Archív

Janko Kráľ medzi Slovákmi na Dolnej zemi

V dnešný deň roku 1822 v Liptovskom Mikuláši sa narodil národný buditeľ, predstaviteľ romantizmu v slovenskej literatúre a jeden z najrevolučnejších štúrovských básnikov Janko Kráľ. Dielo a osobnosť Janka Kráľa boli v roku 1972 zaradené do kultúrneho kalendára UNESCO. Jeho život a dielo sú teda dopodrobna skúmané, avšak málo sa píše a málo sa vie o jeho pobyte v Kulpíne. Chýbajú údaje o roku 1846 a pôsobení Janka Kráľa medzi dolnozemskými Slovákmi, kde asi pol roka učil deti v srbskej šľachtickej rodine Stratimirovićovcov v Kulpíne. O tom svedčí stála expozícia Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne, kde je jedna časť venovaná majiteľom kaštieľa, v ktorom dnes sídli múzeum a tiež významným osobnostiam, ktoré boli súkromnými učiteľmi detí rodiny Stratimirovićovcov. Všetci učitelia boli Slováci a všetci sa nemalou mierou zaslúžili o stále pretrvávajúci národný život tunajších Slovákov, žijúcich takmer tri storočia ďaleko od vlasti.

 

Panel v Poľnohospodárskom múzeu v Kulpíne

 

Panel v Poľnohospodárskom múzeu v Kulpíne

 

Panel v Poľnohospodárskom múzeu v Kulpíne

 

Umelecká podobizeň búrliváka Janka Kráľa umiestnená je na paneli na čestnom mieste, vedľa dvoch významných členov tejto srbskej rodiny: Stefana Stratimirovića, metropolitu karlovského a Djordjeho Stratimirovića, generála a diplomata a vedľa podobizne Pavla Jozefa Šafárika, ktorý v tej rodine vyučoval asi dvadsať rokov pred Jankom Kráľom. Na paneli píše: „U rodiny Stratimirovićovej pracovalo viac významných slovenských intelektuálov, okrem iných aj Pavel Jozef Šafárik, prvý riaditeľ novosadského srbského gymnázia a svetoznámy slavista (1821 – 1823), spisovateľ, lingvista a pedagóg Michal Godra (1828 – 1831) a tiež jeden z najznámejších slovenských romantických básnikov Janko Kráľ (1846) a iní. Vďaka tomu Kulpín sa stal jedným z centier nie iba srbskej lež aj slovenskej kultúry a postupne sa stával významným strediskom srbsko – slovenskej vzájomnosti." V parku pred kaštieľom, v aleji velikánov, sa nachádza aj busta Janka Kráľa, ktorou si obyvatelia tejto slovensko – srbskej dediny uctili veľkého slovenského básnika, ktorý určitý čas pôsobil v tomto prostredí.

 

Busta Janka Kráľa v kulpínskom parku (foto Martin Pucovský)

 

Busta Janka Kráľa v kulpínskom parku (foto Martin Pucovský)

 

V príspevku literárnej historičky, etnografky, podpredsedníčky Spolku Martina Rázusa Daniely Fiačanovej z monografie Sláva šľachetným IV - Osudy kapitánov slovenských dobrovoľníkov 1848/49 a vojenských duchovných (vydal Spolok Martina Rázusa 2016) sa autorka zmieňuje o chýbajúcich údajoch o živote Janka Kráľa z obdobia rokov 1845-46. „Pravdepodobne na jar a v lete v roku 1845 a potom opäť v roku 1846 putoval Kráľ po Dolnej zemi. Bádania literárnych vedcov a životopiscov sa nezhodujú, pretože sa nezachoval žiaden itinerár a o jeho putovaní sa tradujú rôzne varianty...Koncom júna 1845, ako sa dozvedáme zo zápiskov Fiodora Vasilieviča Čižova, sa nachádzal medzi Srbmi a dolnozemskými Slovákmi. F. V. Čižov sa s ním stretol u srbského metropolitu Jozefa Rajačića... Údajne bol aj vychovávateľom v rodine pravoslávneho popa."

 

Kaštieľ v Kulpíne, v ktorom sídli Poľnohospodárske múzeum (foto Martin Pucovský)

 

Kaštieľ v Kulpíne, v ktorom sídli Poľnohospodárske múzeum (foto Martin Pucovský)

 

Milovník histórie Ján Sabo z Prievidze pred rokom na tomto portáli písal o dvojtýždenníku Slovenskje národňje novini (Slovenské národné noviny), ktoré boli prvé slovenské politické noviny, vychádzali v štúrovskej slovenčine v rokoch 1845 až 1848 v Bratislave a v roku 1846 do nich z Dolnej zeme písal Janko Kráľ.

Slovenskje národňje novini, č. 128, utorok 20. Veľ. Rujna, 1846

Z Báčki. Dňa 24. septembra držau spolok učiťelskí Báčsko-Sriemski na Hložanoch u dv. p. Rohoňiho, mjestneho kňaza, svoje rjadno zasednuťja. Zasednuťja toto v Hložjanskom kostole držanuo otvoriu p. Rohoňi, tohoto spolku prednosta, krátkou laťinskou rečou, po ktorej sa hňeď k práci prikročilo a zápisňica od lanskjeho roku, ústrojnosť tohoto spolku obsahujúca, sa čítala. Dve najme veci sa v tomto zasednuťí pretrjasali a síce: v akom jaziku sa má budúcňe zápisňica vjesť a jakje knižki a kolko v jednom jaziku bi sa kupovať mali? Z ohladu zápisňice najme dvaja a síce p. Rohoňi, učiťel Petroveckí, a p. Homola žjadali, abi sa vjedla v jazikoch slovenskom a ňemeckom z tej príčini, že neviďja potrebu maďarčini v takom spoločenstve, ktoruo do pospolitosťi krajinskej ňesjaha a ktorjeho cjel je učiťelou slovenskích a ňemeckích podla petrjeb času známosťami paedagogickími zaopatriť... Celý text TU:
http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/10574-slovenskje-narodnje-novini-z-roku-1845-a-1846-aj-o-nas?fbclid=IwAR1zA-rMiwk_ALRkI-mBsRyaDhsMa70vG4P1YdyijAG3bViWeUE0VQskUHE

Medzi najznámejšie diela Janka Kráľa patria napríklad básne a balady Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko či Jarná pieseň. Janko Kráľ zomrel 23.5.1876.

 

 Katarína Pucovská

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články