FK Kulpín

Veľvyslanec Aleksandar Nakić odovzdal kópie poverovacích listín

Dňa 22. februára 2024 odovzdal veľvyslanec Srbska na Slovensku Aleksandar Nakić kópie poverovacích listín Ingrid Horvaj, riaditeľke Diplomatického protokolu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Veľvyslanec A. Nakić poďakoval Slovensku za jeho principiálny postoj k otázke Kosova a Metohije a veľmi pozitívne ohodnotil podporu Slovenska v procese vstupu Srbska do Európskej únie. Účastníci diskusie sa zhodli, že bilaterálne vzťahy sú vynikajúce a priateľské a vzájomne vyjadrili pripravenosť na ich ďalšie posilňovanie vo všetkých oblastiach. Uvádza sa to na webovej stránke ambasády Srbska v Bratislave. Nového srbského veľvyslanca čoskoro očakáva audiencia v prezidentskom paláci u prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorej odovzdá poverovacie listiny.

 

http://www.bratislava.mfa.gov.rs/

 

http://www.bratislava.mfa.gov.rs/

 

Aleksandar Nakić pochádza z Kulpína, odrastal medzi Slovákmi, plynule hovorí po slovensky a je prvým srbským veľvyslancom v Slovenskej republike, ktorý pochádza z väčšinovo slovenského prostredia v Srbsku. Jeho matka Ksenija rod. Grujić, odborná učiteľka srbského jazyka, pracovala vo všetkých štyroch základných školách v Báčskopetrovskej obci, z ktorých tri sú prevažne slovenské. V manželstve s Miroslavom Nakićom, hostinským, sa im narodili dvaja synovia: Aleksandar (1970) a Dejan (1972). Starší Aleksandar sa dostal do diplomatických vôd a bol takmer dva roky generálnym konzulom Republiky Srbsko vo Vukovare v Chorvátskej republike a mladší Dejan-Pavle sa orientoval na teológiu a v Srbskej pravoslávnej cirkvi (SPC) sa dostal na vysoké postavenia. Rodina Nakićová vo významnej miere roky pomáha Srbskú pravoslávnu cirkevnú obec v Kulpíne.

J.E. Aleksandrovi Nakićovi želáme úspešnú diplomatickú misiu.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články