Kratak pregled istorije

Divadelníctvo v Petrovci

píše Viera Benková

Polovica 19. a začiatok 20. storočia bola doba neľahká a nežičila tak verejnej, ako ani kultúrnej práci, nežičila divadelníctvu v Petrovci, ani národnej identite. Vedúce petrovské kultúrne sily boli spolu s občanmi pod veľkým maďarským tlakom a každý dôraznejší ale i skromnejší prejav národnostnej snahy sa trestal a udúšal...

 

Divadelné predstavenie v Petrovci, v roku 1900

 

Divadelné predstavenie v Petrovci, v roku 1923

 

Organizátor prvého divadelného predstavenia v Petrovci bol veľká osobnosť vtedajšej doby Jozef Viktor Rohoň (1845-1923). Bol to neúnavný slovenský národovec, neskôr vedec svetového mena a profesor na Univerzite Karlovej v Prahe.

Prvé petrovské a dolnozemské divadelné predstavenie bolo uvedené v rámci osláv 300. výročia smrti Nikolu Šubića Zrinského, ktoré rezonovali vo vtedajšom Uhorsku, najmä v prostrediach slovanských národov. Už v tomto začiatočnom období, keď sa hrali hlavne hry slovenských autorov, sa objavil aj prvý dramatik z tohto prostredia: Félix Kutlík (1843-1890), evanjelický kaplán v Petrovci, neskôr farár v Silbaši a Kulpíne, ktorého hru Stratený syn zahrali petrovskí ochotníci už roku 1872.

Dlhé roky Báčsky Petrovec zostal jediným dolnozemským slovenským prostredím, kde sa systematicky nacvičovalo a hralo divadlo. Až na začiatku 20. storočia sa aj v ostatných prostrediach začína hrávať slovenské divadlo: Boľovce 1900, Báčska Palanka 1902, Stará Pazova 1903, Kulpín 1904, Nový Sad, Kysáč, 1905, Silbaš, Laliť, Pivnica 1906, Selenča 1911, Hložany 1912, Ilok a Kovačica 1914, Aradáč 1918, Padina 1919; v rokoch po prvej svetovej vojne sa začalo divadlo hrávať aj v Erdevíku, Vojlovici, neskôr v Lugu, Bielom Blate atď.

Avšak, nezabudnime na začiatok 20. storočia, keď sa do Petrovca začali svojou nielen misijnou ale i umeleckou tvorbou prezentovať aj takí ľudia, akým bol napr. kaplán a petrovský kňaz Juraj Mrva (1836 Zvolen - 1915 Báčsky Petrovec), popredný slovenský dramatik Jozef Hollý (1879-1912), ktorého hra Kubo dodnes patrí k najobľúbenejším dramatickým titulom. Hoci dramatik a kňaz Jozef Hollý nebol dlho rokov kaplánom v Petrovci, predsa svojim divadelným kusom Kubo zanechal tu trvalú stopu...

Obdobie pred I. sv. vojnou, medzi divadelníkmi a vôbec Petrovčanmi vyznelo v ich veľkej snahe obrániť sa od silnejúcej maďarizácie. Nuž nie div, že pán učiteľ a režisér Ondrej Garaj urobil priam biblický krok keď do divadla v Novom Sade pozval svojich divadelníkov, ktorí sledovali so záujmom divadelnú predlohu W. Shakespearea, boli ticho a vôbec sa správali ako mestskí, vychovaní a vzdelaní ľudia. Potom o pár dní vyšiel v maďarských novinách posmešný komentár že do divadla prišli „neogabaní" sedliaci, ktorí nevedeli ani "zbliaknuť" po maďarsky, na čo pán učiteľ dôstojne odpovedal a zdôraznil, že ho divadelné vedenie v Ujvidék sinház sklamalo a že všetci čakali vrcholnú hru nejakého maďarského autora, ale tej sa veru nedočkali a prečo by aj, veď Shakespearovi aj tak nikto nemôže konkurovať, čo by aj chcel Aj takéto zážitky boli koncom 19. a začiatkom 20 st. u nás v Petrovci, keď sa divadelná činnosť už naplno rozbehla a bývali roky, že sa divadelné predstavenia hrávali aj dvakrát do roka, ale aj také že sa muselo hrávať pod „policajným" dozorom aby sa nepreháňalo v slovenskom speve a hre...

 

Komentárov  

+1 #1 RE: Divadelníctvo v PetrovciViera Kaňová 2018-09-26 18:14
Som rada ,že spoznávam na krásnej a vzácnej fotke môjho otca,Karla Boldockého st. ako mladého ochotníka(24 r.),stojaceho v klobúku ako tretieho herca zprava,tiež jeho mladšiu sestru,Zuzku(neskorš ie vydanú Greisinger),zahalenú v ručníku -stojí tretia zľava.Môžem vyjadriť iba obdiv entuziastom,ktorí sa dokázali i vzoprieť v neblahých časoch idúc si za svojim cieľom
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články