Rada MS

Daniel Pixiades – deväťdesiatka v rodisku

Kultúrno-umelecký spolok Vladimíra Mičátka včera podvečer v Slovenskom národnom dome v Kysáči usporiadal literárny večierok venovaný Danielovi Pixiadesovi, Kysáčanovi žijúcom takmer polstoročie v Kanade, no stále s vrúcnym vzťahom k rodnému kraju. Program moderovala Katarína Pucovská, ktorá bola i autorkou večierka. V mene organizátora prítomných pozdravil predseda spolku Michal Francisty. V programe vystúpili Anna a Alexander Asodiovci, Rastislav a Elena Surovci, Vladimír Valentík a Anna Legíňová. Večierok prebiehal v príjemnom ovzduší, v sieni, ktorú momentálne zdobia krásne obrazy Márie Slávikovej.

 

Daniel Pixiades – deväťdesiatka v rodisku

 

Daniel Pixiades – deväťdesiatka v rodisku

 

Daniel Pixiades – deväťdesiatka v rodisku

 

Daniel Pixiades – deväťdesiatka v rodisku

 

Daniel Pixiades – deväťdesiatka v rodisku

 

Daniel Pixiades – deväťdesiatka v rodisku

 

Daniel Pixiades – deväťdesiatka v rodisku

 

Daniel Pixiades – deväťdesiatka v rodisku

 

Daniel Pixiades sa narodil 5. júla roku 1931 v Kysáči. Z rodiska odišiel veľmi mladý, najprv na školenie do Petrovca a potom aj do učiteľskej školy v Sombore. Po vyškolení začal pracovať ako učiteľ v odľahlejších prostrediach v slovenských a českých školách a keď mal 21 rokov prichádza do Kulpína, kde na kulpínskej základnej škole pôsobil desať rokov. Z Kulpína odchádza najprv do Nového Sadu a potom do Čiernej Hory a v roku 1974 odišiel do Kanady, kde dodnes žije v meste Thunder Bay.

Ako spisovateľ Daniel Pixiades začal vyrastať v čulom tvorivom povojnovom ovzduší literárneho krúžku Sládkovič na petrovskom gymnáziu a v mladistvom veku patril do skupiny našich slovenských básnikov a spisovateľov, (Michal Babinka, Pavel Mučaji a Juraj Tušiak), ktorí spolu s Paľom Bohušom, Jánom Labáthom, Andrejom Ferkom a inými kládli základy povojnovej poézii a poetiky vojvodinských Slovákov.

Po odchode do Kanady komunisti vydali zákaz zverejňovať jeho tvorbu a tým bola daná aj tichá bodka na jeho literárne dielo. Na zabudnutie „odsúdený" a z literárneho života Slovákov v Juhoslávii bol odsunutý na asi tri desaťročia. Po čase, pri príležitosti Pixiadesových sedemdesiatin, v Novom živote z roku 2001 Víťazoslav Hronec písal o nezmysle a nespravodlivosti spáchanej voči Danielovi Pixiadesovi: „ ...Odvtedy (až do konca osemdesiatych rokov) v Obzore zo strany komunistov existoval nezmyselný zákaz uverejňovať ho v publikáciách tohto vydavateľstva." V. Hronec tiež uvádza, že zatiaľ čo Pixiadesa po slovensky v Obzore zverejňovať nesmeli, jeho poviedka Cez rieku bola zaradená do jednej srbskej čítanky, jeho básne sa zjavili v belehradskom literárnom časopise Delo, v časopise Zadarska revija a aj v iných periodikách a exilových antológiách, najmä v Chorvátsku.

Pixiadesove knihy dnes sú už preložené do viacerych svetových jazykov a doteraz vydal vyše 40 zbierok a dve knihy memoárov.

Keďže včerajší večierok bol narodeninový, k nemu patrili aj gratulácie a tiež spev. S potešením treba konštatovať, že k dobrej nálade prispeli viacerí Kysáčania, ktorí chceli spisovateľovi k narodeninám zablahoželať a prispieť k narodeninovej nálade už či slovom, veršom, piesňou dokonca aj koláčmi.

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

+1 #1 RE: Daniel Pixiades – deväťdesiatka v rodiskuSmiljana Piksiades 2021-07-30 23:48
Nesmierne som povdacny milym rodakom Kysacanom na programe, ktory organizoval na pocest mojch devatdesiatin Kulturno umelecky spolok Vladimira Micatka ako aj Moderatorke a autorke programu Katarine Pucovskej, Vladimirovi Valentikovi, predsedovi spolku Michalovi Francistymu, Rastislavovi a Elenke Surovovcom, Anne a Alexandrovi Sudiovcom a Anne Leginovej, ale aj inym, tiez i v setkym pritomnym na tomto vecerku. Daniel Pixiades
Citovať | Nahlásiť administrátorovi

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

MIROSLAV DEMÁK

SEPTEMBER
(Romeo a Júlia)

Už je po všetkom
Koľko je ešte pred nami

Po prvom milovaní odpočívajú
na mojej dlani Romeo a Júlia
Krajina im tíško na viečka sadá
Zo všetkých strán septembrové ráno
padá na zrelé hrozná
Ráno ktoré sa začalo tak dávno
a pritom sa nekončí skôr než zajtra
Pred nami sa vnára do fontán
Navždy a znova odchádza kráľovná Mab
Vtedy sa nikomu nechce dnu
a nikomu von Bývame zúfalo sami
Asi mám preto Merkucia
zo všetkých najväčšmi rád

Už je po všetkom A toľko
toľko je stále pred nami

Posledné komentáre

Posledné články