Veľká noc v Kulpíne

Xénia Mučajiová – k nedožitým osemdesiatinám

Deťom sa venovala počas celého života: profesionálne, ale aj v tej svojej záľube – v písaní. Žiarila detskou srdečnosťou a úprimnosťou. A tak jednoducho a úprimne, tu medzi nami pred štyrmi rokmi, ešte vyznávala: „Do Petrovca ma priviedla láska. Robila som ako mladá učiteľka v Ruskom Kerestúre a do školy prišli spisovatelia z Petrovca... A zaľúbila som sa." A potom už dvaja, ktorí si k sebe pasovali, spoločne kráčali životnou cestou, spolu v dobrom aj zlom, spolu prežívali aj tú tak potrebnú vnútornú očistu, katarziu. Rusínsky jazyk mladej učiteľke nebol žiadnou prekážkou. Keď deťom v Patrovci vo vtedajšej predškolskej ustanovizni – „obode" povedala, nech sa podívajú na jašťurečku, tie ju opravili, že je to jašterička. Postupne si jazyk osvojila, veď s láskou sa všetko ľahšie zvláda. Manželia mali mnohé podobné záľuby a spoločné styčné body. Vedno kráčali aj tým životným, ale aj literárnym poľom. Vydali mnohé knihy.

 

Xénia Mučajiová – k nedožitým osemdesiatinám

 

Xénia Mučajiová sa narodila v Ruskom Kerestúre 8. septembra 1940. V rodisku strávila detstvo a mladosť a potom ju už osud priviedol do Petrovca. Popri manželovi Pavlovi Mučajimu (11. 10. 1929 – 12. 10. 2014), ktorý si literárnu cestu ešte v mladosti pevne vytrasoval, sa tiež začala venovať literárnej tvorbe. Za svoje krátke rozprávky získala viac cien. Písala predovšetkým rozprávky moderné a dôvtipné, pre čitateľov malých a veľkých. Zverejňovala ich časopisecky a v roku 1974 vyšli aj knižne v slovenskom vydavateľstve Obzor v Novom Sade pod titulkom Zázračný zvonček. Svoju materinskú reč si tiež vážila a pestovala. O pár rokov neskôr, presnejšie v roku 1977 vo vydavateľstve Ruské slovo z Nového Sadu, v rusínskom jazyku jej vyšla zbierka Гвиздочки ходжа по жеми.

 

Xénia Mučajiová – k nedožitým osemdesiatinám

 

Jej tvorbu ovplyvnil život s deťmi, začiatky, aj spomienky na Proletér, kde v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, v rámci továrne na výrobu metiel, bola materská škola a mladá vychovávateľka získavala v nej prvé pracovné skúsenosti. Robotníci, ktorí tam robili, priviedli deti so sebou a nechali ich v tzv. „obode". Tam boli ženy, ktoré opatrovali tie deti, kým rodičia zarábali na živobytie. Nejedna matka zavše cez okno nakukla, čo dieťa robí. Aj také spomienky Xénia Mučajiová pospletala do rozprávok, do ktorých zahrnula i roky v Predškolskej ustanovizni Včielka, kde pracovala ako vychovávateľka a rad rokov pôsobila ako riaditeľka tejto výchovno-vzdelávacej ustanovizne.

 

Foto Jaroslav Grňa

 

Foto Jaroslav Grňa

 

Ešte sa mi v mysli vynára obraz Xénie a Pavla Mučajiovcov, sediacich s rozvahou na tvári v gymnaziálnej sieni či v kostolnej lavici. Akýsi dobrácky pokoj bol vrytý do ich tvárí a láskavých vrások...

Xénia Mučajiová umrela v 78. roku života, 27. 02. 2018 a pochovaná je na petrovskom cintoríne.

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné komentáre

Posledné články