História Kulpína

Pani ministrová

Divadlo je zrkadlom spoločnosti. To, čo sa v spoločnosti skutočne deje, v divadle sa napodobňuje, chváli, alebo aj zosmiešňuje, vysmieva. A to je aj úloha divadla: u diváka vzbudiť určité pocity, ale aj poukazovať na anomálie spoločnosti a tým sa pokúsiť vrátiť všetko na správnu cestu. Branislav Nušić na to poukazoval ešte pred storočím, a to aj v tejto dnes už kultovej komédii a dodnes zábavnej fraške Pani ministrová, ktorú v sobotný večer 27. januára 2024 obecenstvo v plnej sieni v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci takmer dve hodiny s úsmevom (často aj s hlasným smiechom) pozorne sledovalo. Na flyeri k predstaveniu režisérka Marína Dýrová okrem iného napísala, že „...Pani Ministrová bola prvýkrát na javisku predstavená presne pred sto rokmi. Dnes, priam v nezmenenej podobe, prináša presne rovnakú dávku aktuálnosti, ako aj vtedy. My preto s predstavením ponúkame otázku, ktorú si, máme nádej, dá náš divák sám sebe: Sme tam, kde sme boli pred 100 rokmi? A prečo? Prečo sme sa jednoducho neposunuli?"... Mohlo by sa teda povedať, že táto komédia je vskutku dráma o bezohľadnosti človeka a jeho tragikomickej snahe byť niekým vyšším, aj keď je to nad jeho schopnosti Je to, ale, aj výstraha tým „na výslní", že skôr či neskôr sa výslnie pominie a pád „z výšky" môže byť veľmi tvrdý.

 

Pani ministrová

 

Pani ministrová

 

Pani ministrová

 

Pani ministrová

 

Branislav Nušić v tejto predlohe fraškovite zachytil malomeštiackosť ambicióznej ženy, jej snobistické obmedzené názory, plytký a egoistický životný cieľ – trebárs „cez mŕtvoly" poriadne si užiť svoju chvíľku na výslní... stať sa niečím viac, nedbajúc, že je to nad jej vlastnú normálnu životnú čiaru...

Aby splnila požiadavky života vyššej spoločnosti, dovtedy slušná žena a dobrá gazdiná – pani Živka Popovićová je ochotná doslova k čomukoľvek. A nielen ona, tu je aj celý rad „malých" pestrých postáv, ktorých hľadanie spoločenskej dôležitosti a reputácie sa mení v drsnú komiku. Každý z nich sa úzko pozerá iba na vlastné záujmy, pritom ho vôbec netrápi, že spoločnosť ako celok bude trpieť.

S touto Nušićovou divadelnou grotesknou satirou sa popasovala naša mladá režisérka Marína Dýrová, ktorá úlohy zverila ochotníkom z Petrovca a Kulpína a jedného herca angažovala z Kysáča.

V predstavení hrajú skúsení a úspešní ochotníci: Katarína Kolárová, Ján Sklenár, Viera Dorčová Babiaková, Ján Chalupka, Sandra Galádiková, Michal Fehér, Alena Čelovská, Nataša Zimanová, Anna Peťkovská, Kristián Križan, Jan Bohuš a Ján Kolár.

Herecká spolupráca: Branislav Čeman, kostýmy: Zvonimír Pudelka, hudba: Jaroslav Zima, dizajn svetla: Peter Čáni, zvukárka: Zdenka Francistyová, svetlár: Miro Horvát, inšpicientka: Hana Zelenáková.

O správnej voľbe predlohy a správnom obsadení úloh svedčila plná sieň Slovenského vojvodinského divadla a reakcie obecenstva, ktoré premiéru vyprevadilo s dlhým oduševneným potleskom.

Predstavenie bolo vytvorené v koprodukcii Divadla VHV Petrovec a KUS Zvolen Kulpín.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články