Michal Šimo (1966) a Ján Babiak (1968), dvaja susedia, dvaja priatelia... odo dnes sú už susedmi v tichu kulpínskeho cintorína. Tragédia sa udiala v stredu podvečer 29. júna v rodinnom dome Jána Babiaka. K smrti udusením oboch Kulpínčanov došlo pri čistení žumpy. Údajne jeden z nich pomocou rebríka vošiel do jamy napraviť rúru z cisterne a druhý mu šiel na pomoc, keď videl, že tomuto hrozí nebezpečenstvo. Bol tam nedýchateľný vzduch a nebezpečné výpary, ktoré spôsobili smrť. Ich telá z niekoľkometrovej jamy vytiahli požiarnici a lekárska pohotovostná služba už potom mohla iba skonštatovať smrť. Spoločný pohreb bol dnes popoludní a pochovaní sú vedľa seba.
Tragédie a straty sa veľmi ťažko znášajú, neraz sa s nimi roky nemožno vyrovnať. Ťaháme to so sebou niekedy až do konca života. Aj na kulpínskom cintoríne lavičky ukrývajú mnohé také preukrutné smútky.
kp
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)