Archív

V Bratislave výstava Archívu Vojvodiny o utrpení Srbov a Slovákov

Do 15. decembra 2023 v Univerzitnej knižnici v Bratislave, Michalská 1, si možno obzrieť výstavu Archívu Vojvodiny s názvom „Archívy objavené za hranicami Slovenska: Zločiny proti Srbom a Slovákom počas druhej svetovej vojny na území AP Vojvodiny". Vernisáž prebiehala 1. decembra a na nej sa okrem iných zúčastnili zástupcovia Veľvyslanectva Srbskej republiky v Bratislave, zástupcovia Ministerstva kultúry SR, ako aj riaditelia a pracovníci z partnerských vysokých škôl, vedeckých a kultúrnych inštitúcií a početné združenia občanov zo Slovenska, s ktorými Archív Vojvodiny nadviazal spoluprácu. Výstava usporiadaná v exkluzívnych výstavných priestoroch Univerzitnej knižnice SR na pešej zóne, teda v historickom jadre Bratislavy v bývalej honosnej budove Uhorského parlamentu, predstavila cennú archívnu dokumentáciu, ktorá svedčí o spoločnom utrpení a odboji Slovákov, Srbov a iných národov počas druhej svetovej vojny na území dnešného územia AP Vojvodiny.

 

Foto: Archív Vojvodiny

 

Foto: Archív Vojvodiny

 

Foto: Archív Vojvodiny

 

Foto: Archív Vojvodiny

 

Foto: Archív Vojvodiny

 

Foto: Archív Vojvodiny

 

Foto: Archív Vojvodiny

 

Najväčšia časť prezentovanej dokumentácie, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou expozície, je uložená v Archíve Vojvodiny a doteraz nebola verejnosti známa a prezentovaná. Koncepcia výstavy sa prispôsobila slovenskému publiku a v tejto súvislosti bude mať slovenská verejnosť a občania po prvý raz možnosť zoznámiť sa s proporciami a charakterom utrpenia najmä Srbov a Slovákov počas 2. svetovej vojny, ktoré okupačné sily spáchali na nevinnom civilnom obyvateľstve. Prostredníctvom obrazových archívnych materiálov (fotografií) boli okrem iného v stručnosti prezentované hrôzy spáchané v rámci systému koncentračného tábora Jasenovac na území Nezávislého štátu Chorvátsko. V súlade s vyššie uvedeným má slovenské publikum po prvý raz v histórii možnosť informovať sa v slovenskom jazyku o zločinoch spáchaných v Jasenovci.

Výstava je koncipovaná tak, aby mala čiastočný multimediálny charakter a v tomto zmysle majú návštevníci výstavy receptívnym spôsobom možnosť vidieť originálne výpovede obetí, pôsobivé fotografie, plagáty okupantov, ako aj mapy miesta popravy. Prostredníctvom dvoch zvukových obsahov a sprievodnej multimediálnej internetovej online prezentácie mohli návštevníci (slovenská verejnosť) nahliadnuť do pozadia a historického kontextu samotnej témy výstavy.

V rámci otváracieho ceremoniálu stručne predstavili aj dvojjazyčnú (srbsko-slovenskú) tematickú monografiu s názvom „Zločiny spáchané na Slovákoch počas 2. svetovej vojny na území AP Vojvodiny: archívny materiál z fondu F. 183 Archívu Vojvodiny", ktorú spoluvydali Archív Vojvodiny, Katedra histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela, Centrum pre výskum dejín a kultúry dolnozemských Slovákov a Centrum pre srbsko-slovenské témy.

Počas oficiálneho otvorenia výstavy sa zhromaždeným návštevníkom prihovorili: generálna riaditeľka Univerzitnej knižnice Slovenskej republiky (Bratislava) a členka Správnej rady IFLA (IFLA's Governing Board) Ing. Silvia Stasselová, vyšší archivár Aleksandar Bursać a asistent riaditeľa Archívu Vojvodiny Kristijan Obšust. Po príhovore výstavu oficiálne otvoril riaditeľ Archívu Vojvodiny Dr. Nebojša Kuzmanović.

Okrem uvedeného bola v rámci expozície výstavy prezentovaná časť edičnej činnosti Archívu Vojvodiny súvisiaca s pestovaním kritickej kultúry pamäti, ako aj publikácie z edičnej činnosti Archívu, ktoré sa týkajú slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, ktoré návštevníci výstavy môžu bezplatne dostať.

Autori výstavy: Dr. Nebojša Kuzmanović (riaditeľ Archívu Vojvodiny), Kristijan Obšust (námestník riaditeľa Archívu Vojvodiny), Aleksandar Bursać (vyšší archivár), Ivana Petrović (archívna poradkyňa) a Maja Jokmanović (konzervátor).

 

kp

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články