Múzeum

Jubileá Jána Čajaka ml.

Nedávno sme si pripomenuli výročie úmrtia Jána Čajaka mladšieho (3.7.1982) a dnes si chceme spomenúť na 125. výročie jeho narodenia. Ján Čajak mladší (pseud. Ján Blatňanský, Ján Svätojánsky, Junior), spisovateľ, dramatik, esejista, publicista, prekladateľ, pedagóg a redaktor, je jedným z najvýznamnejších predstaviteľov dolnozemskej literatúry. Bol synom prozaika Jána Čajaka (19. december 1863, Liptovský Ján – † 29. máj 1944, Petrovec) a vnukom básnika Janka Čajaka (1. január 1830, Paludza – † 4. február 1867, Liptovský Ján) . Narodil sa v Selenči 18. júla 1897 a zomrel 3. júla 1982 v Bratislave. Najznámejšie diela: Zuzka Turanová, V zajatí na holíčskom hrade no najmä Zypa Cupák. Tento satirický román bol na Slovensku aj sfilmovaný a je známy aj z početných televíznych repríz. Autorom nielen spomínaných, ale aj mnohých ďalších diel je Ján Čajak mladší. Jeho tvorba tematicky vychádzala zo života Slovákov na dolnej zemi.

 

V Kulpíne 1963 – v prednom rade z ľava na pravo: Michal Bažaľa-novinár, Pavel Kyseľa-odborný učiteľ, Jožo Nižnánsky, Ján Čajak ml. s manželkou Editou, Miroslav Pucovský-odborný učiteľ, Samuel Pucovský-odborný učiteľ a Ján Koruniak-tajomník MS

 

V Kulpíne 1963 – v prednom rade z ľava na pravo: Michal Bažaľa-novinár, Pavel Kyseľa-odborný učiteľ, Jožo Nižnánsky, Ján Čajak ml. s manželkou Editou, Miroslav Pucovský-odborný učiteľ, Samuel Pucovský-odborný učiteľ a Ján Koruniak-tajomník MS.

 

Ján Čajak ml. do školy chodil v Báčskom Petrovci, Sarvaši, Novom Vrbase a Novom Sade. Evanjelickú teológiu skončil v Bratislave a Prešove. Vzdelanie ukončil v Belehrade na Vysokej škole pedagogickej. Pracoval ako profesor slovenčiny a dejepisu na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Roku 1942 sa presťahoval do Budapešti, kde pôsobil ako redaktor. Pracoval aj na Ministerstve zahraničia v Budapešti a na Povereníctve informácií. V roku 1949 sa definitívne usadil v Bratislave, kde bol redaktorom, publicistom a prekladal z juhoslovanskej literatúry. V roku 1960 odišiel do dôchodku. Roku 1972 získal titul zaslúžilý umelec.

Prvé literárne práce začal publikovať v dolnozemských slovenských časopisoch Svit a Náš život. Pre prvú vývinovú fázu jeho tvorby je príznačná najmä humoristická próza folklórneho typu. V tomto období napísal poviedky Báťa Ondriš Pazúrik, Matej Hronec Bickoš, Mišo, Závody, Posledný seredžan a i. Pod vplyvom Martina Kukučina, Jána Čajaka st., Jozefa Gregora Tajovského prešiel k angažovanej satire. V zbierke poviedok Dumný briežok nastolil závažné sociálne a politické rozpory a dospel k individuálnemu protestu proti konzervatívnej a pokryteckej sedliackej morálke a spoločenskej satire. O tom svedčia romány i jeho Zuzka Turanová a Zypa Cupák. V druhej fáze sa venoval publicistickej tvorbe. Písal aj verše.

Ján Čajak ml.

Svitlo

Noc. Už objal zem polnočný pokoj.
Všade tíš. Hviezdičiek tisíce
sa v diaľnom vesmíre trbliece;
mesiac púť svoju na západ pohol.

Mier. Už spí každý tvor. Iba vôkol
čo dávnu pieseň vánok šepce,
snívajú kvety, nešuchoce
lístie, nad krajom stráž stojí topoľ.

 

kp

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články