Michal Harminc

Ťažký životný kríž Jána Myjavca (1909 – 1985)

Veršovec a právnik Ján Myjavec sa narodil 21. februára 1909 v Petrovci, kde zakončil základnú školu a kde maturoval s prvou generáciou slovenských žiakov štátneho gymnázia v roku 1927. Podobne ako niektorí ďalší jeho spolužiaci, aj on pokračoval v školení v Bratislave, kde roku 1932 promoval na právnickej fakulte. Ešte počas školenia na gymnáziu sa začal zaoberať literárnou tvorbou a v písaní pokračoval aj po ukončení vysokej školy. Bol spoluredaktorom časopisu Zem, kde uverejňoval národnohospodárske články pod pseudonymom Vladimír Hájny a spolupracoval aj s ďalšími časopismi. Od 1. septembra 1944 bol účastníkom Slovenského národného povstania a v roku 1945 v Banskej Bystrici ho zvolili za poslanca Slovenskej národnej rady. V rokoch 1946 – 1948 v Bratislave zastával funkciu predsedu Spolku Slovákov z Juhoslávie a v roku 1949 pôsobil na Oblastnom riaditeľstve štátnych kúpeľov v Bratislave. Odtiaľ bol zatknutý ako stúpenec juhoslovanského titoizmu a nespravodlivo odsúdený na 25 rokov väzenia. Svet a ambície sťaby padli do priepasti. Celých desať rokov najproduktívnejšieho pracovného veku, od svojich 40 a do 50 rokov strávil vo väzení. Po tom už nič nemohlo byť ako predtým. Rehabilitovaný bol roku 1966...

 

Ťažký životný kríž Jána Myjavca (1909 – 1985)

 

Ťažký životný kríž Jána Myjavca (1909 – 1985)

 

Ťažký životný kríž Jána Myjavca (1909 – 1985)

 

Ešte pokým sníval mladícke sny Ján Myjavec písal: „Doba uteká. Priateľstvo ktoré sa teraz zdá byť pevným, dobou sa možno zmení. Pamätaj vtedy priateľu Janko čo sme si sľúbili. Nezabúdaj, že veľké veci sme chceli tvoriť a uskutočniť. Priateľstvom a spoločnou silou ich uskutočníme. Ver!" Také venovanie napísal Ján Myjavec zo zadnej strany portrétovej fotografie, niekoľko rokov po maturite, svojmu kamarátovi z gymnaziálnych lavíc Jánovi Tordaymu. Jeho syn Milan Torday starostlivo zachováva túto otcovu pozostalosť.

 

Ťažký životný kríž Jána Myjavca (1909 – 1985)

 

Ťažký životný kríž Jána Myjavca (1909 – 1985)

 

Ján Myjavec mal pred II. sv. vojnou prichystané do tlače dve zbierky básní Zlomené sny a Zápasy, o čom píše Víťazoslav Hronec v Chrestomatii slovenskej vojvodinskej poézie, kde zverejňuje aj dve Myjavcove básne. Na ukážku uvádzame báseň Pôjdeme:

Nad riekou širokou
brezy sa klonia
v hladinu neskalenú.
A ktosi v diaľke
piesňou divokou
objíma žírne polia.
...
Vzduchom už vibrujú
záchvevy leta,
v rozpuku krás
ktosi nás volá.
Pôjdeme, priateľu,
veď je už čas...

Aj keď po maturite opustil svoje rodisko, vlastenecké cítenie sa v ňom silno hlásilo. Po II. svetovej vojne na treťom mimoriadnom valnom zhromaždení Spolku Slovákov z Juhoslávie (SSJ), ktoré sa konalo 3. augusta 1947 v miestnostiach kina Liga v Bratislave štvrtým predsedom SSJ sa stal Ján Myjavec, vtedy poslanec za Demokratickú stranu v Slovenskej národnej rade. Na funkcii zostal iba do roku 1949. Píše o tom v Ročenke SSJ číslo 5 (Bratislava 2016) súčasný predseda SSJ PhDr. Samuel Jovankovič. Okrem iného uvádza: „SSJ bol likvidovaný 11. novembra 1949 rozhodnutím Povereníctva vnútra Slovenskej republiky. K likvidácii v podstate došlo z politických dôvodov. Mnohí z jeho funkcionárov a členov boli podozriví, že pracujú v prospech Juhoslávie a na vykonštruovaných súdnych procesoch mnohí Slováci repatrianti z Juhoslávie boli odsúdení na trest odňatia slobody. Všetci vtedy nespravodlivo odsúdení a uväznení sa dožili satisfakcie a rehabilitácie v pokojnejších šesťdesiatych rokoch 20. storočia."

Od roku 1970 Ján Myjavec bol úradujúcim podpredsedom Matice slovenskej Bratislava – Nové Mesto. Zomrel 17. októbra 1985 na Slovensku.

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

Daniel Pixiades (1931)

Pre budúce dni

A vody tečú, tečú, tečú
do rodiska, v krajinu ďalekú...

V krajinu najdlhších snov.

Z krajiny do krajiny
a nikde nemať krov.

Zvädnuté ruže v cudzej záhrade.
Zvädnuté oči na ceste.
Zvädnuté ruky na poduške!

 

Posledné komentáre

Posledné články