Kratak pregled istorije

Dbajme na svoje životné prostredie

"Príroda nehovorí ani anglicky, ani žiadnym iným jazykom, ale hovorí. Kľúčom je rozpoznať, čo nám hovorí." (Boyd Bushman). Týmto výrokom sa riadili žiaci v základnej škole Bratstvo v Aradáči, ktorí jazyk prírody tlmočili obrazom, pohybom, zvukom, hudbou, znakmi, hrou...ale aj v dvoch nám blízkych rečiach: srbčinou, ktorá je ich materinským jazykom a slovenčinou, ktorú sa učia s prvkami národnej kultúry. Za pomoci svojej profesorky slovenčiny Adely Obšustovej nahrali kratšie video s apelom: Dbajme na svoje životné prostredie. V ňom zobrazujú krásnu prírodu, ale aj to čo ju špatí, znečisťuje a tým aj ničí. Preto sa pýtajú: „Prečo?! Prečo je ťažko byť lepším?"

 

Dbajme na svoje životné prostredie

 

 

Veď, krásne kvety pred domami máme. Krásne domy v našich uliciach. Šikovných a dobrých ľudí. Prečo sa potom mimo domu správame macošský a zanechávame za sebou rôzne odpady, ktoré špatia tú krásu? V prírode nie sú ani odmeny a ani tresty, sú len dôsledky. A tie dôsledky môžu byť nepríjemné, nepekné, neprajné, nepriaznivé, neradostné, nevhodné... negatívne... Neľudské...

Dbajme na svoje životné prostredie.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články