Archív

Vetry lámu vetrolamy

Vetry lámu vetrolamy
 
Tak ako sa predošlé tri dni hovorilo len o zaviatych cestách, rovnako tak dnes všetci lamentujú nad vyrúbanou zeleňou a to takmer v celej Vojvodine. Po slovensky „vetrolam“. Po srbsky „poljozaštitni pojas“. Aj pri slovenskom a aj pri srbskom názve ide vskutku o označenie líniovej vegetácie, čiže stromoradia, ktoré chráni pred nárazmi vetra, eróziou pôdy a jej vysúšaním a extrémnymi teplotami. „V priestorovom pláne Srbska je určené žiaduce zastúpenie zelene do 12 percent a my jej miestami máme iba 1 percento. Jestvujú aj územia, ktoré majú menej než 1 percento plôch pod zeleňou a taký je konkrétne Juhobáčsky obvod, kam patrí aj Báčskopetrovská obec. Hovorí Dr. Pavel Benka. Málo zelene je aj v Banáte, kde fúkajú silné vetry, ktoré z 10 cm snehovej prikrývky dokázali urobiť viacmetrové záveje.
 
foto
 
Takto bolo cez víkend v Kovačici a Padine
 
foto
 
Ďalšia fotografia z Vojvodiny, zo dňa 3.2.2014, ktorá krúžila Facebookom
 
Stromy zastavujú vietor, zmenšujú jeho rýchlosť a znemožňujú odnášanie úrodnej pôdy. Vojvodinský priemer neprevyšuje 6 percent zelene, čo je ale nerovnomerne rozvrhnuté: najviac je na Fružskej hore a pozdĺž Dunaju, na Suboticko-horgošskej piesočine a na Deliblatskej piesočine. Zdôrazňuje Pavel Benka. Viac o ňom a jeho dizertácii TU:
 
foto
 
Sivý sneh svedčí o erózii pôdy
 
Zeleň má predovšetkým úlohu ochrany pôdy. Keďže na území Vojvodiny veľké plochy sú ohrozené eolskou, tj. veternou eróziou, zeleň by tu mala byť zastúpená v čo väčšom množstve. Keď jej chýba, vietor z povrchu pôdy odnáša najúrodnejšiu vrstvu zeme.
 
Katarína Pucovská

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články