Zásvity v čase: ...zostala predstava studne, bez sochy a s vyvaleným zrubom, pri ceste... A zase nové chodenie v kruhu, ale ja už oň nestojím: nemám ani sily, ani vôle, ani času... Takto uvažoval v roku 2015 Ján Labáth, keď mu vyšla zbierka Zásvity v čase – prierez lyrikou. V roku 2016 jubilantovi Jánovi Labáthovi blahoželajúc k deväťdesiatym narodeninám Miroslav Bielik, predseda Spolku slovenských spisovateľov, odovzdal uznanie za životné dielo a autorské výtlačky knihy Diaľky a iné, ktorú mu vydali na Slovensku. V roku 2017 Ján Labáth získal Cenu Ondreja Štefanka za literatúru.
Patril do generácie, ktorej údelom bolo prežiť hrôzy a následky druhej svetovej vojny a revolúcie a potom sa zúčastniť na výstavbe krajiny a na zveľaďovaní kultúry. A časy boli ťažké, všelijaké. Tvorba mu však dávala silu. Ešte vo svojej deväťdesiatke sa zúčastnil na literárnom snemovaní v slávnostnej sieni petrovského gymnázia. Prednedávnom sa však roky začali naliehavo hlásiť. Nemocničná liečba nepomohla. Zomrel vo veku nedožitých 92. narodenín dnes ráno vo svojom byte v Novom Sade.
Ján Labáth sa narodil 13. 10. 1926 v Báčskom Petrovci, kde ukončil základnú školu a kde r. 1946 na gymnáziu maturoval. Potom vyštudoval elektrotechniku na univerzite v Belehrade, ktorú ukončil r. 1953. Po štúdiách pôsobil ako elektrotechnický inžinier v Banja Luke, Novom Sade a v Beočine, od 1961 pracoval v továrni Novosadska fabrika kabela v Novom Sade, 1965 – 66 bol redaktorom literárneho časopisu Nový život, od 1990 žije na dôchodku v Novom Sade. Autor básnických zbierok Slnečné hodiny (1958), Keď rieky rozvodnia sa (1961), Vzbura oblakov (1963), Jesenná krajina (1970), Svätec s vypichnutými očami (1971), Pokračovanie (1984), Studňa (1988), Zaviate šľapaje (1996) a i. Prozaické dielo - knihy poviedok Jazdec z Turkménska (1963), Zatvorený kruh (1972), román Diaľky (1982). Prekladal z angličtiny, francúzštiny, ruštiny a srbochorvátčiny, vydal zbierku básnických prekladov Rozlúčka s vetrom (1981). Zostavil a spoločne s Miroslavom Antićom do srbochorvátčiny preložil antológiu poézie juhoslovanských Slovákov Rovina spieva – Raspevana ravnica (1962). Vydal básne a poviedky v knihe Domov a svet (2003), spomienky a výber z tvorby Odkiaľ a kam? (2005), zbierku básní Letokruhy, poviedky v súbore Diaľka a iné prózy (obe 2006), Diaľky a iné (2015, 1.vydanie) a Zásvity v čase: prierez lyrikou (2015).
Ján Labáth bude zajtra 3. apríla 2018 pochovaný na petrovskom cintoríne.
Nech mu je ľahká rodná petrovská zem!
O tvorbe Jána Labátha naša popredná spisovateľka Viera Benková napísala:
http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/8864-jan-labath-zasvity-v-case
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)