História Kulpína

O Petrovci a gymnáziu v časopise Slovenský svet z roku 1923

Po nahliadnutí do takmer storočného časopisu Slovenský svet – obrázkový časopis Slovenska, ktorý „vychodí každú nedeľu" sa nám podarilo nájsť spomienkový príspevok o zakladaní petrovského gymnázia. Mohli by sme k nemu pripísať aj vlastný komentár, no lepšie nám pripadá uverejniť ho bez neho tak, aby si čitateľ sám vytvoril svoj vlastný pohľad na obdobie spred sto rokov. A možno sa v ňom dočítate o veciach, ktoré ste buď nevedeli alebo vedeli inak. Odpisujeme iba úryvky a celý článok ponúkame vo foto dokumente.

 

O Petrovci a gymnáziu v časopise Slovenský svet z roku 1923

 

„Nikde za hranicami republiky nevynikajú naši slovenskí bratia tak povedomým a jednomyseľne svorným národným životom, ako v Juhoslávii. Dokázali to podivuhodným spôsobom už dávno pred vojnou, keď si oni roku 1905 jediní zo všetkých Slovákov v bývalom Uhorsku zvolili slovenského poslanca do peštianskeho snemu (Milana Hodžu), a dokázali to o rok v nasledujúcich voľbách. Vtedy si celé Slovensko vlastne prvý raz dobre upovedomilo, akých verných, smelých a povedomých Slovákov máme tam ďaleko na juhu pri býv. srbských a chorvátskych hraniciach okolo Nového Sadu, v krásnych obciach v Petrovci, v Kysáči, v Kulpíne, v Pivnici, v Selenči, v Laliti atď. i ďalej na sriemskej pôde: v St. Pazove, v Surčíne, v Boljevcach, v Iloku a konečne i v Torontálskej (v Padine, v Kovačici)....

 

O Petrovci a gymnáziu v časopise Slovenský svet z roku 1923

 

O Petrovci a gymnáziu v časopise Slovenský svet z roku 1923

 

...Po prevrate Slováci v Juhoslávii urobili svojim národným strediskom Petrovec, z čiastky preto, že je to povedomá a spolu najľudnatejšia obec Slovenská (počituje takmer 8.000 Slovákov), z čiastky preto, že Petrovčania preukázali najväčšiu obetavosť za národné potreby. Tak skrsla v Petrovci i prvá slovenská kníhtlačiareň, v ktorej vychodí i slovenský týždenník „Národná Jednota" a tam založili si Slováci i svoje slovenské gymnázium... "

 

Ján Sabo, častý návštevník stránky z Prievidze

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články