Archív

Veľkí ľudia malého Kulpína

Vo štvrtok 14. decembra v Základnej škole Jána Amosa Komenského v Kulpíne prebiehala prezentácia knihy Kataríny Pucovskej Veľkí ľudia malého Kulpína s podtitulom Osobnosti z minulosti a významní občania Kulpína. "Sme uprostred adventného obdobia. Doprajme si aj v tomto rýchlom tempe predvianočných dní malé zastavenie, aspoň na chvíľku si nechajme duše zohriať plameňom adventných sviec a spoločne pouvažujme: odkiaľ prichádzame a kam kráčame, akí sme boli, akí sme a akí chceme byť," uviedla moderátorka Viera Dorčová Babiaková a v pokračovaní, hovoriac o knihe, ozrejmila, že je v nej zhrnuté obdobie od založenia súčasného Kulpína, až po osobnosti narodené do roku 1930. Vydavateľmi knihy sú portál www.kulpin.net a Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca, v mene ktorého o autorke a jej tvorbe hovoril riaditeľ Vladimír Valentík. O významných kulpínskych osobnostiach sa zmienila Katarína Pucovská a v hudobných predeloch vystúpil nádejný kulpínsky gitarista, skladateľ a interpret Zoran Mitić.

 

Foto Juraj Spevák

 

Foto Juraj Spevák

 

Foto Juraj Spevák

 

Foto Juraj Spevák

 

Foto Juraj Spevák

 

Foto Juraj Spevák

 

Foto Juraj Spevák

 

Foto Juraj Spevák

 

Foto Juraj Spevák

 

Foto Juraj Spevák

 

Foto Juraj Spevák

 

Po prezentácii povzbudivými slovami sa prihovorila spisovateľka Viera Benková a potomok rodiny zakladateľov Kulpína Ivan Stratimirović z Belehradu.

V dejinách Kulpína si osobitnú pozornosť zasluhuje veľký počet osobností a tiež viacero významných slovenských rodín. Napríklad: rod Kvasovcov, rod Kmeťovcov, rod Koléniovcov, rod Klobušických... Z každej z uvedených rodín pochádzajú aspoň 3 významné osobnosti. Niektorí z nich v Kulpíne dlhšie pôsobili a väčšina sa v Kulpíne aj narodila. Uvádzame iba niektoré zaujímavosti:

ROD KVASOVCOV: ŠTEFAN KVAS st.- pedagóg, publicista a autor učebníc pre ľudové školy. Pôsobil ako učiteľ v Kulpíne 34 rokov - v rokoch 1891 – 1925. V Kulpíne sa mu narodili synovia ŠTEFAN KVAS ml. učiteľ na gymnáziu v Petrovci a farár vo Vojlovici a KORNEL KVAS, farár v boľovskom cirkevnom zbore. Roku 1938 bol zvolený za sriemskeho seniora. Počas 2. svetovej vojny bol prenasledovaný okupantmi, ktorých obeťou sa stal i jeho maloletý syn.

ROD KOLÉNIOVCOV: DANIEL KOLÉNI bol tretím kulpínskym evanjelickým farárom a v tomto zbore pôsobil 43 rokov. Od roku 1838 bol aj dekanom báčsko-sriemskeho seniorátu. Pod jeho vedením sa začalo so stavbou kulpínskeho kostola, no nedožil sa dokončenia kostola. PAVEL EMIL KOLÉNYI, evanjelický kňaz, autor cestopisov, historik a národovec, prekladateľ, ovládal niekoľko jazykov: slovenský, maďarský, nemecký, srbský, český a latinský. V Hajdušici pôsobil 40 rokov. JÚLIUS GUSTÁV KOLÉNI, administrator cirkevného zboru v Kulpíne a notár v Hložanoch.

ROD KMEŤOVCOV: MARTIN KMEŤ I. pôsobil ako učiteľ v Kulpíne od roku 1877 až do smrti 30. septembra 1901. MARTIN KMEŤ II. sa narodil v Kulpíne, pôsobil v Bajši plných 20 rokov, kde sa všemožne usiloval kriesiť ducha slovenského, v roku 1944 sa vracia na kulpínsku základnú školu a zároveň bol aj učiteľom-kántorom kulpínskeho cirkevného zboru. Jeho najstarší syn MARTIN KMEŤ III. skončil hudobnú akadémiu v Belehrade a druhorodený syn JÁN KMEŤ, bol akademik Vojvodinskej a Srbskej akadémie vied a umení a doctor honoris causa Univerzity Komenského v Bratislave, nestor slovakistiky v Juhoslávii.

ROD KLOBUŠICKÝCH: GUSTÁV KLOBUŠICKÝ st. bol roku 1890. zvolený za farára cirkevného zboru v Kulpíne. Tu účinkoval vyše 54 rokov. V administrácii cirkvi zastával skoro všetky hodnosti a za istý čas bol biskupským administrátorom. GUSTÁV KLOBUŠICKÝ ml. kaplánom bol najprv u svojho otca v Kulpíne a potom v Starej Pazove vedľa Vladimíra Hurbana. Takmer 27 rokov bol farárom v Padine, kde zanechal hlboké stopy. EMIL KLOBUŠICKÝ, náš prvý filmár.

ĐORĐE STRATIMIROVIĆ, slávny generál srbských vojsk, si k svojmu menu pridával aj predikát „Kulpinski". Bratislavu pomerne často navštevoval, keďže bol v Požune (Bratislave) dvakrát poslancom Uhorského parlamentu. Keď mal iba 26 rokov bol najvyšším veliteľom srbského vojska v revolúcii proti maďarizácii 1848/1849. Podľa vzoru na Karađorđeho nazvali ho vtedy „voždom" a armáda ho prijala ako „generála".

STEFAN STRATIMIROVIĆ: Vďaka svojmu širokému vzdelaniu a schopnostiam stal sa najmladším (keď mal iba 33 rokov) najvyšším hodnostárom Srbskej pravoslávnej cirkvi. Uvedomoval si význam vzdelania a preto sa angažoval na založení gymnázia v Karlovciach, Karloveckého bohoslovia a tiež pravoslávneho gymnázia v Novom Sade. Bol veľkým priateľom Slovákov a bol i krstným otcom synom a dcére tretieho riaditeľa gymnázia v Karlovciach, Slováka Karla Rumyho. V dejinách Srbskej pravoslávnej cirkvi najdlhšie stál v jej čele – až 45 rokov (1790 – 1836).

GEORGIJE BRANKOVIĆ, patriarcha SPC, tajný radca rakúsko-uhorského cisára Františka Jozefa I., rytier Veľkého kríža Leopoldovho rádu, nositeľ cisárskeho rádu Železnej koruny Prvého stupňa, srbského rádu Bieleho orla a sv. Savu Prvého stupňa a kniežatského čiernohorského rádu Danilovho Prvého stupňa... často nazývaný ako najväčší dobrodinec srbského národa, významne prispel na výzore Sriemskych Karloviec.

ĐORĐE DUNĐERSKI: Ešte počas stredoškolských rokov otec ho nechal starať sa o majetok v Kulpíne. V mladosti tu zakladal žrebčínce chovných a dostihových koní, ktoré ho desiatky rokov reprezentovali a kone z týchto maštalí vyhrávali ceny na domácich a zahraničných pretekoch. Po 1. sv. vojne úspešne rozvíjal svoje priemyselné podniky: továreň na sérum, továreň konzervovaných potravín „Kulpin" a inštitút umeleckej tlače „Grafika" v Novom Sade, potom konopnú fabriku a mlyn v Kulpíne...

ALBERT MARTIŠ sa celý život snažil o povznesenie a tým aj blahobyt slovenského dolnozemského ľudu a paradoxne v posledných mesiacoch svojho života sám doslova trpel hladom. V takomto položení a zabudnutý zomrel 19. septembra 1918 v Padine. A iba niekoľko rokov predtým na svetovej výstave v Paríži za chmeľ získal striebornú medailu, roku 1896 na mileniálnej výstave v Budapešti bronzovú medailu a ďalšie vyznamenania na výstavách v Segedíne a Pančeve. Cisár František Jozefa I. mu udelil veľkú bronzovú medailu. Bol aj inovátorom. Zostrojil stroj na sekanie kukuričia a vynašiel letiaci stroj na spôsob zeppelina.

Vydanie knihy finančne podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Miestne spoločenstvo Kulpín a Nikola Tanurdžić, potomok rodiny Dunđerskovej. Jazyková úprava: Anna Francistyová.

Na titulnej strane: Dievky Mária Lačoková rod. Krošláková a Anna Vidová, narodené roku 1875 a vyfotografované roku 1890 alebo 1891.

 

Katarína Pucovská
Foto Juraj Spevák

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články