhtlačiarne, prvej výstavy obrazov, ako aj desaťročnice Združenia petrovských výtvarných umelcov (ZPVU). Lebo, každý, bez výnimky, a bez ohľadu na to, či sa v maliarstve vyzná alebo nie, pred obrazmi Vladimíra Urbančeka zastane a zahľadí sa do namaľovaného príbehu. Každý jeho obraz je totiž akoby okienkom do našej minulosti. Každý obraz rozpráva... a rozpráva so slovenským dolnozemským výtvarníckym výkričníkom. O našich dejinách, o nás. Preto si ho nemožno nevšimnúť. Výstava Vladimíra Urbančeka je nainštalovaná v sieni Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec, kde ju slávnostne otvorili v piatok, keď si Združenie petrovských výtvarných umelcov pripomenulo decénium pôsobenia a zároveň si uctilo dielo jedného zo svojich najstarších členov.
Verejnú ukážkovú hodinu dejepisu, na ktorej si pripomenuli udalosti spred sto rokov, usporiadali včera v kulpínskej základnej škole. Nezmysel a hrôzy vojny si treba stále pripomínať. Na storočnicu ukončenia I. svetovej vojny sme si vlani zaspomínali početnými akciami a tak aj žiaci základnej školy Jána Amosa Komenského z Kulpína pred začiatkom zimných prázdnin, v polovici decembra 2018, premiérovo predviedli kratšie divadelné predstavenie. Scenár a réžiu predstavenia profesor dejepisu Todor Radanov stvárnil na základe vlastných predstáv a predstavivosti o tom, ako by aktéri vtedajších udalostí reagovali na súčasnú situáciu. Nápomocnú ruku v realizácii programu mu podali učitelia Olivera Popadićová, Tatiana Mitićová, Anita Babićová Mijačićová, Dušan Petráš a Radoslav Kolarski. V predstavení Po sto rokoch hrali žiaci vyšších ročníkov a účinkoval aj školský zbor. Včerajšia repríza bola rovnako úspešná ako aj decembrová premiéra.
Dievča s krídlami, neskrotného ducha, miluje život, vždy s úsmevom...Srdcom dosahuje zázraky. Je to Dejana Bačko z Báčskej Palanky, narodená bez oboch rúk 9. decembra 1994 v Novom Sade. Už ako päťročná prejavila lásku a talent k výtvarnému umeniu a začala kresliť nohami. Ako deväťročná sa stala členkou medzinárodnej organizácie WDMFK, ako ich najmladší člen a predstaviteľka Srbska vo svete. Stále sa intenzívne zaoberajúc maľovaním, dnes je už absolventkou Akadémie umení v Novom Sade a študentkou tretieho ročníka Akadémie klasického maliarstva v Sriemskej Kamenici. No, nielen v umení je úspešná, najnovšie sa stala svetovou majsterkou v parataekwonde. V tomto kórejskom bojovom umení Dejana Bačko, členka taekwondo klubu Gitros z Nového Sadu, sa prednedávnom stala majsterkou Európy v parataekwonde a svetové zlato získala na tohtoročných svetových majstrovstvách v tureckom meste Antalya, kde v týchto dňoch súťaží vyše 400 športovcov zo šesťdesiatich krajín.
V kaviarni Pod lipami v Hložanoch včera pokračovala tradičná akcia Slovenského vydavateľského centra (SVC) z Báčskeho Petrovca Zima s knihou. V mene Spolku žien Slovenka z Hložian, spoluorganizátora včerajšej akcie, prítomných privítala predsedníčka Viera Miškovicová a slovo ďalej odovzdala Vladimírovi Valentíkovi, riaditeľovi SVC. Keďže vlani v tomto vydavateľstve vyšlo vyše 30 kníh, o témy nebola núdza. Odzneli verše či úryvky z najnovšej produkcie SVC, s osobitným dôrazom na zbierku Panónske haiku, o čom hovorila ich autorka Viera Benková. Básnickú zbierku Kaleidoskop a memoáre Zápisky bez poradia, nášho exilového spisovateľa Daniela Pixiadesa z Kanady, priblížila ich prekladateľka Katarína Pucovská. Úryvky z niektorých ďalších kníh prečítali Alena Pešková, Miriam Murtínová a Jasminka Činčuráková Galambošová. Večer bol príjemný, skôr jarný ako zimný, čo snáď prispelo k dobrej návštevnosti tejto, v poradí tretej tohtoročnej Zimy s knihou. Pozoruhodný bol tiež záujem o kúpu kníh, čo iste posmeľuje nielen autorov a vydavateľa, ale iste i všetkých nás. Veď kniha je ako dobrý priateľ, odbremení myseľ, poúča a zošľachťuje, treba jej preto venovať čas.
V roku 2019 si pripomíname významné jubileá našej publicistiky: 155 rokov slovenskej tlače, 80 rokov kontinuity slovenských detských časopisov, 75 rokov týždenníka Hlas ľudu, 70 rokov časopisu pre literatúru a kultúru Nový život, 70 rokov Rádia Nový Sad a 25 rokov mesačníka Rovina... Sú to roky a roky snáh predošlých generácií, ktorým iste nebolo ľahko, pritom však neželeli ťažko zarobený dinárik dať na školstvo a na kúpu kníh či tlače. Vedeli, že peniaz vložený do vzdelania, – čo zahŕňa aj náležitú informovanosť, – je investícia do seba samého a do skvalitnenia vlastného života. Taká investícia sa kedy-tedy zúročí. Ponúknite svojim deťom prezeranie našich elektronických detských časopisov, možno v nich objavia fotografie, či texty svojich rodičov, kamarátov, spolužiakov...
Kultúra je nevyhnutnou súčasťou kvality nášho každodenného života. Literárny týždenník, ktorý od roku 1988 vydáva najstaršia a najpočetnejšia spisovateľská stavovská organizácia na Slovensku –Spolok slovenských spisovateľov z Bratislavy, sa od tohto mesiaca priblížil k čitateľovi o ďalší krok. Internetový priestor je tým od 1. februára 2019 bohatší o nový kultúrno-spoločenský portál. Kultúrno-literárna akadémia, n. o. spustila online verziu Literárneho týždenníka s názvom www.literarnytyzdennik.sk. Vedúci redaktor portálu Igor Válek v úvodnom texte píše o modernom webovom portáli, ktorý má rozširovať dosah tlačenej verzie Literárneho týždenníka a posilňovať jeho pozíciu hodnotového a mienkotvorného média. Stránka vznikla v súčinnosti s reakciou tlačeného Literárneho týždenníka.
Nový Sad si pripomína 271. narodeniny. Nový Sad, Novi Sad, Neoplanta, Neusatz, Újvidék... bol založený pred 325. rokmi v roku 1694. Za Deň Nového Sadu stanovili však 1. február ako spomienku na rovnaký deň spred 271 rokov, keď cisárovná Mária Terézia roku 1748 Novému Sadu udelila štatút slobodného kráľovského mesta v rámci Habsburskej monarchie. Námestie slobody je mestským jadrom a vzniklo v 18. storočí. Obklopujú ho budovy z konca 19. a začiatku 20. storočia. Uprostred námestia sa nachádza bronzový pomník Svetozara Miletića, právnika a novinára, významného politického predstaviteľa Srbov vo Vojvodine, ktorý sa školil na Evanjelickom lýceu v Bratislave (vtedy Požun). Svetozar Miletić bol veľký priateľ Slovákov a žiak Ľudovíta Štúra, ktorého pamiatku na Slovensku pripomína jedna z najfrekventovanejších ulíc v Bratislave – Miletičova ulica.
Vo Vojvodine sa február bude niesť v znamení klobás. Najznámejší festival klobás, ktorý sa už 35.- krát usporiada v posledný februárový víkend v Turiji, s prezentáciami svojho podujatia začne 1. februára v jednotlivých vojvodinských mestách. Šídske zakáľačkové špeciality sa najprv predstavia 3. februára v Novom Sade a o týždeň 9. a 10. februára v Šíde usporiadajú 22. Sriemsku zakáľačku a klobasiádu. Prvý medzinárodný festival klobás usporiadajú aj v Novom Sade a prebiehať bude v dňoch 8. – 10. februára na Novosadskom veľtrhu. V Báčskom Petrovci 16. februára zorganizujú v poradí štvrtý Klobása fest a Turijska klobasiáda bude 22. – 24. februára 2019. Na všetkých uvedených podujatiach sa záujemcovia budú môcť zásobiť zakáľačkovými špecialitami a vychutnať si čerstvú vyprážanú klobásu.
Zlatko Benka
Sneh
...
Čo všetko sa ešte treba dozvedieť o prírode
Čo všetko treba poobjavovať v zozname
jej zázrakov
Nech ťa ochraňuje táto dobrá zem
I rastlinky nech ti pomôžu
Tí matrikári časov
Si v polohe vtáka Vo všetkých bodoch
jeho príčinlivého letu odrazu
Nízko a celkom blízko
Akoby v sebe Prúdi vzduch v človeku
V zastavenom víchre celkového diania
V ohlášaní sa snehu
v snehu