V sobotu popoludní 13. augusta v Báčskom Petrovci, v rámci Slovenských národných slávností 2022, na Gymnáziu Jána Kollára prebiehala prezentácia kníh slovenských dolnozemských autoriek. Zdravotnícki pracovníci sa stretli vo veľkej sieni obce, učitelia v matičnom dome a novinári v reštaurácii... V parku výtvarníci maľovali a na ihriskách sa športovalo. Jarmočná ponuka na námestí bola štandardná, zárobok z predaja však asi neštandardne nízky. Dôvod: návštevníkov menej a chudoby viac. Popoludňajší program na námestí, tiež ten večerný na ihriskách, bol štandardný (ktorý sa vyskytuje bežne) a na ňom sa slovensky spievalo a tancovalo. Noc má však svoju moc a nočná hudba sa už potom štandardne-bežne prehlasno ozývala a tá najhlučnejšia nebola slovenská. Tí čo chceli reptať – mohli, no aj tak ich slová zhltol hluk. A z trucu tomu hluku – pri najväčšom tichu – sa udiali podivné udalosti. V tichosti sa nám stratila naša najvyššia predstaviteľka, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM). Bez ospravedlnenia, bez vysvetlenia. Ba aj tie hlasno a verejne vyslovené otázky: kam sa podela? zostali bez odpovede.
V pondelok 15. augusta 2022 vo veku 70 rokov zomrela Dagmar Mária Anoca, výnimočná Slovenka z Nadlaku, docentka slovakistiky, významná osobnosť slovenského kultúrneho života v Rumunsku. Všestranná rodáčka z Nadlaku sa nezmazateľne zapísala do oblasti kultúry, literatúry, literárnej vedy, pedagogiky, ako aj poetickej a publicistickej tvorby v slovenskom dolnozemskom prostredí, za čo bola ocenená aj cenou Pro Cultura Slovaca a medailou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
V piatok večer 12. augusta 2022 v Báčskom Petrovci odznel vstupný program SNS pomenovaný Iskierky nádeje vtkané do jubileí. Perspektíva nám je tu už asi taká. Netreba prechovávať veľkú nádej, zostávajú nám už iba "iskierky nádeje"... Program bol koncipovaný podobne ako aj v roky minulé a otvoril ho, rovnako ako aj vlani, predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović. V sobotu sa už potom slávnosti roztočili a ich náplň sa tiež neveľmi líšila od tých doterajších. Deň sa začínal stretnutím zberateľov s burzou, súťažou stolných tenistov a slávnostným zhromaždením Matice slovenskej v Srbsku. Pred jeho začiatkom bol premietnutý dokumentárny film Kto za pravdu horí. Po ňom a po oficiálnej časti matičného zhromaždenia niektoré "pravdy" si žiadali vysvetlivky, no tých sa žiadatelia nedočkali. Možno lepšie tak, veď s nepríjemnými záležitosťami by hostiteľ nemal strpčovať náladu hosťom, ktorí predsa prišli na slávnosti.
Včerajší deň, rovnako ako aj 1. august 2022 sa zapisujú do dejín nášho týždenníka Hlas ľudu. Od začiatku tohto mesiaca Novinovo-vydavateľská ustanovizeň (NVU) Hlas ľudu sídli znova v Báčskom Petrovci. Po 55 rokoch sa totiž redakcia tohto slovenského politicko-informačného týždenníka vrátila do svojho niekdajšieho objektu, niekdajšej pýchy Petrovca a Petrovčanov. Táto poschodová budova sa začínala stavať v polovici roku 1959 a dokončená bola v roku 1961, keď sa do nej nasťahoval podnik Obzor. Do roku 1967 v tomto novovybudovanom objekte pod jednou strechou pôsobili kníhtlačiareň, vydavateľstvo a redakcia Hlas ľudu. Presťahovaním sa novín do Nového Sadu sa aj ich tlačenie premiestnilo do novosadského Dnevnika. Vtedy bol snáď petrovskej tlačiarni (vtedy už s takmer polstoročnou tradíciou) zabodnutý akoby nôž do chrbta, keďže utratila dôležitého „zákazníka". Tlačiareň síce pracovala v Petrovci aj ďalej a zápasila, bojovala o zákazníkov, no do objektu sa nevkladalo, keďže peňazí na to stále chýbalo. V smutnom chátraní menila majiteľov, či podnájomcov, ktorí o investície nemali záujem. Smutná ruinovaná budova v posledných rokoch a desaťročiach už iba špatila stred Petrovca. Napokon, svitol i ten deň, keď vo vynovených miestnostiach otvorili včera výstavu pod názvom Slovenské národné slávnosti cez minulosť – očami Hlasu ľudu. Návštevníci Slovenských národných slávností a záujemcovia si výstavu budú môcť obzrieť do nedele 14. augusta od 10. do 20. hodiny.
Vo veľkej sieni Obce Báčsky Petrovec vo štvrtok 11. augusta prebiehal okrúhly stôl pod názvom Matica slovenská v Srbsku – poslanie, vízia, budúcnosť. Zorganizovala ho Matica slovenská v Srbsku pri príležitosti osláv 90. výročia založenia Matice slovenskej v Juhoslávii a 30. výročia obnovenia Slovenských národných slávností. Na úvod sa prihovoril predseda Matice slovenskej v Srbsku (MSS) PhDr. Mgr. Branislav Kulík, po čom nasledovali príhovory hostí. V mene veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku sa prihovoril Boris Konček, tretí tajomník, v mene Obce Báčsky Petrovec predsedníčka Jasna Šprochová a k prítomným sa prihovoril tiež bývalý predseda MSS Juraj Šefčík. V pracovnej časti svoje referáty predniesli: doc. PhDr. Michal Babiak CSc., Mgr. Marek Hanuska, Katarína Melegová Melichová, Mgr. Pavel Hlásznik, dipl. prav. Zlatko Šimák, Janko Havran, PhDr. Zuzana Pavelcová a PhDr. Mgr. Branislav Kulík. Okrúhly stôl moderovala Vladimíra Dorčová Valtnerová a v pracovnom predsedníctve sedeli Michal Spevák, prvý predseda obnovenej Matice slovenskej v Juhoslávii (MSJ) a Juraj Červenák.
Akademická maliarka Zuzka Medveďová sa narodila pred 125 rokmi 5. októbra 1897 v Petrovci v roľníckej rodine. Po prvýkrát sa ako výtvarníčka predstavila verejnosti 28. augusta roku 1919 na prvých Slovenských národných slávnostiach v Petrovci. Vedľa svojich obrazov hrdo stála oblečená v petrovskom sviatočnom kroji. Krátko pred svojou smrťou celé svoje dielo testamentom venovala Petrovčanom a Slovákom v Juhoslávii. Zomrela v Pezinku (Bratislava) 11. februára 1985 a urna s jej popolom bola 3. marca 1985 uložená do rodinného hrobu na petrovskom cintoríne. Jej umelecké dielo ochraňuje Galéria Zuzky Medveďovej v Petrovci, kde je od nedele 7. augusta sprístupnená výstava Kresby Zuzky Medveďovej. Väčšinu z kresieb verejnosť doteraz nevidela, – podčiarkla riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov Anna Séčová Pintírová, ktorá spolu s Danielou Markovou do tlače pripravili aj kvalitný katalóg k výstave pomenovaný Zuzka Medveďová KRESBY. V ňom sú dôkladne spracované a zdokumentované kresby tejto našej prvej akademickej maliarky, ktoré si čoskoro, v digitalizovanej forme, budú môcť obzrieť aj milovníci umenia na celom svete. Podľa recenzentky výstavy Aleksandry Stefanov, táto výstava je významná nielen pre Slovákov, ale je mimoriadne zaujímavá aj pre históriu a kultúru Republiky Srbsko, resp. AP Vojvodiny.
V čitárni Knižnice Štefana Homolu v Báčskom Petrovci v nedeľu 7. augusta 2022 otvorili výstavu venovanú našim tohtoročným jubilantom – deviatim osobnostiam, ktoré sa zapísali do dejín našej literatúry. Ide o Marienu Czoczekovú Eichardtovú, Gustáva Maršalla-Petrovského, Jána Čajaka, Janka Čemana, Zlatka Klátika, Michala Babinku, Andreja Čipkára, Pavla Grňu a Miroslava Dudka. Ich knihy s kratšími životopismi a krátkymi ukážkami z ich diel zhrnuli do expozície riaditeľka knižnice Anna Speváková a knihovníčky Stanislava Valentíková a Olina Dorčová. „Našské dolnozemské prostredie dalo veľa charakterotvorných a zaslúžilých osobností – po tej umeleckej, remeselnej, remeselníckej, edukačnej, logistickej, programovej, človečej stránke. Z celej tej plejády si jubilantov a ich skutky dôstojne touto výstavou uctíme a väčšinu i zachraňujeme pred zabudnutím," povedala Annamária Boldocká Grbićová na nedeľňajšej vernisáži. Úryvky z ich diel prečítal Michal Francisty.
Piesňou Tie petrovské štyri zvony v predvedení ženskej speváckej skupiny Petrovčanky včera vo vynovených miestnostiach Spolku petrovských žien otvorili výstavu vyšívaných uterákov, ktoré v minulosti zdobili steny takmer v každej domácnosti. Predsedníčka Spolku petrovských žien Katarína Rašetová sa v úvodnom príhovore poďakovala lokálnej samospráve za finančnú podporu pri renovovaní spolkového objektu a zdôraznila, že im to bude dodatočnou motiváciou v ďalšej práci. O výstave, ktorou spolok zaznamenáva 20-ročnicu obnovenej činnosti, sa zmienila jej ideová tvorkyňa a autorka Drahotína Dorčová. K jubileu petrovským ženám zablahoželal predseda Matice slovenskej v Srbsku Branislav Kulík a výstavu otvorila Monika Podsklanová Šuhajdová, zástupkyňa veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku. Stuhu na vynovených spolkových miestnostiach prestrihla predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová.
Na ihriskách FK Slávie z Kovačice v sobotu 6. augusta 2022 prebiehal 26. Matičný turnaj 2022 v malom futbale o putovný pohár veľvyslanca Slovenskej republiky a v Turistickej organizácii Obce Báčsky Petrovec otvorili 11. výstavu Združenia petrovských výtvarných umelcov Čaro štetca. Podobne ako aj v predchádzajúcich dvoch rokoch, aj tentokrát si pohár vybojoval futbalový celok z Báčskeho Petrovca. Petrovčanom pohár zostáva v trvalom vlastníctve, keďže ho získali trikrát za sebou. Druhé miesto si vybojovali Kovačičania a tretie Kulpínčania.
Pred pol rokom s celou rodinou v radosti oslávila sté narodeniny. Včera v noci však tíško utíchlo jej srdce a zajtra sa už navždy rozlúčime s najstaršou občiankou Báčskeho Petrovca, obľúbenou detskou lekárkou MuDr. Antóniou Krivákovou. Aj keď v detstve sama bývala chorľavá a stále útla, obdarená bola s ohromnou životnou energiou, ktorá jej pomáha predierať sa životnou cestou. Tá ju vo vojnovej víchrici viedla aj cez záveje, keď s bombou za opaskom celú seba dávala za vyslobodenie spod fašistického jarma. Po vojne s prvou medzinárodnou delegáciou vkročila do koncentračného tábora Jasenovac. V povojnovom období v Prahe začala štúdium medicíny a kvôli zhoršujúcim sa politickým okolnostiam a InformBira v školení pokračovala v Belehrade. Nevyhla sa ani žaláru a trom rokom odpykávania trestu na Golom otoku. Zdolávala aj ďalšie prekážky a ťažké momenty, aj tuberkulózu. Najnovšie prežila koronu a tiež zápal pľúc. Avšak, možno zmorená touto extrémne silnou letnou páľou, alebo iba zlomená túžbou stretnúť sa znova s manželom, vybrala sa za ním v nočnom tichu 4. augusta 2022. Podeliť sa s ním o starosti, ale aj o novinky v ich rodine. Za 22 rokov, odkedy odišiel, sa veľa toho zmenilo, z päť vnučiek sa stali dospelé ženy a pribudli už pravnúčatá, s ktorých mala veľkú radosť. Antónia Kriváková rod. Valentová sa narodila 24. januára 1922 v českej dedine Dežanovec (Dežanovac) v západnom Slavónsku (Chorvátsko) ako siedme dieťa v rodine, v ktorej mali desať detí.
Michal Kellenberger sa na začiatku XX. storočia zapísal do dejín Petrovca predovšetkým v oblasti školstva, cirkvi, matice, divadelníctva a všeobecne kultúry. Narodil sa 6. augusta 1872 a v období rokov 1897 – 1930 pôsobil ako učiteľ na petrovskej základnej škole. Bol jedným z posledných cirkevných učiteľov, potom už došlo k poštátneniu cirkevných škôl. „Do dôchodku odišiel ako správca Ľudovej školy v Petrovci. Po rozhodnutí o založení gymnázia v Petrovci bol zvolený na zasadnutí Cirkevného konventu (7. septembra 1919) za člena gymnaziálneho kuratória, ktoré malo konštitutívne zasadnutie 8. septembra 1919 a kde bol Michal Kellenberger zvolený za zapisovateľa tejto významnej inštitúcie. Po smrti Ondreja Garaya sa stal predsedom Petrovského spevokolu. Po odchode do dôchodku publikoval v časopise Náš život a mal aj prednáškovú činnosť v Matici slovenskej. Ako učiteľa a neúnavného kultúrneho dejateľa a buditeľa ho mali Petrovčania v úcte a vysoko si vážili jeho prínos, dobročinnosť a vytrvalosť bojovať za kultúrne hodnoty Slovákov. Zomrel v Petrovci roku 1945, kde je aj pochovaný," uvádza Katarína Melegová Melichová v texte Petrovský spevokol stodvadsaťročný.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí organizuje v dňoch 28. – 29. októbra 2022 v Bratislave Stálu konferenciu Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2022 na tému: „Implementácia Koncepcie štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie 2022 – 2026." Konferencia sa uskutoční v zasadacej sieni Hotela SOREA Regia.
Slovenské národné slávnosti 2022 sa blížia. Prebiehať budú v znamení 30 rokov obnovenia Slovenských národných slávností a 90 rokov založenia Matice slovenskej v Srbsku. Niektoré podujatia sa uskutočnia už počas nasledujúceho víkendu. Z Turistickej organizácie Báčskopetrovskej obce vyzývajú všetkých záujemcov, aby sa prihlásili na Jarmok umenia, ktorý sa uskutoční dňa 13. augusta 2022 na Námestí slobody v Báčskom Petrovci v rámci Slovenských národných slávností 2022.
Matica slovenská v Juhoslávii (dnes v Srbsku) bola založená pred 90-mi rokmi, na Slovenských národných slávnostiach (SNS) v roku 1932. Jej cieľom bolo „zjednotiť všetkých milovníkov národa a života slovenského v Juhoslávii, aby spoločnými silami pracovala na pozdvihnutí slovenskej vzdelanosti a tým i na hmotnom dobrobyte slovenského národa v Juhoslávii. Za prvého predsedu zvolili kovačického právnika Dr. Janka Bulíka. V národnom povedomí vojvodinských dolnozemských Slovákov sa vtedy aj oficiálne matičná myšlienka prebudila. Neudivuje preto skutočnosť, že založenie Matice slovenskej v Juhoslávii na Národných slávnostiach 14. a 15. augusta 1932, na nádvorí Slovenského gymnázia v Petrovci bolo prijaté s oduševnením. Potom už postupne tá matičná myšlienka vzrastala, časom nadobúdala priam mýtický ráz a stávala sa až posvätným symbolom slovenskosti. Záväzkom Matice od začiatku bolo vydávanie slovenských kníh a umeleckých diel, takže v prvých rokoch po založení Matica pôsobila okrem iného aj na poli publicistiky. Okrem toho, že Matica knihy vydávala a vydáva, hneď na začiatku svojho pôsobenia založila aj vlastnú knižnicu, v ktorej bolo asi 5000 kníh v slovenčine. Po prerušení práce MSJ v roku 1941, knihy sa stali súčasťou vtedajšej obecnej knižnice, v súčasnosti sú vo fondoch Knižnice Štefana Homolu. Matica sa vždy podieľala aj v organizovaní SNS. Plagáty sa aj ručne maľovali a tento z roku 1952 nakreslil Jaroslav Šimovič:
Dnešný druhý deň trojnásobných osláv: Dňa Kulpína, Predslávnosťových dní v Kulpíne a Svadby voľakedy a dnes svitol krásny a doznieval ešte spev veselých „svadobníkov". Ako to na svadbe býva, „mladí" si poriadne ani nezdriemli, keďže vo „svojom dome" – teda v budove KUS Zvolen, ráno ešte slamu vymetali...Spievalo sa tam do bieleho rána: Včera bola pekná vyfarbená a dneska je krajšia mladá žena... A v kulpínskom Poľovníckom dome, kde do skorých ranných hodín prebiehal gala program, už ráno sa zapaľovali ohne pod vyše päťdesiat kotlíkov a kotlov. „Mladomanželia" sa zúčastnili aj na predpoludňajších bohoslužbách.
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)