V jubilejnom roku, v ktorom oslavoval svoje sedemdesiatiny a po tom, ako vlani oslávil štyridsaťročnicu speváckej kariéry, náhle a nečakane pozemskú púť opustil rozhlasový sólový spevák Ján Kmeť z Báčskeho Petrovca.
Ján Kmeť pochádzal zo známej Kmeťovej rodiny, ktorej korene siahajú hlboko do dejín Kulpína. Jeho prastarý otec bol v Kulpíne významným kultúrno-osvetovým pracovníkom a jeho starý otec Martin Kmeť (1889 – 1970), učiteľ-kantor, sa už narodil v Kulpíne, kde je aj pochovaný. Keďže však ako učiteľ a levíta pôsobil vo viacerých školách, aj jeho štyri deti sa narodili v rôznych slovenských prostrediach. Jedno z nich, otec zosnulého, akademik Ján Kmeť, sa narodil v Slovenskom Aradáči (1927 – 2003), žil a pôsobil v Novom Sade, kde aj zomrel a pochovaný je na cintoríne v Báčskom Petrovci. Jeho jediný syn Ján odrastal teda v Novom Sade, tam sa školil a tam neskôr aj pracoval, no ako dôchodca sa s rodinou presťahoval do Báčskeho Petrovca. Aktívny však zostal tak v novosadskom KC P.J. Šafárika, rovnako aj v novosadskom cirkevnom spevokole, s ktorými nahral niekoľko CD nosičov. Novosadský rozhlas vlastní tiež šesť sólový piesní, ľudoviek, v predvedení Jána Kmeťa. Okrem aktivít v novosadských zboroch, v Petrovci sa zapájal do práce KUS Petrovská družina. Tak v auguste tohto roku vystupoval na niekoľkých podujatiach s mužskou speváckou skupinou, ktorú viedol Ondrej Maglovský.
Ján Kmeť mal rád spev a preto nie div, že rád chodieval do Kulpína, k starým rodičom, ktorí sa do tejto dediny presťahovali vo vojnovom období a po tom, ako sa zamestnali na škole v roku 1944. Starý otec, učiteľ a kantor Martin Kmeť a stará mama Emília Kmeťová rod. Demčáková vnukovi Jankovi vštepili lásku k ľudovej piesni. Neboli to teda stratené letá.
Ján Kmeť bude pochovaný 5. októbra 2021 na petrovskom cintoríne.
Česť jeho pamiatke!
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)