Klub Kulpínčanov

Jubilantka RNDr. Olga Fejdiová, Cs

V mojom rodnom Petrovci som žila len prvých 7 mesiacov svojho života. Ale ako s obľubou vravievam, pri tých dramatických okolnostiach odchodu na Slovensko mi zabudli „vybrať korene", teda môj vzťah k Petrovcu je veľmi hlboký, – hovorí RNDr. Olga Fejdiová, Cs., narodená v dnešný deň pred 80 rokmi, 25. apríla 1942 v starootcovskom dome, v ktorom dnes sídlia petrovskí hasiči. Zostala teda zakorenená v Petrovci a ku svojim koreňom sa každoročne vracia. Počas Slovenských národných slávností nevynechá takmer žiaden program. Nasáva každú chvíľu, akoby nasávala životodarný vzduch do pľúc. Pozrie si všetky programy, vypočuje prednášky, prihovorí sa na matičnom zhromaždení, zúčastní sa na stretnutiach, posedí s priateľmi, pomodlí sa v nedeľu v kostole... Poďakuje za život... A ten jej od samého začiatku diktoval bojovať. Takmer zahynula, skôr ako sa narodila. Jej tehotnej matke hrozila totiž likvidácia. No, osud jej predsa dožičil...V roku jej narodenia už zúrila 2. svetová vojna, Báčka bola okupovaná Maďarmi, ktorí krutými represáliami na civilnom obyvateľstve naháňali ľuďom strach do špiku kostí. Oľgin starý otec Juraj Fejdi sa nesmel vzoprieť ani mobilizačnému nariadeniu, ktorým jeho syna Pavla odviedli do maďarskej armády. Poslali ho najprv na krátky výcvik neďaleko Budapešti a potom mal ísť na východný front bojovať po boku hitlerovskej armády. Podaril sa mu však útek a už v októbri 1942 bol v Bratislave. Čoskoro prišla za ním aj jeho manželka Viera so 7-mesačnou Oľgou v náručí.

 

Jubilantka RNDr. Olga Fejdiová, Cs

 

- Napriek tomu, že som v Petrovci žila veľmi krátko, iba necelých 7 mesiacov, som Petrovčanka. Vzťah k rodisku pestovali a umocňovali spomienky rodičov, príbuzných a známych, ktorí často spomínali na roky mladosti, prežité v Petrovci. Spomínali priateľov, známych, ulice, divadlo, gymnázium, Slávnosti, cvičby, výlety na Slovensko. My deti sme sa neskonale zabávali na názvoch petrovských ulíc — Psia, Prňávor, Delodefia, Pazucha a iných. No a otázka „v kerej ulici bývala a čia diovka bola jej mať" bola vrcholom našej zábavky. Čas uplynul, rodičia sa pominuli, ale duch Petrovca vo mne zostal, – spomína Olga s clivou iskrou v oku. Jej matka Viera Fejdiová (narodená v Petrovci pred 110 rokmi 15. apríla 1912, v rodine zakladateľa petrovského gymnázia Juraja Kubányho) jej často rozprávala o detstve a mladosti v Petrovci. Aj o tom keď niekedy v zime 1942 ktosi zastrelil v Petrovci maďarského žandára a nastali represálie, ktoré vyvrcholili tzv. desiatkovaním. Ak ho nechytia, alebo sa sám neprihlási ten, kto to urobil, zastrelia každého desiateho. Vo "výbere" bola aj jej tehotná mama. Toho nešťastníka predsa chytili a Olga sa teda mohla narodiť.

Matka dcére neskôr rozprávala aj o tom ako sa jej podarilo získať v tom vojnovom roku 1942 legálny pas, aj keď nie celkom legálnym spôsobom a potom poďho vlakom, so 7-mesačným dieťaťom na rukách a s veľmi skromnou batožinou. Prenocovali v Budapešti, kde ich príbuzná Olinka Boldocká študovala na konzervatóriu hru na klavír (neskôr docentka na AMU v Prahe). U nej na priváte okúpali maličkú Olgu a ráno matka s dieťatkom pokračovala do Bratislavy. Tam sa zložili u príbuzného po fejďovskej línii Jána Myjavca, maturanta prvej generácie Slovenského štátneho gymnázia v Petrovci, ktorý pokračoval v školení v Bratislave, kde roku 1932 promoval na právnickej fakulte. On pomohol aj Pavlovi Fejdimu, Olginmu otcovi, ktorý sa po dezertovaní z maďarského vojska musel niekde uchýliť. Ten jeho útek nebol náhodný, bol pripravovaný, o čo sa zaslúžil petrovský notár Jozef Marčok (otec Jozefa Marčoka-Dragutina a Eleny Čiernej) a veľvyslanec Slovenského štátu v Budapešti Dr. Ján Spišiak. V Bratislave sa ho ujal Dalibor Krno (advokátska rodina v Novom Sade), ktorý mu našiel zamestnanie v Slovenskej obilnej spoločnosti.

Po príchode na Slovensko sa mladá matka s malou dcérkou iba kratšie zdržali v Bratislave, po čom zamierili do Liptovského Mikuláša, odkiaľ pochádzala Vierkina mama, Mária Kubányová r. Profantová, dlhoročná petrovská učiteľka. V Mikuláši žili jej štyri sestry, brat a otec Daniel Profant. S nimi Vierka s dcérou prežili vojnu, a po oslobodení odišli za manželom a otcom do Bratislavy. Bratislava sa im potom už stala novým domovom. Olga v nej strávila celý školský a pracovný vek, aj pár dôchodkových rokov.

Po maturite v roku 1959 začala študovať na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského odbor základná geológia. Štúdium ukončila v roku 1964, v roku 1967 zložila rigorózne skúšky a v roku 1969 obhájila kandidátsku dizertačnú prácu. Až do odchodu do dôchodku pracovala ako geológ, najprv na Geologickom ústave Slovenskej akadémie vied a potom na Štátnom geologickom ústave Dionýza Štúra. Stala sa členkou Slovenskej geologickej spoločnosti a svoje vedecké práce uverejňovala v slovenskom Geologickom zborníku a tiež aj v Internacionálnom Geologickom žurnály. Autorsky prispievala tiež i do našich dolnozemských časopisov, kde zverejňovala texty predovšetkým o významných dolnozemských rodinách a osobnostiach. Na Slovensku roky bola predsedníčka a podpredsedníčka Spolku Slovákov z Juhoslávie a v Dome zahraničných Slovákov v Bratislave sa angažovala v organizovaní Stretnutí mladých literátov zo slovenských gymnázií v zahraničí. Keď nemohla ona cestovať do Petrovca, vítala Petrovčanov, ale aj iných, prevažne Dolnozemcov, na Slovensku a na tento spôsob upevňovala väzbu s rodiskom.

Celé desaťročia po II. sv. vojne sa totiž z Československa do Juhoslávie, ktorá bola zaradená do skupiny kapitalistických krajín, takmer nedalo cestovať, takže sa Olga až v „hlbokej" dospelosti, keď už mala 27 rokov, začala zoznamovať s Petrovcom a jej petrovskou rodinou. Bolo to v roku 1969, keď celá Fejdiová rodina dostala pozvanie na oslavu 50. výročia založenia slovenského gymnázia, keďže mamin otec Július Kubány bol jeho zakladateľ a aj jej mama bola niekoľko rokov profesorka na ňom. Viera Fejdiová, rodená Kubániová pri tej príležitosti napísala kratší text do Pamätnice, v ktorom si zaspomínala na roky, keď jej otec Július Kubány pripravoval verejnosť pre myšlienku založenia slovenského gymnázia v Petrovci a hľadal štedrých darcov.

V roku 1990, keď sa začala prehlbovať kríza v Juhoslávii a črtal sa jej rozpad, v septembri sa v Bratislave uskutočnilo Stretnutie krajanov — Slovákov z Juhoslávie a následne sa na jar v roku 1991 obnovila činnosť Spolku Slovákov z Juhoslávie. Olginí rodičia už nežili a Olge bolo celkom prirodzené, že sa doň začlenila a stala sa aj členkou jeho výboru. Čoskoro po založení spolku začali organizovať pravidelné návštevy Petrovca pri príležitosti Slovenských národných slávností.

- Tie prvé obnovené Slávnosti boli obrovské a veľkolepé. Ďalšie boli poznačené tým nedobrým, čo sprevádzalo rozpad Juhoslávie. Aj teraz žijeme neľahké časy. Preto nezabudnime na starú pravdu — že v jednote je sila... Takto sa neraz prihovárala Olga Fejdiová na matičných slávnostných zhromaždeniach, či na gymnaziálnych oslavách v Petrovci. Na Slávnosti pravidelne chodievala a ešte stále chodieva a tak vlastne postupne do seba nasáva Petrovec, ľudí a všetko ostatné z tohto prostredia.

 

Oľga Fejdiová bola v Petrovci aj v roku 2000, kedy spolu s vtedajšou riaditeľkou Vierou Boldockou odhalili pamätnú tabuľu Júliusovi Kubánymu a Samuelovi Starkemu (Foto Jaroslav Grňa)

 

Oľga Fejdiová bola v Petrovci aj v roku 2000, kedy spolu s vtedajšou riaditeľkou Vierou Boldockou odhalili pamätnú tabuľu Júliusovi Kubánymu a Samuelovi Starkemu (Foto Jaroslav Grňa)

 

Báčsky Petrovec, SNS 2016

 

Báčsky Petrovec, SNS 2016

 

V roku 2017 na gymnaziálnych oslavách krst pamätnice venovanej 20-ročnici žiackeho domova zverili Olge Fejdiovej

 

V roku 2017 na gymnaziálnych oslavách krst pamätnice venovanej 20-ročnici žiackeho domova zverili Olge Fejdiovej

 

V Petrovci má Oľga už dnes veľa známych a priateľov

 

V Petrovci má Oľga už dnes veľa známych a priateľov

 

S vnúčatami

 

S vnúčatami

 

Oľgin rodný dom, v súčasnosti Hasičský dom v Petrovci

 

Oľgin rodný dom, v súčasnosti Hasičský dom v Petrovci

 

- Môzem povedať, že moja rodná zem je Juhoslávia (teraz už Srbsko), pričom moja vlasť je Slovensko. Moji súrodenci, sestra Viera Banásová, narodená 12.11.1945 a brat Pavel Fejdi, narodený 9.8.1949, hoci sme vyrastali spolu, počúvali spomienky našich rodičov na mladosť, prežitú v Petrovci, rozprávanie o rodinách a petrovských ulicach mamičky Fejďovej, nemajú také citové puto. Hľa, miesto zrodenia, genius loci funguje.

A nie iba genius loci. Aj tie zdedené gény jej pridali k výraznej národnej hrdosti a vlastenectvu. Rodokmeň Olgy Fejdiovej je zvláštny nielen pri rodičoch a starých rodičoch, lež aj pri prastarých rodičoch. Je totiž pravnučkou známej rodiny Márie a Daniela Profantovcov z Liptovského Mikuláša. V Múzeu Janka Kráľa v tomto meste zachovávajú kolekcie prevažne textilných predmetov z prelomu 19. a 20. storočia rodiny Profantovej a uschovávajú i digitálny prepis denníčka Oľginej prastarej mamy Márie Profantovej rodenej Lackovej (1869 - 1934).

RNDr. Olga Fejdiová, CSc. žije na dôchodku v Liptovskom Mikuláši na Slovensku. Má syna Vladimíra a dve vnúčatá, Margarétku a Filipa. Olgina sestra RNDr. Viera Banásová, CSc. sa vydala za Jána Banása narodeného v Maďarsku a jej brat Doc.RNDr. Pavel Fejdi, Csc. sa oženil s Viktóriou Bartolomejovou narodenou v Rumunsku.

Genius loci, a tá Oľgina veľká závislosť od rodného kraja, nech nám ju ešte dlho privádza na Slovenské národné slávnosti!

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články