Múzeum

Naše jubileá

V roku 2020 Stará Pazova oslavuje 250. výročie osídlenia osady Slovákmi, kým Petrovec si pripomína 275 rokov. Kulpínčania tiež oslávia 275 rokov príchodu osadníkov na pustatinu Kulpín, ktorú rakúska cisárovná Mária Terézia 10. júla 1745 pridelila hercegovskej rodine Stratimirovićovej za jej zásluhy v boji proti Turkom. Práve v tom roku 1745 sa prisťahovali aj Slováci do Petrovca, ako prvej slovenskej osady na území dnešného Srbska. Keďže sú tieto dve dediny od seba vzdialené iba zo päť kilometrov, možno teda predpokladať, že sa určitý počet rodín usadil aj v Kulpíne, kde bolo treba obrábať veľké panstvo. Náš známy historik, univerzitný profesor Samuel Čelovský uvádza, že Kulpín spolu s Petrovcom patrí k najstarším slovenským osadám v Báčke a že medzi jeho prvých osadníkov patrili aj Slováci.

 

Naše jubileá

 

Naše jubileá

 

Starú Pazovu v 18. storočí osídlili najprv Srbi, ktorí na pustatinu Pazovo prišli chrániť hranicu Uhorska pred tureckými vpádmi a založili si osadu vo vtedajšom Petrovaradínskom pohraničnom regimente. Do tejto srbskej osady prišla v roku 1770 prvá skupina Slovákov zo Selenče a Malého Kereša z Maďarska ako, aj z niektorých iných slovenských stolíc.

Sťahovanie Slovákov do Hložian sa začína v roku 1770. Druhý hložiansky farár Juraj Rohoň v kronike, ktorú sám začal písať, zaznamenal, že osadníci do Hložian prišli roku 1770 „o Jozefe" a to z Novohradu, Hontu, Nitry, Zvolena, Pešti a z Békešskej stolice.

Prví Slováci sa do Petrovca prisťahovali v roku 1745 na vtedajšie futocké panstvo, ktoré patrilo Čarnojevićovcom a na ktoré podľa príkazu jeho majiteľa Mihajla Čarnojevića slobodník z Málinca Matej Čáni priviedol 128 slovenských rodín do Petrovca, kde vtedy žilo 19 srbských rodín.

O prvých Slovákoch v Kulpíne nejestvujú presné údaje, keďže roku 1812 prišlo k požiaru, v ktorom zhorela fara a kompletný cirkevný archív. Určité záznamy existujú v súkromnej kronike Martina Labáta, ktorý sa z Kiškerešu do Petrovca prisťahoval toku 1745. V rodinnej kronike uvádza, že sa kratšie zdržali v Petrovci a potom sa na 4 roky presťahovali do Kulpína, po čom sa znova vrátili do Petrovca.

Do Lalite a Pivnice prví Slováci prišli pred 230 rokmi, v roku 1790.

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

+1 #1 Sťahovanie Slovákov na územie dnešného SrbskaValent, Belehrad 2020-01-17 00:22
Belehrad, 16.1.2010

Dokumenty (v latinčine) Rakúskeho impéria svedčia o tom, že počas rokov 1717-1719-1721 prví Slováci (pôvod Tatry-Horné Uhorsko; Oberungarn, Ober – Hungern, Felvidék/felvidék,) toho impéria osýdlovali územie dnešnej Bajše (okres Báčska Topoľa, Srbsko). Bolo by na čase uznať platnosť dejinnych dokumentov
a v nich prítomnú faktografiu (pozriet pramene Rakúskeho
impéria a uhorské-maďarské-pra mene). Vyjmúc hrdosti na právo prvenstva uznaním tych faktov a osýdľovaním Bajše slovenská komunita v Srbsku nenarúša ani jeden aspekt vlastnej svojbytnosti, rozvoja, tvorivosti a udržateľnosti - dejín.
Citovať | Nahlásiť administrátorovi

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné komentáre

Posledné články