Srpska pravoslavna crkva

V Petrovci pred 200 rokmi

Rok 1820 – výber z kroniky Jána Stehlu

V tomto roku mala cirkev postaviť novú školskú budovu, priestrannejšiu, čiže pre potreby obidvoch tried a tiež ako byt pre rechtora, väčší, pohodlnejší než bol ten starý, a už aj hodne poškodený, a bol totiž ešte aj nesprávne postavený, lebo aj jeho príčinou sa už druhýkrát stalo, že v mesiaci februári sa znovu zbadal veľký defekt v zadnej časti kostolnej strechy a že hrozí nebezpečná trhlina, čiže bezodkladne bolo treba začať s opravou strechy. Pri hlbšom pozorovaní a kontrole kostolnej strechy sa zistilo ďalej, že bola drevená a temer všetko drevo už bolo chybné, nakazené, aj preto, že cez strechu prenikala vlhkosť, dažde, a preto sa už nedalo uvažovať o nejakej čiastočnej reparácii, iba to, že celú strechu bolo treba nanovo pokryť.

 

V Petrovci pred 200 rokmi

 

V Petrovci pred 200 rokmi

 

Rok 1821 – výber z kroniky Jána Stehlu

Potrebné drevo pre stavbu kostola si opatrila cirkev darom a priviezla si ho po vode z Liptovskej župy – dolu Váhom a aj Dunajom. Priviezli ho sem až traja vybraní cirkevníci: Ján Poničan, Tomáš Benša, Juraj Menďan, všetko počestní mužovia. Títo strávili na onej ceste takmer 2 mesiace a dňa 30. mája sa šťastne vrátili, lebo povinnosť im pridelenú a zverenú presne vyplnili, keď priviezli dobré, kvalitné drevo v dostatočnom množstve. Takmer 400 brvien, z ktorých 80 bolo nad normu a hlavne neslýchanej veľkosti v dĺžke a hrúbke, takže ich po jednom najväčšími nákladnými vozmi a osemspriaženiami mohli viezť z Begeča, kde na Dunaji zastali a len na vzdialené časti sa potom museli mimoriadne namáhave dovážať do Petrovca. Pod dohľadom tesárov sa museli v dĺžke nadvoje rozpíliť, a tak domov na príslušné užitie v stavbe priviezť. Domov do Petrovca ich privážali sami Petrovčania na mnohých svojich vozoch viacnásobne spriahnutých , a tak nielen sami, lež iste aj ich potomci ako dôležité sily sa tu v práci osvedčili, aby sa to na večné veky pamätalo.

Výber z kroniky Jána Stehlu – z knihy Petrovská dedina Jána Kišgeciho.

 

kp

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné komentáre

Posledné články