Klub Kulpínčanov

IN MEMORIAM – Viera Fajndovićová Súdiová

Po dlhej a ťažkej chorobe a po nedávno oslávených 73. narodeninách, z týchto pozemských krážov sa pobrala akademická maliarka Viera Fajndovićová Súdiová. Narodila sa 12. augusta 1948 v Báčskom Petrovci. V Belehrade skončila školu designu – textilný smer a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave vyštudovala monumentálne maliarstvo. Bola členkou Združenia úžitkových umelcov Srbska v Belehrade. Pôsobila ako samostatná maliarka a žila v Kysáči s manželom Milanom Súdim, tiež akademickým maliarom. V Kysáči bude zajtra o 16.h aj pochovaná.

 

Na bienále akademických maliarov v Petrovci 2011 roku

 

Na bienále akademických maliarov v Petrovci 2011 roku

 

Na bienále akademických maliarov v Petrovci 2011 roku

 

Na bienále akademických maliarov v Petrovci 2011 roku

 

Veľký počet Fajndovićovej prác charakterizujú fantastické, futuristické, ale v podstate romantizujúce výtvarné výjavy prezrádzajúce autorkin vizionársky záujem o človeka a o jeho kozmický osud a domov.

Okrem vesmírnych figurálnych kompozícií Viera Fajndovićová Súdiová namaľovala celý rad portrétov kozmických Madon s dieťaťom, čím vznikla jedna nová a originálna umelecká interpretácia starého a v dejinách umenia bohato využívaného výtvarného motívu.

 

Na bienále akademických maliarov v Petrovci 2011 roku

 

Na bienále akademických maliarov v Petrovci 2011 roku

 

Ďalšia fáza Fajndovićovej tvorby je z výrazovej stránky ešte jemnejšia a lyrickejšia, a v nej vznikol cyklus portrétov pôvabných žien, akýchsi božských neviest a princezien. Ich renesančné tváre, raffaelovského nadčasového pôvabu a krásy, sú okrúžené bohato štylizovaným farebným vencom, či pártou. Fajndovićovej postsurrealistická orientácia sa prejavila tiež i pri jej cykloch prác pomenovaných: Apokalypsa a tiež i Čarovné lesy. Na týchto maľbách Viera Fajndovićová Súdiová predstavila svoj subtílne vybájený symbolicko-alegorický výtvarný svet, ktorý vzniká na hranici skutočnosti a sna. Rozprávkový nádych týmto výjavom dáva aj bohaté využívanie zlatého pigmentu, ktorý dopĺňa pestrosť malieb. Jej figuratívna fantastika, či imaginatívny realizmus, ktorý využíva fragmenty z ľudského a živočíšneho sveta, ich včleňovaním do abstraktne expresionisticky podaného priestoru obrazu, sa spravidla dojíma súladom. Takto hodnotí tvorbu Viery Fajndovićovej Súdiovej kysáčsky akademický maliar Michal Ďurovka.

Vieročka, ako ju mnohí volali, sa naposledy zúčastnila na bienále vítvarníkov v Báčskom Petrovci v roku 2013 a od vtedy sa jej zdravotný stav veľmi zhoršoval. Teraz už iste odpočíva v pokoji, v akýchsi vlastných vesmírnych kompozíciách.

Česť jej pamiatke!

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

Zlatko Benka (1951)
Najvyšší čas (úryvok)

Najvyšší čas je čas dnešný
čo dovoľuje klíčeniu
lomcovať nami ako víchor
Sebou už nemôžeme byť
nech dnešok
akokoľvek páchne zajtrajškom
Len skrze slovo sa púšťame na púť
na cestu mladučkú
kľukatiacu sa veselo
po veľkej dlani sveta
Do hlbokého snehu neba
raz navždy vyrúbanej
Najvyšší čas až zajtra
keď zo sna vystúpime
a rovno na dúhu

Posledné komentáre

Posledné články