Začínali sme vo sviatok práce – práci zdar! a potom postupne každý deň, či to bolo „v piatok, či vo sviatok" spustiť aspoň jeden článok. Robiť tak možno iba s veľkou láskou. Zvlášť keď sa to robí bez finančnej úhrady a k tomu ešte vo voľnom čase. Robíme tak dvanásť rokov. V roku 2008 sme začínali a s obavou napísali: http://www.kulpin.net/o-nas. Veď, medzi Slovákmi v Srbsku vtedy sme boli pioniermi internetového novinárstva. Webové stránky v tom čase ešte nemali ani veľké firmy, či organizácie, ani novinovo-informačné ustanovizne a ani obce... Postupne sa to predsa pomaly rozbiehalo, rástlo, roky nám pribúdali, ale aj texty na portáli. Darilo sa nám aj vďaka vám, našim čitateľom a tiež aj vďaka podpore a pomoci ochotných spolupracovníkov. Mnohí nám pomáhali a pomáhajú pri vypracúvaní článkov, iní radou, chválou, pekným slovom... Aj kritika môže viesť k vylepšeniu, len ju treba vedieť správne prijať. Všetky doterajšie články, ktorých je vyše päťtisíc a asi toľko je aj fotiek v osobitnej fotogalérii, si môže každý záujemca kedykoľvek na stránke nájsť.
Stránku založili z vlastnej iniciatívy a z vlastných prostriedkov Katarína a Martin Pucovskovci
Naša fotogaléria: http://www.kulpin.net/galeria
Na youtube video záznamy: https://www.youtube.com/user/kulpinnet
Na facebooku nás sledujte TU: https://www.facebook.com/kulpin.net/
Keď sme portál spustili, syn Martin mal iba 16 rokov. Zo svojich peňazí zakúpil internetový priestor, sám urobil dizajn webu a dodnes má na starosti celkovú jeho technickú údržbu. Medzičasom, z chlapca vyrástol muž, ukončil vysokoškolské štúdium a zamestnal sa na Slovensku. Internet nám však umožňuje spoluprácu na diaľku, čo denne využívame. Ja mám na starosti obsahovú a Martin technickú stránku. Tak nám pribudlo 12 rokov, ktoré sme na tomto mieste kronikársky zachytávali a starostlivo sme vypisovali na tisíce strán zo života predovšetkým dolnozemských Slovákov.
V jednotlivých rokoch nám nápomocnú ruku podal Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí z Bratislavy (ÚSŽZ), ktorý nám niekedy s väčšou, niekedy s menšou sumou predsa pomohol zaokryť časť výdavkov. Na tento rok nám schválil 1.200 eur. Vďaka grantom kúpili sme počítače, kvalitné technické vybavenie a fotografické aparáty, čo nám umožňuje uschovávať všetko zverejnené. Na stránke, v osobitných okienkach z pravej bočnej strany, sú uložené aj cenné informácie o petrovskom gymnáziu, našich dejinách, o etimológii našich priezvisk, o kulpínskom cirkevnom archíve – obdobie 1822-1913...
Na technické vybavenie si teda prostriedky občas aj zabezpečíme, no naša práca je stále volontérska.
Prečo vlastne robíme toľké roky zdarma?
Mnohokrát nám ľudia kládli tú otázku a najčastejšie pochybovačne krútili hlavou, že to nemôže byť pravda. Veď, kto by dnes robil niečo zdarma?! A ešte toľké roky a bez žiadnej úhrady obetoval tak vzácny voľný čas?! Odpoveď je jednoduchá: chceme písať objektívne o tom, čo tu na Dolnej zemi máme, či už pekné, ale aj o tej druhej strane, o ťažkostiach a problémoch tunajších Slovákov, pritom to podať nezaujato. Nechváliť, čo si chválu nezaslúži a poukázať aj na tie nie vždy správne kroky našich orgánov moci. Aby sa objektívne mohlo písať, autor musí byť sám sebou, nesmie patriť žiadnej politickej strane a nesmie sa „predať". V takom smere pokračujeme aj ďalej. Chceme mať čisto za sebou.
Mať čisto za sebou.
Skús, hovor z prapočiatku. Ako ten,
čo zasial, zaoral a z každej brázdy
i smeť odfúkol, uveriac,
že všetko ostatné až potom príde.
Skús. Budeš smiešny.
Ale už iba smiešni
sú v poriadku. (Milan Rúfus)
Niekomu sme možno aj smiešni, ale sme v poriadku a máme čisto za sebou.
Katarína a Martin Pucovskovci
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)
Komentárov
Maria