Knižnica v Kulpíne

Chmeľ náš domáci

Ešte si mnohí dobre pamätáme na to, ako koncom augusta a začiatkom septembra celý Petrovec rozvoniaval chmeľom. Tá vôňa sa šírila z 1500 ha chmeľníc a vtedy sa aj akýsi rozbláznený duch chmeľu a piva v čase oberačky vznášal nad dedinou – množstvo ľudí, rôzne kroje a nárečia, spev, smiech... Do Petrovca sa hrnuli húfy ľudí z rôznych častí krajiny, – „oberáči". Nálada bývala veselá. Možno to bola radosť z práce, zo zisku, z nových známostí a možno i zo sedatívnych účinkov chmeľu. Tie účinky medicína aj dnes využíva pri nervovej podráždenosti, nepokoji, nespavosti, migréne, stavoch napätia a vyčerpania. Aj pivo dobre chutí, zvlášť v letnej horúčave.

 

Chmeľ náš domáci

 

Chmeľ náš domáci

 

Zo zachovaného a prístupného archívu sa dozvedáme, že prvá chmeľnica v Srbsku bola zasadená v chotári Báčskeho Petrovca, keď sadenice tejto rastliny z mesta Žatec, z bývalého Československa, vtedajšieho Rakúsko – Uhorska, priniesol gróf Andrej Hadík (1711 Žitný ostrov – 1790 Viedeň) ako žatecký chmeľ pod menom "Bačka". Na majetku grófa Hadíka vo Futogu jestvoval aj pivovar... Albert Martiš (1855 Kulpín – 1918 Padina) má tiež nezmazateľné zásluhy na rozvoji vojvodinského chmeliarstva a vďaka jeho snahe sa chmeľ rozšíril po našich slovenských osadách.

Na začiatku XX. storočia v petrovskom chotári už bolo 1000 k.j. chmeľníc. V roku 1907 v Petrovci bol vystavaný prvý špecializovaný sklad na chmeľ.

V období rokov 1927– 1939 v Petrovci existovala aj Súkromná chmeliarsko-hospodárska škola.

V roku1954 v rámci Poľnohospodárskeho ústavu v Novom Sade založená bola osobitná Výskumná stanica pre chmeľ a konope v Báčskom Petrovci, ktorá postupne prerástla v Ústav pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny.

V roku 1974 Petrovec získal aj doktora chmeliarstva. Ján Kišgeci sa tak stal prvým doktorom vied a najlepším znalcom chmeľu v celej Juhoslávii.

 

Chmeľ náš domáci

 

Chmeľ náš domáci

 

Do tých sedemdesiatich rokov sa chmeľ ešte udržiaval na našich poliach, avšak potom nasledoval náhli úpadok, až zánik tej našej slovenskej 200-ročnej chmeľovej tradície.

Avšak, po 50 rokoch sa chmeľ pomaly znova vracia na naše polia. Vo Vojvodine vlani iniciovali program revitalizácie chmeliarstva a s tým cieľom pokrajinská vláda začala s podporou výstavby nových chmeľníc. Prvé výsledky sú nateraz skromnejšie, avšak s podporou sa pokračuje aj v tomto roku. Chmeľom je vysadených nových 8 ha plôch. To pomôže malým „craft" pivovarom, ktorých rozvoj aj v tomto roku tiež podporí pokrajinská vláda.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články