Kratak pregled istorije

Deň Kovačice a jubileá Pavla Hajka

V sobotu 15. mája, v Deň Kovačice a Deň Galérie insitného umenia si impozantnou výstavou rozdelenou do dvoch galérií pripomenuli dve významné jubileá insitného maliara Pavla Hajka – 50 rokov umeleckej tvorby a 40 rokov členstva v Galérii insitného umenia. Vo všetkých piatich veľkých výstavných miestnostiach kovačickej Galérie insitného umenia riaditeľka Anna Žolnajová Barcová so svojimi spolupracovníkmi nainštalovala výstavu Pavla Hajka a časť umeleckých diel je vystavených v Galérii Babka Kovačica. Celkovo ide 87 Hajkových diel, z čoho je najviac olejomalieb, 15 olejov na dreve a dve práce olej na skle. Vystavené obrazy vznikli počas posledného päťročného obdobia. Jeden z najznámejších a najuznávanejších maliarov druhej maliarskej generácie kovačickej insitnej školy Pavel Hajko v nasledujúcom roku oslávi životnú sedemdesiatku. Narodil sa roku 1952 v Kovačici.

 

Deň Kovačice a jubileá Pavla Hajka

 

Deň Kovačice a jubileá Pavla Hajka

 

Deň Kovačice a jubileá Pavla Hajka

 

Slávnostné otvorenie výstavy sa začalo s piesňou a vystúpením žiakov základnej školy Mladých pokolení medzi ktorými boli aj dve Pavlove vnučky. O Hajkových obrazoch sa zmienila riaditeľka galérie a výstavu otvoril výtvarný kritik Vladimír Valentík z Báčskeho Petrovca.

Viac o výstave z príspevku Jána Špringeľa z kovačickej rtv ok:

 

 

Pavel Hajko sa narodil v Kovačici, v oáze Slovákov v Banáte, dedinke, ktorá je veľmi zvláštna a od 60-tych rokov až dodnes známa na celom svete po insitnom umení. Mal šťastie, že si od mladosti všímal maľovanie jedného z najlepších insitných maliarov z Kovačice Martina Jonáša, od ktorého sa učil originalite a prístupu k téme, ale prebral a uplatnil na svojich obrazoch aj niektoré symboly plodnosti; klas kukurice a tekvicu. Rozpoznateľným znakom Pavla Hajku sú predovšetkým pestrofarebné kohúty.

 

Deň Kovačice a jubileá Pavla Hajka

 

Deň Kovačice a jubileá Pavla Hajka

 

Deň Kovačice a jubileá Pavla Hajka

 

O Hajkových kohútoch Dragan Milenković písal ako o mocných, gigantických vtákoch, pestrých farieb, mohutného tela, údov a krku, rozkvitnutého silného chochla a ešte silnejšieho hlasu, ktorým budia obyvateľov, zvolávajú ich osláviť život, krásu a plodnosť, ktoré sú všade vôkol nich. Tým hlasom kohúty vyzývajú aj na súboj, vyhlasujú svoje mužské víťazstvá, predvádzajú svoju presilu. Niekedy kohúta, možno predsa trochu prehnane sebavedomého, porazia ľudia, ženy, zviažu ho, zabijú, ba dokonca rozopnú na kríž, ale jedno je isté: on je hlavnou postavou, on je stredobodom všetkých udalostí a všetkých vecí, okolo neho sa všetko krúti.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články