Mozaika

Do dejín Karloveckého gymnázia sa zapísali štyria riaditelia Slováci

Prvá srbská pravoslávna stredná škola v habsburskej monarchii, gymnázium v Sriemskych Karlovciach, založené roku 1791, oslavuje významné jubileum – 230 rokov nepretržitého pôsobenia. Hlavným iniciátorom jeho založenia bol metropolita Srbskej pravoslávnej cirkvi Stefan Stratimirović, hlava srbskej pravoslávnej cirkvi v Rakúskom cisárstve v období rokov 1790 až 1836. Narodil sa v Kulpíne, medzi Slovákmi a keďže dobre ovládal slovenčinu a zrejme si vážil Slovákov, nadväzoval spoluprácu aj so Slovákmi z hornej časti habsburskej monarchie. Stefan Stratimirović takmer polstoročie múdro viedol Srbskú pravoslávnu cirkev a za ten čas vymenoval piatich riaditeľov školy. Prví štyria boli Slováci. Na začiatku pôsobenia školy v nej pracovali iba traja profesori, dvaja z nich boli Slováci: Ján Gros z Pezinku, ktorý bol i riaditeľom a Ján Baptista Pajor z Nových Zámkov. V poradí druhý riaditeľ gymnázia, Andrej Volný zo Štiavnice, tomuto gymnáziu zanechal nesmierne vzácne zbierky rastlín a minerálov a tiež svoju bohatú knižnicu, čo si do 25. augusta možno pozrieť v Múzeu Vojvodiny v Novom Sade. Od 13. mája 2021 je tam nainštalovaná výstava „Karlovecké gymnázium ako strážca kultúrneho dedičstva".

 

Andrej Volný zanechal Karloveckému gymnáziu nesmierne bohatstvo

 

Andrej Volný zanechal Karloveckému gymnáziu nesmierne bohatstvo

 

Andrej Volný zanechal Karloveckému gymnáziu nesmierne bohatstvo

 

Andrej Volný zanechal Karloveckému gymnáziu nesmierne bohatstvo

 

Andrej Volný zanechal Karloveckému gymnáziu nesmierne bohatstvo

 

Hneď po založení gymnázia sa v ňom založila aj knižnice, ktorá dodnes uchováva staré a vzácne knihy vo svojom bohatom knižničnom fonde s takmer 19.000 vydaniami. Nachádza sa v nej aj najstaršia botanická zbierka v Srbsku – herbár Andreja Volnyho z roku 1797. Herbár obsahuje 7.000 exikátov alebo exemplárov rastlín a má nesmiernu hodnotu.

Tretím riaditeľom Karloveckého gymnázia bol Dr. Georgije Karlo Rumy (Karol Juraj Rumy) slovenský polyhistor, filológ, prírodovedec a evanjelický kňaz z okolia Spišskej Novej Vsi. Podľa písania Samuela Boldockého „bol zo všetkých profesorov a riaditeľov Karloveckého gymnázia najväčším vedeckým formátom, známy a uznávaný v európskom svete ako vedec racionalistického kozmopolitizmu vtedajšej latinskej kultúry, dobrý znalec prírodných vied a klasických jazykov, avšak v užšom prostredí bol považovaný za roztržitého a márnomyseľného človeka zvláštnej povahy." Metropolita Stratimirović si ho predsa vážil a bol dokonca aj krstným otcom jeho dvom synom a dcére. Príchodom do Sriemských Karloviec prispel k oživeniu tamojšieho kultúrneho života a jeho spätosti s inými centrami.

Štvrtým riaditeľom Karloveckého gymnázia bol Pavel Magda pôvodom z Rožňavy. „Podobne ako Rumy aj on sa najviac zaoberal ekonomickými a geografickými vedami a ešte pred príchodom do Karloviec, ako profesor a rektor evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici osudovo vplýval na duchovný vývoj neskoršieho básnika a ideológa slovanskej vzájomnosti Jána Kollára, ktorý vo svojich Pamätiach z mladších rokov života o ňom hovorí s najväčšou úctou a s najväčšou vďakou ako o človekovi, ktorý má najviac zásluh pre jeho duchovný život," uviedol S. Boldocký.

„V tom prvom období pôsobenia na gymnáziu bolo veľa profesorov Slovákov a Čechov, ale aj Chorvátov. Neprihliadalo sa na náboženskú orientáciu a národnostnú príslušnosť, angažovaní boli najučenejší ľudia tej doby. Až v poradí piaty riaditeľ pravoslávneho gymnázia bol Srb, teda pravoslávny. Hlavnou orientáciou pri voľne vzdelávacieho kádru bola odbornosť a túžba čo kvalitnejšie vzdelávať srbských žiakov," – uviedol na otváracom programe výstavy „Karlovecké gymnázium ako strážca kultúrneho dedičstva" súčasný riaditeľ gymnázia Branko Stojkov.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články