Poznajme osobnosti

Adventná duma

Čítala som ako istý kňaz na anekdote šejka a automobilu vysvetľuje, čo netreba robiť v advente. Možno aj poznáte ten vtip, ako si ropný šejk v Kuvajte v r. 1980 objednáva auto. V garáži už má Jaguára, Ferrari aj Porsche, tak hľadá ďalej. A objaví Trabanta, navyše sa dočíta, že sa na neho v NDR čaká osem rokov, než vozidlo zákazníkovi dodajú. Hovorí si, to musí byť super auto, nie ako nejaké Lamborghini, ktoré špeciálne pre neho urobené, má do pol roka v garáži. A hneď si teda Trabanta objedná. V socialistickej automobilke je akurát krach a teda aj dodávka posledných zásob, takže objednávku pre šejka odošlú do 14 dní. A ropný magnát je nadšený, hovorí to je teda firma, do štrnástich dní mi poslali maketu môjho budúceho vozidla a dokonca aj jazdí!!! Aj my sme dnes v podobnom nebezpečenstve ako ropný šejk, v nebezpečenstve, že z adventného čakania vytvoríme len akúsi úbohú maketu.

 

Adventná duma

 

Niekedy nás zláka ctižiadosť vyniknúť, alebo darčekmi niekoho udobriť, alebo si ho získať, alebo nás zláka lacná reklama. Netreba advent pozmeniť v hurhaj a nákupnú horúčku.

Ticho – bokom odsunutý symbol adventu môžeme vnímať aj ako dumanie, ktorého dôsledkom má byť naplnenie ľudskej slobody. Tichosť vládne v každom jednotlivom ľudskom živote pred narodením a ticho je aj po smrti. To sú dve tichá, ktorá rámujú náš život a medzi tými dvomi tichosťami je náš priestor slobody. Na čo túto slobodu využijeme je len na nás. Doba adventná nás pozýva zamyslieť sa práve nad tým. Či správne využívame tú danú nám slobodu? Či s vlastným životom rozumne nakladáme, alebo ho nemilobohu márnime? Či si zaslepení svetlami lampiónov nenamýšľame, že sme vládcami sveta?

Uvažujme. Niekedy stačí zlomok sekundy, malé pošmyknutie a nastane ticho.

Advent. Treba sa ponoriť hlboko do seba. Stretnúť sa sami so sebou, so svojim svedomím. Tvárou v tvár. Možno sa v tom vlastnom dumaní prebudíme aj zo spoločenského, kultúrneho a mravného spánku. Lebo, kým my stále náhlime, utekáme, vybavujeme, organizujeme, kupujeme... a ubezpečujeme samých seba o vlastnej dôležitosti... iní, podľa svojich egoistických záujmov, riadia našimi životmi.

Neverte, že to robia v náš a váš prospech!

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné komentáre

Posledné články