Veľká noc v Kulpíne

Fujaristi na SNS

Fujara je zvláštny hudobný nástroj ľudovej kultúry, ktorý vzbudzuje obdiv tak svojim výzorom ako aj tónmi. Keď tie zaznejú, unášajú nás do slovenských hôr, na pasienky, do krásnej prírody... Snáď aj preto je tento hudobný nástroj označovaný ako „kráľovná medzi ľudovými nástrojmi". Je rozšírená len na Slovensku a už niekoľko storočí je jedným zo slovenských národných symbolov. Najstaršia písomná zmienka o nej pochádza z 18. storočia. Fujaru a fujarovú hudbu zaradila organizácia UNESCO v roku 2008 do zoznamu svetového ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Slovenské národné slávnosti (SNS) v Báčskom Petrovci sa preto nezaobídu bez fujary a fujaristov. V tomto roku nám zvukmi fujár Slovensko priblížili Mário Baculík a Milan Antolík. Do Petrovca pricestovali spolu s Vladimírom Laššákom, tiež folklórnym nadšencom, ktorý Slovenské národné slávnosti roky pravidelne navštevuje.

 

Fujaristi na SNS

 

Fujaristi na SNS

 

 

 

Fujaristi na SNS

 

Všetci traja jednoznačne vyhlásili, že mali „úžasný zážitok", že sa „cítili ako doma", že to pre nich bola „jednoducho nádhera". S vystúpením na jarmoku umenia tiež boli spokojní. Hrali tam spolu s Michalom Struhárom, ktorý za posledné roky priučil nejedno dieťa v Petrovci hre na píšťale a fujare. V Klube poľnohospodárov priprávali i bryndzu.

 

Mário Baculík a Milan Antolík s Annou Berediovou

 

Mário Baculík a Milan Antolík s Annou Berediovou

 

Fujaru používali pastieri na holiach pri pasení oviec, najviac v oblasti Podpoľania, a tiež pri rozličných slávnostných a smutných príležitostiach. Používala sa aj ako signálny komunikačný nástroj.

Fujara - "kráľovná medzi ľudovými nástrojmi" - je nástroj, ktorý nádherne baladicky rozpráva o hĺbkach ľudskej duše, radostiach, veselosti, starostiach, smútkoch a žiaľoch. Jej zádumčivý a mumľavý hlas, človekom vdýchnutá poézia, úžasným spôsobom dokáže vyjaviť tie najskrytejšie zákutia ľudských emócií a vnútorne pohladiť ducha.... http://www.fujara.sk/sk/

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články