Archív

Krajanská recepcia na slovenskej ambasáde

Na veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade v stredu 6. decembra 2023 usporiadali mikulášsku krajanskú koncoročnú recepciu. Niesla sa v duchu predvianočného stretnutia s predstaviteľmi slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Slovenský veľvyslanec Fedor Rosocha s manželkou Janou zároveň využili príležitosť symbolicky sa rozlúčiť s krajanmi a zaspomínať si na uplynulé 4 roky. „Dnešná recepcia je trošku špecifická, trošku iná, lebo ju vnímam aj ako rozlúčku po mojom skoro štvorročnom pôsobení. Môj mandát sa končí začiatkom budúceho roku," povedal veľvyslanec Rosocha s poznámkou, že sa mu podarilo splniť viaceré svoje predsavzatia, ktoré si vytýčil na začiatku svojej misie v Srbsku. Jedným z jeho veľkých cieľov bolo zefektívnenie bilaterálnej spolupráce medzi Srbskom a Slovenskom čo sa týka obchodu, a čo sa mu vo významnej miere aj podarilo. Podarilo sa mu tiež pripraviť podmienky na vznik honorárneho konzulátu, ktorý by mal začať s prácou už začiatkom budúceho roku v Báčskom Petrovci. Veľké úsilie vynakladal i v procese zápisu kovačickej insity do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Zmienil sa i o potrebe pestovania súdržnosti v našej komunite.

 

Krajanská recepcia na slovenskej ambasáde

 

Krajanská recepcia na slovenskej ambasáde

 

Krajanská recepcia na slovenskej ambasáde

 

Krajanská recepcia na slovenskej ambasáde

 

Krajanská recepcia na slovenskej ambasáde

 

Krajanská recepcia na slovenskej ambasáde

 

Krajanská recepcia na slovenskej ambasáde

 

Krajanská recepcia na slovenskej ambasáde

 

Krajanská recepcia na slovenskej ambasáde

 

„Cítil som veľký deficit, že vo Vojvodine nemáme vytvorený honorárny konzulát, možno niektorí viete, možno neviete, ale bolo viacero pokusov v minulosti otvoriť honorárny konzulát, z určitých dôvodov sa to nezrealizovalo. Teraz by som sa chcel s vami podeliť o informáciu, že začiatkom budúceho roku, verím, že bude otvorený v Báčskom Petrovci honorárny konzulát. Nie je jednoducho nájsť honorárneho konzula a ešte ťažšie je nájsť dobrého honorárneho konzula," poznamenal Fedor Rosocha a dodal, že ten ich výber sa zúžil na jedného kandidáta, ktorý vo finálovom výbere bol dobrý a vyjadril nádej, že jeho aktivity budú slúžiť celej krajanskej komunite.

„Druhá vec s ktorou sa chcem podeliť, ale samozrejme v spolupráci so zainteresovanými, špeciálne s pánom Babkom, a všetkými ktorí sú priamo i nepriamo zapojení do kovačického naivného umenia, sa teším, a verím, že i vy sa tešíte, že kovačické naivné umenie sa dostalo do štádia, kedy predpokladáme, že v septembri-októbri budúceho roku bude zapísané do zoznamu kultúrneho nehmotného dedičstva. Ja to považujem za veľký počin." Veľvyslanec Rosocha hovoril aj o dlhodobom procese, ktorým kovačické umenie muselo prejsť a množstve prekážok, ktoré sa museli prekonať, zároveň vyjadril presvedčenie, že aj tento posledný krok bude úspešný a že sa spolu budeme tešiť pozitívnemu riešeniu.

Tretia vec krajanskej problematiky, na ktorú sa veľvyslanec Rosocha vo svojom príhovore osobitne zameral, bolo zlepšenie spolupráce medzi našimi inštitúciami a osobnosťami. „ Aby som povedal i to, čo sa mi nepodarilo napraviť. Cítil som a vedel som ešte predtým než som prišiel sem, že slovenská komunita nie je možno tak jednotná, tak súdržná, ako by mohla byť. Ja som sa snažil robiť, to čo som uznal za vhodné, aby sa podarilo ju zjednotiť, v tom vidím svoj veľký deficit. Ale porozumel som že táto agenda je veľmi komplexná, veľmi diverzifikovaná, niekedy aj spolitizovaná." Podotkol, že je to sizyfovská robota a poprosil všetkých, hlavne funkcionárov, aby sme súdržnosť posilňovali.

Na záver príhovoru všetkým nám, našim blízkym a naším rodinám poprial pokoj, pohodu, aby sa nám darilo, aby nás všetko zlé obchádzalo a aby Nový rok bol lepší ako tento odchádzajúci.

Na recepcii sa podávali slovenské špeciality a na dobrú náladu hrala skupina Pazovskí kacúri.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články