Rada MS

Biely týždeň, Bele poklade

Veľká noc v tomto roku pripadá na 9. apríla a pravoslávny veriaci ju oslávia o týždeň neskôr, teda 16. apríla. Pôst, 40-dňová predveľkonočná doba ticha sa pre väčšinu kresťanov začala v minulú stredu (Popolec), avšak pravoslávni veriaci môžu ešte niekoľko dní pokračovať v zábavách. Tak sa v Novom Sade dnes usporiadala Maškaráda. Podľa juliánskeho kalendára, ktorým sa riadi Pravoslávna cirkev, tento týždeň je "siropusni", čiže biely, mliečny a on končí Bielymi fašiangami (Bele poklade) na nedeľu 26. februára. Potom sa aj pravoslávnym začne pôstna doba. Biely týždeň je vlastne spôsob prípravy na sedemtýždňové odriekanie sa všetkých potravín živočíšneho pôvodu. Biely týždeň, ktorý pravoslávni práve prežívajú, je známy aj ako týždeň odpustenia, alebo ako syrový týždeň. Tak sa menuje, keďže sa počas neho jedia iba mliečne výrobky a vajcia. Telo sa tak pomaly pripravuje na obdobie, v ktorom sa okrem rýb nebudú jesť žiadne živočíšne produkty.

 

Foto: Múzeum Vojvodiny

 

Foto: Múzeum Vojvodiny

 

Foto: Múzeum Vojvodiny

 

Počas Bieleho týždňa sa v minulosti cez dediny a mestá pohybovali maskované zástupy a záverečný deň Bieleho týždňa sú tzv. Bele poklade – potom už končia zábavy a veselice popretkávané humorom, hrou a piesňou. "Bele poklade" (Biele fašiangy) sú nehmotným kultúrnym dedičstvom, ktoré už 28 rokov pestuje a zachováva Múzeum Vojvodiny z Nového Sadu, ktoré aj tohto roku usporiadalo dnes Maškarádu. Maskovaný zástup vyštartoval o 12. h spred Múzea Vojvodiny a pohyboval sa centrálnymi novosadskými ulicami. Tradične sa účastníkom maškarády ponúkajú pampúchy.

Bele poklade sú aj dňom zmierenia, vzájomného odpúšťania si... Každý kto sa s niekým zvadil, v tento deň ide prosiť o odpustenie a spravidla by mu aj malo byť odpustené. Takýto starý zmierovací zvyk mal za cieľ mravnú a duchovnú očistu pred pôstom, do ktorého treba vstupovať s vnútorným pokojom, čistý a bez hriechu.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články