Archív

Anne Majerovej k 100. narodeninám

"Naša stará mama patrí medzi ľudí, ktorí zostávajú medzi nami nielen v našich spomienkach a srdciach, ale žijú i v knihách, rozprávkach, veršoch básní a piesní. U mňa ako najstaršej z vnúčat zostala v pamäti ako osôbka, ktorá vybudovala vo mne svet plný fantázie a príjemných chvíľ, ktoré sa mi podarilo aspoň osem rokov s ňou naplno zažiť," napísala v doslove knihy Vodičkové zrkadlo stále s nami, zostavovateľka Dana Zimová. V knihe je zhrnutá časť tvorby našej poprednej detskej spisovateľky Anny Majerovej a publikácia vyšla pri príležitosti jej nedožitých stých narodenín. Na vydarenej prezentácii v stredu 13. decembra v klube VHV v Báčskom Petrovci Dana Zimová úvodom povedala, že ich stará mama naučila tešiť sa z maličkostí a pekných chvíľ a vyzvala prítomných spolu si zaspievať s deťmi Detskej speváckej skupiny Perličky pri YMCA v Petrovci. O knihe a tvorbe Anny Majerovej hovorili Vladimír Valentík a Annamária Boldocká Grbićová a z jej tvorby čítali pravnúčatá, tiež Ondrej Brna a Ján Častven. Na prezentácii, ktorá bola aj oslavou 100. narodenín, sa zúčastnila celá rodina: synovia s manželkami, vnúčatá a pravnúčatá. Moderovali, režírovali, prihovárali sa, recitovali, spievali..., či už na javisku, alebo z publika. A pozerali sa hore do nebeských výšin so slzou v oku.

 

Anne Majerovej k 100. narodeninám

 

Anne Majerovej k 100. narodeninám

 

Anne Majerovej k 100. narodeninám

 

Anne Majerovej k 100. narodeninám

 

Anne Majerovej k 100. narodeninám

 

Anne Majerovej k 100. narodeninám

 

Anne Majerovej k 100. narodeninám

 

Anne Majerovej k 100. narodeninám

 

Anne Majerovej k 100. narodeninám

 

Anne Majerovej k 100. narodeninám

 

Anne Majerovej k 100. narodeninám

 

Anna Majerová sa narodila 21. novembra 1923 v Petrovci, kde skončila aj základnú školu a nižšie triedy gymnázia. Pokračovala v štúdiu na Učiteľskej škole v Novom Sade kým pre druhú svetovú vojnu musela štúdium prerušiť a po nej pokračovala v školení vo Vrbase. Pôsobila ako učiteľka v Selenči (1945 — 1950), a neskoršie v roku 1953 nastúpila na učiteľské miesto na Základnej škole v Báčskom Petrovci. Vďaka svojim pedagogickým, organizačným schopnostiam obohacovala kultúrno-umelecký život školy, pričom pole svojho pôsobenia rozširovala aj v samotnom Petrovci, v jeho okolí, ale aj vo vojvodinských, juhoslovanských rámcoch.

V pedagogickej práci sa naplno venovala deťom, snažila sa medzi nimi zobúdzať cit pre vlastnú, slovenskú, ale aj celojuhoslovanskú kultúru, zveľaďovala a pestovala medzi nimi kultúru slova, jazykový prejav, lásku k jazyku a písanému slovu a pocit vlastného vnímania sveta.

Lásku a priateľstvo k deťom dala na papier v tvare svojich kratších poviedok, veršovačiek, básní, príbehov. Okrem iného bola viditeľná na stranách časopisu pre deti Pionieri – od roku 1967 aj redaktorkou časopisu, rovnako informovala aj o dianiach a aktivitách na petrovskej škole. Svoju tvorbu pre deti uverejňovala aj v iných časopisoch vo Vojvodine, ale aj na Slovensku.

V roku 1981 odišla do dôchodku, pričom naďalej zostala verná svojim aktivitám na kultúrnom poli, predovšetkým jej v tom pomáhal učiteľský kolektív základnej školy, ako aj jej vnúčatá a ostatné deti.

Žiaľ, Petrovec a detský svet opustila nečkane 21. marca 1987, keď podľahla zraneniam spôsobeným dopravným nešťastím.

Jej krátke poviedky sú zachytené v troch knižných vydaniach:
-Keď som behal bosý (1974) - kniha poviedok:
-Vymýšľanky (1979) - kniha poviedok
-Chichotačky s Majkou (1981) - kniha poviedok

-Vodičkové zrkadlo (1985) je štvrtá kniha Anny Mejerovej a to je kniha veršov pre deti.

Všetky štyri knihy sú zaradené do najnovšej publikácie Vodičkové zrkadlo stále s nami.

Na záver tohto knižného vydania zostavovateľka Dana Zimová uvádza, že knihu vydávajú pri príležitosti starej maminých nedožitých 100. narodenín a úplne na záver do knihy zaradila starej mamin posledný skvost – báseň, ktorú venovala svojim vnúčatám.

NAJMILŠÍM

Dva kľúčiky, jedna zámka,
odomkla ju prvá DANKA.
Štyri kvietky, v každom lienka,
prisadla si k nej ELENKA.
Štyri pníčky, jeden krík,
pridal sa k ním i ONDRÍK.
Jedno líčko, v líčku jamka,
už je v kole malá HANKA.
Zlatá brána otvorená,
zlatým kľúčom podporená,
kto cez bránu len raz kročí,
zažiaria mu šťastím oči.
Kto sa cez ňu dostane,
navždy mladým zostane.

V Petrovci 27. januára 1987 Vaša Stará mama

Knihu ilustrovala Maša Lončarová a vyšla v edícii Včielka Slovenského vydavateľského centra z Báčskeho Petrovca. Vydanie finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

 

Katarína Pucovská

 

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články