Máš právo

Sedliacka pec a pečenie v nej

Pri sedliackej peci vyrastali generácie dolnozemských Slovákov. Dobre vykúrená sedliacka pec zohriala jednu alebo aj dve miestnosti. Pri peci sa spalo, ohrievalo, prihrievali sa na nej jedlá, sušilo sa ovocie, zelenina, dosúšal sa odev, obuv a, samozrejme, v nej sa pripravovali chutné jedlá: krumple na ťapši, sárma, rejteša, lepňa...piekli sa zemiaky s kožkou...Píše Viera Miškovicová, predsedníčka Spolku žien Slovenka z Hložian v predslove knihy Tradičné pečené a pražené jedlá a jedlá pripravované v sedliackej peci, ktorú hložiansky spolok žien vydal v roku 2015. Lepňa sa obyčajne pieklo keď aj chlieb, v dobre vykúrenej sedliackej peci. Do pece sa dávalo na drevenej lopate, z ktorej sa ľahlo zošuchlo k žeravej pahrebe. Z pece sa po upečení vytiahlo von a husacím krídlom, ktoré sa používalo ako zmeták pre lopárik, sa omietol popol zo spodku lepníkov. Lepňa z pece krásne rozvoňalo celú miestnosť, nebolo mastné a perfektne chutilo natreté cesnakom.

 

Sedliacka pec a pečenie v nej

 

Sedliacka pec a pečenie v nej

 

Sedliacka pec a pečenie v nej

 

Sedliacka pec a pečenie v nej

 

Sedliacka pec a pečenie v nej

 

Ďalšia vôňa sa izbou šírila po vybraní z pece brezáka (tlačenky) alebo škvariek. Keďže koncom januára prevažne už bolo po zakáľačkách, v ťapšičke do pece „za ďugov", čiže za kryt otvoru pece, sa vložili škvarky, aby sa dobre zohriali. Blízko pahreby sa ešte predtým dali zemiaky, čiže "krumple s kožkou", ktoré sa po upečení ohrablom vyhrabali k otvoru pece, vybrali, dali do slamienka a prikryli. Obielené krumple si každý "zmačkal" do ťapšičky, aby sa omastili a obalili škvarkami či brezákom. K tomu sa podávala kvasená kapusta. V zimnom období boli takéto raňajky takmer každodenné.

Dezert občas bývala tekvica (oláska) pečená v peci.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články